Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 3, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200447
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, D. E., právne zastúpená: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI
s.r.o., IČO: 51 003 848, so sídlom v Bratislave, Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102155835/2017 zo dňa 11.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Prešove sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102155835/2017 zo dňa 11.10.2017 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu Prešov č.
100201725/2017 zo dňa 02.02.2017, ktorým bol žalobkyni určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 76 354,51 eur, z čoho bol žalobkyni nepriznaný nadmerný odpočet

v sume 11 128,47 eur a vyrubená daň v sume 65 226,55 eur (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“).

2. Dňa 18.04.2022 začala u žalobkyne daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január až december 2010.

3. Priebeh daňovej kontroly:

- I. prerušenie daňovej kontroly od 04.12.2012 [vrátane] (rozhodnutie správcu dane č.
9712401/5/3478141/2012 zo dňa 26.11.2012, administratívny spis č.l. 27) do 09.06.2014 (oznámenie
zo dňa 12.06.2014, administratívny spis, č.l. 36), počet dní prerušenia: 552 dní,
- II. prerušenie daňovej kontroly od 01.08.2014 [vrátane] (rozhodnutie správcu dane č.
9712401/5/3544729/2014/4036/Kram zo dňa 28.07.2014, administratívny spis č.l. 49) do 15.06.2015
(oznámenie zo dňa 19.06.2015, administratívny spis, č.l. 53), počet dní prerušenia: 318 dní.

4. Za mesiace: január, február, september a december 2010 nebol počas daňovej kontroly zistený rozdiel
na dani, pričom za tieto zdaňovacie obdobia bol vyhotovený samostatný protokol z daňovej kontroly č.
1311205/2015 zo dňa 20.08.2015 (administratívny spis, č.l. 62). Za ostatné mesiace roku 2010 vrátane
mesiaca máj 2010 (teda zdaňovacieho obdobia, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie) bol zistenýrozdiel na dani, pričom za tieto zdaňovacie obdobia bol žalobkyni zaslaný protokol z daňovej kontroly č.
1311968/2015 zo dňa 20.08.2015 (ďalej aj „protokol z daňovej kontroly zo dňa 20.08.2015“) spoločne
s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole zo dňa 20.08.2015 (ďalej aj „výzva zo

dňa 20.08.2015“, administratívny spis, č.l. 63, 64). Protokol z daňovej kontroly zo dňa 20.08.2015 bol
žalobkyni doručený dňa 21.08.2015 [v rozhodnutí správcu dane je nesprávne uvedené, že protokol
bol osobne doručený zástupcovi žalobkyne dňa 20.08.2015, avšak z podpisu o prevzatí výzvy zo dňa
20.08.2015 vyplýva, že sa tak stalo až dňa 21.08.2015]. Celková dĺžka daňovej kontroly bez prerušenia
bola: 1221 dní, pri zohľadnení prerušenia I., II. by dĺžka daňovej kontroly predstavovala: 351 dní [1221

dní – 552 dní – 318 dní].

5. Správca dane neuznal u žalobkyne právo na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu [§ 11 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o dani z pridanej hodnoty“)] od dodávateľa SPOLKA JAWNA MIKULEC,
33-340 F. F., A. D. XXX, IČ DPH: G. (ďalej aj „SPOLKA JAWNA MIKULEC“) [zoznam faktúr uvedený na s.

8 rozhodnutia správcu dane]. Správca dane takto neuznal žalobkyni právo na odpočítanie dane z dodaní
v celkovej hodnote základu dane: 700.107,65 eur. Uvedené predstavuje rozdiel na dani z pridanej
hodnoty vo výške: 133 020,45 eur (rozhodnutie správcu dane, s. 8).

6. Správca dane poukázal vo svojom rozhodnutí na informácie obdržané od poľskej daňovej správy

získané na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „žiadosť o MVI“) č.
9712401/5/3242860/2012 zo dňa 26.11.2012 (administratívny spis, č.l. 23). Podľa čiastočnej odpovede
na túto žiadosť o MVI obdržanej dňa 01.07.2013 (ďalej aj „čiastočná odpoveď zo dňa 01.07.2013“,
administratívny spis, č.l. 34) a konečnej odpovede obdržanej dňa 09.06.2014 (ďalej aj konečná odpoveď
zo dňa 09.06.2014“, administratívny spis, č.l. 35) poľská daňová správa konštatovala, že v príslušnom

zdaňovacom období máj 2010 sa od SPOLKA JAWNA MIKULEC pre žalobkyňu uskutočnili iba dodania
vo výške 5093,32 Eur [pri týchto dodaniach bolo žalobkyni uznané právo na odpočítanie dane správcom
dane; zoznam faktúr uvedený na s. 7 rozhodnutia správcu dane]. Zároveň podľa týchto informácii sa
vyššie uvedené sporné dodania od SPOLKA JAWNA MIKULEC pre žalobkyňu neuskutočnili. Podľa
správcu dane výsledky preverovania nepotvrdili príslušné nadobudnutie tovaru od SPOLKA JAWNA

MIKULEC a z tohto dôvodu neboli na strane žalobkyne splnené hmotnoprávne podmienky odpočítania
dane z tohto zdaniteľného obchodu (rozhodnutie správcu dane, s. 9).

7. Keďže správca dane dospel k záveru, že príslušný zdaniteľný obchod sa neuskutočnil, tak spoločne
s neuznaním práva na odpočítanie dane vo výške 133 020,45 eur zároveň znížil žalobkyni vlastnú

daňovú povinnosť o 133 020,45 eur. Výsledný rozdiel na daňovej povinnosti žalobkyne bol v tejto časti
0, - eur (rozhodnutie správcu dane, s. 11).

8. Správca dane neuznal u žalobkyne právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska
do iného členského štátu pre SPOLKA JAWNA MIKULEC [§ 43 zákona o dani z pridanej hodnoty].

Z celkovej hodnoty fakturovaného dodania tovaru v danom zdaňovacom období 296.813, - eur mal
správca dane za preukázané dodanie iba dodania tovarov v celkovej hodnote 10 530,05 Eur [na základe
faktúry č. 1001208 a faktúry č. 1001355]. Pri ostatných faktúrach vystavených pre SPOLKA JAWNA
MIKULEC v danom zdaňovacom období [zoznam faktúr uvedený na s. 14 rozhodnutia správcu dane]
nepovažoval správca dane za splnené hmotnoprávne predpoklady pre oslobodenie od dane. Správca

dane pri ustálení týchto skutkových záverov poukázal na čiastočnú odpoveď zo dňa 01.07.2013 a
konečnú odpoveď zo dňa 09.06.2014, podľa ktorých zvyšné fakturované dodania od žalobkyne pre
SPOLKA JAWNA MIKULEC sa v príslušnom zdaňovacom období neuskutočnili

9. Zároveň správca dane neuznal právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného

členského štátu [§ 43 zákona o dani z pridanej hodnoty], ktoré mala žalobkyňa uskutočniť v zdaňovacom
období máj 2010 pre nadobúdateľa: FIRMA HANDLOWO-USLIGOWA, A. A., F. F., G. XX, IČ DPH:
G. XXXXXXXXXX (ďalej aj „Mariusz Mikulec“). V tejto súvislosti správca dane poukázal na informácie
správy získané na základe žiadosti o MVI č. 9712401/5/3427629/2012 zo dňa 26.11.2012. Podľa
konečnej odpovede na túto žiadosť o MVI obdržanej dňa 24.05.2013 (ďalej aj „konečná odpoveď

zo dňa 24.05.2013“) poľská daňová správa konštatovala [vychádzajúc z výsledkov ňou uskutočnenej
daňovejkontroly],žeA.A.vpríslušnomzdaňovacomobdobímáj2010neuskutočnilnadobudnutietovaru
od žalobkyne [tento záver sa taktiež vzťahoval na zdaňovacie obdobia marec, apríl, jún a júl 2010]
(rozhodnutiesprávcudane,s.14).Ztohtodôvodusprávcadaneneuznalžalobkyniprávonaoslobodenieod dane z dodania podľa faktúr č. 1001130 a č. 1001342 v celkovej hodnote 171 901,52 eur (rozhodnutie
správcu dane, s. 15).

10. Dôvodom nepriznania práva na oslobodenie od dane bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok
tohto oslobodenia od dane žalobkyňou spočívajúcou v nepreukázaní prepravy tovaru z tuzemska do
iného členského štátu vrátane jeho nadobudnutia (t.j. nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako
vlastník) pre SPOLKA JAWNA MIKULEC a Mariusz Mikulec (rozhodnutie správcu dane, s. 17 - 18).

11. Výsledný vzťah k vlastnej daňovej povinnosti žalobkyne určil správca dane pri týchto sporných
zdaniteľných obchodoch v sume 73 155, 44 eur, ktorý zodpovedal výške neuznaného oslobodenia od
dane zo základu dane, ktorý v súčte sporných dodaní predstavoval celkovo v sume 458 184,11 eur
(rozhodnutie správcu dane, s. 18). Zároveň správca dane do rozdielu vyrubenej dane zahrnul taktiež
sumu neodvedenej dane z dosiahnutých tržieb vo výške 3 199, 58 Eur. Celkový určený rozdiel vyrubenej
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 takto predstavoval vyššie uvedenú sumu:

76 354,51 (rozhodnutie správcu dane, s. 18).

12. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol
dôvody korešpondujúce s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí správcu dane.

13. Žalobkyňa v správnej žalobe: (i) namietala, že na vykonanie daňovej kontroly nebol daný základ
vo forme podozrenia z nesplnenia daňovej povinnosti žalobkyňou, pričom v tomto smere poukázala na
rozhodnutieÚstavnéhosúduČeskejrepubliky,I.ÚS1835/07zodňa18.11.2008,(ii)žalobkyňanamietala
dôvodnosť podania označených žiadostí o MVI (správna žaloba, s. 11), (iii) žalobkyňa namietala, že bolo

možné realizovať expedovanie žiadostí o MVI súbežne (správna žaloba, s. 14), (iv) žalobkyňa namietala,
že prekročenie lehôt podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „nariadenie“) vyvoláva
nezákonnosť ďalšieho prerušenia daňovej kontroly, (v) žalobkyňa namietala, že k podaniu žiadostí o MVI
došloažsedemmesiacovpozačatídaňovejkontroly,(vi)žalobkyňanamietala,žesasprávcadanesnažil

fakticky predĺžiť daňovú kontrolu, (vii) žalobkyňa namietala, že daňová kontrola bola neproporcionálna
a nezákonná z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, (viii) žalobkyňa
namietala,žezdôvodunezákonnostidaňovejkontrolyjenezákonnýmprotokolzdaňovejkontrolyzodňa
20.08.2015, (ix) žalobkyňa namietala, že boli z daňovej kontroly vyhotovené dva protokoly, i keď správne
mal byť vyhotovený iba jeden protokol, (x) žalobkyňa namietala, že celý proces zabezpečenia dôkazov

bol smerovaný, aby sa preukázala vedomá účasť žalobkyne na daňovom podvode, (xi) žalobkyňa
namietala, že zistenia správcu dane boli založené výhradne na informáciách získaných z čiastočnej
odpovede zo dňa 01.07.2013, konečnej odpovede zo dňa 09.06.2014 a konečnej odpovede zo dňa
24.05.2013, (xii) žalobkyňa namietala nesprávny preklad konečnej odpovede zo dňa 09.06.2014, (xiii)
žalobkyňanamietalanesprávnyzáverorozloženídôkaznéhobremena,ktorémalozaťažovaťžalobkyňu,

(xiv)žalobkyňanamietalahodnoteniedôkazovsprávcomdane,(xv)žalobkyňanamietala,žesažalovaný
nevysporiadal s jej námietkami v plnom rozsahu, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa
požiadavku zrozumiteľnosti.

[vyššie uvedené číslovanie bolo z dôvodu prehľadnosti zvolené správnym súdom, na toto číslovanie

bude odkazovať správny súd v texte rozsudku]

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí v spojení
s rozhodnutím správcu dane a navrhol žalobu zamietnuť.

15. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 6S/56/2017-78 zo dňa
26.09.2018, ktorý žalobu zamietol a nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 2Sžfk/18/2019 zo dňa 22.06.2022 zrušil tento rozsudok
Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže sa nevysporiadal so všetkými pre vec
zásadnýminámietkamižalobkyne[rozsudokNajvyššiesprávnehosúduSlovenskejrepublikyrozsudkom

sp.zn. 2Sžfk/18/2019 zo dňa 22.06.2022, ods. 55].

16. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene adoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci

príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

17. Správny súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že v obdobnej právnej veci žalobkyne týkajúcej sa
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102154791/2017
zo dňa 11.10.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100201222/2017

zo dňa 02.02.2017 o vyrubení rozdielu dane žalobkyni na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2010, rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. 2S/30/2022-48 zo dňa 04.04.2023,
ktorý žalobu zamietol. Následne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“)
rozsudkom sp.zn. 4Sfk/86/2023 zo dňa 25.09.2024 zamietol kasačnú sťažnosť žalobkyne voči tomuto
rozsudku (ďalej aj „rozsudok kasačného súdu zo dňa 25.09.2024“)

18. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 03.01.2025, na ktoré sa dostavil právny zástupca
žalobkyne, žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Právny zástupca žalobkyne
poukázal na dôvod zastavenia konania, ktorým mal byť konkurz žalobkyne. Správny súd na tomto
pojednávaní vyhlásil tento rozsudok, ktorým žalobu zamietol a účastníkom konania právo na náhradu
trov konania nepriznal.

II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

19. Podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“) Lehota na vykonanie
daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane
použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného
predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného
odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

20. Podľa § 11 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru
v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným
hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom
alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa

považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci,
ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného
členského štátu s oslobodením od dane.

21. Podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je

odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

III.
Posúdenie správnym súdom

22. Správny súd sa oboznámil s preskúmavaným rozhodnutím, rozhodnutím správcu dane, konaním,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle
žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

23. Vyhlásenie konkurzu pri oddĺžení fyzickej osoby je dôvodom na zastavenie konania súdom iba
v prípade tých súdnych konaní, v ktorých sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v
konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b) [§ 167e ods. 1 zákona o konkurze
a reštukturalizácii]. Uvedené predstavuje užší okruh súdnych konaní oproti súdnym a iným konaniam,ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi [pri ktorých dochádza k ich
prerušeniu podľa § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v prípade vyhlásenia konkurzu
podľa druhej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii]. V tomto prípade bolo predmetom súdneho

konania preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a teda nešlo o uplatňovanie pohľadávky
voči žalobkyni [pričom takýto súdny prieskum iniciovala sama žalobkyňa podanou správnou žalobou].
Takéto súdne konanie teda nespadá do okruhu súdnych konaní predpokladaných hypotézou § 167e
ods. 1 zákona o konkurze a reštukturalizácii, a teda takýto dôvod na zastavenie súdneho konania
vo veci nebol daný. Zároveň na vec nebolo možné aplikovať § § 47 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii [vzhľadom na komplexnú úpravu normatívneho rámca oddĺženia fyzickej osoby
v zákone o konkurze a reštrukturalizácii]. Preto podľa názoru správneho súdu nebola daná procesná
prekážka v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalobkyne [na ktorú poukazoval právny zástupca
žalobkyne na pojednávaní], ktorá by bránila meritórnemu rozhodnutiu vo veci.

24. K žalobnému bodu (i) správny súd uvádza, že začatie daňovej kontroly podľa daňového poriadku

nie je podmienené existenciou podozrenia o nesplnení daňovej povinnosti na strane kontrolovaného
subjektu. Na právny rámec daňovej kontroly v prostredí Slovenskej republiky teda nemožno uplatniť
judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, na ktorú poukazovala žalobkyňa. U žalobkyne nebola
vedená opätovná daňová kontrola, a teda začatie daňovej kontroly nebolo podmienené splanením
žiadneho zákonného dôvodu [§ 44 ods. 4 daňového poriadku]. Správca dane teda nemal povinnosť

oznamovať žalobkyni dôvod pre ktorý začal daňovú kontrolu, a to ani pri začatí daňovej kontroly
a ani počas jej priebehu [zhodne rozhodnutie kasačného súdu sp.zn. 3Sžfk 78/2019 z 31.05.2022 cit
v rozsudku kasačného súdu zo dňa 25.09.2024, ods. 63]. Tento žalobný bod považoval správny súd
za nedôvodný.

25. K žalobnému bodu (ii) správny súd v prvom rade poukazuje na to, že pri posudzovaní účelnosti
žiadosti o MVI je potrebné vychádzať z toho, či predmetom žiadosti sú informácie, ktoré mohli
byť užitočné pre rozhodnutie správcu dane a to čo i len vo vzťahu k jednému zdaňovaciemu
obdobiu kontrolovanému v rámci príslušnej daňovej kontroly. Zároveň účelnosť žiadosti o MVI je vždy
potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu informácií, ktoré sa snaží správca dane

prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu EÚ získať [rozsudok veľkého senátu kasačného
súdu 19SVs/4/2023 zo 27. marca 2024, ods. 20, 21].

26. V rámci žalobného bodu (ii) namietala žalobkyňa účelnosť žiadosti o MVI č.
9712401/5/3427629/2012 zo dňa 21.11.2012, ktorá sa týkala subjektu FIRMA HANDLOWO-

USLUGOWA, Mariusz Mikulec (ďalej aj „žiadosť o MVI_FIRMA HANDLOWO-USLUGOWA, A. A.“,
administratívny spis, č.l. 24) a žiadosti o MVI č. 9712401/5/3242860/2012 zo dňa 26.11.2012, ktorá sa
týkala subjektu: SPOLKA JAWNA MIKULEC (ďalej aj „žiadosť o MVI_ SPOLKA JAWNA MIKULEC“,
administratívny spis, č.l. 23). Otázky formulované v týchto žiadostiach sa týkali informácii relevantných
pre kontrolu toho, či žalobkyňa splnila podmienky ňou uplatnených oprávnení v spoločnom systéme

dane z pridanej hodnoty (medzi iným sa tieto otázky týkali prepravy tovaru – viď otázky č. 9. – 12.). Ďalej
žalobkyňa namietala účelnosť žiadosti o MVI č. 9712401/5/3116731/2014/Kram zo dňa 26.06.2014,
ktorá sa týkala subjektu: H. I., „XBARG“. (ďalej aj „žiadosť o MVI_ H. I., „XBARG““ administratívny
spis, č.l. 40). Táto žiadosť obsahovala taktiež relevantné otázky týkajúce sa daňových oprávnení
žalobkyne, keďže okrem iného požadovala preveriť reálnosť uskutočnenia deklarovanej prepravy

a pohyb tovaru v celom reťazci. SPOLKA JAWNA MIKULEC a H. I., „XBARG“ sú subjekty, u ktorých
správca dane preveroval zdaniteľné obchody so žalobkyňou v zdaňovacom období máj 2010 [uvedené
okrem iného vyplýva z napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správcu dane]. Žalobkyňa
deklarovala uskutočnenie zdaniteľných obchodov s týmto subjektom v zdaňovacom období, ktorého
sa týka napadnuté rozhodnutie, ako aj v iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach [marec, apríl,

máj, jún a júl 2010 podľa protokolu z daňovej kontroly zo dňa 20.08.2015, s. 73, administratívny spis,
č.l. 63]. Z uvedeného teda vyplýva, že informácie požadované správcom dane označenými žiadosťami
o MVI mohli byť užitočné pre rozhodnutie v daňovej veci a mali priamy vecný súvis so zdaniteľnými
obchodmi v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Preto správny súd považoval tento žalobný bod
za nedôvodný.

27. K žalobnému bodu (iii) správny súd uvádza, že v rámci I. prerušenia daňovej kontroly podal
správca dane žiadosť o MVI_FIRMA HANDLOWO-USLUGOWA, A. A. podaná a žiadosť o MVI č.
9712401/5/3427990/12 zo dňa 21.11.2012, týkajúca sa subjektu Unelat s.r.o., v jeden deň a to dňa21.11.2012. (administratívny spis, č.l. 25). Žiadosť o MVI_ SPOLKA JAWNA MIKULEC bola podaná
v krátkom časovom odstupe dňa 26.11.2012. Žiadna zo žiadostí o MVI nebola podaná v čase, kedy by už
doručením konečnej odpovede na predchádzajúce žiadosti o MVI pominuli dôvody prerušenia daňovej

kontroly. Teda v rámci I. prerušenia nevznikla situácia, kedy by dôvod prerušenia nebol daný, prípadne
kedy by došlo ku neúčelnému kúskovaniu žiadosti o informácie. Vo vzťahu k II. prerušeniu správca dane
v žiadosti o MVI_ H. I., „XBARG“ uviedol (doslovne citované): „Naša zdaniteľná osoba nakúpila tovar
z PL – bravčové polovičky, hovädzie štvrte a pod. aj od iných dodávateľov z PL, kde bolo preukázané
fiktívne dodanie tovaru z PL do SK“ Z uvedeného je zrejmé, že druhé prerušenie (MVI) logicky a vecne

nadväzovalo na zistenia získané z prvej MVI. [zhodne kasačný súd v rozsudku kasačného súdu zo dňa
25.09.2024, ods. 45]. Preto ani následné podanie žiadosti o MVI_ SPOLKA JAWNA MIKULEC nemalo
povahu „kúskovania“, ktorým by neúčelne správca dane predĺžil daňovú kontrolu. Preto tento žalobný
bod nepovažoval správny súd za dôvodný.

28. K žalobnému bodu (iv) správny súd poukazuje na závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20

HYDINA SK s.r.o. o tom, že lehoty uvedené v nariadení nemajú vplyv na zákonnosť prerušenia podľa
vnútroštátneho práva. Z tohto dôvodu prekročenie lehôt podľa nariadenia nespôsobilo nezákonnosť
prerušenia daňovej kontroly. Výklad nariadenia, ktorý si v tomto smere osvojil žalovaný bol teda správny.
Správny súd preto považoval príslušný žalobný bod za nedôvodný. K žalobného bodu (v) správny súd
uvádza, že je výhradne na zvážení správcu dane, či a kedy prikročí k podaniu žiadosti o MVI. Správca

dane nemá stanovenú žiadnu zákonnú lehotu na vykonanie tohto procesného úkonu. Žalobkyňa svoje
tvrdeniaoúčelovejsnahefaktickéhopredĺženiadaňovejkontroly[žalobnýbod(vi)] správcomdaneničím
nepreukázala. Takáto skutočnosť z administratívneho spisu nevyplýva. Obe prerušenia daňovej kontroly
považoval správny súd za zákonné. Preto správny súd žalobné body (v) a (vi) nepovažoval za dôvodný.

29. Vo vzťahu k zákonnosti I. a II. prerušenia daňovej kontroly teda správny súd uzatvára, že v čase
vydania rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly bol daný zákonný dôvod prerušenia daňovej kontroly
podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku v spojení s § 46 ods. 10 daňového poriadku spočívajúci
v podaní žiadostí o MVI, ktoré boli účelné a nevykazovali postup nezákonného „kúskovania“. Zároveň
správca dane pokračoval v daňovej kontrole bezprostredne po tom, čo získal konečnú odpoveď na

poslednú z podaných žiadosti o MVI. Z tohto dôvodu správny súd považoval vyššie ustálenú dĺžku
I. a II. prerušenia zákonnej kontroly za zákonnú. Z tohto dôvodu správny súd dospel k záveru, že
daňová kontrola neprekročila zákonnom stanovenú dĺžku jedného roka odo dňa jej začatia [§ 46 ods. 10
daňového poriadku]. Daňová kontrola teda nebola zaťažená vadou nezákonnosti z dôvodu prekročenia
zákonnej lehoty na jej vykonanie. Preto správny súd považoval žalobný bod (vii) za nedôvodný.

30. Správny súd vyhodnotil daňovú kontrolu ako zákonnú, a preto ako zákonný vyhodnotil taktiež
protokol z daňovej kontroly zo dňa 20.08.2015. Žalobný bod (viii) považoval správny súd za nedôvodný.

31. K žalobnému bodu (ix) správny súd uvádza, že námietka vypracovania dvoch protokolov z daňovej

kontroly nie je bez ďalšieho nesprávna vzhľadom na použitie jednotného čísla v § 46 ods. 8, ods. 9
písm. a) daňového poriadku. Na druhej strane správny súd poukazuje na to, že oba protokoly boli
vypracované v jeden deň a doručené v jeden deň, a zároveň prvý protokol zachytáva iba tie zdaňovacie
obdobia, za ktoré nebol zistený rozdiel na dani. Podľa názoru správneho súdu takéto vypracovanie
dvoch protokolov nie je vážnym pochybením majúcim dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia,

keďže týmto postupom nedošlo k žiadnej ujme na právach žalobkyne (k čomu žalobkyňa bližšie dôvody
ani neuviedla) [taktiež v tomto správny súd odkazuje na rozsudok kasačného súdu zo dňa 25.09.2024,
ods. 65 a tam citované rozhodnutia kasačného súdu vo veci 1Sžfk/90/2017 z 26. februára 2019,
5Sžfk/25/2917 zo 31. januára 2019]. Na základe uvedeného považoval správny súd tento žalobný bod
za nedôvodný.

32. Dôvodom nepriznania práva na oslobodenie od dane a práva na odpočítanie dane žalobkyni bolo
nesplnenie hmotnoprávnych podmienok vyžadovaných pre tieto oprávnenia v spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty a nie účasť žalobkyne na daňovom podvode. Preto tento žalobný bod (x) a súvisiaca
argumentácia týkajúca sa namietanej účasti žalobkyne na daňovom podvode nebola dôvodná.

33. K žalobnému bodu (xi) správny súd uvádza, že podľa čiastočnej odpovede zo dňa 01.07.2013
subjekt SPOLKA JAWNA MIKULEC pred začatím daňovej kontroly poľskou daňovou správou predložil
opravu k súhrnným výkazom vo veci zdaniteľných obchodov, ktoré mali byť uskutočnené so žalobkyňou(čiastočná odpoveď zo dňa 01.07.2013; administratívny spis, č.l. 34). Konečná odpoveď zo dňa
09.06.2014 upresnila túto informáciu, pričom uviedla, že v dôsledku predchádzajúcej kontrolnej činnosti
u SPOLKA JAWNA MIKULEC bolo zistené, že táto spoločnosť v mesiaci máj 2010 realizovala jedno

nadobudnutie tovaru od žalobkyne [príslušná faktúra č. 1002734 bola uznaná v prospech žalobkyne
v rozhodnutí správcu dane] a zároveň nevykonala žiadne dodania pre žalobkyňu [táto informácia bola
podkladom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru v tuzemsku žalobkyni]
(konečná odpoveď zo dňa 09.06.2014 ; administratívny spis, č.l. 35). Informácie poskytnuté v čiastočnej
odpovedi zo dňa 01.07.2013 a konečnej odpovedi zo dňa 09.06.2014 boli teda vzájomne konzistentné,

opisovali výsledok kontrolnej činnosti poľskej daňovej správy ako aj vlastný postup SPOLKA JAWNA
MIKULEC týkajúci sa ňou vykonanej úpravy kontrolných výkazov. Táto spoločnosť pri jednotlivých
zdaniteľných obchodoch vystupovala na pozícii buď priameho odberateľa alebo priameho dodávateľa
žalobkyne. Zároveň táto spoločnosť výslovne poprela realizáciu sporných zdaniteľných obchodov.
Čiastočná odpoveď zo dňa 01.07.2013 a konečná odpoveď zo dňa 09.06.2014 mali teda povahu takých
listinných dôkazov, ktoré objektívne spochybňovali uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov

medzi žalobkyňou a SPOLKA JAWNA MIKULEC. Príslušný záver správcu dane teda nebol založený na
nepodložených domnienkach, ale bol podporený konkrétnymi listinnými dôkazmi.

34. Na základe vyššie uvedeného bola existencia tovaru z hľadiska preukazovania práva na odpočítanie
dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu žalobkyňou od SPOLKA JAWNA

MIKULEC spochybnená. Rovnako bola spochybnená podmienka oslobodenia od dane pri sporných
dodaniach od žalobkyne pre SPOLKA JAWNA MIKULEC, a to že tovar bol odoslaný alebo prepravený
do iného členského štátu a že v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil územie Slovenskej republiky
a následne, pričom SPOLKA JAWNA MIKULEC nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník.

35. Zhodne správny súd posúdil aj informácie z konečnej odpovede zo dňa 24.05.2013, ktoré sa
týkali sporných dodaní pre A. A.. Tieto informácie boli poskytnuté poľskou daňovou správou na základe
výsledkov vlastnej kontrolnej činnosti, pričom vylúčili uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov
žalobkyňou pre tohto odberateľa. Jednalo sa o dôkaz, ktorý je použiteľný pre účely správy daní. Takáto
informácia sa vzťahovala na priameho odberateľa žalobkyne a zároveň dostatočne konkrétne vylúčila

uskutočnenie príslušných zdaniteľných obchodov. Na základe uvedeného bol takýto dôkaz relevantný
pre spochybnenie splnenia predmetných hmotno-právnych podmienok práva na odpočítanie dane,
[u ktorého sa vyžaduje, aby došlo k preprave tovaru mimo územia Slovenska ako aj k nadobudnutiu
práva nakladať s tovarom ako vlastník zdaniteľnou osobou v inom členskom štáte Európskej únie].
Preto za dôkaznej situácie tejto daňovej veci boli takéto informácie spôsobilé vyvolať prenos súvisiaceho

dôkazného bremena naspäť na žalobkyňu [obdobne kasačný súd v rozsudku kasačného súdu zo dňa
25.09.2024, ods. 52].

36. Žalobkyňa namietala (xii) nesprávny preklad konečnej odpovede zo dňa 09.06.2014 v časti „Náš
daňovník nepopiera uskutočnené vyrovnania“. Správny súd sa stotožnil so záverom správcu dane,

ktorý konštatoval, že inak chápaný preklad jednej vety v celom dokumente nemôže zmeniť závery
celej daňovej kontroly, ktorá bola poľskou stranou vykonaná (rozhodnutie správcu dane, s. 38).
Správny súd podotýka, že informácie poľskej daňovej správy o tom, že sa sporné zdaniteľné obchody
neuskutočnili sú zrejmé z celkového obsahu konečnej odpovede zo dňa 09.06.2014 [v ktorej sú výslovne
vymenované tie transakcie, ktoré sa mali reálne uskutočniť, iné faktúry vrátane tých ktoré uviedla

poľská daňová správa čiastočnej odpovede zo dňa 01.07.2013 označila následne poľská daňová
správa za fiktívne]. Preto správny súd konštatuje, že aj prípadný nedostatok v preklade namietaný
žalobkyňou neneguje relevantné meritórne závery žalovaného, ktoré vyplývajú zo zistení poľských
daňových orgánov oznámených na žiadosť o MVI_ SPOLKA JAWNA MIKULEC [obdobne kasačný súd
v rozsudku kasačného súdu zo dňa 25.09.2024, ods. 57].

37. Žalobkyňa bola o vyššie uvedených pochybnostiach oboznámená najneskôr pri ústnom pojednávaní
č. 1264721/2015 zo dňa 06.08.2015 (zápisnica z ústneho pojednávania č. 1264721/2015 zo dňa
06.08.2015, s. 7, administratívny spis, č.l. 61), čím bolo dôkazné bremeno preukázania podmienok na
odpočítanie dane a oslobodenie dane pri sporných zdaniteľných obchodoch presunuté na žalobkyňu

[zhodne kasačný súd v rozsudku kasačného súdu zo dňa 25.09.2024, ods. 52]. Žalobkyni bola v rámci
tohto ústneho pojednávania daná možnosť vyjadriť sa k týmto zisteniam správcu dane. Žalobkyňa mala
následne možnosť reagovať na tieto zistenia aj v rámci svojho vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly
zo dňa 20.08.2015. Správny súd nezistil porušenie vytýkané porušenie procesných práv a ani porušeniezásady kontradiktórnosti v neprospech žalobkyne. Záver o tom, že toto dôkazné bremeno spočívalo na
žalobkyni preto nemožno hodnotiť ako nesprávny, a zároveň nemožno ustálené rozloženie dôkazného
bremena považovať za neprimerané. Preto žalobný bod (xiii) nepovažoval správny súd za dôvodný

38. V rámci žalobného bodu (xiv) žalobkyňa namietala prekročenie prípustnej voľnej úvahy pri
hodnotení dôkazov žalovaným [ktoré žalobkyňa označuje ako „tolerančné pásmi“] (správna žaloba,
s. 31). Žalobkyňa neuviedla v čom konkrétne malo dôjsť k pochybeniu v hodnotení dôkazov a teda,
či pri hodnotení dôkazov existovala dôkazná medzera alebo či správca dane/žalovaný opomenuli

zohľadniť konkrétnu relevantnú dôkaznú informáciu. Podľa názoru správneho súdu žalovaný a správca
dane vecne správne konštatovali, že na žalobkyni spočívalo dôkazné bremeno preukázať splnenie
hmotnoprávnychpodmienokňouuplatnenýchdaňovýchoprávnení(reálnehouskutočneniazdaniteľných
obchodov). Toto dôkazné bremeno, ktoré žalobkyňa neuniesla. Žalobkyňa poukázala na to, že navrhla
vypočuť svedkov (správna žaloba, s. 21), bez toho, aby označila, ktorých svedkov týmto mini, či boli
svedkovia vypočutí, prípadne ktoré dôkazné informácie z ich výpovedí považovala za relevantné na

preukázanie svojich tvrdení. Správca dane vo vzťahu k výsluchu svedkov G. J. a K. C. uviedol, že
títo svedkovia vypovedali tak, že vyviezli tovar iba jedenkrát do Poľska, kde to bolo konkrétne to
si nepamätajú, niekde blízko hraníc. Podľa správcu dane odpovede navrhnutých svedkov nepotvrdili
tvrdenia žalobkyne (rozhodnutie správcu dane, s. 29). Vo vzťahu k svedkovi A. G. C. správca dane
konštatoval, že svedok uviedol, že k preprave tovaru došlo vozidlami Podtatranskej hydiny a.s., ale zo

strany kontrolovaného subjektu nebol predložený žiaden hodnoverný dôkaz o preprave tovaru do iného
členského štátu (rozhodnutie správcu dane, s. 29). Správny súd nezistil v týchto záver správcu dane
žiaden exces v hodnotení príslušných výpovedí a ani v hodnotení týchto dôkazov v nadväznosti na
súvisiace dôkazy daňovej veci. Príslušný žalobný bod preto považoval správca dane za nedôvodný.

39. Žalobkyňa taktiež poukazovala na to, že nemohla nahliadnuť do dôkazov získaných poľskou
daňovou správou počas daňovej kontroly, zároveň nebola informovaná o vypočutí svedka poľskou
daňovou správou (správna žaloba, s. 25). Správny súd konštatuje, že žalobkyňa nemala konkrétne
procesné oprávnenia pri daňovej kontrole realizovanej na základe žiadosti o MVI poľskou daňovou
správou v Poľskej republike. Uvedené požiadavky teda nemali priamu súvislosť so zákonnosťou daňovej

kontroly vykonávanej u žalobkyne. Tieto námietky nepovažoval správny súd za dôvodné.

40. K žalobnému bodu (xv) správny súd uvádza, že žalobkyňa neoznačila žiadnu konkrétnu odvolaciu
námietku, na ktorú jej nemal poskytnúť odpoveď žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na takto
všeobecne formulovaný žalobný bod môže správny súd iba konštatovať, že žalovaný v napadnutom

rozhodnutí reaguje na odvolacie námietky žalobkyne a formuluje k nim svoje odpovede. Ďalej správny
súd poukazuje na to, že administratívne konanie tvorí jeden celok, pričom odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia nadväzuje na rozhodnutie správcu dane. Preto žalovaný mohol poukázal na relevantné
odpovede, ktoré na zhodnú skoršiu argumentáciu už žalobkyňa obdržala v rámci odôvodnenia
rozhodnutia správcu dane. Podľa názoru správneho súdu boli dôvody nepriznania príslušných daňových

oprávnení žalobkyni vymedzené v napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane
dostatočne vymedzené (napadnuté rozhodnutie, s. 11 - 12). Správny súd preto nezistil vytýkanú vadu
nepreskúmateľnosti, ktorá by zaťažovala napadnuté rozhodnutie.

41. Žalobkyňa v správnej žalobe poukazovala na viacero rozhodnutí súdnych autorít. Tieto rozhodnutia

však žalobkyňa citovala bez toho, aby priblížila v čom majú byť príslušné právne závery konkrétne
relevantné pre jej právnu vec. Uvedeným sa z citovaných rozhodnutí stala koláž množstva nesúvisiacich
právnych názorov, pričom správny súd v uvedenom nevidel konkrétnu žalobnú argumentáciu majúcu
povahu relevantného žalobného bodu.

42. Na základe vyššie uvedeného správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190
SSP.

43. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre

rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s

výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/

44. Správny súd odpovedal v tomto rozsudku na relevantné žalobné body, ktoré žalobkyňa konkrétne
popísala a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinula. Žalobkyňa popri týchto

žalobných bodoch v správnej žalobe taktiež iba všeobecne označil dôvody na zrušenie rozhodnutia
podľa§191ods.1SSP.Správnysúdktomutotaktiežlenvšeobecneuzatvára,ženapadnutérozhodnutie
v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa takýmito vadami netrpí. Ďalšie dôvody
uvádzané v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre
rozhodnutie vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval.

45. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. v spojení s § 467 SSP tak, že
účastníkom nepriznal právo na náhradu trov prvostupňového konania ako ani trov kasačného konania,
pretože žalobkyňa nemala v konaní v konečnom dôsledku úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči
žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo
požadovať.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach

v lehote 30 dní od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.