Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, January 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-24C/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1523201930
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201930.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobkyne: B..
K.. C. T., U.. XX.XX.XXXX, F. R. I. XX, XXX XX R., zastúpenej JUDr. Ing. Ivanom Bojnom, advokátom,
so sídlom Polianky 7G, 841 01 Bratislava, proti žalovanému: News and Media Holding a.s., so sídlom
Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO:47 256 281, zastúpenému advokátskou kanceláriou Škubla &
Partneri s.r.o., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, o povinnosť uverejniť

vyjadrenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý na svojej webovej stránke, na ktorej sa nachádza článok nazvaný
„Falošná kariéra: Životopis šéfky ZOO má podstatnú chybu, nie je celkom reálny“, zverejniť vyjadrenie
žalobkyne nasledujúceho znenia:

„Vyjadrenie C. T.: Odmietam tvrdenia, že môj životopis nie je reálny. Každú jednu činnosť v ňom uvedenú
viem zdokladovať, napr. aj vrátane v článku spomenutého projektu pre organizáciu Project Chimps

alebo projektu s prírodnými kanálmi pre gorily, (ktorý sa mal mimochodom podľa redaktorky realizovať
v Kanade, hoci v skutočnosti sa realizoval v ZOO Dublin, kde sa nachádza dodnes). Za nepravdivé
považujem aj tvrdenie, že by niekto z redaktorkou oslovených zástupcov ZOO spoluprácu so mnou
výslovne poprel. Navyše spoluprácu so ZOO Praha (ktorá bola neformálna a nehonorovaná) som v
životopise ani neuvádzala. Nepravdivé je aj tvrdenie, že som sa nepodieľala na projekte Údolie tigrov v
TallinskejZOO.Pretentoprojektsomspracovalaajkompletnúštúdiusvizualizáciamiašpecializovanými

detailmi zariadení pre manažovanie a starostlivosť o zvieratá. Táto štúdia bola riadne prebratá a zo
strany ZOO Tallin aj riadne vyplatená. Ohľadne Tallinskej ZOO za nepravdivé považujem aj údajné
tvrdenia riaditeľa ZOO Tallin, že som si údajne cestovné náklady na akýsi výlet rodinou chcela dať
od nich preplatiť. Toto tvrdenie som s riaditeľom Tallinskej ZOO po publikovaní článku prebrala. Pán
riaditeľ poprel, že by niečo také niekomu uviedol. Jeho email v tomto duchu mám k dispozícii. Ohľadne
informácii v článku týkajúcich sa ZOO Berlín uvádzam, že som s ňou mala riadnu zmluvu, ktorú obidve
strany aj riadne plnili. Spoluprácu sme nakoniec po vzájomnej dohode ukončili, keďže táto bola pre

obe strany nie úplne ideálna v dôsledku toho, že som v tom čase žila a pracovala zo Seattlu, a pre
ZOO Berlín bolo výhodnejšie spolupracovať s miestnou firmou. Z množstva mojich klientov dokázala
redaktorka nájsť len troch, ktorý mi nedali úplne pozitívnu reakciu, z toho jedného som v životopise
vôbec neuvádzala. Vôbec sa pritom v záujme objektívnosti nespomenulo, koľko mojich klientov bolo
oslovených a či neprišli prípadne aj pozitívne referencie. Všetky projekty uvedené v životopise, ktorý som
predložila pri výbere riaditeľa ZOO Bratislava, sú pravdivé. Ako ZOO dizajnér, čiže špecialista tvorby

priestoru pre zoologické záhrady, moja rola spočíva v zadefinovaní parametrov projektu, jeho fungovania
a vytvorenia vizualizácie, ktoré sú potom podkladom pre vyhotovenie projektu stavby a aj pomôckou
na hľadanie finančných prostriedkov na ich realizáciu. Do tohto základného balíka patria aj technické
nákresy a špecifikácie špecializovaných detailov manažmentu zvierat, ako sú klietky, posuvné dvere,
transfery, zabudované zariadenia na kŕmenie a zariadenia na obohatenie života a rozvoj prirodzených
schopností zvierat. Výsledkom mojej práce sú teda projektové štúdie, ktoré sa v konečnom dôsledku
realizovať (po stavebnej stránke) môžu ale aj nemusia. Aj keď sa však nakoniec stavebne nerealizujú,

neznamená to, že som zákazku nerealizovala. Všetky projekty, ktoré uvádzam v životopise boli riadnezazmluvnené a zaplatené. Autorka článku chybne zamieňa projekt vypracovania štúdie (teda to, čo
robím ja) so samotným realizačným (teda staveným) projektom. Autorka článku sa ma nepýtala na
odmeny za moje projekty, ako to v článku uvádza. Nefinančná spolupráca, o ktorej použila autorka

môj citát sa netýkala žiadnych projektov, ktoré si uvádzam v životopise. Tie boli všetky zazmluvnené a
honorované. Ohľadne ZOO Bratislava trvám na tom, že fluktuácia zamestnancov po nástupe nového
vedenia nie je nezvyčajná, jej miera v ZOO Bratislava neprekročila obvyklú mieru. Zoologické oddelenie
ZOO Bratislava je personálne obsadené a funkčné. Dôkazom, že štandard starostlivosti bol zachovaný,
potvrdzujú aj kontroly Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVSP) a Štátnej veterinárnej

a potravinovej správy (ŠVPS) RVSP a ŠVSP, ktoré v ZOO nedávno prebehli. Projekt medvedinca,
ktorý spomína v článku p. T., bol kvôli cene stavby, ktorá niekoľkonásobne prekročila určený rozpočet,
nerealizovateľný. Otvorený list, ktorý sa v článku spomína, prišiel nepodpísaný, nie je preto možné tvrdiť,
že ho väčšina zamestnancov podpísala“,
a to pod uvedeným článkom s tým, že „Vyjadrenie C. T.“ bude uvedené rovnakým typom a veľkosťou
písma ako názov článku a text vyjadrenia rovnakým typom a veľkosťou písma ako text článku a

vyjadrenie bude zverejnené na webovej stránke po celý čas zverejnenia článku, v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%, o výške
ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou elektronicky podanou na súd dňa 26.5.2023 prostredníctvom advokáta
domáhala uloženia povinnosti žalovanému uverejniť na svojej webovej stránke, na ktorej sa nachádza
sporný článok, vyjadrenie žalobkyne, špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom
„Vyjadrenie C. T.“ bude uverejnené rovnakým typom a veľkosťou písma ako názov článku a zvyšný text

vyjadrenia bude uvedený rovnakým typom a veľkosťou písma ako bežný text článku a vyjadrenie bude
uverejnené hneď za samotným článkom, a to po celý čas zverejnenia predmetného článku. Žalobkyňa
svoj nárok skutkovo odôvodnila tým, že dňa 26.2.2023 bol na spravodajskom portáli Plus7dní.sk
() uverejnený článok s názvom „Falošná kariéra: Životopis šéfky ZOO má
podstatnú chybu, nie je celkom reálny.“, ktorý obsahuje viaceré nepravdivé a difamačné skutkové

tvrdenia a hodnotiace úsudky, ktoré nemajú oporu v skutočnosti. Tieto tvrdenia najmä spochybňujú
pravdivosť životopisu žalobkyne, ktorý predložila pri uchádzaní sa o post riaditeľky bratislavskej
zoologickej záhrady, spochybňujú jej odbornosť a morálny kredit. Žalobkyňa si dňa 23.3.2023 u
žalovaného uplatnila právo na vyjadrenie k článku, žalovaný vyjadrenie neuverejnil. Žalobkyňa na
preukázanie v žalobe tvrdených skutočností predložila ako listinné dôkazy procesného útoku predmetný

článok a uplatnenie si práva na vyjadrenie zo dňa 21.3.2023.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 7.9.2023 so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu v plnom rozsahu
zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe neuvádza, ktoré konkrétne skutkové tvrdenia majú
byť nepravdivé a difamačné, uvádza len ako dôkaz jej žiadosť o uplatnenie práva na vyjadrenie zo
dňa 21.3.2023, v ktorej podľa nej problematické výroky uvádza. Žalovaný citoval nasledovné výroky

uvádzané v článku:
I.. Falošná kariéra: Životopis šéfky zoo má podstatnú chybu, nie je celkom reálny.
II. Ideálna na manažovanie azda akejkoľvek zoologickej záhrady na svete. Tak pôsobí podľa životopisu
riaditeľka bratislavskej zoo C. T.. Problém je, že niektorí ľudia, ktorí by jej mali dať pozitívne odporúčania,
teda uvedení spolupracovníci z minulosti, nereagujú súhlasne.

III. Vysnívaná riaditeľka
V Kanade zasa podľa vlastných slov robila napríklad na projekte s prírodnými kanálmi pre gorily.
IV. V estónskom Talline vraj pred piatimi rokmi pracovala na návrhoch údolia tigrov amurských. Vraj,
vraj, vraj…
V. Tallin: výlet na náklady zoo

VI. Spoluprácu uvádzanú v životopise pani T.j viacerí popierajú, respektíve ju potvrdzujú, ale v oveľa,
oveľa menšom rozsahu, než to vyzerá podľa jej prezentácie vlastnej kariéry.
VII. „Žiaľ, narazili sme na problémy,“ uviedol riaditeľ tallinskej zoologickej záhrady F. G.. C.M. T.
podľa neho síce bola veľmi nápomocná v počiatočnej fáze projektu tropického dažďového pralesa, ale
potom sa ich cesty rozišli. A nie v najlepšom. „Neskôr som Júliu pozval, aby mi pomohla s návrhomambiciózneho plánu tigrieho údolia,“ spomína s tým, že ich predstavy sa líšili a na údolí pre tigre sa
nepodieľala. Vôbec.
VIII. Dojem, ktorý zanechala, rozhodne nemá odporúčací charakter. Do Tallinu totiž neskôr prišla na výlet

s rodinou. Cestovné náklady si chcela dať preplatiť v tamojšej ZOO.
IX. Berlín? Bolo to inak
Krátkodobý kontakt s C. T. pripustila aj zoo v Berlíne. Opäť však nepotvrdili spoluprácu na ňou
opisovanom projekte Orlej skaly, ktorý uvádza v životopise. „Jej nápady sa zapracovali, ale nie v
konečnej realizácii,“ uviedla ZOO vo svojom stanovisku.

X. V Prahe návrh zamietli
Ako to vyzerá s jej návrhom pavilónu goríl v Prahe, ktorý uvádza na profesijnej sociálnej sieti LinkedIn? K
žiadnej spolupráci na gorilách sa pražská zoologická záhrada v súvislosti s jej osobou či firmou nehlásil.
Nič, nebola žiadna zmluva, nebola žiadna platba, žiadna realizovaná spolupráca. „Pani T. prezentovala
v ZOO v Prahe svoj návrh, ktorý však nebol akceptovaný,“ uviedol pre PLUS 7 DNÍ hovorca zoologickej
záhrady W. G..

XI. Zvláštny model fungovania
Zdá sa, že kariéra C. T. zďaleka nie je taká famózna, ako to srší z jej životopisu, kde uvádza vyše
štyridsať projektov, ktoré vznikli pod jej vedením alebo pri jej asistencii. Keď sme ju oslovili, ostala najskôr
zaskočená. Potom napísala písomnú odpoveď, z ktorej je zrejmé, ako si vytvárala životopis. „Mojou
úlohou väčšinou nebolo realizovať projekty. Pri niektorých projektoch som mala tú česť zostať pri nich

až do ich otvorenia, ale väčšinou išlo o vízie a projektové štúdie. To, či sa projekt bude realizovať, je
vždy na jeho zadávateľovi. Záleží na mnohých faktoroch, ktoré autor štúdie neovplyvní,“ uviedla C. T..
Nuž, sú autori, ktorých diela skončia v šuplíku, hoci s nimi oslovili povedzme šesť nakladateľstiev. Ťažko
však potom môžu v životopise tvrdiť, že s nakladateľstvami spolupracovali, keďže ich diela nevydali,
všakže. C. T. to evidentne vidí inak.

XII. Opýtali sme sa aj na výšku odmien pri projektoch, keďže zoologické záhrady popierajú spoluprácu,
zmluvy či platby.
XIII. „Nie vždy je odmena finančná, niekedy išlo o odplatu nefinančnú, napríklad formou pozvánky
na odborné konferencie alebo kontakt a odporúčanie spolupráce pre ich zazmluvnené partnerské
architektonické firmy,“ vysvetlila C. T., ako máme chápať jej pôsobenie.

XIV. Exnámestník T.: Jej zápal mizne, keď má chytiť ceruzku a navrhovať riešenie
Situácia v bratislavskej zoologickej záhrade je napätá. V médiách sa ozývajú zamestnanci, ktorí odtiaľ
po rokoch odchádzajú.
XV. Väčšina zamestnancov sa podpísala pod otvorený list mestskému zastupiteľstvu, kde sa sťažovali
na chaos a neodbornosť pod vedením C.M. T..

XVI. Bývalý námestník riaditeľky, ktorý bol dočasne poverený aj vedením zoo, F.Š. T. vie, že problémy sa
vyhrocujú. „Najdôležitejší odbor, zoologické oddelenie, bol počas pôsobenia pani riaditeľky rozpustený.
Dúfam, že výber nových ľudí bol dobrý. Zoologická záhrada sa stará o živé tvory a šlendriánsky prístup
k práci zo strany vedenia ohrozuje ich život,“ otvorene povedal T..
XVII. Prvé podozrenie v ňom skrslo, keď riaditeľka stiahla so stavebného konania projekt výbehov pre

medvede, lebo si predstavovala, že nový medvedinec bude umiestnený inde.
XVIII. „Niekoľkokrát som ju prosil, aj sme žiadali, či nám nepomôže s rýchlymi náčrtkami, kresbami, s
vyriešením situácie, ale nikdy sa tak nestalo. Počúvali sme len výhovorky o nedostatku času či peňazí.
Alepredsa,keďstenadšenýarchitektadizajnérzoologickýchzáhradakoonaoseberadatvrdí,takprvé,
čo urobím v takejto situácii, je, že chytím ceruzku a idem to navrhnúť. Jej zápal pre dizajn a architektúru

sa zrazu vytratil,“ hovorí T..
T. podľa neho krásne a veľa rozpráva, ale „určité premietnutie do slovenských reálií by padlo vhod“.
Počul vraj o areáli pre slonov za 50 miliónov, aby sme boli lepší ako vo Švajčiarsku. „Peknými slovami
sa dá opísať veľa, ale ku konkrétnym činom je veľmi ďaleko,“ okomentoval jej pôsobenie T..
Žalovaný oznámil súdu, že nároky uplatňované žalobkyňou konaní neuznáva, a to ani v časti a žalobu

a uplatnenie nárokov v nej obsiahnutých považuje za neopodstatnené. Poukázal na to, že predmetom
práva na vyjadrenie je v zmysle ust. § 8 ods. 1 Zákona o publikáciách uverejnené nepravdivé alebo
neúplné skutkové tvrdenie, ktoré zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby. Žaloba a
ani žiadosť žalobkyne neobsahujú odôvodnenie a preukázanie tvrdenia, že k takémuto zásahu došlo, v
žalobe sa žalobkyňa obmedzuje iba na skonštatovanie, že tvrdenia a hodnotiace úsudky obsiahnuté v

článku spochybňujú pravdivosť jej životopisu, odbornosť a morálny kredit žalobkyne. Takéto vymedzenie
je podľa názoru žalovaného nedostatočné. Žalovaný ďalej uviedol, že nemal a nemá povinnosť uverejniť
vyjadrenie, a to z dôvodu, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre uverejnenie vyjadrenia v
zmysle ustanovení § 8 zákona o publikáciách, a to z dôvodov, že žiadosť o uverejnenie vyjadrenianesmeruje voči skutkovým tvrdeniam uverejneným v článku, ale voči hodnotiacim úsudkom, a teda
nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 8 ods. 1 a 3 Zákona o publikáciách; znenie navrhnutého vyjadrenia
sa neobmedzuje len na skutkové tvrdenia, ktorým sa popierajú, dopĺňajú, spresňujú alebo vysvetľujú

napádané výroky, a teda nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 8 ods. 4 Tlačového zákona; požadované
vyjadrenie nie je rozsahom primerané výrokom a teda nespĺňa náležitosti v zmysle § 8 ods. 4 Zákona
o publikáciách a žalobkyňa nepreukázala, že výroky zasahujú do jej cti, dôstojnosti alebo súkromia v
zmysle ust. § 8 ods. 1 Zákona o publikáciách. Predmetom práva na vyjadrenie sú v zmysle ust. § 8
ods. 1 a 3 Zákona o publikáciách skutkové tvrdenia, nie hodnotiace úsudky. Z uvedeného ustanovenia

vyplýva, že právo na vyjadrenie nemôže smerovať voči hodnotiacim úsudkom, ale iba voči skutkovým
tvrdeniam. Podľa judikatúry hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému
faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe
vlastných (subjektívnych) kritérií. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá
je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Uvedené rozlišovanie medzi
skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami podľa platného práva a ustálenej judikatúry súdov

v Slovenskej republike reflektuje aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa záverov
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba starostlivo rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi
úsudkami. Kým existencia faktov môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov dokazovaniu
nepodlieha. Nemožno totiž splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho úsudku a takáto
požiadavka sama o sebe porušuje slobodu názoru, ktorá tvorí súčasť práva chráneného článkom 10

Dohovoru(Lingensc/aRakúsko).Skutočnosť,žeaknievšetky,takvýraznáväčšinaVýrokovpredstavuje
hodnotiace úsudky, vyplýva zjavne aj priamo zo štylizácie a gramatického znenia výrokov, žalovaný
príkladmo poukázal na niektoré z nich:
„Falošná kariéra: Životopis šéfky zoo má podstatnú chybu, nie je celkom reálny“(v rámci výroku I) ,
„Ideálna na manažovanie azda akejkoľvek zoologickej záhrady na svete.“ (v rámci výroku II), „Vysnívaná

riaditeľka“ (v rámci výroku III), „Zdá sa, že kariéra C. T. zďaleka nie je taká famózna, ako to srší z jej
životopisu, kde uvádza vyše štyridsať projektov, ktoré vznikli pod jej vedením alebo pri jej asistencii. (v
rámci výroku XI).
Žalovaný poukázal na to, že ani samotné znenie vyjadrenia nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom.
Podľa § 8 ods. 4 Zákona o publikáciách: „Súčasťou žiadosti o uverejnenie vyjadrenia musí byť jeho

písomné znenie. Vyjadrenie sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa poprie, doplní, spresní
alebo vysvetlí napádané skutkové tvrdenie a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok. Vyjadrenie musí
byť rozsahom primerané napádanému skutkovému tvrdeniu a z neho vyplývajúcemu hodnotiacemu
úsudku.“ Žalovaný mal za to, že vyjadrenie navrhované žalobkyňou obsahuje viaceré vyjadrenia, ktoré
nie sú súčasťou napádaného skutkového tvrdenia a toto skutkové tvrdenie ani nepopierajú, nedopĺňajú,

nespresňujú a ani nevysvetľujú. Zároveň, znenie navrhovaného vyjadrenie v rozpore so Zákonom o
publikáciách obsahuje množstvo hodnotiacich úsudkov žalobkyne, pričom žalovaný príkladmo poukázal
na niektoré z nich:
„Odmietam tvrdenia, že môj životopis nie je reálny.“, „Spoluprácu sme nakoniec po vzájomnej dohode
ukončili, keďže táto bola pre obe strany nie úplne ideálna v dôsledku toho, že som v tom čase žila a

pracovala zo Seattlu, a pre ZOO Berlin bolo výhodnejšie spolupracovať s miestnou firmou.“, „Vôbec sa
pritom v záujme objektívnosti nespomenulo, koľko mojich klientov bolo oslovených a či neprišli prípadne
ajpozitívnereferencie.“,„OhľadneZOOBratislavatrvámnatom,žefluktuáciazamestnancovponástupe
nového vedenia nie je nezvyčajná, jej miera v ZOO Bratislava neprekročila obvyklú mieru.“ ,
„Zoologické oddelenie ZOO Bratislava je personálne obsadené a funkčné.“

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 13.10.2023 trvala na tom, že v žiadosti o vyjadrenie presne špecifikovala
a aj zdôvodnila, ktoré časti článku považuje za nepravdivé skutkové tvrdenia, resp. neúplné skutkové
tvrdenia. Poukázala na skutočnosť, že predmetom konania je to, či žalovaný porušil alebo neporušil
svoju zákonnú povinnosť uverejniť vyjadrenie, to, či žiadosť o vyjadrenie spĺňala zákonné predpoklady

je len predbežnou otázkou. Ohľadne zásahu do cti, dôstojnosti a súkromia tvrdenie žalovaného,
že v rozpore s § 8 ods. 1 zákona o publikáciách žalobkynina „žaloba a ani žiadosť neobsahujú
odôvodnenie a preukázanie tvrdenia, že k takémuto zásahu došlo“ odmietala ako nepravdivé. Žalobkyňa
poukázala na to, že ak niekto o niekom šíri lži a nezmysly, tak ako to urobilo bulvárne médium
v inkriminovanom článku pri porušení zásad novinárskej etiky formulovaných vo vlastnom etickom

kódexe, ktorý vyžaduje okrem iného od novinára povinnosť overiť si zverejňované informácie, povinnosť
uvádzať zdroj informácií, zákaz publikovania neoverených informácií, povinnosť jasného odlíšenia
komentárov, názorov a subjektívnych hodnotení od spravodajstva a faktov, zákaz ohrozenia dobrého
meno dotknutej osoby, jej cti a dôstojnosť, ak osoba sama nevyvoláva podozrenie, že postupujeprotizákonne, proti verejnému záujmu alebo vzbudzuje pohoršenie, pred zverejnením kritiky povinnosť
poskytnúť kritizovanej strane primeraný čas na odpovede na otázky alebo na zaujatie stanoviska
a je povinný uverejniť v článku všetky relevantné informácie a argumenty kritizovanej strany ku

kritizovaným skutočnostiam, pričom ak kritizovaná strana neodpovie na otázky v primeranom čase,
je stanovená povinnosť o tom čitateľov vhodným spôsobom informovať. To, že článok spochybňuje
pravdivosťživotopisužalobkyne,jejodbornosťamorálnykreditniejepredsanutnédokazovať,vyplývato
jednoznačne z článku, ktorý každý gramotný človek na mieste žalobkyne by rovnako vyhodnotil rovnako,
ide o objektívne danú skutočnosť vyplývajúcu z obsahu článku, ktorý je výlučne negativistický, pričom

negatívnu reakciu u čitateľov vyvoláva na základe nepravdivých alebo neúplných skutkových tvrdení.
K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala, že „výroky zasahujú do jej cti, dôstojnosti alebo
súkromia“, žalobkyňa poukázala na to že žalovaný podrobnejšie toto nerozvádza. Žalobkyňa mala
za to, že každý nepravdivý výrok spochybňujúci morálnu integritu, odbornosť, pracovné skúsenosti,
profesionalitu a kariéru spôsobuje minimálne zásah do cti fyzickej osoby bez potreby jeho osobitného
dokazovania. K tvrdeniu žalovaného, že „žiadosť síce obsahuje výroky, avšak ide buď o hodnotiace

úsudky alebo informácie poskytnuté tretími osobami, nie však o skutkové tvrdenia“, žalobkyňa uviedla,
že takéto tvrdenie bez bližšej špecifikácie je bez osobitného právneho významu, pretože sa k nemu
nedá relevantne vyjadriť. Ako príklad môže byť použitý výrok I: „Falošná kariéra: životopis riaditeľky má
podstatnú chybu, nie je celkom reálny“. Nevedno na základe čoho žalovaný dôvodí, že v tomto prípade
ide o hodnotiaci úsudok a nie skutkové tvrdenie. Konštatovanie o nereálnosti (teda nepravdivosti)

životopisu, v ktorom sa uvádzajú len faktografické údaje, nie je hodnotiacim úsudkom, ale konštatovaním
faktu (ktorého nepravdivosť je možné preukazovať), teda skutkovým tvrdením. Podobne je to aj v
ďalších prípadoch, napr. výrok III, v ktorom autorka článku konštatuje (fakt), že „v Kanade zasa podľa
vlastných slov robila napríklad na projekte s prírodnými kanálmi pre gorily“. To, či podľa vlastných slov
uvedené žalobkyňa tvrdila, je tiež tvrdený fakt (dá sa preukazovať pravdivosť) a nie hodnotiaci úsudok.

Rovnako je to s „Kanadou“. Na základe čoho považuje žalovaný uvedené tvrdenie za hodnotiaci úsudok
a nie skutkové tvrdenie, nie je zrejmé. K výroku XI žalobkyňa uviedla, že citát je vytrhnutý z kontextu.
Osamotený citát uvádzaný žalobcom skutočne predstavuje hodnotiaci úsudok. Tento citát ale sám o
sebe nebol napádaný, napádané bolo, že citovaný text, ale najmä za ním nasledujúci text: „...kde uvádza
vyše štyridsať projektov, ktoré vznikli pod jej vedením alebo pri jej asistencii“ v spojitosti s ďalším textom

(najmä: „...sú autori, ktorých diela skončia v šuflíku, hoci s nimi oslovili povedzme šesť nakladateľstiev.
Ťažko sa však potom môže v životopise tvrdiť, že s nakladateľstvami spolupracovali“, obsahoval neúplné
skutkové tvrdenia, ktoré v kontexte zamieňalo realizačný projekt s projektom vypracovania štúdie, v
dôsledkučohočlánokoznačilžalobkyňuakoniekoho,ktosivživotopiseuvádzaneuskutočnenéprojekty,
hoci žalobkyňa nikdy realizačné projekty netvorila, ale tvorila projektové štúdie. Práve neuvedenie úplnej

skutkovej informácie o náplni činnosti žalobkyne spôsobuje difamačný charakter výroku. Predmetom
konania teda nie sú žiadne hodnotiace úsudky, čo nakoniec vyplýva aj so samotnej žiadosti, kde je
každý napádaný výrok označený ako nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie. O hodnotiacich
úsudkoch v žiadosti nie je ani zmienka. Rozdiel medzi hodnotiacimi úsudkami a skutkovými tvrdeniami
si žalobkyňa rovnako ako žalovaný plne uvedomuje. Kým však žalobkyňa v žiadosti podrobne

zdôvodnila nepravdivosť, resp. neúplnosť jednotlivých skutkových tvrdení, žalovaný vo vyjadrení okrem
pár nepoužiteľných citácií nijako nepreukazuje, že by v žiadosti boli napádané hodnotiace úsudky a nie
skutkové tvrdenia. K tvrdeniu žalovaného, že „znenie navrhovaného vyjadrenie v rozpore so Zákonom o
publikáciách obsahuje množstvo hodnotiacich úsudkov žalobkyne“, žalobkyňa uviedla, že nevedno na
základe čoho žalovaný dospel k názoru, že žalovaná, ako dotknutá fyzická osoba, vyjadruje hodnotiace

úsudky. Podľa § 8 ods. 4 zákona sa „vyjadrenie obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa poprie,
doplní, spresní alebo vysvetlí napádané skutkové tvrdenie a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok.“
a) „Odmietam tvrdenia, že môj životopis nie je reálny.“ - popretie skutkového tvrdenia o nereálnosti
životopisu.
b) „Spoluprácu sme nakoniec po vzájomnej dohode ukončili, keďže táto bola pre obe strany nie úplne

ideálna v dôsledku toho, že som v tom čase žila a pracovala zo Seattlu, a pre ZOO Berlín bolo
výhodnejšie spolupracovať s miestnou firmou.“ - citát je vytrhnutý z kontextu, chýba prvá veta „Ohľadne
informácii v článku týkajúcich sa ZOO Berlín uvádzam, že som s ňou mala riadnu zmluvu“ - popretie
skutkového tvrdenia o tom, že žalobkyňa so ZOO Berlín
nespolupracovala. Citovaný text je doplnením, spresnením a vysvetlením skutkového tvrdenia ohľadne

spolupráce so ZOO Berlín.
c) „Vôbec sa pritom v záujme objektívnosti nespomenulo, koľko mojich klientov bolo oslovených
a či neprišli prípadne aj pozitívne referencie.“ Opäť ide o vysvetlenie skutkových tvrdení a z nich
vyplývajúcich hodnotiacich úsudkov, keď článok ako fakt konštatoval chýbajúce pozitívne odporúčania.d)„OhľadneZOOBratislavatrvámnatom,žefluktuáciazamestnancovponástupenovéhovedenianieje
nezvyčajná, jej miera v ZOO Bratislava neprekročila obvyklú mieru.“ Aj na tomto mieste ide o vysvetlenie
skutkového tvrdenia ohľadne údajnej napätej situácie v ZOO Bratislava a odkaze na zamestnancov,

ktorí sa ozývajú v médiách. Ide o vysvetľujúce skutkové tvrdenie k nepravdivému skutkovému tvrdeniu
o napätej situácii v ZOO Bratislava. Pojmy „obvyklý“, resp. „obvyklá miera“ sa bežne používajú aj v
právnych predpisoch, nejde teda o žiadne úsudky.
e) „Zoologické oddelenie ZOO Bratislava je personálne obsadené a funkčné.“ Ide o popretie skutkového
tvrdenia obsiahnutého v článku ako citát F.. T., ktorý znel: „Najdôležitejší odbor, zoologické oddelenie,

bol počas pôsobenia pani riaditeľky rozpustený.“
K tvrdeniu žalovaného o tom, že rozsah požadovaného vyjadrenia je v zjavnom nepomere oproti
napádaným výrokom a žalobkyňou navrhované vyjadrenie je svojim rozsahom neprimerane excesívne,
keďže výroky neobsahujú žiadne skutkové tvrdenia, a ak by ich aj pár obsahovali, stále by išlo o
neprimeraný rozsah vyjadrenia, žalobkyňa uviedla, že nevedno na základe čoho žalovaný posudzuje
(ne)primeranosť rozsahu. Text vyjadrenia v žiadosti obsahuje 588 slov (3437 znakov bez medzier),

článok obsahuje 972 slov (5672 znakov bez medzier, ide teda cca o 60 % rozsah, pričom je potrebné
zobrať do úvahy, že žalobkyňa rozporovala skutkové tvrdenia prakticky v celom článku. Vyjadrenie
sa teda týka len skutkových tvrdení, ktorými žalobkyňa poprela, doplnila, spresnila alebo vysvetlila
napádané skutkové tvrdenia a z nich vyplývajúci hodnotiaci úsudok, ako to predpokladá § 8 ods. 4
zákona o publikáciách. Rovnako treba brať do úvahy bulvárny štýl článku, keď hoci nedokončenou

vetou navodzuje u čitateľa urobenie si negatívneho záveru o dotyčnej osobe bez toho, aby priniesol
úplnú a pravdivú informáciu. To, že výrok vychádza z informácií, ktoré poskytli tretie osoby neznamená,
že ak tieto osoby poskytli klamlivé informácie (vedome alebo nevedome), žalovaný sa zbavuje svojej
zodpovednosti za skutkové tvrdenia. Navyše, aj tam, kde sa cituje sa necituje vždy správne. Žalobkyňa
má napr. k dispozícii email od p. riaditeľa ZOO Tallin, ktorým odpovedal na otázky p. redaktorky R. Š.

Q. A., kde uviedol, že žalobkyňa a) „bola poverená pomôcť s návrhom dvoch zariadení, tropického
dažďovéhopralesaaúdoliatigrov,zktorýchprvéjepreddokončenímadruhévovýstavbe.“akoodpoveď
na otázku „s akým projektom vám pomohla?“, b) „Najprv sme mali veľmi dobré pracovné vzťahy, ale
potom, počas prípravy koncepcie tigrieho údolia, mala ona a ZOO Tallin veľmi odlišné názory na to,
ako tigrie údolie prispôsobiť okoliu a naša spolupráca sa zastavila. Tallinská ZOO pokračovala v návrhu

s miestnymi silami.“ ako odpoveď na otázku „ako ste boli spokojný s jej prácou?“, c) „Okrem vyššie
uvedených rozdielnych pozícií sme mali aj menšie nedorozumenie v súvislosti s úhradou niektorých jej
cestovných nákladov do Tallinnu.“ - ako odpoveď na otázku „Mali ste nejaké problémy s pani T.?“ Podľa
vlastných slov riaditeľ ZOO Tallin žiadnu inú komunikáciu v danej veci neviedol. Aj na tomto príklade je
vidieť, ako pracuje žalobca, resp. jeho redaktorka, s realitou. Žalovaný zbavovaním sa zodpovednosti s

odkazom na informácie získané z interview vlastne tvrdí, že noviny alebo iné médium môžu rozširovať
klamlivé alebo neúplné informácie len preto, že ich vyslovila nejaká súkromná osoba. Tvrdenie týkajúce
sa ZOO Tallin žalobkyňa spochybňovala aj ďalšieho dôvodu, poukázala na to, že je nanajvýš sporné,
odkiaľ redaktorka čerpala informácie. Ako dôkaz predložila žalobkyňa emailovú komunikáciu riaditeľa
ZOO Tallin, v ktorej potvrdil, že jedinou osobou, ktorej poskytol akékoľvek informácie bola redaktorka

RTVS p. Š., je teda nanajvýš otázne, z akých zdrojov čerpala redaktorka žalovaného. Žalobkyňa
zastávala názor, že vzhľadom na skutočnosť, že uviedla v žiadosti skutkové tvrdenia, ktoré sú v
protiklade so skutkovými tvrdeniami žalovaného, ako aj vzhľadom na to, že čerpá z vlastných poznatkov,
kým žalobca čerpá z poznatkov iných ľudí, zaťažuje dôkazné bremeno preukázania správnosti tvrdenia
primárne žalovaného. Tento princíp bol potvrdený aj v rozhodovacej praxi ÚS SR.

Žalobkyňa svoje tvrdenia oprela aj o nasledovnú judikatúru:
Nález ÚS SR IV.ÚS 284/2012: „Vecná je taká kritika, ktorá vychádza z pravdivých východiskových
podkladov a ktorá z nich zároveň logicky vyvodzuje zodpovedajúce hodnotiace úsudky. Ak nie sú však
tieto podklady pravdivé a ak je hodnotiaci úsudok difamujúci, potom nemožno kritiku považovať za
primeranú.“ „Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana

osobnostných práv.“
Rozhodnutie NS SR 3 Cdo 61/2000: „Absencia dostatočného skutkového opisu deja do takej miery, že
to čitateľovi neumožňuje urobiť si vlastný úsudok vychádzajúci z pravdivých skutočností a tieto čitateľovi
neznáme okolnosti môžu mať vplyv na právo chránené ustanovením § 11 a nasl. OZ, má za následok,
že v skutkovom deji opísané skutočnosti sú nepravdivé.“

Rozhodnutie NS ČR 28 Cdo 2099/2002: „Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je
zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práv fyzickej osoby chránených
ustanoveniami § 11 nasl. OZ . Ústne alebo písomne vykonaný zásah môže spočívať v rozširovaní
nepravdivých správ dotýkajúcich sa osobnosti fyzickej osoby, vo zverejňovaní aj nepravdivých správ zintímneho a rodinného života fyzickej osoby proti jej vôli, ďalej v nepravdivom obvinení z nečestného
konania, ako aj v kritike presahujúcej obsahom, formou a cieľom rámec pravdivej, objektívnej kritiky“.
Rozhodnutie NS ČR 30 Cdo 1851/1998: „Ustanovenie § 11 a nasl. OZ neumožňuje odôvodniť konkrétne

(hoci pravdivé) tvrdenia nepravdivými, pravdu skresľujúcimi,
difamačnými (hanlivými) alebo dehonestujúcimi údajmi.“
Rozhodnutie VS v Prahe 2 Co 136/1998: „Samotná okolnosť, že určitá informácia sa skutočne „šíri“, že
saonej„hovorí“,všaknezbavujezodpovednýsubjektzodpovednostipodľa§13OZ.Tejtozodpovednosti
sa zodpovedný subjekt môže zbaviť, iba ak preukáže, že určité konkrétne informácie vychádzajú z

reálneho základu.“
Rozhodnutie NS ČR 28 Cdo 2099/2002: „Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je
zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práv fyzickej osoby chránených
ustanoveniami § 11 nasl. OZ... zásah môže spočívať v rozširovaní nepravdivých správ dotýkajúcich sa
osobnosti fyzickej osoby, vo zverejňovaní aj nepravdivých správ z intímneho a rodinného života fyzickej
osoby proti jej vôli, ďalej v nepravdivom obvinení z nečestného konania, ako aj v kritike presahujúcej

obsahom, formou a cieľom rámec pravdivej, objektívnej kritiky.“
Žalobkyňa spolu s replikou predložila nasledovné listinné dôkazy procesného útoku: životopis
predložený pri výberovom konaní na post riaditeľky ZOO Bratislava, Etický kódex news and media
holding, ZOO Berlín - štúdia Eagle Rock, ZOO Berlín - výpis z účtu, Tallin Tiger Valley - faktúra za
štúdiu,emailovákomunikáciasoZOOTallin,komunikáciamedziredaktorkouažalobkyňou,pozvánkana

konferenciu s letenkou, počas súdneho pojednávania predložila listinné dôkazy - poskytnutie informácii
ZOO Bratislava datované 3.3.2024 a 18.3.2024, týkajúce sa zmeny organizačnej štruktúry a údajného
rozpustenia ZOO oddelenia a tiež o fluktuácii zamestnancov.
4. Žalovaný v duplike zo dňa 12.12.2023 opätovne poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe neuvádza,
ktoré konkrétne skutkové tvrdenia majú byť nepravdivé a difamačné, uvádza len ako dôkaz jej žiadosť

o uplatnenie práva na vyjadrenie zo dňa 21.03.2023, v ktorej podľa nej problematické výroky uvádza
a opätovne poukázal na svoju argumentáciu vo vyjadrení k žalobe a uviedol, že nároky uplatňované
žalobkyňou v tomto konaní naďalej neuznáva, a to ani v časti a žalobu a uplatnenie nárokov v nej
obsiahnutýchpovažujenaďalejzaneopodstatnené.Vprávnejargumentáciižalovanýmalzato,ženemal
ani nemá povinnosť uverejniť vyjadrenie, a to z dôvodu, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre

uverejnenie vyjadrenia v zmysle ustanovení § 8 Zákona o publikáciách. K napádaným výrokom ako
hodnotiacim úsudkom žalovaný aj v duplike opakoval, že právo na vyjadrenie nemôže smerovať voči
hodnotiacim úsudkom, ale iba voči skutkovým tvrdeniam. Skutočnosť, že ak nie všetky, tak výrazná
väčšina výrokov predstavuje hodnotiace úsudky, najmä subjektívne hodnotenia (názory) autorky článku,
vyplýva zjavne aj priamo zo štylizácie a gramatického znenia výrokov. Nemožno ich považovať za

skutkové tvrdenia pretože ich izolovaním nemožno hodnoverne dôjsť k záveru, či sú pravdivé, alebo
naopak, nepravdivé, čo vo svojej praxi potvrdzuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky. V zmysle
rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 18. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 340/09-9: „Funkciou (účelom)
je upútať a zaujať čitateľa, aby si článok prečítal a až na tomto základe si osvojil tlačou ponúkané
informácie a urobil si o nich vlastný úsudok. Vychádzajúc z tejto funkcie titulku, možno aj z hľadiska

ochrany práva na súkromie dotknutých osôb vo všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku
objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky, a to najmä vtedy, ak ide o
médiumbulvárnehotypu.Novinárimajú(sociálnu)povinnosťposkytovaťinformácieamyšlienkytýkajúce
sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom
sa dokonca umožňuje používať určitú mieru preháňania a provokácie. Ústavný súd nepovažuje za

správne,akvšeobecnýsúdrozhodujúciovecinezohľadní,resp.nedostatočnezohľadníorganickúväzbu
medzi titulkom (nadpisom) určitého článku a jeho vecným obsahom. Pri „izolovanom“ posudzovaní
by totiž väčšinu titulkov (nadpisov) uverejňovaných v tlači bolo treba charakterizovať ako skutkové
tvrdenia(fakty),hociskutočnýmzámeromichautorovjelentitulkovupútaťpozornosťčitateľovnačlánok,
ktorý poskytuje informácie vo forme hodnotiacich úsudkov. Zároveň treba tiež zdôrazniť, že izolovaným

posudzovaním titulku spravidla nemožno hodnoverne dôjsť k záveru, či v ňom obsiahnuté tvrdenie je
pravdivé, alebo naopak, nepravdivé.“ Žalobkyňa v replike ku každému z príkladov uvádza, prečo podľa
nej ide o skutkové tvrdenia a nie o hodnotiace úsudky. Žalovaný poukázal na to, že ide o hodnotiace
úsudky tým, že zvýrazňuje hlavné znaky hodnotiacich úsudkov a pri niektorých príkladmo uvádza aj
vysvetlenie, prečo nemôže ísť o skutkové tvrdenie:

a) „Falošná kariéra: Životopis šéfky zoo má podstatnú chybu, nie je celkom reálny“.
Výrok je titulok, resp. hlavný nadpis, ktorého funkciou je zaujať čitateľa. Z jeho textácie je zjavné,
že tvrdenia o „falošnej kariére“, „podstatnej chybe“, „nie celkom reálnom životopise“, sa z povahy veci
nedajú dokazovať a ak by takéto niečo bolo vyžadované od žalovaného, tak by sa kládlo na žalovanéhoneunesiteľné dôkazné bremeno, čo je o.i. v rozpore s právom na spravodlivý proces, ako už mnohokrát
konštatovali všeobecné súdy v SR, Ústavný súd SR či ESĽP. Zároveň, výrok treba vnímať ako celok,
nie iba jeho jednu časť, ako to robí žalobkyňa vo svojej replike, keď sa vyjadruje len k časti, že životopis

je reálny, avšak žalobkyňa v žiadosti napadla celý výrok (vetu), ktorá obsahuje aj časť, avšak nielen, o
„nie je celkom reálnom“ životopise. Z argumentácie žalobkyne je zjavné, že si uvedomila nesprávnosť
postupu pri podaní žiadosti a samotnej žaloby, a teraz sa tento nedostatok snaží odstrániť absolútne
účelovou a neopodstatnenou argumentáciou, keď v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou vytrháva
z kontextu jednotlivé slovíčka z viet a dezinterpretuje ich ako skutkové tvrdenia.

b) „Ideálna na manažovanie azda akejkoľvek zoologickej záhrady na svete.“ Táto časť výroku je
súčasťou perexu, ktorý má rovnakú funkciu ako titulok, a to zaujať čitateľa a motivovať ho na prečítanie
ďalšieho textu článku. Zároveň z textácie je zjavné, že sa jedná o satirické hodnotenie žalobkyne zo
strany autorky článku. Ak by bol tento výrok skutkové tvrdenie, čo zjavne nie je, neexistuje dôkaz, ktorý
by mohol preukazovať, že žalobkyňa „je ideálna na manažovanie azda akejkoľvek zoologickej záhrady
na svete“.

c) „Vysnívaná riaditeľka“ Rovnako aj pri tomto výroku žalovaný tvrdí, že ide o titulok, a síce podnadpis,
ktorý má čitateľa zaujať. Jeho pravdivosť sa teda z povahy veci dokazovať nedá.
d) „Berlín? Bolo to inak“ Aj tento výrok má funkciu podnadpisu, dokonca z časti ide o rečnícku otázku
a zjavne teda predstavuje hodnotiaci úsudok.
e) „Zvláštny model fungovania. Zdá sa, že kariéra C.M. T. zďaleka nie je taká famózna, ako to srší z jej

životopisu, kde uvádza vyše štyridsať projektov, ktoré vznikli pod jej vedením alebo pri jej asistencii. Keď
sme ju oslovili, ostala najskôr zaskočená. Potom napísala písomnú odpoveď, z ktorej je zrejmé, ako si
vytvárala životopis.“ Rovnako aj tu ide o podnadpis, ktorého funkciou je zaujať čitateľa
f) „Exnámestník T.: Jej zápal mizne, keď má chytiť ceruzku a navrhovať riešenie“ V tomto prípade ide
tiež o podnadpis a dokonca o hodnotiaci úsudok tretej osoby.

g) „Prvé podozrenie v ňom skrslo, keď riaditeľka stiahla so stavebného konania projekt výbehov pre
medvede, lebo si predstavovala, že nový medvedinec bude umiestnený inde.“
Žalovaný aj naďalej mal za to, že ani samotné znenie vyjadrenia nespĺňa náležitosti vyžadované
zákonom a vyjadrenie navrhované žalobkyňou obsahuje viaceré vyjadrenia, ktoré nie sú súčasťou
napádaného skutkového tvrdenia a toto skutkové tvrdenie ani nepopierajú, nedopĺňajú, nespresňujú

a ani nevysvetľujú. Zároveň, znenie navrhovaného vyjadrenie v rozpore so Zákonom o publikáciách
obsahuje množstvo hodnotiacich úsudkov žalobkyne. Žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 350/2014-43 zo dňa 24. januára 2017, ktorý sa ako spornou otázkou
zaoberal splnením náležitostí žiadosti žalobcu o uverejnenie odpovede požadovaných ustanovením § 8
ods.3Tlačovéhozákonaúčinnéhovčaseuplatneniažiadostižalobcuouverejnenieodpovede.Poukázal

na to, že o rozsahu ochrany, ktorým sa naplní sledovaný účel Tlačového zákona, v danom prípade
práva na odpoveď, rozhodol už samotný zákonodarca, ktorý pri legislatívnej tvorbe zvolil nemecký
model predmetného inštitútu a hodnotiace úsudky ako predmet tlačovej odpovede v texte zákona
vylúčil, pričom súčasne v nadväznosti na to expressis verbis obmedzil rozsah vlastnej odpovede iba
na skutkové tvrdenia. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že z textu vlastnej odpovede žalobcu

zjavne vyplýva, že obsahuje aj hodnotiace úsudky žalobcu, a že oproti obsahu textu inkriminovaného
článku uverejneného v denníku žalovaného je vlastná odpoveď žalobcu navýšená o ďalšie pasáže
kontextovo sekundárne nadväzujúce na zverejnené a korigované skutkové tvrdenia a z nich vyplývajúce
hodnotové súdy, a teda svojím rozsahom je voči dotknutému článku zjavne neprimeraná; a poukázal
v tomto smere na konkrétne pasáže odpovede. Ďalej dôvodil, že v žiadosti žalobcu tiež absentuje

zdôvodnenie spôsobilosti zverejnených skutkových tvrdení zasiahnuť do jeho osobnostných práv. V
tejto súvislosti zdôraznil, že inštitút práva na odpoveď predstavuje vo svojich dôsledkoch (prípustný)
zásah do slobody prejavu tlače. Aby pri aplikácii tohto právneho nástroja v praxi nedochádzalo k jej
neprimeranému obmedzeniu, je zákonodarcom schválená konštrukcia poskytovanej ochrany limitovaná
jasne stanovenými hranicami. Žalovaný poukázal na to, že v žalobe sa žalobkyňa obmedzuje iba

na skonštatovanie, že tvrdenia a hodnotiace úsudky obsiahnuté v článku spochybňujú pravdivosť jej
životopisu, odbornosť a morálny kredit žalobkyne. Takéto vymedzenie je podľa názoru žalovaného
nedostatočné. V žiadosti síce žalobkyňa poskytla o niečo širšie odôvodnenie údajného zásahu do
jej cti a dôstojnosti, avšak vo výsledku ide o rovnaké odôvodnenie poskytnuté v žalobe. Žalovaný
trval na svojom názore, že v predmetnom prípade zjavne neboli splnené podmienky pre uverejnenie

vyjadrenia podľa Zákona o publikáciách a vyjadril nesúhlas s argumentom žalobkyne uvedeným v
replike, že spomínané „iné médiá“ informovali o iných témach týkajúcich sa osoby žalobkyne a preto
to nijako nesúvisí s predmetnou vecou. Každý z článkov „iných médií“ určitým spôsobom súvisí aj so
životopisom žalobkyne, či už priamo alebo nepriamo. Žalovaný sa pre úplnosť okrajovo vyjadril aj kobsahovej stránke výrokov. Konštatoval, že výroky predstavujú príklady hodnotiacich úsudkov autorky
článkov, ktorá zhodnotila životopis žalobkyne ako „nie celkom reálny“, resp. „s podstatnou chybou“ a to
z dôvodu, že vykazuje nedostatky, ktoré potvrdzujú aj niektoré zoologické záhrady (s ktorými autorka

komunikovala, alebo niektoré informácie mala autorka z iných zdrojov). Napr. žalobkyňa vo svojom
životopise v časti „Projekty pod mojím vedením, firma ZOO Design Inc.“ uvádza: „Tallin ZOO, Tallin,
Estónsko Údolie Tigrov Amurských, Výbehy a chovné budovy, 2018 -2019 Dažďový prales v oblakoch,
uzavretá ekológia, habitat pre rastliny a zvieratá juhovýchodnej Ázie, 2016 -18.“. . Z komunikácie s
riaditeľom ZOO Tallin ale jasne vyplýva, že na tomto projekte narazili so žalobkyňou na problémy a

tak museli projekt realizovať bez nej. Je teda evidentné, že napr. už len v tejto časti ohľadom Údolia
Tigrov vykazuje životopis žalobkyne chybu, nakoľko sa žalobkyňa v životopise prezentuje ako vedúca
tohto projektu, čo riaditeľ ZOO Tallin v kontexte Tigrieho údolia v Talline poprel. Z emailovej komunikácie
s riaditeľom ZOO Tallin vyplýva, že spoluprácu so žalobkyňou nepoprel, ale potvrdil napr. na projekte
Dažďových lesov Juhovýchodnej Ázie. Túto spoluprácu však potvrdil v menšom rozsahu ako žalobkyňa
tvrdila vo svojom životopise, nakoľko spolu nespolupracovali na údajnom Tigrom údolí. Z uvedeného

vyplýva, že výroky uverejnené v článku majú pravdivý skutkový podklad. Žalobkyňa v životopise v časti
„Projekty pod mojím vedením, firma ZOO Design Inc.“ uvádza: „Berlin ZOO and Tierpark Berlín, Berlín,
Nemecko - Niekoľko menších výbehov a rekonštrukcia historickej ‚Orlej Skaly.“ Reportáž tiež informuje,
že: „Pri projektovaní našej bývalej voliéry pre orly sme mali krátky kontakt s pani T.. Jej nápady sa
potom aj zapracovali, ale nie vo finálnej realizácii.“ Z uvedeného vyplýva, že výrok má pravdivý skutkový

podklad, nakoľko žalobkyňa nebola vedúcou projektu Orlej skaly tak, ako to má uvedené v životopise
a okrem toho vo finálnej realizácii neboli ani len zapracované jej nápady. K návrhu pavilónu goríl v
Prahe, ktorý žalobkyňa podľa článku uvádza na profesijnej sociálnej sieti LinkedIn a k tvrdeniu, že k
žiadnej spolupráci na gorilách sa pražská zoologická záhrada v súvislosti s jej osobou či firmou nehlási
si žalovaný dovolil poukázať na komunikáciu s hovorcom ZOO Praha, ktorý potvrdil, že so žalobkyňou a

ani s jej firmou (ZOO Design) nebola v tejto súvislosti uzatvorená žiadna zmluva a ani neprebehla žiadna
platba. Žalovaný predložil súdu nasledovné listinné dôkazy procesnej obrany: životopis žalobkyne ,
mailová komunikácia ZOO Tallin, mailová komunikácia ZOO Praha, mailová komunikácia - M. N. /
žalobkyňa.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zisti nasledovný skutkový stav:

6. Žalobkyňa do zápisnice súdu uviedla, že komunikovala so žalovaným a domáhala sa uverejnenia
vyjadrenia, na ktoré má právo. Článok uvádzal nepravdivé skutkové okolnosti o jej osobe, žalovaný
nereagoval na výzvu dodanú v zákonnej lehote, zo strany žalovaného nebola žiadna reakcia. Životopis

spolu s prezentáciou bol zverejnený na stráne magistrátu, lebo sa zúčastnila výberového konania na
funkciu riaditeľky ZOO, bol teda dostupný pre každého, kto sa o to zaujímal. V článku bolo uverejnených
viacero nepravdivých skutočností, uverejnili, že nepracovala v Talline, čo bola nepravda, vypracovala
štúdiu. Dvadsať rokov žila v USA ako architektka a zaoberala sa práve projektami pre ZOO, založila
vlastnú firmu, mala úlohu zháňať projekty, bola tvárou firmy, ktorá garantovala kvalitu, zúčastňovala sa

mítingov, článok uviedol, že na tigroch nepracovala vôbec a že mala konflikt s riaditeľom, čo nebola
pravda, na tomto projekte pracovala v rokoch 2016 - 2018. Zo strany žalovaného došlo k nepochopeniu
toho, čo robí, nestavia projekty, vypracováva štúdie a koncepty. Skúma potenciál ZOO, alternatívne
vízie, aby to klient mohol odkomunikovať so zriaďovateľom. V článku bolo aj uvádzané akési motanie o
ZOO Praha, čo vôbec v životopise neuvádzala. Na link in mala o tom správu v roku 2012, nepracovala

na pavilóne opíc ako uvádzal článok, jej úlohou bolo vypracovať štúdiu na starý výbeh pre gorily. Pre
ZOO Berlín robila štúdiu Orlia skala, na rozdiel od ZOO Tallin sa v Berlíne rozhodli ísť inou cestou,
ale to neznamená, že neurobila svoju prácu, ísť inou cestou sa rozhodol riaditeľ ZOO. Je registrovaná
architektka v USA, keď pracovala pre Európu, jej práca bola obmedzená na vypracovanie štúdie. V
článku boli tiež uvádzané detaily, čo urobila a neurobila v ZOO Bratislava, že rozpustila zoologické

oddelenie, čo nie je vôbec pravda, že zastavila projekt medveďa, lebo nesúhlasila s jeho umiestnením,
to tiež nie je pravda, v tomto prípade boli problémom financie. Sťažnosť podala preto, lebo v článku boli
fakty vyberané tak, aby ju vykreslili v negatívnom svetle, že je podvodníčka a klamárka, reakcia ľudí na
článok bola zlá, po jeho vydaní jej hneď ráno volal prevádzkový námestník v ich firme, že to neustojí,
že sa mu ľudia posmievajú, že je jej poskokom. Keď v deň vyjdenia článku prišla do ZOO, pokladníčka

jej povedala, že nie je žiadna odborníčka a odišla. Pocítila negatívne reakcie od zamestnancov, tiež od
zriaďovateľa,ktorýjejpovedal,ževerejnýimagesanedáudržať.Bolarozhodnutáodísťužpredvyjdením
článku, ale článok jej vzal všetku úctu, odišla s hanbou, čo si nezaslúžila. Problémom je celé vyznenie
článku, už samotný nadpis uvádza: Falošná kariéra, falošný životopis, čo sa nezakladá na faktoch. Japlánovala odchod zo ZOO Bratislava na konci leta, nástupným miestom malo byť ZOO Bojnice, čo potom
padlo magistrát po zverejnení článku ju vyzval, aby odišla čo najskôr. Článok rozdúchal nenávisť voči
jej osobe, čo malo negatívny dôsledok aj na rodinu, bolo jej ľúto hlavne mamy, ktorá sedela v šoku, čo

sa to robí. Volala jej rodina aj známi z celého Slovenska, títo ľudia čítajú Plus 7 dní, mama dokonca aj
počula negatívnu reklamu v rádiu Regina, podobné reakcie dostala aj od svojej sestry, o negatívnych
dôsledkov v článku by mohla veľa hovoriť. Rozpracované prospekty jej po vyjdení článku padli, rok bola
nezamestnaná, čo bolo dôsledkom článku, povesť sa nedala ľahko napraviť. Bolo jej vysvetľované, že
je nevhodný kandidát pri snahe hľadať si novú prácu. Má aj reakciu riaditeľa ZOO v Košiciach, ktorý jej

povedal, aby sa jej darilo, že sám bol v podobnej situácii a mal z toho depresie až sklony k samovražde,
aby takto nedopadla. Teraz pracuje v ZOO Liberec na polovičný úväzok, rok však bola bez príjmu,
v septembri a októbri pracovala v ZOO Liberec na dohodu. Ľudia jej to vyhadzovali na oči, povedali,
že oni tomu neveria, ale veria tomu ostatní. Uviedla jednu skúsenosť, než odišla zo ZOO Bratislava,
jedna novinárka prejavila záujem o rozhovor, chcela robiť profil, čo padlo po vyjdení článku, tiež bola na
vernisáži študentov VŠVU vo februári 2024, kam bola pozvaná jej sekretárka, ktorá ju zobrala so sebou,

bola tam novinárka, ktorá chcela vtedy robiť článok a ktorá sa na jej osobu vulgárne vyjadrila. Tiež má
skúsenosť, keď sa v Liberci zaujímala o umiestnenie dcérky do škôlky, začala navštevovať viaceré
škôlky a v jednej jej aj miesto sľúbili, potom ďalšia škôlka povedala, že si ju vygooglila, že je klamárka a
následne škôlka, ktorá chcela prijať dcérku zaujala negatívne stanovisko, čo bolo tiež dôsledkom článku.
Reakcie na článok sú absolútne neprimerané a ľudia ju vidia v negatívnom svetle aj po viac ako roku,

na internete to zostane. Na otázky advokátky žalovaného, žalobkyňa v súvislosti so spoluprácou ZOO
Tallin odpovedala, že bola manažérkou projektu za svoju firmu v rámci úlohy, ktorú mali spracovať.
Na projekte tigrov, bola odovzdaná celá štúdia, potom jej telefonovali, že niečo je potrebné zmeniť, ale
práve vtedy išla do pôrodnice a následne sa narodila dcérka. Dohodli sa na schôdzke v Talline, kde
cestovala spolu so štvormesačnou dcérkou a manželom, ktorý jej vtedy pomáhal starať sa o dcérku.

Na otázku, či mala so ZOO Tallin nedorozumenie ohľadom uhradenia nejakých cestovných nákladov,
žalobkyňa uviedla, že sa jednalo o stretnutie, keď bola v Talline s dcérou a manželom, dcéru nemohla
nechať doma. Bola dva dni v ZOO a komunikovala s riaditeľom, keď prišla domov poslala riaditeľovi
faktúru a on povedal, že nebude hradiť náklady za rodinnú dovolenku. Vyúčtovala len svoje náklady, nie
náklady manžela a dcérky, nikto jej to nezaplatil a nakoniec to nechala tak. Na projekte Orlie skaly bola

vedúcouvypracovaniaprojektuzasvojufirmu,nevie,čibolizapracovanéjejnávrhydofinálnejrealizácie,
ale predpokladá, že nie, lebo zvyčajne by tam bol nejaký kontakt. Štúdia nie je projekt, robia priestorové
štúdie, vizualizácie. Na pavilóne goríl so ZOO Praha nespolupracovala, ani to nikdy nezverejňovala.
Pána Tomáša T. pozná, prijímala ho do ZOO Bratislava na miesto prevádzkového námestníka, mal aj
poverenie na jej zastupovanie. Keď odchádzala, tak ho magistrátu v roku 2021 odporučila na svoje

miesto. Keď spolu pracovali, mali dobrý vzťah a dobrú spoluprácu. Keď v lete 2021 odišla, začal p.
T. všetkým vysvetľovať, že magistrát povedal, že ak sa nevráti do funkcie, bude on riaditeľom. Keď sa
vrátila, staval sa do pozície, že sa mu ublížilo, burcoval ľudí proti nej. Emócie boli vypäté a po tom, čo v
marci 2022 nastúpila do funkcie, asi v priebehu mesiaca p. T. odišiel. Táto zmena k horšiemu, čo sa týka
vzťahu ju trápila a trápi dodnes, pokladala ho za dobrého človeka a dobre sa jej s ním spolupracovalo.

Pokiaľ ide o informovaní médií o kauzách spojených so žalobkyňou, o životopise informoval žalovaný
ako prvý a Plus 7 dní z toho urobilo kauzu, o občianstve boli články aj v iných médiách a prvýkrát sa
vzdala funkcie riaditeľky ZOO práve preto, a to do doby vybavenia si občianstva, o zrušení Dinoparku
informovali viaceré média. Občianstvo ani Dinopark neboli v predmetnom článku spomínané.
7. Svedkyňa M. N., autorka predmetného článku, prejavila údiv nad tým že sa žalobkyňa vôbec súdi,

pristupovali k nej korektne a dali jej priestor na vyjadrenie. Motiváciou na napísanie článku bola reportáž
v RTVS, v ktorej sa hovorilo o ZOO Bratislava, z ktorej vyplynulo, že situácia je tam príšerná a tiež
mali vlastné informácie týkajúce sa životopisu žalobkyne. Pri príprave článku čerpala z RTVS, Googlu,
tiež oslovila riaditeľov niektorých ZOO, zo životopisu, oslovila aj žalobkyňu a magistrát. Získala aj
stanovisko riaditeľa ZOO Tallin, on poprel spoluprácu so žalobkyňou, nespomínal na ňu v dobrom, a

to ani ľudsky, prísť s rodinou na výlet a potom si to dať preplatiť, je to šokujúce. V prípade ZOO Praha
komunikovala, nevie, či s riaditeľom alebo hovorcom, má oficiálnu odpoveď. Tiež sa vyjadrili, že oslovili
žalobkyňu, ale k spolupráci nedošlo. Priestor na vyjadrenie dali aj žalobkyni, ktorá odpovedala písomne.
Životopis žalobkyne nebol pravdivý, nadobudla dojem a riaditelia ZOO to potvrdili, že žalobkyňa udávala
konkurzy v životopise ako pracovné skúsenosti, mohla sa do konkurzu zapojiť, ale jej nápady neboli

realizované. Podľa životopisu je to ideálna riaditeľka, nekorešponduje to však s realitou. Primárnym
zdrojom informácii pri písaní článku boli riaditelia ZOO Tallin, Berlín a Praha, s ktorými písomne aj
telefonicky komunikovala a tiež písomné stanovisko samotnej žalobkyne. Nevie vysvetliť, že riaditeľ
ZOO Tallin poprel ich komunikáciu, je to jedno, odpoveď, ktorú jej dali bola ich odpoveď, možno to bolhovorca. Riaditeľ ZOO Tallin uviedol, že zo začiatku spolupracovali so žalobkyňou a potom spoluprácu
zrušili a nedošlo k realizácii predstáv. ZOO Tallin spolupracovala so žalobkyňou, ale nie tak, ako to
žalobkyňa uviedla v životopise, faktúra bola za nejaký nápad, nie za to, čo mala uvedené v životopise,

p. T. neuvádzala v životopise, že ide o štúdiu, uvádzala, že ide o projekty. Štúdia nie je projektom,
štúdiu vypracuje aj študent, projekt je určite profesionálnejší a zahŕňa aj realizáciu. Svedkyňa uviedla,
že jej poznanie, že projekt nemôže byť aj štúdia v rámci dizajnérstva ZOO, vychádza z toho, že neboli
naplnené nápady žalobkyne, ktoré dávala a niečo z nich mohlo aj vyjsť. Svedkyňa vychádzala z praxe a
hovorila s ľuďmi pracujúcimi v ZOO, žalobkyňa predkladala svoje nápady, ktoré boli čiastočne úspešné

alebo neúspešné a ona ich prezentovala ako keby boli realizované. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení
operovala s tým, že neuvádzala v životopise projekty, ale dávala štúdie a že aj nerealizované diela sú
dielami, bolo to uvedené aj v článku, svedkyňa si to však nemyslí. Informáciu, že si žalobkyňa nechala
preplatiť cestu do Tallinu aj s rodinnými príslušníkmi, získala z odpovede ZOO Tallin. Náplň práve ZOO
dizajnéra spočíva v tom, že nadizajnuje so všetkým čo k tomu patrí a ZOO sa rozhodne či sa to páči,
alebo nepáči. V prípade žalobkyne neboli niektoré nápady realizované. Dizajnér si to nedá do životopisu,

ak sa to nezrealizuje, prípadne môže uviesť, že vypracoval štúdiu a nie projekt. Náplňou práce riaditeľa
ZOO je v prvom rade manažment. Reportáž má určitý postup, v prípade, keď človek odpovie a nič nie je
na odpovedi zmenené, nebýva autorizácia odpovede. Myslí, že korektne vyňali časť, ktorá sedela a tak
ju zverejnili. Myslím, že dodržuje etický kódex vydavateľa, podľa jej názoru poskytli žalobkyni dostatočný
priestor na vyjadrenie. Informáciu o ZOO Praha mala žalobkyňa na sociálnej sieti, uviedla ju tam sama.

8. Svedok G.. F. T.L. vypovedal, že v súčasnosti nie je v žiadnom vzťahu so žalobkyňou, v minulosti
pracoval v ZOO Bratislava, kde žalobkyňa bola riaditeľkou, svedok bol prevádzkový námestník, mali
pracovný vzťah, a to bez konfliktov. So zamestnancami vychádzala žalobkyňa normálne, až keď
sa mala vrátiť naspäť, čo mala ísť naspäť do funkcie bez výberového konania, zamestnanci spísali
otvorený list primátorovi a vyjadrili nesúhlas s takýmto postupom. Počas obdobia, keď bola žalobkyňa

riaditeľkou, vie to povedať sprostredkovanie, ľudia zo zoologického odboru dávali výpoveď alebo ju
dostali. Boli dlhodobo PN, piati zo šiestich ľudí odišli, ide o podstatný odbor, skúsených zoológov
nenájdete len tak. V článku povedal, že odbor bol rozpustený, dá sa to tak charakterizovať. Funkcia
vedúceho zoologického odboru bola zrušená a nahradená zoologicko - prevádzkovým námestníkom.
Počas pôsobenia žalobkyne vo funkcii riaditeľky boli zmeny aj na marketingovom oddelení, presné čísla

si nepamätá. V podstate bola fluktuácia vysoká a to aj po jeho odchode zo ZOO, keď odišlo mnoho
chovateľov. Ťažko sa odpovedá, čo bolo dôvodom vysokej fluktuácie, niektorí dostali výpovede a tí,
ktorí odišli sami tak riešili nespokojnosť s vedením ZOO.O nespokojnosti zamestnancov vedeli aj iné
média, pred publikovaním predmetného článku, bola reportáž v RTVS, ktorá sa venovala nespokojnosti
zamestnancov. Svedok poskytol informácie RTVS a Plus 7 dní, nepamätá si, ale iným médiám nie.

Zo začiatku spolupráce mali so žalobkyňou rovnaký názor na chod ZOO a realizáciu projektov, potom
to bolo podstatne horšie, keď dostala žalobkyňa „príjemne vymyslenú“ funkciu na magistráte, bolo
to predtým, keď sa druhýkrát stala riaditeľkou. Mali rozpory v projektovaní výbehu medveďov, mali
odlišný názor na to, kde sa má výbeh realizovať. Povedal by, že žalobkyňa bola prítomná pri realizácii
výbehu medveďov, zapracovali vždy všetky jej pripomienky a nápady do projektu, v tom čase nebola

riaditeľkou, ale projektovou manažérkou na magistráte. Svedok do ZOO prišiel vďaka žalobkyni a jej
životopisu, postupom času ako ona uviedla, strácali dôveru, až vymizla úplne. Myslí, že informácie,
ktoré uvádzala v životopise neboli pravdivé, resp. korektne uvedené. Zo začiatku bola žalobkyňa plná
entuziazmu a spolupráce, od špičkovej architektky by sa očakávalo realizovanie projektov aj v praxi,
čo sa nestalo. Svedok uviedol, že náplňou práce prevádzkového námestníka ZOO je chod ZOO po

technickej stránke, spadalo pod neho aj zoologické oddelenie, z ktorého v priebehu 2-4 mesiacov odišlo
päť zo šiestich ľudí, minimálne jednej zamestnankyni bola daná výpoveď, na meno si nespomenie.
Žalobkyňa pravdepodobne iniciovala rozpustenie zoologického oddelenia, pretože tieto kompetencie
boli na jej strane. Rozpustenie zoologického oddelenia môže znamenať aj ohrozenie života zvierat, zažil
to aj v inej ZOO a preto trvá na tom, že nájsť erudovaných zoológov je ťažké. Štát kontroluje chod ZOO,

kontroly sú z ministerstva, z veterinárnej správy a okresného úradu. Nevie sa vyjadriť k tomu, či niektorý
z úradov konštatoval ohrozenie chovu zvierat v ZOO Bratislava, z počutia vie, že bola nejaká veterinárna
správa pri pochybnostiach pri rekonštrukcie pavilónu hrošíkov, nebol už pri tom. Projekt medveďov bol
projektom celej ZOO, svedok sa ho aktívne zúčastňoval, z magistrátu bolo sľúbených okolo 600.000,- €
na tento projekt, výslednú sumu nevie uviesť. Dôvodom nerealizácie projektu medveďa nemohlo byť aj

to, že sa nezmestil do rozpočtu, projekt bol pripravený a odkonzultovaný na magistráte a bol odovzdaný
na stavebné oddelenie. V tom čase som bol svedok povereným riaditeľom ZOO, žalobkyňa v tom čase v
ZOO nepracovala. Nepamätá si po troch rokoch cenu projektu, ktorý mal niekoľko častí, každá sa dala
urobiť osve, medzitým zdraželi materiály rozdiel medzi rozpočtom a konečnou sumou sa mohol riešiťdofinancovaním z magistrátu, svedok podal návrh na stavebné konania a následne mu bolo doporučené
podpísať výpoveď, čo aj urobil, bola to výpoveď zo strany zamestnávateľa. Nie je právnik, nerozlišuje, či
išlo o dohodu alebo výpoveď. Pri podpisovaní mu bolo povedané, že buď podpíše alebo budú na neho

niečo hľadať, bol rozhodnutý odísť, tak podpísal. Pri podpisovaní bola šéfka personálneho oddelenia z
magistrátu a z právneho oddelenia a žalobkyňa.
9. Podľa stanoviska ZOO Bratislava zo dňa 7.3.2024 - poskytnutie informácií na základe žiadosti
žalobkyne, počas obdobia vykonávania funkcie riaditeľky ZOO Bratislava žalobkyňou v období od
1.11.2020 do 22.6.2021 a od 1.3.2022 do 30.4.2023 zoologické oddelenie ZOO Bratislava nebolo

rozpustené a ani nebola schválená zmena organizačnej štruktúry, ktorá by obmedzila činnosť
zoologického oddelenia. Podľa stanoviska ZOO Bratislava zo dňa 18.3.2024 - poskytnutie informácií na
základe žiadosti žalobkyne, počas obdobia vykonávania funkcie riaditeľky ZOO Bratislava žalobkyňou
v období od 1.11.2020 do 22.6.2021 a od 1.3.2022 do 30.4.2023, počet pracovných miest podľa
organizačnej štruktúry od 1.11.2020 do 22.6.2021 bol 75, rovnaký počet bol aj v období od 1.3.2022 do
30.6.2021 a od 1.7.2022 do 30.4.2023 bol počet pracovných miest 79. Počet zamestnancov k 1.11.2020

bol 69,5, k 30.6.2021 bol 74,5, k 1.3.2022 bol 69,5, k 30.4.2023 bol 79. V období od 1.11.2020 do
22.6.2021 bolo 9 ukončení pracovného pomeru dohodou, žiadna výpoveď daná zamestnávateľom a
žiadnavýpoveďdanázamestnancom. Vobdobíod1.3.2022do30.4.2023bolo19ukončenípracovného
pomeru dohodou, 3 výpovede dané zamestnávateľom a 5 výpovedí daných zamestnancom.
10. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

11. Podľa §8 ods. 1 zákona č. 265/2022 Z.z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a
audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o publikáciách) ak bolo v periodickej publikácii alebo v agentúrnom servise uverejnené
nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie, ktoré zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej
osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť,

má táto osoba právo na uverejnenie vyjadrenia. Vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ
spravodajského webového portálu a tlačová agentúra sú povinní na žiadosť tejto osoby vyjadrenie
uverejniť.
12. Podľa §8 ods. 2 zákona č. 265/2022 Z.z. žiadosť o uverejnenie vyjadrenia sa musí doručiť
vydavateľovi periodickej publikácie, prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu alebo tlačovej

agentúre do 30 dní od uverejnenia predmetného skutkového tvrdenia, inak právo na vyjadrenie zaniká.
Práva vyplývajúce z osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
13. Podľa §8 ods. 3 zákona č. 265/2022 Z.z. žiadosť o uverejnenie vyjadrenia musí byť písomná,
podpísaná žiadateľom a musí obsahovať a )identifikáciu vydania alebo agentúrneho servisu, v ktorom
bolo skutkové tvrdenie uverejnené, b) popis skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie

nepravdivé alebo neúplné a v čom zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo
dobrej povesti právnickej osoby.
14. Podľa §8 ods. 4 zákona č. 265/2022 Z.z. súčasťou žiadosti o uverejnenie vyjadrenia musí byť jeho
písomné znenie. Vyjadrenie sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa poprie, doplní, spresní
alebo vysvetlí napádané skutkové tvrdenie a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok. Vyjadrenie musí byť

rozsahom primerané napádanému skutkovému tvrdeniu a z neho vyplývajúcemu hodnotiacemu úsudku.
15. Podľa §8 ods. 5 zákona č. 265/2022 Z.z. vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ
spravodajského webového portálu a tlačová agentúra sú povinní uverejniť vyjadrenie bezodplatne,
s označením „vyjadrenie“, s pripojením mena a priezviska alebo názvu žiadateľa o uverejnenie
vyjadrenia a bez súvisiaceho textu obsahujúceho hodnotiaci úsudok vydavateľa periodickej publikácie,

prevádzkovateľa spravodajského webového portálu alebo tlačovej agentúry.
16. Podľa §8 ods. 7 zákona č. 265/2022 Z.z. vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ
spravodajského webového portálu a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť vyjadrenie, ak a) môžu
dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia, ktorého sa žiadosť o uverejnenie vyjadrenia týka, b) žiadosť
o uverejnenie vyjadrenia nemá náležitosti podľa odsekov 3 a 4, c) smeruje voči skutkovému tvrdeniu

uverejnenému na základe predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie vyjadrenia, d) by bol
uverejnením vyjadrenia spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo ak by bolo jeho
uverejnenievrozporesdobrýmimravmi,e)byuverejnenievyjadreniapredstavovaloneoprávnenýzásah
do práv alebo právom chránených záujmov tretej osoby.
17. Podľa §10 ods. 1 zákona č. 265/2022 Z.z. právo na vyjadrenie a právo na dodatočné oznámenie sa

nevzťahujú na skutkové tvrdenie, ak vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského
webového portálu alebo tlačová agentúra nezodpovedá za obsah alebo pravdivosť informácie. Zmenou
vydavateľa periodickej publikácie, prevádzkovateľa spravodajského webového portálu alebo tlačovej
agentúry povinnosť uverejniť vyjadrenie alebo dodatočné oznámenie nezaniká.18. Podľa §10 ods. 2 zákona č. 265/2022 Z.z. ak vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ
spravodajského webového portálu alebo tlačová agentúra neuverejnia vyjadrenie alebo dodatočné
oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na jeho uverejnenie, rozhodne o povinnosti

uverejniť vyjadrenie alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa
periodickej publikácie, prevádzkovateľa spravodajského webového portálu alebo tlačovú agentúru
požiadala, súd.
19. Podľa §10 ods. 3 zákona č. 265/2022 Z.z. žaloba podľa odseku 2 sa musí podať na súd do 90
dní od uverejnenia skutkového tvrdenia, ktorého sa žiadosť o uverejnenie vyjadrenia týkala alebo od

právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa týkala žiadosť o uverejnenie dodatočného oznámenia, inak právo
domáhať sa na súde uverejnenia vyjadrenia alebo dodatočného oznámenia zaniká.

20. Právo na uverejnenie vyjadrenia prináleží každej fyzickej osobe, ak bolo v periodickej publikácii
alebo v agentúrnom servise uverejnené nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie, ktoré zasahuje
do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či

neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene alebo nezavinene, vedome alebo nevedome. Nevyžaduje
sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bo spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo
nerušenie chránených osobnostných práv fyzickej osoby. V rámci všeobecného osobnostného práva
zákon poskytuje občianskoprávnu ochranu proti konaniam, spôsobilým objektívne privodiť ujmu na
osobnostnýchprávachdotknutéhosubjektutým,žeznižujújehočesťuinýchľudíatýmohrozujúvážnosť

jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Predmetom práva na česť nie je česť abstraktná, ale výlučne
vážnosť,ktorúsubjektprávapožívavočiachčlenovspoločnosti,totoprávosamenívpriebehuaktívneho
života každého jedinca, najmä v rámci jeho uplatňovania v spoločenskom živote, spravidla je spojené s
výkonom určitého povolania. Právom brániť sa proti neoprávneným zásahom disponuje výlučne subjekt
práva.

21. Právnu úpravu práva na informácie zakotvuje Ústava SR, ktorá v čl. 26 ods. 1 uvádza, že sloboda
prejavu a právo na informácie sú zaručené, v ods. 2 uvádza, že každý má právo vyjadrovať svoje
názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať
a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu, v ods. 4 uvádza, že slobodu prejavu a
právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej

spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu
verejného zdravia a mravnosti. Listina základných práv a slobôd v druhej hlave, čl. 17 upravuje právo na
slobodu prejavu a právo na informácie. V článku 17 ods. 2 Listiny je zabezpečené právo na vyjadrenie
svojho názoru obdobne ako v Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd, podľa ods. 4 je možné
obmedziť slobodu prejavu a právo na informácie zákonom vtedy, ak ide o opatrenia v demokratickej

spoločnosti nevyhnutné aj pre ochranu práv a slobôd druhých. Podmienky, za ktorých možno obmedziť
právo slobody prejavu formuluje čl. 10 ods. 2 Dohovoru, kde sa, okrem iného uvádza, že výkon slobôd
môže podliehať obmedzeniam alebo sankciám, stanovených zákonom, nevyhnutných v demokratickej
spoločnosti v záujme ochrany povesti alebo práv iných, zachovaniu autority a nestrannosti súdnej moci.
Ochrana cti, dôstojnosti a súkromia fyzickej osoby v našom právnom poriadku vychádza z Ústavy, čl.

19, v ktorom sa v ods. 1 uvádza, že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena.
22. Pri rozhodovaní predmetnej veci súd vychádzal najmä z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (ESĽP) vzťahujúcej sa na veci ochrany osobnosti, podľa ktorej sloboda prejavu predstavuje
jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a

sebarealizácie. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k informáciám a myšlienkam, ktoré sa prijímajú priaznivo,
resp. sa považujú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát
alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno
hovoriť o "demokratickej spoločnosti" .Sloboda politickej diskusie je jadrom koncepcie demokratickej
spoločnosti. Tie isté princípy vyplývajú aj s Dohovoru. Keďže právo na slobodu prejavu a právo na

ochranu osobnosti sú rovnako garantované Ústavou ako aj Dohovorom, riešenie konfliktu medzi týmito
právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu zvážil význam proti sebe stojacich
záujmovato,čijednémuprávunebolabezdôvodnedanáprednosťpreddruhým.Rozhodnutiesúdumusí
vychádzať zo zásady proporcionality a do práva na slobodu prejavu zasahovať, len ak je to nevyhnutné.
Ústavný súd SR obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody a teda aj slobody prejavu,

považuje za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom,
resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej
spoločenskej potreby, a je primerané.23.Súdpozhodnoteníobsahuaformynapadnutýchvýrokovapoužitýchvýrazovýchprostriedkovustálil,
že sa jedná o skutkové tvrdenia, nie hodnotiace úsudky, ktorými žalovaný konštatuje fakty súvisiace
s profesnou kariérou žalobkyne, žalovaný nehodnotí a nevyjadruje svoje vlastné úsudky, ale v článku

uvádza skutkové tvrdenia, a to tvrdenia nepravdivé alebo neúplné, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do cti a
dôstojnosti žalobkyne. Dôkaznými prostriedkami procesného útoku mal súd preukázané, že informácie
uvádzané žalobkyňou v životopise sú pravdivé, žalobkyňa uviedla spoluprácu s viacerými subjektami,
obmedzila sa na pojem spolupráca ako taký, neuvádzala, či došlo aj k prípadnej realizácii navrhovaných
štúdií, ktoré pre konkrétnu ZOO vypracovala. Podľa popisu spolupráce zo strany žalobkyne išlo

predovšetkým o práce štúdiového charakteru, vízie a projektové štúdie, o vypracovanie dizajnérskeho
pohľadu konkrétneho zamerania, nie samotnú realizáciu projektu. Za svoju prácu žalobkyňa dostala
od spolupracujúcich subjektov finančnú odmenu, a to bez ohľadu na následnú realizáciu, z čoho
jednoznačne vyplýva, že k spolupráci na požadovanej úrovni došlo. Tvrdenie žalovaného, že spoluprácu
uvádzanú v životopise viacerí popierajú, nemal súd preukázanú, autorka článku síce uviedla, že
komunikovala so zástupcami troch ZOO, avšak kontaktnú osobu nevedela upresniť, čím hodnovernosť

poskytnutých informácií stráca na vážnosti a vyvoláva dojem, že autorka článku si dané informácie
prinajmenšom prispôsobila tak, aby dosiahla atraktívnosť článku so zámerom zaujať čitateľa a poškodiť
povesť osoby, o ktorej píše. Zverejnené informácie sú preto neúplnými skutkovými tvrdeniami, ku ktorým
mala žalobkyňa právo žiadať od žalovaného uverejnenie svojho vyjadrenia, o ktoré žalovaného aj
požiadala a ktorú žiadosť žalovaný odignoroval, keď k žiadosti o zverejnenie vyjadrenia nezaujal žiadne

stanovisko. Účelom vyjadrenia je uviesť uverejnené skutkové tvrdenia na pravú mieru vlastným opisom
skutkových tvrdení dotknutou osobou, žalobkyni vzhľadom na neúplnosť a nepravdivosť zverejnených
skutkových tvrdení žalovaným, vzniklo právo na vlastné vyjadrenie ako reakciu na predmetný článok.
Rozsah požadovaného vyjadrenia zodpovedá primeranosti napadnutých skutkových tvrdení, žalobkyňa
konkretizuje v čom sú výroky zverejnené žalovaným nepravdivé alebo neúplné a uvádza svoje

vlastné skutkové tvrdenia, odlišné od tvrdení žalovaného v predmetnom článku. Súd sa stotožnil s
argumentáciou žalobkyne, že vo svojej žiadosti o zverejnenie vyjadrenia sa obmedzila len na tvrdenia,
ktorými nevyhnutne v primeranej miere reaguje buď na klamlivé alebo neúplné a tým pravdu skresľujúce
výroky žalovaného a uvádza len toľko informácii, koľko je potrebné na rozptýlenie nepráv v uverejnenom
článku. Nepravdivé skutkové tvrdenie žalovaný uvádza už v samotnom názve článku: „Falošná kariéra:

Životopis šéfky ZOO má podstatnú chybu, nie je celkom reálny“, keď spochybňuje pravdivosť životopisu
žalobkyne predloženého v rámci uchádzania sa o post riaditeľky bratislavskej zoologickej záhrady, z
čoho si čitateľ môže vyvodiť záver, že žalobkyňa vo svojom životopise klamala. Za nepravdivé súd
vyhodnotil aj tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa nespolupracovala so ZOO Tallin na projekte
Tigrie údolie, že sa nepodieľala na vedení projektu Orlie skaly v ZOO Berlín, dôkazmi procesného

útoku žalobkyňa spoluprácu s menovanými ZOO relevantne preukázala (faktúra a jej úhrada) a preto
právom spoluprácu uvádzala aj vo svojom profesnom životopise. Informácie týkajúce sa prípadnej
spolupráce so ZOO Praha v článku ani nemali dôvod byť uvedené, nakoľko článok obsahoval skutkové
tvrdenia uvádzané v životopise žalobkyne a spoluprácu so ZOO Praha žalobkyňa v životopise ani
neuvádzala, v kontexte uvedeného možno vyhodnotiť tieto skutkové tvrdenia ako neúplné a teda

rovnako podliehajúce právu žalobkyne na vyjadrenie a jeho zverejnenie žalovaným. Nepravdivosť
skutkových tvrdení uvádzaných v článku, týkajúcich sa fluktuácie zamestnancov ZOO Bratislava počas
pôsobenia žalobkyne vo funkcii riaditeľky mal súd preukázanú vyjadrením samotnej ZOO Bratislava,
svedecká výpoveď pána T. nebola v tomto smere vierohodná, aj s ohľadom na jeho vtedajšie osobné
ambície zastávať post žalobkyne. Pokiaľ ide o obsahovú stránku vyjadrenia napádanú žalovaným, súd

poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/187/2017 v ktorom NS SR vyslovil právnu vetu, že
na zachovanie účelu práva na odpoveď, ktoré zaručuje rovnosť strán pri informovaní spoločnosti, je vo
vzťahu k dotknutej osobe dôležité netrvať na úplnej presnosti popísania skutkových tvrdení a klásť tak
na ňu prísnejšie nároky, než akým podliehajú samí autori článkov v periodickej tlači, ale aj v jej prípade
je potrebné pripustiť v rovnakej miere ako u autorov isté zjednodušenie, či zhrnutie.

24. Autorka dotknutého článku uviedla nepravdivé a neúplné skutkové tvrdenia o životopise žalobkyne,
ktorými preukázateľne zasiahla do cti a ľudskej dôstojnosti žalobkyne a zverejnenie článku negatívnym
spôsobom zasiahlo žalobkyňu. Z reakcie okolia vyplýva, že toto začalo vnímať žalobkyňu ako klamárku
a podvodníčku, čo urýchlilo rozhodnutie žalobkyne odísť z postu riaditeľky ZOO Bratislava, funkcie sa
vzdala práve v dôsledku uverejnenia článku zo strany žalovaného, nakoľko ide o jeden z najčítanejších

internetových portálov, informáciu o falošnom životopise žalobkyne začali potom preberať aj iné médiá.
ŽalobkyňamalanásledneprezlúpovesťproblémnájsťsiprácuakodizajnérkaZOO,zamestnaťvodbore
sa jej podarilo až od 1.4.2024 v ZOO Liberec, teda rok po ukončení zamestnaneckého pomeru v ZOO
Bratislava. Vzhľadom na uvedené žalovaný mal povinnosť uverejniť žalobkyňou požadované vyjadreniek predmetnému článku, čo neurobil a ani nijako na žiadosť žalobkyne nereagoval, žalobkyňa právom v
zákonnej lehote podala žalobu na súd, ktorý nárok žalobkyne vyhodnotil ako dôvodný a žalobe vyhovel.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.