Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Csp/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125232352
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:6125232352.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,

Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., l. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 2.666,61 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I/ Žalobu zamieta.

II/ Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom pôvodne doručeným dňa 12.02.2025 v rámci upomínacieho konania na Okresný

súd Banská Bystrica domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti a to zaplatenia sumy istiny 2.666,61
eur spolu so zmluvným úrokom 204,20 eur a úrokom z omeškania 8,15% ročne zo sumy 2.666,61 eur
od 26.12.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom -
spotrebiteľom dňa 06.12.2023 Úverovú zmluvu č. 1312010608 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“).

Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.800 eur zo strany žalobcu. Žalovaný
sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 58 pravidelných mesačných splátkach po 79,43 eur. Žalovaný
sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal, konkrétne
žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 31.08.2024. Žalobca výzvou zo dňa
04.11.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok a súčasne upozornil žalovaného na možnosť žalobcu
zosplatniť úver v celom rozsahu. Žalovaný omeškané splátky neuhradil, preto žalobca výzvou zo dňa
10.12.2024 oznámil žalovanému, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zo

zmluvy o úvere stalo ku dňu 10.12.2024 splatným a vyčíslil žalovanému dlh.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 27.03.2025 platobný rozkaz pod sp.
zn.: 10Up/174/2025, ktorý však nebolo možné žalovanému doručiť, preto bola vec postúpená tunajšiemu
súdu v zmysle § 13 a 14 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v zmysle
§ 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 o upomínacom konaní došlo k zrušeniu platobného rozkazu.

4. Súd uznesením č. k. 17Csp/69/2025-78 zo dňa 08.07.2025 v zmysle § 167 ods. 2 zák. č. 160/2015
Z.z. CSP vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril
k žalobe. Žalovaný, ktorému bola doručovaná žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie
prostredníctvom pošty žalobu neprevzal, nakoľko zásielka súdu doručovaná na adresu trvalého pobytusa vrátila súdu ako nedoručená z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Súd
preto vykonal šetrenie pobytu žalovaného prostredníctvom Mesta Sečovce, pričom zo správy vyplýva,
že žalovaný sa zdržiava v Anglicku na nezistenej adrese. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť aktuálnu

adresu pobytu žalovaného, súd žalovanému doručoval žalobu s prílohami a uznesením na vyjadrenie
zákonným spôsobom podľa § 116 ods. 2 CSP.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, zostal nečinný.

6.Nazákladevykonanéhodokazovaniaoboznámenímsasobsahomžalobyajejpríloh,akoajostatného
spisového materiálu súd zistil tento skutkový stav veci.

7. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 06.12.2023 zmluvu o spotrebiteľskom úvere s
názvom – bezúčelový úver a revolvingový úver č. 1312010608. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému
poskytnutý bezúčelový úver výške 2.800 eur s ročnou úrokovou sadzbou 22,04%, RPMN 24,4%, počtom

splátok 58, pri výške mesačnej splátky 79,43 eur vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, dátume prvej
splátky dňa 03.02.2024 a celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 4.606,94 eur.

8. Súčasťou zmluvy boli aj úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. platné od
1.12.2023. Z hlavy 6 úverových podmienok označenej ako „Ukončenie zmluvy“ § 2 písm. a) vyplýva

podmienka, že v prípade, že sa žalovaný oneskorí s platením aspoň troch splátok alebo sa oneskorí
s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, musí celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv.
zosplatnenie úveru).

9. Z obsahu výpisu čerpania splátok a úhrad žalovaného (č. l. 42 spisu) vyplýva, pričom medzi sporovými

stranami nebolo sporné, že žalovaný čerpal úver celkovo spolu vo výške 2.800 eur a žalobcovi uhradil
šesť splátok po 79,43 eur a poslednú splátku dňa 31.08.2024 v sume 0,71 eur.

10. Listom zo dňa 04.11.2024 označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ (č. l. 36), žalobca
upozornil žalovaného na omeškanie so splácaním mesačných splátok vo výške 237,58 eur ku dňu výzvy

a celková dlžná suma ku dňu výzvy je 273,58 eur. Zároveň žalovaného upozornil, že v prípade, ak
neuhradí omeškané splátky do 15 dní od doručenia výzvy, uplynutím tejto lehoty sa celé plnenie stáva
splatným a budú od žalovaného požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru. Táto výzva
bola podaná na poštovú prepravu pod č. RG275435134 dňa 06.11.2024 (č. l. 38).

11. Z obsahu listiny označenej ako „Výzva k splateniu celého úveru“ zo dňa 10.12.2024 vyplýva, že
žalobca oznámil žalovanému, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok v dodatočne poskytnutej
lehote sa celé plnenie zo zmluvy stalo splatným dňa 10.12.2024 a žalovaného vyzval na zaplatenie
celého úveru vo výške 2.906,81 eur. Táto výzva bola podaná na poštovú prepravu pod č. E. dňa
11.12.2025 (č. l. 41).

12. Listom zo dňa 08.01.2025 označeným ako „Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie
o prevzatí právneho zastúpenia“ žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky ku dňu
vyhotovenia výzvy v celkovej výške 2.916,55 eur, a to najneskôr do 7 dní odo dňa odoslania výzvy.
Súčasne žalovaného upozornil, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie, podnikne príslušné právne

kroky na vymoženie pohľadávky. Podanie predmetnej výzvy na poštovú prepravu pod podacím číslom
E. žalobca preukázal ePotvrdenkou.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.15. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné

a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

18. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

19. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a
5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

20. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

21. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne

informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej
zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme
podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),

banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s

príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

22. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľombez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení

§ 7 ods. 19 až 42.

23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len
„Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.11.2024, ak má spotrebiteľ plniť
podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je
spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je
spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného
plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania

spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky, b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo
iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba
trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo c) dva
a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať

rokov.

28. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.11.2024, ak sú splnené podmienky
podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní,
poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia

výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu
obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565
sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní,
upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je
spotrebiteľ v omeškaní.

29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.11.2024, ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

31. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

32. Žalobcom predloženú zmluvu súd posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že táto úverová zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy,ktorésúvymedzenév§52anasl.Občianskehozákonníka.Predmetnúzmluvuuzatváralžalobca

ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok
bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto predmetný právny vzťah
súd posúdil i podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že v
právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ a žalobca malpostaveniedodávateľa,keďžepriuzatváranízmluvyvystupovalakopodnikateľ,ktorýkonávrámcisvojej
podnikateľskej činnosti, má uvedená zmluva spotrebiteľský charakter. V posudzovanom prípade ide
zároveň o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzatváraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohol.

33. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným došlo dňa 06.12.2023 k uzatvoreniu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe
uzatvorenej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový úver vo výške 2.800 eur a

žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým úrokom a poplatkom
v pravidelných mesačných splátkach.

34. Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy neplnil svoj záväzok uhrádzať
pravidelné mesačné splátky riadne a včas, preto žalobca výzvou zo dňa 04.11.2024 vyzval žalovaného
na úhradu omeškaných úverových splátok, t. j. celkovú dlžnú sumu 273,58 eur, pozostávajúcu z istiny

vo výške 94,07 eur, nezaplatených úrokov vo výške 143,51 eur, zmluvnej pokuty vo výške 36 eur.
Žalobca súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok v lehote 15 dní
od doručenia výzvy, celé plnenie zo zmluvy o úvere sa stane splatným. Žalovaný omeškané splátky
v dodatočne poskytnutej lehote neuhradil, preto žalobca výzvou zo dňa 10.12.2024 oznámil, že celé
plnenie zo zmluvy sa stalo splatným ku dňu 10.12.2024, a zároveň žalovaného vyzval na zaplatenie

dlžnej čiastky vo výške 2.906,81 eur.

35. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu sa súd prioritne zaoberal tým, či veriteľ postupoval s
riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto spotrebiteľského úveru, a teda či riadne zisťoval
a preveroval bonitu žalovaného.

36. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo ku skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo

existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23.

37. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to
ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.

j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa
splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť
veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a

existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo
od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok
NS ČR z 25.7.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).

38. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca pri poskytovaní úveru žalovanému

posudzoval jeho úverovú schopnosť dopytom do úverového registra a internetovým dokumentom
o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného, ktoré
súd považoval za dostatočné.

39. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere (§ 52 OZ), ktorým zmluva uzavretá medzi

žalovaným a žalobcom bezpochyby je, čo súd konštatoval už vyššie, ani nepopretie skutkových tvrdení
žalobcu zo strany žalovaného nezbavuje súd povinnosti podrobiť predmetnú zmluvu kontrole (a) z
hľadiska dodržania jej zákonných náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 a § 11) a
ako aj (b) kontrole z hľadiska prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Súd je takisto povinnýprihliadať na (c) absolútnu neplatnosť právnych úkonov aj z ostatných dôvodov (napr. podľa § 39 OZ)
a na (d) zákonné následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 Zákona o spotrebiteľských
úveroch). Na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné následky pritom musí súd prihliadať bez ohľadu na

prípadné mimosúdne (dohody) zmluvných strán.

40. Rovnako súd postupoval aj v tomto konkrétnom prípade a dospel k záveru, že zmluva o úvere
zo dňa 06.12.2023 uzatvorená medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaným obsahuje
všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia by mala za následok

bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru a nezistil, aby zmluva o úvere obsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky.

41. V ďalšom súd skúmal, či v prejednávanej veci došlo k platnému zosplatneniu poskytnutého úveru
a dospel k záveru, že tomu tak nie je.

42. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 04.11.2024 je neplatné z dôvodu absencie
špecifikácie konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Žalobca zaslal žalovanému list
označený ako výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.11.2024, ktorým ho vyzval na zaplatenie
dlžnej čiastky v celkovej výške 273,58 eur. Žalobca vyzval žalovaného k úhrade tejto sumy najneskôr do
pätnástich dní od doručenia tejto výzvy s upozornením, že ak nedôjde v tejto lehote k uhradeniu dlžnej

pohľadávky, celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy sa stáva splatným a žalobca bude požadovať od
žalovaného okamžité jednorazové vrátenie celého úveru, vrátane úrokov, nákladov a sankcií. Žalobca
následne výzvou zo dňa 10.12.2024 oznámil žalovanému, že v dôsledku neuhradenia omeškaných
splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo splatným ku dňu 10.12.2024.

43. Z predmetnej výzvy žalobcu zo dňa 04.11.2024 je zrejmé, že neobsahuje špecifikáciu splátky,
s ktorou je žalovaný v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
Pre platný právny úkon zosplatnenia zo strany veriteľa je nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Výzva
prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska

jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní,
a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedenie konkrétnej splátky je
rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie iba výšky
dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto
vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť

predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže
uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Bez uvedenia splátky, pre ktorú
veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je
ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Zároveň absencia identifikácie

takejto splátky spôsobuje následnú nemožnosť preskúmania splnenia podmienok na uplatnenie práva
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. So zosplatnením je spojená aj
otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde a tomu zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a
procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom využiť, vrátane námietky premlčania.
Špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje podklad pre procesnú obranu a veriteľovi neumožňuje

dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú splátku
veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. V tejto súvislosti súd poukazuje napr.
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024, sp. zn.
5Cdo/197/2022 zo dňa 6.6.2024 a uznesenie sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025 uverejnené v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 3/2025.

44. Pre posúdenie platnosti jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu je potrebné zohľadniť
špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka obsiahnutú v
ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýkajú úverových vzťahov, kde sa má plnenie
zo zmluvy vykonať v splátkach, tak ako je to aj v tomto prípade. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je

zrejmé, že žalovaný bol povinný vyčerpaný úver vrátiť veriteľovi pravidelnými mesačnými platbami, preto
daný stav nemožno podriadiť pod ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Naopak, ustanovenia
§ 53 ods. 9 a 565 Občianskeho zákonníka sa vzhľadom na dojednané podmienky a charakter úveru
vzťahujú aj na posudzovaný prípad splátkového úveru (k tomu pozri napr. uznesenie Krajského súduv Trenčíne 16CoCsp/17/2024 zo dňa 26.2.2025, rozsudok Krajského súdu v banskej Bystrici sp. zn.
17CoCsp/41/2023 zo dňa 29.5.2024, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CsCsp/31/2024 zo
dňa 27.2.2025).

45. Zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka síce expressis verbis vo výzve,
resp. upozornení na zosplatnenie neukladá vymedzenie konkrétnej omeškanej splátky dlžníka, pre
omeškanie ktorej veriteľ zvažuje uplatnenie práva zosplatniť úver, ide však o nevyhnutnú náležitosť
takejto výzvy. Požiadavka špecifikácie splátky vyplýva z účelu predmetnej výzvy (upozornenia), ktorým

je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní, a zároveň pre omeškanie s ktorou
splátkou veriteľ zvažuje uplatnenia práva na predčasne zosplatniť úver.

46. Predčasnému zosplatneniu úveru listami nemožno v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
priznať právne účinky pre jeho neurčitosť, a to pre absenciu vymedzenia konkrétnej splátky, pre ktorú
žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu celého úveru, preto je sankcionovaný neplatnosťou.

47. Pre úplnosť súd uvádza, že zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo
novelizované zákonom č. 254/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 879y ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.11.2024: ,,Ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31.

októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov
a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra
2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s
ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. novembra 2024, a v ktorých nedošlo k uplatneniu
práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024

nepoužijú.“
Z uvedeného možno prijať záver, že ak žalobca uplatní právo na zosplatnenie plnenia v splátkach,
bude sa tento nárok posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase, keď k využitiu tohto
práva došlo. V posudzovanom prípade žalobca uplatnil právo na zosplatnenie úveru výzvou zo
dňa 04.11.2024, preto sa nárok žalobcu posudzuje podľa novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, v čom možno prisvedčiť žalobcovi. Podľa názoru súdu je však aj napriek
novelizovanému zneniu predmetného ustanovenia nevyhnutnou náležitosťou výzvy s upozornením na
možnosť zosplatnenia úveru špecifikácia splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Uvedené je
možné vyvodiť aj gramatickým výkladom ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 1.11.2024, podľa ktorého ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve

na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na
plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Zo slovného spojenia „s ktorými je
v omeškaní“, je možno dospieť k záveru, že splátky, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní musia byť z
vyššie popísaných dôvodov presne špecifikované. Nestačí len uvedenie minimálnej sumy splátok, s
prihliadnutím na dobu trvania spotrebiteľskej zmluvy, tak ako to uvádza žalobca.

48. Naviac súd uvádza, že doručenie výzvy, ktorú žalobca súdu predložil ako výzvu zo dňa 04.11.2024
na zaplatenie dlžnej sumy, je potrebné posudzovať podľa § 45 ods. 1 OZ, v zmysle v ktorého prejav
vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď dôjde. V zmysle uvedeného ustanovenia, prejav
vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Účinnosť adresovaných jednostranných

hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je
doručený adresátovi, t.j, že sa dostane do sféry jeho dispozície – až týmto okamihom začína právny
úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane.

49. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že ako doklad o doručení výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa

273,58 eur nepostačuje poštový hárok, z ktorého vyplýva iba odosielanie zásielky. Zo strany žalobcu
bolo potrebné predložiť na preukázanie doručenia tejto výzvy taký doklad o doručení, (ktorým môže
byť aj neprevzatá zásielka) adresátovi v mieste, kde mal faktickú možnosť zásielku si prevziať, nakoľko
zásielka musí byť doručená do dispozičnej sféry dlžníka. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie
predmetnej výzvy zo dňa 04.11.2024 na zaplatenie dlžnej sumy 273,58 eur zo strany žalobcu pre

žalovaného, a preto nemohlo ani z tohto dôvodu dôjsť k účinnému zosplatneniu dlhu, nakoľko neboli
naplnené podmienky stanovené zákonom, keď žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.11.2024 pred zosplatnením úveru. Pokiaľ teda následne v oznámení
zodňa10.12.2024žalobcazosplatnilcelýúver,napriekneúčinnémudoručeniuvýzvyzodňa04.11.2024,urobil tak v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 9 OZ) a tento jeho právny úkon, zosplatnenie celého úveru,
je absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ.

50. Nakoľko žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie celého úveru, napriek tomu, že k
zosplatneniu celého úveru nedošlo, súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.

51. Na podporu tohto rozhodnutia súd poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 9CoCsp/2/2024 zo dňa 20.11.2024, v ktorom odvolací súd vo vzťahu k preukázaniu doručovania

podaniaprostredníctvomobyčajnejlistovejzásielkypoukázalnato,želensamotnépreukázaniepodania
listiny na poštovú prepravu ešte neznamená, že žalovaný mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť.
Pre preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal, že listina došla do dispozičnej sféry
žalovaného (najčastejšie je uvedené preukázané buď doručenkou alebo kópiou vrátenej listovej zásielky
neprevzatej spotrebiteľom ani v odbernej lehote). Z uvedeného vyplýva, že nositeľnom dôkazného
bremena o možnosti žalovaného oboznámiť sa s obsahom podania je žalobca. Odvolací súd v tomto

smere poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020
(uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021), ktorý sa vo vzťahu k doručovaniu
právnych úkonov vyjadril nasledovne: „Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe
fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje

spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť
oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali
bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že
doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade,
že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou

doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať
práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť,
ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť
(príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie
je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť,

že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa.
Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval,
resp. ju vedel relevantne preukázať.“ Otázka fikcie doručenia vyplýva z ust. § 45 ods.1 Občianskeho
zákonníka, preto dohodu strán sporu o inom spôsobe posudzovania tejto otázky je potrebné považovať
zaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorájepodľa§53ods.5neplatná.12.Existenciaupovedomeniazo

16.02.2022 samotná a ani samotné jeho podanie ako zásielky na poštovú prepravu nie je podľa názoru
odvolacieho súdu dôkazom o tom, že zásielka sa reálne aj dostala do sféry dispozície žalovaného, že
mu bola skutočne doručená, a teda že jej adresát sa s prejavom vôle odosielateľa obsiahnutým v tejto
zásielkereálnemalmožnosťajoboznámiť.Zapomocispornéhopoštovéhopodaciehohárkaz17.2.2022
žalobca je spôsobilý preukázať len to, že na pošte zásielku adresovanú žalovanému podal, ale tento

hárok nemôže slúžiť ako dôkaz o doručení zásielky, resp. uplatnení fikcie doručenia.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa týchto ustanovení:

Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Súd žalobu žalobcu zamietol, z čoho je zrejmé, že v konaní bol úspešný žalovaný. Žalovaný si trovy

konania neuplatnil, ani zo spisu mu trovy konania nevyplynuli, preto súd z dôvodu hospodárnosti konania
rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.