Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 7, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 29Sas/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101213
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101213.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., právne zast.: Mgr.
Monika Dubská - advokát, so sídlom Šoltésovej 307/13, 034 01 Ružomberok, IČO: 40 398 676, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO:
30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 795 328
7804 0 zo dňa 17.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 795 328 7804 0 zo dňa 17.05.2024 z r u š
u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie – generálny riaditeľ na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n á zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 795 328 7804 0 zo dňa 19. októbra 2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 82

zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobkyni od 18. mája
2022 priznal invalidný dôchodok v sume 67,00 EUR mesačne. Invalidný dôchodok jej bol priznaný
podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia. Súčasne bol invalidný dôchodok žalobkyni zvýšený podľa § 82
zákona o sociálnom poistení od 01. januára 2023 na sumu 75,00 EUR mesačne a podľa § 82 a § 293fzc
zákona o sociálnom poistení od 01. júla 2023 na sumu 83,00 EUR mesačne.

2. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú z dôvodu,
že má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou a to na základe lekárskeho posudku zo dňa 18.05.2022. Konštatoval, že u poistenca vo veku
nad 40 rokov do 45 rokov je pre vznik nároku na invalidný dôchodok potrebných 10 rokov obdobia
dôchodkového poistenia, ktoré sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Pretože na základe obdobia
dôchodkového poistenia získaného podľa právnych prepisov Slovenskej republiky v počte 3045 dní
nárok žalobkyni nevznikol, v súlade s čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004

sa na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok zohľadnilo obdobie poistenia v počte 3419 dní,
ktoré získala žalobkyňa podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného
Írska. Pred vznikom invalidity, t. j. pred 18.05.2022, teda žalobkyňa získala spolu 6464 dní, t. j. 17
rokov a 259 dní, obdobia dôchodkového poistenia, ktorých rozpis bol uvedený v priloženom osobnomliste dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Správny orgán uviedol, že na dôchodkové účely sa
nehodnotila doba vedenia v evidencii nezamestnaných občanov od 01.01.2001 do 31.12.2003, počas

ktorej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti a to v súlade s § 9 ods. 1 písm. d) zákona č.
100/1988 Zb., ani obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003, nakoľko
uvedené nie je podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobím dôchodkového poistenia. Prvostupňový
správny orgán konštatoval, že žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity splnila aj ďalšie podmienky nároku na
invalidný dôchodok podľa § 70 zákona o sociálnom poistení.

3. Výšku invalidného dôchodku prvostupňový správny orgán vypočítal podľa čl. 52 ods. 1 písm.
b) nariadenia č. 883/2004 v spojení s § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúce
obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení a v súlade s čl. 56 ods.
1 písm. c) nariadenia č. 883/2004, pričom sa jednalo o roky 1994 až 2021. Poukázal na to, že
žalobkyňa získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb., uviedol, že osobné mzdové

body sú bližšie rozpísané v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, skonštatoval, že
úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 2,6067,
úhrnom žalobkyňa získala v rozhodujúcom období 2283 dní, t. j. 6,2548 rokov obdobia dôchodkového
poistenia, priemerný osobný mzdový bod aj s pripočítaním v zmysle zákonných ustanovení predstavuje
0,5335, obdobie dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím (od vzniku nároku na invalidný

dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku) je 38,5836 rokov a aktuálna dôchodková hodnota je
15,1300 EUR. Teoretická výška invalidného dôchodku tak je 140,14855105 EUR, čo predstavuje
súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky aj Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska
spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť. Suma invalidného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia
získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky je 66,10 EUR mesačne a je určená ako
súčin teoretickej výšky invalidného dôchodku a koeficientu 0,47107218 určeného ako podiel obdobia
dôchodkového poistenia získaného podľa predpisov Slovenskej republiky 8,3425 rokov a úhrnu obdobia
poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu invalidného dôchodku 17,7096 rokov. Vypočítaná suma

invalidného dôchodku po úprave podľa § 82 zákona o sociálnom poistení predstavuje 67,00 EUR
mesačne. Prvostupňový správny orgán následne uviedol, ako bola táto suma valorizovaná v súlade
s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení v zmysle výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia. V závere bola žalobkyňa poučená aj o možnosti požiadať o prehodnotenie rozhodnutia
podľa čl. 48 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala
prehodnotiť jej osobný list dôchodkového poistenia, nakoľko od 01.09.1993 do 30.06.1997 študovala
na strednej škole na Slovensku a nebola zamestnaná v cudzine, v roku 2000 od 01.01. do 31.01. bola
zamestnaná, ale žalovaná to neeviduje, od 01.04.2001 do 23.03.2003 si žalobkyňa platila dobrovoľné

dôchodkové poistenie a nebolo jej toto obdobie zohľadnené, od 24.03.2003 do 26.09.2004 bola
v Holandsku. Uviedla, že v období od októbra 2008 do februára 2009 si platila na Slovensku dobrovoľné
dôchodkové poistenie a tiež v januári 2022. Žiadala spätné doplatenie dôchodku od vzniku choroby, t.
j. od 24.07.2021, kedy bola po prvýkrát na Slovensku na urgente ošetrená s diagnózou F06.9 a začala
sa liečiť.

5. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa ako
príslušnéhoodvolaciehoorgánurozhodnutímč.79532878040zodňa17.05.2024(ďalejlen„napadnuté
rozhodnutie“) tak, že odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že podľa § 70 ods. 1, § 82 a
§ 293dx zákona o sociálnom poistení priznal žalobkyni od 08.11.2021 invalidný dôchodok v sume 64,50

EUR mesačne a to aj podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a takto priznaný invalidný dôchodok jej následne zvýšil
od 01.01.2022 na sumu 65,40 EUR, od 01.01.2023 na sumu 73,20 EUR a od 01.07.2023 na sumu 81,00
EUR mesačne. Súčasne odvolací orgán rozhodol, že od 01.08.2023 žalobkyni naďalej patrí invalidný
dôchodok v sume 81,00 EUR mesačne, tento jej od 01.01.2024 zvýšil na sumu 84,00 EUR mesačne.

Napokon napadnutým rozhodnutím odvolací orgán rozhodol, že podľa § 70, § 112 ods. 2 a 6 zákona
o sociálnom poistení sa žalobkyni invalidný dôchodok od 10.07.2024 odníma.6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že na základe podaného odvolania
žalobkyne bol jej zdravotný stav opätovne posúdený a keďže posudkový lekár pobočky žalovanej
nezmenil svoj posudkový záver a zotrval na svojom posudku zo dňa 18.05.2022, kompletný posudkový

spis bol predložený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom
v Prešove. Posudkový lekár ústredia žalovanej posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 19.12.2023.
Odvolací orgán rozsiahlo citoval závery posudkového lekára a skonštatoval, že v zmysle odborného
lekárskeho posudku druhostupňového posudkového lekára žalovanej zo dňa 19.12.2023 je rozhodujúce
zdravotné postihnutie žalobkyne od 08.11.2021 zaradené do kapitoly V – duševné choroby a poruchy

správania, položka 3 – poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. a) – stredne ťažké formy,
podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorému zodpovedá miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. Od 08.11.2021
je tak invalidná, pretože jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. S účinnosťou od 01.08.2023, t. j. od novelizovaného znenia
prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., je rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne zaradené do

kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 4 – neurotické, stresové a somatomorfné
poruchy, písm. b) – ťažké neurotické, stresom podmienené a somatické poruchy, ktorému zodpovedá
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % z referenčného rozpätia od 35 % do
50 %. Od 01.08.2023 je tak žalobkyňa naďalej invalidná , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou. Od 19.12.2023 však už bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne zaradené
posudkovým lekárom do kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, položky 4 – neurotické,
stresové a somatomorfné poruchy, písm. a) – stredne ťažké formy s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 25 % z percentuálneho rozpätia 15 % - 25 %. Z uvedeného dôvodu už
žalobkyňa nie je od 19.12.2023 invalidná v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keďže

jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nepresahuje 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

7. Odvolací orgán citoval právne predpisy a uviedol, že nakoľko žalobkyni na základe obdobia
dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nárok na invalidný dôchodok

nevznikol, pretože získala len 2983 dní obdobia dôchodkového poistenia, v súlade s čl. 6 nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 sa na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok zohľadnilo
aj obdobie poistenia v počte 3290 dní, ktoré žalobkyňa získala podľa právnych prepisov Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Pred vznikom invalidity tak žalobkyňa získala spolu 6273
dní(17rokova68dní)obdobiadôchodkovéhopoistenia,bližšierozpísanéhovpriloženomosobnomliste

dôchodkového poistenia, čím splnila zákonnú podmienku počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.
Súčasne skonštatoval, že žalobkyňa splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok.

8. Odvolací orgán konštatoval, že pri posúdení nároku boli žalobkyni zhodnotené všetky preukázané
obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a podľa

právnych predpisov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska potvrdené príslušnou
inštitúciou, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú. Na dôchodkové účely
sa nehodnotila v súlade s § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.
dobavedeniavevidenciinezamestnanýchobčanovhľadajúcichzamestnanievobdobíod01.01.2001do
31.12.2003, počas ktorej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, ani obdobie vedenia v evidencii

uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového
poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení.

9. Vo vzťahu k výške sumy invalidného dôchodku odvolací orgán uviedol, že tento sa vypočítal
podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Odvolací

orgán podrobne rozpísal spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku a jednotlivých činiteľov, ktoré
ovplyvňujú jeho výšku. Teoretická suma invalidného dôchodku bola vypočítaná na sumu 131,11497051
EUR mesačne ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia
získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky spolu s obdobím poistenia získaným podľa
právnych predpisov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, spolu s pripočítaným

obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť (0,5314 x 38,5836 x 14,2107 x 45 %). Suma invalidného dôchodku zodpovedajúca obdobiu
dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky je 62,40 EUR
mesačne a bola určená ako súčin teoretickej sumy invalidného dôchodku 131,11497051 EUR mesačnea koeficientu 0,47553297 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky 8,1727 rokov a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia
zhodnoteného na teoretickú sumu invalidného dôchodku 17,1864 rokov. Odvolací orgán popísal aj

spôsob zvyšovania sumy invalidného dôchodku podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom
poistení.

10. Následne odvolací orgán uviedol, že podľa odborného posudku posudkového lekára ústredia
žalovanej zo dňa 19.12.2023 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 19.12.2023,

t. j. odo dňa posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v rámci odvolacieho konania, už nie je viac ako
40 %. Na základe uvedeného odvolací orgán skonštatoval, že žalobkyňa od 19.12.2023 nie je invalidná
a keďže prestala spĺňať jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok - podmienku invalidity, nárok
na invalidný dôchodok jej zanikol a od 10. júla 2024, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo
obdobie, za ktoré sa už vyplatil, bol žalobkyni nárok na invalidný dôchodok odňatý.

11. Odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa obdobia dôchodkového poistenia označil odvolací orgán
za nedôvodné. K námietke o nezapočítaní doby štúdia na strednej škole uviedol, že do obdobia
dôchodkového poistenia možno započítať len štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky, ktorá
v prípade žalobkyne bola 9-ročná a splnila ju skončením prvého ročníka strednej školy, preto doba
štúdia bola zohľadnená na dôchodkové účely až od 01.09.1994. K námietke týkajúcej sa obdobia od

01.01.2000do31.01.2000uviedol,ževevidenciiSociálnejpoisťovnesanachádzadobazamestnaniaod
15.04.1999 do 31.01.2000, obdobie dôchodkového poistenia bolo zhodnotené na základe evidenčného
listu dôchodkového zabezpečenia. V období od 01.01.2000 do 31.01.2000 žalobkyňa nezískala žiadny
vymeriavacízáklad,avšakzauvedenéobdobiejejbolozhodnotených31dnívylúčiteľnejdobyavobdobí
od01.02.2000do23.03.2000jejbolivyplácanénemocenskédávkyvochrannejlehote,uvedenéobdobie

jej bolo tiež zhodnotené. K námietke týkajúcej sa platenia dobrovoľného dôchodkového poistenia
od 01.04.2001 do 23.03.2003 a v období október 2008 až február 2009 odvolací orgán uviedol, že
predmetné obdobia nie sú uvedené v žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok a nenachádzajú sa ani
v evidencii Sociálnej poisťovne. V období od 01.04.2001 do 23.03.2003 mala žalobkyňa dobrovoľné
poistenie v nezamestnanosti.

12. V závere odvolací orgán uviedol, že preukázané obdobie dôchodkového poistenia, získané
dodatočným zaplatením poistného po 31.12.2003 bolo zhodnotené na základe evidenčných listov
dôchodkového poistenia za obdobie od 27.09.2004 do 12.01.2005, od 30.03.2016 do 28.09.2016, od
07.03.2018 do 06.07.2018 a od 01.12.2021 do 31.01.2022. Vymeriavací základ za roky 2021 a 2022

nebol započítaný z dôvodu, že uvedené kalendárne roky nie sú v rozhodujúcom období, ktoré sa určilo
z obdobia rokov 1994 až 2020.

Správna žaloba, žalobné body

13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhovala obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.Žalobkyňavýslovnenežiadalanariadeniepojednávaniavoveciasúhlasila,abysaojejsprávnej
žalobe rozhodlo bez pojednávania.

14. V odôvodnení správnej žaloby žalobkyňa uviedla, že je toho názoru, že splnila zákonné podmienky
na priznanie invalidného dôchodku. Namietala, že žalovaná pri vydávaní napadnutého rozhodnutia
vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúcom v nesprávnej aplikácii relevantných
právnych noriem upravujúcich nárok na priznanie invalidného dôchodku, výšku invalidného dôchodku

s poukazom na zle zistený skutkový stav a následne jeho nesprávne vyhodnotenie. Žalobkyňa
nesúhlasila s tým, ako bol jej zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom žalovanej, ktorý v posudku
zo dňa 19.12.2023 konštatoval, že stav žalobkyne sa zastabilizoval a následne zlepšil, následkom čoho
došlo k zmene miery invalidity zo 45 % na 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v období
od 08.11.2021 do 19.12.2024. V tom istom období však boli v rámci zdravotného stavu žalobkyne

konštatované obdobné zdravotné problémy, s čím súvisela aj liečba resp. užívanie liekov na odstránenie
úzkostných stavov. Posudkový lekár však pri tých istých symptómoch a kategorizácii chorôb žalobkyne
nesprávne zaradil jej ochorenie do kapitoly V, položky 4, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení a tiež nezohľadnil správu z psychologického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice SNPRužomberok, C. C. F., zo dňa 05.12.2023, konštatujúcej, že v prípade žalobkyne ide o stredne ťažký
až ťažký stupeň ochorenia. Podľa žalobkyne posudkový lekár nevyhodnotil jej diagnózy vo vzájomných
súvislostiach a v rozpore s § 71 ods. 2 až 4 zákona o sociálnom poistení.

15. Žalobkyňa namietala, že jej manicko-depresívne periodické stavy sú vyvolávané v dôsledku iných
životných situácií, ktoré individuálne a intenzívne prežíva a to najmä mimo ambulancie alebo priestorov,
kde sa poskytuje zdravotná starostlivosť, ako aj inými chorobami a úrazmi, ktoré sú modelátorom
vzniku ťažkého stupňa neurotickej, stresovej a somatoformnej poruchy. Žalobkyňa pritom poukazovala

na citáciu v odbornom lekárskom posudku z lekárskej správy z psychologického vyšetrenia Ústrednej
vojenskej nemocnice SNP Ružomberok, C. C. F., zo dňa 05.12.2023 o tom, že žalobkyňa pravidelne
navštevuje individuálnu psychoterapiu, pre zvýšenú chorobnosť boli sedenia zrušené, za rok 2023
absolvovala päť sedení, je prítomná nízka frustračná tolerancia a emočná labilita, v klinickom obraze
dominuje anxiózna symptomatika stredne ťažkého až ťažkého stupňa so somatizáciou.

16. Žalobkyňa tiež namietala, že posudkový lekár v rámci hodnotenia zdravotného stavu odňal
žalobkyni možnosť opätovného posúdenia jej zdravotného stavu v náhradný termín, o čom nebola
žalobkyňa vyrozumená, čím bolo zmarené jej právo na posúdenie zdravotného stavu v jej prítomnosti
a správny orgán sa samotnými okolnosťami posúdenia zdravotného stavu nezaoberal. Žalobkyňa tak
bola v dôsledku jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nútená súhlasiť s poskytnutím súhlasov

s posúdením jej zdravotného stavu v jej neprítomnosti. Žalobkyňa to vníma ako určitú formu časovej
tiesne alebo nátlaku a uviedla tiež, že namieta formálne a materiálne náležitosti poučenia žalobcu
o účasti resp. neúčasti na znaleckom úkone a na právne následky udelenia súhlasu na konanie v jeho
neprítomnosti podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Za sporné považuje aj to, že v čase
udelenia súhlasu mala silný zápal pľúc, kde k tomu prináležiacim liekom užívala aj antidepresíva a bola

pod ich vplyvom. Správny orgán však neskúmal, v akom zdravotnom a psychickom stave sa žalobkyňa
nachádzala v čase udelenia súhlasu.

17. Žalobkyňa poukazovala na prepúšťaciu lekársku správu psychiatrickú z Ústrednej vojenskej
nemocnice SNP Ružomberok, psychiatrické oddelenie, zo dňa 16.07.2024, kde sa v závere správy

uvádza, že pacientka trpí diagnózami F41.0 – Panická porucha (epizodická záchvatová úzkosť), F41.1
Generalizovaná úzkostná porucha a F61 zmiešaná a iná porucha osobnosti. Uvedené diagnózy podľa
žalobkyne podporujú jej tvrdenie, že zhodnotenie jej zdravotného stavu nebolo správne a objektívne
a preto je potrebné vykonať opätovný posudok znalcom v prítomnosti žalobkyne.

18. Žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie žalovanej zo dňa 18.05.2022, ktorým jej bol priznaný nárok
na invalidný dôchodok, nakoľko bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45 %, pričom predmetný záver vychádzal zo záverov posudkového lekára, resp.
z nálezov a správ týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne, s prvotným diagnostikovaním choroby
F41.0 – panická porucha, F41.2 – zmiešaná úzkostná a depresívna porucha dňa 24.07.2021.

Rozhodnutie žalovanej tak malo podľa žalobkyne len deklaratórny charakter, žalobkyňa uvedenou
diagnózou trpela už pri prvotnom ošetrení, teda podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok
splnila už k 24.07.2021. Invalidný dôchodok jej však bol poukázaný až dňa 18.05.2022.

19. Ako ďalšiu vadu napadnutého rozhodnutia žalobkyňa označila nezohľadnenie doby vykonávania

pracovnej činnosti v Holandskom kráľovstve v období od 03/2001 – 02/2003. Sociálna poisťovňa podľa
žalobkyne v tomto smere nevykonala dostatočné zisťovanie skutkového stavu – odvodov do sociálnej
poisťovne platených agentúrou Sapa za žalobkyňu resp. odvádzania tejto povinnosti v Holandskom
kráľovstve, čo malo za následok zlý výpočet priemerného osobného mzdového bodu podľa § 63 zákona
o sociálnom poistení.

20. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaná nezapočítavala doby výmeru invalidného dôchodku
z osobného listu žalobkyne obdobie v rokoch 1993-1996, kedy sa žalobkyňa pripravovala na svoje
budúce povolanie na Strednej zdravotníckej škole Márie Terézie Schererovej, Ružomberok. V tomto
smere žalobkyňa poukazovala na § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení účinného do

31.12.2003 a jeho vykonávací predpis, podľa ktorého sa aj obdobie prípravy na budúce povolanie
započítava do priemerného mzdového listu, pričom rok 1993 s pomerným počtom dní nebol v prospech
žalobkyne započítaný.21. Žalobkyňa tiež namietala, že v období od 15.04.1999 do 31.01.2000 pracovala vo Fakultnej
NsP akad. L. Derera, pričom ani toto obdobie nebolo zohľadnené vo výmere priemerného osobného
mzdovéhoboduabolanesprávneposúdenávýškainvalidnéhodôchodku.Odvolacísprávnyorgánpodľa

žalobkyne nezapočítal do osobného listu ani dobu dobrovoľného dôchodkového poistenia žalobkyne
v období rokov 2008-2009.

22. Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa k správnej žalobe priložila vysvedčenie zo 4. ročníka strednej
školy a prepúšťaciu správu psychiatrickú z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa

16.07.2024, kde bola žalobkyňa hospitalizovaná od 02.07.2024.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

23. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe navrhovala, aby správny súd podľa § 190 Správneho

súdneho poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výslovne uviedla, že nežiada správny súd,
aby vo veci nariadil pojednávanie.

24. Žalovaná uviedla, že z medicínskeho hľadiska bola žalobkyňa od apríla 2020 vo Veľkej Británii
dočasne práceneschopná pre anxiózne stavy, úzkosť, obavy a strach, kvôli ktorým sa v júli 2021 vrátila

na Slovensko, následne bola ošetrená pre progresiu úzkostných stavov. Stav bol uzatvorený diagnózou
F06.9 – úzkostne depresívna porucha, s potrebou hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v novembri
2021, kde bol stav záverovaný ako F61 – zmiešaná porucha osobnosti v stave dekompenzácie
úzkostnej poruchy pri príjme, s postupnou kompenzáciou stavu, primeranou spoluprácou, bez
výrazných nápaditostí v správaní. Následne už bola vedená ako úzkostná a panická porucha (F41.0)

a zmiešaná úzkostno-depresívna porucha (F41.2) s postupným zlepšením zdravotného stavu po
nasadení adekvátnej farmakologickej liečby a psychoterapeutických sedeniach, čo podmieňovalo vznik
invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre anxiózne depresívnu
poruchu, so zaradením do kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, položky 3 – poruchy
nálad, písm. a) – stredne ťažké formy (podľa kliniky a liečby), v hornej hranici referenčného rozpätia od

35 % do 45 %, podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a to od dátumu potvrdenej dekompenzácie
s potrebou hospitalizácie, t. j. od 08.11.2021.

25. Ďalej žalovaná uviedla, že od novembra 2022 je u žalobkyne popisovaný subkompenzovaný až
kompenzovaný stav, počas kontrol bez výraznej anxiety, skôr sú popisované stavy exhauscie (duševné

a telesné vyčerpanie počas skúšok a pod.), bez dokumentovaných stavov dekompenzácie, o čom
svedčí aj posledná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení z júla 2024, dokladovaná k žalobe,
s prijatím na hospitalizáciu v dôsledku neúspechu na štátnych záverečných skúškach dňa 29.05.2024.
Podľa opisu sa žalobkyňa cíti vyčerpaná a úzkostná, neúspech pripisuje aj oduznaniu invalidity, pritom
celý klinický obraz je zameraný na študijné neúspechy a rodinnú situáciu. V klinickom obraze je

popisovaná iba mierna tenzia (v porovnaní s ambulantným vyšetrením tenzia ustupuje), dominuje
anxiózne sýtená nálada, s prehnanou lakrimozitou pri téme štúdia a školského výkonu, čo nepredstavuje
ťažký stupeň neurotickej, stresovej, ani somatoformnej poruchy, ale maximálne stredne ťažký stupeň,
aj s prihliadnutím na liečbu, čo podmieňuje maximálne 25 % mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v hornej hranici percentuálneho rozpätia v kapitole V – duševné choroby a poruchy

správania, položka 4 – neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písmeno a) – stredne ťažké formy,
z referenčného rozpätia od 15 % do 25 % prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Zaradenie do
príslušnej položky podľa žalovanej potvrdzuje aj záver prepúšťacej správy, v ktorej sa uvádza epizodická
(záchvatová) úzkosť, v prípade žalobkyne situačne podmienená štúdiom a rodinnou situáciou, čo
nesúvisí s pracovným zaradením. Žalovaná má za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený

správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.

26. K námietkam žalobkyne o nesprávne zistenom období dôchodkového poistenia prípadne
o nezohľadnení ňou uvádzaných období a s tým spojenej žalobkyňou namietanej nesprávne určenej
výšky invalidného dôchodku žalovaná uviedla, že s týmito námietkami sa vysporiadala v napadnutom

rozhodnutí,naktoréhoodôvodnenieodkázala,keďžerovnakénámietkyuplatnilažalobkyňaajvodvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaná uviedla, že obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne
bolo zhodnotené na základe údajov v žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, predložených dokladov
a údajov nachádzajúcich sa v evidencii žalovanej. Boli zhodnotené všetky preukázané obdobiadôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ako aj podľa právnych
predpisov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, potvrdené príslušnou inštitúciou,
avšak získanie doby poistenia podľa právnych predpisov Holandského kráľovstva po vykonanom šetrení

nebolo preukázané. Žalovaná tiež uviedla, že o vykonaní šetrenia u príslušných inštitúcií sociálneho
zabezpečenia / poistenia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Holandského
kráľovstva so žiadosťou o potvrdenie dôb poistenia bola pritom žalobkyňa v dávkovom konaní
oboznámená.

27. Žalovaná sa teda v plnom rozsahu pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvádzaných
v napadnutom rozhodnutí a trvala na jeho správnosti.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
28. Žalobkyňa v replike opakovane uviedla, že nežiada správny súd o nariadenie pojednávania vo veci.

K obsahu vyjadrenia žalovanej uviedla, že nesúhlasí s jej tvrdením o subkompenzácii resp. kompenzácii
zdravotného stavu žalobkyne. Predložila ako dôkaz správu z psychiatrického ambulantného vyšetrenia
zo dňa 18.10.2024 a poukazovala na závery v nej uvádzané, pričom diagnostický záver bol upresnený
na F41.0 – panická porucha – epizodická záchvatová úzkosť, F41.2 – zmiešaná úzkostná a depresívna
porucha. Uviedla aj to, že dňa 10.12.2024 bola na kontrole s nálezom obavné obsahy v myslení, anxieta,

tenzia, pocity celkovo zníž. energie, exhauscie, hypoaktivita, hypobúlia, hypoprosexia, podiel reakt.
faktorov, znížená tolerancia záťaže, osobnosť dispon.. Diagnostický záver F41.0 a F41.2. Keďže tieto
kontroly boli vykonané po úspešnom absolvovaní záverečných štátnych skúšok žalobkyňou, žalobkyňa
namietala, že tvrdenia žalovanej o tom, že jej vyčerpanie, úzkosti a poruchy pramenia z obáv o školu,
nie sú pravdivé. Rovnaké stavy totiž má aj po úspešnom ukončení štúdia. Žalobkyňa poukazovala na

lekársku správu zo dňa 02.07.2024, priloženú k žalobe, v ktorej je uvedená jej anamnéza s tým, že od
roku 1997 trpí aj astmou bronchiale, alergickou rinitídou, ulceróznou kolitídou a diverkulitídou. V prílohe
repliky žalobkyňa predložila ďalšie lekárske správy z vyšetrení na gastroenterológii a pľúcnej ambulancii,
poukázala na to, že v roku 2024 utrpela opakované úrazy členka, čo jej tiež výrazne zhoršilo psychický
stav, keďže bez bolestí nemohla vykonávať bežné denné činnosti. Uviedla, že začína mať problémy

s tlakom a s búšením srdca, 22.12.2024 bola prijatá na urgentný príjem pre benígnu primárnu artériovú
hypertenziu bez hypertenznej krízy a zhoršil sa jej aj zrak. Podľa žalobkyne je potrebné jej zdravotný stav
posudzovať aj s ohľadom na tieto ďalšie diagnózy a ochorenia, ktorými trpí. Namietala, že jej zdravotný
stav mal byť prešetrený aj s jej účasťou a nielen podľa jednotlivých kliník, aby si posudkový lekár mohol
urobiť obraz o psychickom stave žalobkyne. V závere žalobkyňa uviedla, že sa cíti chronicky vyčerpaná,

trápi sa, má veľké starosti a obavy z budúcnosti, často plače, nevládze nič robiť, nič ju nenadchýna,
vyhýba sa ľuďom, často sa budí v noci, veľa premýšľa, vie ju vyľakať každý pohyb, zvuk, cíti veľkú
vnútornú prázdnotu, nezvláda denné práce. Chodí na psychologické sedenia, ale nemá pocit, že by jej
pomáhali a aj počas konzultácie hovorila o napätí, tlaku a o tom, že školu si dokončila, aby mala titul na
parte. Zotrvala aj na svojej námietke ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci žalovanou.

29. Žalovaná k replike žalobkyne, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 24.01.2025,
dupliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

30. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu,
a to postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko ani jeden z účastníkov
konania nežiadal o nariadenie pojednávania a nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania
podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že
predmetná vec je konaním v sociálnej veci, pričom žalobcom je fyzická osoba a správny súd tak nie je

viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

31. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.01.2026.32. Podľa § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková

hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

33. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

34. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

35. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký

zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

36. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca

s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

37. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

38. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

39. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

40. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

41. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

42.Podľa§71ods.9zákonaosociálnompoistení,akvpríloheč.4niejeuvedenézdravotnépostihnutie,
ktoréjepríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,určísamierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

43. Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý
má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobnéhomzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkovéhoveku,aaktuálnejdôchodkovejhodnoty;§63ods.1tretiavetaaštvrtávetaplatiarovnako.

44. Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku,
úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká
odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok
na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na

nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové
poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok
na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.

45. Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a

podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

46. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,

b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

47.Podľa§153ods.3písm.a)zákonaosociálnompoistení,lekárskaposudkováčinnosťdôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

48. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

49. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

50. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

51. Podľa § 293 fzg ods. 1 zákona o sociálnom poistení, trvanie invalidity poistenca, ktorému vznikol
nárok na invalidný dôchodok pred 1. augustom 2023 a trvá aj po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa
preskúma do 31. júla 2025 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 a rozhodne o sume

invalidného dôchodku najneskôr do 90 dní od začatia konania.

52. Podľa článku 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 883/2004), pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené
inak, príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého:

- nadobudnutie, zachovanie, trvanie alebo znovunadobudnutie práva na dávky,
- pokrytie právnymi predpismi, alebo
- prístup k alebo vyňatie z povinného, voliteľného nepretržitého alebo dobrovoľného poistenia,
podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom,
zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo

bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto
doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.53. Podľa článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 883/2004, príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky,
ktorá bude náležať vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto:
(i)teoretickávýškadávkyjerovnádávke,naktorúbysidanáosobamohlauplatňovaťnárok,akbyvšetky

doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov,
boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto
právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú
výšku;
(ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky

podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych
predpisov všetkých daných členských štátov.

54. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne, ktorým tento ako príslušný odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovanej vo

veci žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok.

55. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala viaceré dôvody, v čom vidí nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia, a to jednak dôvody týkajúce sa posúdenia jej zdravotného stavu a jednak
nezohľadnenie niektorých období dôchodkového poistenia, či námietky ohľadom porušenia práv

žalobkyne.

56. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj
súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré
súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú

schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone
sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s

určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok
vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na

základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym
súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti)
odkázaný, správny súd neposudzuje medicínske otázky sám, ale len preskúmava jednoznačnosť,
úplnosť, určitosť a presvedčivosť posudku.

57. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej
judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; pozri napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/73/2021
z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný
lekársky posudok relevantný pre tu posudzovanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám
posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaná vychádzať
z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

58. V danej veci bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia lekársky posudok posudkovej

lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 19.12.2023. Po preskúmaní tohto odborného lekárskeho
posudku z hľadiska jeho presvedčivosti, úplnosti a preskúmateľnosti, správny súd dospel k záveru, že
odborný lekársky posudok uvedené kritériá nespĺňa.

59. Lekársky posudok obsahuje tri závery o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne

a jej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to odo dňa 08.11.2021, 01.08.2023 a
19.12.2023. Podľa týchto záverov je žalobkyňa od 08.11.2021 invalidná s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly V –
duševné choroby a poruchy správania, položky 3 – poruchy nálad (manické, depresívne, periodické),písmena a) – stredne ťažké formy, ktorému prislúcha referenčné rozpätie 35 % - 45 %. Od 01.08.2023 je
žalobkyňa podľa posudkovej lekárky ústredia žalovanej naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly V – duševné

choroby a poruchy správania, položky 4 – neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, písmena b)
– ťažké neurotické, stresom podmienené a somatické poruchy, ktorému prislúcha referenčné rozpätie
35 % - 50 %. Napokon od 19.12.2023 už podľa posudkovej lekárky rozhodujúce zdravotné postihnutie
žalobkyne spadá do kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, položky 4 – neurotické, stresové
a somatomorfné poruchy, písmena a) – stredne ťažké formy, ktorému prináleží referenčné rozpätie 15

% - 25 %, pričom žalobkyni určila posudková lekárka mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 25 %, v dôsledku čoho jej invalidita od 19.12.2023 zanikla.

60. V odôvodnení lekárskeho posudku posudková lekárka ústredia žalovanej vo vzťahu k prvému
záveru o vzniku invalidity od 08.11.2021 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
45 % uviedla, že: „Od apríla 2020 bola vo Veľkej Británii dočasne práceneschopná pre anxiózne

stavy a úzkosť, obavy a strach, kvôli ktorým sa v júli 2021 vrátila natrvalo na Slovensko a v júli 2021
bola hneď ošetrená na Slovensku pre progresiu úzkostných stavov, uzatvorená ako F06.9 úzkostne
depresívna porucha, s potrebou hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v novembri 2021, kde bol
stav záverovaný ako F61 - zmiešaná porucha osobnosti v stave dekompenzácie úzkostnej poruchy
pri príjme, s postupnou kompenzáciou stavu, primeranou spoluprácou, bez výrazných nápaditostí

v správaní, v spoločnosti pacientiek spokojná, sociabilná, spolupacientkami vcelku obľúbená. Následne
už bola vedená ako úzkostná a panická porucha (F41.0) zmiešaná úzkostno-depresívna porucha
(F41.2), s postupným zlepšovaním zdravotného stavu po nasadení adekvátnej farmakologickej liečby
a psychoterapeutických sedeniach, čo podmieňovalo vznik invalidity s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre anxiózne depresívnu poruchu, so zaradením pod poruchy

nálad a afektivity stredne ťažké formy (podľa kliniky a liečby) v hornej hranici, od dátumu potvrdenej
dekompenzácie s potrebou hospitalizácie v novembri 2021.“.

61. Vo vzťahu k druhému záveru posudkovej lekárky ústredia žalovanej o trvaní invalidity žalobkyne
od 01.08.2023 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, posudková lekárka

osobitné odôvodnenie neuviedla.

62. V ďalšom texte odôvodnenia svojho posudku posudková lekárka ústredia žalovanej uviedla, že:
„T.č. je v klinickom obraze popisovaná iba úzkosť, situačne vyprovokovaná (vojnou, chorobou psa,
či skúškami v škole a pod.), ale viacmenej je stav vcelku stabilizovaný (za rok 2023 absolvovala

iba 5 psychoterapeutických sedení), pričom v klinickom obraze (psychologickom náleze) sú popisované
skôr pithiatické (hysteriózne - herecké) črty s úzkostnou symptomatikou stredne ťažkého až ťažkého
stupňa (psychologické vyšetrenie z decembra 2023), po psychiatrickom vyšetrení z novembra 2023,
kedy je popisovaná naďalej anxiózne depresívna symptomatika a situačné faktory, pričom stav kolíše.
Od novembra 2022 je však popisovaný skôr subkompenzovaný až kompenzovaný stav, počas kontrol

bez výraznej anxiety, skôr sú popisované stavy exhauscie (duševné a telesné vyčerpanie počas
skúšok a pod.), čo nepredstavuje ťažký stupeň neurotickej, stresovej, ani somatoformnej poruchy,
alemaximálnestredneťažkýstupeňapodmieňujemaximálne25%mierupoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť v hornej hranici percentuálneho rozpätia, so zaradením podľa prílohy č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, pod položku

4 - neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, písm. a - stredne ťažké formy (15-25%).“

63. Žiadne ďalšie závery týkajúce sa rozhodujúceho zdravotného posúdenia v odôvodnení lekárskeho
posudku nie sú obsiahnuté. V závere odôvodnenia sa už posudková lekárka venuje len ďalším
ochoreniam žalobkyne vyplývajúcim z jej zdravotnej dokumentácie.

64. Z vyššie citovanej časti odôvodnenia lekárskeho posudku posudkovej lekárky ústredia žalovanej nie
je vôbec zrejmé, na základe čoho táto dospela k záveru, že od 01.08.2023 je miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne 45 % z percentuálneho rozpätia 35 % až 50 %. Súčasťou
odôvodnenia záveru posudkového lekára ohľadom konkrétnej miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť musí byť aj odôvodnenie, na základe čoho posudkový lekár určil konkrétne percento
v rámci percentuálneho rozpätia prislúchajúceho konkrétnemu zdravotnému postihnutiu. V danom
prípade vo vzťahu k záveru posudkovej lekárky ohľadom trvania invalidity žalobkyne od 01.08.2023
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % takéto odôvodnenie úplne absentujea nie je vôbec preskúmateľné ani zistiteľné z obsahu odôvodnenia lekárskeho posudku, prečo bola
žalobkyni stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve na úrovni 45 % a nie
viac či menej v rámci prislúchajúceho percentuálneho rozpätia (35 % - 50 %).

65. Za zásadnú vadu lekárskeho posudku správny súd považuje aj vnútornú rozpornosť jeho záverov
a odôvodnenia. Posudková lekárka ústredia žalovanej totiž na jednej strane uvádza, že „od novembra
2022 je u žalobkyne popisovaný skôr subkompenzovaný až kompenzovaný stav, počas kontrol
bez výraznej anxiety, skôr sú popisované stavy exhauscie (duševné a telesné vyčerpanie počas

skúšok a pod.), čo nepredstavuje ťažký stupeň neurotickej, stresovej, ani somatoformnej poruchy,
alemaximálnestredneťažkýstupeňapodmieňujemaximálne25%mierupoklesuschopnostivykonávať
zárobkovúčinnosť“,nonadruhejstraneuvádzasvojzáver,žeod01.08.2023ježalobkyňastáleinvalidná
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa
kapitoly V- duševné choroby a poruchy správania, položky 4 - neurotické, stresové a somatomorfné
poruchy, písmena b - ťažké neurotické, stresom podmienené a somatické poruchy. Záver posudkovej

lekárky tak nekorešponduje s jeho odôvodnením. Javí sa, že predmetná časť odôvodnenia lekárskeho
posudku by sa mala vzťahovať k tretiemu záveru posudkovej lekárky o tom, prečo od 19.12.2023
určila u žalobkyne za rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie podľa kapitoly V - duševné choroby
a poruchy správania, položky 4 - neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, písmena a - stredne
ťažkéformy,smieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť25%.Avšakpostrádaakúkoľvek

logiku, že posudková lekárka určila, že od 01.08.2023 je žalobkyňa invalidná s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, no svoj
ďalší záver o zlepšení zdravotného stavu žalobkyne a o tom, prečo ju od 19.12.2023 za invalidnú už
nepovažuje, odôvodňuje tým, že od novembra 2022 by mal byť zdravotný stav žalobkyne zlepšený
(subkompenzovaný resp. kompenzovaný).

66. Je teda vnútorne rozporné, keď na jednej strane posudková lekárka uvádza, že od novembra 2022 je
zdravotný stav žalobkyne subkompenzovaný resp. kompenzovaný, no na druhej strane sama uzatvára,
že od 01.08.2023, t. j. takmer rok po údajnom zlepšení zdravotného stavu, je žalobkyňa invalidná pre
ochorenie zaradené do kapitoly V, položky 4, písmena b, pričom ide o ťažké poruchy s mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.

67. Posudková lekárka tiež vo svojom posudku nijako neodôvodnila, prečo dátum zániku invalidity
žalobkyne určila práve dňom 19.12.2023. V tomto smere lekársky posudok neobsahuje žiadne
odôvodnenie.

68. Správny súd tiež poukazuje na to, že posudková lekárka odôvodnila svoj záver o znížení miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne na 25 % od 19.12.2023 tým, že toho času
sú popisované skôr stavy exhauscie a že od novembra 2022 je stav počas kontrol bez výraznej anxiety.
Avšak v lekárskej správe Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok - fakultná nemocnica, C. C.

F. - klinický psychológ, zo dňa 05.12.2023, okrem iného vyplýva, že: „v klinickom obraze dominuje anx.
symptomatika stredne ťažkého až ťažkého stupňa so somatizáciou“. Jedná sa o najaktuálnejšiu lekársku
správu, ktorá je súčasťou posudkového spisu žalobkyne a ktorá bola jedným z podkladov lekárskeho
posudku zo dňa 19.12.2023, nakoľko sa v tomto lekárskom posudku výslovne uvádza a tiež z nej
posudková lekárka cituje. Nakoľko v predmetnej lekárskej správe z 05.12.2023 sa výslovne uvádza,

že u žalobkyne v klinickom obraze dominuje anxiózna symptomatika, záver posudkovej lekárky o tom,
že aktuálne sú u žalobkyne popisované skôr stavy exhauscie a bez výraznej anxiety a záver o tom,
že „t.č. je v klinickom obraze popisovaná iba úzkosť, situačne vyprovokovaná (vojnou, chorobou psa,
či skúškami v škole a pod.)“, tak nekorešpondujú s uvedenou lekárskou správou.

69. K vyjadreniu posudkovej lekársky ústredia žalovanej, ktorou odôvodňuje zlepšenie zdravotného
stavu žalobkyne o tom, že „viacmenej je stav v celku stabilizovaný (za rok 2023 absolvovala iba 5
psychoterapeutických sedení)“, správny súd poukazuje na to, že v lekárskej správe Ústrednej vojenskej
nemocnice SNP Ružomberok - fakultná nemocnica, C. C. F. - klinický psychológ, zo dňa 05.12.2023 sa
výslovne uvádza, že „pre zvýšenú chorobnosť boli sedenia zrušené, za rok 2023 absolvovala 5 sedení“.

Z uvedeného je zrejmé, že skutočnosť, že žalobkyňa za rok 2023 absolvovala len 5 sedení, nebolo
z dôvodu, že by jej zdravotný stav bol zlepšený, ale sedenia boli zrušené z dôvodu zvýšenej chorobnosti
žalobkyne.70. Vo vzťahu k ostatným zdravotným postihnutiam žalobkyne (nad rámec rozhodujúceho zdravotného
postihnutia)posudkoválekárkasazaoberalaulceróznoukolitídou,bronchiálnouastmou,intermitentnými
bolesťami chrbtice pri miernych degeneratívnych zmenách a degeneratívnymi zmenami kolien.

Posudková lekárka však uviedla len toľko, že „žiadne z uvedených ochorení nepresahuje závažnosť,
ani mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho - psychického ochorenia
a keďže podľa dokladovaných psychiatrických nálezov došlo k zlepšeniu zdravotného stavu a podľa § 71
ods. 7 sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesčítavajú,
účastníčka konania už nespĺňa podmienky invalidity, nakoľko je miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 25 %“.

71. Správny súd konštatuje, že podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení sa jednotlivé

percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesčítavajú. Podľa § 71 ods.
8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Je teda
súladné so zákonom, že posudková lekárka percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť za jednotlivé ochorenia žalobkyne nesčítavala, avšak pokiaľ žalobkyňa má
diagnostikovaných viacero ochorení, je potrebné, aby posudková lekárka posúdila ich možný vplyv

na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vzájomnej súvislosti s rozhodujúcim
zdravotným postihnutím. Nezohľadniť ostatné zdravotné postihnutia možno len vtedy, ak nemajú vplyv
na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, nemožno ich však nezohľadniť len preto, že samostatne
by k nim prislúchajúca miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola nižšia než za
rozhodujúce zdravotné postihnutie. Posudková lekárka sa teda v odôvodnení svojho posudku zamerala

skôr na to, prečo ostatné zdravotné postihnutia neurčila za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne
(pretože k nim prislúchajúca miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nepresahuje tú,
ktorá prináleží za rozhodujúce zdravotné postihnutie, max. je 20 %), avšak neuvádza, či napriek nižšej
miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uvedené ochorenia mieru poklesu neovplyvňujú
tak ako to predpokladá ust. § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Posudková lekárka sa nijako

nevyjadrila k tomu, či ostatné zdravotné ochorenia žalobkyne majú alebo nemajú vplyv na mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne a teda, či by prichádzalo do úvahy zvýšenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, len
konštatovala, že samostatne im prislúcha nižšia miera poklesu ako tá, ktorá zodpovedá rozhodujúcemu
zdravotnému postihnutiu žalobkyne.

72. Vo vzťahu k ostatným zdravotným postihnutiam žalobkyne správny súd ešte dodáva aj to,
že posudková lekárka sa nijako nevyjadrila k diagnostikovanej kolísavej artériovej hypertenzii žalobkyne,
ktorú samotná lekárka uvádza v posudku (napr. pri lekárskej správe zo dňa 19.11.2021, C. G. H., ktorá
sa nachádza aj v administratívnom spise) a rovnako tak sa nevyjadrila ani k diagnostikovanej alergickej

rinitíde žalobkyne (napr. posudkovou lekárkou citované lekárske správy z imunoalergologického
vyšetrenia, Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok, C. E. I., zo dňa 11.05.2022, 13.07.2022,
13.02.2023 a zo 16.08.2023).

73. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že lekársky posudok zo

dňa 19.12.2023 je nepreskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov, ako aj pre vnútorné
rozpory. Uvedená vada nepreskúmateľnosti sa následne pretavila aj do správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia, v ktorom generálny riaditeľ žalovanej závery posudkovej lekárky prevzal.

74. Správny súd tiež poukazuje na to, že v žiadosti o dôchodok podanej žalobkyňou táto v časti

„doby zamestnania, poistenia a iných činností“ (príloha č. 1 k žiadosti o dôchodok) uviedla aj prácu
pre zamestnávateľa Aupair House v období od 03.11.2003 do 25.09.2004. V administratívnom spise sa
nachádza potvrdenie príslušnej inštitúcie sociálneho poistenia (zabezpečenia) Holandského kráľovstva,
vyžiadané na základe žiadosti žalovanej, ktoré potvrdzuje obdobie poistenia žalobkyne v Holandskuv období od 04.11.2003 do 02.11.2004. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, ako sa žalovaná
vysporiadala s touto skutočnosťou. V napadnutom rozhodnutí sa uvedené obdobie vôbec nespomína,
úplneabsentujeakékoľvekodôvodneniežalovanejohľadomdobypoistenia,ktorúžalobkyňamalazískať

v Holandskom kráľovstve, neuvádza sa v napadnutom rozhodnutí ani dôvod, prečo žalovaná predmetné
obdobie nezohľadnila.

75. Správny súd tiež vzhliadol nezákonnosť napadnutého rozhodnutia aj v tom smere, že generálny
riaditeľ žalovanej ako príslušný odvolací orgán pri výpočte sumy invalidného dôchodku v napadnutom

rozhodnutí použil nesprávnu aktuálnu dôchodkovú hodnotu. Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca
vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie
od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej

hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. V posudzovanej veci bola použitá aktuálna
dôchodková hodnota platná k 08. novembru 2021 vo výške 14,2107 EUR, t. j. aktuálna dôchodková
hodnota platná k dátumu vzniku invalidity žalobkyne určenému posudkovým lekárom, t. j. v čase vzniku
nároku na dôchodkovú dávku, nie aktuálna dôchodková hodnota platná v čase vzniku nároku na výplatu
tejto dávky.

76. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Ssk/143/2022 zo dňa 16.08.2023, v ktorom najvyšší správny súd ako súd kasačný
s poukazom na ustanovenia zákona o sociálnom poistení konštatoval, že zákon o sociálnom poistení
pri vymedzovaní jednotlivých činiteľov, ktoré vstupujú do výmery dôchodku, rozlišuje medzi okamihom

vzniku nároku na dôchodok a časom vzniku nároku na jeho výplatu (ku ktorému sa určuje aktuálna
dôchodková hodnota).

77.Totorozlišovanienadväzujenaustanovenie§109zákonaosociálnompoistení,ktorétakistorozlišuje
medzi oboma týmito pojmami. Pojem „vznik nároku na dávku“ je vymedzený v odseku 1 tohto paragrafu,

avšak podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu dávky vzniká splnením
podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, ako aj splnením podmienok nároku
na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Toto ustanovenie ako každá
právna norma obsahuje v sebe hypotézu (skutkovú podstatu), na ktorú sa viažu určité právne následky
(dispozícia), pričom platí, že právny následok nastane, len čo sú naplnené znaky skutkovej podstaty.

Právnym následkom § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je vznik nároku na výplatu dávky a
tento nastane v okamihu, keď sú naplnené všetky tri ustanovené podmienky, t. j. splnenie podmienok
vzniku nároku (v zmysle 109 ods. 1), splnenie podmienok výplaty a podanie žiadosti. Kým nie sú splnené
súčasne všetky tri tieto podmienky, takýto nárok nevznikne.

78. Ak ustanovenie § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako jednu z podmienok vzniku nároku
na výplatu dávky ustanovuje podanie žiadosti o priznanie dávky alebo jej výplatu, nemôže takýto nárok
vzniknúť skôr, než je takáto žiadosť podaná. Nie je pritom podstatné, či podľa § 109 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení už boli splnené zákonné podmienky pre takúto dávku, pretože toto splnenie je len
podmienkou vzniku nároku na dávku, čo je len jednou z podmienok pre vznik nároku na výplatu dávky.

Nároknavýplatudávkyvznikne(zasplneniaajostatnýchpredpokladov),lenčooprávnenáosobapodala
žiadosť o priznanie alebo výplatu dávky. Otázka, v akej výške, resp. za aké obdobie, sa dávky môžu
vyplatiť, je potom otázka obsahu takto vzniknutého nároku, nie však času ich vzniku.

79.Správnysúdnevzhliadolžiadnyracionálnydôvododchýliťsaodzáverovkasačnéhosúduuvedených

v rozsudku sp. zn. 7Ssk/143/2022, práve naopak, s týmito závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje a
poukazuje najmä na bod 10. uvedeného rozsudku kasačného súdu, v ktorom sa uvádza: „Pokiaľ teda
ustanovenie § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. pri vymedzení pojmu aktuálna dôchodková hodnota
odkazuje na dôchodkovú hodnotu, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky, je
nevyhnutné rešpektovať vymedzenie okamihu vzniku tohto nároku v ustanovení § 109 ods. 2 uvedeného

zákona. Za aktuálnu dôchodkovú hodnotu pre určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1
cit. zák. tak treba považovať dôchodkovú hodnotu, ktorá platí v čase, kedy poistenec požiadal o výplatu
starobného dôchodku (ak sú splnené aj ďalšie podmienky podľa § 109 ods. 2, teda vznik nároku na
samotnú dávku a splnenie podmienok na jej výplatu). Pritom nie je podstatné, od akého okamihu spätnežiada vyplatiť starobný dôchodok, pretože tento okamih neurčuje samotný vznik nároku na jeho výplatu,
ale len obsah tohto nároku, teda sumu, v akej sa starobný dôchodok doplatí.“

80. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Ssk/210/2022 zo dňa 31.01.2024, v ktorom kasačný súd citoval závery týkajúce sa použitia aktuálnej
dôchodkovej hodnoty z rozsudku sp. zn. 7Ssk/143/2022, na týchto v plnom rozsahu zotrval a uzavrel,
že dátum podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku bol rozhodujúcim pre určenie aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Správny súd má za to, že tento názor je správny a nepochybne korešponduje

s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, najmä s nepochybným znením § 64 ods. 6 zákona
o sociálnom poistení, podľa ktorého aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa
odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Zákon výslovne hovorí
o „čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky“, nie o čase vzniku nároku na dávku.

81. Napriek tomu, že v prípade sp. zn. 7Ssk/143/2022 a sp. zn. 7Ssk/210/2022 išlo o starobný dôchodok

a v posudzovanej veci ide o invalidný dôchodok, správny súd poukazuje na to, že ust. § 64 zákona
o sociálnom poistení, ktorý upravuje pojem aktuálna dôchodková hodnota a spôsob jej určenia, je
systematicky zaradený do tretej hlavy, prvého oddielu, zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje
vymedzenie pojmov dôchodkového poistenia a vzťahuje sa tak na všetky druhy dôchodkových dávok
(nielen na starobný dôchodok, ale aj na invalidný dôchodok).

82. Je nepochybné z obsahu napadnutého rozhodnutia, že pri výpočte sumy invalidného dôchodku
žalobkyne bola použitá aktuálna dôchodková hodnota platná k 08.11.2021, t.j. ku dňu vzniku nároku
žalobkyne na invalidný dôchodok, avšak rovnako je nepochybné z obsahu administratívneho spisu,
že žiadosť o invalidný dôchodok, teda o jeho výplatu, bola žalobkyňou spísaná dňa 18.05.2022

a doručená žalovanej dňa 25.05.2022. Správne tak mala byť použitá aktuálna dôchodková hodnota
platná v roku 2022 a nie hodnota platná spätne k 08.11.2021. Použitie nesprávnej aktuálnej dôchodkovej
hodnoty je tak nesprávnym právnym posúdením veci žalovanou.

83. Ostatné žalobné námietky uvádzané žalobkyňou v ňou podanej správnej žalobe vyhodnotil správny

súd ako nedôvodné.

84. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že bolo zmarené jej právo na posúdenie zdravotného stavu v jej
prítomnosti, že v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu bola nútená súhlasiť s posúdením
jej zdravotného stavu v jej neprítomnosti a že správny orgán sa okolnosťami udelenia tohto súhlasu

nezaoberal, správny súd uvádza, že podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155
ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za
osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej
účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Nakoľko žalobkyňa udelila

súhlas s posúdením jej zdravotného stavu v jej neprítomnosti, nemožno žalovanej, resp. posudkovému
lekárovi vyčítať, že posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané bez prítomnosti žalobkyne, ani nebolo
povinnosťou žalovanej, resp. posudkového lekára skúmať dôvody poskytnutia súhlasu žalobkyňou.
Správny súd dospel k záveru, že posúdením zdravotného stavu v neprítomnosti žalobkyne, pokiaľ táto
s uvedeným postupom súhlasila, nemalo za následok porušenie práv žalobkyne.

85. K žalobnej námietke o tom, že diagnózou, ktorá bola označená za rozhodujúce zdravotné postihnutie
žalobkyne, táto trpela už pri prvotnom ošetrení v júli 2021, preto podmienky pre priznanie nároku
na invalidný dôchodok splnila podľa nej už k 24.07.2021, správny súd opakovane poukazuje na to,
že nedisponuje medicínskym vzdelaním a vzhľadom na absenciu odbornej medicínskej erudovanosti nie

je oprávnený sám odpovedať na otázky medicínskeho charakteru, medzi ktoré patrí aj určovanie dátumu
vzniku invalidity. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení však dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má
podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. V odôvodnení lekárskeho posudku zo dňa
19.12.2023 bol posudkovou lekárkou objasnený dátum, od ktorého uznala žalobkyňu za invalidnú ako

dátum potvrdenej dekompenzácie s potrebou hospitalizácie v novembri 2021.

86. K žalobnej námietke o nezohľadnení doby vykonávania pracovnej činnosti v Holandskom kráľovstve
v období od 03/2001 do 02/2003 správny súd uvádza, že predmetné obdobie žalobkyňa neuviedlav žiadosti o dôchodok, ani v prílohe č. 1 tejto žiadosti a uvedené obdobie nebolo ani potvrdené príslušnou
inštitúciou sociálneho poistenia (zabezpečenia) Holandského kráľovstva v odpovedi na žiadosť
žalovanej. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy

na podporu svojich tvrdení; organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú, pričom je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na
zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Hoci správny súd nepovažuje povinnosť účastníka konania
navrhovať dôkazy ako povinnosť absolútnu, ktorá by orgán verejnej správy zbavovala povinnosti podľa
§ 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení postupovať tak, aby úplne a presne zistila skutočný stav veci

a na tento účel si obstarať potrebné podklady, avšak nemožno vyčítať žalovanej nezohľadnenie určitého
obdobia dôchodkového poistenia účastníka konania za situácie, kedy daný účastník konania predmetné
obdobie ani len netvrdil.

87. K žalobnej námietke o nezapočítaní doby prípravy na budúce povolanie v rokoch 1993 až 1996
na Strednej zdravotníckej škole Márie Terézie Schererovej, Ružomberok a to s poukazom na § 9

zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení účinného do 31.12.2003 a jeho vykonávací predpis,
správny súd uvádza, že doba štúdia na strednej škole bola žalobkyni započítaná od 01. septembra 1994
až do skončenia štúdia na strednej škole. Započítaný nebol iba prvý ročník doby štúdia na strednej
škole, nakoľko podľa § 34 ods. 3 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, v znení
platnom od 01. júna 1990 do 31. augusta 1994, povinná školská dochádzka trvá deväť rokov a žiaci ju

splnili ukončením obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom dovŕšili posledný rok povinnej
školskej dochádzky. Do obdobia dôchodkového poistenia tak možno započítať len štúdium po skončení
povinnej školskej dochádzky, ktorá v prípade žalobkyne bola 9-ročná a žalobkyňa ju splnila skončením
prvého ročníka strednej školy. Na základe uvedeného bola žalobkyni na dôchodkové účely zohľadnená
doba štúdia až od 01. septembra 1994, čo správny súd vyhodnotil ako súladné so zákonom.

88. K námietke žalobkyne o tom, že v období od 15.04.1999 do 31.01.2000 pracovala vo Fakultnej
NsP akad. L. Derera, pričom toto obdobie nebolo zohľadnené vo výmere priemerného osobného
mzdového bodu, správny súd uvádza, že uvedené obdobie sa nachádza v osobnom liste dôchodkového
poistenia, ktoré tvorilo prílohu napadnutého rozhodnutia, teda bolo žalobkyni zohľadnené do obdobia

dôchodkového poistenia. Vo vzťahu k výpočtu priemerného osobného mzdového bodu bolo napadnuté
rozhodnutie dostatočne odôvodnené a žalobkyni bol podrobne objasnený spôsob výpočtu priemerného
osobného mzdového bodu.

89.Kžalobnejnámietkeonezapočítanídobydobrovoľnéhodôchodkovéhopoisteniažalobkynevobdobí

rokov 2008-2009 správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu nezistil, že by žalobkyňa
v ňou uvedenom období bola dobrovoľne dôchodkovo poistená a takéto obdobie žalobkyňa neuviedla
ani vo svojej žiadosti o invalidný dôchodok, ani o ňou tvrdenej skutočnosti nepredložila žiadny dôkaz. Vo
vzťahu k tejto námietke, nakoľko bola totožná s jednou z odvolacích námietok žalobkyne uvádzaných
v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že toto

obdobie sa v evidencii Sociálnej poisťovne nenachádza a pokiaľ žalobkyňa namietala, že mala byť
dobrovoľne poistená aj v rokoch 2001 až 2003, žalovaná konštatovala, že od 01.04.2001 do 23.03.2003
mala žalobkyňa len dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

90. K prepúšťacej správe psychiatrickej z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok zo dňa

16.07.2024, kde bola žalobkyňa hospitalizovaná od 02.07.2024, ktorú žalobkyňa priložila k správnej
žalobe, správny súd poukazuje na to, že ide o lekársku správu vydanú v júli 2024, pričom rozhodnutie
žalovanej napadnuté správnou žalobou bolo vydané dňa 17.05.2024. Podľa § 135 ods. 1 SSP
na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Súčasťou tohto stavu predmetná

lekárska správa, priložená žalobkyňou k správnej žalobe, nebola, nakoľko táto bola z obdobia po vydaní
žalobou napadnutého rozhodnutia. S prihliadnutím na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP tak správny súd
nemoholnauvedenúlekárskusprávuprihliadať.Obdobnetoplatíajolekárskychsprávachpredložených
žalobkyňou k jej replike, ktoré boli prevažne tiež z obdobia po vydaní správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia. Pokiaľ niektoré lekárske správy predložené žalobkyňou k replike pochádzali z obdobia

do vydania napadnutého rozhodnutia, správny súd vo vzťahu k nim konštatuje, že pre absenciu
medicínskeho vzdelania nie je oprávnený tieto vyhodnocovať a vzhľadom na to, že dospel k záveru
o nepreskúmateľnosti záverov lekárskeho posudku zo dňa 19.12.2023, ktorý bol podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia, sa k týmto bližšie nemôže vyjadriť.91. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) SSP
napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodov, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil na ďalšie konanie. Hoci žalobkyňa
v správnej žalobe navrhovala zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, správny
súd zrušil len napadnuté rozhodnutie, keďže vytknuté vady sa vzťahovali primárne (niektoré výlučne)

k druhostupňovému rozhodnutiu, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené a správnym súdom
konštatované nedostatky môže v rámci ďalšieho konania odstrániť aj druhostupňový správny orgán.

92. V ďalšom konaní posudkový lekár opätovne posúdi zdravotný stav žalobkyne, pričom zohľadní
všetky lekárske správy a odborné nálezy, zohľadní všetky relevantné ochorenia žalobkyne a ich
vplyv na mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár

preskúmateľným spôsobom odôvodní svoje závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne,
ako aj o jej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Následne orgán verejnej správy
opätovne vo veci rozhodne, presvedčivo a správne vyhodnotí dôkazy, správne posúdi aktuálnu
dôchodkovú hodnotu a zohľadní všetky obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne, ktoré možno
za obdobia dôchodkového poistenia považovať a svoje závery riadne odôvodní tak, aby z jeho

rozhodnutia vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, pričom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo.

93. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred

správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1

SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)
opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440

sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší

úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).