Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 21, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200290
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200290.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: AUTO
ROTOS – ROZBORA, s. r. o., IČO: 35 918 519, so sídlom Račianska 184/B, Bratislava, zastúpený:
LEGAL & CORP, s. r. o., IČO: 47 237 325, so sídlom Gajova 11, Bratislava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102834672/2019 zo dňa 10. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Žalobca sa včas podanou žalobou (12.02.2020) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102834672/2019 zo dňa 10.12.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava č. 100560045/2019 zo dňa 05.03.2019. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa §
156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) vyrubil žalobcovi

úrok z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej rozhodnutím správcu dane č.
9104405/5/4408195/2013/Sia zo dňa 30.09.2013.

II. Priebeh administratívneho konania, konania pred Krajským súdom v Bratislave a konania pred
Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

II.A Priebeh administratívneho konania

2. Daňový úrad Bratislava (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty
(ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie január - december 2007, január - december 2008, január
- december 2009 a január 2010, marec - december 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
91024405/5/1113356/2013/Sia zo dňa 22.03.2013.

3. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený

dňa 02.04.2013. Nasledujúci deň po doručení protokolu začal správca dane vyrubovacie konanie, po
ukončení ktorého vydal rozhodnutie č. 9104405/5/4408195/2013/Sia zo dňa 30.09.2013, ktorým podľa
§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2007 rozdiel
DPH v sume 17.147,58 eur.4. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 1100302/1/604102/2013/1042 zo dňa 16.12.2013,
doručeným žalobcovi dňa 22.01.2014, odvolaniu žalobcu nevyhovel a potvrdil (resp. znížil rozdiel DPH

iba o 3,31 €) vyrubovacie rozhodnutie správcu dane.

5. Proti pôvodnému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu o preskúmanie. Krajský
súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/56/2014-74 zo dňa 30.09.2015 rozhodol, že pôvodné rozhodnutie
žalovaného v spojení s vyrubovacím rozhodnutím správcu dane zrušuje a vec vracia žalovanému na

ďalšie konanie.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) rozsudkom sp. zn. 1Sžf/48/2016 právoplatným
dňa 19.07.2019 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že žalobu žalobcu zamietol.

7. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100560045/2019 zo dňa 05.03.2019 (doručené žalobcovi dňa

13.03.2019), ktorým žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume 7.709,20 € za nezaplatenie DPH
vyrubenej vyrubovacím rozhodnutím správcu dane.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
101839622/2019 zo dňa 31.07.2019, vyhovel odvolaniu a zrušil rozhodnutie o vyrubení úroku z

omeškania a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

9. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) z vlastného podnetu mimo odvolacieho
vydalo rozhodnutie č. MF/018531/2019-77 zo dňa 07.11.2019, ktorým rozhodnutie žalovaného o zrušení
úroku zrušilo a vec vrátilo žalovanému na ďalšie konanie.

10. Žalovaný následne vydal rozhodnutie č. 102834672/2019 zo dňa 10.12.2019 (doručené žalobcovi
dňa 12.12.2019), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 100560045/2019 zo dňa
05.03.2019.

11. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia
č. 101839622/2019 zo dňa 31.07.2019 MF SR bolo zistené, že správcom dane vyrubený úrok z
omeškania rozhodnutím č. 100560045/2019 zo dňa 05.03.2019 bol v súlade s právnymi predpismi. Ak
bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej, odkladný účinok priznaný uznesením krajského súdu sp.
zn. 2S/56/2014-51 zo dňa 16.04.2014 zanikol. NS SR svojím rozsudkom sp. zn. 1Sžf/48/2016 žalobu

zamietol, a preto správca dane úrok z omeškania vyrubil podľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.
aj za dni trvania odkladného účinku. Splatnosť rozdielu dane nastala dňa 06.02.2014, od uvedeného
dátumu až do dňa vykonania kompenzácie správca dane vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2
zákona č. 563/2009 Z. z., t. j. aj za dni trvania odkladného účinku.

12. Podľa zákona č. 563/2009 Z. z. bol správca dane povinný vyrubiť podľa § 156 ods. 1 písm. a)
zákona č. 563/2009 Z. z. úrok z omeškania rozhodnutím č. 100560045/2019 zo dňa 05.03.2019 v
sume 7.709,20 € za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej správcom dane rozhodnutím č.
9104405/5/4408195/2013/Sia zo dňa 30.09.2013 za zdaňovacie obdobie december 2007 v ustanovenej
lehote a v ustanovenej výške.

II.B Priebeh konania pred krajským súdom

13. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/50/2020-111, 2S/83/2022 zo dňa 27.04.2022
zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102834672/2019 zo dňa 10.12.2019 a vec vrátil žalovanému na

ďalšie konanie. Žalobu v časti týkajúcej sa rozhodnutia MF SR č. MF/018531/2019-77 zo dňa
07.11.2019 odmietol z dôvodu zmeškania dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby. Dôvodom
zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného bola skutočnosť, že počas trvania účinkov uznesenia
o odklade vykonateľnosti bolo žalobcovi priznané právo neplniť povinnosť určenú žalobou napadnutým
rozhodnutím a počas tohto obdobia nemohol byť žalobca v omeškaní s plnením určeným rozhodnutím

správneho orgánu. Inštitút chrániaci žalobcu (odklad vykonateľnosti) nemôže byť príčinou hrozby väčšej
ujmy v podobe platenia sankcie (úrokov z omeškania) za obdobie, kedy účastník neplnil povinnosť
určenú rozhodnutím správneho orgánu, ktorého účinnosť bola súdom odložená, a to ani v prípade, kedy
žalobca v konaní nebol úspešný a jeho žalobu súd zamietol.II.C Priebeh konania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS“) v konaní vedenom pod sp. zn.
3Sfk/96/2022 preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov, rozsudok krajského
súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bolo
odlišné posúdenie vyvodzovania účinkov a zmyslu odkladu vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 zákona
č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). NSS uzavrel, že úrok z omeškania

podľa § 156 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. má byť po ukončení neúspešného súdneho
konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, v ktorom bo priznaný odklad
vykonateľnosti, vyrubený aj za dobu neplnenia daňovej povinnosti počas trvania odkladu vykonateľnosti.

III. Žaloba

15. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 102834672/2019 zo dňa 10.12.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

16. V podanej žalobe namietal, že pred vydaním rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku

z omeškania nebol nijako upovedomený správcom dane o začatí konania o vyrubení úroku z omeškania,
nebola mu daná možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia, predložiť dôkazy na svoju
obranu, a teda mu nebola poskytnutá žiadna možnosť využívať svoje procesné práva a brániť svoje
subjektívne práva a záujmy v rámci daňového konania pred vydaním rozhodnutia správcu dane o
vyrubení úroku z omeškania, pričom napadnutým rozhodnutím, žalovaný, ako aj rozhodnutie MF SR

takéto konanie správcu dane aprobovalo. Uvedenú námietku žalobca uviedol aj vo svojom odvolaní
proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení úroku z omeškania, pričom žalovaný a ani MF SR sa s touto
námietkou nijako nevysporiadali. Uvedené podľa žalobcu spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia
žalovaného aj rozhodnutia MF SR.

17. Žalobca spochybnil, či mal správca dane dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia. Predmetný
daňový administratívny spis, na ktorý sa správca dane v rozhodnutí odvolával, sa nachádzal na
Krajskom súde v Bratislave. Potom nie je podľa žalobcu zrejmé, z akých podkladov správca dane reálne
vychádzal. Takýto postup predstavuje podľa žalobcu vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť
jeho rozhodnutia, pričom žalovaný a ani MF SR sa tejto námietke žalobcu nijako nevenovali, čím

žalovaný porušil povinnosť riadne odôvodňovať rozhodnutia orgánov verejnej správy.

18. V podanej žalobe namietal aj porušenie zásad správneho trestania. V predmetných daňových
konaniach bolo podľa žalobcu tak rozhodnutím MF SR, ako aj napadnutým rozhodnutím žalovaného
porušená zásada primeranosti ukladania trestov, keďže týmito rozhodnutiami boli bez riadneho konania

odňaté právoplatne uznané práva žalobcu, ktoré boli potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva
o zrušení úroku.

19. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil právne účinky uznesenia Krajského súdu v
Bratislave č. k. 2S/56/2014-52 zo dňa 16.04.2014, ktorým súd odložil vykonateľnosť vyrubovacieho

rozhodnutia správcu dane (t. j. priznal odkladný účinok správnej žaloby podľa § 250c ods. 1 OSP, a to
až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania), vo vzťahu k výpočtu sankčného úroku
z omeškania. Tým, že správnej žalobe bol priznaný odkladný účinok Krajským súdom v Bratislave
až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania, do jeho právoplatného skončenia nebol
žalobca povinný zaplatiť správcovi dane vyrubený rozdiel DPH, čo znamená, že splatnosť daňového

dlhu bola posunutá až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania. Žalobca nesúhlasil s
tvrdením, že sa dostal do omeškania so zaplatením daňového nedoplatku, keď táto povinnosť vznikla až
právoplatným skončením správneho súdneho konania. Ide výklad v neprospech žalobcu, čo je ústavne
neprípustné, ako aj v rozpore so zásadami správneho konania (v pochybnostiach v prospech páchateľa
a zákaz analógie v neprospech obvineného).

20. Žalobca v tejto súvislosti uviedol citácie zo súdnych rozhodnutí.
„Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení
štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem,bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou
garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto
povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými

zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd” (II. ÚS 148/06-33).
„Za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli
verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje
(na rozdiel od občanov, ktorý môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Z tejto maximy potom vyplýva, že
pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva,

sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Inak povedané, v
prípade pochybností sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie - in dubio mitius“ (I. ÚS
241/07).
„Podstatou odvolacej námietky žalovaného bolo posúdenie účinkov uznesenia Krajského súdu
v Bratislave, ktorým odložil vykonateľnosť rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej
republiky, a to v časti, týkajúcej sa žalobcu, vydaného podľa § 250c vety druhej OSP. Podľa názoru

odvolacieho súdu sa súdom povolený odkladný účinok žaloby podanej na súde vzťahuje na právny stav
založený napadnutým správnym rozhodnutím so všetkými právnymi konzekvenciami, a nie teda iba na
exekučnú vykonateľnosť. Je zrejmé, že s pojmom „vykonateľnosti“ len ako „exekučnej vykonateľnosti“
správneho rozhodnutia v správnom súdnictve si vystačiť nemožno. Ochrana len v tomto rozsahu
poskytovaná súdom by bola príliš úzka“ (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/18/2010).

21. Žalobca namietal, že správca dane vyrubil sankčný úrok z omeškania napriek tomu, že mu to § 156
ods. 8 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. nedovoľoval, keďže uplynulo viac ako 5 rokov od uloženia
povinnosti zaplatiť vyrubený rozdiel DPH. Povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel DPH vzniká dňom vydania
vyrubovacieho rozhodnutia správcu dane (t. j. 30.09.2013) a nie dňom uplynutia paričnej lehoty na jej

„dobrovoľné“ zaplatenie (t. j. v tomto prípade do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti vyrubovacieho
rozhodnutia správcu dane). Povinnosť zaplatiť vyrubenú daň vzniká už dňom vydania rozhodnutia, a nie
márnym uplynutím paričnej lehoty na jej „dobrovoľnú“ úhradu (tzn., že povinnosť trvá, len nie je spojená s
možnosťou jej vymoženia prostredníctvom daňovej exekúcie). Správca dane a žalovaný (ako aj MF SR)
nesprávne právne aplikovali § 156 ods. 8 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. Aplikovali výklad, ktorý viac

zasahuje do základných práv žalobcu, keď pojem „povinnosť zaplatiť daň“ stotožnili s pojmom „uplynutie
paričnej lehoty na dobrovoľnú úhradu povinnosti“. Takýto výklad právnych predpisov je opäť v rozpore
s ústavnou povinnosťou vykladať právne predpisy v súlade so zásadou „v pochybnostiach miernejšie“,
ako aj so zásadou zákazu výkladu právnych predpisov a ich analógie v neprospech obvineného. Právo
vyrubiť sankčný úrok z omeškania podľa žalobcu v tejto veci márne plynul odo dňa 30.09.2018, pričom

rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania bolo vydané až dňa 05.03.2019.

IV. Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch

napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že priznaním odkladného účinku sa pozastavia všetky
účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom napadnuté rozhodnutie nebude môcť
byť podkladom pre vydanie nadväzujúcich rozhodnutí. Odkladný účinok zanikne právoplatnosťou
rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Správca dane na základe tejto skutočnosti vyrubil žalobcovi
úrok z omeškania z rozdielu DPH vyplývajúceho z rozhodnutia č. 9104405/54408195/2013/Sia zo

dňa 30.09.2013 za zdaňovacie obdobie december 2007 zo sumy 13.466,81 € (suma 3.677,45 € bola
uhradená v lehote splatnosti) do dňa 01.12.2017, t. j. do dňa použitia nadmerného odpočtu DPH za
zdaňovacie obdobie jún 2017. O použití nadmerného odpočtu bolo žalobcovi zaslané oznámenie č.
102525882/2017 zo dňa 06.12.2017, doručené dňa 13.12.2017.

23. Ďalej žalovaný uviedol, že vydal rozhodnutie č. 101839622/2019 zo dňa 31.07.2019, ktorým zrušil
rozhodnutie správcu dane č. 100560045/2019 zo dňa 05.03.2019 a vec vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie na základe odkladného účinku priznaného Krajským súdom v Bratislave sp. zn.
2S/56/2014-52 zo dňa 16.04.2014.

24. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 101839622/2019 zo dňa 31.07.2019 MF SR bolo zistené,
že správcom dane vyrubený úrok z omeškania rozhodnutím č. 100560045/2019 zo dňa 05.03.2019 je
podľa platných právnych predpisov. Ak bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej, odkladný účinok
priznaný uznesením krajského súdu sp. zn. 2S/56/2014-52 zo dňa 16.04.2014 zanikol. NS SR svojímrozsudkom sp. zn. 1Sžf/48/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2017, žalobu zamietol, a
preto správca dane úrok z omeškania vyrubil podľa § 156 ods. 2 zákona č. 563//2009 aj za dni trvania
odkladného účinku. Splatnosť rozdielu dane nastala dňa 06.02.2014, od uvedeného dátumu až do dňa

vykonania kompenzácie správca dane vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009
Z. z., t. j. aj za dni trvania odkladného účinku. Správca dane postupoval v súlade s § 156 zákona
č. 563/2009 Z. z., keď vyrubil úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom
nasledujúcim po dni splatnosti až do dňa platby, keďže § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. neobsahuje
právnu úpravu nevyrubenia úroku.

25. V tomto prípade splatnosť dane nastala dňa 06.02.2014, t. j. 5 rokov od konca roka 2014
je 31.12.2019 a správca dane rozhodnutím č. 100560045/2019 zo dňa 05.03.2019 vyrubil úrok
z omeškania v sume 7.709,20 € za nezaplatenie DPH vyrubenej správcom dane rozhodnutím č.
9104405/5/4408195/2013/2013/Sia zo dňa 30.09.2013 za zdaňovacie obdobie december 2007 v
ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.

26. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že zásada objektívnej
pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez
pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a
správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú

verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných odvolávajúcim sa. Nie je povinnosťou správcu dane
pomáhať žalobcovi uniesť dôkazné bremeno tým, že sa bude z vlastnej iniciatívy snažiť vyhľadávať
dôkaznéprostriedkysvedčiacevprospechžalobcu.Pretojenasprávcovidaneajehoúvahe,akédôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní.

V. Replika žalobcu

27. Žalobca v podanej replike zotrval na podanej žalobe a zdôraznil, že argumentácia žalovaného je
postavenánaformalistickomprístupe.Zdôraznil,žekeďodvolanieprotipôvodnémurozhodnutiusprávcu
dane o vyrubení rozdielu na dani má odkladný účinok a správca dane úrok z omeškania počítal až po

doručení rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté, tak potom rovnako sa
musí pristupovať aj v prípade, že súd prizná odkladný účinok správnej žalobe. To, že o tom absentuje
výslovná zmienka v zákone č. 563/2009 Z. z. predstavuje legislatívnu medzeru, ktorú sú orgány
verejnej správy povinné preklenúť výkladom „v pochybnostiach miernejšie“. Skutočnosť že zákon č.
563/2009 Z. z. explicitne nestanovuje povinnosť informovať daňový subjekt o začatí konania o vyrubení

sankčného úroku, neznamená, že by takáto povinnosť neexistovala. Takúto povinnosť je možné vyvodiť
zo základných zásad daňového konania. Konanie o vyrubení sankčného úroku z omeškania predstavuje
formu trestného konania, kde sa uplatňujú zásady trestného konania, pričom jednou z takýchto zásad
je oboznámiť obvineného, že voči nemu bolo vznesené obvinenie, resp., že začalo konanie voči jeho
osobe.

28. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 01.08.2025 poukázal na to, že počas trvania odkladu vykonateľnosti
nebol žalobca povinný daňový dlh platiť, a teda sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením
daňového nedoplatku počas trvania obdobia odkladu vykonateľnosti. Tieto závery sú podporené aj
odlišným stanoviskom sudkyne NSS JUDr. Anity Filovej k rozsudku sp. zn. 3Sfk/96/2022 zo dňa

27.02.2024 a rozsudkami Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/48/2020-139 zo dňa 22.05.2025
a BA-2S/49/2020-125 zo dňa 06.11.2024. Nie je ústavne akceptovateľné, že žalobca si v tejto veci
podaním žaloby zhoršil svoju pozíciu. Ak by nepožiadal o odklad vykonateľnosti, nebol by povinný platiť
úrok z omeškania v takej výške, aká nakoniec nastala. Žalobca si v konečnom dôsledku priťažil, keď
požiadalsúdoodkladvykonateľnosti,ktorémubolovyhovené,nežkebydlžnúsumuhneďzaplatilačakal

ako dopadne konanie pred súdom.

V. Pojednávanie

29. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona

č. 151/2022 Z. z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 21.11.2025
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti účastníkov konania.VI. Relevantné právne predpisy

30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

31. Podľa § 156 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku
2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo

v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane
a) daň alebo rozdiel dane,
b) preddavok na daň,
c) splátku dane,
d) vybraný preddavok na daň,
e) daň vybranú zrážkou,

f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

32. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho

orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a
či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v
súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

33. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

34. Predmetom preskúmania zákonnosti správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného
č. 102834672/2019 zo dňa 10.12.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100560045/2019
zo dňa 05.03.2019 o vyrubení úroku z omeškania žalobcovi v sume 7.709,20 € za nezaplatenie DPH
vyrubenej vyrubovacím rozhodnutím správcu dane. Úrok z omeškania bol žalobcovi vyrubený zo sumy

13.466,81 € za zdaňovacie obdobie december 2007 vo výške 7.709,20 €. Zároveň správny súd dodáva,
žežalobavčastitýkajúcejsapreskúmaniazákonnostirozhodnutiaMFSRč.MF/018531/2019-77zodňa
07.11.2019 bola právoplatne odmietnutá rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/50/2020-111,
2S/83/2022 zo dňa 27.04.2022. V tejto časti nebola proti tomuto rozsudku kasačná sťažnosť podaná.

35. Správny súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporným, že pokiaľ daňový subjekt nezaplatí
daň v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí, správca dane vyrubí daňovému subjektu úrok z
omeškania. Podľa súdu zistený skutkový stav v napadnutých rozhodnutiach korešponduje s obsahom
administratívneho spisu a skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Ďalej uvádza, že z obsahu
rozhodnutí vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením č. k. 1S/55/2014-75 zo dňa

20.05.2014oodkladevykonateľnostivyrubovaciehorozhodnutia,akoajrozsudkomč.k.1S/55/2014-119
zo dňa 28.01.2016 v merite veci v čase účinnosti OSP, ktorým vyrubovacie rozhodnutie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. NS SR rozhodoval v odvolacom konaní rozsudkom sp. zn. 1Sžf/57/2016 zo dňa
08.06.2017azmenilrozsudokKrajskéhosúduvBratislave(č.k.1S/55/2014-119zodňa28.01.2016)tak,
že žalobu žalobcu zamietol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102834672/2019 zo dňa 10.12.2019,

ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie boli vydané za účinnosti SSP.

36. Správny súd sa najprv vysporiadal so žalobnou námietkou žalobcu, že žalovaný nesprávne
vyhodnotil právne účinky uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/55/2014-75 zo dňa 20.05.2014,ktorým súd odložil vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia správcu dane podľa § 250c ods. 1 OSP
až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania. Správny súd teda skúmal otázku, či
dobu súdneho konania, počas ktorého bol podľa § 250c ods. 1 OSP priznaný odklad vykonateľnosti

vyrubovacím rozhodnutiam, (ne)možno započítať do doby, za ktorú sa vyrubuje úrok z omeškania podľa
§ 156 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z. Keďže bolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o odklade
vykonateľnosti vydané za účinnosti OSP, bolo potrebné pri rozhodovaní v tejto veci aplikovať aj príslušné
ustanovenia OSP, týkajúce sa odkladu vykonateľnosti rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosti uvedené
nižšie dospel správny súd k záveru, že táto žalobná námietka žalobcu nie je dôvodnou.

37. Správny súd dáva do pozornosti, že predmetná vec, teda súdny prieskum rozhodnutia žalovaného
č. 102834672/2019 zo dňa 10.12.2019 už v minulosti bol predmetom súdneho prieskumu zo strany NSS
vo veci vedenej pod sp. zn. 3Sfk/96/2024 (ďalej aj „rozsudok kasačného súdu“). V tomto smere správny
súd uvádza, že pokiaľ NSS zrušil rozhodnutie správneho súdu (sp. zn. 2S/50/2020-111, 2S/83/2022
zo dňa 27.04.2022) je vysloveným právnym názorom viazaný v ďalšom (nasledujúcom) konaní nielen

správnysúd,aletaktiežNSS,samozrejmezapredpokladu,žerozhodujezainaknezmenenýchpomerov,
respektíve skutkových okolností, v tej istej veci. Zmenu právneho názoru vysloveného v pôvodnom
rozhodnutí najvyššieho správneho súdu nemôže senát v konaní vo veci o novej kasačnej sťažnosti
dosiahnuť ani predložením veci veľkému senátu postupom podľa § 22 ods. 1 písm. a/ SSP (bližšie pozri
uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 08. júla 2008, sp. zn. 9 Afs

59/2007). Rovnako záväznosť právneho názoru vylučuje i možnosť NSS, aby sám (vo svojej podstate)
svoj pôvodne prijatý právny názor vo vzťahu k novej kasačnej sťažnosti v tej istej veci revidoval. Týmto
spôsobom je tak zaručená požiadavka právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní (predvídateľnosť
súdnehorozhodnutia),čomožnopriradiťkzákladnýmatribútomprávnehoštátu(porovnajnapr.rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/108/2024 zo dňa 30. apríla 2025). Z uvedeného dôvodu

tiež v predmetnej veci nemá opodstatnenie poukaz žalobcu na odlišné stanovisko k rozsudku NSS
sp. zn. 3Sfk/96/2022 zo dňa 27. februára 2024, ako aj rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn.
BA-2S/49/2020 zo dňa 06. novembra 2024, vydaný v obdobnej veci totožných účastníkov konania,
týkajúci sa iného zdaňovacieho obdobia, v ktorých bolo dané za pravdu žalobnej argumentácii.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd v ďalšom upriamil pozornosť na rozsudok NSS sp. zn.
3Sfk/96/2022 zo dňa 27. februára 2024, ktorý v bode 25 jeho odôvodnenia konštatoval, že sa kasačný
súd vysporiadal s kľúčovou právnou otázkou, ktorú si nastolil aj tunajší správny súd: „či dobu súdneho
konania, počas ktorého bol podľa § 250c ods. 1 OSP priznaný odklad vykonateľnosti vyrubovacím
rozhodnutiam, (ne)možno započítať do doby, za ktorú sa vyrubuje úrok z omeškania podľa § 156 ods.

1 a 2 Daňového poriadku“. Kasačný súd ďalej vyslovil, že „úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2
Daňového poriadku má byť po ukončení neúspešného súdneho konania pre žalobkyňu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, v ktorom bol priznaný odklad vykonateľnosti, vyrubený
aj za dobu neplnenia daňovej povinnosti počas trvania odkladu vykonateľnosti“ (bod 57 rozsudku
kasačného súdu).

39. Rovnako tak uviedol, že „žalobkyňa v súvisiacom súdnom konaní napadla rozhodnutia o vyrubení
rozdielu dane správnou žalobou podľa § 247 a nasl. OSP. Iniciovala tým súdny prieskum právoplatného
rozhodnutia príslušných orgánov finančnej správy (§ 247 ods. 2 OSP). Podanie správnej žaloby proti
právoplatnému rozhodnutiu orgánov verejnej správy nemalo ani podľa prechádzajúcej právnej úpravy

paušálne odkladný účinok vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy (§ 250c ods. 1 OSP). Na žiadosť účastníka konania však bolo možné odložiť vykonateľnosť
žalovaného rozhodnutia, ak by jeho okamžitým výkonom hrozila závažná ujma“ (bod 31 rozsudku
kasačného súdu). V bode 34, 35 tohto rozsudku kasačný súd konštatoval, že odklad vykonateľnosti
upravený v § 250c ods. 1 OSP a odkladný účinok podľa § 185 a 186 SSP sú odlišné právne inštitúty, s

odlišnými právnymi účinkami, preto nemožno pri vyvodzovaní účinkov a zmyslu odkladu vykonateľnosti
podľa § 250c ods. 1 OSP vychádzať z § 185 a § 186 SSP. Kasačný súd odkázal na dôvodovú správu
k § 186 SSP, podľa ktorej „odkladný účinok správnej žaloby podľa SSP predstavuje širší inštitút ako
bol odklad vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP...“; „Odkladný účinok podľa § 185 a § 186 SSP
predstavuje posun oproti odkladu vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP v tom, že už odkladá všetky

(teda nie len niektoré) účinky žalovaného rozhodnutia.“

40. Následne v bode 36 cit. rozsudku kasačný súd konštatoval, že „.. odklad vykonateľnosti podľa
§ 250c ods. 1 OSP ... poskytuje ochranu len pred faktickým výkonom - autoritatívnym/ mocenskýmvynucovaním povinností uložených právoplatným rozhodnutím.“ Taktiež v bode 38 vyslovil, že „Podľa
názoru ústavného súdu účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia dovolacím
súdom (§ 243 OSP) je iba ochrana dovolateľa pred exekúciou vedenou (alebo hroziacou) na podklade

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Iba vykonanie exekúcie voči dovolateľovi totiž môže
spôsobiť nezvratnú stratu vlastníckeho práva dovolateľa, pretože exekučné predpisy nepripúšťajú
navrátenie do pôvodného stavu“. „Ústavný súd preto zastáva názor, podľa ktorého prichádza do úvahy,
aby dovolací súd podľa § 243 OSP povolil odklad vykonateľnosti iba takého rozhodnutia odvolacieho
súdu,napodkladektoréhomožnonariadiťexekúciu...“(nálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS481/2012

zo dňa 14. februára 2013, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č.
15/2013).

41. Správny súd taktiež poukazuje na bod 39 rozsudku kasačného súdu, v ktorom uviedol, že „Odklad
vykonateľnosti pritom predstavuje ochranu dočasnú, ktorej trvanie je spojené s priebehom súdneho
konania (mutatis mutandis nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 481/2012

zo dňa 14. februára 2013, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky pod č. 15/2013). Po jeho skončení účinky odkladu vykonateľnosti odpadajú, a preto v prípade
zamietajúceho rozsudku nastupujú aj všetky dočasne pozastavené následky žalovaného rozhodnutia a
je možné pristúpiť aj k jeho nútenému/autoritatívnemu výkonu. V prípade úspechu účastníka konania,
zrušujúcim rozsudkom zaniká napadnuté rozhodnutie ako aj všetky jeho právne následky.“ A taktiež

dáva do pozornosti bod 41 rozsudku kasačného súdu: „Keďže odklad vykonateľnosti podľa § 250c
ods. 1 OSP nemá suspenzívny účinok vo vzťahu k právoplatnosti žalovaného rozhodnutia, platí,
že právo či povinnosť uložené rozhodnutím žalovaného napriek priznanému odkladu vykonateľnosti
naďalej existujú. Takýmto žalovaným rozhodnutím priznané práva však nemožno dočasne autoritatívne/
mocensky vynucovať - vykonávať.“

42. Ďalej správny súd dáva do pozornosti bod 51 rozsudku kasačného súdu, v ktorom vyslovil, že „...
rozdiel dane je vyrubený rozhodnutím správcu dane (§ 68 ods. 4 písm. a) a ods. 5 Daňového poriadku),
resp. momentom jeho právoplatnosti (§ 63 ods. 9 Daňového poriadku). Vo výroku vyrubovacieho
rozhodnutia správca dane určuje aj lehotu splatnosti vyrubovaného rozdielu dane - 15 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 63 ods. 3 písm. d) a ods. 4 Daňového poriadku). V
predmetnej veci došlo k momentu splatnosti pred rozhodnutím o odklade vykonateľnosti“. V súlade
s § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. konštatoval, „že úrok z omeškania je priamym
právnym následkom omeškania daňového subjektu.“ Rovnako tak v bode 52 zdôraznil, že „podanie
správnej žaloby nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane a ani na jej

splatnosť. Priznaním odkladu vykonateľnosti sa pozastavuje vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia,
a teda oprávnenie orgánov verejnej moci takéto rozhodnutie autoritatívne/mocensky vynucovať.
Priznanie odkladu vykonateľnosti však nezakladá právo neplatiť, ako sa mylne domnieva správny
súd. Nepozastavuje teda existenciu pohľadávky a ani jej splatnosť, čo sú rozhodujúce skutočnosti pre
vyrubenie úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Preto aj počas súdneho

konania a aj napriek priznaniu odkladu vykonateľnosti je žalobca oprávnený plniť vyrubenú pohľadávku.“

43. V odseku 54 cit. rozsudku kasačný súd zadefinoval úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 a
2 zákona č. 563/2009 Z. z. ako „osobitný typ sankcie za neplnenie daňovej povinnosti v určených
lehotách. Jeho účelom je dodatočné odškodnenie fiskusu za oneskorené plnenie daňovej pohľadávky,

resp. za potenciálnu stratu hodnoty pohľadávky v dôsledku oneskoreného plnenia, resp. v dôsledku
plynutia času. A to aj v prípade, ak ide o plynutie času počas vedenia neúspešného súdneho konania.
Keďže vyrubenie úroku z omeškania v prípade, ak bol voči vyrubovaciemu rozhodnutiu priznaný odklad
vykonateľnosti, nastupuje až po neúspešnom ukončení súdneho konania, súd vo vzťahu k určovaniu
jeho výšky (odo dňa splatnosti vyrubenej pohľadávky do dňa plnenia) nepovažuje tento následok

za okamžitý následok rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktorý by mal byť v dôsledku odkladu
vykonateľnosti definitívne zrušený za celú dobu súdneho konania, a to aj v prípade nedôvodnosti
jej žaloby.“ Rovnako tak kasačný súd poukázal na rozhodnutia z Českej republiky, a to rozsudok
Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 8 Asf 348/2019 zo dňa 29. septembra 2021, rozhodnutie
Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 22 Af 46/2017 zo dňa 13. novembra 2019, publikované v Zbierke

rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR pod č. 4256/2021, ods. 21, 22).

44. Napokon v odseku 56 tohto rozsudku kasačný súd okrem iného cituje z bodu 19 rozhodnutia
Ústavného súdu ČR zo dňa 18. januára 2022, sp. zn. IV. ÚS 3187/21: „... Dále lze poukázat na to, žedaňový subjekt může využít žádost o povolení posečkání úhrady daně nebo rozložení její úhrady na
splátky (§ 60 zákona o správě daní a poplatků, § 156 zákona č. 280/2009 Sb., daňový řád, ve znění
pozdějších předpisů) [v právnom poriadku Slovenskej republiky ide o odklad platenia dane a povolenie

splátok podľa § 57 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku; pozn. kasačného súdu].“

45. Vzhľadom na viazanosť správneho súdu právne záväzným názorom kasačného súdu (pozri body 38
až 44 odôvodnenia tohto rozsudku) neostalo správnemu súdu nič iné, len neprisvedčiť žalobnému bodu
uplatneného žalobcom a ktorý sa týkal nemožnosti vyrubenia úroku z omeškania počas doby odkladu

vykonateľnosti rozhodnutia priznaného súdnym rozhodnutím.

46. Správny súd nedal za pravdu ani žalobnej námietke, že uznesením o odklade vykonateľnosti
bola posunutá splatnosť daňového dlhu až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania.
Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 1100302/1/604102/2013/1042 zo dňa 16.12.2014 zmenil
výšku vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty zo sumy 17.147,58 € na sumu 17.144,27 € a toto

rozhodnutie si žalobca prevzal dňa 22.01.2014, kedy nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Od tohto
dátumu začala plynúť 15 dňová lehota na dobrovoľné plnenie a uplynula dňa 06.02.2014. Správny
súd odložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozhodnutia až uznesením č. k. 2S/59/2014-51 zo dňa
16.04.2014, t. j. niekoľko mesiacov po zosplatnení rozdielu na DPH. Už zo samotného inštitútu daného
OSP„povolenieodkladuvykonateľnosti“vyplýva,ženejdeo„posunutieodkladuvykonateľnosti“,aleoto,

že splatnosť daňového dlhu bola len odložená ohľadom vymáhania dlhu, avšak nebol posunutý dátum
splatnosti ku dňu právoplatného skončenia správneho súdneho konania vo veci sp. zn. 2S/56/2014.
Rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/48/2016 nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2017, pričom žalobca bol
v konaní neúspešný. Správny súd má za to, že dátum 19.07.2017 je viazaný výlučne na pokračovanie
vo vyrubovacom konaní na zaplatenie rozdielu DPH v sume 17.144,27 €, ktorý bol v tom čase už

zosplatnený.

47. Správny súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že pred vydaním rozhodnutia o vyrubení
úroku z omeškania nebol upovedomený o začatí konania, a že mu nebola daná možnosť vyjadriť
sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia a predložiť dôkazy z nasledovných dôvodov. Rozhodnutie,

ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 7.709,20 €, ako aj druhostupňové rozhodnutie
boli len zákonným následkom (podľa § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z.) porušenia
povinnosti žalobcom, o ktorej mal žalobca vedomosť vzhľadom na právoplatnosť predtým vydaného
rozhodnutia správcu dane o vyrubenom rozdiele DPH v sume 17.144,27 € a uloženej povinnosti zaplatiť
predmetnú sumu vrátane potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/604102/2013/1042 zo

dňa 16.12.2014 a rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/48/2016 (právoplatný dňa 19.07.2017). Rozhodnutiu
o vyrubení úroku z omeškania za nesplnenie si povinnosti nepredchádza žiadne osobitné konanie o
vyrubení úroku z omeškania, správny orgán vychádza zo skutočností zistených z predchádzajúceho
právoplatne ukončeného daňového konania. Všetky podklady pre rozhodnutie boli žalobcovi známe.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva pravdivosť tvrdenia žalobcu, že nebol správcom dane

upovedomený o začatí konania o vyrubení úroku z omeškania. Správny súd však nevidí v neoznámení
začatia konania o uložení povinnosti zaplatiť úrok z omeškania zo strany správcu dane také pochybenie
správneho orgánu, ktoré by odôvodňovalo zrušenie jeho rozhodnutí a vrátenie mu veci na ďalšie
konanie. Zároveň takúto povinnosť správcovi dane zákon č. 563/2009 Z. z. ani neukladá. Rozhodnutie
žalovaného aj správcu dane dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.

48. Ďalšia námietka žalobcu spočívala v jeho pochybnosti, či mal správca dane dostatok podkladov pre
vydanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, keďže sa na Krajskom súde v Bratislave nachádzal
daňový administratívny spis, na ktorý sa správca dane v rozhodnutí odvolával. Žalobca nepresvedčil

správny súd o dôvodnosti tejto námietky, keďže z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva,
že žalovaný sa v rozhodnutí neodvolával na daňový administratívny spis, ale na konkrétne rozhodnutia,
ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vo veci. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že
správca dane mal k dispozícii všetky podklady, ktoré boli potrebné pre jeho rozhodnutie. Samotná
pochybnosť žalobcu nemôže byť dôvodom na uznanie jeho námietky, hlavne ak má žalovaný ako

účastník konania právo nahliadať do spisov, v ktorých je účastníkom.

49. Žalobná námietka o porušení zásady primeranosti ukladania trestov je rovnako nedôvodnou. Ide o
veľmi všeobecnú námietku, bez konkrétneho odôvodnenia.50. Relevanciu správny súd nemohol priznať ani žalobnej námietke žalobcu o nesprávnom aplikovaní
§ 156 ods. 8 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. a nesprávne vyrubenom sankčnom úroku z omeškania

z dôvodu uplynutia viac ako 5 rokov od uloženia povinnosti zaplatiť vyrubený rozdiel DPH. Platí, že
daň je vyrubená rozhodnutím správcu dane (§ 68 ods. 4 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z.). Lehota
plnenia je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 63 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.
z.), a teda nevzniká dňom vydania vyrubovacieho rozhodnutia správcu dane (t. j. 30.09.2013), ako to
tvrdí žalobca. Preto nie je správne ani tvrdenie, že právo vyrubiť úrok z omeškania márne uplynulo odo

dňa 31.12.2018. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie
č. 9104405/5/4408195/2013/Sia o vyrubení rozdielu dane dňa 30.09.2013. Rozhodnutie žalovaného č.
1100302/1/604102/2013/1042 zo dňa 16.12.2013 si žalobca prevzal dňa 22.01.2014, kedy nadobudlo
prvostupňové rozhodnutie právoplatnosť. Od tohto dátumu začala plynúť 15 dňová lehota na dobrovoľné
plnenie a uplynula dňa 06.02.2014. Čiže daňový úrad správne určil deň splatnosti dane na 06.02.2014 a
lehota podľa § 156 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. začala plynúť 31.12.2014 (koniec roka, v ktorom bol

žalobca povinný zaplatiť) a uplynula dňa 31.12.2019. Rozhodnutie č. 100560045/2019 o vyrubení úroku
z omeškania v sume 7.709,20 € bolo vydané dňa 30.09.2019, teda v lehote, preto je vyššie uvedená
námietka nedôvodnou.

51. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutia NSS správny

súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali
prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom správneho orgánu a samotným
rozhodnutím porušené.

52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať ich náhradu.

53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak

má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).