Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 15C/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124359204
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:6124359204.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., D. D. E. F.,

G. H. I. XXXX/XX, J.: XXXXXXXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom v
Ružomberku, A. Bernoláka 1400/7, IČO: 52959601, proti žalovanej: I. C., K.. E. J. L., D. D. E. M., N. X,
J.: XXXXXXXX, zastúpenej JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom v Bratislave – mestská
časť Nové Mesto, Vajnorská 55, v spore o zaplatenie sumy 1.478,23 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.404,32 eura s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania
za obdobie od 29.05.2024 až do jej zaplatenia a náhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku
vo výške 175,- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,36 %.

IV. Znalcovi J. O. P. s miestom výkonu znaleckej činnosti Q., C. R. XXX, priznáva nárok na náhradu
účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov voči žalobcovi v rozsahu 4,82

% a voči žalovanej v rozsahu 95,18 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu iniciujúcim upomínacie konanie podľa zákona č. 307/2016
Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica 08.08.2024 ako súdu kauzálne príslušnému na takéto konanie (ďalej len
„upomínací súd“), sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej s poukazom
na § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) domáhal zaplatenia sumy 1.478,23 eura s 9,5 %-
ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 14.05.2024 až do jej zaplatenia a náhrady nákladov
za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 175,- eur, ako aj náhrady trov konania.

2. Odôvodnil ju tým, že:
2.1. Pri dopravnej nehode zo 17.01.2024 v okrese Námestovo došlo k poškodeniu motorového vozidla
H. (ďalej len „MV“). Náklady na jeho opravu boli stanovené faktúrou číslo 24VF00032 z 29.02.2024 vo
výške 9.654,62 eura (ďalej len „fa“). Žalovaná vyplatila poškodenému poistné plnenie v celkovej výške
4.785,88 eura, pričom poškodenému neuhradila časť nákladov na opravu MV v žalovanej výške, čo
oznámila písomným podaním z 13.05.2024.

2.2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 05.08.2024 nadobudol žalobca od poškodeného
pohľadávku na náhradu škody vzniknutej na poškodenom MV.2.3. Žalobca požiadal znalca J. O. P., C. R. XXX, Q. o stanovenie výšky škody na MV vzniknutej pri
dopravnej nehode zo 17.01.2024. Zo záverov znaleckého posudku č. 62/2024 zo 17.06.2024 (ďalej len
„ZP“) vyplýva, že výška škody na poškodenom MV je 9.695,- eur.

2.4. Podľa žalobcu žalovaná nedôvodne krátila poistné plnenie v žalovanej výške a podanou žalobou sa
žalobca domáha zaplatenia škody na MV v rozsahu stanovenom fa po odpočítaní zmluvne dojednanej
spoluúčasti a po odpočítaní zníženia poistného plnenia z titulu podpoistenia vozidla.

3.Protiplatobnémurozkazu,ktorýupomínacísúdvuvedenejvecipodľanávrhuvydal20.08.2024podsp.

zn. 12Up/1402/2024, podala žalovaná včas odpor s odôvodnením vo veci samej podaním z 05.09.2024,
neuznávajúc uplatnený nárok v celom jeho rozsahu, považujúc ho za neodôvodnený a nepreukázaný,
uvádzajúc v jeho odôvodnení, že:
3.1. Považuje za dôvodné a oprávnené, ak žalovaná v rámci šetrenia poistnej udalosti pristúpila
k objektívnemu posúdeniu uplatneného nároku na poskytnutie poistného plnenia a posudzovala
účelnosť vynaložených nákladov na opravu MV (náhradné diely, materiál a i.) porovnaním nákladov na

opravu s kalkulačným programom, prípadne katalógovými cenami náhradných dielov a cenu práce za
normohodinu, čo bolo v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a likvidácia
poistnej udalosti bola preto vedená a ukončená správne.
3.2. Výška náhrady škody nie je daná sumou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške
sumy vynaloženej účelne. Žalovaná poskytla poistné plnenie v rozsahu kontrolnej kalkulácie, teda v

rozsahu primeraných nákladov vychádzajúcich zo zisteného skutkového stavu. Ak žalobca, resp. jeho
právny predchodca ako poškodený akceptoval ceny uvedené servisom, ktorý opravu vykonal, jedná sa
len o zmluvne dohodnuté ceny a nie o účelne vynaložené náklady na opravu, v kontexte čoho poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 z 21.12.2009.
3.3. Faktúra za opravu vozidla nie je automaticky ekvivalentom skutočnej škody vzniknutej

poškodenému, za ktorú by mala v plnom rozsahu niesť zodpovednosť žalovaná, ako taká nepreukazuje
skutočnú výšku škody a na základe nej nejde o hodnoverné preukázanie vzniku a výšky škody na strane
žalobcu – nejde o právne relevantný dôkaz.
3.4. Žalovaná nepristúpila ku kráteniu uplatňovaného poistného plnenia, ale poskytla poistné plnenie
v zmysle kontrolnej kalkulácie, odzrkadľujúcej účelne vynaložené náklady na opravu poškodeného

MV. Kalkulácia nákladov žalovanej na opravu (Audatex) vychádza priamo z dát udávaných výrobcami
vozidiel vo vzťahu k pracovným operáciám, normočasom (časový rozsah prác) a pracovným metódam.
3.5.NesúhlasilaanisozávermiZP,odkazujúcnavyjadreniepríslušnéhoúsekulikvidácie:„Rozdielmedzi
našou kalkuláciou a kalkuláciou servisu je v inej metóde lakovania ktorú servis nepreukázal (účtujú
metódu K1G priznanú majú K1N). Znalec použil v prípade lakovania najlacnejšiu základnú metódu

lakovania K1R preto vzniká rozdiel v časových jednotkách. Rozdiel v lakovacom materiáli je v lakovacej
konštante. V našej kontrolnej kalkulácii je lakovacia konštanta PK51 = 100 %. Znalec použil PK = 120 %
bez podloženia výpočtu. Autoservis I. A. tiež použil lakovací materiál PK51 = 120 %. Znalec ďalej účtuje
vyššiu normohodinu práce podľa cenníka pravdepodobne autorizovaného servisu. Servis ktorý vykonal
opravu nemá autorizáciu a tak si nemôže účtovať normohodiny autorizovaného servisu.“

3.6. S poukazom na čl. 11 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a vyjadrenie likvidačného úseku, osôb odborne spôsobilých v danom obore uviedla, že závery ZP nie
sú náležite odôvodnené, nie je preskúmateľný, dostatočne doložený, relevantný v posudzovanej veci a
že znalec sa nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktorými sa zaoberať mal.
3.7. Uviedla, že rozdiel medzi uplatneným a poskytnutým plnením spočíva v neúčelných a

nepreukázaných nákladoch na opravu poškodeného MV konštatoval, že:
ad1) Žalobca nepreukázal, prečo v danom prípade lakoval poškodené časti iným spôsobom, ako
mu uznal technik spoločnosti Slovexperta pri obhliadke a teda bezdôvodne vyúčtoval neprimerané
náklady na lakovací materiál na úrovni materiálového indexu 120. Žalovaná využijúc systém Audatex
pri výpočte spotreby lakovacieho materiálu kalkuluje na úrovni 100 % (podporný kód PK51), teda v

žiadnom prípade neznižuje primerane´ náklady na lakovanie (napr. na 90 %, 80 % a pod.). Vo výpočte
spotreby lakovacieho materiálu sú v požadovanej výške zahrnuté všetky materiály, ktoré sú potrebne´
k riadnemu vykonaniu všetkých pracovných operácií, súvisiacich s lakovaním. Náklady na materiál sú
vypočítané v závislosti na skutočnej spotrebe, pričom vo výpočte sú zohľadnené doporučené predajné
ceny od zohľadnených dodávateľov/importérov lakovacích materiálov v príslušnej krajine (bez DPH).

Výsledné hodnoty spotreby lakovacieho materiálu sú aritmetickým priemerom zohľadnených výrobcov a
v kalkulačných systémoch Audatex tieto hodnoty vyjadruje hodnota 100. Žalobca neodôvodnil odchýlky
v spotrebe lakovacieho materiálu, pritom dôkazné bremeno je na jeho strane. Tieto skutočnosti nie sú
zdôvodnené ani v ZP.ad2) Z oznámenia o poistnom plnení z 13.05.2024 je zrejme´, že pri výpočte poistného plnenia boli
priznane´ primerane´ náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur bez DPH/hod.,
ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne

a čase.
3.8. V ZP znalec vypočítal náklady na opravu vozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom
servise, čo nie je podľa žalovanej správne, keďže v prílohe č. 6, bod C. STANOVENIE VÝŠKY
ŠKODY NA CESTNÝCH VOZIDLÁCH k vyhláške MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku (ďalej ako „vyhláška“), ods. 5 určito a jasne špecifikuje, čo je neštandardná oprava

(oprava v neautorizovanom servise), teda znalec vyčíslil náklady na opravu pri štandardnej oprave
čo reálne vykonaná nebola. „V prípadoch, keď opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná
opravovňa (dielňa), resp. neboli dodržané postupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na
základe zisteného skutočného stavu, určí TH opravovanej skupiny.“ (ods. 5. Neštandardné opravy bod
C. prílohy č. 6 vyhlášky). Podľa žalovanej sa výpočet nákladov mal realizovať podľa ods. 2.2 Náklady
na opravárenské práce – NP bod C. prílohy č. 6 vyhlášky, kde znalec zohľadňuje hodinové sadzby

opravovaní oprávnených výrobcom v danom regióne. „Sú to náklady na vykonanie opravárskych úkonov
nevyhnutných na odstránenie poškodenia vozidla. Vypočítajú sa ako súčin času (T) nevyhnutného na
vykonanie opravy v normohodinách (Nh), prípadne časových alebo pracovných jednotkách (čj alebo pj)
a sadzby za 1 Nh, čj alebo pj. Tieto sadzby sú rozdielne pri jednotlivých typoch vozidiel a v jednotlivých
opravovniach. Pri výpočte výšky škody znalec zohľadňuje hodinové sadzby opravovní oprávnených

výrobcom vozidla v danom regióne.“ (ods. 2.2 Náklady na opravárenské práce – NP bod C. prílohy č.
6 vyhlášky).
3.9. Žalobcom stanovená hodnota ceny práce musí byť primeraná, v zmysle porovnateľná s inými
opravcami. Nie je možné bez ďalšieho akceptovať ako primeranú cenu práce stanovenú žalobcom,
ktorej hodnotu si sám zvolil.

3.10. Predložila súdu faktúry doložené k poistným udalostiam, vystavené nezmluvnými,
neautorizovanými servismi z daného regiónu (Orava a okolie): vystavené nezmluvnými,
neautorizovanými servismi z daného regiónu (Orava a okolie):
S. M., H. – sadzba NH práce 20,- eur/hod.
S. T. K. – sadzba NH práce 20,- eur/hod.

K. L. K., Q. – sadzba NH práce 16,50 eura/hod.
O. I. K., H., – sadzba NH práce 25,- eur/hod.
Predložila aj výpis zo systému žalovanej zmluvných, neautorizovaných servisov v danom regióne s
popisom sadzby normohodiny práce.
3.11. Žalobca prevádzkuje nezmluvný a neautorizovaný servis, ktorý si voči poisťovni uplatňuje cenu

práce obdobnú autorizovaným servisom.
3.12. Povinnosťou žalobcu je preukázať jeho nárok a zdôvodniť ho. Žalobcovo konanie, kedy ako
opravca postúpením prevzal nárok poškodeného, samo o sebe nie je konaním proti dobrým mravom,
avšak v kontexte s účtovaním bezdôvodne vysokej sumy za cenu práce, už nesie znaky takéhoto
konania. Donedávna aj žalobca účtoval cenu práce za 1 normohodinu vo výške 20,- eur. Považuje výšku

skutočnej škody, ktorá vznikla konaním poisteného za už nahradenú žalovanou v celej odôvodnenej
výške. Poukázala aj na nález Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS. 2043/17 zo 14.02.2018.
3.13. K uplatnenej náhrade nákladov za vypracovanie ZP vo výške 175,- eur, považujúc takýto nárok
za nedôvodný, uviedla, že takýto nárok nespadá do definície poistného krytia taxatívne vymedzeného
v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP, tvrdiac, že nesporne ide o trovy dôkazu, ktoré nemožno

subsumovať pod „účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov“
v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP. Považuje za absurdné, aby žalovaná znášala
náklady žalobcu, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Náklady
súkromného znaleckého posudku aj v zmysle ustanovení CSP znáša výlučne tá strana sporu, ktorá
požiadala o jeho vypracovanie.

3.14. Namietla aj uplatnený úrok z omeškania ako nezákonný tým, že ako poisťovateľ sa nemohla dostať
do omeškania deň nasledujúci po dni ukončenia šetrenia poistnej udalosti, a to s poukazom na zákonnú
lehotu 15 dní na poskytnutie poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP.

4. Včasným podaním odporu žalovanou s vecným odôvodnením došlo s poukazom na § 11 ods. 5 ZoUK

ex lege k zrušeniu platobného rozkazu.5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej daným podaním jeho zástupcu zo 16.09.2024, ktorým
súčasne na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie
veci podľa CSP:

5.1. Poprel skutkové aj právne tvrdenia uvádzané žalovanou v odpore.
5.2. Podľa žalobcu medzi sporovými stranami nie je sporný základ nároku na náhradu škody, t. j.
povinnosť žalovanej na úhradu vzniknutej škody, ale je sporná výlučne výška škody vzniknutá pri
dopravnej nehode dňa 16.12.2023.
5.3. Zdôraznil, že výška škody na MV je absolútna veličina, ktorá má svoju výšku bez ohľadu na

skutočnosť, kde dôjde k oprave poškodeného MV a vychádza výlučne zo zákonných štandardov na jej
výpočet. Práve z dôvodu rozporu medzi vyčísleniami výšky škody sporových strán, t. j. z dôvodu rozporu
medzi fa za opravu poškodeného MV s výpočtom žalovanej zo dňa 13.05.2024, požiadal znalca J. O.
P. o objektívne vyčíslenie výšky škody na MV a ZP znalec určil, že výška škody na MV je 9.695,- eur,
t. j. je reálne vyššia ako náklady na jej opravu stanovené fa. Skutočnosť, že žalobca nepožaduje plnú
výšku škody stanovenú ZP, ale žiada len jej časť predstavujúci zvyšok neuhradenej fa je rozhodnutím

žalobcu, ktoré nemá žiadny vplyv na predmet konania.
5.4. Žalovaná nepredložila žiadny dôkaz spochybňujúci závery ZP. V otázke stanovenia výšky
normohodiny prác poukázal na vyhlášku (MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v znení neskorších predpisov) – jej prílohu č. 6 písm. C. bod 2., podľa ktorej znalec hodnotu
opravy kalkuluje v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu.

Žalobcajetohonázoru,žeznalecpostupovalpristanovenívýškyškodysprávneavsúladesozákonnými
normami upravujúcimi výpočet výšky škody na MV.
5.5. Náklady za vypracovanie ZP vo výške 175,- eur možno považovať za príslušenstvo pohľadávky v
zmysle § 121 ods. 3 OZ, nakoľko vypracovanie ZP bolo nevyhnutne potrebné za účelom objektívneho
stanovenia výšky škody na MV.

5.6. Riadnym nevyplatením škody na poškodenom MV sa žalovaná dostala do omeškania s plnením
peňažného plnenia a je daná právna povinnosť žalovanej uhradiť žalobcovi uplatnený úrok z omeškania.

6. Nakoľko žalobca prostredníctvom svojho zástupcu vo vyjadrení k odporu žalovanej súčasne podal
návrh na pokračovanie v konaní, podaním upomínacieho súdu zo 17.09.2024 bola táto vec s poukazom

na § 14 ods. 3 ZoUK postúpená tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej
prejednanie (§ 12 až § 14 CSP).

7. Podľa dupliky žalovanej danej podaním z 11.11.2024:
7.1. Argumentácia prezentovaná vo vyjadrení žalobcu nie je spôsobilá spochybniť a vyvrátiť námietky

žalovanej o nedostatočnom preukázaní jej nároku. Zdôraznila, že výška náhrady škody nie je daná
sumou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške sumy vynaloženej účelne. Žalovaná
poskytla poistné plnenie iba v rozsahu kontrolnej kalkulácie, teda v rozsahu primeraných nákladov
vychádzajúcich zo zisteného skutkového stavu. Stanovená cena za normohodinu práce vychádza z
priemernejcenyprácnarelevantnomtrhuarovnakopodľanejmalpostupovaťspoukazomnarelevantné

ustanovenia vyhlášky aj znalec. Je nesporné, že pri hodnotení ZP neprináleží hodnotiť jeho odborné
závery, ale ak sa posudzuje iba samotnú úplnosť ZP vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho
záverov a súlad s ostatnými skutočnosťami vo veci, tak ten nemôže byť relevantným pre preukázanie
žalobcovho nároku. Znalec pri jeho vypracovaní neprihliadol ku všetkým skutočnostiam vyplývajúcim
zo skutočného skutkového stavu veci. Napriek vykonaniu opravy v neautorizovanom servise žalobcu

vypočítal znalec náklady na opravu vozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom servise.
Vyhláška pritom ustanovuje ako má znalec postupovať v tom-ktorom prípade (ne/autorizovaný servis).
ZP nie je úplný vo vzťahu skutkovému stavu veci a jeho závery sú nesúladné s ostatnými dôkaznými
prostriedkami predloženými v konaní.
7.2. Náklady na opravu poskytnuté žalovanou v rámci likvidácie poistnej udalosti sú adekvátne k rozsahu

poškodenia, ako aj k cene náhradných dielov a času potrebného na opravu. Žalobca je obchodnou
spoločnosťou, ktorá sa špecializuje nie len na opravu vozidiel, ale aj na pomoc vodičom po dopravnej
nehode, na čo využíva svoje vlastné autoservisné služby a poskytuje spotrebiteľom služby spojené s
riešením škodovej udalosti. Náklady týchto služieb následne žalobca vymáha priamo od poisťovní, a
to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom. Uvedené spôsobuje

stav, že skutočná výška škody je de facto v rukách žalobcu, nakoľko je to výhradne žalobca, kto určuje
cenu práce, ako aj kvalitu a druh objednávaných súčiastok. Má zato, že uvedené konanie popiera účel
povinného zmluvného poistenia.7.3. Ohľadne nákladov za vypracovanie ZP uviedol, že žalobca ani nie je oprávnenou osobou na
uplatnenie predmetného „príslušenstva“, nakoľko zadávateľom a aj osobou, ktorá tieto náklady uhradila,
je jeho právny zástupca. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatnenie tohto nároku.

Žalobcovi s uplatnením nároku v tomto konaní nevznikli tieto tvrdené náklady za vypracovanie ZP.

8. Podaním z 13.03.2025 zástupca žalobcu predložil faktúru zo dňa 02.09.2024, ktorou boli žalobcovi
zo strany jeho právneho zástupcu fakturované náklady na vypracovanie ZP spolu s dokladom o úhrade
fa, ako aj certifikáty kvality vystavené žalobcovi.

9. Na predbežnom prejednaní sporu 20.01.2025 a následných pojednávaniach 10.03.2025
a 24.03.2025, na ktorých sa žalovaná strana napriek riadne vykázanému doručeniu u jej zástupcu
nezúčastnila, zástupca žalobcu uviedol, že úrok z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa
nasledujúceho po vyhotovení oznámenia žalovanej o výške poistného plnenia. V danom prípade
žalovanou je poisťovňa, ktorá plnila na základe nie zákonného poistenia zodpovednosti za škodu, ale

na základe uzavretého havarijného poistenia a výšku poistného plnenia krátila z troch samostatných
dôvodov. Jednak z dôvodu, že žalovaná použila inú hodnotu lakovacej konštanty a inú normohodinu
lakovníckych prác, ďalej z dôvodu podpoistenia a napokon z dôvodu spoluúčasti. Predmetom tohto
sporu a aj postúpenia pohľadávky bola len tá časť, ktorá súvisí s krátením ohľadne normohodiny za
lakovnícke práce a v súvislosti s použitím inej lakovacej konštanty. V záverečnom vyjadrení zotrval

na všetkých skutkových aj právnych vyjadreniach vo veci a navrhol žalobe v plnom rozsahu vyhovieť
a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Na pojednávaní 10.03.2025 vypočutý znalec J. O. P., ktorý na objednávku žalobcu vyhotovil ZP
predložený v tomto konaní, zotrval v celom rozsahu na záveroch ZP , uvádzajúc, že už dlhodobo –

najmenej posledných 15 – 20 rokov, a to odvtedy, ako sa zakázalo používať pôvodné syntetické farby
riedené riedidlami, ktoré boli neekologické, zaťažovali viac prírodu a začali sa používať vodou riediteľné
farby, ktoré sú podstatne drahšie, resp. ide o farby, ktoré sú riediteľné inými prostriedkami, sa začala
používať lakovacia konštanta v rozmedzí 120 – 130 %. Dokonca pri niektorých značkových servisoch
a drahších autách ako Mercedes, Lamborghini a pod. sa stretol s lakovacou konštantou 150 %, keď

ide o viacvrstvové striekanie. Momentálne bežnou lakovacou konštantou je tých 120 – 130 %, ktorá
zohľadňujejednakvyššienákladynalakýrnickýmateriálazohľadňujeajnáročnejšítechnologickýpostup
– jeho zmenu, vyžadujúcu precíznejšiu prácu, ktorý je náročnejší aj z časového hľadiska aj z hľadiska
nárokov na kvalitu. Povrch materiálov musí byť lepšie opracovaný, pracovníci musia mať certifikáty.
V minulosti bola hrúbka farby podstatne hrubšia, ktorá prekryla aj drobné nerovnosti, teda skôr bolo

auto pripravené na lakovanie, ako je tomu teraz. Teraz striekané diely musia byť opracované podstatne
kvalitnejšie, lebo hrúbka farby je nižšia. K ním stanovenej cene normohodiny za výkon prác vypovedal,
že vychádzal z cenníka prác autorizovaného servisu C. M., ktorý je na Slovensku jediným autorizovaným
servisom Porsche. Podľa toho hodinové sadzby v prípade lakýrnických prác sú 124,17 eura a iné
práce – mechanické práce sú 144,34 eura bez DPH. Pri svojom výpočte cez systém DAT kalkulácia

nákladov na opravu dodržal uvádzané sumy 144,34 eura a 124,17 eura. Je to zrejmé z prílohy č. 6
ZP (č. l. 20 p.v.) Je určitou raritou, že v danom prípade Porsche má rozdelené práce za mechanické
činnosti a za lakýrnické práce a dokonca za mechanické činnosti sú tie náklady vyššie, čo skôr býva
naopak. Akceptoval to a vypočítal cenu, ako by bola vykonávaná v autorizovanom servise. V danom
prípade si žalobca účtoval normohodinu v sume 40,- eur bez DPH, teda podstatne menej ako značkový

servis. Žalovaná určila normohodinu 21,- eur bez DPH, čo je z jeho pohľadu veľmi málo v porovnaní
s cenou značkového servisu. Neznačkové servisy majú v regióne rôzne ceny, dokonca aj ten istý servis
účtuje rôzne normohodiny podľa druhu poisťovne. Nevedel uviesť, aká bola v danom čase priemerná
normohodina v neautorizovaných servisoch na Orave, ale ak mu je poškodené vozidlo inou osobou, tak
môže požiadať o likvidáciu poistnej udalosti rozpočtom, čiže nemusí si poškodený dať vozidlo opraviť,

ak takú opravu nevyžaduje bezpečnosť používania toho vozidla a v takom prípade poisťovňa likviduje
opravu podľa autorizovaného servisu, ale aj tam sú rozdiely medzi poisťovňami.

11. Nebolo sporné, že právnemu predchodcovi žalobcu O. C. I. Q., F. XXX, bola pri dopravnej nehode
zo dňa 17.01.2024 spôsobená škoda na jeho MV Porsche Cayenne, EČ: H., ktorý mal u žalovanej

dojednané havarijné poistenie na predmetné vozidlo poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX/X. Žalovaná
riešila túto škodu ako poistnú udalosť pod č. XXXXXXXXXX. Oprava MV prebiehala v autoservise
I. A., H. I. XXXX/XX, F., ktorý náklady na opravu vyúčtoval fa (faktúrou č. 23VF00032 vystavenou
29.02.2024 splatnou 14.03.2024 na sumu 9.654,62 eura s DPH). Žalovaná ukončila šetrenie poistnejudalosti 13.05.2024, čo oznámila poistníkovi listom z 13.05.2024 – oznámením o poistnom plnení,
svýpočtomvýškypoistnéhoplneniavovýške4.785,88eura,poukázanýmnaúčetopravcuvozidla.Dané
oznámenie obsahuje vyjadrenie likvidátora, podľa ktorého pri výpočte poistného plnenia boli priznané

primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur bez DPH/hod., ktoré
zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase
a že boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška
lakovacej konštanty 100 %). Z vyjadrenia likvidátora ďalej vyplýva, že priemerná cena nového vozidla
Porsche Cayenne s rokom výroby 2015 spolu s doplnkovou výbavou bola stanovená na sumu 84.731,-

eur a nakoľko poistná suma na predmetnej poistnej zmluve je vo výške 65.000,- eur, bolo vykonané
zníženie poistného plnenie o 23,29 % z dôvodu podpoistenia motorového vozidla. Z výpočtu výšky
plnenia vyplýva, že rozdiel medzi fa a kalkuláciou žalovanej – ňou poskytnutým poistným plnením
predstavuje 3 samostatné položky, a to krátenie z titulu podpoistenia MV vo výške 1.529,52 eura a
poníženieo1.478,23eura–rozdielmedzifaktúrouakalkuláciou,čospoluponižujeservisomfakturovanú
sumu (8.045,52 eura) o sumu 3.007,75 eura na sumu 5.037,77 eura, ktorú následne krátil o spoluúčasť

o 251,89 eura. Takémuto číselnému kráteniu poistného plnenia zodpovedá percentuálna spoluúčasť 5
%. Na základe toho celková výška poistného plnenia žalovanej uhradená žalovanou na označený účet
I. A. prevádzkujúceho predmetný servis predstavovala sumu 4.785,88 eura. Predmetom konania bol
spor strán ohľadne dôvodnosti krátenia poskytnutého plnenia o sumu 1.478,23 eura, predstavujúceho
žalovanú istinu v tomto spore.

12. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 05.08.2024 vlastník poisteného MV postúpil žalobcovi
pohľadávku tvoriacu predmet tohto konania za odplatu vo výške 1.477,23 eura. Nakoľko daná zmluva
spĺňa všetky zákonné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, v dôsledku jej uzatvorenia došlo
k prevodu celej žalovanej pohľadávky na žalobcu, čím je daný predpoklad pre jeho aktívnu vecnú

legitimáciu vo vzťahu k nej za predpokladu jej vecnej dôvodnosti.

13. Spornou teda bola časť rozdielu medzi fakturovanou sumou za opravu a výškou poistného plnenia
poskytnutého z titulu dojednaného havarijného poistenia na MV priamo autoservisu, ktorá z uvedených
súm má predstavovať skutočnú výšku škody spôsobenej na MV danou dopravnou nehodou a nadväzne

na to, v akej výške malo byť žalovanou poskytnuté poistné plnenie.

14. Nebolo medzi stranami sporným, že sporná časť celkového rozdielu medzi fakturovanými nákladmi
a plnením žalovanej, predstavujúca výšku žalovanej istiny 1.477,23 eura, bola spôsobená dvoma
veličinami použitými v rozdielnej hodnote (výške) pri výpočte nákladov na opravu. Konkrétne spornou

bola:
a) správna výška tzv. lakovacej konštanty, ktorá podľa žalovanej mala byť stanovená na úrovni 100 %,
keď fakturovaná suma vychádzala z jej hodnoty 120 %;
b) správna výška hodinovej sadzby za vykonávané práce – normohodiny (ďalej len „Nh“), keď žalovaná
vychádzala zo sumy 21,- eur/hod. a fakturovaná suma vychádzala z hodinovej sadzby 40,- eur.

15. Úlohou súdu bolo teda posúdiť, ktorý z vyššie uvádzaných rozdielnych údajov reflektuje skutočnú
výšku škody a následne, v akej správnej výške malo byť žalovanou poskytnuté poistné plnenie.

16. Žalobca na preukázanie dôvodnosti fakturovanej sumy predložil súkromný ZP, podľa ktorého výška

škody na MV predstavovala k 17.01.2024 sumu 9.695,- eur s DPH, pričom znalec vychádzal pri výpočte
z ceny práce z v ZP zdokladovanej ceny Nh autorizovaného servisu (C. J. K. D., D.. D. U., M., ktorý podľa
znalca je jediným autorizovaným servisom zn. Porsche), u ktorého cenníková cena Nh pre mechanické
práce predstavovala 144,34 eura a pre lakovnícke práce 124,17 eura bez DPH a z tzv. lakovacej
konštanty v hodnote 120 %.

17. Použitie lakovacej konštanty v takejto hodnote znalec pomerne podrobne zdôvodnil vo svojej
výpovedi zhrnutej pod bodom 10. poukazujúc predovšetkým na to, že v súčasnosti sa štandardne
používa jej hodnota v rozmedzí 120 – 130 % (znalec vychádzal zo spodnej hranice) tvrdiac, že tak je
tomu cca posledných 15 – 20 rokov a stalo sa tak v súvislosti so začatím používania ekologických farieb

riediteľných vodou alebo ekologickými riedidlami, ktoré sú podstatne drahšie ako predtým používané
farby a nakoľko sa nanášajú v tenkých vrstvách, je náročnejšie a tým aj pracnejšie predchádzajúce
opracovanie striekaných dielov, t. j. náročnejší a pracnejší je celý technologický postup lakovania.
K uvedenej argumentácii znalca žalovaná nijako nenamietala, pričom uvedená výpoveď jej už bolaznámou v čase posledného pojednávania vo veci (24.03.2025), na ktoré sa jej zástupca nedostavil
z vlastného rozhodnutia, rovnako ako na predchádzajúce pojednávanie (10.03.2025), na ktorom bol
znalec vypočutý, keď jej jedinou reakciou bolo, že svoju neúčasť ospravedlnila. Znalec teda dostatočným

spôsobom ozrejmil potrebnosť použitia lakovacej konštanty v hodnote 120 %, ktorú pri výpočte výšky
škody použil, použitou pri fakturácii aj autoservisom, v ktorom sa uskutočňovala oprava MV a jeho
argumentáciu žalovaná následne vôbec nerozporovala. Preto aj súd pre výpočet výšky náhrady škody
považoval za dôvodné vychádzať z lakovacej konštanty v hodnote 120 %, keď žalobcom použitá
metodika lakovania K1G (namiesto žalovanou požadovanej najlacnejšej metodiky K1N) umožňovala

kvalitné prevedenie potrebnej opravy lakovaním, potrebným na navrátenie veci (MV) do pôvodného
stavu.

18. Ohľadne výšky Nh za vykonané práce, pri ktorej žalovaná vychádzala z hodnoty 21,- eur/hod.,
servis z hodnoty 40,- eur/hod. a znalec pri výpočte z hodnoty podľa druhu prác 144,34 eura/hod. pri
mechanických prácach a 124,17 eura/hod. pri lakovacích prácach bez DPH, súd k námietke žalovanej,

podľa ktorej mal znalec pri výpočte nákladov na opravu vozidla mal postupovať nie podľa prílohy č.
6 vyhlášky – jej časti C. Stanovenie výšky škody na cestných vozidlách – bodu 2. ako postupoval
(podľa neho „Pri stanovení nákladov na opravu poškodenia znalec vychádza z technológie opravy
predpísanej výrobcom vozidla. Hodnotu opravy kalkuluje v úrovni priemerných cien autorizovaných
opravovní vozidla k rozhodnému dátumu.“), ale podľa bodu 5. danej časti (podľa neho „V prípadoch, keď

opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná opravovňa (dielňa), resp. neboli dodržané postupy
predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na základe zisteného skutočného stavu, určí TH opravovanej
skupiny.“) uvádza:
18.1. Žalovaná z citovaného bodu 5. časti C. vyvodzovala, že dané ustanovenie určito a jasne špecifikuje
čo je neštandardná oprava (oprava v neautorizovanom servise), teda ak znalec vyčíslil náklady na

opravu vozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom servise, takýto jeho postup považovala za
nesprávny, nakoľko vyčíslil náklady na opravu ako pri štandardnej oprave, čo reálne vykonaná nebola.
18.2. Podľa žalovanej znalec s ohľadom na znenie bodu 5., mal vychádzať pri vyčíslení nákladov na
opravu z priemerných cien neautorizovaných opravovní platných v danom čase a regióne, ktorá podľa
jej tvrdení má predstavovať ňou uvádzanú hodnotu za práce 21,- eur/hod.

18.3. Podľa názoru súdu, také niečo (čo žalovaná tvrdila) z bodu 5., ktorý vyššie doslovne citoval,
nevyplýva. Postup znalca pri vyčísľovaní nákladov na opravu ním realizovaným spôsobom jednoznačne
určuje bod 2. taktiež vyššie citovaný. Žalovaná svojím nepochybne „tvorivým“ výkladom bodu 5.
domýšľa niečo, čo daný bod neupravuje. Dané ustanovenie rieši v prípade splnenia tam uvádzaných
predpokladov (ak opravu nevykonala autorizovaná opravovňa, alebo ak neboli dodržané postupy

predpísané výrobcom vozidla) len postup znalca pri určení TH opravovanej skupiny, kedy má túto určiť
na základe zisteného skutočného stavu. Skratku TH definuje príloha č. 6 vyhlášky v časti A. bod 28. tak,
že to je technická hodnota vozidla, pod ktorou sa rozumie zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený
v eurách a v danom bode je stanovený aj spôsob jej výpočtu.
18.4. Súd opäť poukazuje na výpoveď znalca, ktorý tvrdil nielen to, že jeho výpočet v ZP vychádzal z

cien Nh jediného autorizovaného servisu danej značky v Slovenskej republike, ale súčasne poukázal aj
na to, že predmetný servis, v ktorom bola vykonaná oprava MV, hoci ide o neautorizovaný servis, nie
je nejakým tzv. garážovým servisom, ale plnohodnotným servisom disponujúcim potrebným vybavením
na kvalitnú realizáciu aj lakovacích prác, t. j. ide o kvalitný neautorizovaný servis, v ktorých sa musia
pracovníci podrobovať pravidelne školeniam, z ktorých získavajú certifikáty, čo vlastne deklaruje, že

túto robotu robia odborne podľa predpisov a postupov výrobcov farieb, čo majú uvedené takéto servisy
zvyčajne na svojich stránkach. Znalec súčasne uviedol, že v regióne Oravy pozná len tri takéto servisy
vykonávajúce kvalitne lakovacie práce. Znalec poukázal aj na to, že v regióne Oravy, v ktorom pôsobia tri
autorizované servisy (J. S. I., C. H. a I. S. I.), všetky tieto servisy lakovacie práce nevykonávajú, ale si ich
ako subdodávku dávajú robiť v iných neautorizovaných servisoch a účtujú si ceny za takéto práce ako

autorizované servisy. Aj táto časť výpovede znalca zostala bez akejkoľvek reakcie žalovanej, resp. jej
zástupcu. Pritom následne žalujúca strana doručila 5 vystavených certifikátov pre žalobcu z obdobia r.
2007 až 2023, z ktorých dva boli z r. 2023 (29.03., 27. – 28.07.), potvrdzujúcich absolvovanie odborných
školení týkajúcich sa o. i. karosárskych opráv.
18.5. Významnou (a opäť bez akejkoľvek reakcie žalovanej) bola aj prezentovaná vedomosť znalca

o praktikách niektorých poisťovní, v dôsledku ktorých ten istý autoservis na základe dohôd s jednotlivými
poisťovňami, ak vykonáva práce likvidované určitou poisťovňou, tieto účtuje s inou normohodinou ako
v prípade inej poisťovne.18.6. Žalovanou uvádzaná hodnota Nh 21,- eur má predstavovať priemer 4 servisov, z ktorých dva mali
mať Nh 20,- eur, ďalší 16,50 eura a posledný 25,- eur podľa ich fakturácií tiež z r. 2023 doložených do
spisu. Už z uvedeného rozptylu je zrejmé, že žalovaná za „nadhodnotenú“ nepovažovala ani fakturáciu

vychádzajúcu z Nh 25,- eur. Naviac u niektorých doložených faktúr od daných servisov sú účtované
ako položky „režijný materiál“ (K. – 5,- eur bez DPH, K. L. K. – 17,60 eura bez DPH popri lakovníckom
materiáli účtovanom vo výške 423,- eur bez DPH, S. M. – 4,78 eura bez DPH).
18.7.Vžalovanoupredloženomvýpisezjejsystémusúuvedenéďalšie4autoservisy.Znehovyplýva,že
Nhudvochznichje25,-eur,vďalšomjednom26,-euravposlednom(C.T.–K.Q.)vovýške28,50eura.

V danej súvislosti zostalo otáznym, z akého dôvodu žalovaná (ak dané údaje z jej systému považovala
za relevantné) nezohľadnila pri svojom „spriemerovaní“ aj uvádzané Nh tých ďalších ňou uvádzaných
servisov za prácu, ktoré sú všetky vyššie ako 21,- eur/hod., ako Nh, ktorá podľa nej mala byť tou
„adekvátnou“ v prípade servisu žalobcu. Z doloženého počtu žalovanou zdokladovaných autoservisov
(v počte 8) je súčasne zrejmé, že určite nemôže ísť o všetky neautorizované servisy v regióne Oravy
(z nich päť má byť z okresu Námestovo, tri z okresu Tvrdošín a žiadny z okresu Dolný Kubín).

18.8. Predmetný autoservis si pritom neúčtoval za vykonanú prácu cenu vychádzajúcu z Nh
autorizovaného servisu, ktorá má podľa znalca a ním doloženého dokladu tvoriaceho súčasť ZP
predstavovať Nh 144,34 eura pre mechanické práce a 124,17 eura pre lakovacie práce (bez DPH), ale
cenu výrazne nižšiu – vo výške 40,- eur bez DPH. Znalec súčasne označil Nh, ktorú pri svojom výpočte
použila žalovaná, za veľmi malú.

18.9. Už bolo uvedené, že na výpoveď znalca, ktorou tento doplnil svoj ZP, žalovaná strana nijakým
spôsobom nereagovala, hoci zápisnica z pojednávania, na ktorom bol znalec vypočutý, bola zástupcovi
žalovanej doručená 17.03.2025 aj spolu so zástupcom žalobcu predloženými certifikátmi vystavenými
pre žalobcu.
18.10. Aj z argumentácie žalovanej je zrejmé, že nie je možné pre výpočet skutočnej výšky škody

v danom mieste a čase vychádzať len z jednej konkrétnej výšky normohodiny, keď aj žalovanou
akceptovaný „rozptyl“ v rozmedzí 16,50 eur/hod. až 25,- eur/hod. je sám o sebe významný (vyššia
hodnota tú nižšiu prevyšuje o tretinu), nehovoriac, že ďalšie dva servisy podľa výpisu žalovanej mali
vyššiunormohodinu(26,-eur,resp.28,5eura).Predmetnýmservisomuplatnenánormohodinaprevyšuje
tú vyššiu o cca 40 %.

18.11. Naviac žalovaná nijakým spôsobom nereagovala ani na tú časť výpovede znalca, ktorý poukázal
na rôzne ceny vykonaných prác aj u totožného autoservisu, ak ide o likvidáciu zo strany rôznych
poisťovní (je pritom otázne, či tomu tak nie je aj u tých autoopravovní, ktoré označila žalovaná)
a nereagoval ani na to, že žiadny z autorizovaných servisov v regióne Oravy nevykonáva lakovacie
práce, ale tieto si subdodávateľsky dáva robiť v neautorizovaných servisoch s účtovaním normohodín

aj za lakovacie práce, hoc ich priamo nevykonával ako autorizovaný servis.
18.12. Aj podľa znalca predstavuje predmetný servis kvalitný neautorizovaný servis disponujúci
potrebným vybavením pre kvalitné vykonávanie mechanických a lakovacích prác, čo žalobca dokladoval
aj získanými certifikátmi o absolvovaní školení.
18.13. Za uvedenej dôkaznej situácie a v konkrétnych okolnostiach súd nemá prečo považovať

predmetným servisom účtovanú Nh 40,- eur – jednotnú pre mechanické, klampiarske a lakovacie práce,
ktorá dosahuje cca tretinu z výšky ceny Nh autorizovaného servisu za neprimeranú, neúčelnú, a teda
nereflektujúcu skutočne vzniknutú škodu, ktorá by nezodpovedala cene práce servisov s porovnateľnou
kvalitou poskytovaných služieb (prác), aké poskytuje predmetný servis, a to bez ohľadu či ide
o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, ak súčasne aj všetky autorizované servisy pôsobiace

v regióne Oravy si dávajú robiť lakovacie práce subdodávateľsky u neautorizovaných servisov (súd
predpokladá, že tieto práce dávajú robiť u „kvalitných“ servisov, ktorých vybavenie a použitá technológia
je zodpovedajúca, resp. porovnateľná tomu, ak by si takéto práce realizoval priamo autorizovaný servis).

19. Závery citované žalovanou z rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 z 21.12.2009 (z neho

žalovaná citovala, čo sa rozumie pod pojmom škoda podľa § 442 ods. 1 OZ) nijakým konkrétnym
spôsobom nepodporuje argumentáciu žalovanej, pokiaľ sa ňou snažila spochybniť správnosť záverov
ZP. Dôvodnosť postupu žalovanej nepreukazujú ani ňou citované časti z nálezu ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS.
2043/17 zo 14.02.2018. Z postupu predmetného servisu pri fakturácii nákladov na opravu poškodeného
MVpredmetnoufatotižsúdnezistil,žebyzjehostranydošlok„účelovému“,resp.umelémunavyšovaniu

nákladov na odstraňovanie škôd, a teda k nepoctivému čerpaniu finančných prostriedkov zo systému
povinného zmluvného poistenia, o to viac, že predmet tohto sporu ani nemal svoj základ v povinnom
zmluvnom poistení.20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetný servis, ktorý vykonal opravu MV, predstavuje
kvalitný servis (čo žalovaná nijako nerozporovala), ktorý si za vykonané práce (ich účelnosť a kvalitu
žalovaná taktiež nerozporovala) účtoval cenu predstavujúcu cca 1/3-inu Nh autorizovaného servisu,

pričom tento servis vykonal opravu komplexne bez akýchkoľvek subdodávok nejakých častí potrebných
prác. Samotný fakt, že cena normohodiny tohto servisu bola vyššia, než predstavovali normohodiny
iných neautorizovaných servisov v danom regióne a čase, a to práve tých, ktoré uvádzala žalovaná, ale
ktorého Nh cena práce (a to je podstatné) bola len tretinová z Nh autorizovaného servisu, bez ďalšieho
neznamená, že táto v celom vyúčtovanom rozsahu nezodpovedá skutočne vzniknutej škode. Hoci súd

chápe, že prirodzenou snahou žalovanej ako podnikateľského subjektu je minimalizovať svoje náklady
na povinné zmluvné poistenie, napriek tomu súd nezistil, že by žalovanú čokoľvek oprávňovalo krátiť
poistné plnenie pod rámec fakturovaných nákladov na opravu MV len preto, že mala inú predstavu
o výške normohodiny za vykonané práce a považovala za správnu inú hodnotu tzv. lakovacej konštanty.
Inak (z opačnej strany) povedané, vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by fa vyúčtovaná cena za
opravu mala z nejakých právne relevantných dôvodov predstavovať cenu neprimeranú, resp. že by

čo i len sčasti mala fakturovaná suma predstavovať neúčelne vynaložený náklad (napr. preto, že boli
vykonané aj práce a opravy nezodpovedajúce vzniknutej škode, t. j. nad jej rámec, že účtovaný počet
normohodín nebol primeraný vykonaným prácam, že náklady na materiál prevyšovali skutočné náklady
opravcu na materiál a pod.).

21. Škoda, ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej

na veci treba vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného
stavu. Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť
a určiť objektívne a nezávisle od okolností súvisiacich so škodnou udalosťou (R 25/1990).

22. V súdenej veci mal súd preukázané, že poškodenému vznikla skutočná škoda (§ 442 ods.

1 OZ) poškodením MV vo výške 9.654,62 eura vyúčtovanej fa, predstavujúcej potrebné náklady
na uvedenie MV do pôvodného stavu. Na úhradu vzniknutej škody bolo poškodenému doposiaľ
uhradených žalovanou 4.785,88 eura ako poistné plnenie z dojednaného havarijného poistenia, čiže
zostala neuhradená o. i. aj žalovaná istina. Dôvodnosť zvyšného krátenia (z dôvodu podpoistenia
a spoluúčasti) žalobca nerozporoval. Pokiaľ však žalobca neposkytol poistné plnenie v rozsahu

sumy 1.478,23 eura z dôvodu krátenia výšky Nh za vykonané práce (počet normohodín účtovaných
servisom však akceptoval) a stanovenia nižšej výšky tzv. lakovacej konštanty, než z akej servis pri
fakturácii vychádzal, opodstatnenosť ním uvádzaných dôvodov takéhoto krátenia nebola preukázaná.
Súd v postupe žalovanej vidí snahu čo najviac „stlačiť“ výšku nákladov na opravu MV a tým výšku
prislúchajúceho poistného plnenia pod hranicu nákladov, ktoré v danej veci boli objektívne potrebné

za účelom vykonania kvalitnej opravy poškodenia MV v predmetnom autoservise, aby MV bolo danou
opravou uvedené do pôvodného stavu pred nehodou. Opäť súd zdôrazňuje, že servisom účtovaná Nh
a hodnota lakovacej konštanty so zreteľom na výsledky znaleckého dokazovania (včítane výpovede
znalca) nepreukazujú nejaký účelový postup autoservisu pri vyúčtovaní nákladov na opravu fa, ktoré
by akokoľvek presahovali vzniknutú škodu na MV, ktorej výška podľa ZP bola ustálená ešte vyššia ako

servisom fakturovaná suma za opravu MV.

23. Nakoľko predmet sporu predstavuje o poistné plnenie z poistnej zmluvy, s ohľadom na medzi
stranami nespornú mieru spoluúčasti pri poistnom riziku ňou dojednanú vo výške 5 %, je dôvodné
(potrebné) o túto mieru spoluúčasti krátiť aj sumu 1.478,23 eura, čo predstavuje sumu 73,91 eura. Na

základe toho potom súd zaviazal s poukazom na zistený skutkový stav a ust. § 788 a § 806 OZ žalovanú
zaplatiť žalobcovi ako postupníkovi zo žalovanej istiny sumu 1.404,32 eura.

24. Žalobca ako právny nástupca poškodeného preukázal vznik škody na MV poškodeného v celej
fa žalovanej výške predloženým ZP, ktorého závery neboli relevantne spochybnené, keď námietky

žalovanej z už uvádzaných dôvodov súd vyhodnotil ako nedôvodné, teda nedôvodné boli už uvádzané
„krátenia“ žalovanej, pričom fakturované náklady na opravu (907,72 eura) boli v danom prípade výrazne
nižšie (o viac než štvrtinu) ako škoda na MV vypočítaná ZP (1.269,- eur).25. Za dôvodne uplatnené náklady súvisiace so žalobou uplatnenou sumou súd považuje aj náklady
vynaložené v konečnom dôsledku žalobcom na vypracovanie ZP. Zástupcom žalobcu prezentovanú
časovú súvislosť a spôsob súvisiaci s objednávkou ZP súd považuje za logicky zdôvodnenú. Náklad

súvisiaci s vypracovaním ZP súd považuje za účelne vynaložený v súvislosti so žalobou uplatneným
nárokom, keďže ZP mal preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky (včítane jej výšky)
voči žalovanému. Ide teda o dôvodne uplatnené príslušenstvo žalovanej pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ),
odvíjajúcej sa od výšky vzniknutej škody na poistenom MV. Predloženými dôkazmi bolo preukázané, že
náklady súvisiace so ZP, ktorého objednávateľom (ale pre potreby v tom čase už zamýšľaného súdneho

konania) bol terajší zástupca žalobcu, ktorý tieto náklady následne znalcovi uhradil a po ich úhrade tieto
následne fakturoval žalobcovi doloženou faktúrou č. 2024042 z 02.09.2024, splatnou 16.09.2024, ktorej
súčasťou bola aj fakturácia nákladov za vypracovanie znaleckých posudkov v počte 6 ks po 175,- eur,
spolu 1.050,- eur, uhradenou žalobcom podľa výpisu z účtu advokáta dňa 02.09.2024.

26. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania z priznanej časti žalovanej istiny 1.404,32 eura, v danej

časti súd žalobe v prevažnej časti vyhovel, keď tieto úroky uplatnené v správnej (zákonnej) výške
s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, priznal za obdobie od 29.12.2023 až do
jej zaplatenia, pričom vychádzal z ust. § 797 ods. 3 veta prvá OZ, podľa ktorého plnenie je splatné
do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa

plniť. Žalovaná nesporne ukončila šetrenie danej poistnej udalosti dňa 13.05.2024, tak ako to uviedla
vo svojom oznámení z 13.05.2024 o poskytnutí poistného plnenia. Nasledujúcim dňom (14.05.2024)
potom začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia, ktorá uplynula 28.05.2024 a až
nasledujúcim dňom nasledujúcim po splatnosti poistného plnenia sa mohla žalovaná prvýkrát dostať do
omeškania s plnením (aj priznaného zvyšku) poistného plnenia.

27. Nakoľko žalobca si úroky z omeškania uplatnil aj za obdobie od 14.05.2024 (čo je deň nasledujúci
po vyhotovení oznámenia žalovanej o poistnom plnení) do 28.05.2024 vrátane, v danej (s ohľadom na
celý predmet tohto sporu nepatrnej) časti potom súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. S poukazom na § 797 ods. 4 OZ (podľa neho, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný
uviesťdôvodneplneniaalebozníženiaplnenia;tentodôvodniejemožnédodatočnemeniť)sasúdnemal
dôvod zaoberať akýmikoľvek ďalšími argumentami žalovanej než tými, ktorými ako poistiteľ v oznámení
o poistnom plnení odôvodnila „krátenie“ poistného plnenia, resp. pre ktoré neuhradila v celom rozsahu
servisom fakturovanú sumu za opravu, bližšie už uvádzanými pod bodom 11.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP postupujúc
podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi ako prevažne úspešnej strane sporu proti žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu 90,36 % (úspech žalobcu predstavoval
z celkového predmetu konania, teda aj po vyčíslení percentuálne priznaných úrokov z omeškania

z uplatnených úrokov ku dňu vyhlásenia rozsudku 95,18 % a jeho neúspech zvyšných 4,82 %,
predstavujúcich zároveň úspech žalovanej).

30. Nakoľko v rámci tohto konania vznikli trovy konania aj znalcovi vypočutému na pojednávaní dňa
10.03.2025, a to v súvislosti s jeho výsluchom, ktorých náhradu si následne uplatnil v zákonnej lehote

podaním z 19.03.2025, a ktoré neboli kryté žiadnou zálohou na trovy dôkazu, súd súčasne v závislosti
na pomere úspechu a neúspechu strán sporu, postupujúc podľa § 258 ods. 2 CSP a za primeraného
použitia § 255 ods. 1 CSP zaviazal žalobcu v rozsahu 4,82 % a žalovanú v rozsahu 95,18 % na úhradu
nároku znalca na náhradu jemu vzniknutých trov v tomto spore.

31. O výške náhrady trov konania či už žalobcu alebo znalca rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník – § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) – § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.