Uznesenie – Zmluvy Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 101C/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209525
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125209525.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, zastúpenej
advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, so sídlom Bratislava, Povoznícka 18, proti žalovanému: B. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., B. F. G. XXX/XX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa
15.12.202, sa žalobkyňa domáhala zriadenia záložné práva vo svoj prospech, a to na majetku
žalovaného na nehnuteľnostiach evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., v obci C., v okrese Trnava, zapísaných

ako: pozemok parcela „C“, parc. č. XXXXX/X, výmera 379 m2, druh pozemku Zastavaná plocha
a nádvorie, pozemok parcela „C“, parc. č. XXXXX/XX, výmera 108 m2, druh pozemku Zastavaná plocha
a nádvorie, rodinný dom s 3 b.j., súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku XXXXX/X, popis stavby
Rodinný dom s 3 b.j., na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 32 497,52
eura s príslušenstvom. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že má voči
žalovanému pohľadávku vo výške 32 497,52 eura a žalovaný sa zbavuje svojho majetku. Uviedla, že

žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to: Rodinného domu umiestneného v obci C., na
adrese B. F. G. XXX/XX, zapísaného v katastri na liste vlastníctva č. XXXX, spravovanom katastrálnym
úradom pre okres Trnava, Obec C., katastrálne územie: C., evidovaný pod stavbou č.: XXXX, popis
stavby Rodinný dom s troma bytovými jednotkami, umiestnený na pozemku typu Parcela registra „C“ č.
XXXXX/X s rozlohou 379m2 (ďalej len „Nehnuteľnosť“). Žalobkyňa zaslala žalovanému dňa 28.11.2025
elektronicky predžalobnú výzvu, prostredníctvom ktorej vyzvala žalovaného na zaplatenie peňažného

nároku. Rovnopis predžalobnej výzvy bol žalovanému opakovane zaslaný aj prostredníctvom pošty,
listinne dňa 08.12.2025. Žalovaný dobrovoľne neplnil a to ani len čiastočne a na predžalobnú výzvu
nijak nereagoval. V súvislosti s vymožiteľnosťou žalobkyňa uviedla, že pripravuje podanie vo veci
samej - žalobu o zaplatenie. Vzhľadom na zložitosť prípadu a naliehavú potrebu úpravy pomerov a
zabezpečenia pohľadávok, uprednostnila podanie tohto návrhu. Žalobu je pripravená podať najneskôr
v lehote 1 mesiaca. Mala za to, že žalovaný nemá v záujme splniť dlh. Žalobkyňa je presvedčená, že

žalovanýscudzujenehnuteľnostizaúčelom,abysavyholsvojejzákonnejpovinnosti,zbavujesamajetku
a pohľadávka sa stane nevymožiteľnou. Ďalej uviedla, že podaným návrhom sa domáha zabezpečenia
svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia - plnenie bez právneho dôvodu v mene žalovaného
pri rekonštrukcii a zhodnotení nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré žalobkyňa realizovala
v priebehu roka 2025. V priebehu roka 2025 realizovala sériu finančných plnení s cieľom údržby a
zhodnotenia nehnuteľnosti a za účelom viacerých nákupov hnuteľných vecí, ktoré predstavujú vnútorné

vybavenie nehnuteľnosti. Žalobkyňa prostredníctvom viacerých plnení za vyššie uvedeným účelom
zaplatila preukázateľne sumu v celkovej výške 32 497,52 eura. V súvislosti s nehnuteľnosťou vykonalaplatby spolu vo výške 22 620 eur, ktoré boli realizované ako platby za účelom zaplatenia odplaty za
rekonštrukciu nehnuteľnosti. Rekonštrukciu nehnuteľnosti vykonávala spoločnosť LIVING Slovakia plus
s.r.o, so sídlom Ružindol 76, 919 61 Ružindol, IČO: 52 262 863, zastúpená p. B. B. H.. V súvislosti

s nákupom vnútorného vybavenia nehnuteľnosti vykonala platby spolu vo výške 9 877,52 eura. Spolu
teda vykonala platby vo výške zodpovedajúcej peňažnému nároku , t. j. v sume 32 497,52 eura.
Mala za to, že peňažný nárok opísala a aj preukázala dostatočným spôsobom pre potreby nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia. Uviedla, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu nezaplatil peňažný
nárok ani čiastočne, utlmil komunikáciu so žalobkyňou a započal predaj nehnuteľnosti, začal podnikať

kroky smerujúce k scudzeniu nehnuteľnosti. Žalobkyňa zistila, že nehnuteľnosť bola inzerovaná na
neverejnom portály realitnej kancelárie, s cieľom jej predaja. O predaji sa dozvedela prostredníctvom
informácie od známej. Žalovaná kontaktovala realitnú maklérku z kancelárie RK Finanz Real za účelom
preverenia, či sa skutočne jedná o nehnuteľnosť. Od realitnej maklérky obdržala fotografie nehnuteľnosti
prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Uvedená skutočnosť vzbudila u žalobkyne dôvodnú obavu, že
žalovaný sa snaží zbaviť majetku, ktorý by inak mohol slúžiť na uspokojenie peňažného nároku po tom,

ako bude nárok súdom judikovaný. Z komunikácie žalobkyne s realitnou maklérkou, ktorá predmetnú
nehnuteľnosť ponúkala na predaj vyplynulo, že iniciatíva na predaj nehnuteľnosti vzišla priamo zo strany
žalovaného a že išlo o reálny a aktívny predajný proces, nie iba o nezáväzné zisťovanie trhových
možností. Táto skutočnosť o to viac utvrdila žalobkyňu, že konanie žalovaného smerovalo k dispozíciám
s jeho majetkom, ktoré by mohli mať za následok zmarenie alebo výrazné sťaženie budúceho výkonu

rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že obava z ohrozenia exekúcie
je v danom prípade nielen hypotetická, ale konkrétna, aktuálna a objektívne odôvodnená. Práve preto
považuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť
za primerané, nevyhnutné a plne v súlade s účelom navrhovaného právneho inštitútu. Ďalej uviedla,
že spolu so žalovaným v čase realizovania stavebných úprav nehnuteľnosti a vykonávania platieb

namiesto žalovaného žili v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa poskytovala žalovanému plnenia práve z
dôvodu, že žalovaný vyvolal v žalobkyni dojem, že časť nehnuteľnosti budú strany využívať na bývanie.
Uviedla, že je matkou maloletého dieťaťa, odkázaného výživou na matku. Použila na investície do
nehnuteľnosti svoje celoživotné úspory. Následne po tom, ako bola rekonštrukcia dokončená, žalovaný
zmenil rétoriku a názor na spoločnú domácnosť. Žalobkyňa bola prinútená žalovaným odsťahovať sa

spolu s dieťaťom z nehnuteľnosti. Vyššie uvedené uvádza z dôvodu, že obava z ohrozenia exekúcie
je umocnená tým, že od vymoženia pohľadávky nie je závislá len žalobkyňa, ale aj jej dieťa. Peniaze,
ktoré žalobkyňa preinvestovala do nehnuteľnosti boli určené práve na zabezpečenie potrieb bývania pre
žalobkyňu a jej dieťa. Nebyť vyvolania mylnej predstavy o spoločnom bývaní zo strany žalovaného, nikdy
by nepoužila peniaze na investície do nehnuteľnosti, ale na kúpu vlastného bývania na zabezpečenie

bytových potrieb pre seba a svoje dieťa. V prípade, že dôjde k zmareniu exekúcie bude ohrozená otázka
bývania žalobkyne a jej dieťaťa. Bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, je právne postavenie
žalobkyne neisté, žalovaný hrozí scudzením majetku a zároveň hrozí vznik reálnej a bezprostrednej
ujmy žalobkyni a jej dieťaťu. Žalobkyňa podotýka, že žalovaný ešte pred utlmením komunikácie síce
tvrdil, že peňažný nárok zaplatí, avšak nikdy sa nevyjadril, že tak učiní po predaji nehnuteľnosti.

Žalobkyňa podotkla aj skutočnosť, že spôsob predaja nehnuteľnosti je viac ako neštandardný. Predaj
nehnuteľnosti prostredníctvom neverejnej ponuky v kontexte už uvedeného pôsobí viac ako len pokus
o vykonanie scudzovacieho úkonu, ktorému predchádza ponuka spôsobom aby nezasiahla veľký počet
osôb.Žalobkyňamalazato,žetojeprávezdôvodu,abysaotomonaalebojejblízkeosobynedozvedeli.
Nakoľko zo správania žalovaného podľa žalobkyne jednoznačne vyplýva nezáujem plniť si svoje

záväzky je potreba nariadiť zabezpečovacie opatrenie opodstatnená. Zmena v správaní žalovaného pre
svoju nepredvídateľnosť pôsobí ako pokus o vykonanie ukracujúceho právneho úkonu.

2. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobkyňa predložila predžalobnú výzvu zaslanú e-mailom,
predžalobnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s podacím lístkom, výpis z obchodného

registra spoločnosti RK Finanz Real, s.r.o., komunikáciu žalobkyne a realitnej maklérky, cenovú ponuku
spolu so zmluvou o dielo, komunikáciu medzi žalobkyňou a B. B. H., potvrdenia o realizovaní platieb,
objednávky a faktúry, prehľad platieb.

3. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného

práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344
stanovuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí osvedčiť dôvodnosť svojho nároku voči

žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Súd môže teda na
návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva.

11. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí

byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované
zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie
nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná
budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť

reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť
len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani
existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie

postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pred
začatím konania vo veci samej, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá má byť judikovaná v
konanívovecisamej,atozobavy,žeexekúciabudeohrozená.Vecousamouvtomtoprípadesarozumie

zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 32 497,52 eura s príslušenstvom. Žalobkyňa domáhajúca
sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí okrem dôvodnosti svojho peňažného nároku osvedčiť
aj, že obava ohrozenia exekúcie je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné
právo zabezpečovacím opatrením koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu aleboznemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného
výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne a žalobkyňa ho musí osvedčiť, nestačí len
abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobkyne.

13. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda sú : a) návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť
veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho
opatreniabudezabezpečovaťpeňažnúpohľadávku;d)existenciaobavyzbudúcehozmareniaexekúcie.

14. Zo žalobkyňou predložených dôkazov súd nemal za osvedčené, že žalovaný je vlastníkom
nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej žiadala žalobkyňa zriadiť sudcovské záložné právo. Žalobkyňa aj
napriek tomu, že vo svojom návrhu sa odvoláva na list vlastníctva č. XXXX, tento nebol žalobkyňou
predložený, a teda neosvedčila existenciu predmetu záložného práva a taktiež ani vlastníctvo
žalovaného k uvádzanej nehnuteľnosti. Z predložených dôkazov mal súd pochybnosti aj o výške

peňažného nároku žalobkyne voči žalovanému a celkovo aj o jej existencii, t. j. pohľadávka žalobkyne
voči žalovanému nebola žalobkyňou riadne osvedčená. Žalobkyňa poukazuje vo svojom návrhu
na potvrdenia o realizovaní platieb, avšak z týchto nevyplýva, z akého účtu boli platby realizované, a teda
či boli realizované práve z účtu žalobkyne, ako tvrdí. Ani túto skutočnosť nemal súd z predložených listín
za osvedčenú. Zároveň z predložených objednávok a faktúr taktiež nevyplýva, že tieto boli aj skutočne

zo strany žalobkyne uhradené, a teda, že v došlo z jej strany k realizácii platieb v časti predložených listín
(objednávok a faktúr). Ďalej z komunikácie medzi žalobkyňou a B. H. vyplýva, že žalobkyňa ho vyzvala
na ďalšiu komunikáciu so žalovaným z dôvodu, že práce bude financovať práve žalovaný, keďže sa
tak dohodli. Zo žalobkyňou predložených dôkazov nemožno ani v minimálnej miere osvedčiť, že došlo
k realizácii platieb z jej strany, či už faktúr a objednávok a taktiež z potvrdení o platbách nevyplýva, že boli

realizované práve z účtu žalobkyne. Aby bolo možné vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, je okrem splnenia vyššie uvedených podmienok potrebné zaoberať sa primeranosťou medzi
rozsahom pohľadávky veriteľa a hodnotou majetku dlžníka, vo vzťahu ku ktorému by zabezpečovacie
opatrenie prichádzalo do úvahy. Pokiaľ ide o hodnotu predmetu záložného práva, teda hodnotu majetku
dlžníka a hodnotu peňažnej pohľadávky veriteľa, nesmie medzi nimi vzniknúť zjavný nepomer. Súd by

mal rešpektovať zásadu proporcionality a zohľadniť individuálne okolnosti prípadu. Zriadením záložného
práva na predmetnej nehnuteľnosti (rodinný dom s tromi bytovými jednotkami) by tak prišlo k nepomeru
medzi požadovanou výškou pohľadávky (ktorej výška je diskutabilná a najmä žalobkyňou neosvedčená)
a hodnotou zaťaženého rodinného domu žalovaného, čím by prišlo k porušeniu akceptácie zásady
primeranosti.

15. Súd teda dospel k záveru, že žalobkyňa v prvom rade hodnoverne neosvedčila dôvodnosť
peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a v nadväznosti na to potom ani existenciu reálnej
obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je základnou podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva.
Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností teda žalobkyňa neposkytla súdu také dôkazy, ktoré

by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
V prípade, ak peňažný nárok nie je ani len osvedčený, nie je možné zasiahnuť do majetkových práv
subjektu zriadením sudcovského záložného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd
za to, že neexistujú dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh žalobkyne na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Keďže súd návrh
žalobkynenanariadeniezabezpečovaciehoopatreniazamietol,žalovanýtakbolvtomtokonanív plnom
rozsahu úspešný a tým pádom mi vznikol nárok na náhradu trov konania. Avšak z obsahu spisu
vyplýva, že mu žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.