Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 15, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101126
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101126.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Nadácia AEVIS, so sídlom Rybnícka 3951, 069 01
Snina, IČO: 17 077 265, právne zastúpený: Mgr. Eva Kováčechová, advokátka, so sídlom Komenského
21, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 890 697, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 811 02 Bratislava, za účasti: Poľovnícke združenie
Svätojánska dolina, so sídlom Na Jankovskom 83, 032 03 Liptovský Ján, IČO: 42 215 196, o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8806/2025-6.1, č. záznamu 29747/2025 zo dňa
30.05.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
30.07.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 30.07.2025 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 8806/2025-6.1, č. záznamu 29747/2025 zo dňa 30.05.2025 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný v bode A. povolil výnimku zo zakázanej činnosti podľa § 35 ods. 1
písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) na usmrtenie siedmych jedincov chráneného živočícha druhu
medveď hnedý v katastrálnych územiach Beňadiková, Jamník, Liptovský Ján, Liptovský Peter, Podtureň
a Uhorská Ves, na ktorých bola vyhlásená mimoriadna situácia vládou Slovenskej republiky uznesením

vlády Slovenskej republiky č. 182/2025 zo dňa 02.04.2025, a to vo vymedzenej zóne podľa mapovej
prílohy napadnutého rozhodnutia. V bode B. napadnutého rozhodnutia povolil žalovaný výnimku zo
zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane prírody a krajiny na držanie a prepravu
siedmych jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý usmrtených v súlade s bodom A.
výroku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí podľa § 82 ods. 12 zákona
o ochrane prírody a krajiny určil žiadateľovi podmienky vykonávania činnosti. Žalovaný tiež stanovil

platnosť napadnutého rozhodnutia do 31.12.2025.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň navrhol, aby jej správny súd priznal odkladný účinok podľa §
185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe napadnutého rozhodnutia mohlo dôjsť
k usmrteniu siedmych jedincov medveďa hnedého, čím mohla Slovenskej republike vzniknúť značná

hospodárska a finančná škoda, ako aj priama škoda na životnom prostredí, vyjadrená spoločenskou
hodnotou druhu v hodnote 17 500,00 eur. Zároveň bola opodstatnená obava, že na podklade
napadnutého rozhodnutia mohlo dôjsť k ohrozeniu priaznivého stavu populácie medveďa hnedého,
osobitne vo vzťahu k územiam európskeho významu NATURA 2000, keďže žalovaný povolil odstrel
medveďovvblízkostiúzemiaeurópskehovýznamu,atobezpredchádzajúcehoprimeranéhohodnotenia
vplyvov realizácie výnimky na sústavu území európskeho významu podľa § 28 zákona o ochrane

prírody a krajiny. Žalobca poukázal tiež na kumulatívny vplyv doterajších rozhodnutí žalovaného, ktorý
na základe ustanovenia § 40 ods. 3 písm. f) zákona o ochrane prírody a krajiny povolil od dňa24.10.2024 odstrel 141 jedincov medveďa hnedého. Ku dňu podania žaloby podľa informácií žalobcu
nedošlo k usmrteniu jedincov medveďa hnedého na podklade napadnutého rozhodnutia. Zásah do
životného prostredia, v tomto prípade druhovej ochrany, bol nezvratný, preto bolo namieste uplatnenie

princípu predbežnej opatrnosti. Aj právna teória sa prikláňala k tomu, aby sa zvlášť v prípadoch časovo
ohraničeného povolenia na usmrtenie chráneného druhu živočícha tomuto nezvratnému následku
predchádzalo priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej
žalobe by nebolo v rozpore so žiadnym verejným záujmom. Žalovaný nepreukázal, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v záujme ochrany života, zdravia a majetku. Samotný fakt, že napadnuté

rozhodnutie bolo vydané na podklade vyhlásenej mimoriadnej situácie, nepreukazoval nevyhnutnú
potrebu udelenia výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého. Žalovaný v rozhodnutí neosvedčil,
že aktuálna situácia bola natoľko vážna, že si vyžadovala povolenie výnimky na odstrel siedmych
jedincov medveďa hnedého. Nebolo preto možné tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie bolo vo verejnom
záujme.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej aj len „návrh“)
vyjadril v podaní zo dňa 19.11.2025, doručenom správnemu súdu dňa 20.11.2025, konštatujúc, že ho
navrhuje zamietnuť, pretože žalobca nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že dôjde k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia, a ktoré by akýmkoľvek spôsobom
odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Návrh neobsahoval dostatočné

tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Žalobca ani žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikoval,
v čom by mala spočívať podstata hrozby vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí. Žalobca len
všeobecne vyjadroval hypotetickú možnosť vzniku bližšie nešpecifikovanej závažnej ujmy. Napadnuté
rozhodnutiesatýkaloobmedzenéhopočtujedincovmedveďahnedého,atosiedmych,čopredstavovalo,
vzhľadom na celkovú populáciu medveďa hnedého na Slovensku, pomerne zanedbateľný podiel.

Z Programu starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku vyplývalo, že bol v priaznivom stave
a jeho populácia bola dlhodobo vyrovnaná. Spoločenská hodnota siedmych jedincov medveďa
hnedého nemohla byť považovaná za významnejšiu alebo závažnejšiu ako hodnota ľudského života
a zdravia. Každé povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého bolo posudzované individuálne na
základe konkrétnych okolností prípadu, vrátane lokality, správania jedinca a miery ohrozenia verejnej

bezpečnosti. Pokiaľ išlo o mimoriadnu situáciu, tá bola vyhlásená práve v dôsledku priameho rizika
ohrozenia života a zdravia miestnych obyvateľov a vzniku škôd na hospodárskych zvieratách, ktoré
spôsobovali problémové jedince medveďa hnedého.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
so záujmom Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na
základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo
opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy
alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.9. Správny súd prvotne uvádza, že podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba
v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný
účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení

žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Právo na súdom vydané
rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je
zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba
prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto
o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie

smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej len „opatrenie“)
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma,

značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa
vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí.
Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje
určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne
následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia
správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú do skončenia konania
pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto

rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo
opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
alebo opatrenia sú vylúčené.

11. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvotný predpoklad rozhodnutia správneho súdu o priznaní

odkladného účinku správnej žalobe a síce, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok.
Vznik závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, či iným právnym následkom z neho vyplývajúcim.
Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“,

ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu
(iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a
súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.

12. Koncepcia inštitútu odkladného účinku priznaného správnej žalobe (ďalej len „inštitút odkladného
účinku“) teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu
riadne osvedčená žalobcom. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018).
Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.

13. Správny súd, majúc na pamäti na vyššie uvedené právne normy a k nim vzťahujúce sa zásady,
s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej právnej veci skúmal, či sú splnené
zákonné podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd sa pritom stotožnil
s tvrdením žalobcu, že v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma

na životnom prostredí. Napadnutým rozhodnutím udelená výnimka, v dôsledku ktorej môže prísť
k usmrteniu siedmych jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý, v prípade jej realizácie
má totiž jednoznačne nezvrátiteľný charakter a skutočne môže potenciálne viesť k závažnej ujme na
životnom prostredí. Správny súd preto hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí ako predpokladu
pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe mal za preukázanú.

14. Keďže správny súd hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí ako predpokladu pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe mal za preukázanú, pristúpil k posúdeniu ďalšej podmienky, a to
podmienky, či priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.15. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, správny súd zistil, že vláda Slovenskej
republiky uznesením č. 182/2025 zo dňa 02.04.2025 vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa § 8 zákona

č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“) z dôvodu
nežiadúceho výskytu medveďa hnedého vo viacerých konkrétnych okresoch. Mimoriadna situácia
bola vyhlásená v dôsledku priameho rizika ohrozenia života a zdravia miestnych obyvateľov a vzniku
škôd na hospodárskych zvieratách, ktoré spôsobujú problémové jedince medveďa hnedého. Účelom
zákona o civilnej ochrane je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred

následkami mimoriadnych udalostí. Mimoriadnou situáciou sa rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie
pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Počas mimoriadnej situácie
sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo
činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Podľa § 3 ods.
2 písm. d) zákona o civilnej ochrane mimoriadnou udalosťou je stav, ktorý je vyhodnotený ako riziko
ohrozenia života, zdravia alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych zvieratách alebo závažných škôd

na majetku v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna
situácia. Pre úplnosť možno dodať, že vyhlásenie mimoriadnej situácie neznamená automatické
oslabenie ochrany prírody, ale v čase jej vyhlásenia verejný záujem na ochrane života a zdravia
prevažuje nad ekologickým záujmom.

16. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bola vládou Slovenskej republiky vyhodnotená situácia v
príslušnom okrese Liptovský Mikuláš ako stav, kedy je nevyhnutné prijať opatrenia na ochranu života,
zdravia a majetku, ktoré je nutné vyhodnotiť ako opatrenia na ochranu verejného záujmu. Správny súd
vzhľadom na túto skutočnosť nepovažoval splnenie druhej podmienky pre priznanie odkladného účinku,
teda toho, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, za preukázané.

17. Keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku
správnej žalobe, a to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným
záujmom, správny súd nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa § 188 SSP zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2
písm. e) SSP).