Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320204456
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2320204456.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: A. B. C.,

nar.XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E. F., zastúpený: Mgr. Gabriela Nováková, advokátka so sídlom
A.H.Škultétyho 5, Veľký Krtíš, proti žalovanému: A. G. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XX,
K., zastúpená: AK Fardous Partners, s.r.o., so sídlom Hlavná č.6, Šaľa, o zaplatenie 23.000 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 15.400,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% zo sumy 15.400,-eur od 26.11.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 33,92 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 26.11.2020 sa žalobca domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť
23.000,- Eur s úrokom omeškania vo výške 5,00% ročne odo dňa podania návrhu, ako aj trovy právneho
zastúpenia.

2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.10.2018
sp.zn. 38P/221/2017-390 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, rozsudok vo výroku o
rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2019. Sporové strany nadobudli počas

manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva o.i. aj nehnuteľnosť v katastri obce Trnava, k.ú. K.,
vedená na LV č. XXX, a to: pozemok, p.č. 991 o výmere 453 m2, zastavané plochy a nádvorie,
pozemok, p.č. 992 o výmere 305 m2, záhrady a rodinný dom, súp.č. 3863 postavený na parcele
991. Právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva došlo k zániku BSM, sporové strany sa stali
podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti každý jednou polovicou. Žalovaná od r. 2016
prenajíma predmetnú nehnuteľnosť bez súhlasu druhého spoluvlastníka tretím osobám, pričom po
zániku BSM bola viacnásobne vyzvaná na upustenie od protiprávneho konania. Týmito tretími osobami

sú obchodné spoločnosti, v ktorých je jediným spoločníkom žalovaná. Jedná sa o spoločnosti Smart
Kids s.r.o., IČO: 36 811 041 a Kids plus s.r.o. IČO: 45 385 891. Okrem toho žalovaná prenajíma pre
8 nájomcov ubytovacie priestory, ktoré sa nachádzajú v podkroví nehnuteľnosti. Spoločnosti Smart
Kids s.r.o., Kids plus s.r.o. a Easy English s.r.o. vystupujú spoločne pod názvom vzdelávacie centrum
BiLingvi,ktoréposkytujesvojeslužbyvuvedenejnehnuteľnostivpodielovomspoluvlastníctvesporových
strán na ul. Ferka Urbánka 3863/16, Trnava. Uvedeným spoločnostiam sa prenajímali tieto priestory už
počas manželstva sporových strán, tieto spoločnosti uhrádzali nájomné nasledovne: Smart Kids, s.r.o.

v letných mesiacoch júl a august pri prevádzkovaní letných táborov mesačne po 2.000 eur, Kids plus,
s.r.o. nájomné vo výške 1.200 eur mesačne za obdobia január - jún a september - december. Okrem
toho žalovaná prenajíma aj ubytovacie priestory, a to po 100 eur mesačne za každú osobu za každý
mesiac v roku okrem mesiacov júl a august. Uvedené vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajskéhosúdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/119/2019. Na základe vyššie uvedeného vzniká na strane žalovanej
nasledovné bezdôvodné obohatenie: Za Smart kids, s.r.o. za mesiace 7,8/2019 a 7,8/2020 vo výške
8.000 Eur (4x 2.000 eur), za Kids plus s.r.o. za mesiace 1-6/2019, 9-12/2019, 1-6/2020, 9-11/2020, t.j.

za 19 mesiacov vo výške 22.800 eur (19 x 1.200 eur). Za poskytovanie ubytovania súkromným osobám
za mesiace 1-6/2019, 9-12/2019, 1-6/2020, 9-11/2020, t.j. za 19 mesiacov vo výške 15.200 eur (19x
800 eur), spolu: 46.000 eur, z čoho polovica pripadajúca na žalobcu je 23.000 eur. Uvedená suma
predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej .
V prípade, že spoluvlastník nemôže užívať spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho

spoluvlastníckemu podielu bez toho, že medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzatvorená
nájomná, či iná zmluva, nastáva obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu
predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Vzhľadom k tomu,
že spoluvlastník, ktorý užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosť a nie je
schopný takto spotrebované plnenie vrátiť v podobe nájmu, musí poskytnúť ukrátenému spoluvlastníkovi
peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo inak nevie byť vydané. Žalovaná bez súhlasu

druhého podielového spoluvlastníka poskytovala prenájom nebytových priestorov vyššie uvedeným
spoločnostiam aj súkromným osobám, za posledných 24 mesiacov sa obohatila na úkor spoluvlastníka
Mgr.art. B. C. o 25.000 eur. Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku zo dňa 20.4.2005, sp. zn. 33
Odo 396/2004, zaujal názor, že ak uzavrie jeden spoluvlastník bez súhlasu druhého spoluvlastníka
zmluvu, ktorá umožní tretej osobe užívať predmet spoluvlastníctva, nie je opomenutý spoluvlastník (ten,

ktorý nedal k užívaniu spoločnej veci súhlas) legitimovaný požadovať po tejto tretej osobe vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia,ktoréjejužívanímpredmetuspoluvlastníctvapodľaneplatnejzmluvyvzniklo.
Takto opomenutý spoluvlastník je oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia len od
druhého spoluvlastníka, a to v rozsahu v akom svoj spoluvlastnícky podiel nadužíval (obdobne rozsudok
NS ČR zo dňa 27.3.2008, sp. zn. 33 Odo 103/2006, zverejnený v Souboru rozhodnutí NS pod č. C

6245, ročník 2009). Žalovaná nadužívala svoj spoluvlastnícky podiel tým, že prenajímala predmetnú
nehnuteľnosť a prijímala z nej mesačne peňažné úžitky vo výške nájmu.
Ako dôkazy priložil žalobca výpis z OR spol. Smart Kids, s.r.o., Kids plus, s.r.o., reklamné materiály
o uskutočňovaní letných táborov, rozsudok KS BA sp.zn. 11CoP/119/2019, Informácie z internetu,
rozsudok OS Bratislava III zo dňa 23.10.2018 sp.zn. 38P/221/2017-390, LV č. XXX k.ú. K..

3. V predmetnej veci Okresný súd Galanta dňa 25.10.2021 vydal platobný rozkaz, ktorým
vyhovel žalobe a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 23.000,- eur s príslušenstvom a
trovy konania. Žalovaná voči platobnému rozkazu podala odpor (č.l. 9), čím došlo k zrušeniu
platobného rozkazu, návrh žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Nehnuteľnosť, ktorej

nadužívaním nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu sa mala žalovaná na úkor žalobcu obohatiť,
sa vôbec nenachádza v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, ale je predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov účastníkov konania. Právoplatnosťou rozsudku OS Bratislava III zo dňa
23.10.2018, č.k. 38P/221/2017-390, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania odo dňa 03.01.2019
rozvedené, zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí aj sporná nehnuteľnosť,

avšak tvrdenie žalobcu, že zánikom tohto bezpodielového spoluvlastníctva sa účastníci stali podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, každý z nich s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 k celku,
je nepravdivé a nemajúce oporu v právnej úprave. Žalobca si totiž zrejme mýli pojmy zánik BSM a
vyporiadanie BSM. Na to, aby majetok, ktorý patrí do zaniknutého BSM, prešiel z bezpodielového
spoluvlastníctva do vlastníctva jedného z bývalých manželov alebo do ich podielového spoluvlastníctva,

vyžaduje sa jeho vyporiadanie, ku ktorému dochádza buď dohodou, súdnym rozhodnutím, alebo tzv.
zákonnou fikciou vyporiadania v dôsledku uplynutia času v zmysle § 149 ods. 4 OZ. V danom prípade
rozvodom manželstva účastníkov došlo k zániku ich BSM, avšak toto zaniknuté BSM nebolo doposiaľ
vyporiadané ani dohodou, ani súdnym rozhodnutím, ani uplynutím času. Konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov pod sp. zn. 61C/72/2019 vedené na OS Bratislava III,

ktoré inicioval podaním žaloby žalobca, nedospelo do štádia pojednávania. Žalobca a žalovaná nie sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ale sú jej bezpodielovými spoluvlastníkmi, o čom napokon
svedčí aj list vlastníctva č. XXX. Žalovaná nevlastní žiadny spoluvlastnícky podiel, ktorý by ju voči
druhému spoluvlastníkovi limitoval v práve užívať nehnuteľnosť, ale vlastní celú nehnuteľnosť rovnako,
ako ju vlastní aj žalobca, a teda nemôže z jej strany dochádzať ani k žiadnemu nadužívaniu, ako

tomu býva v prípadoch podielového spoluvlastníctva. V prípadoch bezpodielového spoluvlastníctva je
nadužívanie podielov pojmovo vylúčené, práve preto, že v ňom žiadne podiely neexistujú a užívaním
spoločnej veci jedným z bezpodielových spoluvlastníkov preto ani nedochádza k bezdôvodnému
obohacovaniu sa tohto spoluvlastníka na úkor druhého bezpodielového spoluvlastníka. Rovnakonezodpovedá skutočnosti, že žalovaná užíva predmetnú nehnuteľnosť bez súhlasu žalobcu, o čom
svedčí aj kolaudačné rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa 13.06.2016, ktorým bola povolená zmena
užívania predmetnej stavby v rozsahu časti suterénu a prízemia na vytvorenie nebytových priestorov

pre vzdelávacie centrum. Žiadateľom tejto zmeny v užívaní stavby bola žalovaná spoločne so žalobcom,
medzi účastníkmi existovala dohoda, že časť domu bude uvedeným spôsobom využívaná pre potreby
a podnikateľskú činnosť žalovanej, pretože pokiaľ by takáto dohoda neexistovala, asi by žalobca
nemal dôvod podávať na stavebný úrad žiadosť o zmenu v užívaní stavby obzvlášť s prihliadnutím na
skutočnosť, že išlo celkom zrejme o takú zmenu v užívaní stavby, ktorá mala slúžiť práve a výlučne

potrebám a podnikateľským aktivitám žalovanej pre vzdelávacie centrum, žalobca v tejto oblasti nikdy
nepodnikal ani nepodniká. Žalovaná užíva na svoje podnikateľské aktivity len časť nehnuteľnosti, a
to v rozsahu uvedenom v kolaudačnom rozhodnutí, teda časť suterénu a prízemia domu. Žalovaná
popiera, že by jej spoločnosti mali platiť nájomné za užívanie nebytových priestorov, nájomné neplatia,
ani nikdy neplatili. Strany sporu sa v čase, kedy spoločne podávali na stavebný úrad návrh na zmenu
v užívaní stavby za účelom vytvorenia vzdelávacieho centra dohodli, že žalovaná bude z príjmov

plynúcich z výkonu jej podnikania sama uhrádzať nielen všetky náklady na služby spojené s užívaním
domu (elektrina, voda, plyn, atď.), ale bude platiť aj splátky hypotekárnych úverov č. 410146 a č.
410453, spoločne poskytnutých účastníkom konania v čase trvania ich manželstva v ČSOB, a.s. ktoré sú
zabezpečené záložným právom zriadeným na predmetných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX
pre kat. územie K.. Výška pravidelných splátok uvedených hypotekárnych úverov presahuje v priemere

sumu 1.000,-eur mesačne (vyše 850,- eur mesačne za úver č. 410146 a vyše 150,- eur mesačne
za úver č. 410453). Žalovaná predložila potvrdenia o úhradách za služby spojené s užívaním domu
a tiež potvrdenia o úhradách splátok označených hypotekárnych úverov. Pokiaľ ide o fyzické osoby,
ktoré mala žalovaná záujem v predmetnom dome ubytovať, žalovaná uvádza, že tieto bývali v dome
jeden mesiac, po uplynutí ktorého sa rozhodli z domu odsťahovať z dôvodu, že žalobca ich neustále

obťažoval a vyzýval, aby dom opustili. Žalovaná nemala z ubytovania týchto osôb žiadny príjem. V
súčasnosti v dome bývajú len osoby, s ktorými má nájomnú zmluvu podpísanú žalobca. Žalobca sa o
predmetnú nehnuteľnosť nijako nestará, nepodieľa sa na žiadnych nákladoch spojených s jej užívaním
a s údržbou, nestará sa o udržiavanie dvora a záhrady. Za celé obdobie žalobca jediný raz oznámil
žalovanej,žesadodomuhodlánasťahovať,nikdytovšakneurobil.Nastranežalovanejnevznikložiadne

bezdôvodné obohatenie, preto navrhuje, platobný rozkaz zo dňa 31.12.2020, č.k. 8C/60/2020-77 zrušiť
a po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania. Žalovaná taktiež namietala miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Galanta,
nakoľko žalovaná má trvalý pobyt na adrese Ferka Urbánka 16, Trnava, miestne príslušným na konanie
je v zmysle § 13 a § 14 CSP Okresný súd Trnava. Ako dôkazy doložila potvrdenia o úhradách za služby

spojené s užívaním domu, o úhradách splátok hypotekárnych úverov, rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa
13.06.2016.

4. Žalobca v ďalšom vyjadrení v rámci repliky (č.l. 117) považuje vyjadrenie žalovanej za nepravdivé a
zavádzajúce. Od rozvodu manželstva nemá o nehnuteľnosti žiadne informácie, viackrát žiadal žalovanú

o poskytnutie informácií týkajúcich sa hospodárenia s nehnuteľnosťou, táto mu žiadne neposkytla.
Následne na návrhy žalobcu ohľadom prenájmu, prípadne predaja nehnuteľnosti žalovaná reagovala
súhlasne, neskôr ich znegovala a pokračovala v konaní, s ktorým žalobca nesúhlasí. V čase zmeny
užívania stavby sa manželia dohodli, že nebytové priestory budú využívať obchodné spoločnosti
žalovanej, pričom za užívanie uvedených priestorov uhrádzali pravidelné nájomné, finančné prostriedky

boli poukazované na spoločný účet, z ktorého bola uhrádzaná hypotéka, v letných mesiacoch júl a
august Smart Kids s.r.o. pri prevádzkovaní letných táborov mesačne nájomné po 2.000 eur a obchodná
spoločnosť Kids plus s.r.o. uhrádzala nájomné vo výške 1.200 eur mesačne za obdobia január –
jún a september – december, uvedené vyplýva z úhrad týmito spoločnosťami. Dňa 2.1.2017 uhradila
spoločnosť Smart Kids, s.r.o. spolu 4.000 eur za letné tábory júl - august 2016. Rovnako spoločnosť Kids

plus, s.r.o. uhradila v r. 2016 nájomné vo výške 11.400,- eur. Dňa 31.1.2017 uhradila nájom vo výške
600,- eur, dňa 2.2.2017 nájom vo výške 600,- eur, dňa 7.3.2017 nájom vo výške 800,- eur, v r. 2018 bola
vykonaná úhrada vo výške 3.672,78 eur (dňa 17.4.2018 vo výške 1.336,39 eur, dňa 15.5.2018 vo výške
1.336,39 eur a dňa 28.5.2018 vo výške 1.000,- eur). V roku 2018 prebehla aj úhrada od spoločnosti
Easy English, s.r.o., a to sumu 2.672,78 eur. Okrem toho na spoločný účet boli vkladané finančné

prostriedky hlavne žalobcom, a to z dôvodu nutnosti úhrady hypotekárneho úveru, nakoľko žalovaná
dohodu nedodržiavala a finančný výpadok musel žalobca sanovať vkladmi na účet. Pár mesiacov po
rozvode ešte vkladala p. C. finančné prostriedky na účet, avšak nie je zrejmé, o aké finančné prostriedky
sa jedná, nakoľko nájom mali v zmysle dohody uhrádzať vyššie menované spoločnosti, ktoré však navýpise nefigurujú. Je otázne, či uhrádzali uvedené spoločnosti nájomné aj naďalej k rukám žalovanej a
na účet ich vkladala pod svojím menom, alebo ide o súkromný vklad p. C.. Z uvedeného dôvodu navrhuje
zabezpečiť účtovníctvo spoločností Kids Plus, s.r.o., Smart Kids, s.r.o. a Easy English, s.r.o., za účtovné

obdobie 2018, 2019 a 2020 a vykonať dôkaz podrobnou analýzou ich účtovníctva.
Žalovaná využívala pre podnikateľské účely aj bytovú jednotku na 2 nadzemnom podlaží, kde
ubytovávala svojich zamestnancov, prípadne tretie osoby, čo vyplýva aj odôvodnenia rozsudku KS v
Bratislave sp.zn. 11CoP/119/2019 z 9.6.2020, kde sa na strane 11 odôvodnenia rozsudku uvádza,
že rodičia prenajímajú nehnuteľnosť v Trnave mesačne za 1.800 eur. Žalobca mal záujem uvedenú

situáciu riešiť aj prenájmom nehnuteľnosti tretím osobám za 3.000 eur mesačne. Riešil sa aj predaj
nehnuteľnosti, pričom realitný maklér uviedol kúpnu cenu 500.000 eur, čo vyplýva z mailovej
komunikácie medzi sporovými stranami. Žalovaná spočiatku súhlasila, neskôr svoj súhlas odvolala,
dokonca podala na žalobcu trestné oznámenie dňa 20.10.2020. V súčasnosti žalobca nemá vedomosť o
tom, či nájomcovia uhrádzajú riadne nájomné k rukám žalovanej, ani v akej výške. Ak žalovaná neprijíma
od svojich spoločností žiadne nájomné, nakladá so spoločným majetkom nehospodárne, pričom nájom

v zmysle dohody je len vo výške 60 % zo sumy, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť prenajať. V
období pandémie bola pozastavená úhrada hypotéky na nehnuteľnosť a v prípade nehospodárneho
konania žalovanej môže dôjsť k vážnym finančným problémom. Nájomné v pandemickom období nebolo
odpustené, žiadna so spoločností nepožiadala o zníženie nájmu a ani o odklad. Ako dôkazy doložil:
mailové a sms komunikácie, rozpis úhrad nájomného, žiadosť o vyjadrenie z OR PZ, rozsudok KS v

Bratislave sp.zn. 11CoP/119/2019.

5. Vo vyjadrení žalovanej- v duplike zo dňa 01.03.2022 (č.l. 163) žalovaná opakuje, že medzi stranami
sporu neexistovala a neexistuje žiadna dohoda o platení nájomného. Tvrdenie žalobcu, že spoločnosť
Kids plus, s.r.o. mohla z účtovného hľadiska uhrádzať výdavky za predmetnú nehnuteľnosť len v

prípade, ak mala uzatvorenú nájomnú zmluvu, je nesprávne. Užívacie právo k nehnuteľnosti a s ním
spojený záväzok platiť úhrady spojené s užívaním sa môže odvíjať od akéhokoľvek užívacieho právneho
titulu predvídaného platným právnym poriadkom, nemusí ním byť len právo nájmu. S poukazom na
komunikáciu právnych zástupcov strán sporu vo veci návrhu žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy, E-
mailom zo dňa 12.08.2020 žalovaná v rámci tejto komunikácie oznámila žalobcovi, že s jeho návrhom

na uzavretie nájomnej zmluvy nesúhlasí, nevidí dôvod na vytvorenie nového právneho titulu na užívanie
nehnuteľnosti,užívacítitulknehnuteľnostimá,atonazákladevyslovenéhosúhlasužalobcustým,abysi
žalovaná v časti domu vyčlenenej kolaudačným rozhodnutím Mesta Trnava zo dňa 13.06.2016 užívanie
ako nebytového priestoru, zriadila a prevádzkovala vzdelávacie centrum. V reakcii na predmetný e-mail
žalovanej žalobca žalovanej e-mailom zo dňa 10.09.2020 oznámil, že nemá od neho žiadne povolenie

na vykonávanie podnikateľskej činnosti v danej budove a že ju preto užíva neoprávnene. Žalobca sa
dokonca žalovanej vyhrážal, že dá predmetné nehnuteľnosti vypratať, ak žalovaná predložený návrh
nájomnej zmluvy neuzavrie, o čom svedčí aj výzva žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa
27.07.2020. Naproti tomu, v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu, resp. v nasledujúcom
vyjadrení k odporu žalovanej proti platobnému rozkazu, už žalobca uvádza celkom odlišné skutočnosti,

a síce, že,: „V čase zmeny užívania stavby sa manželia dohodli, že nebytové priestory budú využívať
obchodné spoločnosti žalovanej...“ Tieto tvrdenia žalobcu prezentované na jednej strane v mimosúdnej
komunikácii a na druhej strane v súdnom konaní sú teda v očividnom rozpore. Keď sa domáha uzavretia
nájomnej zmluvy, tvrdí, že žalovaná nemá právny titul na užívanie nehnuteľnosti, keď sa domáha
zaplatenia, tvrdí, že žalovaná má právny titul na užívanie nehnuteľnosti, konkrétne nájomnú zmluvu,

avšak si neplní povinnosť platiť nájomné. Žalovaná ohľadne návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania
predložením účtovníctva spoločností žalovanej uvádza, že návrh považuje za neprípustný, prekračuje
rámec edičnej povinnosti podľa § 189 CSP.

6. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa

02.02.2022, 30.05.2022, 06.12.2023 a 31.01.2024, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi: žalobný návrh, odpor žalovanej, ďalšie vyjadrenia žalobcu a žalovanej, úhrady
nájomného, výpisy spoločností z OR, mailové a sms komunikácie, rozsudok OS Ba III zo dňa 23.10.2018
sp.zn. 38P/221/2017-390, rozsudok KS v Ba sp.zn. 11CoP/119/2019, výpis z LV č. XXX k.ú. K.,
potvrdenia o úhradách za služby spojené s užívaním domu a splátok označených hypotekárnych úverov,

rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa 13.06.2016, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom
spise, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:7. Žalobca spolu so žalovanou sú bývalými manželmi, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.10.2018 č.k. 38P/221/2017-390, právoplatným dňa 03.01.2019.
Strany sporu počas manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť v k.ú.

K., vedená na LV č. XXX, a to: pozemok, p.č. 991 o výmere 453 m2, zastavané plochy a nádvorie,
pozemok, p.č. 992 o výmere 305 m2, záhrady a rodinný dom, súp.č. 3863 postavený na parcele 991.
Právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva došlo k zániku BSM, toto doposiaľ nie je vysporiadané,
je vedené konanie o vyporiadanie BSM na Mestskom súde Bratislava IV. (pôvodne na Okresnom
súde Bratislava III) pod sp. zn. BA3-61C/72/2019 na návrh žalobcu, doposiaľ vo veci nie je rozhodnuté.

Nesporné v konaní je, že uvedenú nehnuteľnosť žalovaná užíva prostredníctvom spoločností, ktorých
je jedinou konateľkou, za účelom podnikania- prevádzkovania jazykovej školy, pričom dom užíva v
rozsahu časti suterénu a prízemia domu. Žalovaná popiera, že by jej spoločnosti mali platiť nájomné za
užívanienebytovýchpriestorov,nájomnénikdyneplatili,popieraajužívaniezvyšnejčastidomufyzickými
osobami. Žalovaná uvádzala, že z príjmov plynúcich z výkonu jej podnikania uhrádza všetky náklady na
služby spojené s užívaním domu (elektrina, voda, plyn, atď.), aj splátky hypotekárnych úverov č. 410146

a č. 410453. Súhlas žalobcu s užívaním nehnuteľnosti vyvodzuje z rozhodnutia Mesta Trnava zo dňa
13.06.2016, ktorým bola povolená zmena užívania stavby v časti suterénu a prízemia pre vzdelávacie
centrum.

8. Z predložených výpisov z účtu z ČSOB, a.s. vyplýva, že v období 1/2016- 5/2018 boli poukazované

finančné prostriedky na uvedený účet (spoločný účet strán sporu) od platiteľov- spoločnosti Smart
Kids, s.r.o., spoločnosti Kids plus, s.r.o., či spoločnosti Easy English, s.r.o. Išlo o rôzne sumy
v rozmedzí od 600,- eur mesačne, inokedy 1.200 eur, či 2.000 eur, prípadne 2.672,78 eur mesačne,
pričom pri uvedených sumách bolo uvedené v popise „ nájom tt“, prípadne „nájom tábory“. Okrem
platiteľov uvedených spoločností boli na uvedený účet poukazované finančné prostriedky aj od žalobcu

(väčšina platieb) a od žalovanej (2 platby).

9. Na nariadenom pojednávaní dňa 02.02.2022 (č.l. 216) zástupca žalobcu uviedol, že medzi stranami
existuje dohoda, ktoré kopíruje situáciu za obdobie od 27.01.2016, kedy bolo prvýkrát plnené od spol.
Kids plus, s.r.o. označené ako „nájom“, a to až do 28.05.2018. Aj platby za elektriku idú od uvedenej

spoločnosti, bez súhlasu žalobcu. Žalobca sa pokúšal o uzatvorenie nájomnej zmluvy, ale neúspešne.
Malo ísť o nižšiu cenu ako trhovú. Náhodne zistil, že aj subjekt Creative Kids, s.r.o. tam vykonáva činnosť
a aj samotná žalovaná živnostenskú činnosť, ktorú už minulý rok zrušila.

10.Nanariadenompojednávanídňa02.02.2022zástupcažalovanejuviedol,žežalobcasanepodieľana

nákladoch na nehnuteľnosti. Namietajú rozsah užívania, existenciu bezdôvodného obohatenia, pasívnu
legitimáciu, v ostatnom sa pridržiaval písomných podaní.

11. Žalobca na výsluchu pojednávaní dňa 30.05.2022 (č.l. 326) na otázky zástupcu žalovanej vysvetlil
režim užívania nehnuteľností od jej nadobudnutia doposiaľ, budovu nadobudli za účelom podnikania

počas trvania manželstva, exmanželka ho ubezpečila, že to bude dobrá investícia do budúcna a že sa
oplatí investovať do takejto nehnuteľnosti v Trnave. Vyhodnotil si to ako dobrý realitný biznis a za účelom
nájmu s kúpou súhlasil a majoritne sa finančne podieľal na kúpe a zabezpečení prerábky. Prerobili
na komplet celú budovu z príjmov, ktoré plynuli hlavne z jeho podnikateľskej činnosti. Nehnuteľnosť
je zaťažená hypotékou 250.000,- eur, ktorá sa spláca po cca 1.000,-eur mesačne. Založený je

samotný dom a tiež exmanželkin byt, ktorý má vo výlučnom osobnom vlastníctve. Záväzok v banke
od jej nadobudnutia splácali spoločne ako manželia z príjmu, ktorý plynul z realitného biznisu tejto
budovy. Realitný biznis spočíval v nájme, ako manželia prenajímali tretej osobe- spoločnostiam
exmanželky, združujúcim sa pod názvom BILINGVI, vrchné podlažie prenajali zrejme tie spoločnosti
ich zamestnancom, ale o tom nemá vedomosti. Nevie predložiť nájomné zmluvy, ale výška bola

mesačne 1.200,- eur, cez prázdniny to bolo viac. Vychádza z výpisu doloženého v spise. Táto čiastka
bola založená do rodinné rozpočtu, mesačná splátka bola okolo 1.200,-eur, zaplatili ju z účtu osobitne.
Ohľadne uhrádzania režijných nákladov súvisiacich s uvedenou nehnuteľnosťou, tie boli hradené
pravdepodobne z toho istého účtu, nepamätá si, režijné náklady zrejme manželka hradila sama.
V momente odchodu manželka stopla všetky aktíva, ktoré mierili do rodinného rozpočtu, zamrazila ich

a nehradila ďalej, užívatelia domu prestali platiť.
On následne platil úvery, pretože boli na jeho meno a snažil sa dospieť k nájomnej zmluve, čo vyústilo
až k tomu, že osobne prišiel a snažil sa uplatniť si svoje právo k budove, na čo bola privolaná
polícia, ktorá dohovorila exmanželke, že by mala platiť niečo a vtedy začala exmanželka platiť splátkyúveru. Predpokladá, že v rámci vysporiadania BSM bude žiadať, má na to nárok a právo, polovicu
vyplatenej sumy. Jediný náklad, ktorý riešil, bola prerábka domu, ešte počas manželstva. Pri vstupe
do nehnuteľnosti mu bolo bránené. Boli zatvorené dvere a nevedel sa dostať dovnútra cez vchodové

dvere. Kľúč má asi rok aj štvrť.
Ohľadne úhrad úveru a platieb súvisiacich s údržbou, v súčasnosti ich uhrádza pravdepodobne užívateľ
priestorov. Ohľadne rozsahu užívania nehnuteľnosti žalobca uvádza, že nehnuteľnosť je obsadená 24
hodín denne. V spornom období on nevyužíval budovu vôbec. Žalovaná užívala 100 % budovy.
K podpisu nájomných zmlúv žalobcom na I. poschodí s nájomníkmi, ktorí tam bývali, došlo po čase,

ktorý sa týka sporného obdobia, t.j. 12/2020. Na otázku, či mu niekedy z banky oznámili, že hypotéka
nie je riadne platená uviedol, že áno, dokonca mu to spôsobilo problémy, nakoľko sám chcel brať
hypotéku, nachádza v červených číslach na hypotekárnom registri, častokrát je to len smiešnych 12 eur,
ktoré nie sú zaplatené. Žalobca uviedol, že si je vedomý, že ide o spoločný záväzok. Momentálne sa
nachádza nie v dobrej finančnej situácii, nakoľko korona odstránila 2/3 jeho príjmov. Program „5 proti
5“ (ktorý žalobca moderoval) je momentálne vysielaný v reprízach, nevysielajú sa nové časti, častokrát

jeho mesačný príjem nedosiahne 2.500,- eur mesačne, bol nútený počas korony pozastaviť hypotéky,
dokonca sa dostal do omeškania s platením výživného, pretože v danom okamihu neboli peniaze na
účtoch, exekútor videl, že tam peniaze neprichádzajú a dnes je odkázaný na príjem z nehnuteľností. Na
otázku, prečo neužíval nehnuteľnosť, keď bola prázdna, a neuhrádza úver a iné poplatky s ňou súvisiace
uviedol, že je to nemožné, a hlavne je to dnes aj nerentabilné, rentabilné by to bolo prenajať celé. Na

otázku súdu, odkedy s podnikaním bývalej manželky v nehnuteľnosti nesúhlasí, uviedol, že už pred
rozvodom, po odchode v r. 2017, keď neprichádzalo k uhrádzaniu hypoték a nákladov spojených s jej
podnikaním, snažil sa zriadiť nájomné zmluvy, avšak sa k tomu neprepracovali.

12. Žalovaná na výsluchu pojednávaní dňa 30.05.2022 (č.l. 328) uviedla: Nehnuteľnosť bola kúpená

ako investičný projekt, chceli z toho žiť na dôchodku za účelom mať tam jazykovú školu. Od začiatku
to celé zrekonštruovala a od r. 2015 tam presťahovala jazykovú školu z prenajatých priestorov
v Trnave, nemuseli platiť nájomné cudziemu, a z toho príjmu kumulovali nájomné do rodinného rozpočtu.
Na otázku, či bola uzatvorená zmluva o nájomnom medzi manželmi a s ňou ako fyzickou osobou uviedla,
že nie. Ona splácala všetko, o nehnuteľnosť sa starala, on o to nemal žiadny záujem, technické veci,

vodu, plyn riešila ona, stojí to peniaze, čas a energiu. Nikdy nebránila žalobcovi vstúpiť do nehnuteľnosti,
vstupoval do všetkých priestorov budovy počas žalovaného obdobia. Jeho správanie presahovalo
hranice slušného správania, prišiel a zvesil vstupné dvere, zvesil obrazy, vyhadzoval klientov z hodiny.
Chcel ju dať psychicky dole, zrejme išlo o prejav majetkového nevyrovnania. Pri týchto excesoch žalobcu
boli prítomné lektorky- H. C., L. M., stalo so to aj 4 -5 krát. Lektorky mali z toho psychické problémy,

zvažovali výpoveď. Naposledy sa to stalo cca 2 roky dozadu. Na otázku, či bola uzatvorená s p. C.
a s ňou nájomná zmluva uviedla, že nebola. Malo ísť o investíciu do budúcnosti, nikto nepočítal s takouto
situáciou. Na základe dohody medzi nimi dvoma Spol. Kids Plus uhrádzala nájomné vo výške 1.200,-
eur na spoločný účet aby neplatila niekomu cudziemu, aby mali v rodine viac peňazí, aby si znižovala
daň. základ. Do nájomného boli zahrnuté aj priestory na Šustekovej v Petržalke, tiež sa tam platila

hypotéka, platila to ona. Spol. Smart Kids platila 2.000,-eur mesačne na základe dohody medzi nimi, ten
čo bude mať peniaze, bude splácať hypotéku, keďže je to ich dlhodobá doživotná investícia. V mesiaci
7 -8 spol. Smart Kids robí tábory, tieto transakcie boli nepravidelné, spol. Ease English uhrádzala
nájomné za N., neuhrádzala za Trnavu. Ohľadne výzvy na uzavretie nájomnej zmluvy na spol. Kids Plus
uviedla, že podmienky tam boli pre ňu absolútne nevýhodné. Ona nechcela ísť do obchodného vzťahu

s človekom, ktorý ju týral, dlhodobo psychicky, fyzicky a finančne, chcela uzatvoriť etapu doterajšieho
života. Návrh na uzavretie nájomnej zmluvy vnímala ako vydieranie, preto aj podala trestné oznámenie
na žalobcu. Momentálne z nehnuteľnosti má len náklady, dva roky bola korona, len sa trápi, momentálne
nemá žiadne príjmy. C. má čistý príjem z nehnuteľnosti. Žalovaná pripúšťa, že ešte na začiatku, keď
zabiehala nehnuteľnosť, započítavala ubytovanie svojich lektorov do ich mzdy. Na otázku, z akého

dôvodu prepísala elektriku v danej nehnuteľnosti na firmu KIDS PLUS, uviedla, že to sú otázky daňového
úradu, pretože nehnuteľnosť je napísaná na fyzické osoby, keďže tam bola nejaká prevádzka, nie je to
jasné, kto musí platiť, bolo to tak kvôli daňovým zákonom. Na otázku súdu: „z akého dôvodu platby,
ktoré prichádzali na účet v r. 2016, 2017, 2018 sú označené pojmom pri podpise ,,ako nájom“ napriek
tomu, že počas celého konania tvrdí, že nájom nebol dohodnutý?“: uviedla, že:“ tak to označila preto,

aby to mohla odpísať“. V užívaní nehnuteľnosti sa nezmenilo nič, akurát to využíva v menšom rozsahu,
neorganizuje sa tam toľko táborov, má menej detí, žalobca poškodzuje meno firmy, vyhadzuje tam
klientov, lektorov, chodia tam policajti. Zástupca žalovanej žiadal ako dôkazy doklady, ktoré uvádzala
v písomnom podaní a rovnako navrhuje výsluchy svedkov, na preukázanie skutočností, že žalobca máprístup do nehnuteľnosti. Navrhli ohliadku nehnuteľnosti z dôvodu, že žalobca tvrdí, že nemal možnosť
užívať nehnuteľnosť, nakoľko ju celú užíva žalovaná.

13. Z rozhodnutia mesta Trnava ( č.l.82) zo dňa 13.06.2016 vyplýva, že navrhovateľom ( v tomto konaní
stranám sporu) bola povolená zmena užívania časti predmetnej stavby rodinného domu súp. č. XXXX
na ul. F. Urbánka 16, Trnava v rozsahu časti suterénu a prízemia s úžitkovou plochou 165,50 m2 na
vytvorenie nebytových priestorov pre vzdelávacie centrum.

14. Z potvrdenia Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (č.l. 341) predloženého žalobcom
vyplývapriemernátrhovácenaprenájmuobdobnýchpriestorovakojespornánehnuteľnosť(rodinnýdom
súp. č. XXXX na ul. F. Urbánka 16, Trnava), podľa ktorého pri výmere nebytového priestoru o výmere
166,50 m2 je priemerná cena nájmu za rok 2019 v sume 8,2 eur za m2, za rok 2020 v sume 9,4 eur
za m2. Uvedené vyjadrenie bolo vyhotovené na základe údajov cenovej mapy porovnaním obdobných
nehnuteľností ako priestor v spornom rodinnom dome.

15. Skutočnosť, že žalobca sa so žalovanou pokúšal o hospodárení so spoločnou vecou dohodnúť
vyplýva aj z predloženej mailovej komunikácie ( č.l. 179-187), rovnako v nej vyplýva, že dohoda možná
nebola.

16.Zástupcažalobcuvrámcizáverečnejrečivosvojompísomnompodanízodňa30.01.2024uviedol,že
nakoľko medzi stranami došlo k zániku BSM, k jeho vyporiadaniu doposiaľ ešte nedošlo, uvedené preto
nezakladá oprávnenie žalovanej prijímať výnosy z nehnuteľnosti patriacej do BSM v plnom rozsahu,
nakoľko nehnuteľnosť, ktorá uvedené výnosy vytvára je v spoluvlastníctve sporových strán. Na výnosy
z majetku v BSM majú obaja spoluvlastníci rovnaké práva. V konaní bolo jednoznačne preukázané,

že žalovaná prenajíma uvedené priestory obchodným spoločnostiam, ktoré vykonávajú v nehnuteľnosti
podnikateľskú činnosť. V zmysle príslušných ustanovení Zákona o dani z príjmov výška nájomného musí
zodpovedať trhovej cene, nakoľko sa jedná o závislé osoby. Taktiež poukazuje, že v danom prípade je
nutné mať vypracovanú k prenájmu transferovú dokumentáciu, čo je jednou z povinností závislých osôb,
ktoré medzi sebou prenajímajú nehnuteľnosti alebo aj hnuteľné veci. Uvedená povinnosť sa vzťahuje

na každú z transakcií, ktorej predmetom je príjem (alebo výnos) z nájomného a ktorej predmetom je
výdavok (alebo náklad) za nájomné. V prípade prenájmu nehnuteľnosti medzi závislými osobami je
nutné stanoviť cenu za prenájom prostredníctvom transferového oceňovania. Žalovaná je prijímateľom
nájomného minimálne vo výške obvyklého nájomného v danej lokalite. Žalovaná nepredložila súdu
transferovúdokumentáciu,ktorújepovinnázozákonaviesť.Taktiežnepredložilasúdusvojeúčtovníctvo,

z ktorého by bolo zrejmé, akým spôsobom si účtuje nájom a ani daňové priznanie za seba, ako fyzickú
osobu, z ktorého by bolo zrejmé, aký je jej skutočný príjem z prenájmu. Ohľadne právneho posúdenia
nakladania s majetkom v kontexte vyporiadania BSM má za to, že nie je potrebné, aby bývalí manželia
najprvvyporiadaliBSMdohodou,nazákladektorejbybolvykonanývkladdokatastranehnuteľností,aaž
následne uzatvorili zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Vklad na základe dohody o prevode nehnuteľnosti

patriacej do zaniknutého BSM na tretiu osobu (na tretie osoby) musí byť vykonaný do troch rokov od
zániku BSM. Ak aj bol prevod nehnuteľnosti patriacej do zaniknutého BSM odplatný, príjem z prevodu
už nepatrí do BSM. Rozdelenie výťažku teda nie je v konečnom dôsledku vyporiadaním majetku, ktorý
by patril do BSM.

17. Zástupca žalovanej v rámci záverečnej reči vo svojom písomnom podaní zo dňa 19.01.2024
zhrnul svoju doterajšiu argumentáciu- nehnuteľnosť, užívaním ktorej sa mala žalovaná podľa názoru
žalobcu na jeho úkor bezdôvodne obohatiť, nepatrí do podielového spoluvlastníctva strán sporu, ale
do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré síce zaniklo, ale nebolo ešte vyporiadané.
Žalovaná nehnuteľnosti nemôže užívať nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, práva a povinnosti

bezpodielových spoluvlastníkov nie sú vymedzené žiadnym podielom, ale každý z bezpodielových
spoluvlastníkov je vlastníkom celej veci. Žalovaná súhlas s užívaním nehnuteľnosti odvodzuje
z rozhodnutia o zmene užívania stavby z roku 2016, popiera uzatvorenie nájomnej zmluvy so
spoločnosťami, ako aj to, že by tieto spoločnosti platili za užívanie predmetnej nehnuteľnosti pravidelné
nájomné. Žalobca neuniesol v uvedenom smere dôkazné bremeno. Medzi ňou a žalobcom bola dohoda,

že z príjmov plynúcich z výkonu jej podnikania žalovaná bude uhrádzať všetky náklady na služby
spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti, ale aj splátky hypotekárnych úverov. Vo vzťahu k užívaniu
spoločnej nehnuteľnosti vyplýva, že spoločnosti žalovanej mali oprávnenie túto nehnuteľnosť, v rozsahu
nebytového priestoru, užívať. Pokiaľ potom žalobca tvrdil, že tieto spoločnosti mali za predmetnéužívanie zmluvnú povinnosť platiť nájomné, pričom preukázal, že by si túto povinnosť boli splnili k rukám
žalovanej, ako jedného z bezpodielových spoluvlastníkov užívanej nehnuteľnosti, tak žalobca, ako jej
druhý bezpodielový spoluvlastník, mal oprávnenie (aj bez účasti žalovanej – keďže spoločné nároky

vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva si voči tretím osobám môže uplatňovať ktorýkoľvek zo
spoluvlastníkov aj sám), žalovať o splnenie tejto povinnosti práve tie subjekty, nie žalovanú. Žalovaná tak
namietala,ženiejepasívnevecnelegitimovanávovzťahuknárokužalobcu.Pokiaľbyajžalovanávčase
po rozvode manželstva až do času vyporiadania BSM poberala od užívateľov spoločného rodinného
domu nájomné, vzájomné nároky bezpodielových spoluvlastníkov z takto získaných prostriedkov by

mohli byť vyporiadané len v rámci vyporiadania ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva a
nie osobitnou žalobou. Žalobu žalobcu navrhuje ako nedôvodnú zamietnuť a žalovanej priznať proti
žalobcovi náhradu trov konania.

18. Podľa § 853 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani
týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj

účelom im najbližšie.

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“), Vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)

Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním

a udržiavaním.

Podľa § 145 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne
a nerozdielne.

Podľa § 146 ods.1 Občianskeho zákonníka, Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach
a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich

súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov

z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) od 26.11.2020 bola 0,00%.

Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len „CSP“), dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa § 151 ods. 2 CSP, Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

19. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 23.000 eur s príslušenstvom.
Nárok bol žalobcom uplatnený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane
žalovanej užívaním nehnuteľnosti patriacej do spoluvlastníctva strán sporu - poskytovaním tretím
osobám - obchodným spoločnostiam, ako aj fyzickým osobám za účelom prenájmu bez súhlasu žalobcu.
Nakoľko žalobca ako spoluvlastník nemohol užívať spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho

spoluvlastníckemu podielu, preto na strane žalovanej vzniklo obohatenie v užívaní väčšieho rozsahu
predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu. Z uvedeného dôvodu
žiadal žalobca ako ukrátený spoluvlastník peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu za to,
že žalovaná nadužívala svoj spoluvlastnícky podiel tým, že prenajímala predmetnú nehnuteľnosť a
mesačne peňažné úžitky vo výške nájmu.

20. Je zrejmé, že rodinný dom na ul. F.Urbánka 16 v Trnave, súp.č. 3863 postavený na parcele č.
991, vedenej na LV č. XXX k.ú. K., z ktorej nehnuteľnosti nárok žalobca odvodzuje - patrí nepochybne
do spoluvlastníctva strán sporu. Manželstvo strán tohto sporu - bývalých manželov bolo rozvedené
dňa 23.10.2018, rozsudok vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2019,

v uvedený deň zaniklo aj BSM manželov. Aktuálne je vedené konanie o vysporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov na návrh žalobcu, konanie nie je doposiaľ skončené, je vedené pod sp. zn.
Ba3-61C/72/2019 na Mestskom súde Bratislava 4, podľa vyjadrení strán doposiaľ nebolo ani jedno
pojednávanie. Z uvedeného tak vyplýva, že nehnuteľnosť – rodinný dom je predmetom zaniknutého,
avšak doposiaľ nevyporiadaného BSM.

21. Občiansky zákonník neobsahuje ustanovenia, ktoré by upravovali vzťahy spoluvlastníkov- bývalých
manželov k spoločnému majetku, vrátane jeho užívania v takejto situácii, t.j. v čase, keď BSM síce už
zaniklo, avšak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. V zmysle rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 395/2010 platí:
„Do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba na rozvedených manželov hľadieť

ako na rovnocenných vlastníkov, čo sa týka kvantity i kvality ich bezpodielového spoluvlastníckeho
práva“, v prípade nezhôd bývalých (rozvedených) manželov v súvislosti s výkonom jednotlivých atribútov
vlastníckeho práva k ich spoločnému majetku rozhodne o ochrane tohto atribútu na návrh niektorého
z nich všeobecný súd.22. Práve v prejednávanom prípade sa jedná o uvedenú situáciu, teda o stav, keď ide o zaniknuté, ale
doposiaľ nevyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (nebolo vyporiadané dohodou alebo

rozhodnutím súdu, nenaplnili sa podmienky vymedzené v § 149 ods.4 O.) V zmysle horeuvedeného
potom každý z manželov je naďalej úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového
spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom
druhého manžela, každý z nich má právo v celej veci, resp. vlastnícke právo jedného je obmedzené
rovnakým vlastníckym právom druhého, čo sa týka jeho veľkosti podielov (podiel 1/1), ako aj

jeho jednotlivých atribútov- predmet vlastníctva držať, užívať, požívať, disponovať (viď rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČSR Cpj 86/1971 – R 42/1972, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo/2986/2000,
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1956/2013).

23. Právo spoločného užívania veci a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhradzovania
nákladov vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového

spoluvlastníctva. Pokiaľ zákon ustanovuje, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne, je tým vyjadrené ich právo, a nie povinnosť veci užívať. Manželia sa môžu dohodnúť
na určitom spôsobe užívania, ústne alebo konkludentne. V danom prípade je zrejmé, že strany sporu
sa o užívaní dohodnúť nevedeli, čo napokon vyplýva aj z ich rozsiahlej mailovej komunikácie, ktorá je
súčasťou spisu.

24. Citujúc znenie § 144 a § 853 OZ, do času vyporiadania BSM obaja účastníci, ako bývalí manželia,
boli vo vzťahu k ich domu oprávnení na užívanie spoločnej nehnuteľnosti, nakladanie s ňou podľa § 144
OZ tak, že z právnych úkonov týkajúcich sa uvedenej nehnuteľnosti boli aj po rozvode manželstva
oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne obaja účastníci konania, ako bývalí manželia (§ 145 ods.2

OZ), ako spoluvlastníkom veci tiež obom prislúchalo právo predmet ich spoluvlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi (§ 123 OZ). Obaja spoločne i každý z nich samostatne
bol oprávnený na prijatie plnenia (napr. nájomného plynúceho z nájomnej zmluvy, z ktorej by boli
oprávnení a povinní, ako bývalí manželia) spoločne a nerozdielne. Obidvaja bývalí manželia majú tak
právo spoločného užívania veci, ako aj právo na výnosy plynúce z užívania veci, pričom platí, že podiely

oboch spoluvlastníkov pri vyporiadaní sú rovnaké (§ 150 OZ).

25. Ak plynul teda finančný, či akýkoľvek iný výnos z užívania spoločnej nehnuteľnosti – domu
patriacemu do BSM len jednému z bývalých manželov, platí, že na prijatie takéhoto plnenia (nájomného,
či iného) boli oprávnení a povinní, ako bývalí manželia, spoločne a nerozdielne obaja. Nakoľko majú

obidvaja bývalí manželia naďalej rovnaké práva a povinnosti, právo spoločného užívania veci, ako aj
právo na výnosy plynúce z užívania veci, pričom ich podiely sú rovnaké, patrí druhému (bývalému)
manželovi polovica z výnosu z užívania spoločnej nehnuteľnosti (§ 150 OZ).

26. Je nesporné, že žalovaná v rozhodnej dobe rodinný dom využívala na účely prevádzkovania

vzdelávacieho centra prostredníctvom obchodných spoločností, v ktorých je jediným spoločníkom
(Smart Kids, s.r.o. a Kids plus, s.r.o.). Je tak zrejmé, že výnos poberal len jeden zo spoluvlastníkov,
pričom však rovnakým oprávnením disponoval v danom čase (rok 2019, 2020) aj druhý spoluvlastník.
Na základe uvedeného, keďže druhý spoluvlastník nehnuteľnosť neužíval, a ani výnos nepoberal, patrí
mu pri vyporiadaní uvedeného výnosu - úžitku z nehnuteľnosti podiel vo výške 1/2.

27. Na vyčíslenie výnosu z predmetnej nehnuteľnosti súd považuje za adekvátne vychádzať z možného
výnosu získaného prostredníctvom obvyklého nájmu, nakoľko žalovaná užívanie nebytových priestorov
domu spoločnosťami síce nepopierala, zároveň však tvrdila, že nájom (ako príjem) od spoločností
vykonávajúcich v dome podnikateľskú činnosť žiaden nepoberala, rovnako neposkytla účtovné doklady

týchto spoločností užívajúcich spornú nehnuteľnosť, z ktorých by eventuálne bolo možné zistiť v rámci
výdavkov spoločností, aké nájomné uvedené spoločnosti uhrádzali. Napokon vo svojom vyjadrení zo
dňa 11.04.2023 (č.l. 281) sama v zmysle ustálenej judikatúry na obvyklý nájom poukazovala, pričom
všaksamažiadendôkazoobvyklomnájmezaobdobnépriestoryneposkytla,napriektomu,žežalobcom
predložený dôkaz sporovala.

28. Za smerodajné tak súd pre určenie obvyklého nájmu zobral do úvahy žalobcom predložené
potvrdenie Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, v zmysle ktorého vyplývala výška nájmu
pre nebytové priestory pri porovnateľnej výmere 166,5 m2, keď súd má za to, že užívanie uvedenéhopriestoru v suteréne a prízemí žalovaná nepopierala, resp. priznala. Na základe uvedeného potom
obvyklý nájom v zmysle uvedeného bol vypočítaný za rok 2019, keď priemerná cena nájmu nebytového
priestoru bola 8,2 eur za m2, pri výmere 165,5 m2 išlo tak o sumu 1.357,10 eur za mesiac, za 12

mesiacov roku 2019 išlo o sumu 16.285,20 eur. Nájom v zmysle uvedeného potvrdenia za rok 2020,
keď priemerná cena nájmu nebytového priestoru bola 9,4 eur za m2, pri výmere 165,5 m2 predstavoval
sumu 1.555,7 eur za mesiac, za 11 mesiacov roku 2020 išlo o sumu 17.112,7 eur. V úhrne za uplatnené
obdobie rokov 2019 a 2020 tak obvyklý nájom za nebytové priestory (suterén a prízemie) predstavoval
po zaokrúhlení celkovo sumu 33. 398 eur (16.285 Eur +17.113 Eur ). Polovica z uvedeného výnosu

z obvyklého nájmu by tak predstavovala sumu 16.699 Eur. Nakoľko však žalobca žalobným návrhom
za nájom uvedenej časti nebytových priestorov domu požadoval iba sumu 15.400 eur (30.800/2), súd
nemohol prekročiť v uvedenej časti žalobcom uplatnený nárok a priznal mu len túto uplatnenú časť
nároku, nie súdom vyčíslený nájom obvyklý.

29. Súd ozrejmuje (vzhľadom na nejasnosť namietanú žalovanou), že žalobcom uplatnený nárok v časti

výnosu z prenájmu nebytového priestoru domu vo výške 15.400 eur bol žalobcom vypočítaný zo
súm uhrádzaných spoločnosťami Smart Kids, s.r.o. a Kids plus, s.r.o. v rokoch 2016, 2017 a 2018,
pričom žalobca vychádzal z toho, že v letných mesiacoch júl a august 2019, 2020 spol. Smart Kids,
s.r.o. pri prevádzkovaní letných táborov mala uhrádzať mesačne nájomné po 2.000 eur, a obchodná
spoločnosť Kids plus, s.r.o. mala uhrádzať nájomné vo výške 1.200 eur mesačne za obdobia január –

jún a september – december v roku 2019, za obdobia január – jún a september – november 2020.
Ide tak o sumu 4x 2.000 eur + 19 x 1.200 eur, t.j celkovo 30.800 eur, z toho polovica uvedených
výnosov pripadajúca na žalobcu predstavovala sumu 15.400 eur, ktorú práve uplatňuje žalobou za časť
nehnuteľnosti ( nebytový priestor vo výmere 165,5 m2) . Uvedené vyplýva zo žalobcom poskytnutých
údajov z výpisov z účtov (č.l. 222-228), ako aj z ním vyhotovenej prehľadnej tabuľky( č.l. 151 spisu),

podľa ktorých dňa 2.1.2017 uhradila spoločnosť Smart Kids s.r.o. spolu 4.000 eur za letné tábory júl -
august 2016. Spoločnosť Kids plus, s.r.o. uhradila v r. 2016 nájomné vo výške 11.400 eur, dňa 31.1.2017
uhradila nájom vo výške 600 eur, dňa 2.2.2017 nájom vo výške 600 eur, dňa 7.3.2017 nájom vo výške
800 eur, v r. 2018 bola vykonaná úhrada vo výške 3.672,78 eur (dňa 17.4.2018 vo výške 1.336,39 eur,
dňa 15.5.2018 vo výške 1.336,39 eur a dňa 28.5.2018 vo výške 1.000 eur). V roku 2018 prebehla aj

úhrada od spoločnosti Easy English s.r.o., v sume 2.672,78 eur.

30. V časti prenájmu bytových priestorov na poskytovanie ubytovania súkromným osobám za mesiace
1-6/2019, 9-12/2019, 1-6/2020, 9-11/2020, t.j. za 19 mesiacov vo výške 15.200 eur (19x800 eur)
súd považuje nárok za nepreukázaný. Aj keď z odôvodnenia rozsudku KS v Bratislave sp.zn.

11CoP/119/2019 z 9.6.2020 zo strany 11 odôvodnenia rozsudku (č.l.47) súd konštatuje záver, že rodičia
prenajímajú nehnuteľnosť v Trnave mesačne za 1.800 eur, nie je zrejmé, či uvedené tvrdenie sa
týka rozhodného obdobia rokov 2019 a 2020, nemožno z uvedeného vydedukovať ani reálny počet osôb
skutočne tam prebývajúcich. V prípade poukazu na rozsudok OS Bratislava III č.k. 38P/221/2017-390
je rovnako v bode 7 konštatované, že matka poberá príjem z bytu v Trnave v sume 800,- Eur mesačne

(č.l. 35 spisu), avšak uvedené sa rovnako netýka sporného obdobia, nakoľko rozsudok je datovaný
dňom 23.10.2018. Uvedené jednoznačne nevyplýva ani z prípadnej komunikácie strán sporu s tretími
osobami, na ktorú žalobca poukazoval (č.l.295).

31. Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania z priznanej istiny, vo výške ako si ich žalobca žalobou

uplatnil, odo dňa podania žaloby na súde, t.j. odo dňa 26.11.2020, nakoľko je zrejmé, že v uvedenom
čase bola žalovaná v omeškaní, nakoľko už v predošlých komunikáciách, napr. v mailovej komunikácii
zo dňa 10.09.2020 žalobca deklaroval nesúhlas s užívaním nehnuteľnosti žalovanou, pričom už v tom
čase mala mať žalovaná vedomosť o existencii nároku žalobcu na plnenie. Základná úroková sadzba
ECBkudňu26.11.2020bola0,00%.t.j.žalobcovitakpatriaúrokyzomeškaniao5percentuálnychbodov

vyššie, t.j. vo výške 5% z priznanej sumy.

32. Napriek tomu, že žalobca nárok uplatnený žalobou právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci
z podielového spoluvlastníctva, s čím sa súd nestotožňuje vzhľadom na skôr uvedenú argumentáciu
(bod 21 a nasl. odôvodnenia), je vecou súdu, ako právne daný vzťah, resp. právny nárok posúdi, otázka

právneho posúdenia je výlučne na konajúcom súde. Na druhej strane podľa názoru súdu neobstojí
ani argumentácia žalovanej strany, že žalobca sa mohol domáhať iba žaloby podľa § 146 ods. 1
OZ, aby o spôsobe užívania nehnuteľnosti patriacej do BSM rozhodol pri nezhode bývalých manželov
súd. Rozhodnutie súdu v zmysle uvedeného ustanovenia by sa mohlo vzťahovať len na obdobia dobudúcnosti, t.j. po podaní žaloby, uvedená žaloba by neriešila protiprávny stav nastolený žalovanou za
rozhodné obdobie, takýmto postupom by nebolo možné sanovať stav predtým existujúci, tzn. obdobie,
za ktoré nehnuteľnosť užívala, resp. výnosy z nej poberala iba žalovaná.

33. Nárok tak bolo možné si uplatniť samostatnou žalobou, nakoľko z definície majetku patriaceho
do BSM v zmysle § 142 OZ vyplýva, že BSM zahŕňa majetok nadobudnutý manželmi za trvania
manželstva. Do uvedenej definície nespadá uvedený výnos ani z pohľadu jeho časového nadobudnutia
(vznikol po zániku manželstva), ani z pohľadu subjektov, ktorí ho nadobúdajú ( nadobúdatelia už nie sú

manželmi). Z uvedeného pohľadu má súd za to, že z týchto dôvodov bolo možné uvedený nárok uplatniť
samostatnou žalobou (nie v rámci vyporiadania celej masy BSM), napriek tomu, že na režim nakladania
s nehnuteľnosťou platia ustanovenia BSM.

34. Čo sa týka prípadných nákladov vynaložených žalovanou spojených s vlastníctvom spoločného
domu, ktoré vznikli už po zániku BSM resp. ktoré budú vznikať do budúcnosti až do doby vyporiadania

BSM, základným predpokladom uplatnenia takéhoto nároku je preukázanie jeho dôvodnosti a presné
vyčíslenie takto vzniknutých nákladov. Ak aj žalovaná namietala, že uhrádzala všetky náklady súvisiace
s uvedenou nehnuteľnosťou, mala možnosť tieto započítať, resp. uplatniť si ich samostatnou žalobou,
takúto jej obranu však nemožno akceptovať, pokiaľ neuplatnila nárok vo forme určitého a vykonateľného
petitu, ktorý by bolo možné následne prevziať do výroku súdneho rozhodnutia. Preto súd na námietky

žalovanej v tomto zmysle ani neprihliadal.

35. Súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovanej ohľadne pasívnej legitimácie, keď podľa nej
mal žalobca žalovať o splnenie tejto povinnosti tretie subjekty užívajúce nehnuteľnosť, nie žalovanú.
Súd má za to, že ide o nárok vyplývajúci zo spoluvlastníckeho vzťahu, subjektami uvedeného vzťahu

sú tak spoluvlastníci- bývalí manželia, žalovaná umožnila užívanie nehnuteľnosti tretím subjektom, za
ktoré užívanie mala, resp. mohla mať výnos, a to minimálne vo výške obvyklého nájmu. Je potom
správne žalovanou stranou, nakoľko je jedným zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, z výnosu ktorej je
nárok uplatnený. Nebolo ani preukázané, že žalobca súhlas udelil v rozhodnom čase na podnikanie jej
spoločností v nehnuteľnosti, súhlas nemožno vyvodzovať ani z rozhodnutia mesta Trnava, ktorým bola

povolená iba zmena užívania časti rodinného domu vo vymedzenom rozsahu na vytvorenie nebytových
priestorovprevzdelávaciecentrum.Napokonnauvedenomničnemeníaniskutočnosť,čisúhlasžalobcu
by bol udelený, keďže ich podiely na výnosoch sú rovnaké, patrí druhému (bývalému) manželovi
polovica z výnosu z užívania spoločnej nehnuteľnosti.

36. Súd nepripustil v konaní ďalšie dokazovanie navrhnuté stranami sporu (vyžiadanie účtovných
dokladov oboch strán sporu, výsluchy svedkov, či ohliadku nehnuteľnosti), nakoľko uvedené
nepovažoval pre vyriešenie spornej otázky – preukázania rozsahu užívania nehnuteľnosti žalovanou,
ako aj výšky výnosu z užívania nehnuteľnosti za potrebné, resp. nevyhnutné.

37. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že predmetné konanie má charakter
kontradiktórneho a sporového konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť
uviesť súdu skutočnosti, osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany,
uviesť súdu skutočnosti uplatnený nárok spochybňujúce, prípadne úplne vylučujúce. Túto povinnosť
právna teória označuje ako povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj

povinnosť unesenia dôkazného bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité
relevantné skutočnosti, ale zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že
neunesú dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní. Práve žalobca bol
povinný preukázať ním tvrdený rozsah užívania spoločnej nehnuteľnosti žalovanou, ako aj primeranosť
a adekvátnosť odplaty, resp. obvyklého nájomného za uvedenú nehnuteľnosť, toto sa mu podarilo iba

čiastočne. Z tohto dôvodu súd preto vychádzal z preukázaných tvrdení žalobcu, v uvedenej časti nárok
priznal (výrok I.), vo zvyšku bol nárok zamietnutý (výrok doplňujúceho uznesenia). Nakoľko súd pri
vypracovaní rozhodnutia zistil, že výrok v zamietnutej časti nebol poňatý do výroku rozsudku ako zjavná
nesprávnosť, tento vyhotovil samostatne vo forme doplňujúceho rozhodnutia ako výrok III.

38. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žalobcovi bola z celkovej uplatnenej sumy 23.000,- Eur priznaná iba časť, a to suma
vo výške 15.400,- Eur, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. V danom prípade hrubý úspech žalobcu
predstavuje 66,96 % (15.400/23.000/100) a hrubý úspech žalovanej 33,04 % (100-66,96), teda čistý

úspech žalobcu vo veci predstavuje 33,92 %. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči
žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 33,92 % trov konania, tak
ako je uvedené vo výroku II.

40. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.