Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200444
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200444.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
Tatry services s.r.o., so sídlom Horný Smokovec 17077, Vysoké Tatry, IČO: 50 245 848, právne
zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101611475/2022 z 30.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101611475/2022 z 30.05.2022
akoajrozhodnutieDaňovéhoúraduPrešovč.100118699/2022z19.01.2022avec vracia Daňovému

úradu Prešov na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2019. Z kontroly bol vyhotovený protokol
č. 101544105/2021 z 23.08.2021. Daňová kontrola u žalobcu začala dňa 17.09.2020, označenom
v oznámení o daňovej kontrole a skončila dňa 09.09.2021, doručením protokolu z daňovej kontroly
žalobcovi.

2. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 100118699/2022 z 19.01.2022 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) ako prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 3.199,90

eur na dani z pridanejhodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“).
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 101611475/2022 z
30.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

3. Rozdiel v sume DPH za príslušné zdaňovacie obdobie august 2019 bol žalobcovi vyrubený v dôsledku
nepriznania práva na odpočítanie DPH z nasledovného zdaniteľného obchodu:

- dodanie služieb od dodávateľa - obchodnej spoločnosti PEHA trade s.r.o., so sídlom Karpatské
námestie 10A, Bratislava, IČO: 51 259 818 (ďalej len „PEHA trade, s.r.o.“ alebo „dodávateľ“) na základe
faktúry č. 19083101 za dodanie upratovacích a cateringových služieb s predmetom fakturácie: „Nazáklade objednávky zo dňa 22.07.2019, cena za 1 hod bez DPH 3,30 eur, počet odpracovaných hodín
4 848 hod.“ v celkovej sume 19.199,40 eur.

4. Prílohou predmetnej faktúry boli rozpisy prác, ktoré žalobca ďalej fakturoval v zdaňovacom období
august 2019 a ktoré boli vykonané v prevádzkach spoločnosti:
- AQUATHERMAL SENEC, a.s., so sídlom Slnečné jazerá - sever, Senec, IČO: 35 827 289,
- ZÁMOK VIGĽAŠ, s.r.o., so sídlom Kremnická 24, Bratislava, IČO: 35 967 641,
- GOLF INTERNATIONAL, s.r.o., so sídlom v Tatranská 754, Veľká Lomnica, IČO: 36 454 761.

5. Dôvody neuznania práva na odpočet DPH sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:
- zo všetkých zistených skutočností vyplýva, že faktúra č. 19083101 zo dňa 31.08.2019 bola vystavená
formálne, nemala reálny podklad, fakturované služby - čistiace a upratovacie práce, cateringové služby
neboli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. Naviac samotná faktúra neodráža skutočnosť - je

nesprávne vyčíslená suma za poskytnuté služby (počet hodín x hodinová sadzba), nesedí ani počet
odpracovaných hodín na faktúre s počtom hodín na pracovných výkazoch, ktoré sú podkladom pre
samotnúfaktúru.Daňovýsubjektnepreukázal,žeprávonaodpočítanieDPHzpredmetnejfaktúrynebolo
uplatnené v rozpore s § 49 a § 51 zákona o DPH,
- žalobca síce v zdaňovacom období august 2019 upratovacie práce na jednotlivé hotelové prevádzky

zabezpečil, ale tieto služby nedodala spoločnosť PEHA trade s.r.o., čo vyplynulo zo šetrenia správcu
daneapretodošlokspochybneniupriamehododávateľaslužiebaodpočítanieDPHzpredmetnejfaktúry
nebolo priznané z dôvodu, že predmet fakturácie - upratovacie práce neboli dodané v takom rozsahu a
tým dodávateľom, ako je uvedený na predmetnej faktúre,
- konateľ žalobcu A. B. nepredložil dôkazy o tom, že spolupráca s dodávateľom prebiehala tak, ako

ju opísal, že s konečnými odberateľmi zdaniteľného obchodu komunikoval o tom, ako a či skutočne
prebral ľudí od spoločnosti PEHA trade s.r.o., ktorých mal následne odovzdať konečným odberateľom
zdaniteľného obchodu. Konateľ žalobcu nepreukázal spôsob, akým prebiehala kontrola vykonaných
prác a spôsob odovzdávania a preberania dokladov, nepredložil identifikačné údaje osôb, ktorí mali
deklarované práce vykonať a ani iné dôkazy, ktoré by potvrdili, že práce v zazmluvnených prevádzkach

skutočne vykonali osoby, ktoré zabezpečila dodávateľská spoločnosť,
- ani výpoveď splnomocnenej zástupkyne spoločnosti AQUATHERMAL SENEC, a. s. pani C. D. a
splnomocneného zástupcu spoločnosti ZÁMOK VIGĽAŠ s.r.o. E. B. F. nepreukázali, že zdaniteľný
obchod sa stal tak, ako to tvrdí žalobca,
- zo zisteného skutkového stavu je evidentné, že konateľ žalobcu vo vzťahu k dodávateľovi nekonal

s odbornou náležitosťou, t.j. žiadnym spôsobom nežiadal od dodávateľa záruky o tom, že predmet
fakturácie dodá v požadovanom rozsahu a kvalite, aj napriek tej skutočnosti, že obchodný vzťah
neuzatváral priamo s konateľom spoločnosti E. G., ale so splnomocneným zástupcom spoločnosti H. I.,
- z vykonanej daňovej kontroly vo vzťahu k dodávateľovi vyplynulo, že dodávateľ na výkon
podnikateľskej činnosti nemal žiadny majetok ani zamestnancov. Z uvedeného dôvodu by musela

spoločnosť PEHA trade s.r.o. zdaniteľný obchod pre žalobcu zabezpečiť pomocou subdodávky,
resp. subdodávateľa. Splnomocnený zástupca dodávateľa H. I. sa vyjadril, že zdaniteľný obchod
zabezpečoval prostredníctvom subdodávateľskej spoločnosti HUMEN Group s.r.o.,
- spoločnosť HUMEN Group s.r.o. nevlastnila žiaden majetok, sídlo spoločnosti predstavovalo poštovú
schránku, iné priestory spoločnosť nemala a nemala ani zamestnancov. Posledné daňové priznanie

k DPH podala za zdaňovacie obdobie marec 2019 a posledné priznanie k dani z príjmov právnickej
osoby podala dňa 29. júna 2018. Spoločnosti bolo dňa 2. januára 2020 odobraté IČ DPH. V účtovnom
denníku dodávateľa za zdaňovacie obdobie august 2019 neboli uvedené žiadne účtovné prípady
týkajúce sa spoločnosti HUMEN Group s.r.o. a na účet tejto spoločnosti neprišla od dodávateľa platba
za potencionálnu faktúru z augusta 2019. Konateľom spoločnosti HUMEN Group s.r.o. v zdaňovacom

období august 2019 bol J. K., ktorého jednou z činností bolo obchodovanie s firmami za účelom
ich ďalšieho predaja, bez zámeru vykonávať s nimi akúkoľvek ekonomickú činnosť. Preto spoločnosť
HUMEN Group s.r.o. nemohla byť dodávateľom pre spoločnosť PEHA trade s.r.o.,
- spoločnosť PEHA trade, s.r.o. uviedla za zdaňovacie obdobie august 2019 99 % faktúr od dodávateľa
Co Mobile, s.r.o., ten však dodanie pre spoločnosť PEHA trade, s.r.o. v kontrolných výkazoch nepriznal.

Na účet spoločnosti Co Mobile, s.r.o. neprišla žiadna platba od spoločnosti PEHA trade s.r.o. Spoločnosť
Co Mobile, s.r.o. nebola v rozhodnom období evidovaná v registri zamestnávateľov a z toho vyplýva, že
nemohla vykonať práce zo svojich personálnych zdrojov,-zuvedenýchzistenívyplynulo,žedodávateľnemoholpráce,ktorésúpredmetomfakturácieprežalobcu
v zmysle faktúry č. 19083101 zo dňa 31. augusta 2019 dodať v subdodávke,
- zo strany dodávateľa neboli predložené žiadne doklady v tom zmysle, že nebola predložená

subdodávateľská faktúra, na základe, ktorej boli uskutočnené práce, ktoré boli predmetom faktúry
č. 19083101 zo dňa 31. augusta 2019 a tým nebolo potvrdené následné dodanie pre žalobcu v
zdaňovacom období august 2019. Spoločnosť PEHA trade s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane
nespolupracuje, vykazuje značné daňové nedoplatky, bola jej od 31. mája 2021 ukončená registrácia na
DPH, nepodala daňové priznanie dane z príjmu právnickej osoby ani účtovnú závierku za rok 2019, teda

nevykázala žiadnu ekonomickú činnosť, nemala v zdaňovacom období august 2019 ani predchádzajúce
obdobia žiadne personálne a materiálno-technické vybavenie na výkon svojej činnosti, nemohla teda
dodať predmetné služby.

II.

Súdne konanie

6. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 19.08.2022 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového

rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania.

7. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Prešove vedené pôvodne pod sp. zn. 1S/53/2022.
S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm.
c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. PO-1S/53/2022.

8. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:
- správca dane neprihliadal na všetko, čo v rámci vykonaného dokazovania vyšlo najavo. Dôkazy
nehodnotil vo vzájomnej súvislosti a nezistil skutkový stav veci čo najúplnejšie tak, aby skutkový stav
veci bol nespochybniteľným podkladom pre závery uvádzané správcom dane,
- neobstojí tvrdenie žalovaného, že konateľ žalobcu nepredložil dôkazy o tom, že spolupráca s

dodávateľom prebiehala tak, ako ju opísal, keď žalobca opakovane poukazoval na to, že k faktúram od
spoločnosti PEHA trade s.r.o. boli z jeho strany priložené aj pracovné výkazy s uvedením miesta výkonu
a počtu odpracovaných hodín,
- žalovaný účelovo viedol dokazovanie nesprávnym smerom. Z výpovede ako zástupcu spoločnosti
AQUATHERMAL SENEC, a.s., tak aj zástupcu spoločnosti ZÁMOK VIGĽAŠ s.r.o. vyplynulo a bolo

potvrdené dodanie prác. O skutočnosti, či dodal práce priamo žalobca alebo spoločnosť PEHA trade
s.r.o. nemohli mať tieto subjekty vedomosť, avšak konateľom spoločnosti PEHA trade s.r.o. ako aj
žalobcom bolo potvrdené ich dodanie zo strany PEHA trade s.r.o. Preto úvahy správcu dane, ako aj
žalovaného vo vzťahu k nedodaniu prác deklarovaným dodávateľom sú preukázateľne postavené len
na domnienkach správcu dane, ktorý účelovo neprihliadal na výsledky dokazovania vo vzájomných

súvislostiach, a teda v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku,
- správca dane ako aj žalovaný odmietajú prihliadať na skutočný obsah svedeckej výpovede
splnomocnenej zástupkyne AQUATHERMAL SENEC a.s. pani D. zo dňa 04.03.2020, ktorá existenciu
prác potvrdila a taktiež opomínajú zahrnúť do dokazovania doklad o úhrade faktúry, zmluvu o
poskytovaní služieb medzi žalobcom a spoločnosťou AQUATHERMAL SENEC a.s. zo dňa 01.01.2018,

- správca dane pri vyhodnocovaní dôkazov neprihliadal na všetky skutočnosti získané v rámci
vykonaného dokazovania, ako aj na skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho činnosti, kedy pred totožným
správcom dane prebiehala u žalobcu kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl
2019 v rámci, ktorej konateľ žalobcu ozrejmil podstatné skutočnosti,
- žalovaný preukázateľne postupuje v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít a Súdneho dvora Európskej únie, ktorou je viazaný, keď v rozpore s touto judikatúrou poukazuje
na nedostatok ľudských zdrojov subdodávateľa obchodného partnera žalobcu, na nedodržanie
vnútorných predpisov v oblasti účtovníctva, na spochybňovanie ekonomickej opodstatnenostipredmetných plnení a na nezrovnalosti, ktoré sa vyskytli na predchádzajúcich stupňoch obchodného
reťazca,
- z obsahu rozhodnutia vyplýva, že správca dane nespochybňuje existenciu služieb, má však za to,

že nebolo potvrdené, že došlo k dodaniu deklarovaným dodávateľom. K takémuto záveru správca
dane dospel aj napriek skutočnosti, že predmetné obchody boli potvrdené nielen po formálnej stránke
predložením dokladov, ale aj výpoveďami svedkov. V rámci predmetnej kontroly na dani z pridanej
hodnoty bol dodávateľ identifikovaný a potvrdil, podrobne popísal materiálnu existenciu plnenia,
dodávateľ potvrdil, že sa podieľal na realizácii uvedených prác. Neobstoja tvrdenia správcu dane

ohľadomnenaplneniazákonomstanovenýchpodmienoknaodpočet,záväzkovo-právnyvzťahexistoval,
dodávateľ bol identifikovaný, plnenie bolo preukázané, platba za neho bola uhradená a uvedené
obchody boli zaúčtované,
- žalobca pristupoval k obchodnej spolupráci s náležitou obozretnosťou a v dobrej viere, kedy svojich
priamych obchodných partnerov dlhodobo poznal a nenadobudol ani najmenšiu pochybnosť o ich
nedôveryhodnosti,

- žalobca nemal ani najmenší dôvod preverovať dodávateľov svojho dodávateľa a navyše na uvedené
nedisponoval ani zákonnými prostriedkami,
- skutočnosť, či žalobca vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré
spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane, avšak uvedeným sa správca dane a
žalovaný,hocimutoprikazujezákonarozhodovaciaprax,naktorúžalobcapoukázalaktoroujeviazaný,

nezaoberal. S ohľadom na uvedené je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a pre nedostatok dôvodov,
- žalovaný v napadnutom rozhodnutí v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku neuviedol dostatočným
spôsobom, aké úvahy ho viedli k zamietnutiu návrhu na doplnenie dokazovania a prečo považoval
postup správcu dane za správny,

- správca dane bez náležitého odôvodnenia zamietol žalobcom opakovane navrhovaný dôkaz
výsluchom ekonómky spoločnosti pani C., ktorá mala o podrobnostiach vykonávaných služieb najväčší
prehľad a ktorá bola s ohľadom na uvedené spôsobilá podať vysvetlenie a odstrániť pochybnosti správcu
dane a taktiež žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie žiadosťou o MVI českej daňovej správe,
- napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď z jeho

odôvodnenia vyplýva, že neskúmal moment vzniku daňovej povinnosti a naplnenie hmotnoprávnych
podmienok na uznanie odpočítania dane v zmysle príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej
hodnoty,
- žalovaný zaťažil žalobcu dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplýva.

9.Žalovanývovyjadreníkžalobez24.11.2022nadrámecdôvodovuvedenýchvnapadnutomrozhodnutí
poukázal na skutočnosť, že žalobca vstúpil do obchodného vzťahu s človekom, ktorého stretol náhodne
v hoteli, a to bez toho, aby si overil (spôsobom, ktorý je od neho v rámci výkladu noriem obchodného
práva možné očakávať), že daný dodávateľ skutočne splní svoj záväzok a poskytne žalobcovi plnenie.
Žalobca nemal absolútne žiadne záruky, že práve spoločnosť PEHA trade s.r.o. (ktorá podľa vyjadrenia

H. I. zabezpečovala pracovníkov len pre spoločnosť Tatry services s.r.o., inak sa venovala vylepovaniu
plagátov a billboardov v J. a obchodu s autodielmi) poskytne dostatočný počet pracovníkov, resp. ľudí,
dostatočne kvalifikovaných pre poskytnutie danej služby a pre poskytnutie služby práve v takom rozsahu
a kvalite, ako to žiadal žalobca, resp. ako to žiadali práve koneční odberatelia služieb. Preto žalovaný s
poukázaním nie len na výklad zásad obchodného práva, ale aj na elementárne základy logiky uvádza, že

žalobca vstúpil do obchodného vzťahu s osobou v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, čo
je od žalobcu, resp. od štatutárneho orgánu spoločnosti relevantne možné očakávať, keďže štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ
napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak
činí. V nadväznosti na uvedené poukazuje žalovaný na tú skutočnosť, že žalobca v čase dojednávania

obchodných vzťahov priamo nekomunikoval so štatutárnym orgánom spoločnosti PEHA Trade s.r.o. (v
čase deklarovaných zdaniteľných obchodov bol konateľom spoločnosti Igor Šimaľ), ale s H. I., ktorý
bol splnomocneným zástupcom spoločnosti PEHA Trade s.r.o. na základe generálneho plnomocenstva,
kedy de facto suploval funkciu konateľa spoločnosti. Žalovaný vzhľadom na uvedené poukazuje na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 353/2012-17 zo

dňa 01.08.2012 považuje takéto plnomocenstvo, kedy sa štatutárny orgán spoločnosti „zbavuje“ svojich
oprávnení v prospech tretej osoby za absolútne neplatný právny úkon.10. Taktiež zdôraznil, že žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatuje práve porušenie ustanovení
§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na
ustanovenie § 49, a z uvedeného teda vyplýva, že bola spochybnená samotná existencia zdaniteľného

plnenia. K výpovedi splnomocnenej zástupkyne spoločnosti AQUATHERMAL SENEC, a.s. C. D.
uviedol, že síce žalobca ústne pojednávanie vyhodnotil tak, že splnomocnená zástupkyňa potvrdila
existenciu fakturovaných prác, čo však neodpovedá realite a zistenému skutkovému stavu, keďže
sa splnomocnená zástupkyňa do zápisnice vyjadrila, že „pokiaľ vie, tak práce prebehli, pracovníci
sa pohybovali v areáli podniku.“ (strana 3 zápisnice č. 100596676/2020 zo dňa 04.03.2020), avšak

nevedela sa konkrétne vyjadriť k podrobnostiam v súvislosti s preverovanými zdaniteľnými obchodmi.
Poukazovanie žalobcu na zmluvu medzi AQUATHERMAL SENEC, a.s. a Tatry services s.r.o. a doklady
o úhrade predmetnej faktúry nie je možné vnímať ako dôkaz o tom, že dodávateľ PEHA trade s.r.o. dodal
pre žalobcu fakturované služby, resp. pracovníkov na vykonanie čistiacich služieb, pretože vzhľadom
na všetky zistené skutočnosti v daňovom konaní jednoznačne nebolo preukázané, že dodávateľ PEHA
trade s.r.o. fakturované služby poskytol, a teda, že dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle

§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

11. Žalovaný považoval za dôležité zdôrazniť, že ak nie je spochybnené uskutočnenie zdaniteľného
plnenia a právo na odpočítanie dane vzniklo, pričom prijaté plnenie (poskytnutie služby) bolo platiteľom
dane použité na činnosti, ktoré v zásade podliehajú zdaneniu, potom nepriznanie odpočítania dane je

možné len na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Podstatné je to, že správca dane,
ako aj žalovaný vyvrátil poskytnutie služby dodávateľom PEHA trade s.r.o., a teda jednoznačne bolo
spochybnené uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Žalovaný uvádza, že na základe uvedeného správca
dane a žalovaný konštatovali porušenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane, a teda
porušenie ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov v

nadväznosti na § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené
žalovaný nepovažuje argumentáciu žalobcu v žalobných námietkach za opodstatnenú a považuje
rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného za eurokonformné v súlade so Smernicou
Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006. Žalovaný, ako aj správca dane v prvostupňovom konaní dodržal
zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi a zásadou objektívnej pravdy.

Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

12. Žalobca v replike zo dňa 25.04.2023 zotrval na svojej žalobnej argumentácii a na námietke
nedostatočného vysporiadania sa s jeho odvolacími námietkami, keď správca dane a žalovaný
neprihliadali na výsledky vykonaného dokazovania a postupovali v rozpore Daňovým poriadkom, v

dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdili.

13. Tento rozsudok bol vyhlásený 25. novembra 2025 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137
ods. 3 druhá veta SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po
dobu 14 dní.

III.
Relevantná právna úprava a základné judikatúrne východiská

14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemskuuskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane: a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému
vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia
záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia

alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

19. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je

povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

22. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

23. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

24. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

25. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,

a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

26. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie

dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

27. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový
podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom
zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v
zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri
dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri

jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených
troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.28. K nesplneniu hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona o DPH
hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú: (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho
dodaniezdaniteľnouosoboua(III)použitiedodanýchtovarovaslužiebdaňovýmsubjektomnaúčelyjeho

ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a
povinnosťsvojetvrdeniedokázať.PovinnosťtvrdiťspočívavsamotnomuplatneníprávanaodpočetDPH
a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu
dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však
musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach

daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

29. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané

rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z
nasledovných dôvodov.

30. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu

dane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 3.199,90 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie august 2019. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dôvodu,
že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona
o DPH, pričom tieto závery žalovaný ako vecne správne potvrdil.

31. Vzhľadom na uvedené sa správny súd v ďalšom sústredil na zákonnosť posúdenia
vlastných dôvodov neuznania práva na odpočet DPH správnymi orgánmi spočívajúce v nesplnení
hmotnoprávnych podmienok odpočtu (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), ktorých správnosť bola
namietaná žalobcom.

32. V úvode posúdenia sa správny súd, s ohľadom na žalobné námietky a vyjadrenia žalovaného k
správnej žalobe, sústredil na posúdenie spornej skutočnosti a to či správca dane a následne aj žalovaný
spochybnili samotnú existenciu zdaniteľného plnenia, resp. či neuznanie nároku na odpočítanie DPH
nastalo v dôsledku nepreukázania, že došlo k dodaniu služieb deklarovaným dodávateľom uvedeným
na faktúre.

33. Po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím žalovaného a prvostupňovým rozhodnutím správcu
dane správny súd konštatuje, že z napadnutých rozhodnutí v žiadnom rozsahu nevyplýva, že by došlo
k spochybneniu materiálnej existencie plnenia. Práve naopak celé dokazovanie správcom dane bolo
zamerané na skutočnosť, či predmetné služby mohla dodať spoločnosť PEHA trade s.r.o., či už z

vlastných personálnych zdrojov, resp. v subdodávke. V tomto kontexte správny súd poukazuje na tú
časť odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, kde tento uviedol, že: „Zo všetkých týchto skutočností
vyplýva, že faktúra č. FV19083101 zo dňa 31.08.2019 bola formálne vystavená, nemala reálny základ,
fakturované služby - čistiace a upratovacie práce, cateringové služby neboli dodané dodávateľom
uvedeným na faktúre, t.j. spoločnosťou PEHA trade s.r.o.“ (str. 8 prvostupňového rozhodnutia, pozn.),

resp. explicitne uviedol, že žalobcovi nepriznáva nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, keďže
nebolo preukázané reálne dodanie služieb dodávateľom uvedeným na predmetnej faktúre (strana 9 a
10 prvostupňového rozhodnutia, pozn.). Taktiež správca dane uviedol, že žalobca síce v zdaňovacom
období august 2019 upratovacie práce na jednotlivé hotelové prevádzky zabezpečil, ale tieto služby
nedodala spoločnosť PEHA trade s.r.o., čím bol spochybnený priamy dodávateľ služieb spoločnosť

PEHA trade s.r.o. (str. 17 prvostupňového rozhodnutia, pozn.). V napadnutom rozhodnutí sám žalovaný
poukazuje na to, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zistil, že správca dane dospel k záveru,
že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH z dôvodu, že nebolo preukázané reálne dodanie
služieb dodávateľom uvedeným na predmetnej faktúre (str. 13 napadnutého rozhodnutia, pozn.).34. Z obsahu rozhodnutia správcu dane a žalovaného tak vyplýva, že spochybnené bolo dodanie
služieb dodávateľom uvedeným na faktúre tak, ako na to poukazoval žalobca v podanej žalobe. Správny

súd konštatuje, že správcom dane a žalovaným deklarovaným dôvodom pre nepriznanie práva na
odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcom
vo vzťahu k preukázaniu identity skutočného dodávateľa služieb. Pokiaľ správca dane a žalovaný
argumentovali, že žalobca nepreukázal, že mu boli služby dodané deklarovaným dodávateľom (resp.
dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/

hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane - dodanie služby osobou so statusom zdaniteľnej
osoby.

35. S ohľadom na uvedené správny súd akcentuje, že materiálne podmienky priznania práva na
odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom -
daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce

sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového
subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/materiálnych
podmienokprávanaodpočítaniedane.Práveztohtodôvodu„prezáversprávcudane,žedaňovýsubjekt
nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských
spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,

nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a
teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022,
publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako
ZNSS 23/2022).

36. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvoru EÚ identifikovala rad
okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť
správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH
(osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť

dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre
vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD,
C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49)

či (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64, rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
NSS SR pod č. 3/2022). Z judikatúry Súdneho dvora EÚ tiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama
predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie

(napr. C-267/15 Gemeente Woerden).

37. V súvislosti s preskúmavaným prípadom sa správny súd stotožňuje so žalobcom v tom, že podstata
pochybností pomenovaných správcom dane a žalovaným sa týka v zásade okolností mimo priamej
dispozičnej sféry žalobcu - ide o pochybnosti založené na skutočnostiach týkajúcich sa subdodávateľov

v obchodných reťazcoch. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa subdodávateľov žalobcu, tieto v zásade
nemajú (v kontexte hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane) priamy súvis
so spornými obchodnými prípadmi žalobcu.

38. Konkrétne správne orgány svoje úvahy opreli o skutočnosti vzťahujúce sa k preverovaným

subdodávateľským spoločnostiam a to HUMEN Group s.r.o. a Co Mobile, s.r.o a to, že nevlastnili žiaden
majetok, sídlo spoločnosti predstavovalo poštovú schránku, iné priestory spoločnosť nemala a nemala
ani zamestnancov, nepodávala daňové priznania (vo vzťahu k spoločnosti HUMEN Group s.r.o, pozn.)
resp. dodanie pre spoločnosť PEHA trade, s.r.o. v kontrolných výkazoch nepriznali, na účet spoločnosti
neprišla žiadna platba od spoločnosti PEHA trade s.r.o., nebola v rozhodnom období evidovaná v registri

zamestnávateľov a z toho vyplýva, že nemohla vykonať práce zo svojich personálnych zdrojov (vo
vzťahu k spoločnosti Co mobile, s.r.o., pozn.). Správny súd konštatuje, že tieto okolnosti sami o sebe
nemajú priamy súvis so spornými obchodnými prípadmi žalobcu.39. Pokiaľ ide o priameho dodávateľa žalobcu, a to spoločnosť PEHA Trade, s.r.o., správne orgány
poukázali na skutočnosť, že táto spoločnosť je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje,
vykazuje značné daňové nedoplatky, bola jej ukončená registrácia na DPH od 31. mája 2021, nepodala

daňové priznanie dane z príjmu právnickej osoby, ani účtovnú závierku za rok 2019, teda nevykázala
žiadnu ekonomickú činnosť, nemala v zdaňovacom období august 2019, ani predchádzajúce obdobia
žiadne personálne ani materiálno-technické vybavenie na výkon svojej činnosti, a teda nemohla
dodať predmetné služby. Ako už bolo uvedené, nekontaktnosť dodávateľa, nedostatok potrebných
materiálnych a ľudských zdrojov pre dodanie služieb na strane dodávateľa, či neplnenie daňových a

účtovných povinností dodávateľom nie sú samy osebe spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu
dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH.

40. V okolnostiach konkrétnej veci je z pohľadu správneho súdu podstatné to, že dodanie služieb bolo
potvrdené tak konateľom žalobcu, ako aj konateľom a splnomocneným zástupcom dodávateľa. Taktiež
jednotliví odberatelia potvrdili, že práce podľa rozpisu boli skutočne vykonané externými pracovníkmi,

ktorých mal zabezpečiť žalobca tak, ako to konštatoval aj sám správca dane na str. 5 prvostupňového
rozhodnutia.

41. Pokiaľ správca dane aj žalovaný v tomto kontexte poukazovali na nezrovnalosti vo výpovediach
bývaléhokonateľadodávateľaE.G.abývaléhosplnomocnenéhozástupcudodávateľaH.I.,správnysúd

uvádza, že tieto rozpory sa týkali počtu a národnostného zloženia osôb, ktorí mali služby vykonať, pričom
z výpovede svedka H. I. pritom vyplýva, že šlo prevažne o Ukrajincov - siedmich a dvoch Slovákov,
pričom si nepamätal, či presne títo boli najatí aj v mesiaci august 2019 (str. 4 zápisnice na č.l. 51
administratívneho spisu, pozn.). Taktiež ani rozpory v samotnej skutočnosti, kto vystavoval faktúry sami
o sebe ešte neznamenajú, že tieto v dôsledkoch môžu viesť k tvrdeniu o tom, že napriek výslovnému

potvrdeniu dodania služieb, konateľom žalobcu, konateľom dodávateľa a splnomocneným zástupcom k
dodaniu služieb deklarovaným dodávateľom nedošlo. Správca dane musí tento dôkaz vyhodnotiť aj vo
vzťahu k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz súladný s
inými dôkazmi, či im odporuje, či sa vzájomne dopĺňajú). Inak povedané, skutočnosti zistené výsluchom
svedka musia byť komplexne podrobené hodnotiacemu úsudku správneho orgánu, ktorého úvahy musia

byť rozpoznateľné, čo sa v preskúmavanom prípade nestalo. Správca dane ani žalovaný tieto dôkazy
nehodnotili v súvislostiach s inými vykonanými dôkazmi a to predovšetkým s listinnými dôkazmi, ktoré
boli predložené.

42. Sumarizujúc už uvedené je správny súd toho názoru, že v predmetnom prípade správne

orgány relevantne nespochybnili skutočnosť, že služby dodala žalobcovi dodávateľská spoločnosť
PEHA trade, s.r.o. Inými slovami, zistenia a dôkazy získané správcom dane dostatočným spôsobom
nespochybnili vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov a dôkazov v otázke splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.

43. Záverom správny súd konštatuje, že podstatou v prejednávanej veci je skutočnosť, že rozhodnutia
správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP)
z dôvodov ktorých obe administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto správny súd
preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a)
v spojení s ods. 4 SSP).

44. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho
súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené v
odôvodnení rozsudku.

45. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

46. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu voči žalovanému priznal v

plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.
2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).