Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824201204
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7824201204.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium
legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, o zaplatenie 813,20 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.októbra 2024 č.k. 1Csp/70/2024-88

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 23.10.2024 č.k.
1Csp/70/2024-88 (ďalej len „rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 813,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 813,20

€ od 15.7.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania (výrok I.) a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, založenej na tvrdení, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej dňa 14.7.2021 medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s. a žalobcom, postúpil postupca
(ďalej „právny predchodca žalobcu“) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, vzniknutú zo zmluvy č.

6907018230 uzavretej dňa 8.7.2019 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, na základe
ktorej bol poskytnutý žalovanému ako dlžníkovi revolvingový úver vo forme kreditnej karty, ktorý
umožňoval žalovanému čerpať poskytnuté zdroje opakovane za podmienok upravených v zmluve
a v obchodných podmienkach. Žalovaný na základe zmluvy čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške
1.093,20 €. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že neplnil splátky v stanovených
termínoch, právny predchodca žalobcu dňa 30.3.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pred

postúpením pohľadávky žalovaný uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 220 €. Pohľadávka
žalobcu predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu 1.257,78 €, pričom pozostávala z neuhradenej istiny
999,55 €, z neuhradeného riadneho úroku 121,49 €, z úroku z omeškania 132,99 € a z poplatkov 3,75
€. Dňa 26.1.2022 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach č. 6371909. Po postúpení pohľadávky žalovaný vykonal úhrady spolu vo výške 60 €. Žalovaná
suma 813,20 € predstavuje rozdiel medzi čerpaným úverom a úhradami žalovaného (1.093,20 € – 280

€). Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca neuplatnil. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil počnúc dňom
15.7.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vyšiel zo skutkového stavu tvrdeného žalobcom v žalobe, že
na základe dňa 8.7.2019 uzavretej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č.
6907018230 medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, bol

žalovanému poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca 1.000 €. Žalovaný bol
povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci vo výške5,50 % z výšky úverového rámca (55 €), pri úrokovej sadzbe 28,22 % ročne, RPMN 32,20 % s tým, že
celková čiastka splatná spotrebiteľom činila sumu 1.152,88 €. Z prehľadu čerpania úveru za obdobie od
8.7.2019 do 1.12.2019 súdu vyplynulo, že žalovaný čerpal úver v celkovej výške 1.093,20 € a z prehľadu

úhrad k úveru za obdobie od 20.8.2019 do 19.11.2019, že žalovaný uhradil 220 €. Vychádzal tiež zo
zistenia, že právny predchodca žalobcu: a) výzvou zo dňa 8.3.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžných splátok vo výške 165 €, v prípade ďalšieho omeškania ho upozornil na zosplatnenie úveru, tento
list odoslal žalovanému poštou dňa 10.3.2020, čo preukázal poštovým podacím hárkom, b) listom zo dňa
30.3.2020 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 1.189,79 € v lehote 15 dní od spísania

výzvy, tento list žalovanému odoslal poštou dňa 31.3.2020, čo preukázal poštovým podacím hárkom,
c) dňa 8.7.2021 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok medzi so žalobcom ako postupníkom pod
č.B1/2021, podľa prílohy ktorej boli na žalobcu postúpené aj pohľadávky voči žalovanému z predmetnej
zmluvy v celkovej výške 1.257,78 € a toto postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému listom zo dňa
22.7.2021.

4. Vec právne posúdil podľa ustanovení účinných ku dňu uzavretia zmluvy, a to § 497 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, 8, § 7 ods. 1, 4, 16, 17, 19, 20, § 11 ods. 2, § 17 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“).

4.1. Majúc za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere súd uzavrel, že došlo ku vzniku záväzkového vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. a na druhej strane
žalovaným spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z..

4.2. Prvotne sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a skúmal, či boli v danom
prípade splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu
na žalobcu. Poukázal na to, že veriteľ môže postúpiť pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
po konečnom termíne splatnosti úveru a pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej

splatnosti úveru. Na to nadväzuje úprava § 53 ods. 9 a § 565 OZ, teda musia byť splnené predpoklady
na predčasné zosplatnenie úveru. Súd mal po preskúmaní skutkových okolností za to, že žalobca
nepredložil žiaden dôkaz o doručení výzvy zo dňa 8.3.2020 žalovanému, ktorou právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a pre prípad jej neuhradenia upozornil na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Rovnako nepreukázal, že by sa samotné zosplatnenie úveru, t.j.

výzva k splateniu celého úveru zo dňa 30.3.2020, dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Nebolo preto
súdu zrejmé, či sa takáto výzva vôbec dostala do dispozičnej sféry žalovaného a či lehota podľa § 53
ods. 9 OZ začala plynúť a do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti aj uplynula. Konštatoval, že uvedené
písomnosti právny predchodca žalobcu síce podal na poštovú prepravu, čo žalobca preukazoval
priloženými poštovými podacími hárkami, ale takýto postup podľa názoru súdu nezodpovedal doručeniu

hmotnoprávnych úkonov podľa § 45 ods. 1 OZ. Podporne súd poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach v obdobných veciach (sp. zn. 9CoCsp/38/2021 zo dňa 21.9.2022, 9CoCsp/79/2021 zo
dňa 23.11.2022, 3CoCsp/90/2021 zo dňa 24.11.2022). Z uvedeného súd vyvodil, že úver nebol riadne
zosplatnený, a preto neboli splnené podmienky ani pre platné postúpenie, ktoré vyžaduje postúpenie
splatnejpohľadávky(riadnezosplatnenejalebopotermínekonečnejsplatnosti).Zúsudku,žepostúpenie

pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, je neplatný právny
úkon (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24. apríla 2018), súd
dospel k záveru, že pokiaľ žalobca nenadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, nie je
v konaní aktívne legitimovaný.

4.3. Okrem záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd dospel aj k záveru o
nemožnosti zosplatnenia a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z. pre nedostatočné overenie bonity žalovaného. Postup žalobcu súd posúdil
ako formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti, pretože žalobca nemal preukázaný príjem
žalovaného a hodnovernými dokladmi nemal preukázané informácie o nákladoch na zabezpečenie

základných životných potrieb žalovaného a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, peňažných
záväzkoch žalovaného, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii
žalovaného. Dôvodil, že ako jediné dôkazy žalobca predložil report zo Sociálnej poisťovne a zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vyplýva, že právny predchodca žalobcu zisťoval príjem/dôchodokžalovaného a napriek výzve žalobca súdu nepreukázal, že nejakým spôsobom preveroval informácie o
príjmochanákladochnazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebžalovaného,peňažnýchzáväzkoch
žalovaného, výške celkovej zadlženosti a finančnej a ekonomickej situácii žalovaného. Z uvedeného

potom uzavrel, že právny predchodca žalobcu nepreukázal, aby pri uzavretí predmetnej zmluvy
postupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si
veriteľ aj overí. V tejto súvislosti súd odkázal na viaceré rozsudky Súdneho dvora EÚ či rozsudky
Najvyššieho súdu Českej republiky.

4.4. Ďalej súd uzavrel, že žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z § 7 ods.
19 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorého bol
veriteľ povinný vypočítať ukazovateľ schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
postupom, ktorý je upravený predovšetkým v § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. a mal mať tiež určený
limit pre ukazovateľ tejto schopnosti. Konštatoval, že súdu nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúci
určenie limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nesplnenie

tejto povinnosti je taktiež sankcionované fikciou o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a považuje sa
za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 tak ako to je uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z.. S poukazom na uvedené súd vyslovil, že ak žalobca (správne malo byť právny predchodca žalobcu
- pozn. odvolacieho súdu) hrubo porušil povinnosti pri zisťovaní bonity žalovaného podľa § 7 zákona č.
129/2010 Z.z., tým viac platí (argumentom a fortiori a maiore ad minus - od väčšieho k menšiemu), že

žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je nepochybne viac ako nekonanie s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Vychádzajúc z premisy, že ak došlo k hrubému
porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z, došlo zároveň i k porušeniu povinnosti
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z. (hrubé porušenie tak

konzumuje porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou) súd uzavrel, že žalobca nemohol od
žalovaného vyžadovať ani jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z.. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru preto predstavuje právny úkon, ktorý je v rozpore
so zákonom a podľa § 39 OZ je neplatný. Keďže úver nemohol byť platne zosplatnený v súlade s § 17
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., právny predchodca žalobcu nemohol pohľadávku ani platne postúpiť a

žalobca ju nemohol platne nadobudnúť, čo bol ďalší dôvod zamietnutia žaloby.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko mu preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením

práva nevznikli. Súd prvej inštancie nerozhodol o trovách konania dvojfázovo, nakoľko dvojfázové
rozhodovanie o trovách konania (predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu len o nároku na náhradu a
druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady) má zmysel len pri pozitívnom
vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku
na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Tvrdiac, že rozhodnutie súdu je nesprávne, resp. vychádza z nesprávneho
procesného postupu, navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. aby
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.1. Namietol, že ak súd rozhodol bez pojednávania, pojednávanie nevytýčil, a teda ani žalobca (a
ani žalovaný) nikdy na žiadne pojednávanie predvolávaný nebol, súd týmto nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Citoval § 171 ods. 1 a § 181 ods. 2 CSP a súdu

vytkol, že nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, pred stranami sporu neprezentoval ako
spornú žiadnu skutočnosť, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov a preto súd odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom. Uviedol, že ak by súd postupoval v súlade s vyššie uvedenými
zákonnými ustanoveniami, vyslovil svoj predbežný právny názor, nariadil súdne pojednávanie alebo
aspoň žalobcu vyzval na vyjadrenie k sporným otázkam, žalobca by obratom zaslal na súd vyjadrenie s

ďalšímiskutkovýmitvrdeniamipodloženýmirelevantnýmidôkazmi.Vtejtosúvislostižalobcapoukázalna
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15CoCsp/17/2024 zo dňa 26.6.2024 a rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6CoCsp/8/2024 zo dňa 13.6.2024, ktoré pojednávajú o rozhodnutiach
súdov prvej inštancie vydanými v konaní bez nariadenia pojednávania.6.2. Súdu prvej inštancie žalobca vytkol, že v danom prípade rozhodol bez nariadenia pojednávania,
hoci na to neboli splnené procesné podmienky podľa § 297 písm. b) CSP, navyše sa v odôvodnení

rozsudku vôbec ani nezaoberal tým, či boli splnené podmienky na to, aby bolo rozhodnuté bez
nariadenia pojednávania, nevyjadril sa, či ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a rovnako sa
nevyjadril ani k spornosti skutkových tvrdení strán, iba v bode 7. odôvodnenia rozsudku skonštatoval,
že podmienky splnené boli.

6.3. Podčiarkol, že na to, aby súd mohol rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, je potrebné
kumulatívne splnenie podmienok, za ktorých nie je potrebné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie
v zmysle § 297 písm. b) CSP, a preto ak čo i len jedna z uvedených podmienok nie je splnená, súd musí
nariadiť pojednávanie. Zdôraznil, že ustanovenie § 297 písm. b) CSP je potrebné vykladať tak, že ak
žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu a rovnako ak podľa názoru súdu sú tieto tvrdenia preukázané,
tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd v zmysle § 297 písm. b) CSP žalobe vyhovie bez

nariadenia pojednávania, avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. súd nemá určité
skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia §
297písm.b)CSP,t.j.beznariadeniapojednávania.Podľanázoružalobcuvdanomprípadebolasplnená
len podmienka hodnoty sporu, ktorá neprevyšuje 1.000 €, avšak až z napadnutého rozhodnutia sa
žalobca dozvedel, že súd vníma viaceré skutočnosti ako sporné, predovšetkým že žalobca nepreukázal,

že by postupca doručil žalovanému výzvy zo dňa 8.3.2020 a dňa 30.3.2020 a spornou súd učinil aj
otázku skúmania bonity žalovaného. Súdu prvej inštancie vytkol, že ani vo výzve zo dňa 2.7.2024 (teda
pred vyhlásením rozsudku) nevyzval žalobcu na preukázanie jej doručenia, resp. z obsahu výzvy súdu
nevyplývalo, že by súd posúdil otázku doručovania výzvy ako spornú, hoci pri rozhodovaní súdu vo veci
samej nepochybne táto otázka sporná bola, keďže sa jej súd prvej inštancie vyčerpávajúco venoval.

6.4. Žalobca vyjadril nesúhlas aj so závermi súdu ohľadne doručovania výzvy zo dňa 8.3.2020, ktorou
právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a pre prípad jej neuhradenia,
upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a výzvy k splateniu celého úveru zo dňa
30.3.2020, ktoré súd nepovažoval za doručené, nakoľko boli k výzvam pripojené iba poštové podacie

hárky. Žalobca namietal, že obe výzvy zo dňa 8.3.2020 a 30.3.2020 boli žalovanému riadne doručené, a
to výzva zo dňa 8.3.2020 bola podaná na pošte dňa 10.3.2020 a pod podacím číslom RF135854886SK
bola doručená žalovanému na pošte Tuhrina dňa 18.3.2020. Výzva zo dňa 30.3.2020 bola podaná
na pošte dňa 31.3.2020 a pod podacím číslom RE686173758SK bola doručená žalovanému dňa
2.4.2020. Podčiarkol, že doručovanie predmetných výziev nebolo počas celého konania sporné a

nenamietala to ani protistrana, rozporoval to výlučne súd. Citoval z uznesenia Krajského súdu v Trnave,
sp. zn. 9CoCsp/81/2020 zo dňa 16.3.2021 a uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
43CoCsp/36/2022 zo dňa 19.1.2023 a zdôraznil, že ak mal súd pochybnosti o doručení akejkoľvek
výzvy žalovanému, mohol v zmysle § 295 CSP vykonať aj dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol a za tým
účelom dopytovať postupcu alebo žalobcu, pričom citoval § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové

tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa názoru žalobcu
súdnepostupovalvzmysle§295CSP-nakoľkožiadnetakétodôkazynevykonal–alenaopak–zpozície
pomyselného advokáta a zástupcu žalovaného ako spotrebiteľa (t.j. slabšej strany) aktívne rozporoval
skutkové tvrdenia žalobcu a napriek ich nepopretiu zo strany žalovaného zamietol žalobu pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie.

6.5. Žalobca sa nestotožnil ani s konštatáciou súdu, že právny predchodca žalobcu neskúmal bonitu
žalovaného dostatočným spôsobom. Tvrdil, že v procese hodnotenia bonity žalovaného disponoval tak
údajmi o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovaného ako aj disponoval výstupmi zo Sociálnej
poisťovne, náhľadom do úverového registra a internými informáciami postupcu. Údaje získané od

žalovaného boli následne overené v príslušných inštitúciách.

6.6. Taktiež žalobca nesúhlasil so záverom súdu, že by veriteľ nemal dodržať § 7 ods. 19 ZoSÚ, a teda
vypočítať ukazovateľ schopnosti splácať úver (ďalej len „DSTI“). Mal za to, že túto povinnosť žalobca
preukázal podaním zo dňa 3.9.2024, v ktorom je výpočet DSTI priamo uvedený, a to na základe údajov

postupcu, ktorými disponoval už v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Dodal, že výpočet realizoval aj
postupca priamo v jeho dokumente v rámci hodnotenia bonity, kde výsledkom bolo, že klientovi je
možné poskytnúť úver so splátkou 55 €. Tento ukazovateľ nesmel prekročiť hodnotu 1 (hodnota DSTI
predstavovala 0,45), a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatreníma ZoSU. Výsledkom bola jednoznačne schopnosť klienta splácať spotrebiteľský úver, a preto nedošlo
k porušeniu vyššie uvedenej povinnosti. Žalobca zhrnul postup v posudzovanom prípade a akcentoval,
že v podaní zo dňa 3.9.2024 predložil výstup z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na

preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľov o úver. Údaje potrebné
na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo
forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje
pretavil do výstupu, ktorý priložil. Uvedený výstup obsahoval údaje zhromaždené z príslušných registrov
aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity.

6.7. Žalobca ďalej poukázal na výpočet DSTI, pri ktorom vychádzal z výšky výdavkov na peňažné
záväzky spotrebiteľa, celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa a výšky nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa. Dal do pozornosti, že pri výdavkoch podľa § 2 ods. 3 písm. b)
ZoSU sa vychádza v zmysle Opatrenia výlučne z úverových peňažných záväzkov. Z úverového registra
mal veriteľ informáciu o úverových záväzkoch vo výške 0 €. Nový úver bol poskytnutý vo výške 1000

€, z ktorého bral pri posudzovaní bonity do úvahy ako mesačnú splátku 5,5 % - teda 55 €. Výdavky
na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 55 €. Spotrebiteľ bol poberateľom dôchodku vo
výške 363 €, a teda veriteľ počítal s mesačným čistým príjmom vo výške 363 €. V rámci nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa a
vyživovaných osôb v celkovej sume 210,20 €, nakoľko spotrebiteľ neuviedol v žiadosti o úver žiadnu

vyživovanú osobu. Veriteľ zároveň zohľadnil paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so
životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie
a pod.. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným
minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť
zvýšený o 20 % - teda 30,60 € /(363 € - 210 €) * 20%/. Celková výška nákladov na zabezpečenie

základných životných potrieb spotrebiteľa bola tak vo výške 240,80 €, zohľadniac vyššie uvedené
hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1 (0,45), a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená
v súlade s Opatrením a ZoSÚ. Žalobca mal za to, že pôvodný veriteľ disponoval pred poskytnutím
úveru dostatočnými a overenými informáciami, na základe ktorých bol schopný získať objektívny obraz o
žalovaného finančnej situácii a jeho schopnosti predmetný úver splácať, a preto je názoru, že pristupoval

k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta dostatočne a splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon v
podobe § 7 ods. 1 ZoSÚ pre dodržanie odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity klienta.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 CSP a z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Pokiaľ žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ten je naplnený vtedy,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pri posudzovaní namietaného
nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať

jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý
proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého
súdneho konania. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP je v prejednávanom spore naplnený. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom

spočívajúcim v tom, že vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania, znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Rozsudok je preto potrebné spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania už z tohto dôvodu
zrušiť.11. V preskúmavanej veci z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že žalobca sa domáha od žalovaného
zaplatenia dlžnej sumy vo výške 813,20 € s príslušenstvom zo záväzkového právneho vzťahu

založeného Zmluvou o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. 6907018230 uzatvorenou dňa
8.7.2019 medzi právnym predchodcom žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaným (ďalej tiež len
„Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru s možnosťou čerpať
peňažné prostriedky do výšky úverového rámca vo výške 1.000 €. Zmluvnými stranami bola dohodnutá
štandardná mesačná splátka vo výške 5,5 % z výšky úverového rámca, t.j. 55 €, s ročnou úrokovou

sadzbou 28,22 % a ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 32,2
%. Termín splatnosti bol stanovený na 20. deň v kalendárnom mesiaci. Keďže žalovaný svoj dlh riadne
neuhrádzal,právnypredchodcažalobcumuzaslalvýzvuzodňa8.3.2020kplneniudlžnejčiastky,vktorej
žalovaného (dlžníka) vyzval na zaplatenie dlžnej sumy ihneď a upozornil ho na možnosť požadovať
okamžité splatenie celého úveru vrátane jeho príslušenstva. Pre nesplácanie pohľadávky veriteľ listom
zo dňa 30.3.2020 označeným ako „Výzva k splateniu celého úveru“ predčasne celý úver zosplatnil a

žalovanéhozároveňvyzvalnaúhradudlžnejčiastkyvovýške1.189,79€najneskôrdo15dníodspísania
výzvy. Pohľadávku voči žalovanému nadobudol žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 8.7.2021 (uzavretej medzi Home Credit Slovakia, a.s. ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o.
ako postupníkom).

12. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu a nevydal v skrátenom konaní platobný rozkaz, ale
vyzval žalobcu dňa 2.7.2024 na špecifikáciu žaloby v časti tvrdení o výške dlhu žalovaného, preukázanie
dodržania postupu pri zosplatnení úveru podľa § 53 ods. 9 OZ ako aj pri postúpení pohľadávky na
žalobcu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a tiež preukázanie overovania bonity
žalovaného podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z..

13. V odpovedi zo dňa 1.8.2024 na výzvu súdu žalobca uviedol, že medzi stranami bol dojednaný
revolvingový úver vo forme karty, z ktorej je možné čerpať peňažné prostriedky a nie klasický splátkový
úver (v rámci ktorého by bolo dojednané plnenie v splátkach), a preto bol názoru, že na predmetný
vzťah nie je možné aplikovať § 565 OZ a ani nebolo povinnosťou postupcu dodržať § 53 ods. 9 OZ.

Taktiež namietol, že pôvodným veriteľom nebola banka, preto sa aktívna legitimácia žalobcu nemôže
posudzovať podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca doplnil svoju odpoveď
na výzvu súdu o vyjadrenie zo dňa 3.9.2024, v ktorom vysvetlil súdu východiská a spôsob výpočtu
ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v konkrétnom prípade.

14. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ohľadne ďalšieho procesného postupu uviedol,
že na prejednanie veci samej nenariadil ústne pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšovala 1.000 €, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia považoval
za nesporné. Súd preto v súlade s § 297 CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok
verejne vyhlásil dňa 23.10.2024. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej

tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 10.10.2024. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote
nevyjadril ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Prvoinštančný súd následne v rozhodnutí uviedol, že
dokazovanie vykonal žalobcom predloženými listinnými dôkazmi.

15. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je

potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide
iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 €.

16. V prípade, ak má byť v spotrebiteľskej veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, všetky tri vyššie

uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.

17. Nakoľko sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia sumy vo výške 813,20 € s príslušenstvom, je
splnená podmienka, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 € (tzv. bagateľný cenzus).
Čo sa týka podmienky – otázky jednoduchého právneho posúdenia veci – ide o subjektívny pojem.

Posúdenie, či ten-ktorý spor spadá do tejto definície, je na konajúcom súde. Z povahy žalobcom
uplatneného práva vyplýva, že ide o majetkové právo, ktoré má typický charakter vo vzťahu dodávateľ
(veriteľ) a spotrebiteľ (dlžník), založené spotrebiteľskou zmluvou, predmetom ktorého je poskytnutie
finančnýchprostriedkovformourevolvingovéhoúveru,apretosamožnostotožniťsozáveromsúduprvejinštancie, že v predmetnej veci bola splnená podmienka jednoduchého právneho posúdenia predmetnej
veci. S uvedenými dvomi podmienkami je však kumulatívne spojená tiež podmienka, že „skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné“. Len pri splnení všetkých troch podmienok je možné prejednať spor bez

nariadenia pojednávania.

18. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

19. Podľa § 171 ods. 1 CSP, ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti
potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a
predpokladaný termín pojednávania.

20. Pre procesný postup súdu a sporových strán je dôležité určiť, ktoré skutkové tvrdenia možno
považovať za sporné a ktoré za nesporné. Skutkové tvrdenia, ktoré nie sú účinne popreté, sa považujú
za nesporné skutkové tvrdenia. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje
všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba
konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Nesporné skutkové tvrdenia

si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba
výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods.
2 CSP).

21. Pokiaľ ustanovenie § 297 písm. b) CSP, ktoré aplikoval v danej veci súd prvej inštancie, upravuje

podmienku, že „skutkové tvrdenia strán nie sú sporné“, vyjadruje sa tým požiadavka, aby súd prvej
inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, okrem zhodných tvrdení strán, respektíve zo
skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela - § 151 ods. 1 CSP, z iných dôkazov,
ako z listín predložených stranami, a to za splnenia podmienky, že všetky rozhodujúce skutočnosti
budú zhodné, respektíve nesporné tvrdenia strán nimi predloženými listinami náležite preukázané, a

že teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude nesplnená povinnosť tvrdenia alebo
neunesenie dôkazného bremena.

22. V predmetnom prípade rozhodol súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania pričom mal
za to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o doručení výzvy zo dňa 8.3.2020 žalovanému, ktorou

právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a pre prípad jej neuhradenia
upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Rovnako mal súd za nepreukázané, že by
sa samotné zosplatnenie úveru, t.j. výzva k splateniu celého úveru zo dňa 30.3.2020, sa dostala do
dispozičnej sféry žalovaného. Žalobcom predložené poštové podacie hárky podľa názoru súdu prvej
inštancie nezodpovedali doručeniu hmotnoprávnych úkonov podľa § 45 ods. 1 OZ. Preto súd považoval

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu za neplatné, čo v zmysle § 17
ods. 1 zákona č. 129/2010 a § 39 OZ založilo neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a v dôsledku
uvedeného žalobca nenadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania. Preto súd uzavrel, že
žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný.

23. Ako ďalší dôvod nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd uviedol hrubé porušenie
povinnosti právneho predchodcu žalobcu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (povinnosť veriteľa
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver), čo v sebe subsumuje aj porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Uvedené malo v zmysle § 11 ods. 2 zákona č.

129/2010 Z.z. za následok, že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a keďže úver nebol platne zosplatnený, nemohol byť v
zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ani platne postúpený na žalobcu, ktorý tak nie je vo veci
aj z tohto dôvodu aktívne vecne legitimovaný.

24. Obe uvedené skutočnosti (neplatné zosplatnenie v dôsledku nedoručenia výziev zo dňa 8.3.2020
a 30.3.2020 a porušenie povinnosti veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver) súd v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil ako
nesporné skutočnosti.25. Žalobca v odvolaní namietal, že nebola splnená jedna z podmienok na prejednanie veci bez
nariadenia pojednávania, a to nespornosť skutkových tvrdení. Súd v danom konaní nevyslovil svoje

predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím
nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe uvedeného bol žalobca názoru, že súd
mu odňal možnosť konať pred súdom. Odvolací súd tieto odvolacie námietky žalobcu posúdil ako
opodstatnené.

26. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v konaní pochybil, keď v
danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a vykonania dokazovania za situácie, že nárok žalobcu
považoval za sporný z dôvodu spochybnenia jeho aktívnej vecnej legitimácie. V tomto prípade spornosť
skutkových tvrdení nevyplývala z tvrdení žalovaného, ktorý bol v celom konaní pasívny, ale samotný súd,
ktorý ex offo skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu rozdielne
a dospel k názoru, že žalobca nedokázal, že je na základe postúpenia pohľadávky v konaní aktívne

vecnelegitimovaný.Odvolacísúdzastávanázor,žepokiaľsúdprvejinštancielistinnédôkazypredložené
zo strany žalobcu považoval za nedostačujúce, mal umožniť žalobcovi vyjadriť sa aj k otázkam, ktoré
vo veci považoval za sporné (nedostatok aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu nedoručenia výziev a
neskúmaniebonityžalovanéhobližšieuvedenévodseku22.a23.tohtoodôvodnenia),prípadneumožniť
mu navrhnúť vykonanie dôkazov v tomto smere a na ich vykonanie nariadiť pojednávanie.

27. Pod spravodlivým prejednaním veci je potrebné rozumieť také súdne konanie, ktoré rešpektuje
všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. I. ÚS 26/94 uviedol, že obsah práva na súdnu
a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich

diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné chovanie súdov a
iných orgánov Slovenskej republiky. Každé iné konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so
zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
(strane sporu) znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

28. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

29.Vzhľadomnauvedenéskutočnostiodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievzmysle §389ods.
1 písm. b) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Zároveň odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

30. Nakoľko odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho procesného
postupu spočívajúceho v prejednaní sporu bez nariadenia pojednávania, nemohol sa zaoberať ďalšími

vecnými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, nakoľko nové rozhodnutie súdu bude musieť
byť založené na posúdení podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán a vykonaní
náležitého právneho posúdenia veci.

31. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre

posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dôvodnosti uplatneného peňažného nároku.
Prihliadne na žalobcom doložené listinné dôkazy a umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany. Po vykonanom dokazovaní na nariadenom pojednávaní
relevantnými dôkazmi, ktoré strany navrhli alebo ešte len navrhnú v nastávajúcom priebehu konania,
súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. Výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotí podľa

zásad stanovených v § 191 ods. 1 CSP, jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyloží
svoje myšlienkové pochody a zo skutkových zistení vyvodí právne závery, t.j. uvedie ako podriaďuje
zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotného práva a ozrejmí vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Novérozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v spore, vrátane podstatných argumentov
sporových strán prednesenými v priebehu sporu, včítane tohto odvolacieho konania, a zároveň aby

odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne
zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

32. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie neopomenie rozhodnúť o všetkých trovách, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

33.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).