Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/152/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421203878
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4421203878.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov

senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej ml. v spore žalobcu: PROSPECT, spol. s r.o.,
Tvrdošovská cesta 10823, 940 02 Nové Zámky, IČO: 34 107 100, právne zastúpeného advokátom: Mgr.
Miroslav Semanco, Národná trieda 38, 040 01 Košice, IČO: 30 866 294, proti žalovanému: Mesto Nové
Zámky, Hlavné námestie 10, 940 02 Nové Zámky, IČO: 00 309 150, o zaplatenie 254.904,59 EUR s
prísl. a o vzájomnej žalobe žalovaného, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/87/2021-521 zo dňa 28. apríla 2023 takto

r o z h o d o l :

rozhodol

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/87/2021-521 zo dňa 28.
apríla 2023 vo výroku II. o zaplatenie sumy 43.364,76 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/87/2021-521 zo dňa 28.
apríla 2023 vo výroku III., IV. a VI. zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/87/2021-521 zo dňa 28.
apríla 2023 vo výroku V. potvrdzuje.

IV. Krajský súd v Bratislave žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ( ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi 69.957,79 EUR s 9% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 25.512,78
EUR od 02.01.2020 do zaplatenia a zo sumy 44.445,01 EUR od 23.11.2021 do zaplatenia a v
zostávajúcej časti žalobu žalobcu zamietol. O vzájomnej žalobe žalovaného rozhodol súd prvej inštancie
tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 5.040,25 EUR s 9% ročnými úrokmi z omeškania od
07.11.2019 do zaplatenia a v zostávajúcej časti vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Žalovanému voči
žalobcovi priznal súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,4% a v súvislosti so
vzájomnou žalobou priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,6%.

2. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia 254.904,59 EUR s 9% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 43.364,76 EUR od 19.07.2019
do zaplatenia, zo sumy 9.839,87 EUR od 19.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 117.831,18 EUR od
19.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 58.356,- EUR od 12.08.2019 do zaplatenia a zo sumy 25.512,78EUR od 02.01.2020 do zaplatenia titulom celkovej úhrady faktúr č. 1020190941, č. 1020190942,
č. 1020190943, č. 1020190944 a č. 1020191351, ktorými vyúčtoval žalovanému vykonané práce v
súvislosti s vykonávaním diela Dom B a Technická vybavenosť. Žalovaný nepopieral uzatvorenie zmluvy

o dielo, poprel však všetky skutkové tvrdenia žalobcu. Uviedol, že zmluva medzi stranami sporu bola
uzatvorená v písomnej forme a preto akákoľvek zmena zmluvy mohla byť urobená len písomne a
formou dodatku (bod 3.6 ZoD). Takúto zmenu zmluvy žalobca nepreukázal, teda neuniesol dôkazné
bremeno. Žalovaný mal za to, že ani samotné zápisy v stavebnom denníku nenahradili povinnosť
zmluvných strán uzatvoriť dodatok na „práce naviac“ a súčasne žalobca nepreukázal dohodu o cene

za dielo a to v rozsahu prác naviac, ktoré si v konaní uplatnil. Žalovaný zdôraznil, že uzatvorená
zmluva o dielo sa naviac prác, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal, netýkala a iná zmluva o dielo
ohľadom týchto prác uzavretá nebola. Podľa žalobcu sa v danom prípade jednalo o plnenie na základe
pôvodne uzavretej zmluvy o dielo v situácii, kedy nie sú naplnené v tejto zmluve stanovené podmienky
na požadované plnenie, a preto žalobcovi z titulu plnenia neplatne dojednaných prác naviac nemohol
vzniknúť voči žalovanému nárok na ich úhradu a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.:

32Cdo/2592/2008, ďalej 29Odo/214/2003, 32Odo/735/2004 a ďalšie.
3. Žalovaný si v zmysle § 147 ods. 1 CSP uplatnil proti žalobcovi vzájomnou žalobou zaplatenie sumy
120.966,- EUR s 9% ročnými úrokmi z omeškania od 07.11.2019 do zaplatenia alternatívne zaplatenia
95.453,22 EUR s 9% ročnými úrokmi z omeškania od 07.11.2019 až do zaplatenia. Vzájomnú žalobu
odôvodnil tým, že podľa článku IX. bodu č. 1 čiastkovej zmluvy č. 11 k návrhu zmluvy o budúcej zmluve

o dielo č. 1 č. R. zo dňa 14.01.2016 za omeškanie zhotoviteľa s riadnym a včasným odovzdaním
diela má nárok na zaplatenia zmluvnej pokuty. V danom prípade bol žalobca v omeškaní 120 dní a za
uvedené obdobie si uplatnil žalovaný zmluvnú pokutu. Sumu 95.453,22 EUR si žalovaný alternatívne
uplatnil z toho istého titulu avšak po započítaní proti pohľadávke žalobcu. Žalovaný dňa 25.10.2019
vystavil faktúru č. 2115901005, ktorou vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 120.966,- EUR.

Následne jednostranným zápočtom zo strany žalovaného zo dňa 31.12.2019 došlo k započítaniu
pohľadávky žalovaného proti pohľadávke žalobcu z faktúry č. 1020191351, v dôsledku ktorej skutočnosti
sa pohľadávka žalovaného voči žalobcovi znížila na sumu 95.453,22 EUR. Následne žalovaný oproti
svojej pohľadávke započítal aj pohľadávku žalobcu z faktúry č. 1020210779 vo výške 44.445,01 EUR
a to dňa 20.11.2021, čím sa pohľadávka žalovaného voči žalobcovi z faktúry č. 2115901005 znížila na

sumu 51.008,21 EUR, a túto časť fakturovanej sumy žalobca napriek výzve žalovanému neuhradil.
4. Faktúrou č. 1020190941 vystavenou dňa 11.07.2019 na sumu 43.364,76 EUR v súvislosti s
vykonávaním diela Dom B, si žalobca uplatnil voči žalovanému odplatu za stavebné práce - terénne
úpravy (spočívajúce v likvidácii zeminy a náletových drevín z územia staveniska). Žalobca dňa
22.08.2017 preberal stavenisko, na ktorom sa nachádzali 2 až 3 metrové kopy zeminy a na nej náletové

dreviny. Táto zemina bola na ploche cca 40 m (dĺžka) x 35 m (šírka) a v priemere mala výšku cca 2 m.
Túto zeminu bolo potrebné odkopať, prekopať, naložiť na nákladné autá a odviesť a zložiť na skládku
určenú žalovaným. Bez vykonania prác nebolo možné pokračovať vo výstavbe diela Dom B. Celkové
množstvo tejto zeminy bolo 2.748 m3 a bola odvezená na skládky do vzdialenosti 4 km. Tieto práce
neboli uvedené v položkovitom rozpočte, ktorý bol prílohou ZoD na Dom B a rovnako neboli uvedené ani

v projektovej dokumentácii, podľa ktorej sa dielo (Dom B) stavalo. V projektovej dokumentácii (konkrétne
v Súhrnnej technickej správe, pripojenej k žalobe) bolo uvedené, že územie (stavenisko) bude voľné
bez nadzemných objektov. Dňa 04.09.2017 žalobca začal stavebné práce na diele Dom B a prebytočnú
zeminu odvážal na skládku stavba Mercury Market a skládku Komoča. Z pohľadu žalobcu išlo v
uvedenom prípade o práce nad zmluvne dohodnutý rozsah diela Dom B, ohľadne ktorých nebol uzavretý

písomný dodatok (dohoda o rozšírení diela), čo by znamenalo, že tu došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného a žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vykonanie prác,
ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal, preukázal Zápismi v stavebnom denníku zo dňa 04.09.2017,
05.09.2017, 06.09.2017, 07.09.2017, 08.09.2017, 13.09.2017, 14.09.2017, 18.09.2017, 19.09.2017, v
ktorých sú opakovane zápisy o nakladaní a odvoze prebytočnej zeminy zo staveniska; o počte použitých

nákladných áut a o skládke (mieste), kam sa zemina odvážala.

5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že strany sporu uzavreli Čiastkovú zmluvu č. 11
k Návrhu zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 1 , Dodatok č. 1 k uvedenej Čiastkovej zmluve a zmluvu
o dielo č. R. podľa § 536 a nasledujúcich Obchodného zákonníka s tým, že žalobca vystupoval na

strane zhotoviteľa a žalovaný na strane objednávateľa. Predmet plnenia bol v zmluvách špecifikovaný.
Rovnako v nich bolo dohodnuté, že ich zmeny alebo doplnky je možné robiť len dodatkami k zmluve.
Neoddeliteľnou súčasťou bol položkovitý rozpočet. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade
sporových strán sa jedná o obchodno-právny vzťah medzi žalovaným ako subjektom verejného právaa žalobcom ako podnikateľom (§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalobca sa domáhal zaplatenia
faktúr, ktorými vyúčtoval žalovanému naviac práce - práce nad zmluvne dojednaný rozsah diela (faktúry
č. 1020190941, č. 1020190942, č. 1020190943, č. 1020190944) a faktúr, ktorými vyúčtoval žalovanému

zazmluvnené práce (faktúra č. 1020191351 a č. 1020210779). Nebolo sporné, že faktúry za naviac
práce žalovaný v lehote splatnosti a ani následne žalobcovi neuhradil. Rovnako nebolo sporné, že
faktúry za zazmluvnené práce si žalovaný jednostranne započítal oproti svojej pohľadávke z faktúry č.
2115901005, ktorou vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu. Vo vzťahu ku skutočnosti, či vzniklo žalobcovi
právo na úhradu faktúr, ktorými vyúčtoval žalovanému práce nad zmluvne dohodnutý rozsahu diela

- naviac práce súd prvej inštancii uviedol, že práce uskutočnené nad rámec dohodnutého alebo
predpokladaného diela je oprávnený zhotoviteľ uskutočňovať iba vtedy, ak sa na tom s objednávateľom
dohodne, Z popísania vlastností budúceho diela by mal byť zhotoviteľ s ohľadom na svoje odborné
schopnosti schopný určiť, aké práce a v ako rozsahu sú nutné vykonať k tomu, aby dielo malo
vlastnosti objednávateľom zadané, resp. dojednané v zmluve. Zhotoviteľ je povinný si zistiť pred začatím
zhotovovania diela stav veci ako aj miesta, na ktorom má byť realizované a stanoviť na základe takéhoto

zistenia i nutné práce a potom i cenu diela. Potreba prác naviac môže vzniknúť i zo skutočnosti,
že podobné práce boli pred začatím uskutočňovania diela nezistiteľné alebo nepredvídateľné pre
profesionála. Aj v takom prípade je potrebné dojednať uskutočnenie nutných prác, inak môže zhotoviteľ
iba od zmluvy odstúpiť. Žalobca realizoval pre žalovaného práce aj v predchádzajúcom období. Podľa
súdu prvej inštancie mal žalobca z obhliadky miesta, kde sa malo dielo realizovať, mohol mať dostatok

informácií o stave pozemku (návoze zeminy na pozemku, výskytu náletových drevín a pod.) a pred
uzavretím zmluvy o dielo profesionálne vyhodnotiť všetky nevyhnutné skutočnosti, ktoré ovplyvňovali
cenu diela. Následne bolo len na žalobcovi, či vstúpi do zmluvného vzťahu so žalovaným a za akých
dohodnutých podmienok. Ak je cena diela dohodnutá pevnou sumou, je zhotoviteľ povinný vykonať
dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo aj prípade, keď by boli náklady na zhotovenie diela

väčšie než predvídal. Podľa súdu prvej inštancie bol v tomto prípade aplikovateľný postup podľa § 552
ods. 1 Obchodného zákonníka, v prípade žalobcom namietaných nedostatkov - absencie položiek v
rozpočte. Žalobca nepostupoval v súlade s § 552 Obchodného zákonníka, vykonávanie diela neprerušil
a ani od zmluvy o dielo neodstúpil, čím sa sám vystavil riziku, že nedostane zaplatené za práce naviac,
ktoré si strany zmluvne nedohodnú. Práce naviac predstavujú zmenu rozsahu diela, konkrétne jeho

rozšírenie v zmysle § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda zmenu zmluvy o dielo, keďže ide o práce
zhotoviteľa nad rámec toho, čo si zmluvné strany pôvodne dohodli. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že vznik nároku žalobcu na zaplatenie prác naviac, predpokladal zmenu zmluvy o dielo realizovanej
len formou písomného dodatku ako to vyplýva z písomnej zmluvy o dielo. Ani žalobcom predložené
súpisy prác, záznamy o prevádzke motorových vozidiel, denné záznamy stavby, krycie listy čerpania,

rekapitulácie čerpania, zisťovacie protokoly o vykonaných stavebných prácach atď. nepreukazujú, že
by pre dohodnutie prác naviac, teda pre zmenu rozsahu predmetu diela, pre ktorú zmluva vyžaduje
formu písomného dodatku, postačovalo ich uvedenie v týchto dokladoch. Keďže podľa § 549
Obchodného zákonníka sa vyžaduje existencia predchádzajúcej dohody objednávateľa a zhotoviteľa
na vlastnom rozšírení diela alebo jeho kvalitatívnej zmene, teda dohoda o zmene zmluvy o dielo,

plnenie prác naviac bez zmeny uzatvorenej zmluvy nie je bezdôvodným obohatením objednávateľa na
úkor zhotoviteľa, pretože v takomto prípade sa nenaplní žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného
obohateniaustanovenáv§451anasl.Občianskehozákonníka,keďževtakomtoprípadenejdeoplnenie
bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe zmluvy o dielo, u ktorého neboli splnené podmienky pre
úhradu týchto prác naviac. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade fakturovaných naviac prác

žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku za práce naviac a
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobou uplatnený nárok vo výške 69.957,79 EUR považoval
súd prvej inštancie za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel. Faktúrami č. 1020191351 a č. 1020210779
žalobca vyúčtoval žalovanému zazmluvnené práce v súlade s uzavretou zmluvou o dielo. Tieto faktúry
žalovaný nerozporoval. K faktúram boli priložené doklady preukazujúce oprávnenosť fakturácie a tieto

boli podpísané oboma zmluvnými stranami, t.j. objednávateľom aj zhotoviteľom. Žalovaný uvedené
faktúry akceptoval, keď si voči nim započítal svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalobcovi z faktúry č.
2115901005,t.j.vyúčtovanúzmluvnúpokutuzaoneskorenéodovzdaniediela.Vsúvislostisovzájomnou
žalobou žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie 120.966,- EUR s príslušenstvom, alternatívne o
zaplatenie 95.453,22 EUR s príslušenstvom, alternatívne o zaplatenie 51.008,21 EUR dospel súd prvej

inštancie k záveru, že zmluvná pokuta, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému vo výške 120.966,- EUR
bola opodstatnená len čiastočne. V konaní nebolo sporné, že zhotoviteľ nedodržal termín odovzdania
diela a dielo bolo odovzdané s omeškaním 120 dní. Rovnako však nebolo sporné, že podľa čl. IV. bod
4. zmluvy o dielo na dom B „Dodržanie času plnenia zo strany zhotoviteľa bolo závislé od riadneho avčasného spolupôsobenia objednávateľa dohodnutého v zmluve. Po dobu omeškania objednávateľa s
poskytnutím spolu pôsobenia nie je zhotoviteľ v omeškaní so splnením záväzku.“ Podľa čl. IV. bod 5.
uvedenej zmluvy sa o dobu omeškania objednávateľa so spolupôsobením predĺži termín dokončenia

prác na diele. Podľa bodu 5. toho istého článku zmluvy sa za spolupôsobenia považovala aj včasná
úhrada faktúr zo strany objednávateľa zhotoviteľovi. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca vystavil
dňa 03.07.2019 žalovanému aj faktúru č. 1020190927 na sumu 149.907,23 EUR, ktorá bola splatná
06.09.2019 a ktorú žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil. Faktúru uhradil s omeškaním 77 dní, keď ju
dňa 22.11.2019 žalobcovi celkom doplatil. Rovnako nebolo sporné, že dňa 12.08.2019 žalobca vystavil

žalovanému aj faktúru č. 1020191038 na sumu 48.168,83 EUR, ktorá bola splatná 14.10.2019 a ktorú
žalovaný uhradil 22.11.2019, teda s omeškaním 38 dní. Uvedené skutočnosti žalovaný nenamietal, ani
žiadnym spôsobom nerozporoval. Z uvedených nesporných skutočností preto súd prvej inštancie dospel
k záveru, že termín dokončenia prác na diele sa žalobcovi predĺžil oproti pôvodnému termínu o ďalších
115 dní (77 dní + 38 dní). Počet dní omeškania zhotoviteľa so zhotovením diela potom predstavovalo 5
dní, za ktoré vzniklo objednávateľovi oprávnenie vyúčtovať zhotoviteľovi zmluvnú pokutu. Prvoinštančný

súd konštatoval , že žalovanému vzniklo voči žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak nie
vo výške ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 2115901005. Súd prvej inštancie neposúdil dohodnutú
výšku zmluvnej pokuty 18,25 % p.a. ako zjavne neprimeranú. Pri úvahách o primeranosti zmluvnej
pokuty sa súd prvej inštancie zaoberal hodnotou a významom chráneného záujmu a dospel k záveru,
že dohodnutú zmluvnú pokutu (1.008,05 EUR za jeden deň omeškania) nie je potrebné znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti (2.016.100,47 EUR s DPH- cena diela).
Naviac zmluvná pokuta bola dohodnutá, v prípade porušenia zmluvných povinností pre obe zmluvné
strany a bola dohodnutá v rovnakej výške 0,05 % za každý deň omeškania teda recipročne. Na základe
uvedeného považoval súd prvej inštancie dohodu o zmluvnej pokute za vyváženú, ktorá jednostranne
nezvýhodňuje len jednu zo zmluvných strán. Nakoniec súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve

dohodnutú zmluvnú pokutu 0,05 % za každý deň omeškania možno aj z hľadiska dobrých mravov
hodnotiť ako všeobecne akceptovateľnú poukážuc na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 09.08.2001 sp.
zn. Odo204/2001. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto
prípade vznikol žalovanému nárok voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.040,25
EUR (5 dní x 1.008,05 EUR), v ktorej časti súd vzájomnej žalobe vyhovel a v zostávajúcej časti ju ako

nedôvodnú zamietol.
6. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie poukazom na § 489, § 261 ods. 1,3 , § 539
ods. 1 , 2 a 3 , § 537 ods. 1 a 3, § 549 ods. 1, § 552 ods. 1, § 358, § 373, § 397, § 301, § 369 ods. 1 a
2 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1 a 2 , § 451 od. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd v zostávajúcej časti vzájomnú žalobu

žalovaného zamietol a súvisiaceho výroku o náhrade trov konania podal žalovaný odvolanie , ktoré
odôvodnil tým, že žalobca uviedol súd prvej inštancie do omylu svojim tvrdením o tom, že žalovaný
uhradil faktúru č. 1020190927 na sumu 149.907,23 EUR a faktúru č. 1020191038 na sumu 48.168,83
EUR s omeškaním spolu 115 dní , a preto súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Dôkaz
predložený samotným žalobcom - potvrdenie o prijatej platbe potvrdzuje, že predmetné faktúry boli

uhradené z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, čiže nie z bankového účtu žalovaného, ale zo
štátnej pokladnice, na základe zmluvy o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomných bytov. Týmto
uvedením súdu prvej inštancie do omylu zo strany žalobcu došlo k vade konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru žalovaného ako novotu v odvolacom konaní
predložil Zmluvu č. 0079-PRB/2017 o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomných bytov, v zmysle,

ktorej„žiadateľpredkladáfaktúryvystavenézhotoviteľomstavbyzavykonanéstavebnéprácepooverení
povereným zamestnancom žiadateľa a osobou, ktorá na stavbe vykonáva odborný technický dozor.“
Žalovaný má zato, že si svoju povinnosť riadne splnil a s platbou faktúr sa teda dostala do omeškania
tretia osoba a preto túto skutočnosť nemožno pripísať ako zodpovednosť, respektíve pochybenie
žalovaného, keďže na túto okolnosť nemal a nemohol mať žiadny vplyv. O skutočnosti, že dielo je

financované z prostriedkov štátneho rozpočtu mal žalobca vedomosť, keďže táto skutočnosť vyplývala
z príslušných ustanovení zmluvy o dielo. Žalovaný za účelom preukázania týchto skutočností pripojil
k odvolaniu listinné dôkazy (zmluva o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomných bytov, výzva k
spolupráci z 12.09.2019, výpis z účtu v štátnej pokladnici) ako tzv. novotu v odvolacom konaní. Podľa
žalovaného z uvedeného vyplýva, že platby na úhradu faktúr č. 1020190927 a č. 1020191038 vykonalo

Ministerstvo dopravy a výstavby SR prostredníctvom miestne príslušného Okresného úradu v sídle kraja
nazákladeZmluvyoposkytnutídotácienaobstaranienájomnýchbytovuzatvorenejmedziMinisterstvom
ako poskytovateľom a žalovaným ako žiadateľom a teda s platbou faktúr sa dostala do omeškania tretia
osoba (t.j. Ministerstvo) a preto túto skutočnosť nemožno pripísať ako zodpovednosť, resp. pochybenie(ani omeškanie) žalovaného, keďže na túto okolnosť nemal a nemohol mať žiadny vplyv. S poukazom
na uvedené skutočnosti bol žalovaný toho názoru, že sa nedostal do omeškania s úhradou faktúr č.
1020190927 a č. 1020191038 v trvaní 115 dní , a preto má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

120.966 EUR titulom omeškania žalobcu s odovzdaním diela v dĺžke 120 dní. Po vzájomnom započítaní
žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobca je povinný
zaplatiť žalovanému 51 008,21 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.11.2021 do zaplatenia a
priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie do jeho výroku II. (ktorým súd zamietol žalobu v zostávajúcej
časti, t.j. v časti o zaplatenie 229.391,81 eur s príslušenstvom) v rozsahu o zaplatenie 43.364,76
eur s príslušenstvom podal žalobca odvolanie. Vo zvyšnom rozsahu o zaplatenie 186.027,05 eur s
príslušenstvomžalobcavýrokII.rozsudkunenapadol.Žalobcapodalodvolanieprotirozsudkusúduprvej
inštancie aj vo výroku III. (ktorým súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
53,4%), vo výroku IV. (ktorým súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 5.040,25 eur) a nakoniec

aj vo výroku VI. rozsudku (ktorým súd v súvislosti so vzájomnou žalobou priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 91,64%).
Žalobca odôvodnil odvolanie voči uvedeným výrokom prvoinštančného rozsudku nesprávnym právnym
posúdením veci ( § 365 ods. 1 písm. h) CSP) a inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 365 ods. 1 písm. d) CSP) a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie zmenil vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 43.364,76 eur
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 19.07.2019 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, vo výroku III. tak, že žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 24,28%, vo vyhovujúcom výroku IV. žalobu zamietne a v súvisiacom výroku o trovách
konania prizná žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalobca uviedol, že sa ako zhotoviteľ domáhal voči žalovanému ako objednávateľovi zaplatenia šiestich
faktúr v celkovej výške istiny 299.349,60 eur spolu s príslušenstvom, a to faktúry č. 1020190941
vystavenej dňa 11.07.2019 na sumu 43.364,76 eur, faktúr č. 1020190942 až č. 1020190944, č.
1020191351 a č. 1020210779 titulom naviac prác vykonaných na diele Dom B. Žalovaný sa
prostredníctvom vzájomnej žaloby domáhal voči žalobcovi zaplatenia faktúry č. 2115901005 vystavenej

dňa 23.10.2019 na sumu 120.966,- eur, ktorá súvisela s vykonávaním diela Dom B, a ktorou si žalovaný
uplatnil voči žalobcovi ako zhotoviteľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IX bod 1 zmluvy
o dielo pre omeškania žalobcu s odovzdaním diela v dĺžke 120 dní. Pre vysvetlenie rozsahu svojho
odvolania žalobca uviedol, že zamietajúci výrok II. rozsudku prvoinštančného súdu napadol len v
rozsahu o zaplatenie 43.364,76 eur zodpovedajúcom faktúre č. 1020190941 a svojim odvolaním sa

chcel domôcť zmeny výroku II. rozsudku tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
aj faktúru č. 1020190941 vo výške 43.364,76 eur s príslušenstvom. Vo zvyšnom rozsahu ( o
zaplatenie 186.027,05 eur zodpovedajúcom faktúram č. 1020190942 až č. 1020190944) žalobca výrok
II. rozsudku odvolaním nenapadol. Žalobca odvolaním napadol výrok IV. rozsudku, ktorým súd uložil
žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 5040,25 eur s príslušenstvom, čím sa domáhal zmeny výroku IV.

rozsudku tak, aby vzájomná žaloba žalovaného bola zamietnutá aj v tejto časti. Výroky III. a VI. rozsudku
napadol žalobca ako výroky súvisiace s odvolaním napadnutými výrokmi II. a IV. rozsudku.
Žalobca považoval argumentáciu prvoinštančného súdu týkajúcu sa zamietnutia ním uplatneného
nároku na zaplatenie sumy 43.364,76 eur s príslušenstvom predstavujúceho cenu terénnych úprav
spojených s odstránením a odvozom prebytočnej zeminy a náletových drevín na stavenisku za

nesprávnu, vychádzajúcu z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu bol predmet, resp.
rozsah diela určený projektovou dokumentáciou a rozpočtom. Žalobca nebol povinný vykonať nič,
čo by nevyplývalo z projektovej dokumentácie alebo rozpočtu, čím boli nepriamo vymedzené aj tzv.
naviac práce, za ktoré sa považovali práce alebo činnosti nevyplývajúce z projektovej dokumentácie
aleborozpočtu.Zprojektovejdokumentácieanirozpočtunevyplývapovinnosťžalobcuvykonaťlikvidáciu

navážok zeminy a náletových drevín nachádzajúcich sa na stavenisku. Podľa súhrnnej technickej
správy vypracovanej v roku 2015 ako súčasti projektovej dokumentácie, malo byť územie voľné
bez nadzemných objektov a bez podzemných funkčných inžinierskych sietí. Z uvedeného žalobca
dovodzoval, že povinnosť zlikvidovať (odstrániť) navážky zeminy a náletové dreviny nachádzajúce sa na
staveniskunemal.ŽalobcapoukázalnavýpoveďsvedkaH..W.,projektantastavby,podľaktorejvlokalite

sa nachádzali navážky zeminy a náletové dreviny, tieto mal riešiť žalovaný a to v spolupráci s tými, ktorí
tam zeminu v predchádzajúcom období nechali. Podľa žalobcu z výpovede H.. W. vyplýva vedomosť
žalovaného o navážkach zeminy a náletových drevinách nachádzajúcich sa na stavenisku, ktoré bude
potrebné odstrániť, ďalej skutočnosť, že do projektovej dokumentácie a súhrnnej technickej správynebola zámerne zahrnutá položka odstraňovania navážok zeminy a nakoniec vedomosť žalovaného
ako vlastníka pozemku o zodpovednosti za stav staveniska. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva,
že terénne úpravy mal vykonať žalovaný, a preto nemal žalobca dôvod zahrnúť náklady na terénne

úpravy do rozpočtu resp. ceny diela. Naviac zmluva o dielo bola síce medzi stranami uzatvorená
14.01.2016, ale k protokolárnemu odovzdaniu staveniska žalobcovi na účely vykonávania diela došlo
až 22.08.2017, teda až o 20 mesiacov. Žalobca preto v januári 2016 nemohol vedieť určiť, v akom
stave sa bude stavenisko v čase, keď mu ho žalovaný odovzdá nachádzať. Podľa mienky žalobcu
navážka zeminy na stavenisku nepredstavovala skrytú, ale zjavnú prekážku, ktorá nespôsobovala

nemožnosť vykonania diela dohodnutým spôsobom a táto prekážka bola odstrániteľnou so zvýšenými
nákladmi, preto nebolo možné aplikovať postup podľa § 552 Obč. zákonníka, ale postup podľa § 370 v
spojení s § 380 a § 384 Obchodného zákonníka. Terénne úpravy, ktoré žalobca vyúčtoval žalovanému
faktúrou č. 1020190941 predstavovali z pohľadá žalobcu práce, vykonané nad zmluvne dohodnutý
rozsah diela, ohľadom ktorých nebola so žalovaným uzavretá žiadna písomná dohoda, potreba ktorých
prác bola spôsobená žalovaným. Žalovaný ako objednávateľ porušil zmluvnú povinnosť poskytnúť

žalobcovi ako zhotoviteľovi spolupôsobenie potrebné pre vykonanie diela (čl. IV bod 3 a 7 zmluvy o dielo)
spočívajúce v odovzdaní staveniska v stave predpokladanom zmluvou o dielo, podľa ktorej malo byť
územievoľné,beznadzemnýchobjektov. Žalobcauviedol,žezostranyžalovanéhoprišlokuposkytnutiu
konkludentného súhlasu k odstráneniu prekážky - navážky zeminy, keďže žalovaný najneskôr od
protokolárneho odovzdania staveniska žalobcovi (22.08.2017) vedel o navážkach zeminy a neurobil

žiadnevlastnéopatreniazaúčelomichodstráneniaaaninedalpokynžalobcovi,abytentoneodstraňoval
navážkyzeminy.Podľažalobcujemožnénárokžalobcukvalifikovaťajakonároknanáhraduškody,ktorá
mu vznikla v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, poskytnúť spolupôsobenie žalobcovi.
Z uvedeného žalobca dovodil oprávnenie urobiť opatrenia na minimalizáciu škody z dôvodu prestojov,
t.j. odstrániť prekážku a pokračovať vo vykonávaní diela. Žalobca charakterizoval vykonané práce na

terénnych úpravách ako práce, ktoré neprebiehali na samotnom diele, boli samostatnými prácami, ktoré
bolo možné vykonať nezávisle od realizácie diela a mohol ich vykonať aj subjekt odlišný od žalobcu.
teda nie ako typické naviac práce. Nárok žalobcu by bolo možné preto posúdiť ako nárok titulom
bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca odstránil navážky zeminy z pozemku namiesto žalovaného
a zabezpečil tak za žalovaného stavebnú pripravenosť pozemku na výstavbu diela. Argumentáciu súdu

prvej inštancie, podľa ktorej nejde v prípade terénnych úprav o plnenie bez právneho dôvodu, ale o
plnenie na základe zmluvy o dielo, u ktorej neboli splnené podmienky pre úhradu prác naviac, považuje
žalobca za nesprávnu, ktorej pôvod nachádza v judikatúre NS ČR, ale bez zohľadnenia osobitosti
prípadu, ju považuje za nespravodlivú a popierajúcu princípy súkromného práva.
Podľa názoru žalobcu, prvoinštančný súd pochybil, keď žalovanému priznal nárok na zmluvnú pokutu

za 5 dní omeškania. Podľa zápisu o odovzdaní staveniska z 22.08.2017 mal žalovaný určiť žalobcovi
do začatia stavebných prác miesto skládky prebytočnej zeminy. Žalobca síce začal stavebné práce
4.9.2017, ale žalovaný mu oznámil miesto skládky prebytočnej zeminy až 14.09.2017, teda s 10-
dňovým omeškaním. Pokiaľ by súd prvej inštancie zohľadnil toto 10-dňové omeškanie žalovaného s
poskytnutím spolupôsobenia , nepriznal by žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5.040,25

eur s príslušenstvom, čo zodpovedá zmluvnej pokute za 5 dní omeškania s odovzdaním diela. Žalobca
upozornil súd na toto omeškanie žalovaného vo vyjadrení žalobcu z 09.12.2021. Súd prvej inštancie
sa nezaoberal ani argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej bol žalovaný ako objednávateľ v omeškaní s
poskytnutím spolupôsobenia spočívajúceho v zhotovení kanalizačného radu s pripojením domu na tento
kanalizačný rad cez domové kanalizačné prípojky. O túto dobu omeškania žalovaného s poskytnutím

spolupôsobenia sa predĺžil termín na vykonanie diela. Prvoinštančný súd sa s uvedenou argumentáciou
žalobcu nevysporiadal.

8. Žalobca sa vyjadril ku odvolaniu žalovaného svojim podaním z 20.06.2023, pričom rekapituloval,
že ním uplatnený nárok vo výške 299.349,60 EUR spolu s príslušenstvom je založený faktúrou č.

1020190941 vystavenou dňa 11.07.2019 na sumu 43.364,76 EUR a splatnou dňa 18.07.2019 , ktorou
si žalobca uplatnil voči žalovanému odplatu za stavebné práce - terénne úpravy spočívajúce v likvidácii
zeminy a náletových drevín z územia staveniska, faktúrou č. 1020190942 vystavenou dňa 11.07.2019
na sumu 9.839,87 EUR splatnou dňa 18.07.2019, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanému odplatu
za stavebné práce - murivo DT základy, faktúrou č. 1020190943 vystavenou dňa 11.07.2019 na sumu

117.831,18 EUR splatnou dňa 18.07.2019, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanému odplatu za
stavebné práce - základy a stavebná časť, faktúrou č. 1020190944 vystavenou dňa 11.07.2019 na
sumu 58.356,00 EUR splatnou dňa 10.08.2019, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanému odplatu
za stavebné práce - zemné práce, faktúrou č. 1020191351 vystavenou dňa 20.12.2019 na sumu25.512,78 EUR splatnou dňa súvisiacou s vykonávaním diela Technická vybavenosť a faktúrou č.
1020210779 vystavenou dňa 21.09.2021 na sumu 44.445,01 EUR splatnou dňa 20.11.2021 súvisiacou s
vykonávaním diela Technická vybavenosť k obytnému domu G. Žalovaný sa prostredníctvom vzájomnej

žaloby domáhal voči žalobcovi zaplatenia faktúry č. 2115901005 vystavenej dňa 23.10.2019 na sumu
120.966 EUR splatnej dňa 06.11.2019, ktorá súvisela s vykonávaním diela Dom B, a ktorou si žalovaný
ako objednávateľ uplatnil voči žalobcovi ako zhotoviteľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
120.966 EUR podľa Čl. IX bod 1. ZoD na Dom B titulom omeškania žalobcu s odovzdaním diela v dĺžke
120 dní.

Žalobcapovažovalargumentáciažalovaného, uvedenúvodvolanížalovaného zanesprávnu,odvolanie
žalovaného za neopodstatnenené, z procesno-právneho hľadiska za neprípustné v odvolacom konaní
(a odvolací súd by na neho nemal prihliadať), pretože žalovaný ho mohol použiť už v konaní pred
súdom prvej inštancie a neurobil tak z vlastnej viny. Z dokladov o vykonaní platieb na úhradu na úhradu
faktúr č. 1020190927 a č. 1020191038 vyplývalo, že platby neboli vykonávané z účtu žalovaného, ale
z účtu v štátnej pokladnici. Žalovaný mohol uplatniť argumentáciu uvedenú v odvolaní už vo svojom

vyjadrení z 03.01.2022, ale tak neurobil z vlastnej viny. Žalobca nikdy netvrdil, že platby na úhradu
faktúr č. 1020190927 a č. 1020191038 boli vykonané z účtu žalovaného, a preto v tomto smere ani
neuviedol súd do omylu . Žalobca uviedol, že platbou zo dňa 13.09.2019 vo výške 105.837,40 EUR a
platbou zo dňa 22.11.2019 vo výške 44.069,83 EUR bola uhradená faktúra č. 1020190927 (vystavená
na sumu 149.907,23 EUR a splatná dňa 06.09.2019), t.j. žalobca tvrdil, že tieto platby boli určené na

úhradu predmetnej faktúry. Platbou zo dňa 22.11.2019 vo výške 48.168,83 EUR bola uhradená faktúra
č. 1020191038 (vystavená na sumu 48.168,83 EUR a splatná dňa 14.10.2019), t.j. žalobca tvrdil, že
táto platba bola určené na úhradu predmetnej faktúry. Ani samotný žalovaný nespochybňoval to, že
predmetné platby boli určené (vykonané) na úhradu faktúr č. 1020190927 a č. 1020191038. Žalovaný
namieta len to, že tieto platby boli vykonané z účtu v štátnej pokladnici, ktorí nepatril žalovanému, pričom

zároveň priznal. že boli určené na úhradu faktúr č. 1020190927 a č. 1020191038 a k ich vyplateniu
došlo na základe Zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej medzi ministerstvom a žalovaným. V zmysle
Čl. VI bod 3.3. Zmluvou o dielo na Dom B mal žalovaný povinnosť uhradiť faktúru č. 1020190927 a
č. 1020191038 do 60 dní od ich doručenia. Žalobca dôvodil tým, že žalovaný bol povinný zabezpečiť
si finančné prostriedky (napr. aj z dotácie) tak, aby faktúry vystavené žalobcom v súlade so Zmluvou

od dielo na Dom B boli uhradené včas, t.j. v lehote splatnosti. Za omeškanie spôsobené tým, že
zmluvný partner žalovaného (Ministerstvo) nepoukázal peňažné prostriedky na úhradu faktúr žalobcu
včas, zodpovedá voči žalobcovi žalovaný s tým, že žalovaný si v rámci regresu môže uplatňovať svoje
nároky (napr. náhradu škody) voči Ministerstvu.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril v svojom podaní zo dňa 16.6.2023 a uviedol, že v celom

rozsahu sa stotožňuje a súhlasí s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho
rozsudku dôsledne vysporiadal so všetkými argumentami žalobcu. Ak sa žalobca teraz, v odvolacom
konaní, snaží vyvolať dojem, že svoj nárok na zaplatenie prác naviac opiera o príslušné ustanovenia
Obchodného zákonníka o náhrade škody, tak ide o podstatnú zmenu jeho argumentácie, a odvolací
súd by ju mohol posúdiť ako neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Počas celého konania pred

súdomprvejinštanciežalobcaopieralsvojnárokoustanoveniaObčianskehozákonníkaobezdôvodnom
obohatení a s touto jeho argumentáciou sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal. Žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie nevykonal a ani nenavrhoval vykonať žiadne dokazovanie na preukázanie
vzniku škody, jej výšku a príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody a žalobca
ako strana sporu podľa názoru žalovaného takéto skutočnosti a dôkazy mohol uplatniť už v konaní

pred súdom prvej inštancie. V zmysle ustálenej judikatúry nemožnosťou označenia, či predloženia
skutočností a dôkazov bez viny strany sporu sa rozumie nemožnosť procesného uplatnenia v takej
situácii, keď sporová strana tieto dôkazy a skutočnosti nemohla označiť či predložiť, pretože o nich
nevedela, a ani inak nezavinila nesplnenie tejto svojej povinnosti. Žalovaný zotrval na svojej právnej
argumentácii, že žalobca mal postupovať pri realizácii diela v súlade s ustanovením § 552 Obchodného

zákonníka. Podľa názoru žalovaného bol žalobca povinný zistiť si pred začatím zhotovovania diela stav
veci ako aj miesta, na ktorom má byť realizované a stanoviť na základe takéhoto zistenia i nutné práce a
potom i cenu diela. Ak by žalobca postupoval pred uzavretím zmluvy o dielo s odbornou starostlivosťou,
mohol vyhodnotiť všetky nevyhnutné skutočnosti, ktoré ovplyvňovali cenu diela. Bolo len žalobcovi či
vstúpi do zmluvného vzťahu so žalovaným a za akých dohodnutých podmienok. Súd prvej inštancie

postupoval správne, keď žalobcom uplatnený nárok neposudzoval podľa § 380 Obchodného zákonníka,
nakoľko medzi stranami sporu nebola uzatvorená samostatná zmluva alebo dodatok k pôvodnej zmluve
o dielo, ktorých predmetom by boli naviac práce, ktorých zaplatenie si žalobca nárokuje. Podľa §
373 Obchodného zákonníka len ten, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinnýnahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane. Podľa žalovaného žalobca ďalej žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal, že v prípade, ak aj vykonal prevoz, respektíve spracovanie zeminy, v akom
objeme tieto práce vykonával. Stanovenie výšky škody podľa žalovaného nie je ľubovoľné a musí byť

vykonané tak, aby bola zistená pravdepodobná výška blížiaca sa podľa bežného uvažovania istote.
Žalobcavrámcisúdnehokonaniažiadnympreukázateľnýmarelevantnýmspôsobomnepreukázalvznik,
existenciu a výšku škody a preto právny titul (náhrada škody) a jeho výška sú nejasné a neurčité. Taktiež
neexistoval a ani neexistuje objektívny a spoľahlivý spôsob určenia skutočnej škody. V rámci súdneho
konania nie je možné uniesť dôkazné bremeno ohľadne výšky škody výhradne jeho ponechaním v

rovine predpokladu či hypotézy. Na základe vyššie uvedeného žalovaný dospel k záveru, že súd prvej
inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami
žalobcu, žalobca porušil svoju povinnosť zistiť pred začatím vykonávania diela prekážky a neprerušil
vykonávanie diela, respektíve nepostupoval podľa ustanovenia § 552 Obchodného zákonníka, nebola
zistená pravdepodobná výška blížiaca sa podľa bežného uvažovania istote a žalobca neporušil svoju
povinnosť poskytnúť spolupôsobenie pri realizácii diela.

10. Žalobca vo svojej odvolacej duplike poukázal na to, že jeho právo na zaplatenie odplaty za
predmetné stavebné práce - terénne úpravy spočívajúce v likvidácii navážok zeminy a náletových drevín

z územia staveniska , ktoré vyúčtoval žalovanému vo faktúre č. 1020190941, je možné po právnej
stránke kvalifikovať ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to z toho dôvodu, že išlo o práce
vykonané nad zmluvne dohodnutý rozsah diela Dom B, alebo
právo na náhradu škody, a to z toho dôvodu, že potreba vykonania predmetných (naviac) prác bola
spôsobená (zavinená) žalovaným, ktorý si ako objednávateľ nesplnil (porušil) zmluvnú povinnosť

poskytnúť žalobcovi ako zhotoviteľovi spolupôsobenie potrebné pre vykonanie diela Dom B, pričom toto
spolupôsobeniemalospočívaťvtom,žežalovanýmalžalobcoviodovzdaťstaveniskoprerealizáciudiela
Dom B v stave, aký predpokladala Zmluva o dielo na Dom B, resp. projektová dokumentácia (konkrétne
Súhrnná technická správa) a rozpočet, t.j., čiže bez navážok zeminy a prípadne aj bez náletových drevín.
Pokiaľ by bol žalobcov nárok na zaplatenie predmetných prác vyúčtovaných vo faktúre č. 1020190941

posúdený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak žalobca by mal voči žalovanému nárok
na zaplatenie všeobecnej hodnoty (obvyklej ceny) týchto prác, pretože to je vlastne suma, o ktorú sa
žalovanýobohatil.Pokiaľbybolžalobcovnároknazaplateniepredmetnýchprácvyúčtovanýchvofaktúre
č. 1020190941 posúdený ako nárok na náhradu škody, tak žalobca by mal voči žalovanému nárok na
zaplatenie skutočnej škody a ušlého zisku. Skutočná škoda by zodpovedal nákladom vynaloženým zo

strany žalobcu na realizáciu predmetných prác, t.j. išlo by o náklady na pohonné hmoty pre bager a
nákladnévozidlá,nákladynaopotrebenietýchtostrojov(amortizácia),nákladynavodičabagraavodičov
nákladných vozidiel, atď. V podstate by išlo o sumu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote (obvyklej cene)
týchto prác, ktorá by ale bola znížená o maržu (zisk) žalobcu. Na druhej strane by sa ale táto suma
musela navýšiť o ušlý zisk, ktorý by bol žalobca dosiahol, pokiaľ by namiesto predmetných prác pre

žalovaného vykonával iné, resp. obdobné stavebné práce pre iný subjekt za obvyklých komerčných
podmienok. Žalobca poukázal na listinný dôkaz súpis prác k faktúre č. 1020190941, z ktorého bolo
zrejmé, zaplatenia akých prác sa domáha, v akom množstve a v akej hodnote (cene). Žalovaný mal
možnosť namietať (t.j. poprieť, rozporovať), či už výšku sumy požadovanej žalobcom alebo spôsob jej
výpočtu. Žalovaný neurobil tento nárok žalobcu sporným. Žalobca poukázal na Čl. IV. bod 3. a 7 Zmluvy

o dielo na Dom B, podľa ktorého bol žalovaný, ako objednávateľ povinný poskytovať žalobcovi ako
zhotoviteľovi spolupôsobenie potrebné pre splnenie predmetu zmluvy. V Čl. IV. bod 7. Zmluvy o dielo
na Dom B nie je výslovne uvedená povinnosť objednávateľa odovzdať zhotoviteľovi stavenisko v stave
predpokladanom zmluvou o dielo (Projektovou dokumentáciou), ale výpočet príkladov spolupôsobenia
uvedených v tomto ustanovení Zmluvy o dielo na Dom B považoval žalobca za demonštratívny.

Navyše povinnosť poskytovať spolupôsobenie vyplýva aj z § 370 Obchodného zákonníka. S ohľadom na
povahu diela (zhotovenie stavby) a miesto jeho vykonávania (pozemok objednávateľa, t.j. žalovaného)
považoval žalobca za nepochybné, že žalovaný ako objednávateľ bol povinný sprístupniť stavenisko
žalobcovi ako zhotoviteľovi za účelom vykonávania diela, t.j. bol povinný odovzdať žalobcovi stavenisko,
a to v stave vyplývajúcom z Projektovej dokumentácie , na ktorú sa Zmluvy o dielo na Dom B odvoláva.

Uvedený záver podľa žalobcu potvrdzuje aj výpoveď svedka H.. W., z ktorej vyplýva, že žalovaný si
bol vedomý toho, že na stavenisku sa nachádzajú „nejaké“ navážky zeminy a náletové dreviny, ktoré
bude potrebné pred začatím vykonávania diela Dom B odstrániť a žalovaný napriek tejto vedomosti
dal svedkovi ako svojmu zmluvnému partnerovi pokyn, resp. sa s ním žalovaný musel dohodnúť natom, že do Projektovej dokumentácie (Súhrnnej technickej správy) sa zámerne (úmyselne) nezahrnie
odstraňovanie navážok zeminy, pričom ako jediný racionálny dôvod takéhoto postupu sa javí to, že táto
činnosť nemala byť predmetom diela (záväzku žalobcu) a mala sa riešiť mimo rámca Zmluvy o dielo na

Dom B a práve preto sa do Súhrnnej technickej správy uviedlo, že územie je voľné, bez nadzemných
objektov. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého mal žalobca mal v rámci odbornej starostlivosti
vykonať pred uzavretím Zmluvy o dielo na Dom B (t.j. pred dňom 14.01.2016) obhliadku staveniska a
v nadväznosti na to doplniť do Rozpočtu (a teda premietnuť aj do ceny diela) náklady na odstránenie
navážok zeminy a náletových drevín odporuje, podľa žalobcu vykonaným dôkazom a aj elementárnej

logike, keďže Zmluva o dielo n a Dom B bola uzavretá 14.01.2016, avšak k protokolárnemu odovzdaniu
staveniska žalobcovi na účely vykonávania diela došlo až 22.08.2017, t.j. až takmer o 20 mesiacov.
Žalobca objektívne nevedel a nemohol v januári 2016 určiť, v akom stave bude stavenisko (z pohľadu
množstva navážok zeminy) v čase, keď mu ho žalovaný odovzdá (t.j. v auguste 2017). K otázke vzniku
škody (na strane žalobcu) a kauzálnemu vzťahu medzi porušením povinnosti (zo strany žalovaného) a
vznikom škody (na strane žalobcu), žalobca poukázal na tzv. Stazky (t.j. Záznamov o prevádzke vozidla

nákladnej dopravy) za obdobie od 04.09.2017 do 19.09.2017 a Zápisy v stavebnom denníku za obdobie
od 04.09.2017 do 19.09.2017, z ktorých vyplýva, že to bol žalobca, kto napokon odstránil zo staveniska
navážky zeminy, aké nákladné vozidlá pritom použil, aká bola užitočná hmotnosť týchto vozidiel, koľko
jázd/fúr(t.j.nakládokavykládok)tietovozidlaabsolvovaliakoľkozeminypreviezli.Medziprotokolárnym
odovzdaním staveniska (22.08.2017) a začatím prác na diele Dom B (04.09.2017) uplynulo 13 dní,

počas ktorých žalovaný nezabezpečil odstránenie prekážky (odvoz navážok zeminy) vo vlastnej réžii a
ďalšie vyčkávanie na rozhodnutie žalovaného by viedlo k predlžovaniu tzv. prestojov na strane žalobcu
a vzniku škody. Žalovaný podľa žalobcu poskytol konkludentný súhlas k tomu, aby odstránil prekážku
(navážky zeminy). Pokiaľ by si žalovaný splnil svoju povinnosť poskytnúť spolupôsobenie, t.j. pokiaľ by
žalovaný odovzdal žalobcovi stavenisko bez navážok, k žiadnej škode na strane žalobcu by nedošlo,

čím má žalobca za preukázaný kauzálny vzťah. Žalobca ďalej ozrejmil, že navážky zeminy (zlikvidovanie
ktorýchbolovyúčtovanévofaktúreč.1020190941)nepredstavovaliskrytú,alezjavnúprekážkuanavyše
nespôsobovali nemožnosť vykonania diela Dom B dohodnutým spôsobom. Táto prekážka bola pomerne
jednoducho odstrániteľná a spôsobovala len zvýšené náklady, nie nemožnosť plnenia (k tom viď § 575
ods. 2 OZ). Preto tu nie je možné aplikovať postup podľa § 552 OZ, ako uviedol žalovaný. Žalobca je

toho názoru, že predmetnej veci sa mal aplikovať postup podľa § 370 a nasl. OBZ v spojení s § 380
OBZ a § 384 OBZ. Žalobca vysvetlil, že faktúry č. 1020190941 sa týkajú stazky a zápisy v stavebnom
denníku zo septembra 2017. Žalobca uviedol, že nie je zodpovedný za to, že žalovaný si svoje vlastné
pozemky, na ktorých malo byť vybudované sídlisko (Obytný súbor Západ II - I. etapa), resp. Dom B,
neoplotil, resp. inak nezabezpečil a umožnil tak rôznym subjektom vyvážať tam rôzny stavebný odpad

vrátane navážok zeminy, a to v čase cca od 09/2009 (ukončenie diela - SO 01 Hrubé terénne úpravy) do
08/2017 (prevzatie staveniska žalobcom za účelom vykonávania diela Dom B). Záverom zotrval žalobca
na návrhu rozhodnutia odvolacím súdom tak, ako tento urobil vo svojom odvolaní.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach
uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné a odvolanie žalovaného dôvodné nie je , a preto zrušil v rozsahu 43.364,76 eur s
príslušenstvom odvolaním žalobcu napadnutý výrok II. a s ním súvisiaci výrok III. rozsudku, zrušil
odvolaním žalobcu napadnutý výrok IV. a s ním súvisiaci výrok VI. rozsudku súdu prvej inštancie a
potvrdil odvolaním žalovaného napadnutý výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami tak, ako ich urobil súd prvej inštancie, nestotožnil
sa však s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd zistil, že medzi stranami sporu bola
uzatvorená dňa 14.01.2016 Čiastková zmluva č. 11 k Návrhu zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 1, a
to podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorú žalobca uzatvoril v právnej pozícii zhotoviteľa a
žalovaný v právnej pozícii objednávateľa. V zmluve bol vymedzený predmet diela ako Obytný súbor

Západ II - I. Etapa Nové Zámky - Obytný dom B, sekcie A.B.C v spojení s projektovou dokumentáciou
PROFIS NZ s.r.o., číslo zákazky 17/2015 Zmena stavby pred dokončením a položkovitým rozpočtom,
v ktorom boli uvedené množstvá a jednotlivé ceny a ceny celkom. V zmluve o dielo sa strany
dohodli aj na cene za dielo špecifikovanej ako cena jednotlivých sekcií A,B a C a cenu diela celkom.
Žalobca protokolárne prevzal dňa 22.08.2017 stavenisko a podľa písomného zápisu o odovzdaní

staveniska signovaného oboma stranami sa na stavenisku nachádzali náletové dreviny a navážky
zeminy neznámeho množstva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca zrealizoval terénne
úpravy staveniska spočívajúce v odstránení náletových drevín a navážkach zeminy a náklady na práce s
tým spojené vo výške 43.364,76 eur si uplatnil voči žalovanému faktúrou č. 1020190941. Z dokazovaniavyplynulo, že zmluvné strany neuzatvorili dodatok k zmluve o dielo, ktorým by predmet diela rozšírili o
terénne práce a ani neuzatvorili ohľadom terénnych prác inú zmluvu. Za tejto situácie posúdil súd prvej
inštancie terénne práce vykonané žalobcom na úprave staveniska, na ktorom bol realizovaný predmet

diela ako naviac práce predstavujúce zmenu rozsahu diela, konkrétne jeho rozšírenie, pri ktorých nebol
dodržaný medzi stranami vymienený postup v podobe písomného dodatku k zmluve o dielo a žalovaný
sa na úkor žalobcu ani bezdôvodne neobohatil, keď súd kvalifikoval plnenie žalobcu ako plnenie na
základe zmluvy o dielo, u ktorého neboli splnené podmienky pre úhradu naviac prác.
Hodnotenie prác vykonaných žalobcom na úpravách terénu staveniska ako plnenia na základe zmluvy

o dielo, u ktorého neboli splnené podmienky pre jeho úhradu by obstálo len v tom prípade, ak by medzi
vymedzením diela v zmluve o dielo a realizovanými terénnymi úpravami existovala vzájomná súvislosť
oboch plnení. Inak medzi stranami vznikla buď samostatná zmluva o dielo alebo ak neprišlo k dohode
o jej podstatných náležitostiach, bolo potrebné vzájomný vzťah strán posúdiť z hľadiska prípadného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal tým, či medzi terénnymi prácami žalobcu a realizovaným

dielom podľa zmluvy o dielo existuje súvislosť (časová, miestna alebo vecná) a teda či je pri posúdení
oboch plnení dané ich vecné (materiálne) hľadisko, a to bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom
strany sporu toto plnenie v priebehu konania označili.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania , úpravy terénu staveniska neboli predmetom zmluvy o dielo,
neboli uvedené v položkovitom rozpočte tvoriacom prílohu zmluvy o dielo a ani uvedené v projektorej

dokumentácii diela. Nevznikli pochybnosti o tom, že ku likvidácii náletových drevín a ku odvozu navážok
zeminy zo staveniska prišlo predtým, ako sa započalo s plnením zmluvy o dielo, teda so samotnou
výstavbou obytného domu na ploche staveniska. Terénne úpravy a realizácia diela nepochybne miestne
súviseli a časovo na seba nadväzovali. V kontexte posúdenia terénnych prác na stavenisku ako
naviacprác realizovaných na základe zmluvy o dielo uzatvorenej stranami sporu, bolo však potrebné

posúdiť či je táto súvislosť dostatočnou pre uvedený záver. Pre správny záver o povahe terénnych
prác vykonaných žalobcom je potrebné sa vysporiadať so skutočnosťou, že napriek miestnej súvislosti
oboch plnení, realizácia terénnych prác nebola zahrnutá do predmetu diela zmluvy o dielo, tieto práce
boli vykonané pred započatím s realizáciou diela, povaha prác na terénnych úpravách a na výstavbe
obytného domu sa značne odlišuje, terénne práce je možné vykonať nezávisle od realizácie výstavby

bytového domu a terénne práce a stavebné práce na výstavbe bytového domu sú plnenia, ktoré nie
je možné navzájom podradiť jedno pod druhé. Predmetom zmluvy o dielo bola výlučne výstavba
bytového domu a terénne práce boli predmetom iných vzájomných dohôd a komunikácie strán sporu,
ktoré mohli byť riešené samostatnou zmluvou o dielo, pričom predpokladom realizácie terénnych prác
nebola realizácia plnenia podľa zmluvy o dielo, teda terénne práce mohli byť žalobcom realizované úplne

nezávisle od toho, či bolo vopred alebo súčasne zhotovované dielo podľa zmluvy o dielo a terénne práce
spočívajúce v likvidácii náletových drevín a odvozu zeminy nenadväzovali na zhotovovanie diela podľa
zmluvyodielotak,žebyslúžilinadokončenieúčeluzmluvyodielo. Z rozhodnutiaprvoinštančnéhosúdu
nie je možné zistiť dôvody, pre ktoré terénne práce vykonané žalobcom na stavenisku pred započatím
samotnej realizácie predmetu zmluvy o dielo, považuje súd za plnenie, ktoré je nutné posudzovať v

rámci zmluvy o dielo a nie za samostatné plnenie, na ktorého posúdenie sa zmluva o dielo nevzťahuje.
Absentujú v ňom úvahy súdu týkajúce sa posúdenia oboch žalobcom poskytnutých plnení ( terénnych
prác ako aj výstavby bytového domu) v ich vzájomných súvislostiach, ktoré by odôvodňovali súdom prvej
inštancie prijatý záver o podradení terénnych úprav do rámca zmluvy o dielo. Odvolací súd nakoniec
uvádza, že nie je možné v tomto prípade vylučovať ani samotnú vôľu strán sporu a výklad prejavu vôle

strán sporu, teda či strany sporu chceli dosiahnuť ohľadom terénnych úprav na stavenisku rozšírenie
obsahu záväzku založeného zmluvou o dielo alebo mali záujem založiť nový záväzkový právny vzťah.
V súkromnom práve sa totiž presadzuje princíp autonómie vôle a zmluvnej slobody.
14. Odvolanie žalobcu je dôvodné aj čo do výroku IV. napadnutého rozsudku, ktorým súd zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovanému titulom zmluvnej pokuty sumu vo výške 5040,25 eur s príslušenstvom.

Prvoinštančný súd sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu
o omeškaní žalovaného s určením miesta skládky prebytočnej zeminy, v trvaní 10 dní, ktoré omeškanie
predstavuje zmluvou o dielo predpokladané omeškanie so spolupôsobením odôvodňujúce predĺženie
doby plnenia zmluvy. Rovnako sa súd nevysporiadal s omeškaním žalovaného s poskytnutím
spolupôsobenia spočívajúceho v zhotovení kanalizačného radu a pripojení zhotovovaného bytového

domu na tento kanalizačný rad cez kanalizačné prípojky, o ktoré omeškanie žalovaného sa predĺžil
termín na vykonanie diela žalobcom. Táto argumentácia žalobcu v priebehu konania, nenašla žiadnu
odpoveď a vyjadrenie v rozhodnutí súdu prvej inštancie napriek tomu, že môže byť významnou vsúvislosti s posúdením doby omeškania sa žalobcu so zhotovením diela a následne relevantnou pre
posúdenie odôvodnenosti nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou.
15. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolacie námietky žalovaného, podľa ktorých sa do

omeškania so zaplatením nesporných faktúr vystavených žalobcom nedostal, pretože tieto boli
uhrádzané prostredníctvom tretieho subjektu a ide teda o omeškanie tretieho subjektu (ministerstva
poskytujúceho dotácie) s úhradou faktúr a nie žalovaného. Zmluvou o dielo sa žalobca ako zhotoviteľ
zaviazal zhotoviť dielo a žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal dielo prevziať a zaplatiť za dielo
dohodnutú cenu. Vzájomné platobné podmienky strany upravili v zmluve o dielo v jej článku VI, v

ktorom bola dohodnutá 60-dňová lehota splatnosti platobných dokladov plynúca od ich doručenia
žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že záväzok zaplatiť cenu diela prevzal žalovaný a nie tretí subjekt
a súčasne žiadne zo zmluvných dojednaní zmluvy o dielo nepodmieňuje splatnosť ceny diela plnením
tretieho subjektu, resp. počiatok plynutia v zmluve o dielo dohodnutej lehoty splatnosti nie je viazaný
na platbu tretieho subjektu. Omeškanie žalovaného so zaplatením inak nespornej ceny diela nie je
omeškaním tretieho subjektu a za omeškanie so zaplatením ceny diela preto zodpovedá žalovaný.

Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie správne ustálil dobu omeškania sa žalovaného so
zaplatením fakturovanej ceny diela a teda správne ustálil aj dobu, o ktorú sa v súlade so zmluvou o dielo
predĺžil čas dodania diela.
16. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť

skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

17. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a v
ním napadnutom výroku rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a naopak odvolaniu žalobcu vyhovel ,

mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).