Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoEk/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408206660
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4408206660.3

Uznesenie

13 25CoEk/11/2025

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a Mgr. Mareka Janigloša v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. D. E. XX, o vymoženie sumy 661,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 02. januára 2013 pod č.k. 9Er/463/2008-25
v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 31. januára 2025 pod č.k.

9Er/463/2008-84, takto

r o z h o d o l :

12 25CoEk/11/2025

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením p
o t v r d z u j e .

II. Návrhy oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenej n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

10 25CoEk/11/2025

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Pritom poukázal na ustanovenia § 57
ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, § 52 Občianskeho zákonníka, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS.
1.2 Uviedol, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhala voči povinnej vykonania
exekúcie na peňažné plnenie, keď poukazovala na rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 9367/07 zo dňa 03.01.2008, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 24.01.2008. Vydaniu

rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 29.05.2007.
Súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 obsahujúrozhodcovskú doložku. Podľa nej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo ojej zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský

súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občianskeho súdneho poriadku). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek

sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu ojej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom
súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
1.3. Poverením č.k. 9Er/463/08-8 zo dňa 27.05.2008 bol vykonaním exekúcie poverený súdny

exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Uver poskytnutý oprávnenou spĺňa charakteristiku spotrebiteľských úverov.
Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
ktoré povinná ovplyvniť nemohla, pretože boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Oprávnená má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov.
1.4. Súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku začlenenú v rámci podmienok

štandardnej zmluvy, či nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Ustanovenie §45 ZoRK považoval za to zákonné zmocnenie, ktoré mu umožňuje skúmanie
rozhodcovského rozsudku. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu
žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval.
Mal za to, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo

štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú
plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach
ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do

zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti
o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
1.5.Konštatovaltiežabsenciupoučeniaspotrebiteľaorozdielemedzištátnymarozhodcovskýmsúdnym
procesom. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Poukázal na nekalost’ rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa

spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok,
pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
1.6. Rozhodnutie rozhodcu považoval za zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho
dodávateľa. Rozhodca akceptoval aj neprimeraný poplatok za poskytnutý úver a denný úrok z
omeškania, ktorý prvoinštančný súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nevysporiadal sa

s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy
určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na
aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a
nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.

2.1. Oprávnená voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Domáhala sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne
navrhla konanie prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky. Dôvodila, že prvoinštančný
súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať

pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne skutkovo a právne vec posúdil. Uviedla,
že súd sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 45 ods. 2 Exekučného poriadku
postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Konštatovala,
že exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnémurozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonávať právo
pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, aby bol exekučný titul zrušený. K takémuto
revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so

zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Konštatovala, že exekučný súd je v oblasti prieskumu
rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s § 43 zákona o rozhodcovskom
konaní, ktoré zároveň negatívnym spôsobom vymedzujú jeho právomoc. Uviedla, že ust. § 41 zákona
o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania môže podať žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, sleduje účel - zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby sa po uplynutí tejto

lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutiami rozhodcovských
súdov. Je potom neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového obmedzenia
vstupovať do právnych vzťahov založených týmto rozsudkom. V tomto smere poukázala na nález
Ústavného súdu SR zo dňa 23.09.2009 sp.zn. PL. ÚS 21/08. Exekučný súd podľa jeho názoru nie je
oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského
súdu, pričom nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.

2.2. Pre prípad, že sa súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, žiadala podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušiť konanie a podať Ústavnému
súdu SR návrh na konanie o súlade predmetného ustanovenia s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR.
2.3. Tiež uviedla, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia
rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len

na návrh účastníka konania v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnako
tak svojim rozhodnutím súd prvej inštancie porušil rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý
súdny proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania. Namietala, že v danom prípade nemala možnosť
reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného
súdu o jeho právnom postavení a tiež ovplyvniť prípravu obsahu jeho rozhodnutia, poukazujúc na

porušenie práva na kontradiktórne konanie. Mala za to, že exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods.
1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie
rozhodcovským súdom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s
dobrými mravmi. Rozhodcovskú doložku považovala za platnú. Tiež nesúhlasila s právnym posúdením
zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože

svojim klientom poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle
ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ohľadne posúdenia neprimeranosti úrokov z omeškania
uviedla, že povinná podpísaním zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j.
okrem iného aj s bodom 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Tento úrok má sankčný charakter
a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Dohodnutú výšku úroku označila za

primeranú a súladnú so zásadami poctivého obchodného styku. Záverom zdôraznila, že zo zákona ani
z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky
úrokovej sadzby. Svoj záver argumentačne oprela o uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.05.1996
sp.zn. 3 Obdo 3/96 a zo dňa 21.12.2004 sp.zn. 1 Obdo 34/2004.
2.4. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie

poverenia súdnemu exekútorovi a súd tento exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so
zákonom, keď následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekúcia bola
začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej
existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným.
2.5. Zároveň žiadala prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru Európskej únie

predložiť na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom
znení:
1) Má ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom

rozhodcovských súdov?,
2) V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1
prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že "všetky
spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred

rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno
podať žalobu o zrušenie všeobecného súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkurozhodcovskejdoložky,čovšakneplatí,akpred
podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského

súdu?,
3) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?".

3. Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia
Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený

Civilným sporovým poriadkom. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 a ods. 2 prvé veta CSP, podľa ktorého ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a §

9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

8. Odvolací súd posudzujúc návrhy oprávnenej na prerušenie konania v intenciách vyššie citovanej
právnej úpravy dospel k záveru, že nie sú dôvodné. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje
zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, čo výslovne
vylučujeinštitútprerušeniakonaniavinomprípade.Takýmtoosobitnýmzákonomjepredovšetkýmzákon

č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa použije len na riešenie otázok neupravených
v Exekučnom poriadku vôbec alebo nedostatočne, aj to za predpokladu, že to povaha konkrétnej
procesnej situácie nevylučuje. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde. Podľa § 162 ods.
1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej

republiky návrh na začatie konania. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný konanie prerušiť v prípade,
ak pred rozhodnutím vo veci, teda v dobe od začatia konania do rozhodnutia vo veci, dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v takom prípade podá zároveň
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Odvolací súd nie je toho názoru, že
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými

zákonmi alebo s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, čo by bolo dôvodom
na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Navyše v
danej veci súd prvej inštancie podľa predmetného ustanovenia nerozhodoval.

9. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký
vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci,
t.j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Podľa odvolaciehosúdu zmyslom predbežnej otázky oprávnenej nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva,
ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. I v
prípade prípustnosti prerušenia exekučného konania by v danej veci neexistovala potreba obrátiť sa s

prejudiciálnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko povinnosť vnútroštátneho
súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku
267 Zmluvy o fungovaní EÚ nie je absolútna. Zo žiadneho ustanovenia CSP totiž nevyplýva povinnosť
všeobecnéhosúduprerušiťkonanieapredložiťSúdnemudvoruEÚnávrhnarozhodnutieoprejudiciálnej
otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh strany sporu. Predpokladom takéhoto

procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného
v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje
ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového
práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným
vnútroštátnym súdom. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ pritom nesmie byť zjavne
neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Začatie konania o prejudiciálnej

otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že
nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (porovnaj rozhodnutie Ústavného
súdu SR zo dňa 19.10.2010 sp.zn. III. ÚS 388/2010).

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania v zmysle

ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP ako nedôvodné zamietol.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva

z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

15.1. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutiaalebonaexekúciupodľaosobitnýchpredpisov16)nanávrhúčastníkakonania,protiktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

15.2. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí
v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na návrhom oprávnenej doručeným súdnemu exekútorovi

JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 05.05.2008 sa začalo exekučné konanie. Dňa 20.05.2008 súdny exekútor
doručil súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s. sp.zn. SR 9367/07 zo dňa 03.01.2008, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa
21.01.2008 a vykonateľnosť dňa 24.01.2008. Súd prvej inštancie dňa 27.05.2008 poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie. Po predložení zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia
úveru súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že zastavil exekúciu, ktoré rozhodnutie
je z dôvodu podaného odvolania oprávnenou predmetom prieskumu odvolacím súdom. Následne súd
prvej inštancie dopĺňacím uznesením uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr.
Ladislavovi Jakubcovi, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Zámocká 30, Bratislava, z titulu odmeny

a náhrady trov exekútora 40,83 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

17.1. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môžeurobiťnanávrhúčastníkakonania,akoajbeznávrhu(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s

celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver
plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku.
17.2. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetkypredpokladynavedenietakéhokonania,pričomjednýmzpredpokladovjeajrelevantnýexekučný

titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.
17.3. Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa
20.10.2011, v ktorom je uvedené okrem iného aj „že v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
exekúciu možno zastaviť na návrh aj bez návrhu, pritom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd

obligatórne zastaví exekúciu sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku. Všeobecný súd rozhodne o
zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého konania
ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.“ Okrem iného uvádza aj
že, „Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie

aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania.“

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu

prvej inštancie, ktorý preskúmaním rozhodcovskej doložky túto vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože od spotrebiteľov vyžadovala, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili
výlučne v rozhodcovskom konaní.

19. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

20.1. Reagujúc na námietky oprávnenej uvádzané v odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na

ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.
20.2. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i
bez návrhu exekučné konanie zastaviť. Prekážku takéhoto postupu netvorí ani prípadná okolnosť,
že súd poveril exekútora vykonaním exekúcie, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 230 CSP (predtým § 159 ods. 3 OSP), keď zákonodarca

v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody zastavenia exekúcie (§ 57 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku), ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie
poverenia exekútorovi nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekúciu pri existencii dôvodov na takýto
postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať na to,
aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

20.3. Právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).21. Odvolací súd k námietke oprávnenej, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom dodáva, že
v tomto štádiu skúmania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu, súd nevykonáva dokazovanie. Postačuje totiž, aby boli rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených
listín. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť za
tým účelom pojednávanie.

22.1. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, a teda mal povinnosť

preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných
zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá oprávnenou a povinnou túto
charakteristiku spĺňa.

22.2. Rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (v bode 17)
bola správne posúdená ako neprijateľná, pretože táto nebola individuálne dojednaná. Povinná osoba
mohla zmluvu prijať len ako celok alebo ako celok ju odmietnuť. Toto ustanovenie spôsobilo značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby. V nadväznosti
na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je v zmysle § 53

Občianskeho zákonníka neplatná.
22.3. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že predmetný exekučný titul je v
rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku
súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávnenej - dodávateľa podľa predmetnej

rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci treba považovať za neplatné
dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené
skutočnosti a citované ustanovenia správne exekúciu zastavil.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V konaní úspešnej povinnej však nárok na náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

2 25CoEk/11/2025

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí,

ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).