Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 16, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoCsp/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118217218
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1118217218.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov
senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XX, D., o zaplatenie 1.687,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.05.2022, č.k. 4Csp/69/2018-190, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.687,73 eur spolu s príslušenstvom, titulom zmluvy
o spotrebiteľskom úvere – povoleného prečerpania na účte ako zmluvy uzatvorenej so žalovaným na

diaľku. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.Rozhodnutievovecisamejprávneodôvodnilust.§497,§501ods.1,§502ods.1,§503,§504zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) § 1 ods. 2, § 2 písm. e), § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ust. § 52,
§ 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) § 153 ods. 1,
§ 151 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým,
že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 06.02.2018 prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie
zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ktorou žalobca zriadil žalovanému
povolené prečerpanie na účte do výšky limitu 1.500 eur na bankovom účte s variabilnou úrokovou

sadzbou 19,9% ročne s odplatou 19,9%. Strany sa dohodli, že zmluva sa spravuje ustanoveniami § 710
a § 497 Obchodného zákonníka, Občianskym zákonníkom a zákonom o spotrebiteľských úveroch. V
bode 4 tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť banke všetky čerpané peňažné prostriedky a zaplatiť
poplatky, úroky a ďalšie príslušenstvo. V bode 8 zmluvy žalovaný vyhlásil, že prevzal a oboznámil sa
pred uzatvorením tejto zmluvy s formulárom Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa
povolených prečerpaní (ďalej len „EISÚ“). Z formulára EISÚ, ktorý predložil žalobca je preukázaný údaj

o druhu spotrebiteľského úveru ako povolené prečerpanie na účte, čo predstavuje úver, ktorý umožňuje
žalovanému nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec vlastných prostriedkov na účte. Celková
výška ponúkaného úveru je 1.500 eur a čerpanie sa uskutočňuje vykonávaním platobných operácií nad
rámeckreditnéhozostatkuúčtudovýškylimitupovolenéhoprečerpania.Súdpoukázalnato,žežalovaný
v podanom odpore uviedol skutkové tvrdenie, že žalobca žiadny dôkazom nepreukázal, že mu poskytol
sumu 1.500 eur, preto súd ustálil, že tieto tvrdenia stali nespornými. Mal za to, že pre vznik povinnosti

žalovaného podľa § 504 Obchodného zákonníka bolo potrebné, aby žalobca (vzhľadom na to, že to
žalovaný rozporoval) preukázal, že došlo skutočne k čerpaniu daného úveru a nielen to, že žalovanémuvytvoril možnosť úver čerpať a využívať toto povolené prečerpanie. Nepostačovalo, že žalovaný takú
možnosť mal, ale žalobca mal preukázať, že žalovaný skutočne čerpal úver a teda realizoval povolené
prečerpanie účtu. Súd vzhliadol na to, že v žalobe žalobca vykonanie platobných operácií nad rámec

kreditného zostatku prezentoval na č. l. 2 spisu vlastnou tabuľkou tzv. osobného účtu žalovaného,
mal však za to, že táto tabuľka nič nepreukazuje, z čoho súd vyvodil, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. Z dôvodu hospodárnosti sa súd nezaoberal ostatnými výhradami žalovaného, najmä otázkou
premlčania, pretože tá by prichádzala do úvahy až vtedy, ak by bolo zrejmé, či zo strany žalobcu voči
žalovanémuvôbecdošlokvznikunárokužalobcuvnadväznostinačerpanieúveružalovaným.Súdprvej

inštancie nevykonal dokazovanie listinami, ktoré žalobca predložil k podaniu z 09.12.2020 (čl. 98-134),
vychádzajúc z toho, že návrhy na vykonanie dôkazov sú prostriedkami procesného útoku a procesnej
obrany a tieto podľa § 153 ods. 1 CSP treba uplatniť včas, o čom bol žalobca poučený (čl. 43-44
spisu). Uviedol, že žalobca listinami potvrdzujúcimi overovanie bonity žalovaného pri poskytnutí úveru
disponoval už pred uzatvorením zmluvy a preukázanie zachovanie odbornej starostlivosti v súvislosti
s uzatváraním zmluvy je základnou požiadavkou konať s odbornou starostlivosťou, ak veriteľ žiada

jednorazovú úhradu záväzku. Rovnako ako nie včasné posúdil súd predloženie návrhov na doplnenie
dokazovania a nevykonanie dokazovania listinami pripojenými k podaniu z 19.04.2022 odôvodnil súd
tým, že sa jednalo o zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a čiernobielu
fotokópiuobčianskehopreukazužalovaného.Opätovneuviedol,žeajtýmitolistinamižalobcadisponoval
už v čase uzatvorenia zmlúv a týkali sa okolností uvádzaných v žalobe (existencia bankového účtu

poskytovaného žalovanému) a mohol ich predložiť včas, bez ohľadu na to, že išlo o dôkazy, ktoré vo
vzťahu k prijatým záverom neboli spôsobilé zmeniť závery súdu. Vzhliadnuc k uvedenému súd prvej
inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozsudku.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že
vznik nároku dostatočne preukázal, avšak na predmetné dôkazy súd neoprávnene a neodôvodnene
neprihliadal. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že v konaní predložil ako dôkaz celú históriu
výpisov z účtu od jeho otvorenia až po zatvorenie. Z predmetných výpisov je zrejmé, že žalovaný

mal poskytnuté povolené prečerpanie a že uvedené aj čerpal. Súd prvej inštancie neuviedol, z akého
dôvodu nevykonal dokazovanie listinami - Výpisy z osobného účtu žalovaného, a preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je náležite odôvodnené a je nepreskúmateľné a súd mu tak nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Taktiež v písomnom vyjadrení zo dňa 09.12.2020 (na ktoré

súd neprihliadol, hoci išlo o procesnú obranu žalobcu uplatnenú včas) poprel tvrdenie žalovaného, že
nepreukázal poskytnutie a čerpanie povoleného prečerpania. Jeho vyjadrenie zo dňa 09.12.2020 bolo
bezprostrednou reakciou na skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný v podaní zo dňa 03.12.2020 a ako
prostriedok jeho procesnej obrany bol teda predložený včas. Súd prvej inštancie porušil jeho právo
na spravodlivý proces, keď prihliadol na procesný útok žalovaného, ale nie na jeho procesnú obranu.

Prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení nedostatočne vysvetlil, na základe akých skutočností mal za
to, že dôkazy ním predložené neboli predložené včas. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že vo veci
bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol zrušený až po podaní odporu žalovaným a on svojimi podaniami
reagoval na tvrdenia obsiahnuté v predmetnom odpore v súvislosti s už spomínaným princípom
kontradiktórnosti. Zdôraznil, že na to aby mohol byť vydaný platobný rozkaz musia byť skutočnosti, z

ktorých sa vyvodzuje žalobou uplatnené právo dostatočne osvedčené. Ak súd vydá platobný rozkaz,
pričom po jeho zrušení žalobu zamietne bez toho, aby umožnil stranám adekvátne reagovať na zmenu
svojho stanoviska ohľadne uplatneného nároku, ide o prekvapivé rozhodnutie. Na základe uvedeného
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

6. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 23.10.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.687,73 eur
s spolu s príslušenstvom a trovami konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 06.02.2018 uzatvoril so

žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere – povolené prečerpanie na účte ako zmluvu uzatvorenú na
diaľku cez internetbanking, ktorou žalobca poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania. Žalobca
mal za to, že žalovaný sa porušením zmluvnej povinnosti dostal na účte do nepovoleného prečerpania
a tento dlh nevyrovnal a z toho dôvodu žalobca žiadal zaplatiť dlžnú sumu vo výške 1.687,73 eur. Dňa
25.09.2019 vydal bývalý Okresný súd Bratislava I platobný rozkaz sp. zn. 4Csp/69/2018-48, ktorým
uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalovanému sumu

1.687,73eurspolusúrokomvovýške28%ročnezosumy1.687,73eurdo28.9.2019dozaplateniaalebo
aby v tej istej lehote podal odpor a zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie trov súdneho konania.
Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor a bývalý Okresný súd Bratislava I uznesením č.k.
4Csp/69/2018-63 zo dňa 20.12.2019 zrušil platobný rozkaz sp. zn. 4Csp/69/2018-48 zo dňa 25.09.2019
v celom rozsahu.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

8. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

9. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

10. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

11. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

12. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14.Podľa§265ods.1CSP,akjemožnévovecisamejaleboojejčastirozhodnúťnazákladeskutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných
dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj

platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.15. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným bola dňa 06.02.2018 prostredníctvom diaľkovej komunikácie uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie mal taktiež za preukázané, že žalovanému bolo žalobcom

zriadené povolené prečerpanie na účte do výšky 1.500 eur. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva to, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca účinne v zmysle ust. § 151 ods.
1 a 2 CSP nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného, t.z. že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by žalovanému poskytol sumu 1.500 eur a preto tieto tvrdenia žalovaného považoval za nesporné.

16. Odvolací súd ako prvoradé poznamenáva, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo účastníka konania (strany) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je
jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj
povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je
upravená v § 220 CSP, pričom rozhodnutie nemuselo odpovedať na každú námietku alebo argument

použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré mali rozhodujúci význam pre
rozhodnutieouplatnenejžalobe.Právonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutianeznamená,žesúd
musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). V tejto súvislosti treba
upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté
stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania
v zmysle 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku“.

17. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobcu odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel
kzáveru,žesavcelomrozsahustotožňujesodvolacouargumentácioutýkajúcousanepreskúmateľnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa
náležitosti stanovené v § 220 CSP, a to z niekoľkých dôvodov. Žalobca v odvolaní poukázal na

skutočnosť, že v konaní bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 4Csp/69/2018-48 zo dňa 25.09.2019 (ktorý
bol neskôr zrušený), pričom podmienkou na vydanie platobného rozkazu v zmysle ust. § 265 ods. 1
CSP je, že o skutočnostiach tvrdených žalobcom súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti
vyplývajú z listinných dôkazov. Uvedený postup a následné závery súdu prvej inštancie vyplývajúce
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno považovať za v súlade s právom strany na právnu

istotu a predvídateľnosť súdneho rozhodnutia. Je evidentné, že v čase vydania platobného rozkazu
mal súd prvej inštancie žalovaný nárok za dostatočne preukázaný žalobcom, v rozpore s uvedeným
následne žalobu zamietol práve z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoj nárok ničím
nepreukázal. Je zrejmé, že vzhľadom na vydanie platobného rozkazu žalobca dôvodne predpokladal,
že súd prvej inštancie považoval žalovaný nárok za preukázaný, preto v priebehu konania iba reagoval

na tvrdenia žalovanej strany.

18. Odvolací súd vyhodnotil ako správnu a dôvodnú i argumentáciu odvolateľa, že od počiatku
konania už v samotnej žalobe tvrdil, že poskytol žalovanému povolené prečerpanie, ktoré žalovaný
čerpal a nevrátil. Odvolateľ aj vo vyjadrení zo dňa 09.12.2020 poprel tvrdenia žalovaného, že

nepreukázal povolené prečerpanie. Preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spočívajúce na
rozhodnutí o nespornosti tvrdení žalovaného, ktoré popierajú žalobný návrh považuje odvolací súd
za nesprávne. Taktiež aplikácia ust. § 151 ods. 1 a ods. 2 CSP súdom prvej inštancie, bez toho
aby náležite odôvodnil, prečo mal za to, že protistrana ( žalovaný) tieto tvrdenia účinne nepoprela,
nie je postačujúcou. Povinnosťou súdu prvej inštancie v prípade aplikácie uvedeného ustanovenia

bolo dôsledne odôvodniť, v čom popretie tvrdení žalobcom nespĺňalo kvalitatívne nároky a požiadavky
kladené na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany. „Pri interpretácii ustanovenia § 151 tak
prichádza do úvahy, že súd môže postupovať podľa § 150 ods. 2 aj vo vzťahu k strane, ktorá
popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd je oprávnený vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, a to
aj za tým účelom, aby korigoval nedostatočne substancované popretie skutkových tvrdení protistrany.

Inými slovami, ak strana poprela skutkové tvrdenia protistrany, avšak neuviedla vlastné tvrdenia
substancované (teda tvrdenia podstatné a rozhodujúce), súd ju môže na doplnenie predmetných tvrdení
vyzvať.“(Civilný sporový poriadok komentár, E. F. G. C., A.a kol., str. 574). Vzhliadnuc k uvedenému
konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca tvrdenie, že žalovanému poskytol sumu 1.500 eurničím nepreukázal a preto tvrdenia žalovaného účinne nepoprel tak ako to vyžaduje § 151 ods. 1 a 2
CSP, nemožno považovať za dostačujúce odôvodnenie. Ak mal súd prvej inštancie za to, že dôkazy
predložené žalobcom po vyjadreniach žalovaného nemožno považovať za dostatočné na preukázanie

jeho nároku, mal žalobcu vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, o ktorých mal súd prvej inštancie
pochybnosti.

19. Odvolací súd je toho názoru, že nie je povinnosťou žalobcu opakovane počas konania
popierať tvrdenia žalovaného, ktorými žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu. „Predloženie iného

skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je potrebné považovať za výslovné
popretie skutkového tvrdenia protistrany, ak je z jeho obsahu dostatočne jasné, že skutkové tvrdenie
protistrany pri ňom neobstojí. Ak strana sporu predloží iné skutkové tvrdenie o predmetných skutkových
okolnostiachakoprotistrana,jetotoinéskutkovétvrdenievždypovažovanézaspornéskutkovétvrdenie.
Nie je potrebné, aby ho protistrana ďalej popierala, alebo, aby sa k nemu formálne vyjadrovala.
Znamenáto,žežalobcanemusípopieraťtieskutkovéhotvrdeniažalovaného,ktorýmižalovanýužpoprel

skutkové tvrdenia žalobcu.“ (Civilný sporový poriadok komentár, E. F. G. C., A.a kol., str. 574). Z obsahu
súdneho spisu vyplýva, že to bol žalovaný, ktorý poprel skutkové tvrdenia žalobcu o čerpaní povoleného
prečerpania vo výške 1.500 eur, a to tak, že žalovaný len zopakoval a doplnil skutkové tvrdenia, ktoré
uvádzal žalobca v žalobe. Nejednalo sa teda o nové skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré by žalobca
nepoprel a preto je v danom prípade nutné vylúčiť aplikáciu ust. § 151 CSP.

20. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody žalobcu týkajúce sa neakceptovania ním predložených dôkazov
súdom prvej inštancie aj v tejto časti považuje odvolací súd odvolanie za dôvodné. Odvolací súd v tejto
súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca predložil iba vlastnú tabuľkou tzv.
osobnéhoúčtužalovaného,ktorápodľasúduprvejinštancieničnepreukázalaažalobcamalnímtvrdené

skutočnosti preukázať napr. výpismi z účtu. Z obsahu žaloby vyplýva, že tento dôkaz – Výpisu z účtu, tak
akojeuvedenývžalobe,malžalobcavúmyslezaslaťakoprílohužaloby(uvedenýdôkazvšakopomenul
pripojiť). I napriek absencii tohto dôkazu –Výpisy z účtu, súd prvej inštancie platobný rozkaz vo veci
vydal,atobeztoho,abyžalobcuvyzvalnaodstránenieuvedenejvadyžaloby,zčohomožnovyvodzovať,
že i bez predloženia Výpisu z účtu považoval žalobný návrh za riadne preukázaný. Preto postup súdu

prvej inštancie po zrušení platobného rozkazu, kedy žalobu žalobcu zamietol dôvodiac neunesením
dôkazného bremena, možno považovať za neprimerane formalistický a rigidný, pretože z obsahu žaloby
je zrejmé, že žalobca mal v úmysle zaslať súdu Výpisy z účtu avšak pochybil a nepriložil ho k žalobe.
Napriek tomu, že v zmysle č.l. 8 CSP majú strany sporu dôkaznú povinnosť, teda sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, je súd povinný v

súlade s princípom hospodárnosti povinný v zmysle čl. 11 CSP úkony strán posudzovať s prihliadnutím
na ich obsah, čo v danom prípade absentovalo.

21. Odvolací súd sa nestotožnil ani s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonanie žalobcom
navrhovaných dôkazov (výpis z úverového registra) predložených v podaní zo dňa 09.12.2020,

odôvodnil v zmysle § 153 ods. 1 CSP tým, že ich žalobca nepredložil včas, o čom bol žalobca poučený
adisponovalnimiužvčasepodaniažaloby.Taktiežpokiaľideonávrhynadoplneniedokazovaniazodňa
19.04.2022 (zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb- zmluva o zriadení účtu,
ačiernobielafotokópiaobčianskehopreukazužalovaného),tietosúdprvejinštancienevykonalzdôvodu,
že neboli uplatnené včas a zároveň, že dôkazy by neboli spôsobilé zmeniť závery súdu prvej inštancie.

Pokiaľ ide o žalobcom predložený výpis z úverového registra dňa 09.12.2020 žalobca ním reagoval na
argumentáciu žalovaného z jeho vyjadrenia zo dňa 12.08.2020 v ktorom uvádzal, že žalobca neskúmal
jeho bonitu a konal bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd preto
považuje takto predložený dôkaz za predložený v zmysle ust. § 153 ods. 1 CSP včas, pretože je právom
žalobcu reagovať na obranu žalovaného a napriek tomu, že žalobca uvedeným dôkazom disponoval už

v čase podania žaloby až do vznesenia námietky o neskúmaní bonity žalovaným uvedená skutočnosť
nebola v konaní spornou a preto žalobca nemal povinnosť ju preukazovať. To isté možno konštatovať
pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania zo dňa 19.04.2022 (zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb – zmluva o zriadení účtu, a čiernobiela fotokópia občianskeho preukazu
žalovaného). Uvedené dôkazy zaslal žalobca len na doplnenie svojich tvrdení ako reakciu na vyjadrenia

žalovaného a nie sú v konaní kľúčové pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere – povolené prečerpanie
naúčteuzatvorenámedzižalobcomažalovanýmdňa06.02.2018jeprílohoukžalobe.Zmluvaozriadení
účtu bola žalobcom zaslaná taktiež ako reakcia na tvrdenia žalovaného vyjadrenia zo dňa 12.08.2020
v ktorom poukázal na ustanovenia týkajúce sa zmluvy o bežnom účte. V zmysle uvedeného pretoodvolací súd konštatuje, že aj žalobcom dňa 19.04.2022 predložené dôkazy (zmluva o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb – zmluva o zriadení účtu, a čiernobiela fotokópia
občianskeho preukazu žalovaného) boli predložené včas a súd prvej inštancie na ne mal prihliadať.

22. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za
pre konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však
nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania ( rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú
odvolaciu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b),
CSP zrušil, pretože jeho nepreskúmateľnosťou došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci

skúmať a posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu v intenciách vyššie uvedených úvah odvolacieho
súdu, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2
CSP, t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých

dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí
o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).