Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100960
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100960.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: R fruit s.r.o., so sídlom Námestie Martina
Benku 16, 811 07 Bratislava, IČO: 46 028 200, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103447126/2025 zo dňa 28.08.2025, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 31.10.2025 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103447126/2025 zo dňa 28.08.2025, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101882120/2025 zo dňa 16.05.2025, ktorým správca dane

vyrubil rozdiel dane v sume 33.747,33 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec
2022.

2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že žalobca má za to, že okamžitým výkonom oboch rozhodnutí

mu hrozí závažná ujma. Žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach vážne pochybil
a sú dôvodné predpoklady, že by mohli byť napadnuté rozhodnutia rozhodnutím vo veci zrušené
(viď. námietky vo veci nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly, nepreukázanie účasti na daňovom
podvode). Od vydania druhostupňového rozhodnutia uplynul relatívne krátky čas, žalobca momentálne
nedisponuje dostatočným objemom vlastných finančných prostriedkov na zaplatenie požadovanej
sumy v stanovenom termíne bez toho, aby to nenarušilo jeho finančné toky. Napadnuté rozhodnutie

žalovaného v prípade, ak sa stane vykonateľným, vážnym spôsobom zasiahne do majetkovej sféry
žalobcu vzhľadom na veľmi vysoký dorub dane. Finančná situácia žalobcu sa oproti roku 2021 a 2022
zhoršila. Vzhľadom na uvedené, ak by skutočne došlo k výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, žalobca stratí možnosť efektívneho využívania
kolobehu finančných tokov (využitie finančných prostriedkov prijatých za pohľadávky na splatenie
záväzkov), nebude schopný splácať svoje záväzky, v dôsledku čoho mu dodávatelia prestanú dodávať

tovar a žalobca bude nútený zastaviť svoju podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na namietané nedostatky
v predmetom konaní má žalobca za to, že v záujme riadneho výkonu spravodlivosti, je potrebné nariadiť
odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí, pretože je presvedčený o správnosti svojich argumentov
a tvrdení, a okamžité zaplatenie požadovanej sumy by spôsobilo žalobcovi závažnú ujmu.

3. K správnej žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa

23.01.2026 a uviedol, že nesúhlasí s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe však môže aj správny

súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho
súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí,
že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne

iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred
správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

8. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či

inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

9. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok,
je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha.
Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom
napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o
následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca

expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie
konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne potenciálnu hrozbu závažnej ujmy
(iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a
súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Aj keď žalobca nie
je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že

výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí
žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň – čo správny súd osobitne
akcentuje – aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a preukázať.

10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, ku ktorej by mohlo dôjsť
v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, a to v podobe nenapraviteľného
následku spočívajúceho v reálnom ohrození podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca neosvedčil svoju
ekonomickú situáciu a ani neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípadeokamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné

dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za
následok závažnú ujmu na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil, že je nevyhnutné inštitútom odkladného
účinku, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov
výkonu napadnutých právoplatných rozhodnutí orgánu verejnej správy na žalobcu, chrániť jeho aktuálnu
podnikateľskú situáciu. Je potrebné trvať na tom, aby žalobca tvrdil a osvedčil také okolnosti, z ktorých

bude hrozba daných negatívnych následkov pre žalobcu bez pochýb zrejmá. Správny súd zdôrazňuje,
žejepotrebnéprihliadaťnato,ženásledkypredpokladané §185SSP,bymalimaťvážnynenapraviteľný
charakter, resp. hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy
na životnom prostredí by mala byť svojou intenzitou porovnateľnou týmto nenapraviteľným následkom.
Hrozba uvedených následkov musí byť pritom spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným)
výkonom správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, alebo jeho inými následkami. Z toho vyplýva, že

nestačí, ak žalobca len všeobecne tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť konkrétne rozhodné
skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy skutočne hrozí. Skutočnosť, že žalobca sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej
situácií a že podľa jeho tvrdení došlo k zhoršeniu jeho finančnej situácie oproti rokom 2021 a 2022, nie je
dôsledkom výkonu tohto preskúmavaného napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale dôsledkom toho,

ako žalobca vykonáva svoju činnosť.

11. Tvrdenia o existencii závažnej ujmy žalobca podložil jeho hypotetickými úvahami o možných
následkoch. Zároveň svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodňoval
hypotetickou úvahou o stave, ktorý však neosvedčil žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami.

Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách
daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako
prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným
zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu

verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého
výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným
spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená – v prípade právnickej osoby – jej majetková
a finančná situácia.

12. Žalobca navrhol priznanie odkladného účinku správnej žalobe taktiež z dôvodu, že akýmkoľvek
výkonom rozhodnutí žalobca stratí možnosť efektívneho využívania kolobehu finančných tokov (využitie
finančných prostriedkov prijatých za pohľadávky na splatenie záväzkov), nebude schopný splácať
svoje záväzky, v dôsledku čoho mu dodávatelia prestanú žalobcovi dodávať tovar a žalobca bude
nútený zastaviť svoju podnikateľskú činnosť. Správny k danému uvádza, že každé rozhodnutie,

ktorým sa ukladá povinnosť na peňažné plnenie, je zásahom do majetkovej sféry dotknutej osoby,
avšak právna úprava odkladného účinku správnej žaloby nespája automaticky s každým rozhodnutím
ukladajúcim povinnosť na peňažné plnenie odkladný účinok správnej žaloby. Pre priznanie odkladného
účinku správnej žaloby sa vyžaduje vyhodnotenie konkrétnych skutkových okolností, ktoré musia byť
osvedčené. Žalobca rovnako však neosvedčil, že sa nachádza v zlej finančnej situácii, ktorá by mala

byť dôsledkom výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca neosvedčil
konkrétne skutočnosti, z ktorých by mal správny súd preukázané, že by ev. okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda.

13. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v
§ 185 písm. a) SSP hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen nekonkrétne
a hypoteticky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že v prípade vykonania žalobou
napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná finančná škoda. Správny súd zohľadnil aj výšku peňažnej
povinnosti uloženej napadnutým rozhodnutím. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol

žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného by
mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú finančnú škodu,
či nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa.
Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, alemusí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov
Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z Uznesenia Ústavného
súdu SR sp zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať

za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje
aj na závery Uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom
poukazuje na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových
okolností závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

14. Keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí mu tvrdený
následok, správny súd nezistil zákonný dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP
zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s

§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).