Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/140/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202890
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1225202890.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v spore žalobcu : V. E., X.. XX.XX.XXXX, L.
na J. XXB, XXX XX L., zastúpený zákonným zástupcom B. E., X.. XX.XX.XXXX, L. Na J. XXB, XXX XX
L., voči žalovanému: Y. X., X.. XX.XX.XXXX, L. H. XXX/XX, L., o nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 8. októbra 2025, č.k.

39C/66/2025 - 15, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie tak, že žalovanému uložil

povinnosť do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, podstúpiť so psom, ktorý dňa 12.09.2025
na detskom ihrisku na H. ulici v L. pohrýzol do ľavého boku maloletého V. E., X.. XX.XX.XXXX,
bytom Na J. XXB, XXX XX L., veterinárne vyšetrenie zamerané na zistenie, resp. vylúčenie besnoty, a
písomné stanovisko z vyšetrenia veterinárneho lekára doručiť zákonnej zástupkyni maloletého - B. E.,
X.. XX.XX.XXXX, bytom Na J. XXB, XXX XX L., do jedného dňa od vyšetrenia (výrok I.), vo zvyšnej časti
návrh zamietol (výrok II.) a závislým výrokom III. žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaným návrhom
domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti, v rámci ktorej žalovaný podstúpi so psom, ktorý dňa
12.09.2025 pohrýzol maloletého, veterinárne vyšetrenie, z dôvodu zistenia alebo vylúčenia prítomnosti
besnoty u predmetného psa. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol odôvodnený potrebou

ochrany zdravia maloletého a nekonaním žalovaného. Dňa 12.09.2025 v podvečerných hodinách
bol maloletý žalobca na detskom ihrisku na H. ulici pohryzený psom (belgický ovčiak). Maloletý bol
bezodkladne vyšetrený, pričom z dôvodu rizika nákazy besnotou je nevyhnutné, aby majiteľ dal psa
vyšetriťuveterinárapopohryzeníneodkladneapotom5.a14.deň,očommádoniesťoficiálnydokument
vyšetrení. Nakoľko je maloletý ťažký alergik, sledovaný roky u imunoalergológa pre závažné alergické
reakcie, podanie postexpozičnej profylaxie besnoty je pre neho veľmi nebezpečné a mohlo by vážne

ohroziť jeho zdravie. Žalovaný odmieta ísť so psom na vyšetrenie, nereagoval na prosby, nespolupracuje
s políciou. Jeho nekonanie ohrozuje maloletého.

3. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav veci: Zo záznamu o podaní
oznámenia o priestupku na mestskej polícii hl. mesta Slovenskej republiky Bratislava, č.u.: XXXX-XXX/
XXX, zo dňa 12.09.2025 vyplýva, že v daný deň o 18:40 hod., podal V. E. - zákonný zástupca maloletého,

oznámenie, z ktorého vyplýva, že v daný deň pes napadol maloletého. Z opisu udalostí vyplýva, že syn
išiel na kolobežke po chodníku. Pri kolobežkovaní pes zaútočil na maloletého a pohrýzol ho do ľavéhoboku. Pes bol na detskom ihrisku bez náhubku, bol na dlhom vodítku, nebol pod kontrolou. Pes roztrhal
maloletému oblečenie. Z lekárskych správ zo dňa 12.09.2025 a 14.09.2025 Univerzitnej nemocnice
Bratislava vyplýva, že maloletý v dôsledku pohryzenia psom nebol očkovaný pre polyvaletné alergie.

Maloletý mal v dôsledku pohryzenia proximálne laterálne femorálnu hryznú ranu, veľkosti 2x0,4cm,
nezasahuje do podkožia, okolitá koža kľudná. Záverom 14.09.2025 lekár vyslovil potrebu do 3 dní
od incidentu predložiť na ambulancii záver z vyšetrenia zvieraťa od veterinárneho lekára. Potreba
spolupráce majiteľa. Dieťa je rizikový pacient - alergické reakcie na očkovacie látky v minulosti, potreba
nechať psa veterinárne vyšetriť. O spoluprácu bola požiadaná polícia.

4. Právne odkazujúc na ustanovenia § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2,
§ 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
C.s.p.), § 17 ods. 5 a 7 zákona číslo 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, § 2 ods. 1 písm. b),
§ 4 ods. 4 zákona číslo 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, dospel
súd prvej inštancie k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Konštatoval, že je všeobecne známe, že besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat (cicavcov)
prenosné aj na človeka, postihuje predovšetkým centrálny nervový systém. Inkubačná doba besnoty
u človeka je v rozmedzí dní až mesiacov, kým sa objavia prvé príznaky a po objavení príznakov
infekcie túto nemožno vyliečiť a je smrteľná. Na takto závažné vírusové ochorenie patričným spôsobom
reaguje aj legislatíva Slovenskej republiky, ktorá majiteľovi psa, ktorý pohrýzol človeka stanovuje určité

povinnosti, nesplnenie ktorých možno sankcionovať v priestupkovom konaní, v určitých prípadoch s
dosahom až na vznik trestnoprávnej zodpovednosti. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení,
nebezpečným psom je každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý
alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi. Držiteľ psa a ten, kto
psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes

pohrýzol. Súčasne je povinný skutočnosť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý
alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, oznámiť obci, kde je
pes evidovaný. Najmä však zákon stanovuje pre vlastníka alebo držiteľa psa povinnosť zabezpečiť
bezodkladne veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka a potvrdenie o tomto vyšetrení
bezodkladne doručiť poranenému človeku. Z podaného návrhu a predložených listinných dôkazov je

zrejmé, že žalovaný ako vlastník alebo držiteľ psa si svoje zákonné povinnosti nesplnil, keď dobrovoľne
nepodstúpil so psom veterinárne vyšetrenie, takémuto vyšetreniu sa vyhýba a zákonnému zástupcovi
potvrdenie o tomto vyšetrení bezodkladne nedoručil. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že
maloletý je alergologickým pacientom, neočkovaným voči vírusu besnoty z dôvodu polyvaletných alergií
so závažnými prejavmi. Podanie postexpozičnej profylaxie besnoty by mohlo byť pre maloletého veľmi

nebezpečné a vyžaduje reálne zistené skutočnosti ohľadne citlivosti zvieraťa, ktoré maloletého pohrýzlo,
ktoré je možné len veterinárnym vyšetrením. V danom prípade možno jednoznačne konštatovať potrebu
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

5. Keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu uložiť

povinnosť žalovanému do 17.09.2025, v tejto časti súd návrh ako neopodstatnený zamietol. Napriek
skutočnosti, že žalobca sa podaného návrhu domáhal do 17.09.2025, súd vyhodnotil aj po uplynutí tohto
dátumu podaný návrh ako opodstatnený, keďže inkubačná doba besnoty a objavenie prvých príznakov
je u človeka až do niekoľkých mesiacov. Počas tejto doby je stále relevantné vyšetrenie psa vykonať
a v závislosti od zistených záverov veterinára vykonať adekvátne lekárske vyšetrenia maloletého.

Súd prvej inštancie preto uložil žalovanému povinnosť doručiť písomné stanovisko z veterinárneho
vyšetrenia matke maloletého, ako jeho zákonnej zástupkyni, v lehote jedného dňa od absolvovania
vyšetrenia, reagujúc na ust. § 17 ods. 7 zákona č. 39/2007 Z.z., ktoré ukladá takúto povinnosť majiteľovi
zvieraťa bezodkladne, keďže prejednávaná vec priamo a bezprostredne súvisí s ohrozením života a
zdravia maloletého, bezpochyby sa jedná o okolnosti, ktoré neznesú odklad, preto ako adekvátnu lehotu

zodpovedajúcu ohrozenému chránenému záujmu vyhodnotil ako lehotu jedného dňa.

6. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a III. podal žalovaný odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie
pri vydaní napadnutého uznesenia vychádzal z neosvedčených tvrdení žalobcu. Napadnuté uznesenie
vo výroku I. je nevykonateľné, pes s ktorým žalovaný mal podstúpiť veterinárne vyšetrenie je v uznesení

definovaný ako pes „ktorý dňa 12.09.2025 na detskom ihrisku na H. ulici v L. pohrýzol do ľavého boku
maloletého V. E., X.. XX.XX.XXXX, bytom Na J. XXB, XXX XX L.“. Jeho jediný pes, ktorého je žalovaný
držiteľom, žalobcu v uvedený deň a ani nikdy nepohryzol, čo žalobca ani nepreukázal. O tvrdeniach
žalobcu má vedomosť, keďže bol s nimi v daný deň, s odstupom asi 10 minút po údajnom pohryzení,konfrontovaný zo strany jeho otca, ktorý privolal hliadku mestskej polície, ktorá uvedenú situáciu
zdokumentovala. V rámci konania predložil aj veterinárny preukaz jeho psa, z ktorého vyplýva, že pes
mal absolvované všetky potrebné očkovania. Nevykonateľnosť napadnutého rozhodnutia spočíva aj

na tom základe, že v súvislosti s veterinárnym vyšetrením psa na prítomnosť besnoty, sú potrebné
celkovo 3 vyšetrenia s časovým odstupom niekoľkých dní. Až po poslednom veterinárnom vyšetrení je
možné veterinárnym lekárom konštatovať negatívny výsledok. Z opatrnosti a dôvodu právnej istoty však
dobrovoľne podstúpil s jeho psom v dňoch 15.09.2025, 19.09.2025 a 29.09.2025 veterinárne vyšetrenie
a výsledkom vyšetrenia neboli zistené príznaky ochorenia na besnotu.

7. Poprel tvrdenie žalobcu, že žalovaný odmietol spolupracovať v súvislosti s veterinárnym vyšetrením
jeho psa. Žalobca ho nepožiadal o poskytnutie výsledku veterinárneho vyšetrenia psa a neposkytoval
mu ani kontaktné údaje. Výsledok vyšetrenia žalovaný ale poskytol mestskej polícii, o čom žalobca (jeho
zákonný zástupca/zástupcovia) má vedomosť. Predmetné doklady doručil bezodkladne v deň, kedy
mu boli veterinárnym lekárom poskytnuté. Predmetný prípad bol aj medializovaný, pričom v televíznej

reportáži televízie JOJ zo dňa 06.10.2025 polícia potvrdila, že výsledok veterinárneho vyšetrenia jeho
psa bol negatívny. Žalobca sa o tomto výsledku veterinárneho vyšetrenia musel dozvedieť najneskôr
dňa 06.10.2025 a nič mu nebránilo predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zobrať v
celom rozsahu späť.

8. Žalovaný ďalej namietal aj lehotu 1 deň od vyšetrenia psa na predloženie písomného stanoviska
veterinárneholekárazákonnejzástupkynižalobcu,keďževtakkrátkejlehoteniejemožnétútopovinnosť
splniť, Písomný výsledok z veterinárneho vyšetrenia jeho psa žalovaný zaslal zákonnej zástupkyni
žalobcu dňa 28.10.2025, keďže do doručenia napadnutého uznesenia žalovaný nedisponoval
potrebnými kontaktnými údajmi zákonnej zástupkyne žalobcu. Predmet neodkladného opatrenia stratil

svoje opodstatnenie ešte pred vydaním napadnutého uznesenia. Z rovnakého dôvodu je nesprávne a
nezákonné napadnuté rozhodnutie aj čo do výroku III. Ak by súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, resp. žalobca by tento zobral v celom rozsahu späť, nárok na náhradu trov konania
by mu nevznikol, resp. nevznikli by mu ani žiadne trovy konania. Možno preto dospieť k záveru, že trovy
konania zavinil žalobca.

9. Zástupkyňa maloletého žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že popísaný skutok sa stal, pes
skočil na syna, ktorý sa vozil na detskom ihrisku a na miesto bolo nutné privolať hliadku mestskej polície,
nakoľko sa so žalovaným nedalo nijako dohodnúť, podľa jeho slov bol pes zdravý a on nemal potrebu
ísť na vyšetrenie, a to aj napriek poučeniu hliadky o neodkladnom vyšetrení. Predloženie veterinárneho

preukazu nestačí, je nutné podstúpiť veterinárne vyšetrenie a tvrdenie, že sme mali informácie o
vyšetrení sú nepravdivé, nič im doručené nebolo. Nemajú vedomosť o tom, čo a akým spôsobom poslal
elektronicky na mestskú políciu, nakoľko ich nikto nekontaktoval ako zákonných zástupcov maloletého.

10. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov

a v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie

citovaným ustanovením § 387 ods. 2 C.s.p.) sa v zásade stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia,
ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné a presvedčivé.

17. Odvolací súd konštatuje, že pri nariadení neodkladného opatrenia je vždy potrebné vychádzať
z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá je osvedčená iba
vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh o

nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy
na jej strane (Najvyšší súd SR sp. zn. 6 CdoPr/2/2023). Nariadenie neodkladného opatrenia je
namieste v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy.
Aj pri použití gramatického výkladu inštitútu „neodkladné opatrenie“, ide o synonymické výrazy ako:

naliehavý, nástojčivý, nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie alebo rýchle riešenie, rýchly zásah, súrny,
akútny, urgentný, bezodkladný. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného
opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebné vykonávať
dokazovanie. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie však nemožno vyvodiť len zo samotných
tvrdení žalobcu, tieto tvrdenia je potrebné aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že

možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, je žalobca povinný dosiahnuť tzv.
hodnoverné osvedčenie, keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú
ochranu. Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich

pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z
hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a tak nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia (Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček a kol.).

18. Po oboznámení sa so súdnym spisom má odvolací súd preukázané, že v prejednávanej veci v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 12.09.2025 v podvečerných hodinách o 18:40 hod.
na detskom ihrisku na H. ulici L. pes, ktorého je držiteľom žalovaný, respektíve, ktorý psa viedol, napadol
maloletého žalobcu a pohrýzol do ľavého boku, čo vyplýva nielen zo Záznamu o podaní oznámenia
podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch spísaného č. 2025 - 255/509 zo dňa 12.09.2025, spísaného

mestskou políciou hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ale aj z lekárskej správy Národného
ústavu detských chorôb, chirurgická ambulancia OUP zo dňa 12.09.2025, spísanej o 20: 56 hod, z ktorej
vyplýva poranenie: ĽDK proximálne laterálne femorálne hryzná rana, veľk. 2x0,4 cm a aj z lekárskej
správy infekčnej ambulancie pre deti Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 14.09.2025, v ktorej sa
odporúča okrem iného ranu ošetrovať a kontrola na chirurgickej ambulancii; ošetrujúci lekár uvedenej

lekárskej správe zdôraznil potrebu predložiť do troch dní od incidentu na infekčnej ambulancii záver
z vyšetrenia zvieraťa od veterinárneho lekára, keďže potreba spolupráce majiteľa, očkovací preukaz
nestačí, „žiadame o spoluprácu políciu“.

19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádzal, že jeho pes maloletého žalobcu nepohrýzol, tak uvedenú

skutočnosť nepreukázal a ako sám odvolaní uviedol, zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa
16.10.2025 (čl. 36) vyplýva len stanovisko žalovaného, no pohryzenie maloletého žalobcu jeho psom
nevyvrátil, nakoľko toto je konštatované aj v lekárskych správach predložených žalobcom. Žalovaný
skutočnosť, že došlo k incidentu v uvedenej zápisnici o podaní vysvetlenia potvrdil a teda, že k
tomuto došlo v čase o 18:40 hod. K lekárskemu ošetreniu maloletého žalobcu došlo už v čase o

20:56 hod. toho istého dňa. Je teda nepravdepodobné, že by hryznú ranu spôsobilo maloletému iné
zviera, keďže maloletý bol vystavený riziku začatia procesu očkovania proti besnote. Tomuto očkovaniu,
respektíve liečbe besnoty sa je možné vyhnúť, ak bezprostredne, resp. do troch dní po pohryzení,
predloží lekárskemu zariadeniu potvrdenie o veterinárnom vyšetrení zvieraťa, ktorého ho pohrýzlo. Tiežnie je pravdepodobné, že by žalobca ako pohryzený žiadal potvrdenie o veterinárnom vyšetrení psa,
ktorý ho nepohrýzol, lebo v tomto hypotetickom prípade by potvrdenie o veterinárnom vyšetrení psa
nemalo pre pohryzeného žalobcu žiaden význam. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva dôvodná

obava o život žalobcu a keďže tak, ako konštatoval aj súd prvej inštancie, besnota je bezpochyby
závažným ochorením so závažnými, častokrát smrteľnými následkami pre život a zdravie človeka a ide
o neliečiteľné ochorenie, bola osvedčená aj potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

20. Z ustanovenia § 17 ods. 7 zákona o veterinárnej starostlivosti vyplýva pre vlastníka alebo držiteľa

zvieraťa povinnosť bezodkladne zabezpečiť veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka
a potvrdenie o tomto vyšetrení bezodkladne doručiť poranenému človeku. Žalovaný ku dňu vydania
napadnutého uznesenia nepreukázal ani neosvedčil, že by absolvoval veterinárne vyšetrenie so psom,
ktoréhoviedolvčase,keďsaskutokstalaanipotvrdenieoabsolvovanítohtovyšetrenia,hocihoprvýkrát
podstúpil už dňa 15.09.2025, nedoručil zákonnému zástupcovi maloletého žalobcu a ani súdu prvej
inštancie. Poskytnutie veterinárneho preukazu, podľa ktorého mal pes absolvované všetky potrebné

očkovania nie je v danej veci postačujúce, nakoľko zákon o veterinárnej starostlivosti v ustanovení
§ 17 ods. 7 výslovne ukladá povinnosť vlastníkovi alebo držiteľovi zvieraťa bezodkladne zabezpečiť
veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka a potvrdenie o tomto vyšetrení bezodkladne
doručiť poranenému človeku.

21. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že odmietol spolupracovať v súvislosti s veterinárnym vyšetrením
jeho psa, keďže zákonný zástupca maloletého žalobcu mu neposkytol na tento účel jeho kontaktné
údaje. Podľa odvolacieho súdu táto námietka žalovaného neobstojí, pretože ak by aj nemal k dispozícii
kontaktné údaje zákonného zástupcu maloletého žalobcu, tak tieto údaje si mohol zistiť od mestskej
polície, ktorá o predmetnej situácii spísala záznam, v ktorom sú uvedené všetky kontaktné údaje otca

maloletého žalobcu.

22. Žalovaný spolu s odvolaním doručil súdu prvej inštancie veterinárne osvedčenie o vyšetrení
zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera, ktoré žalovaný absolvoval so svojím
psom, ktorý pohryzol maloletého žalobcu dňa 12.09.2025, a toto vyšetrenie absolvoval v dňoch

15.09.2025, dňa 19.09.2025 a dňa 29.09.2025. Správu, osvedčenie z tohto vyšetrenia však v
čase do vydania uznesenia súdu prvej inštancie zákonnej zástupkyni žalobcu a ani súdu prvej
inštancie nedoručil. Tvrdenie, že výsledok z vyšetrenia poskytol mestskej polícii v deň, kedy mu boli
veterinárnym lekárom poskytnuté, o čom žalobca, resp. jeho zákonní zástupcovia mali vedomosť,
žalovaný ničím nepreukázal. Pokiaľ žalovaný namietal, že predmetný prípad bol medializovaný v

televízii JOJ dňa 06.10.2025, kde polícia potvrdila, že výsledok veterinárneho vyšetrenia bol negatívny
a žalobca o výsledku tohto veterinárneho vyšetrenia sa musel teda dozvedieť už najneskôr dňa
06.10.2025, respektíve z oznámenia polície, tak ani uvedená skutočnosť, resp. znalosť žalobcu o
výsledku tohto veterinárneho vyšetrenia nebola žalovaným v konaní žiadnym spôsobom preukázaná.
Žalovaný záznam z tohto vyšetrenia mal zákonnej zástupkyni maloletého žalobcu doručiť až dňa

28.10.2025, avšak z kópie potvrdenky pošty predloženej žalovaným spolu s odvolaním nie je zrejmé,
čo bolo obsahom tejto zásielky, z potvrdenia vyplýva len dátum odoslania a odosielateľ - žalovaný.
Predmet neodkladného opatrenia teda v čase vydania napadnutého uznesenia, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie nestratil opodstatnenie, nakoľko záznam z vyšetrení, hoci ho žalovaný so psom
absolvoval už prvýkrát 15.09.2025, nedoručil ani zákonnému zástupcovi žalobcu a ani polícii a o

doručení nepredložil ani žiaden dôkaz.

23. S poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že žalobca
preukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia (osvedčiť danosť nároku a zároveň osvedčiť existenciu bezprostredne hroziacej ujmy), a preto

napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).