Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010732
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125010732.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci proti odsúdenému A. B. A., pre
prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a/ písmeno b/, písmeno c/, odsek
2 písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
22.10.2025, sp. zn. 6T/30/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. A., z a m i e t a,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 52 ods. 1 veta druhá
za bodkočiarkou Tr. zák., vyslovil, že odsúdený B. A. (ďalej len „odsúdený“) sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia neosvedčil a preto trest, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu

Nitra, sp. zn. 6T/30/2025 zo dňa 09.06.2025 právoplatným dňa 09.06.2025, vo výmere 7 mesiacov
vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s prihliadnutím na § 50 ods. 8 Tr. zák. zaradil odsúdeného
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Uvedené uznesenie, v zákonnej lehote, sťažnosťou napadol odsúdený. V písomných dôvodoch

sťažnosti, prostredníctvom obhajcu, namietal, že nebolo jednoznačne a nepochybne vykonaným
dokazovaním preukázané porušenie zákazu priblíženia sa k poškodenej a súd vychádzal najmä z
výpovede poškodenej pred probačným úradníkom. Nie je pravdou, že by sa dňa XX.XX.XXXX vozil
okolo bytovky poškodenej a nie je ani jasné, na základe čoho OR PZ v Topoľčanoch poskytlo takúto
informáciu. Svedok C. je kamarátom poškodenej, vypovedal v jej prospech už v prípravnom konaní
a jeho výpoveď je účelová. V daný deň sa mohol nachádzať v obci D. E., avšak z dôvodu návštevy

kamaráta a nie sledovania poškodenej. Pokiaľ ide o stretnutie s poškodenou v TESCU supermarkete
F., tak bol na nákupe a poškodenú v obchode videl, avšak úmyselne sa ku nej nepribližoval. Maily
adresované poškodenej priznal a svoje konanie oľutoval, pričom však išlo len o gratuláciu k jej
narodeninám resp. snahu objasniť poškodenej situáciu s jej bývalým priateľom. Nie je pravdou, že
by dňa 03.10.2025 o 07.20 hod. prechádzal autom okolo poškodenej pri MŠ G. H. a zatrúbil na ňu,
ani to, že o päť minút neskôr išiel okolo poškodenej na I. ulici a kýval jej. Dňa 03.10.2025 bol od

rána na hubách v lese cca 25 km od F., čo preukázal prostredníctvom GPS trackingu. Poukázal na
konaniepoškodenej,ktorázrejmevyhľadávamiesta,ktorénavštevuje,abytaknáslednemohlastretnutie
nahlásiť probačnej úradníčke. V prípade skúmania podmienok pre osvedčenie sa v skúšobnej dobe
by súd nemal postupovať tak rigidne podľa príslušných ustanovení Tr. zák., ale zohľadniť uvedené
skutočnosti, predĺžiť odsúdenému skúšobnú dobu podľa § 50 ods. 4 písm. b) Tr. zák., prípadne uložiť
odsúdenému doteraz neuložené obmedzenia a povinnosti. Je tu naviac pochybnosť o tom, či sama

poškodená nevyvoláva úmyselne stretnutia s ním, provokuje ho a niektoré situácie si preukázateľne
vymýšľa. Možno mu pričítať zodpovednosť jedine za zaslanie mailov poškodenej, čo ľutuje, avšak totokonanie nie je takej intenzity, aby súd musel nevyhnutne rozhodnúť o neosvedčení sa v skúšobnej dobe.
V skúšobnej dobe sa zamestnal, býva so svojou 81-ročnou matkou, o ktorú sa stará. Navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť súdu I. stupňa na nové prejednanie, prípadne, aby nadriadený súd rozhodol

vo veci sám a uložil mu nové obmedzenia a povinnosti resp. predĺži skúšobnú dobu.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného poriadku (ďalej „Tr. por.“). preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

V rámci prieskumnej povinnosti, vyplývajúcej z citovaného ustanovenia, preskúmal nadriadený súd
postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o osvedčení, resp. neosvedčení sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, ktorý správne zistil, že odsúdený v skúšobnej
dobe porušil:
- uložené obmedzenie podľa § 51 ods. 3 písm. f/ Tr. zák., spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou

v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo
inými obdobnými prostriedkami a to tým spôsobom, že v rozpore s uvedeným obmedzením kontaktoval
emailom dňa 25.07.2025, dňa 25.08.2025, dňa 28.08.2025, dňa 30.08.2025, dňa 01.09.2025 a dňa
02.09.2025 poškodenú,
-uloženú povinnosťpodľa§51ods.4písm.a/ Tr.zák.,spočívajúcuvpríkazenepriblížiťsakpoškodenej

na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, s výnimkou úradných miest a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia
poškodenej a v blízkosti jej zamestnania tým spôsobom, že sa dňa 04.07.2025 zdržiaval v blízkosti jej
bydliska v obci D. E., dňa 02.09.2025 sa k nej priblížil na vzdialenosť 1,5 metra v obchodnom dome
Tesco a dňa 03.10.2025 na ňu zatrúbil pri materskej škole a o päť minút neskôr jej kýval z auta.

Odsúdený bol povinný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom viesť
riadny život, čo znamená dodržiavať nielen právny poriadok Slovenskej republiky, ale aj plniť si všetky
svoje občianske, rodičovské a iné povinnosti. Zároveň bol povinný dodržiavať podmienky probačného
dohľaduauloženéobmedzenie(zákazkontaktuspoškodenouvakejkoľvekformevrátanekontaktovania
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami) a povinnosť

(príkaz nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, s výnimkou úradných
miest a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej a v blízkosti jej zamestnania). Hoci odsúdený
počas skúšobnej doby nespáchal nový trestný čin, opakovane porušoval vyššie uvedené obmedzenie
apovinnosť.Jepotrebnézdôrazniťichúčel,ktorýmjepredovšetkýmochranapsychickejintegrityapocitu
bezpečia osoby poškodenej trestným činom nebezpečného vyhrážania, páchateľ ktorého dlhodobým,

nechceným a opakovaným správaním obťažuje a zasahuje do súkromia druhej osoby a vyvoláva u nej
strach, úzkosť alebo pocit ohrozenia. Takéto konanie je proti vôli poškodenej a jeho opakovanosť
zo strany odsúdeného vylučuje náhodnosť a svedčí o vedomom nerešpektovaní súdom uloženého
obmedzenia a povinnosti. Je nezlučiteľné s požiadavkou viesť riadny život v skúšobnej dobe a zakladá
dôvod na vyslovenie neosvedčenia sa odsúdeného. O nerešpektovaní právneho poriadku Slovenskej

republiky a bagatelizácii svojho správania svedčia aj priestupkové postihnutia za úmyselné priestupky
odsúdeného počas skúšobnej doby. Odsúdený neuviedol žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by
mu boli bránili viesť v skúšobnej dobe riadny život. Preto súd I. stupňa dospel k správnemu záveru, že
odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom neviedol riadny život
a vyslovil, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov

vykoná. V jeho prípade je preto potrebné konštatovať, že výchovné pôsobenie podmienečného trestu
sa u neho minulo svojmu účinku.

Námietky odsúdeného nepovažoval nadriadený súd za dôvodné. Z obsahu priebežných správ probačnej
a mediačnej úradníčky vyplývajú preukázané a relevantné podklady pre rozhodnutie o neosvedčení

sa v skúšobnej dobe. Správanie odsúdeného signalizuje nezvládnutú kontrolu impulzov, poukazuje na
nerešpektovanie autority súdu a zvyšuje pravdepodobnosť eskalácie konfliktu medzi ním a poškodenou.
Pokiaľ mala skúšobná doba preventívny účinok, tak sa vzhľadom na konanie odsúdeného tomuto účinku
míňa a neosvedčenie odsúdeného je legitímne.

Sám odsúdený potvrdil, že v rozpore s uloženým obmedzením kontaktoval poškodenú a opakovane
jej posielal emaily. Ospravedlnenie, že jej iba chcel zablahoželať k narodeninám, alebo informovať ju
o listoch od bývalého partnera, nie je možné akceptovať, keďže odsúdený si bol vedomý, že tento zákaz
je absolútny a vzťahuje sa aj na elektronickú komunikáciu, pričom nezáleží na obsahu správ. Aj slušné,neutrálne, vysvetľujúce alebo ospravedlňujúce emaily sú porušením zákazu, ak boli zaslané vedome
a opakovane. Je to adresná a cielene smerovaná komunikácia, ktorá umožňuje opakované zasahovania
do súkromnej sféry poškodenej osoby a vytvára na ňu trvalý tlak. Poškodená osoba nemá povinnosť

komunikáciu tolerovať ani ignorovať. Už samotné systematické porušovania uloženého obmedzenia,
keďže nejde o ojedinelý exces, by predstavovalo relevantné dôvody na vyslovenie neosvedčenia
v skúšobnej dobe. Prejavovanú ľútosť odsúdeného považoval nadriadený súd výlučne za formálnu, zo
strany odsúdeného nedošlo k žiadnej sebareflexii jeho neprípustného konania. Odsúdený nedokáže
prijať určené hranice, pokračoval v kontakte napriek zákazu, čo narúša účel podmienečného odsúdenia.

Pokiaľ ide o porušovanie uloženej povinnosti, bolo zo správ probačnej a mediačnej úradníčky, ktorá
vykonávala u odsúdeného probačný dohľad počas skúšobnej doby a k probačným správam priložených
listinných dôkazov preukázané, že opakovane došlo k porušeniu povinnosti a to napriek tomu, že
odsúdený bol o jej obsahu, význame a následkoch riadne poučený (vstupný pohovor čl. 942 -943, ktorý
verifikoval svojim podpisom). Nešlo o ojedinelé alebo marginálne porušenia, ale o opakované a vedomé

konania, ktorým odsúdený ignoroval uloženú povinnosť. Samotné subjektívne vnímanie odsúdeného,
že nič neurobil a poukazovanie na správanie poškodenej neznamená, že k porušeniu nedošlo.
Správanie odsúdeného je potrebné hodnotiť ako zásadné zlyhanie pri plnení uloženej povinnosti, keďže
práve dodržiavanie súdom uloženého obmedzenia aj povinnosti smerujúcich k ochrane poškodenej
tvorilo kľúčový prvok resocializačného pôsobenia trestu. Stav neistoty a ohrozenia pre poškodenú je

nezlučiteľný s účelom podmienečného odsúdenia.

Nadriadený súd tiež nezistil žiadnu existenciu výnimočných okolností, ktoré by boli dôvodom na postup
podľa § 52 ods. 1 veta druhá Tr. zák., teda rozhodnutie o primeranom predĺžení probačného dohľadu,
keďže skúšobná doba ešte neuplynula. Takýmto dôvodom nie je obava zo straty zamestnania po

nastúpení na výkon trestu, alebo rodinné pomery odsúdeného, ktorý sa stará o matku.

Pokiaľ súd I. stupňa rozhodol o zaradení odsúdeného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, rozhodol tak správne v súlade s ustanovením §
50 odsek 8, § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného

činu, za ktorý mu bol tento trest uložený, nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie
rozvedenými úvahami, nadriadený súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného
poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)