Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 3C/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425210911
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425210911.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: G. O., narodená 4. februára XXXX, trvalým pobytom v R.,
W. XXXX/XX, proti žalovanej: BREVA, s.r.o., so sídlom v Prešove, Kpt. Nálepku 5, IČO: 36 499 960, o
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava IV 19. novembra 2025 domáhala, aby
súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanej predať, presunúť alebo akokoľvek nakladať
so zlatom patriacim žalobkyni, ktorého uloženie zo strany žalovanej bolo predmetom zmlúv č. 29151, č.
24537, č. 24538, č. 24539, č. 24540 a č. 22845, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu.

1.1. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že sa domáha ochrany svojho zlata, ktoré bolo na základe
vyššie označených zmlúv uložené u žalovanej, a to tak, aby sa s ním nemohlo nakladať ani predať tretej
osobe. Tieto zmluvy boli ukončené, avšak napriek tomu žalobkyňa - ako tvrdí - má právo na bezpečné
uloženie svojho majetku a nárok na náhradu škody pri jeho neoprávnenom nakladaní.

2.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
2.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
2.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
2.4. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
2.5. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

3.1. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z
dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z
ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi
stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov
prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo

porušené.3.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny
záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe
morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je

bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.
3.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne
účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by
malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality

neodkladného opatrenia).

4.1. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd
o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. §
329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP).

To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude
súdom zamietnutý.
4.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti

a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri
ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
4.3. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).

5. Ako vyplýva zo samotného charakteru a účelu neodkladného opatrenia ako právneho inštitútu,
ide o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak medzi stranami nastane
taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a
poskytnutie súdnej ochrany. Chýbajúce tvrdenie a osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej

ujmy (t. j. bezprostrednej a reálnej hrozby ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva navrhovateľa
neodkladného opatrenia) nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných
skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o

ich pravdivosti. Neodkladné opatrenie teda nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez
toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako nanajvýš
(vysoko) pravdepodobné. Takisto ho nemožno vydať bez toho, aby navrhovateľ vo svojom návrhu
tvrdil (argumentačne odôvodnil), z čoho konkrétne vyvodzuje existenciu bezprostredne hroziacej ujmy
a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.

6. Súd pri skúmaní splnenia uvedených zákonom vyžadovaných predpokladov pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia (posudzujúc návrh žalobkyne podľa jeho obsahu v zmysle čl. 11
ods. 1 Základných zásad CSP a § 124 ods. 1 CSP) nemal osvedčenú dôvodnosť procesného nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, a teda že žalobkyňa si

vôbec uložila akýkoľvek svoj predmet u žalovanej. Žalobkyňa síce spomína, že išlo o zlato, ktoré malo
byť u žalovanej uložené na základe zmlúv č. 29151, č. 24537, č. 24538, č. 24539, č. 24540 a č. 22845,
avšak toto svoje skutkové tvrdenie neosvedčila absolútne žiadnym dôkazom, ktorý by bol pripojený k
jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neexistuje tak celkom žiadny skutkový podklad, na
základe ktorého by súd mohol objektívne nadobudnúť presvedčenie o pravdivosti alebo aspoň väčšej

miere pravdepodobnosti, že žalobkyňa je vôbec vlastníkom alebo oprávneným držiteľom zlata (resp.
predmetov zo zlata), že toto jej zlato bolo na základe označených zmlúv skutočne uložené u žalovanej a
v súčasnosti sa stále fakticky nachádza v dispozičnej sfére žalovanej a ani že medzi sporovými stranami
skutočne vznikol akýkoľvek zmluvný či iný občianskoprávny deliktuálny alebo kvázideliktuálny vzťah (t. j.vzťah zo spôsobenia škody alebo z bezdôvodného obohatenia), z ktorého sporovým stranám vyplývajú
nejaké konkrétne vzájomné práva a povinnosti, ktorých ochranu pred ohrozením alebo porušením je
potrebné zabezpečiť prostredníctvom neodkladného opatrenia.

7. Súd taktiež nemal osvedčenú ani existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov
medzi žalobkyňou a žalovanou v čase vydania rozhodnutia súdu o podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, t. j. že medzi sporovými stranami nastal a doposiaľ pretrváva taký
stav právnych a faktických vzťahov, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah súdu a

poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. Žalobkyňa vo svojom návrhu nijako bližšie
neodôvodnila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovanou navrhovaným spôsobom.
7.1. Z jej skutkových tvrdení nie je tiež zrejmé, aká konkrétna vážna majetková či iná ujma jej
bezprostredne a reálne hrozí. Túto skutočnosť nielenže žiadnym relevantným dôkazom neosvedčila, ale
ani dostatočne netvrdila, v čom táto ujma má spočívať. Len samotné tvrdenie o tom, že zmluvy o uložení
veci (ktorých existencia však nebola žiadnym dôkazom preukázaná) boli ukončené a žalovaná má aj

napriektomupovinnosťchrániťuloženýmajetokžalobkyneanenakladaťsním(hocinebolopreukázané,
že žalovaná má akýkoľvek majetok žalobkyne u seba v držbe), pretože inak by žalobkyni mohla vzniknúť
škoda,nemožnopovažovaťzapostačujúceabezďalšiehoniesúdôvodompreaplikovanievýnimočného
právneho inštitútu neodkladného opatrenia.
7.2. Žalobkyňa takisto nijako argumentačne netvrdí (nekonkretizuje) ani žiadnym relevantným priamym

či aspoň nepriamym dôkazom nepreukazuje, že by žalovaná skutočne konala neoprávneným spôsobom
bezprostredne sa schyľujúcim k scudzeniu, znehodnoteniu alebo poškodeniu predmetného majetku
žalobkyne, t. j. uloženého zlata. Tieto skutočnosti tak zostali len v rovine ničím nepodloženého
podozrenia (tvrdenia), o ktorom dôkazy, z ktorých možno nadobudnúť presvedčenie o jeho pravdivosti
resp. väčšej miere pravdepodobnosti, chýbajú. Toto podozrenie je za daných okolností len subjektívnym

pocitom žalobkyne, ktorý ale nemôže stačiť na poskytnutie súdnej ochrany neodkladným opatrením.

8.1. Konkludujúc uvedené, súd na základe nedostatočných skutkových tvrdení žalobkyne a absencie
akýchkoľvek dôkazov nepovažoval za osvedčenú ani existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, a ani existenciu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. V dôsledku toho neboli

splnené kumulatívne zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd podaný
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (§ 328 ods. 1 in fine
CSP).
8.2. Splnenie ostatných kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
už nebolo potrebné skúmať, pretože - so zreteľom na vyššie uvedené - nemohli privodiť iné rozhodnutie

vo veci.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v
konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 Základných zásad

CSP náhradu trov konania žalovanej nepriznal (porov. R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že
jej v tomto konaní žiadne trovy súdneho konania ani právneho zastúpenia nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.