Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Mária Filová
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 37Csp/74/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424212083
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424212083.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu:
Verdikto Group s.r.o., so sídlom Žižkova 13, 040 01 Košice, IČO: 54 625 637, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Law & Tech s.r.o., so sídlom Rooseveltova 809/22, 040 01 Košice, IČO: 53 004 621, proti
žalovanému: Ryanair Designated Acitivity Company, so sídlom Airside Susiness Park, Swords, Co
Dublin, Írsko, zastúpenému advokátskou kanceláriou alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/
A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 250,-€, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 250,-€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
9% zo sumy 250,-€ od 24.6.2023 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto
rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobou elektronicky podanou dňa 16.12.2024 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného ako prevádzkujúceho leteckého dopravcu na splnenie povinnosti zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 250,-€ spolu s príslušenstvom - zákonným ročným úrokom z omeškania
zo žalovanej istiny od 24.6.2023 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom peňažnej náhrady
za meškanie letu viac ako tri hodiny v prípade právneho predchodcu žalobcu. Žalobca svoj nárok
skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23.6.2023 mal cestujúci F. E.Á., Z. XX.X.XXXX, K. B. C. XX, XXX
XX B. cestovať na palube letu číslo FR1529, ktorý je prevádzkovaný žalovaným, z letiska M. R.
Štefánika (BTS) do letiska Luqa International (MLA) - s celkovou vzdialenosťou 1386 km medzi určenými
destináciami. Pôvodný itinerár stanovoval čas príchodu na 23:20 hod, avšak, let bol oneskorený o
3 hodiny a 12 minút, keďže skutočný čas príchodu bol až 02:32 hod. nasledujúceho dňa, čo podľa
platných a účinných právnych predpisov Európskej únie zakladá právo na náhradu škody. Žalobca
a cestujúci uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá oprávňuje žalobcu požadovať náhradu
škody voči žalovanému. Žalobca žiadal zákonný úrok z omeškania zo žalovanej pohľadávky odo dňa
nasledujúceho po plánovanom príchode do konečnej destinácie. Žalobca na preukázanie v žalobe
tvrdených skutočností predložil nasledovné listinné dôkazy procesného útoku: Zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 5.9.2024, predžalobnú výzvu zo dňa 30.8.2024, letenku zo dňa 23.6.2023, záznam
z leteckého radaru.
2. Advokát žalovaného žalobu s prílohami prevzal dňa 25.7.2025, žalovaný nepredložil v konaní súdu
žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti
tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi procesného útoku.3. Podľa §177 ods. 2 písm. a) CSP súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania vo veci samej.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi procesného útoku a zistil
nasledovný skutkový stav:
5. Podľa itinerára letu č. FR1529 čas príchodu lietadla na letisko na Malte mal byť dňa 23.6.2023 o 23:20
hod., podľa záznamu z leteckého radaru skutočný čas príchodu lietadla bol dňa 24.6.2023 o 02:32 hod.
6. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.9.2024 cestujúci F. E., Z.. XX.X.XXXX, B. C. XX, XXX XX
B. ako postupca postúpil svoju pohľadávku číslo letu 6 FR1529 na postupníka Verdikto Group s.r.o.,
spoločnosť so sídlom v členskom štáte EÚ, so sídlom na adrese Žižkova 13, 040 01 Košice, Slovenská
republika.
7. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a zistení skutkového stavu súd dospel k nasledovnému
právnemu záveru:
8. Podľa §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
9. Podľa §420 ods. 2 veta prvá OZ škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
10. Podľa §420 ods. 3 OZ zodpovednosti za škodu sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. b), i) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z
11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri
odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje
nariadenie (EHS) č. 295/91 keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva, že let bude
mať meškanie voči plánovanému času odletu tri hodiny alebo viac v prípade všetkých letov v rámci
spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km; prevádzkujúci letecký
dopravca cestujúcim ponúkne pomoc bližšie určenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2.
12. Podľa čl. 7 písm. Nariadenia č. 261/2004 cestujúci dostanú náhradu vo výške 250 EUR v prípade
všetkých letov v rámci spoločenstva do 1500 km a všetkých ostatných letov do 1500 km. Pri stanovení
vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo
zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.
13. Podľa čl. 14 ods. 1 Nariadenia č. 261/2004 prevádzkujúci letecký dopravca zabezpečí, aby pri
odbavovaní bolo, spôsobom viditeľným pre cestujúcich, umiestnené zreteľne čitateľné upozornenie,
ktoré obsahuje nasledovný text: "Ak vám bol odmietnutý nástup do lietadla, alebo ak je váš let zrušený
alebo omeškaný aspoň dve hodiny, požiadajte pri odbavovacom pulte alebo nástupnom východe o
písomné informácie o vašich právach, najmä o náhrade a pomoci".
14. Podľa odôvodnenia č. 14 Nariadenia č. 261/2004 tak ako je uvedené v Montrealskom dohovore,
záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí
dopravcoviaoslobodenívprípadoch,keďbolaudalosťspôsobenámimoriadnymiokolnosťami,ktorýmsa
nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä
v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného
letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a
štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu.
15. Podľa odôvodnenia č. 15 Nariadenia č. 261/2004 za mimoriadne okolnosti sa dá považovať
skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu
lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo
viacerých letov takého lietadla dokonca ja vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky
primerané opatrenia aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu.16. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu
zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodu, to znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil žalovaný (škodca), existencia škody a jej výška zaťažuje
žalobcu. O všeobecnú zodpovednosť pôjde vtedy, ak sú kumulatívne naplnené predpoklady nároku na
náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu
a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním škodcu. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii
úkonu v rozpore s objektívnym právom, uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním
došlo k porušeniu právnej povinnosti, vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných
noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil
určitú povinnosť, pričom nezáleží, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu
alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.
Porušenie právnej povinnosti je teda rozpor toho, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala,
aby splnila povinnosti uložené jej právnym predpisom alebo inou skutočnosťou. Škoda je chápaná
ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná peniazmi a je teda
nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Príčinná súvislosť
je v aplikačnej praxi označovaná ako kauzálna súvislosť, súvislosť príčiny a následku, kauzálny nexus.
Ide o objektívnu kategóriu vyjadrujúcu vzájomnú súvislosť medzi konaním a účinkami konania, teda
stav pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. Ak ide o náhradu škody, vyžaduje sa existencia príčinnej
súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúce následok v podobe vzniknutej škody.
17. V danom konaní mal súd preukázané, že došlo k omeškaniu letu dňa 23.6.2023 cestujúceho F. E.,
Z.. XX.X.XXXX, Q. B. C. XX, XXX XX B., ktorý cestoval na palube letu číslo FR1529, prevádzkovaného
žalovaným ako leteckou spoločnosťou, a to z letiska M. R. Štefánika (BTS) do letiska Luqa International
(MLA) - s celkovou vzdialenosťou 1386 km medzi destináciami a pôvodný itinerár stanovoval čas
príchodu na 23:20 hod, avšak let bol oneskorený o 3 hodiny a 12 minút, keďže skutočný čas príchodu
bol až 02:32 nasledujúceho dňa.
18. Súd prioritne riešil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v súvislosti so
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.9.2024 a dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne
legitimovaný v danom konaní. So žalobcom predloženého listinného dôkazu procesného útoku - Zmluvy
o postúpení pohľadávky a jej prekladu do slovenského jazyka vyplýva, že cestujúci F. E., Z.. XX.X.XXXX
prejavil vôľu previesť svoje práva titulom náhrady škody v zmysle Nariadenia č. 261/2004 v súvislosti
s letom č. FR1529 na žalobcu, ktorý ako postupník je jasne v zmluve označený a definovaný. Zo
zmluvy je zrejmé, že cestujúci mal úmysel postúpiť špecifikovanú pohľadávku (číslo letu) a žalobca
mal úmysel zaplatiť za postúpenie pohľadávky postupcovi odplatu. Z právneho úkonu postúpenia je
teda jasne špecifikovaná postupovaná pohľadávka, t.j. predmet postúpenia, osoba dlžníka (letecká
spoločnosť zabezpečujúca konkrétny let), postupca a postupník, zmluva obsahuje všetky potrebné
náležitosti vyžadované zákonom, je dostatočne určitá, súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako platný
právny úkon so všetkými právnymi následkami súvisiacimi s postúpením, t.j. prechodom pohľadávky
cestujúceho ako postupcu voči leteckej spoločnosti na žalobcu ako postupníka. Žalobca je právnym
nástupcom postupcu, má teda aktívnu vecnú legitimáciu v danom konaní.
19. Pri posudzovaní oprávnenosti samotného nároku žalobcu súd po vyhodnotení predložených
dôkazných prostriedkov procesného útoku dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a v plnom
rozsahu oprávnený. Let č. FR1529 z Bratislavy na Maltu zabezpečovaný žalovaným ako leteckým
dopravcom s dĺžkou letu 1386 km meškal viac ako tri hodiny, v dôsledku čoho žalobcovi, ktorému
bola pohľadávka platne postúpená, vznikol nárok v zmysle Nariadenia č. 261/2004 na peňažnú
náhradu vo výške žalovanej istiny. Súd dospel k právnemu názoru, s poukazom na rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo dňa 22.12.2008 vo veci C-549/07, že pojem mimoriadne okolnosti je potrebné vykladať
reštriktívne, nakoľko predstavuje odchýlku od zásady práva cestujúceho na náhradu. Okolnosti môžu
byť posúdené ako mimoriadne iba vtedy, ak sa vzťahujú na udalosť, ktorá sa netýka bežnej aktivity
dotknutého leteckého dopravcu a nepatrí do jeho účinnej kontroly z dôvodu jej povahy alebo jej pôvodu.
Súdny dvor ďalej uviedol, že je úlohou toho, kto má v úmysle sa dovolávať mimoriadnych okolností,
okrem iného preukázať, že by sa im v každom prípade nedalo vyhnúť opatreniami prispôsobenými
situácii, to znamená takými, ktoré v čase, keď tieto mimoriadne okolnosti nastanú, zodpovedajú najmä
podmienkam technicky a hospodársky znesiteľným pre dotknutého leteckého dopravcu. Tento dopravca
musí totiž preukázať, že aj napriek všetkým prostriedkom, či už ide o zamestnancov alebo materiál a
finančným prostriedkom, ktorými disponoval, sa zjavne nemohol, s výnimkou pripustenia neprimeranýchstrát vzhľadom na kapacity jeho podniku v rozhodnom čase, vyhnúť tomu, že mimoriadne okolnosti,
ktorým čelil, viedli k zrušeniu resp. omeškaniu letu. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EU vo veci
C-22/11 (bod 37 a 38): „Okrem toho vyplýva z odôvodnenia 15 nariadenia č. 261/2004, že „mimoriadne
okolnosti“ sa môžu týkať iba „konkrétneho lietadla v konkrétny deň“, čo nemôže byť prípad odmietnutia
nástupu do lietadla cestujúcemu z dôvodu reorganizácie letov, ktoré nasledovali po takých okolnostiach,
ktoré sa dotkli predchádzajúceho letu.“ Aby sa teda žalovaný ako letecký dopravca zbavil povinnosti
platenia peňažnej náhrady, musí uniesť dôkazné bremeno a jednoznačne preukázať, že omeškanie
bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami a prijal všetky primerané opatrenia na zabránenie týmto
mimoriadnym okolnostiam, pričom mimoriadne okolnosti sa môžu týkať iba konkrétneho lietadla v
konkrétny deň. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazné prostriedky procesnej
obrany preukazujúce liberačný dôvod vylučujúci zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, súd
žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Nárok žalobcu súd vyhodnotil ako dôvodný, podložený relevantnými
dôkazmi procesného útoku.
20. Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.
23.Žalovanýsaspeňažnýmplnenímdostaldoomeškania,súdpriznalžalobcovioprávnenepožadovaný
zákonný ročný úrok z omeškania, určený zo žalovanej istiny odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa
uskutočnil omeškaný let ako prvom dní omeškania až do zaplatenia.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o
exekučný výkon súdneho rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.