Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 8S/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101346
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101346.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX. XXXXX XXXX, trvale bytom B.
X, zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom Surmom, so sídlom Pavlice 183, IČO: 50 120 671,
proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, so sídlom Ulica
Piešťanská 8188/3, Trnava, za účasti: 1. C. D., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom B. X, 2. A. D., nar.
XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., 3. C. G., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom B.

X, 4. H. G., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom B. X, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. reg. spisu 13853/2025-21.1.2 zo dňa 01. augusta 2025, o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 08.
septembra 2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 08. septembra 2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny
súd“) v rovnaký deň, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. reg.
spisu 13853/2025-21.1.2 zo dňa 01. augusta 2025, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil rozhodnutie stavebného úradu obec B. I. J. XXXX/XXXX zo dňa 31. marca 2025, ktorým bola na
základe žiadosti ďalších účastníkov konania v 1. a 2. rade dodatočne povolená stavba: „Rekonštrukcia
rodinnéhodomu“uskutočňovanánapozemkuparc.č.XXX/XC.XXX/Xregistre„C“vkatastrálnomúzemí

B.- jestvujúci rodinný dom s. č. 3.

2. Zároveň žalobca navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Poukázal
najmä na skutočnosť, že na základe napadnutého rozhodnutia je možné zrealizovať stavbu, čím by
vznikla nevratná ujma v podobe zásahu do záujmov chránených stavebným zákonom a jeho práv
(súkromie), ktoré v správnej žalobe namieta, a ktoré sa ho priamo dotýkajú. Uviedol, že v danom prípade

by vznikol obytný priestor v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánu, všeobecnými technickými
požiadavkami, ktorý trvalo neprimerane zasiahne do jeho práva na pohodu bývania. V súvislosti s
predpokladanou dĺžkou súdneho konania (zvyčajne 24 mesiacov) zdôraznil, že podľa právoplatného
dodatočného povolenia má byť predmetná stavba dokončená do decembra 2026. Tvrdil, že nepriznaním
odkladného účinku správnej žalobe hrozí, že dôjde k realizácii stavby a vydaniu kolaudačného
rozhodnutia, a to napriek nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že jeho eventuálny úspech

v predmetnom konaní tak môže byť vo výsledku bezcenný (akademický), pretože zrušenie dodatočného
povolenia stavby nemá vplyv na právoplatnosť kolaudačného rozhodnutia, keďže ide o samostatné
konanie, čím dôjde k strate možnosti reálneho uplatnenia jeho práv a záujmov a neprimeranému
oslabeniuuplatňovaniaprincípovprávnehoštátuprivýkoneverejnejmoci.Domnievalsa,ženepriznaním
odkladného účinku správnej žalobe hrozí nenapraviteľná ujma na princípoch právneho štátu a cieľoch
a zámeroch chránených územným plánom.3. Žalovaný sa k správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v podaní zo dňa
04. decembra 2025, v ktorom žiadal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť.
Poukázal na skutočnosť, že v odôvodnení návrhu na priznanie odkladného účinku absentuje predloženie

akéhokoľvek relevantného dôkazu o tom, že dochádza k „nevratnej ujme“, a preto žalobca podľa
jeho názoru žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal dôvodnosť predmetného návrhu a jeho
preukazovanie zostalo v rovine tvrdení bez unesenia bremena dôkazu, ktorým je zaťažený práve
žalobca. Mal za to, že žalobca neosvedčil existenciu skutočností, ktoré by predstavovali priamu hrozbu
závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne

iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný
účinok, ako ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore
s verejným záujmom.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

8. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním,
má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené

v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu
súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne
privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou
žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje

na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva,
že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018).

9. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods.
1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti
je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych
znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“

a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne.
Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie
byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych
právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku
trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí

byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu
verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie
účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu

hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13. júna 2018).10. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať
za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov
verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je

tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný
následokaosvedčenievznikupredpokladanejujmy,resp.následku.Žalobcaniejepovinnýpreukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku a vyjadrením žalovaného
k tomuto návrhu správny súd nezistil existenciu zákonného dôvodu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe a argumentácie žalobcu, obsiahnutej v jeho návrhu
na priznanie odkladného účinku, dospel správny súd k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu
hodnoverne neosvedčil, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na

životnom prostredí ani iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku
odôvodňoval tým, že na základe napadnutého rozhodnutia je možné zrealizovať stavbu, čím by vznikla
nevratná ujma v podobe zásahu do záujmov chránených stavebným zákonom a jeho práv (súkromie).
Uviedol, že v danom prípade by vznikol obytný priestor v rozpore s cieľmi a zámermi územného
plánu, všeobecnými technickými požiadavkami, ktorý trvalo neprimerane zasiahne do jeho práva na

pohodu bývania. Tvrdil, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe hrozí, že dôjde k realizácii
stavby a vydaniu kolaudačného rozhodnutia, čím dôjde k strate možnosti reálneho uplatnenia jeho
práv a záujmov a neprimeranému oslabeniu uplatňovania princípov právneho štátu pri výkone verejnej
moci. Domnieval sa, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe hrozí nenapraviteľná ujma na
princípoch právneho štátu a cieľoch a zámeroch chránených územným plánom.

13. Na podporu svojich tvrdení žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že okamžitým
výkonom rozhodnutia žalovaného môže na jeho strane dôjsť k vzniku kvalifikovanej ujmy na jeho
právach. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti aj preukázať. Samotná skutočnosť,

že v dôsledku napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dôjde k realizácii
predmetnej dodatočne povolenej stavby (rekonštrukcia rodinného domu), totiž neosvedčuje hrozbu
závažnej ujmy na strane žalobcu. Pokiaľ aj žalobca uvádza (iba v rovine tvrdení), že v prípade realizácie
danej stavby by vznikla nezvratná ujma v podobe zásahu do záujmov chránených stavebným zákonom
a jeho práva na súkromie, z ním uvedených skutočností vôbec nevyplýva, že by mu v danom prípade

hrozila ujma, ktorá by svojím rozsahom zodpovedala závažnej ujme, značnej hospodárskej škode
či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí alebo inému vážnemu nenapraviteľnému
následku. U žalobcu pritom absentovalo aj konkretizovanie akýchkoľvek závažných dopadov výkonu
napadnutého rozhodnutia na jeho právo na súkromie, resp. pohodu bývania. Správny súd v tomto smere
konštatuje, že ide o všeobecné, abstraktné a nekonkrétne tvrdenia žalobcu, ktorý nijako nepreukázal

hrozbu závažnej ujmy.

14. Žalobca preto podľa právneho názoru správneho súdu neosvedčil, že došlo k naplneniu dôvodov
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP. Predmetné zákonné
ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe jednak hrozbou ujmy na

subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej
škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v dôsledku
okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a súčasne splnením ďalšej
podmienky, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Keďže žalobca
nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na jeho právach, správny súd sa už nezaoberal

druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t. j. či by priznanie
odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.15. Súčasne správny súd uvádza, že nie je vecou súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával
dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Zastáva názor, že žalobca
má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nielen

tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. Pokiaľ žalobca nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý
by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny
súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí
závažná ujma, a preto správnej žalobe nepriznal odkladný účinok.

16. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť rozhodnutia
napadnutého správnou žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §
185 SSP.

17. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel

k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v ustanovení §
185 písm. a) SSP. Preto rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že daný návrh zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).