Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 7, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825010341
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825010341.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., A. E. F. G. H. A. I., trvale bytom J. C. K. XX, t. č. od
09.04.2025 vo väzbe, stíhanému pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou
a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 7. novembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., A. E. F. G. H. A. I., trvale bytom J. C. K. XX, t. č. od
09.04.2025 vo väzbe

u z n á v a s a v i n n é h o, ž e

ad 1.
dňa 09.04.2025 v čase o 11,05 h na Slovenskej pošte v obci Nižný Hrabovec č. 282, okr. Vranov nad
TopľouosobneprijalzásielkuspodacímčíslomL.,ktorúvpresnenezistenejdobeazpresnenezisteného
miesta odoslal odosielateľ M. A., XXX N. O., XXXXX, P., Q. príjemcovi so skladovým číslom XXXXXX M.
E., byt. J. C. K. XX, PSČ XXX XX, A. s tým, že zásielka bola dňa 01.04.2025 o 08.00 h podľa § 44 ods. 1

zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe kontrolovaná príslušníkmi Colného úradu Košice na pobočke
Colného úradu Košice Pošta, Thurzova č. 3, kde kontrolou bolo zistené, že táto zásielka obsahovala
1 ks balenie s obsahom neznámej rastlinnej sušiny s hmotnosťou 0,161 kg, čím takto dal prepraviť
látku, ktorá by mohla mať charakter omamnej látky konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku
obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomér alebo jeho stereochemický variant (THC) ako látku,
ktorá je podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok s tým, že následne dňa 09.04.2025
pri osobnej prehliadke vykonanej priamo na dodacej pošte Nižný Hrabovec č. 282, okr. Vranov nad

Topľoutútozásielkudobrovoľnevydalakopoštovýbalík,ktorýobsahovaldveplastovévreckasobsahom
rastlinného materiálu vykazujúce morfologické znaky rastlinného rodu Canabis (konope) s celkovou
hmotnosťou fajčiteľného materiálu spolu 81,2 g so zistenou prítomnosťou látky ?9-tetrahydrokanabinolu,
ktorá je podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok a pri bežnom spôsobe užívania
spôsobilý ovplyvniť psychiku užívateľa a pri prehliadke OMV zn. BMW, ev.č. G., ktorého je majiteľom,
dobrovoľne vydal jedno plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom kryštalického materiálu s

hmotnosťou 35,55g so zistenou prítomnosťou účinnej látky MDMA 3,4 metylendioxymetamfetamínu,
ktorá je podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok a pri bežnom spôsobe užívania
spôsobilý ovplyvniť psychiku konzumenta;

ad 2.
v presne nezistenej dobe, najneskôr však do 07.45 h dňa 14.02.2025 a z presne nezisteného miesta

si z územia Spojených štátov amerických, prostredníctvom US POSTÁL SERVICE, zásielkou číslo L.,
od odosielateľa R. S. XXXX A. T. #H. A. O. na meno adresáta M. E., J. C. XX, XXX XX A. dal prepraviťlátku, ktorá by mohla mať charakter omamnej látky konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku
obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomér alebo jeho stereochemický variant (THC) ako látku,
ktorá je podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch

v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok, kde táto zásielka bola dňa
14.02.2025 o 07.45 h kontrolovaná príslušníkmi Colného úradu Košice na pobočke Colného úradu
Košice Pošta, Thurzova č. 3, kde kontrolou bolo zistené, že zásielka obsahovala jedno vákuové balenie
neznámej sušiny s hmotnosťou 0,350 kg a 1 ks dámske ružové tričko s dlhým rukávom, po expertíznom
skúmaní so zistením, že jej obsahom sú spolu zlepené tri plastové vrecká obsahujúce rastlinu rodu

Cannabis (konopa), ktorá je podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných
látkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisovzaradenádoI.skupinyomamnýchlátok,ztohojedno
vzduchotesne uzavreté plastové vrecko, vo vnútri ktorého sa nachádzal rastlinný materiál vykazujúci
morfologické znaky typické pre rastlinný rod Cannabis (konope) s hmotnosťou 228,40 g, pričom
hmotnosť fajčiteľného materiálu bola 194,35 g, so zistenou prítomnosťou látky ?9- tetrahydrokanabinolu
- účinnej látky rastliny konope (Cannabis), ďalej jedno plastové vrecko s tlakovým uzáverom, vo vnútri

ktoréhosanachádzalrastlinnýmateriálvykazujúcimorfologickéznakytypicképrerastlinnýrodCannabis
(konope) s hmotnosťou 1,48 g so zistenou prítomnosťou látky ?9-tetrahydrokanabinolu – účinnej látky
rastliny konope (Cannabis) a jedno vzduchotesne uzavreté plastové vrecko, vo vnútri ktorého sa
nachádzal rastlinný materiál vykazujúci morfologické znaky typické pre rastlinný rod Cannabis (konope)
s hmotnosťou 29,45 g, pričom hmotnosť fajčiteľného materiálu bola 19,75 g, so zistenou prítomnosťou

látky ?9-tetrahydrokanabinolu - účinnej látky rastliny konope (Cannabis), ktorá je podľa zákona NR SR
č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
zaradená do II. skupiny psychotropných látok;

ad 3.

v presne nezistenej dobe, najneskôr však do 08:30h dňa 21.02.2025 a z presne nezisteného miesta
si z územia Spojených štátov amerických, prostredníctvom pošty objednal zásielku s podacím číslo
L., od odosielateľa H. L., XXXX N. G. A. G., T. O. XXXXX, Q., čím takto na svoje meno dal prepraviť
zásielku, ktorá obsahovala jedno vákuové balenie s hmotnosťou 0,170 kg, kde v jednom plastovom
vrecku sa nachádzal sušený rastlinný materiál, ktorý vykazoval morfologické znaky pre rastlinný rod

Cannabis (konope) s celkovou hmotnosťou 116,68g, kde hmotnosť fajčiteľného materiálu bola 106,24 g
(106 240 mg) so zistenou prítomnosťou 19 336 mg látky ?9-tetrahydrokanabionolu - účinnej látky rastliny
rodu Cannabis (konope) a druhé plastové vrecko bolo s obsahom mazľavého materiálu hašiš (živica z
rastlín rodu Cannabis-konopa) o celkovej hmotnosti 1,61 g (1 610 mg) so zistenou prítomnosťou 702 mg
látky ?9-tetrahydrokanabionolu - účinnej látky rastliny rodu Cannabis (konope), čím takto páchateľ si dal

prepraviť látky, ktoré majú charakter omamnej látky konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku
obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomér alebo jeho stereochemický variant (THC), ktoré sú
podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov zaradené do I. skupiny zoznamu omamných látok a psychotropných látok;

ad 4.
v presne nezistenej dobe, najneskôr však do 07:50 h dňa 19. 02. 2025 a z presne nezisteného miesta
si z územia Spojených štátov amerických, prostredníctvom pošty objednal zásielku s podacím číslo L.,
od odosielateľa R. R. XXXX B. G., A. O. XXXXX, Q., obsahujúcu: jedno vákuové balenie obsahujúce
dve plastové vrecká: jedno plastové vrecko s obsahom rastlinného materiálu vykazujúceho morfologické

znaky typické pre rastlinný rod Cannabis (konope) s hmotnosťou 30,30 g, kde hmotnosť fajčiteľného
materiálu bola 25,28 g (25.280 mg) so zistenou prítomnosťou 3.337 mg látky ?9-tetrahydrokanabionolu
- účinnej látky rastliny konope (Cannabis) a druhé plastové vrecko s obsahom rastlinného materiálu
vykazujúceho morfologické znaky typické pre rastlinný rod Cannabis (konope) s hmotnosťou 28,12
g, kde hmotnosť fajčiteľného materiálu bola 20,50 g (20.500 mg) so zistenou prítomnosťou 3.936

mg látky ?9-tetrahydrokanabionolu - účinnej látky rastliny konope (Cannabis), druhé vákuové balenie
obsahujúce plastové vrecko s obsahom rastlinného materiálu vykazujúceho morfologické znaky typické
pre rastlinný rod Cannabis (konope) s hmotnosťou 224,07 g, kde hmotnosť fajčiteľného materiálu bola
186,84 g (186.840 mg) so zistenou prítomnosťou 40.357 mg látky ?9-tetrahydrokanabionolu – účinnej
látky rastliny konope (Cannabis), tretie vákuové balenie obsahujúce dve plastové vrecká: jedno plastové

vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom rastlinného materiálu vykazujúceho morfologické znaky typické
pre rastlinný rod Cannabis (konope) s hmotnosťou 1,21 g (1.210 mg) so zistenou prítomnosťou 212
mg látky ?9-tetrahydrokanabionolu - účinnej látky rastliny konope (Cannabis) a druhé vzduchotesne
uzavreté plastové vrecko s obsahom rastlinného materiálu vykazujúceho morfologické znaky typicképre rastlinný rod Cannabis (konope) s hmotnosťou 225,34 g, kde hmotnosť fajčiteľného materiálu
bola 193,85 g (193.850 mg) so zistenou prítomnosťou 41.678 mg látky ?9-tetrahydrokanabionolu –
účinnej látky rastliny konope (Cannabis), čím takto páchateľ si objednal a dal prepraviť minimálne

381,90 g fajčiteľného materiálu, pričom táto látka má charakter omamnej látky rastliny rodu Cannabis
(konope), ktorá je podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny zoznamu omamných látok a účinná
látka ?9-tetrahydrokanabionol je zaradená v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny zoznamu

psychotropných látok,

celkovo 1351,4 g rastlinného materiálu vykazujúceho morfologické znaky typické pre rastlinný rod
Cannabis, kryštalický materiál s hmotnosťou 35,55g so zistenou prítomnosťou účinnej látky MDMA 3,4
metylendioxymetamfetamínu.

t e d a

neoprávnene obchodoval s omamnou a psychotropnou látkou a spáchal taký čin v značnom množstve
t ý m s p á c h a l

zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona

z a t o m u u k l a d á

podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d)

Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 48 ( štyridsaťosem ) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného zákona
výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby v trvaní
60 ( šesťdesiat ) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi
v časových termínoch určených probačným a mediačným úradníkom a povinnosť kontaktovať sa
s probačným a mediačným úradníkom v časových termínoch a spôsobom určeným probačným
a mediačným úradníkom.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá mu počas skúšobnej doby obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť
sa vykonaniu skúšky na zistenie prítomnosti návykových látok na výzvu príslušníkov polície alebo

probačného a mediačného úradníka a na ten účel aj umožniť vstup príslušníkom PZ a probačnému
a mediačnému úradníka do svojho obydlia.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. k) Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze počas
skúšobnej doby zúčastniť sa trikrát hlavných pojednávaní v konaní o trestných činoch ohrozujúcich život
alebo zdravie.Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej
dobyrazzaštvrťrokzúčastniťsaosobnealebopreukázaťinýmspôsobomvykonávanúedukáciuvoblasti

škodlivosti užívania drog.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci

- bielo-oranžová taška s označením „M“
- 19 ks čiernych plastových vriec
- 93 ks hnedých papierových obálok
- 59 ks plastových vákuových fólií
- červená krabicu Puma so soškou psa
- 1 ks oranžové tričko krátky rukáv

- 1 ks biely plastový sáčok zn. Creatine monohydrate
- 1 ks čierna plastová mikrováha
- 1 ks biela plastová váha s miskou
- 1 ks notebook zn. Acer čiernej farby
- 1 ks mobilný telefón zn. Iphone zlatej farby

- 1 ks mobilný telefón Iphone čiernej farby
- 1 ks nabíjačka na mobilný telefón zn. JOYROOM
- 1ks hard disk AXAGON
- 1 ks USB kľúč zn. RIDATA
- 1 ks čierna plátená taška

- 1 ks kotúč papierovej lepiacej pásky
- 1 ks doklad o podaní zásielky
- Papierové obálky striebornej farby
- 1 ks sklenená fľaša zn. HATA
- 1 ks euroobal s 5 ks plastových vreciek a 1 ks lepka

- 4 ks papierových obálok s podacími lístkami,
- 2 ks plastových vreciek
- čierna kožená kapsičku zn. Calvin Klein
- zväzok kľúčov
- 3 ks tričiek s krátkym rukávom

- 1 ks plátené nohavice s bielo-modrými pásikmi
- 1 ks tričko zn. Breckendridge
1 ks igelitovú tašku modrej farby s bublinkovou výplňou a štítkom US Postal Service.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala obžalobu na obžalovaného A. B.

pre skutky uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom konanie obžalovaného po právnej stránke
kvalifikovala ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou
podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust.

§ 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených
v obžalobe. Súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a v zmysle §
257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania obžalovaným nevykoná a
že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochranným opatrením.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, správou a rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou ako aj lustráciou
v SP, správou obce J. C., správou zamestnávateľa, správou ústavu na výkon väzby, odpisom z registra
trestov a výpisom z evidencie priestupkov, lustráciou v registri Generálnej prokuratúry, ako aj znaleckým
posudkom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, odborným vyjadrením

a správou o toxikologickom vyšetrení, zápisnicami o ohliadke miesta činu, o vykonaní domovejprehliadky, o vykonaní prehliadky iných priestorov, o prehliadke tela obžalovaného a o otvorení zásielok,
vrátane k ním prináležiacim fotodokumetáciám, ako aj zaistenými vecnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav.

Obžalovaný uviedol, že býval som v G., kde žil s priateľkou u jej mamky, majú dvojročný vzťah, plánujú
svadbu a chcú si založiť rodinu. Pracuje u priateľkinej matky vo firme U., A., to je firma účtovnícka,
vykonával tam úkony súvisiace s jednoduchým účtovníctvom, v podstate sa zaúčal, lebo je vyučený
automechanik. V tom odbore ale nepracoval, pracoval ako montážnik v Holandsku. Na Slovensku

pracoval ešte vo Valalikoch vo Volve, kde tiež montoval vzduchotechniku, tieto práce vykonával ako
živnostník. Živnosť mal asi od roku 2023, on v podstate od skončenia školy stále niekde pracoval,
väčšinou v zahraničí v rôznych krajinách Holandsku, Francúzsku, Belgicku. Potom v tej spoločnosti U. už
pracoval na pracovnú zmluvu. S priateľkou si aj počas väzby každý deň telefonujú, priateľka ich vzťahu
dáva veľkú šancu, je mu veľmi veľkou oporou počas väzby. Uviedol tiež, že to bola najväčšia chyba
v jeho živote a veľmi to ľutuje.

U obžalovaného bola dňa 9.4.2025 vykonaná prehliadka tela, o čom bola spísaná zápisnica, pričom
prehliadkou bolo potrebné zabezpečiť moč a krv. Zo zápisnice je zrejmé, že obžalovaný po poučení
dobrovoľne súhlasil s odberom krvi a moču, pričom prehliadku vykonal lekársky zamestnanec. V rámci
prehliadky tela vykonanej kriminalistickým technikom, tejto sa obžalovaný taktiež podrobil dobrovoľne

a podľa zápisnice boli obžalovanému odobraté stery z rúk a okolia, daktyloskopické odtlačky, bukálne
stery a vyhotovená fotodokumentácia.

Do konania bol na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného pribratý znalec z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Alfonz Porvažník, ktorý podal znalecký posudok č. 68/2025.

Zo záverov posudku vyplýva, že znalec u obžalovaného nezistil psychickú chorobu či poruchu, že
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v období skutku boli u obžalovaného plne zachované a že
obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Taktiež znalec nezistil u obžalovaného závislosť od
alkoholu a ani na iných psychotropných látkach. Taktiež podľa záveru posudku pobyt obžalovaného
na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný. Znalec nenavrhol u obžalovaného ochrannú

protialkoholickú a ani protitoxikomanickú liečbu ani psychiatrickú. Podľa znalca návykové látky, ktoré
boli zistené toxikologickým vyšetrením a návykové látky, ktoré sú predmetom trestného konania, nie
sú identické, nedá sa teda uvažovať o nejakom zadovažovaní si konkrétnej návykovej látky v rámci
„baženia“ po návykovej látke, obžalovaný i návykové látky zadovážil plne si vedomý svojho konania, v
normálnom, obvyklom psychickom stave, bez preukázaných abstinenčných prejavov.

Z výsledku toxikologického vyšetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Súdnolekárske
a patologickoanatomické pracovisko Košice vyplýva, že u obžalovaného v doručenej vzorke moču
a krvi odobratých dňa 9.4.2025 o 20.25 hod. boli zistené imunochromatogrfickým skríningom moču
a krvi kokaín, BZD-pozit a LC-MS analýzou moču ekgonínmetylester, benzoylekgonín-pozitívne a

alprazolam, oh-alprazolam-pozitívne. THC, MDMA, opiáty, metamfetamín, amfetamín, barbituráty,
tricyklické antidepresíva a metadon boli negatívne.

Vyšetrenie bolo vykonané na základe žiadanky pre akútne toxikologické vyšetrenie s dátumom odberu
moču a krvi u obžalovaného dňa 9.4.2025 o 20.25 hod.

Uvedené zistenie boli aj podkladom odborného vyjadrenia MUDr. Petra Labaja, znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo č. 39/2025.

Zo zápisnice o prehliadke iných priestorov - osobného motorového vozidla zn. BMW, hnedej farby,

evidenčné číslo G., ktorého vlastníkom je obžalovaný vyplýva, že pri nej boli dobrovoľne vydané veci a to
bielo oranžová taška s označením M s obsahom: 19ks čiernych plastových vreciek bez obsahu, 93 ks
hnedých papierových obálok bez obsahu, 59 ks plastové vákuové fólie bez obsahu, čierna plátená taška
s obsahom: čierna kožená kapsička Calvin Klein so zväzkom kľúčov na kovovej skobe, 2ks blistrov s 18
ks tabliet zn. Ksalol, plastový sáčok s bielou kryštalickou látkou, sklenenú fľašu bez obsahu, krabičku

s mobilným telefón Iphone, čiernej farby s prasknutým displejom, kotúč papierovej lepiacej pásky,
čierna plastová mikrováha, biela pastová váha s miskou, biely plastový sáčok zn. Creatine monohydrate
s obsahom bielej kryštalickej látky s čiernou plastovou odmerkou, plastové obálky striebornej farbyveľkosť A6, 1 ks euroobal s obsahom 5 ks plastových vreciek, 1 ks lepka, 1 ks nabíjačka na MT, 4 ks
papierových obálok s podacími lístkami.

Vykonaná bola aj domová prehliadka a to v rodinnom dome v obci J. C., V. F. J. W., súpisné č. XX,
postavenom na parcele č. XXX, k.ú. J. C., okres F. J. W., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX a v
priľahlých objektoch tohto domu, kde má obžalovaný trvalý pobyt a ktorého vlastníkom je jeho matka
U. W., pri ktorej dobrovoľne vydal USB kľúč zn. RIDATA, Notebook čiernej farby ACER, heslo XXXX a
Harddisk čiernej farby AXAGON.

Podľa zápisnice o otvorení zásielky č. T. obsahom zásielky bolo oranžové tričko s krátkym rukávom, 1 ks
čierne plastové vrecko, 1 ks hnedé papierové vrecko, 1 ks sivé vrecko z Al fólie s obsahom: 1 ks plastový
sáčok s nezisteným množstvom hnedej kryštalickej látky, 1 ks plastový sáčok s nezisteným množstvom
bielej kryštalickej látky, 2 ks blistrov s 4 ks tabliet s označením KSALOL 1 mg, 3 ks blistrov s 5 ks tabliet
s označením OXYDOLOR 80 mg a podľa zápisnice o otvorení zásielky č. T. obsahom zásielky bola

keramická soška psa, 2 ks plastových vreciek s obsahom: 1 ks plastové vrecko s obsahom neznámej
zelenej sušiny nezisteného množstva.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou uviedla vo svojej správe, že obžalovaný nie je
poberateľom dávky v nezamestnanosti ani dôchodkových dávok či nemocenských a že bol vedený

v registri poistencov ako zamestnanec u zamestnávateľa U. A. so sídlom A. a to od 1.4.2025, pričom
uvedené poistenie má od 9.4.2025 prerušené.

Z vykonanej lustrácia v Sociálnej poisťovni zasa vyplýva, že obžalovaný bol vedený ako odvádzateľ
poistného ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1.10.2023 do 23.9.2024 a následne od 8.11.2024

do 27.3.2025. Od 1.4.2025 bol registrovaný ako zamestnanec s pravidelným príjmom ( ZEC ) u vyššie
uvedeného zamestnávateľa.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zasa uviedol, že obžalovaný nie je evidovaný v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný v roku 2024, pričom podľa priloženého

rozhodnutia bol vyradený z dôvodu, že sa nedostavil na úrad v stanovej lehote.

Obec J. C. k osobe obžalovaného uviedla, že na trvalý pobyt sa prihlásil dňa 8.3.2021, v obci sa však
nezdržiaval, pracoval v zahraničí a nebol riešený komisiou pre verejný poriadok.

Spoločnosť U. A., so sídlom C. XXX, A. vo svojej správe uviedla, že obžalovaný je zamestnancom ich
spoločnosti od 1.4.2025 na pozícii administratívny pracovník, pričom počas výkonu pracovného pomeru
sa prejavil ako zodpovedný a spoľahlivý pracovník, ktorý si svoje úlohy plní svedomito a včas. V rámci
pracovného kolektívu vystupoval slušne a korektne, s kolegami má dobré vzťahy a nevyskytli sa žiadne
problémyvoblastipracovnejdisciplínyčisprávanianapracovisku.Zamestnávateľnezaznamenalžiadne

porušenia pracovných povinností zo strany obžalovaného, vyznačoval sa dobrou dochádzkou a ochotou
spolupracovať, v pracovnom prostredí pôsobil ako vyrovnaná a pokojná osobnosť. Vedomí si trestného
stíhania obžalovaného odporúčali na tieto skutočnosti prihliadať.

ZÚstavunavýkonväzbyavýkontrestuodňatiaslobodyKošicejeobžalovaný hodnotenýkladne,správa

sa slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia plynúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava,
v osobných veciach a v priestore cely dbá o náležitú čistotu a hygienu, voľný čas trávi zapájaním sa
do rôznych voľnočasových aktivít, využíva možnosť vychádzok. Pracovne zaradený nie je, sociálne
kontakty udržiava prostredníctvom korešpondencie a telefonickými hovormi. Disciplinárne odmenený
ani potrestaný nebol.

Podľa lustrácie v registri priestupkov MV SR sa obžalovaný dopustil piatich priestupkov, vo všetkých
prípadoch sa jednalo o priestupky na úseku cestnej premávky.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré vyhlásenie súd prijal, uznal
obžalovaného vinným zo žalovaného zločinu.Podľa § 33a ods. 1 Trestného zákona páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie.
Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.

Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu ináč trestného
a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi nesmie byť
uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ako možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa ( § 33a ods. 2, ods. 3 Trestného

zákona ).

V zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania

s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenie škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na
výšku majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný

trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266 ods. 4, § 277 ods. 4,
§ 277a ods. 3, § 326, § 330 a § 334, ktorým dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej
únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených

trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu ( § 34 ods. 4 ).

Podľa ods. 6 § 34 Trestného zákona druhá veta ak tento zákon neustanovuje inak, súd musí uložiť trest
odňatia slobody za trestný čin podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261,
§ 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a § 334, ktorého spáchaním

dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie a pri ktorom rozsah trestného činu,
spôsobená škoda alebo získaný majetkový prospech prevyšuje 50.000 eur a za trestný čin, ktorého
horná hranica trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie toho ktorého obžalovaného,

jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade
aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a
teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie

( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa.

Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k
uloženiuzaslúženéhotrestu,aleajúčelzameriavajúcisanadôsledkytrestu.Medzitakétopatrínapríklad
odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy,
nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť,
reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a

celou spoločnosťou ). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri
ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské
konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými
páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanomčine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte.
Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení
Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo

zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre
zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a
základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio

( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,
vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov tak ako ich uviedol
vyššie.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je
prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia,
pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,osobapáchateľa,pomerypáchateľa(majetkové,
osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy.

Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na
základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností
prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie
veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti

a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu.

Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.

Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu
bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické
a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej
represie, ktoré obvykle predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva
k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným

preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu

na ostatných členov spoločnosti).

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a

možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia
povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Primárne
ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho

osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry.U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože
obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, čím sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne
oľutoval. Taktiež berúc do úvahy povahu spáchaných priestupkov a toho, že obžalovaný nebol doposiaľ

súdne trestaný, mal súd za to, že možno mu pričítať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona, teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Napokon berúc do úvahy
obžalovaným dobrovoľné vydanie veci pri vykonaných prehliadkach vrátane poskytnutia vzoriek moču,
krvi, sterov z rúk a okolia, daktyloskopických odtlačkov a bukálnych sterov na účely toxikologického
vyšetrenia ale aj ďalších expertíz, mal súd za to, že možné mu pričítať aj poľahčujúcu okolnosť

spočívajúcu v tom, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom ( § 36 písm. n)
Trestného zákona). Priťažujúcu okolnosť súd nezistil.

Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine.

Pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu

tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom
pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže
súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona umožňuje súdu, aby vzhľadom na okolnosti prípadu alebo

vzhľadom na pomery páchateľa, mal možnosť znížiť zákonom uvedenú trestnú sadzbu aj pod dolnú
hranicu, ak by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

V súlade so zásadou individualizácie trestu zákon umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest

aj pod dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti. Umožňuje tak uloženie primeraného trestu
tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym
okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu je možné u ktoréhokoľvek
z druhov trestov, ktoré to svojou povahou umožňujú, t. j. u ktorých sa trest vykonáva po určitú dobu –
trest odňatia slobody, povinnej práce, zákazu činnosti, zákazu pobytu a vyhostenia – a zákon pre ne

stanovuje minimálnu (dolnú) hranicu.

Mimoriadneokolnostivosvojejpodstatevyžadujú,abysúdstarostlivoadôkladnezvážilichpovahu.Musí
ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo sa vyskytujú
len v ojedinelých prípadoch.

Pomermi páchateľa sa zasa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré
nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Nie je vylúčené, aby pomermi
páchateľa bol súhrn viacerých okolností, ktoré by inak samostatne napĺňali znaky poľahčujúcich
okolností.

Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu zisťoval nielen skutočnosti nasvedčujúce
mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa, ale aj prečo považuje uloženie trestu v
rámci trestnej sadzby za neprimerané.

V trestnom práve, a to mimoriadne akútne, vystupuje do popredia požiadavka spravodlivosti a
požiadavka legality. Z tohto pohľadu pôsobí inštitút mimoriadneho zníženia trestu ako zákonná
konkretizácia ústavných princípov vyplývajúcich zo skutočnosti, že Slovenská republika je demokratický
a právny štát. V právnom štáte je akcentovaná spravodlivosť, a tá je esenciálne spojená s primeranosťou
štátnych zásahov, v tomto prípade s primeranosťou štátom ukladaných trestov.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu
na ostatných členov spoločnosti).

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný kspáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia
povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Primárne
ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho
osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry.

Za trestný čin, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného je možné uložiť trest odňatia slobody vo
výmere sedem až pätnásť rokov, preto súd v zmysle ust. § 34 ods. 6 Trestného zákona musel ukladať
trest odňatia slobody.

Postupom podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona vzhľadom na obžalovaným vykonané vyhlásenie o vine

bola dolná hranica trestnej sadzby znížená na 56 mesiacov, teda štyri roky a osem mesiacov.

Postupom podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona možno odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho štyri roky, ak sa páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad n ad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Súd už vyššie konštatoval, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, priestupkovo bol postihnutý
len na úseku cestnej premávky, pred vzatím do väzby bol krátko zamestnaný v A. U. A. a to od 1.4.2025,
no z lustrácie v Sociálnej poisťovni je zrejmé, že pred vznikom tohto pracovného pomeru bol obžalovaný
samostatne zárobkovo činnou osobou ( podnikateľom ) a to od 1.10.2023 s krátkou prestávkou až do

27.3.2025. Teda vykonávaním jednak živnosti ale aj následne pracovným pomerom si vedel zabezpečiť
finančné prostriedky na svoje živobytie.

Taktiež bral súd do úvahy osobné pomery obžalovaného, existujúci vzťah a ním uvádzanú perspektívu
jeho ďalšieho vývoja.

V neposlednom rade je potrebné brať v úvahu aj správu ústavu na výkon väzby, keďže obžalovaný
ku dňu vyhlásenia rozsudku bol vo väzbe už takmer sedem mesiacov, kde sa správal disciplinovane,
povinnosti vyplývajúce u ústavného poriadku plnil.

Preto mal súd za to, že v danom prípade sú u obžalovaného splnené podmienky na mimoriadne zníženie
trestu nielen použitím ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona, ale aj pre zníženie trestnej sadzby pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa zásad upravených v § 39 ods. 1 Trestného
zákona.

Priviazanostiust.§39ods.3písm.d)Trestnéhozákonapotomsúdmoholukladaťtrestniekratšíakodva
roky. Ako je uvedené vyššie, trest znížený postupom podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona predstavuje
štyri roky a osem mesiacov, pri ktorej výmere podmienečný odklad výkonu trestu do úvahy neprichádza,
takýto postup je možný len pri treste odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky.

Súd mal za to, že práve trest vo výmere štyri roky je trestom, ktorý je obžalovanému možné vzhľadom na
všetky vyššie uvedené skutočnosti a zásady ukladania trestov uložiť a súčasne mal za to, že je možné
jeho výkon podmienečne odložiť.

Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu

trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej
skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom
uložené. Podmienečne možno takto odložiť výkon trestu za podmienky, že s ohľadom na doterajší život
páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu
spoločnosti. Teda súd musí nepovažovať výkon trestu za nevyhnutný.

Podmienečný odklad trestu odňatia slobody s probačným dohľadom predstavuje modifikovaný spôsob
podmienečného odsúdenia a mal by byť uložený najmä v prípadoch, keď si okolnosti prípadu alebo
pomery páchateľa vyžadujú prísnejšiu kontrolu uložených obmedzení a povinností. Kontrolu vykonávajúprobační a mediační úradníci za podmienok stanovených zákonom č. 550/2003 Z. z. o probačných a
mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Probačný dohľad v porovnaní s „pasívnym trestom odňatia slobody“ je omnoho efektívnejšou
alternatívou pri ukladaní trestov. Má na odsúdených resocializačný a reedukačný dosah, čomu
napomáha motivačné a nenásilné správanie sa probačného a mediačného úradníka k odsúdenému,
ktorý má potom väčšiu ochotu pracovať na zlepšení svojho správania. V probácii je zahrnutý
predovšetkým prostriedok humanizácie zaobchádzania s odsúdeným tak, aby boli čo najmenej

narušované sociálne väzby páchateľov a aby boli menej psychicky traumatizovaní, pričom poskytuje
možnosť byť súčasťou spoločenstva, nebyť odlišní. Neoddeliteľnou súčasťou probácie, tak ako ju
upravuje ust. § 2 ods. 1 zákona NR SR č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch, je
probačný dohľad. Pod takýmto dohľadom je potrebné rozumieť pravidelný, osobný kontakt páchateľa
s probačným úradníkom, spolupráca pri vytváraní a realizácii probačného plánu dohľadu v skúšobnej
dobe a kontrola dodržiavania podmienok uložených páchateľovi súdom alebo takých, ktoré pre neho

vyplývajú zo zákona.

Cieľom probačného dohľadu je pôsobiť na páchateľa tak, aby sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti,
aby si vybudoval vhodné sociálne zázemie a aby sa mohol znova spoločensky uplatniť, v rámci ktorého
dohľadu probačný úradník kladie dôraz na nadviazanie vzťahu s osobou, ktorej bol nariadený, prináša

odsúdenému pomoc pri prekonávaní najrozmanitejších prekážok, psychickú podporu pri aktívnej snahe
odsúdeného nájsť svoje miesto v spoločnosti a tiež mu pomáha naučiť sa žiť tak, ako to od neho očakáva
spoločnosť, v súlade s jej normami.

Súd teda výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil, zároveň uložil obžalovanému

probačný dohľad. Keďže je nutné konštatovať aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil nepochybne
závažného trestného činu, mal súd za to, že ak výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil,
je potrebné stanoviť prísnu skúšobnú dobu a to až v jej maximálnej možnej výmere päť rokov, resp.
šesťdesiat mesiacov.

V rámci uloženého probačného dohľadu počas skúšobnej doby uložil súd obžalovanému povinnosť
dostavovať sa k probačnému a mediačnému úradníkovi v časových termínoch určených probačným
a mediačným úradníkom, keďže tento v rámci výkonu dohľadu bude vedieť stanoviť potrebu
dostavovania sa obžalovaného aj za účelom výkonu plánu probačného dohľadu a v prípade, žeby bol
obžalovaný pracovne v zahraničí, bude sa môcť kontaktovať s úradníkom aj ním určeným spôsobom a

v termínoch určených úradníkom, napr. cez videočet, elektronicky, aby samotný výkon dohľadu nebol
napokon na ujmu pracovného, či rodinného zaradenia obžalovaného.

Uobžalovanéhonebolasícekonštatovanáznalcomzávislosťodalkoholualebonainýchpsychotropných
látkach, no berúc do úvahy výsledok toxikologického vyšetrenia obžalovaného krátko po jeho zadržaní,

mal súd za to, že je potrebné mu uložiť zákaz požívania návykových látok, teda látok v zmysle ust. § 130
ods. 5 Trestného zákona, ktorými sú alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé
nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo jeho
správanie a na účely vykonávania kontroly dodržiavania tohto zákazu, uložil potom súd obžalovanému
aj povinnosť podrobiť sa vykonaniu skúšky na zistenie ich prítomnosti na výzvu príslušníkov polície

ale aj probačného a mediačného úradníka a keďže s najväčšou pravdepodobnosťou dochádzalo k ich
užívaniu aj v obydlí obžalovaného, tak aj na účel kontroly umožniť vstup príslušníkom PZ a probačnému
a mediačnému úradníkovi do obydlia.

Výsledky toxikologického vyšetrenia obžalovaného boli aj podkladom pre uloženie povinnosti

obžalovanému zúčastniť sa osobne alebo preukázať iným spôsobom vykonávanú edukáciu v oblasti
škodlivosti užívania drog.

Edukácia znamená výchovu a vzdelávanie, teda komplexný proces rozvoja osobnosti človeka s cieľom
osvojenia si vedomostí, zručností a postojov. Ide o cieľavedomé sprostredkovanie a aktívne utváranie

kvalít človeka, ktoré ho pripravuje na život v spoločnosti a na jej ďalší rozvoj. Edukácia formuje človeka
po telesnej, duševnej a duchovnej stránke, pretvára a zdokonaľuje jeho schopnosti, v špecifických
kontextoch sa zameriava na zmenu správania a konania osoby s cieľom zmeniť jeho životný štýl.Atedaobžalovanémuuloženápovinnosťmáprispieťvrámciedukáciekzískaniuvedomostíoškodlivosti
drog, vyjasneniu si postojov k ich užívaniu a najmä škodlivosti, možno až k uvedomeniu si, že užívanie
drog môže byť akousi cestou od počiatočného pôžitku až po utrpenie so všetkými možnými rizikami

a dôsledkami spojenými s ich užívaním, či iných návykových látok a to nielen v rámci osobného, ale aj
rodinného života, pracovného a spoločenského.

Túto povinnosť môže obžalovaný splniť nielen osobnou účasťou na prípadnej prednáške či prezentácii,
ale aj online účasťou, čítaním odbornej literatúry alebo článkov, v neposlednom rade aj konzultáciou

s osobou, ktorá v tejto oblasti pôsobí.

Aj keď obžalovaný bol pred vzatím do väzby zamestnaný, či v skoršej dobe vykonával živnostenskú
činnosť, mal súd za to, že berúc do úvahy dĺžku skúšobnej doby je potrebné uložiť mu aj povinnosť
zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Na posilnenie účelu trestu v súlade s uloženým probačným dohľadom súd obžalovaným postupom
podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastniť sa
trikrát hlavných pojednávaní v konaní o trestných činoch ohrozujúcich život alebo zdravie, teda trestných
činov ako ich upravuje tretí diel osobitnej časti Trestného zákona a medzi ktoré patrí aj trestný čin,
z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, aby takouto účasťou a aj takýmto spôsobom bol vo vzťahu

k obžalovanému naplnený výchovný účel trestu.

Súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci uvedených vo výroku tohto rozsudku, jednalo o veci
zaistené v súvislosti s otvorením zásielok obžalovaného, zaistených pri domovej prehliadke, osobnej
prehliadke, prehliadke iných priestorov a teda jednalo sa o veci, ktoré boli použité na spáchanie

trestného činu a to vrátane notebooku a mobilného telefónu Iphone zlatej farby, keďže súd mal za to,
všetky tieto veci boli použité na spáchanie trestného činu, súd nezistil žiadne také skutočnosti, prečo by
práve jeden z mobilných telefónov a to práve funkčný a notebook, neboli obžalovaným na spáchanie
trestného činu použité.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť

aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.