Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200134
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8423200134.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, so sídlom
Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, proti žalovaným: 1) D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXX/X, XXX XX F. G., 2) H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. J. XXX, o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
KK-6C/2/2023-188 zo dňa 26.4.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. KK-6C/2/2023-228 zo dňa
13.11.2024 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec sa vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (predtým Okresný súd Kežmarok, „ďalej len súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že:
,,I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou doručenou
Okresnému súdu Kežmarok dňa 25.01.2023 žiadala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou
o veľkosti 1 v pomere k celku nehnuteľností, a to rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenom na
parcele č. XXX/X, pozemku v zastavanom území obce, a to parcely registra K. evidovanej na katastrálnej
mape, označenej ako parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 600 m2,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F. J., obec F. J., vedených Okresným úradom

Kežmarok, katastrálny odbor a priznal jej náhradu trov konania.
Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že na základe notárskej zápisnice napísanej dňa 25.05.2021 na
Notárskom úrade H. H. D., v A., na ul. G. L. XX ako predávajúca a žalovaní 1/ a 2/ ako kupujúci
uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č.
XXX/X ako aj pozemok v zastavanom území obce, a to parcela registra K. evidovaná na katastrálnej
mape, označenej ako parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 600

m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F. J., obec F. J., vedené Okresným
úradom Kežmarok, katastrálny odbor. Predmetnou zmluvou predala žalovanej 1/ spoluvlastnícky podiel
voveľkosti1/8kcelkunanehnuteľnostiachzadohodnutúkúpnucenuvovýške5.500,-euražalovanému
2/ spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 v pomere k celku na nehnuteľnostiach za dohodnutú kúpnu cenu
vo výške 5.500,- eur. V zmluve sa strany dohodli, že dohodnuté kúpne ceny vyplatia v lehote najneskôr
do 31.12.2021 formou bezhotovostných prevodov finančných prostriedkov na jej účet vedený v F. F.,

M.. Napriek tejto dohode vo februári 2022 žalovaní 1/ a 2/ kúpnu cenu neuhradili, avšak prisľúbili, že
čoskoro peniaze vyplatia, k čomu však nedošlo. Nakoľko kúpna cena nebola uhradená ani v júni 2022,výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 09.06.2022 vyzvala žalovaných 1/ a 2/ na jej úhradu v lehote 3
dní od prevzatia výzvy, na čo žalovaní 1/ a 2/ vôbec nereagovali a kúpnu cenu ani v dodatočnej lehote
neuhradili. Následne im zaslala odstúpenie od zmluvy, keďže kúpna cena, ktorú sa jej zaviazali zaplatiť

nebola uhradená ani v náhradnom termíne, a preto odstúpila od notárskej zápisnice N 381/2021 zo dňa
25.05.2021.
Zároveň podala na Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor Žiadosť o zrušenie zápisu do katastra,
keďže žalovaní nesplnili zmluvné podmienky a neuhradili kúpnu cenu za prevádzané spoluvlastnícke
podiely v termíne splatnosti a ani v dodatočnom termíne na úhradu kúpnej ceny. Od Okresného úradu

Kežmarok, katastrálny odbor obdŕžala odpoveď, v ktorej okresný úrad uviedol, cit: ,,Platným odstúpením
od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje. Týmto zrušením zaniká
právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi
je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny stav, ako keby k
uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo zákona. V zákone nie je
uvedenéodstúpenieodčastizmluvy.“Vzhľadomnavyjadrenieokresnéhoúradunemalainúmožnosťlen

domáhať sa určenia vlastníckeho práva podanou žalobou. Naliehavý právny záujem preukazuje tým, že
existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením jej právneho
postavenia, a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.
Ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje veriteľovi odstúpiť od kúpnej zmluvy,
avšak samotnému odstúpeniu od zmluvy musí predchádzať poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty

na splnenie dlhu, čo je vyjadrené aktívnym prejavom veriteľa. Táto dodatočná lehota nemá vplyv na
splatnosť záväzku, ak táto už bola predtým dohodnutá, ide iba o odklad na zaplatenie dlhu bez toho,
aby došlo k odkladu splatnosti dlhu. Po uplynutí lehoty na plnenie vzniká veriteľovi zo zákona právo
odstúpiť od zmluvy.
V danom prípade vychádzajúc z dôkazov predložených žalobkyňou, táto ako veriteľ výzvou zo dňa

09.06.2022, ktorú prevzali žalovaní dňa 13.06.2022, ich vyzvala na zaplatenie kúpnej ceny v lehote 3 dní
od prevzatia výzvy, t.j. do 16.06.2022, vrátane. A márnym uplynutím tejto lehoty jej vzniklo právo odstúpiť
od zmluvy, čo následne urobila listom zo dňa 28.06.2022. Vzhľadom k uvedenému platí, že žalobkyňa
akopredávajúcamalaprávoprenezaplateniekúpnejceny(jejčasti)poposkytnutídodatočnejprimeranej
lehoty na plnenie, od zmluvy odstúpiť. Je však potrebné poukázať aj na to, že pred odstúpením od kúpnej

zmluvy žalovaná 1/ zaplatila na úhradu kúpnej ceny dňa 27.06.2022 sumu 4.500,- eur a medzi stranami
je nesporné, že doposiaľ bola z jej strany uhradená kúpna cena vo výške 5.101,60 eur.
Podľa názoru súdu je však potrebné konanie žalobkyne vyhodnotiť v kontexte s ďalšími okolnosťami,
ktoré boli v priebehu sporu preukázané a celý spor posúdiť aj s ohľadom na princíp spravodlivosti,
právnej istoty, potreby predchádzaniu ďalších súdnych sporov, záujmom práve žalovaných 1/ a 2/

nadobudnúť spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach a v neposlednom rade aj s
ohľadom na vzájomné rodinné vzťahy (žalobkyňa je teta žalovanej 1/, ostatné predávajúce sú netere
žalobkyne a sesternice žalovanej 1/ a žalovaný 2/ je snúbenec žalovanej 1/). Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že nehnuteľnosti sú dedičstvom po rodičoch a starých rodičoch zmluvných strán, na hornom
poschodí rodinného domu býva sama matka žalovanej 1/ a strany spoluvlastnícke podiely predávali v

rámci svojej rodiny, aby matka žalovanej 1/ neostala sama, aby nehnuteľnosti ostali aj naďalej v rodine
a aby tam všetci mohli kedykoľvek prísť nielen na návštevu, ale ako do „rodičovského domu“, starať sa
aj o záhadu a pod. Uvedené vyplynulo z výpovedí strán sporu a svedkýň. Je potrebné zdôrazniť aj to, že
matke žalovanej 1/ ako zúčastnenej podielovej spoluvlastnícke v rámci kúpnej zmluvy ostalo zachované
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a v bode V. notárskej zápisnice o kúpnej zmluve súhlasila

s uzavretím kúpnej zmluvy a neuplatnila si predkupné právo na spoluvlastnícke podiely.
Žalobkyňa už v podanej žalobe neuviedla všetky vlastné skutkové tvrdenia, ktoré v priebehu
dokazovania následne vyšli najavo. Sama v žalobe tvrdila, že finančné prostriedky neboli uhradené vo
februári 2022 ani v júni 2022, pričom neskôr vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovanými komunikovala,
vedela, že budú meškať s úhradou kúpnej ceny, ktorú mali zaplatiť do konca roka 2021 a už v januári po

termíne splatnosti sa ich pýtala, kedy cenu uhradia a keďže v tom čase začali vybavovať hypotéku, tak
sa dohodli, že do konca marca 2022, s čím ona súhlasila. Až po vyjadrení žalovaných uviedla skutkové
tvrdenia týkajúce sa rekonštrukcie jej bytu žalovaným 2/.
Aj keď spolu s manželom, M. B., ktorý bol vypočutý ako svedok k tomu kto žiadal zhotovenie diela a
kto za dielo reálne zaplatil uviedli, že on bol jeho objednávateľom, hoci so žalovaným 2/ komunikovala

aj ona a on uhradil žalovanému 2/ aj zálohu vo výške 2.000,- eur, ktorú jej poslal zo zahraničia, nič to
nemení na tvrdeniach strán sporu, že žalovaný 2/ vykonával rekonštrukciu bytu žalobkyne. Podľa svedka
bolo celé dielo naraz objednané, zamerané a jeho cena bola dohodnutá na sumu 3.500,- eur, ktorú sú
ochotní aj v rámci dohody započítať. Dielo bolo odovzdané s vadami, ktoré reklamoval. Vedel aj o kúpnejzmluve, ktorou jeho manželka odpredala časť podielu na rodinnom dome asi za kúpnu cenu 11.000,-
eur, ktorú mali žalovaní zaplatiť do 31.12.2021. Keďže tak neurobili, v apríli alebo v máji ich vyzvala
na jej úhradu. Nevedel o tom, či sa dohodli na odklade alebo posune splatnosti kúpnej ceny, ale prvé

peniaze uhradili v roku 2022. Taktiež nevedel uviesť, či medzi žalovanými a jeho manželkou bola nejaká
dohoda o započítaní rekonštrukčných prác v byte s kúpnou cenou, ale vedel, že manželka chcela vrátiť
naspäť svoj podiel na nehnuteľnosti. Sám na otázku žalovanej 1/ uviedol, že od sumy 11.000,- eur sa
odráta suma vo výške 5.101,60 eur, ktorú uhradila, pretože to je mínus od tej celej sumy. Z uvedeného
nepochybne vyplýva, že okrem záväzkového vzťahu z kúpnej zmluvy bol medzi stranami aj záväzkový

vzťah zo zmluvy o dielo, titulom ktorej vznikol žalovanému 2/ ako zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny
za dielo voči, podľa žalobkyne tvrdiac jej manželovi.
Žalobkyňa svoje tvrdenia o tom, že rekonštrukciu objednával jej manžel, ktorý ju mal aj hradiť, žiadnym
spôsobom nepreukázala. Žalovaní naopak preukázali, že všetky poklady týkajúce sa rekonštrukcie sú
vystavené na meno žalobkyne, aj samotné zameranie z marca 2022 (viď č.l. 57 a 58 spisu), že celý čas
komunikovalilensožalobkyňou,keďžejejmanželpracujevzahraničíabolúčastnýlenprvéhostretnutia.

Taktiež žalobkyňa nijako nepreukázala, že by zálohu platil jej manžel, žiadnym listinným dôkazom,
nakoľko táto skutočnosť ostala len v rovine jej tvrdenia. Taktiež zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by
cena za dielo (rekonštrukciu bytu) mala byť vo výške 3.500,- eur a že bola známa už v čase objednávky.
Na zameraniach z marca 2022 sú uvedené rukou písané sumy bez DPH za výrobu nábytku, a to
vstavanej skrine vo výške 1.580,- eur, skrine do spálne vo výške 450,- eur, vstavanej skrine do chodby vo

výške 1310,- eur, jedného nočného stolíka vo výške 150,- eur bez DPH (boli vyrobené dva), šperkovnice
vo výške 230,- eur a kuchynskej linky vo výške 2.712,- eur, čo spolu predstavuje sumu 6.582,- eur.
Tieto museli byť žalobkyni známe a v tom čase ich nenamietala. Aj z ďalších dôkazov predložených
žalovanými mal súd preukázanú kúpu materiálu na nábytok pre žalobkyňu (dodacie listy, objednávky a
pokladničné doklady). Súd preto nemá dôvod pochybovať o tom, že žalovaný 2/ vykonával rekonštrukciu

bytužalobkyneprostredníctvomsvojejfirmyN.F.,zaktorújejfakturovalsumu5.898,40eurpoodpočítaní
zálohy vo výške 2.000,- eur.
Na tomto mieste súd považoval za potrebné poukázať na výpovede svedkýň k dohode o splatnosti
kúpnej ceny. Svedkyňa O. H. P. k dohode o predĺžení splatnosti kúpnej ceny uviedla, že kúpna cena bola
stanovená znaleckým posudkom a mala byť uhradená do konca roka 2021, avšak k jej vyplateniu došlo

až v júni 2022. Zdôraznila, že keďže sú všetci rodina, boli priebežne informovaní o tom, že žalovaní
mali problém s úhradou kúpnej ceny a potrebovali posunúť jej splatnosť, s čím ona súhlasila. Prvýkrát
sa všetky strany kúpnej zmluvy stretli ešte pred koncom jej splatnosti pred Vianocami 2021 a následne
ešte raz na jar 2022. Na stretnutiach bola prítomná aj žalobkyňa, s tým, že s ňou žalovaní riešili zápočet,
keďže si dala urobiť nejaké vstavané skrine do bytu. Napokon sa dohodli, že žalobkyňa bude vyplatená

ako prvá, pretože ona mala väčší podiel. Na jarnom stretnutí riešili prioritne započítanie ceny za dielo
s kúpnou cenou, ktorú mali vyplatiť žalobkyni. Jej bola kúpna cena zaplatená podľa poslednej dohody,
v lete 2022.
Svedkyňa O. F. G., ktorá bola vypočutá taktiež ako zmluvná strana kúpnej zmluvy k dohode o predĺžení
splatnosti kúpnej ceny uviedla, že predmetná kúpna cena bola stanovená znaleckým posudkom a

splatná do konca roka 2022 (pozn. súdu, pravdepodobne mala na mysli rok 2021, keďže následne
uviedla, že pol roka od spísania zmluvy). Zmluvu spísali s tým, že nikomu z nich nesúrilo zaplatenie
kúpnej ceny, pretože vedeli, že žalovaní riešia nejaký úver. Kúpna cena jej bola zaplatená, avšak ešte
pred Vianocami vedeli žalovaní, že to nestihnú zaplatiť, tak ich požiadali, či sú ochotní pristúpiť na
dodatok k zmluve, aby sa dohodol nový termín jej splatnosti, ktorý bol nakoniec aj dodržaný. Podľa

nej už na tom prvom stretnutí, kde boli prítomné všetky zmluvné strany, sa zhodli na termíne v lete,
do konca júla. Jej krstná (žalobkyňa) sa rozhodla prerábať domácnosť a sama uviedla, že by bolo pre
ňu jednoduchšie mať časť peňazí vo forme nábytkov, odrobenej práce, odovzdaného diela, s tým, že
rozdiel im doplatí. Posun úhrady kúpnej ceny bol akceptovaný všetkými zmluvnými stranami, jej bola
zaplatená kúpna cena ešte pred posunutou lehotou splatnosti, a preto ani nikdy neuvažovala, že by

odstúpila od kúpnej zmluvy.
Žalobkyňa naproti tomu tvrdila, že nikdy sa so žalovanými nedohodla na predĺženej lehote splatnosti.
Poslala im výzvu na úhradu, v ktorej im dala lehotu na zaplatenie tri dni. Na stretnutí pred Vianocami
2021 nebola, bola len na stretnutí dňa 13.06.2022, kde im povedala, že si rozmyslí, či bude trvať na
odstúpení od zmluvy. Pretým s ňou nikto nekomunikoval, až potom jej prišli peniaze vo výške 4.500,-

eur od žalovanej 1/.
V kontexte s výpoveďami svedkýň, ktoré súd považoval za dostatočne objektívne a z ktorých vyplýva, že
kúpna cena im bola uhradená pred koncom dohodnutej „predĺženej“ lehoty splatnosti, ako aj s ohľadom
na okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy, vzájomné rodinné vzťahy, snahu o to, aby rodinný dom ostalv rodine, s prihliadnutím k tomu, že na jeho hornom poschodí býva matka žalovanej 1/, mal súd za to,
že tvrdenia žalobkyne o tom, že s ňou nikto nekomunikoval ohľadne predĺženia lehoty splatnosti, že so
žalovanými neriešila žiadne započítanie kúpnej ceny na cenu za dielo, boli účinne popreté. Súd aj z

vyjadrenížalovanýchaichkonaniausudzujeanemádôvodpochybovaťoriadnomzaplateníkúpnejceny
nielen svedkyniam, ale aj žalobkyni, pretože nevidí dôvod, prečo by títo vyplatili kúpnu cenu svedkyniam,
ktoré mali menšie spoluvlastnícke podiely a tým aj nižšiu kúpnu cenu a nevyplatili kúpnu cenu žalobkyni,
ktorú aj podľa zhodných výpovedí svedkýň vždy riešili prioritne a vedeli aj o tom, že to riešia formou
započítania skrz zhotovenia diela v byte žalobkyne. O urovnaní vzťahov medzi zmluvnými stranami

(svedkyňami a žalovanými) svedčí aj Dohoda o urovnaní zo dňa 22.07.2022, z ktorej je možné vyvodiť
aj to, že svedkyne nemajú záujem na odstúpení od kúpnej zmluvy a akceptujú aktuálny právny stav.
Podľa názoru súdu prvej inštancie pre posúdenie dôvodnosti odstúpenia žalobkyne od kúpnej zmluvy je
významná aj výška nezaplatenej kúpnej ceny, dĺžka omeškania, skutočnosti nasvedčujúce tomu, že v
dôsledku mimoriadnych okolností žalovaní nemohli svoj dlh splatiť, alebo že dodatočne povinnosť splnili
a za tohto stavu sa výkon práva žalobkyne môže javiť ako v rozpore s konaním ostatných strán sporu.

Ku dňu odstúpenia mala žalobkyňa na kúpnu cenu uhradených 4.500,- eur. Dĺžku omeškania, resp. tzv.
zmenu lehoty splatnosti kúpnej ceny riešili žalovaní so všetkými zmluvnými stranami a prihliadnuc na
okolnosti, v dôsledku ktorých žalovaní neuhradili kúpnu cenu do 31.12.2021, ich snahu riešiť úhradu
kúpnej ceny ešte pred koncom lehoty splatnosti a napokon aj samotné splnenie dlhu, súd nevidel dôvod
pre vyhovenie podanej žalobe. Žalobkyňa mala pohľadávku splatnú a spôsobilú na započítanie dňa

31.12.2021. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že so žalovaným 2/ sa dohodla na rekonštrukcii
svojho bytu a vzájomnom započítaní kúpnej ceny s cenou za rekonštrukciu. Žalovaný 2/ jej ako konateľ
obchodnej spoločnosti N. F. vystavil dňa 27.06.2022 faktúru za výrobu a montáž nábytku na mieru na
sumu 5.898,40 eur, splatnú dňa 04.07.2022. Z dôvodu neuhradenia tejto pohľadávky v lehote splatnosti
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2022 postúpila obchodná spoločnosť na žalovanú 1/

pohľadávkuvovýške398,40euranažalovaného2/vovýške5.500,-eur,čooznámilažalobkynilistomzo
dňa01.08.2022.Keďžetakžalobkyňaakoajžalovaní1/a2/akoveriteľ adlžníkmalivočisebevzájomné
pohľadávky na plnenie rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryli, započítacím prejavom žalovaných 1/
a 2/ zo dňa 02.08.2022 tieto zanikli, keďže boli spôsobilé na započítanie, čím bola kúpna cena žalobkyni
uhradená v rozsahu 5.898,40 eur. Dňa 27.06.2022 žalovaná 1/ uhradila žalobkyni sumu 4.500,- eur a

dňa 19.06.2023 sumu 601,60 eur (č.l. 137 spisu), tým bola uhradená žalobkyni celá kúpna cena vo
výške 11.000,- eur.
Žalobkyňa v čase podania žaloby mala zaplatenú celú kúpnu cenu za svoj spoluvlastnícky podiel, a
to vo výške 5.101,60 eur vo forme vkladu na účet a vo výške 5.898,40 eur vo forme započítania za
rekonštrukciu bytu. Prihliadnuc k uvedenému, ako aj k tomu, že zmluva bola uzavretá medzi podielovými

spoluvlastníkmi, z ktorých ani jeden od zmluvy neodstúpil, ako aj s poukazom na to, že v prípade
opätovného zápisu žalobkyne do katastra nehnuteľnosti by došlo len k ďalšiemu množeniu sporov, keď
je predpoklad, že žalovaní by podali žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, aj
s ohľadom na záujem práve žalovaných 1/ a 2/ nadobudnúť spoluvlastnícke podiely na predmetných
nehnuteľnostiach a v neposlednom rade aj s poukazom na zachovanie rodinných vzťahov, súd žalobu

zamietol.
Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, vykonané boli v spore
všetky stranami navrhnuté a predložené listinné dôkazy. Súd vyhovel všetkým dôkazným návrhom
strán, vykonanie žiadneho zo stranami navrhnutých dôkazov nezamietol. Žiadne iné dôkazy ako tie,
ktoré strany navrhli súd vzhľadom na § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku vykonať nemohol a

nesmel. Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle ust. § 215 Civilného
sporového poriadku pre rozhodnutie vo veci bola tu len a výlučne na stranách sporu. V klasickom
sporovom konaní, pre ktoré platí dispozičný a prejednací princíp, princíp kontradiktórnosti a koncentrácie
a (s nimi spojený) princíp formálnej pravdy súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v
pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany.

Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“ či
„materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez
tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového
základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak v konkrétnom prípade
môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou

sporového konania ukončené ako dôsledok (procesná sankcia) nedostatočnej procesnej aktivity strany
sporu(ktomubližšiepozriVeľkýkomentárkCivilnémusporovémuporiadkuautorovŠtevček,M.,Ficová,
S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, z
ktorého súd citoval, strana 798, výklad k § 215 CSP).O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 CSP.
Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil zrejmú nesprávnosť v záhlaví rozsudku, a to v časti
zastúpenia žalovaných v 1. a 2. rade.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok zrušil a určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou.
Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov žiada odvolací súd, aby vydal nasledovný
rozsudok: Súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Poprad, sp.zn. KK-6C/2/2023 zo dňa 26.04.2024 a

určuje, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti % v pomere k celku nehnuteľnosti a to
rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenom na pare. č. XXX/X, pozemku v zastavanom území
obce, a to parcely registra K. evidovanej na katastrálnej mape, označenej ako pare. č. XXX/X druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 600 m2, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie F. J., obec F. J. vedené Okresným úradom Kežmarok, katastrálny odbor a zároveň
priznáva žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne súd

vracia rozsudok súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.
Odvolateľka odôvodnila svoje odvolanie ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany konania dňa 25.5.2021 uzatvorili Kúpnu zmluvu
a to formou Notárskej zápisnice na Notárskom úrade H. H. D. predmetom ktorej bola nehnuteľnosť -
rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parc. č. XXX/X, ako aj pozemku v zastavanom území

obce, a to parcely K. evidovanej na katastrálnej mape, označenej ako XXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 600 m2, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. F. J., vedené
Okresným úradom Kežmarok, katastrálny odbor.
Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena bude vyplatená žalovanými najneskôr do 31.12.2021, pričom
v Notárskej zápisnici je v bode VII. uvedené, že „Notár H. H. D. upozornil účastníkov zmluvy na platobné

podmienky dohodnuté v tejto zmluve. Účastníci zmluvy vyhlasujú, že boli notárom H. H. D. oboznámení
s platobnými podmienkami dohodnutými v tejto kúpnej zmluve."
Žalobkyňa v konaní uviedla, že kúpna cena za jej spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti
jej v danom termíne nebola vyplatená, čo žalovaní v konaní nerozporovali.
Žalovaní sa v konaní odvolávali na údajnú ústnu dohodu o tom, že finančné prostriedky budú vyplatené

účastníkomzmluvyneskôr,pričomtútomalimaťuzatvorenúajsožalobkyňou,avšaktátotútoskutočnosť
v konaní popierala, a teda z jej strany žiadna iná dohoda, resp. termín vyplatenia finančných prostriedkov
za predmetnú nehnuteľnosť ako do 31.12.2021 neexistoval.
Na základe uvedeného tak súd podľa jej názoru nesprávne ustálil, že medzi stranami mala existovať
ústna dohoda o dodatočnej úhrade finančných prostriedkov, ktorá by mala dopĺňať ich platne uzavretú

nájomnú zmluvu (keďže jej platné uzavretie v konaní ani nikto nerozporoval), aj napriek tomu, že súdu sú
známe ustanovenia § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje, že „Písomne uzavretá dohoda
sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne,“ a teda aj keby nejaká takáto dohoda existovala, súd by ju
nemohol právne posúdiť ako platnú.
Nakoľko sa však v danej veci jedná o rodinných príslušníkov žalobkyne táto aj po termíne vyplatenia

stále čakala, že jej budú finančné prostriedky vyplatené pričom žalovaných viac krát urgovala na
úhradu kúpnej ceny. Vzhľadom k tomu, že do 09.06.2022 nebola ani po predchádzajúcich urgenciách
a poskytnutí dodatočnej primeranej lehoty na úhradu kúpnej ceny kúpna cena uhradená, žalobkyňa
adresovala žalovaným odstúpenie od Kúpnej zmluvy a to najprv formou SMS správ dňa 20.06.2022
s ktorým z počiatku žalovaní aj súhlasili, keďže súhlasili so stretnutím sa u notára, avšak následne si

to rozmysleli a účelovo poslali žalobkyni dňa 27.06.2022 úhradu vo výške 4.500,- eur a následne si
neprebrali písomné odstúpenie od zmluvy, ktoré im poslala žalobkyňa.
Odvolateľka mala za to, že aj keď účastníci kúpnej zmluvy nemali v Notárskej zápisnici uvedené
konkrétne dôvody, kedy je možné od zmluvy odstúpiť, podľa súdnej praxe platí, že aj keď v samotnej
kúpnej zmluve na nehnuteľnosť nie je uvedená možnosť odstúpenia od zmluvy, v zmysle ust. § 517

Občianskehozákonníkaakkupujúci,akodlžník,neuhradíkúpnucenuanivdodatočnejprimeranejlehote
poskytnutej mu predávajúcim ako veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť (rozhodnutie OS Nitra
sp.zn. 7C/94/2012 z 26.02.2013).
Čo sa týka jednostranných zápočtov, ktoré žalovaní v konaní prezentovali sme názoru, že k takémuto
zápočtu zo strany žalovaných nemohlo dôjsť a jedná sa o neplatný právny úkon. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že objednávateľom kuchynskej linky a ďalšieho nábytku bol manžel žalobkyne,
ktorý uvedenú skutočnosť v rámci svojej výpovede potvrdil a taktiež uviedol, že on platil za uvedený
nábytok a objednával ho pre manželku ako dar do bytu. Zároveň je potrebné uviesť, že rozmery, ktoré
uviedol žalovaný 2/ vo faktúrach sú väčšie ako má reálne kuchynská linka a ďalší nábytok, zároveň tentonábytok manžel žalobkyne reklamoval, lebo predmetné dielo malo vady, avšak doposiaľ bez akejkoľvek
odozvy zo strany žalovaného 2/.
Zároveň je potrebné uviesť, že žalobkyňa a jej manžel so žalovaným 2/ po celý čas jednali ako so

súkromnou osobou, kde boli ústne dohodnutý na sume 3.500,- eur za všetky časti nábytku, a teda
nejednalo sa o objednávku u obchodnej spoločnosti žalovaného 2/ kde by sa cena za dielo ešte
navyšovala o daň z pridanej hodnoty, ako neskôr urobil žalovaný 2/ keď podľa nášho názoru vyfakturoval
účelovo vyššie sumy za predmetné dielo a tie adresoval na žalobkyňu s cieľom aby tak následne mohol
jednostranne započítať predmetnú sumu s pohľadávkou žalobkyne, ktorá však nebola objednávateľkou

diela, ale jej manžel a tento si nábytok objednával u žalovaného 2/ H. I., nie u jeho obchodnej spoločnosti
N. F..
Uvedené napokon podľa názoru odvolateľky potvrdzuje aj žalovaný 2/ (bod 10. rozsudku), keď v konaní
uviedol, že „nebola urobená žiadna písomná objednávka, len ústna dohoda ako pre rodinu.“
Na základe uvedených skutočností je názoru, že v konaní bolo preukázané, že došlo k platnému
odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobkyne na základe čoho je nárok, ktorý si žalobkyňa v tomto konaní

uplatňuje dôvodný a súd mal podľa môjho názoru žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli odvolaciemu súdu, aby odvolanie ako
nedôvodné zamietol a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Namietali uvádzanie nových skutočnosti a listinných dôkazov zo strany žalobkyne, tak ako je to aj v

prípade podaného odvolania, kde predložila prepis nových SMS. Žalobkyňa bola viackrát poučená o
následkoch sudcovskej koncentrácie konania a taktiež bola viackrát poučená, že na neskôr predložené
a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Z tohto dôvodu z hľadiska procesnej obrany
namietame, žalobkyňou preložené nové dôkazy ako aj nové skutočnosti a žiadame, aby na ne súd
neprihliadal.

Ďalej poukázali na vykonané dokazovanie a to najmä na výsluchy žalovaných v rade 1/ a 2/ ako aj
svedecké výpovede O. H. P. (predávajúca v rade 2. kúpnej zmluvy), Ing. árch. F. G. (predávajúca v
rade 3. kúpnej zmluvy), ktoré po zákonom poučení potvrdili ústnu dohodu medzi všetkými zmluvnými
stranami o odklade splatnosti kúpnej ceny.
Taktiež poukázal na predložený listinný dôkaz, písomné podanie vydané Okresným úradom Kežmarok

- katastrálny odbor vedené pod číslom OU-KK-KO2/2022/Z 1766/22/Tu. Pričom v písomnom podaní zo
dňa 05.09.2022 sa uvádza: Od novely katastrálneho zákona v roku 2009 už nie je možné rozhodnúť o
návrhunavkladvčasti.Vzmysleust.§31ods.3katastrálnehozákonavplatnomznení,aksúpodmienky
na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh zamietne. Katastrálny zákon už neumožňuje
rozhodnúť o návrhu na vklad len v časti a tak nie je možné odstúpiť od zmluvy len v časti, ale je možné

odstúpiť len od celého právneho úkonu t.j. od celej kúpnej zmluvy v celom rozsahu, čo znamená, že
všetci účastníci kúpnej zmluvy sa musia dohodnúť o odstúpení od kúpnej zmluvy. Písomné podanie -
vrátenie listiny zo dňa 05.09.2022 je súčasťou súdneho spisu, ktoré súdu doručila žalobkyňa.
Súčasťou spisu je aj dohoda o urovnaní zo dňa 22.07.2022 uzavretá medzi O. H. P. (predávajúca v rade
2. kúpnej zmluvy), O. Q.. F. G. (predávajúca v rade 3. kúpnej zmluvy) a žalovanými v rade 1/ a 2/ v

zmysle ktorej čl. 3, bod 3.5. „Zmluvné strany potvrdzujú, že kúpna cena zmysle kúpnej zmluvy bola O.
H. P. a O. Q.. F. G. uhradená D. D. a H. I., riadne a v celom rozsahu.“ Z čoho je zrejmé, že predávajúce
v rade 2. a 3. nemajú záujem na odstúpení od kúpnej zmluvy. Túto skutočnosť potvrdili aj pri svojom
výsluchu na pojednávaní. Z tohto dôvodu je odstúpenie od zmluvy výlučne žalobkyňou (predávajúcou v
rade 1.) z hmotnoprávneho hľadiska neplatné a preto nemôžu sa s ním spájať žiadne právne účinky.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie sú
splnené podmienky na potvrdenie rozsudku ani na jeho zmenu.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

6. V súvislosti s prejednávanou vecou odvolací súd sa domnieva, že pri posudzovaní trvania práva
na odstúpenie od zmluvy pre omeškanie dlžníka so zaplatením kúpnej ceny je potrebné vychádzať zozmyslu a účelu inštitútu odstúpenia od zmluvy, ktorým je zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny, a nemožno
ho považovať za sankciu za jej zaplatenie po dojednanej lehote. Právo predávajúceho na odstúpenie od
kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny v dohodnutej lehote preto zaniká v momente, keď kupujúci

uhradí predávajúcemu celú dohodnutú kúpnu cenu, a to aj v prípade, ak ju uhradí po uplynutí dohodnutej
lehoty splatnosti, avšak v čase, keď ešte predávajúci od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny
neodstúpil. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2017 zo dňa 19.7.2017).
Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 29/97 z
20.10.1997: „Predávajúci môže po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty odstúpiť od zmluvy pre

nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, aj keď to nebolo medzi účastníkmi dohodnuté.“
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 1.1.1992), „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne
avčasnesplní,jevomeškaní.Akhonesplníanivdodatočneprimeranejlehoteposkytnutejmuveriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“
Kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujalo podľa § 16 písm. b) zákona č. 335/1991 Zb.

k jednotnému výkladu tohoto ustanovenia toto stanovisko:
„Odstúpenieodzmluvyjejednostrannýmprávnymúkonomadresovanýmdruhejzmluvnejstrane,ktorým
sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Uvedený právny úkon nadobúda účinnosť okamihom, kedy dôjde do
dispozičnej sféry druhého subjektu. Jeho účinnosť nie je podmienená súhlasom druhého účastníka, ani
rozhodnutím súdu. Odstúpiť možno len od platnej zmluvy. Odstúpiť od zmluvy je možné len vtedy, ak

je to v zákone stanovené, alebo účastníkmi dohodnuté (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákon
upravuje právo odstúpiť od zmluvy jednak pre prípad uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok (§ 49 Občianskeho zákonníka) a ďalej predovšetkým ako sankciu za omeškanie dlžníka (§
517 ods. 1 Občianskeho zákonníka), či za iné porušenie zmluvných povinností (napr. § 597, § 623, §
679 Občianskeho zákonníka). Okrem prípadov zákonom stanovených je možné od zmluvy odstúpiť aj

vtedy, ak to bolo jej subjektami dohodnuté, či už pri uzavretí zmluvy alebo dodatočne (porov. § 48 ods.
2, § 497 Občianskeho zákonníka).
Z uvedeného vyplýva, že treba rozlišovať možnosť odstúpenia od zmluvy, ktoré v určitých prípadoch
pripúšťa zákon (napr. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ktoré sa zakladá na zmluve podľa §
497 Občianskeho zákonníka. Preto v dôsledku omeškania dlžníka, ktorý nesplnil dlh ani v dostatočne

primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol, vzniká veriteľovi právo od zmluvy odstúpiť, aj keď si túto
možnosť s dlžníkom nedohodli.“
V špecifikách tejto veci je zrejmé, že preskúmavané odstúpenie od kúpnej zmluvy na pozemok,
žalobkyňa realizovala pre nezaplatenie kúpnej ceny v čase, keď kúpna cena žalovanými jej nebola
zaplatená.

Dňa 25.05.2021 bola uzavretá kúpna zmluva s povinnosťou zaplatenia kúpnej ceny v prospech
predávajúcej žalobkyne do 31.12.2021, pokiaľ kúpna cena nebola zaplatená ani v dodatočnej lehote
určenej žalobkyňou vo výzve z 09.06.2022, tak žalobkyňa dňa 28.06.2022 od kúpnej zmluvy odstúpila.
Podľa § 40 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť

iba písomne.
Podľa § 46 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Jedôležitépripomenúť,žepokiaľzmluvamusíbyťpísomná,ajdodatokkzmluvemusíbyťpísomný(pozri
§ 40 ods. 1,2 a § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rovnako, pokiaľ sa zmluvné strany v pôvodnej
zmluve dohodli, že akákoľvek úprava zmluvy je možná len na základe písomnej dohody strán zmluvy,
dodatok musí byť písomný.
Zároveň je dôležité zistenie, že obsahu spisu nezodpovedá existencia písomnej dohody o zmene

termínu splatnosti kúpnej ceny za nehnuteľnosť ako obligatórna náležitosť platnosti právneho úkonu.
Podstatným momentom je však čas, kedy žalobkyňa realizovala odstúpenie od kúpnej zmluvy dňa
28.06.2022 (ako už bolo citované z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 350/2017). Pokiaľ súd
prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na úhrade kúpnej ceny v ústne dohodnutom zmenenom termíne
splatnostiavychádzalzozistenia,žekudňupodaniažalobymalažalobkyňauhradené4.500,-eur(adňa

2.8.2022 započítanie 5.898,40 a dňa 19.06.2023 sumu 601,60 eur), nateraz záver o neopodstatnenosti
žaloby neobstojí.
Dôležitým je a v súčasnosti neoverenou ostáva otvorená otázka primeranosti dodatočnej lehoty na
plnenie 3 dni určenej žalobkyňou vo výzve z 09.06.2022.Ustanovenie§575ods.1 poukazujenaprávnenásledkyneplneniazáväzkovpeňažnýchinepeňažných.
Tieto právne následky môžu spočívať v práve veriteľa odstúpiť od zmluvy, Ak veriteľ chce z dôvodu
omeškania dlžníka od zmluvy odstúpiť, musí dlžníkovi poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu na

splnenie. Poskytnutie primeranej lehoty predpokladá aktívny prejav veriteľa. Primeranosť dodatočnej
lehoty posúdi veriteľ sám tak, aby dlžník mohol v nej dlh reálne a riadne splniť. Nemôže byt taká krátka,
aby podľa konkrétnych okolností prípadu znamenala iba formálne vybavenie zákonnej požiadavky o
jej určenie. Poskytnutie dodatočnej lehoty nemusí obsahovať hrozbu odstúpením od zmluvy. Aj keď
veriteľ odstúpením od zmluvy už pohrozil, ale od zmluvy ešte neodstúpil, môže poskytnutú dobu ďalej

predlžovať (IV. ÚS 245/2022).

7. Zhrnúc doposiaľ uvedené, odvolacie dôvody žalovanej boli opodstatnené, pretože súd prvej inštancie
sa v napadnutom rozsudku nedostatočne a nie zrozumiteľne vysporiadal s rozhodujúcimi právnymi
skutočnosťami,ktorésúvýznamnépreprijatiekonečnéhorozhodnutiaaktoréjedôvodnéposúdiťvrámci
dvojinštančného súdneho konania, pri zachovaní práva sporovej strany na podanie riadneho opravného

prostriedku.

8. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru (z rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp.zn. I. ÚS 265/05).

9. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa sporovej strane konania odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, keďže aj pre odvolací súd je problematické
zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

10. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,
že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie
všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého

vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami,
vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania
posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej.

12. So zreteľom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo nič iné len kasačným vybavením veci
zrušiť rozsudok a postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa § 391 ods. 1, 2 CSP s vrátením
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite reflektovať prezentované výhrady odvolacieho

súdu a o vrátenej veci nanovo rozhodnúť, pričom súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodní podľa
požiadaviek zákonodarcu, kladených na odôvodnenie rozsudku v ust. § 220 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).