Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-43Sa/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200068
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200068.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. D. X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul.
29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 23. apríla 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla
žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 3. marca 2021. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca
splnil zdravotnú podmienku nároku na invalidný dôchodok, avšak nesplnil podmienku potrebného počtu
rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

2. Na odvolanie žalobcu generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „druhostupňový
orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vydal
podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. februára
2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení žalobcovi
zamietol žiadosť o invalidný dôchodok. Invalidný dôchodok zamietol aj s použitím čl. 6 nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

3. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán zhrnul priebeh dávkového konania, ako aj odvolacie
námietky žalobcu, ktorými namietal posúdenie zdravotného stavu a počet rokov, ktoré boli započítané
na vznik nároku na invalidný dôchodok. Poukázal na priebeh posudzovania zdravotného stavu žalobcu
posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Trnava a ústredia. Následne
citoval z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v
Banskej Bystrici z 3. septembra 2021 a skonštatoval, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu

za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie
mozgu, položky 9 - stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky, hemoragické
ikty a pod.), písmena b) - stredne ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávaťzárobkovú činnosť 50 %, čo je horná hranica z percentuálneho rozpätia od 30 % do 50 %. Za
iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia priznal zvýšenie percentuálnej miery
poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10

%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení zdravotného stavu v
rámci odvolacieho konania je 60 % od 29. augusta 2020. Pri posúdení zdravotného stavu posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v Banskej Bystrici hodnotil lekárske správy
a odborné nálezy, ktoré sú podrobne opísané v odbornom lekárskom posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia zo dňa 3. septembra 2021, ktorý je neoddeliteľnou prílohou tohto rozhodnutia. Ďalej

druhostupňový orgán poukázal, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, k 29. augustu 2020, dosiahol 53
rokov veku, a preto s poukazom na § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení bolo potrebných 15
rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad
45 rokov, ktoré sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Skonštatoval, že pred vznikom invalidity,
t. j. pred 29. augustom 2020, žalobca spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov
írska získal 4 850 dní obdobia dôchodkového poistenia, z čoho druhostupňovému orgánu vyplynulo,

že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 13 rokov a 105 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím
nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok. Dospel preto k záveru, že aj napriek zmene v posudkovom závere posudkového
lekára sociálneho poistenia bolo potrebné žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok opätovne zamietnuť.
Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca v odvolacom konaní dodatočne žalovanej oznámil

nové skutočnosti, a to dobu zamestnania v Írsku, k čomu pripojil doklady o zamestnaní. Príslušná
inštitúcia Sociálneho poistenia Írska potvrdila dobu poistenia, ktorú žalobca získal podľa právnych
predpisov Írska, a to v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 v počte 7 dní, v období od
1. januára 2017 do 31. decembra 2017 v počte 7 dní, v období od 1. januára 2018 do 31. decembra
2018 v počte 7 dní, v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 v počte 28 dní, od 1. januára

2020 do 28. augusta 2020 (t. j. do vzniku invalidity) v počte 280 dní. S poukazom na § 60 ods. 1
zákona o sociálnom poistení druhostupňový orgán uviedol, že na dôchodkové účely nebolo žalobcovi
hodnotené obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie hľadajúcich zamestnanie od 1.
januára 2001 do 6. mája 2003, počas ktorého mu nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti.
Skonštatoval, že do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj obdobie pred 1. januárom 2001,

doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 doba
vyplácania podpory v nezamestnanosti v zmysle § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“). Pretože
uvedené obdobie trvalo v období po 31. decembri 2000 a počas neho žalobcovi nebola vyplácaná
podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu podľa § 255

ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ani za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení. Na dôchodkové účely nebolo žalobcovi hodnotené ani obdobie vedenia v evidencii
uchádzačov o zamestnanie hľadajúcich zamestnanie od 27. januára 2009 do 28. apríla 2009 a od 24.
augusta 2015 do 8. novembra 2015, nakoľko uvedené obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia
podľa § 60 zákona o sociálnom poistení.

II. Žaloba a jej dôvody

4. Žalobca podal dňa 7. apríla 2022 včas správnu žalobu na Krajský súd v Trnave, doplnenú podaním
z 27. septembra 2022. Žiadal preskúmať započítané roky do obdobia dôchodkového poistenia a navrhol

zrušiťnapadnutérozhodnutie.Poukázal,žepočaspracovnéhopobytuvÍrskuvroku2019bol6mesiacov
evidovaný na úrade práce, pričom počet dní 28, ktoré boli na toto obdobie započítané, nie je správne
určený. Namiesto 6 mesiacov žalobcovi bolo teda priznané nesprávne iba obdobie 28 dní. V rokoch
1985 a 1986 bol vo väzniciach v E. F. G. a v H., kde vykonával prácu. Preto je nesprávny postup
žalovanej, ktorá nezohľadnila nasledovné obdobia: od 8. augusta 1985 – 22. augusta 1985 (15 dní), 1.

októbra 1985 – 4. novembra 1985 (35 dní) a od 25. februára 1986 – 21. mája 1986 (86 dní), a to bez
riadneho zdôvodnenia uvedeného postupu. Namietal tiež, že žalovaná rovnako nesprávne postupovala
v neprospech žalobcu aj v období od 27. januára 1993 – 1. februára 1992 (pravdepodobne ide o chybu
vpísaníažalobcanamietalobdobieod24.septembra1990do1.februára1992-pozn.správnehosúdu),
keď žalobcovi nezapočítala deň 1. februára 1992 (1 deň). Podľa žalobcu bol nesprávny postup žalovanej

i pri posudzovaní obdobia rokov 2014 – 2020, kedy žalovaná započítala v prospech žalobcu len 91 dní.
Pritom v tomto období malo byť podľa jeho názoru započítané aj obdobie poberania dávky v hmotnej
núdzi: od 1. januára 2004 – 30. septembra 2007 a 1. marca 2009 – 30. apríla 2013. V období od 1.
novembra 2015 do 31. januára 2016 a od 1. októbra 2016 bol členom domácnosti, ktorej sa poskytovalapomoc v hmotnej núdzi. Vytkol tiež žalovanej, že nijako nezohľadnila ani tú skutočnosť, že žalobcovej
manželke boli zverené dve deti. Podľa názoru žalobcu mu preto malo byť priznané minimálne obdobie
15 rokov dôchodkového poistenia a mal mu byť priznaný invalidný dôchodok.

III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe a jej doplneniu zo 7. decembra 2022 a z 28. októbra
2025 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrvala na vecnej správnosti

napadnutého rozhodnutia. Zopakovala dôvody, pre ktoré nebolo možné hodnotiť obdobie vedenia
v evidencii uchádzačov o zamestnanie hľadajúcich zamestnanie od 1. januára 2001 do 6. mája 2003,
počas ktorého mu nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, ako aj obdobie vedenia v evidencii
uchádzačov o zamestnanie hľadajúcich zamestnanie od 27. januára 2009 do 28. apríla 2009 a od 24.
augusta 2015 do 8. novembra 2015. Dala tiež do pozornosti, že obdobie poberania hmotnej núdze nie je
obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení, a preto nemôže byť uvedené

obdobie započítané a pre dôchodkové účely ani zhodnotené. Ďalej tiež poukázala, že za rok 2019
inštitúcia sociálneho poistenia Írska potvrdila len štyri týždne (28 dní) poistenia, t. j. len za štyri týždne v
roku 2019 bolo platené poistné, preto žalovaná nemôže zhodnotiť iné obdobie dôchodkového poistenia
v cudzine, ale len to, ktoré jej potvrdí príslušná inštitúcia sociálneho poistenia Írska. K námietke, žalobcu
týkajúcej sa nezhodnotenia obdobia od 8. augusta 1985 do 22. augusta 1985, od 1. októbra 1985 do

4. novembra 1985 a od 25. februára 1986 do 21. mája 1986, kedy bol vo väzniciach v E. F. G. a v H.,
kde vykonával prácu, žalovaná s poukazom na § 196 ods. 6 prvej vety zákona o sociálnom poistení
uviedla, že žalobca v odvolacom konaní nenamietal, že mu nebolo do obdobia dôchodkového poistenia
zhodnotené obdobie vo väzniciach v E. F. G. a v H., pričom k námietke vznesenej v súdnom konaní
nepripojil žiadne dôkazy. Zároveň poukázala, že v žiadosti o invalidný dôchodok spísanej dňa 3. marca

2021 v Sociálnej poisťovni, pobočke Trnava, ktorá bola vlastnoručne podpísaná žalobcom, sú žalobcom
uvedené všetky doby zamestnania, poistenia a iných činností, ktoré vykonával, pričom obdobia od 8.
augusta 1985 do 22. augusta 1985, od 1. októbra 1985 do 4. novembra 1985 a od 25. februára 1986
do 21. mája 1986 žalobca v žiadosti o invalidný dôchodok neuviedol. Dala do pozornosti, že vo svojom
informačnom systéme eviduje, že žalobca sa od 7. februára 1984 do 7. augusta 1985 nachádzal v Útvare

zboru nápravnej výchovy v H., pričom na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo
dňa 10. decembra 1985 mu za uvedené obdobie bolo zhodnotených 98 dní. Od 22. mája 1986 do 22.
mája 1988 sa nachádzal v Útvare zboru nápravnej výchovy v E. F. G., pričom na základe evidenčného
listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 9. augusta 1988 má za obdobie od 22. mája 1986 do 31.
decembra 1986 zhodnotených 106 dní, za rok 1986 365 dní a od 1. januára 1988 do 22. mája 1988 143

dní. Nebolo žalobcom preukázané, že v období od 8. augusta 1985 do 22. augusta 1985, od 1. októbra
1985 do 4. novembra 1985 a od 25. februára 1986 do 21. mája 1986 bol vo väzniciach v E. F. G. I.
G. H.. Zároveň žalovaná uviedla, že aj keby mu táto doba bola zhodnotená do obdobia dôchodkového
poistenia, napriek tomu by nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia
na vznik nároku na invalidný dôchodok. K námietke žalobcu, že mu nebol zhodnotený jeden deň doby

evidencie uchádzača o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, t. j. 1. februára 1992,
žalovaná uviedla, v potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 1. apríla 2022, ktoré
pripojil žalobca k správnej žalobe je nesprávne uvedený údaj, že bol evidovaný v evidencii uchádzačov
o zamestnanie od 24. septembra 1990 do 1. februára 1992, správne má byť do 31. januára 1992, pričom
v administratívnom spise sa nachádza Potvrdenie zo dňa 12. júna 1992 overené v archíve Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Hlohovec, že doba evidencie uchádzača o zamestnanie od 24. septembra 1990
do 31. januára 1992 je správna.

6. Žalobca vo svojej replike z 29. januára 2024 zotrval na podanej žalobe.

7. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila, taktiež sa nevyjadril
žalobca k vyjadreniu žalovanej z 28. októbra 2025.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránenýmzáujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

11. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo

veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

12. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

14. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

15. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

16. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, poistenec je povinný príslušnej
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku,
trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

17. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

18. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na

vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

19. Podľa § 72 ods. 2 počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa
zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

20. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie
povinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatietoobdobia
okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona
a ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 140 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec, povinne nemocensky poistená a
povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená
osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú
povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie
v nezamestnanosti

a) v období, počas ktorého sa im poskytuje materské,
b) od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1
písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa
potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti.
c) od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a)

druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania.

22. Podľa § 140 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamestnanec nie je povinný platiť poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani
v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca

rehabilitačné alebo rekvalifikačné, a v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci
z dôvodu jeho účasti na štrajku.

23. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia

dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej
jedného roka zamestnania.

24. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení
(v znení účinnom do 31. decembra 2000) ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto

náhradné doby: doba nezamestnanosti.

25. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení (v znení účinnom od 1. januára
2001) ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba, po ktorú sa
evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu.2a)

26. Podľa § 169c ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení doba nezamestnanosti získaná do 31.
decembra 2000 sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov platných v období, v ktorom táto doba
bola získaná.

27. Podľa čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, príslušná inštitúcia
členského štátu, právne predpisy ktorého:
— nadobudnutie, zachovanie, trvanie alebo znovunadobudnutie práva na dávky,
— pokrytie právnymi predpismi, alebo

— prístup k alebo vyňatie z povinného, voliteľného nepretržitého alebo dobrovoľného poistenia,
podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom,
zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo
bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto
doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

28. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z.
o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych

súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch
prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na
Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená
náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny

obsadeniasúdusudcamiboladňa31.októbra2023náhodnýmvýberompridelenádosamosudcovského
oddelenia 17Sa.

29. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a priebeh
administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase

právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby
fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], na prejednanie
veci nariadilpodľa§107ods.1písm.a)SSPpojednávanie,ktoréhosazúčastnilžaloba,akoajpoverená
zástupkyňa žalovanej a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.30. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým bolo
zmenené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 72

ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení žalobcovi zamietol žiadosť o invalidný dôchodok. Invalidný
dôchodok zamietol aj s použitím čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

31. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca si žiadosťou z 3. marca 2021 požiadal o invalidný

dôchodok. Pre nárok na invalidný dôchodok musia byť splnené 3 podmienky, a to medicínska – že
sa poistenec stal invalidným, ďalej že získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
a negatívna podmienka, že ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

32. K medicínskej podmienke správny súd konštatuje, že táto bola splnená. Zdravotný stav žalobcu

bol posúdený posudkovými lekármi, pričom výsledky posudkovej činnosti sú zachytené v lekárskych
správach, súčasťou ktorých je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkoví
lekáriobjasniliaodôvodnilivšetkyskutočnosti,nazákladektorýchpristúpilikprijatiukonkrétnehozáveru.
V danom prípade išlo konkrétne o posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava
zo dňa 3. marca 2021, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava
určená na 60 % od 21. októbra 2020. V odvolacom konaní bol vypracovaný posudok posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici z 3. septembra

2021, ktorý po celkovom zhodnotení zdravotného stavu za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu
určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly VI - choroby
nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 9 - stavy po cievnych mozgových príhodách
(prechodné ischemické ataky, hemoragické ikty a pod.), písmena b) - stredne ťažké formy, a mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil u žalobcu vo výške 50 %, čo je horná hranica

z percentuálneho rozpätia od 30 % do 50 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho
poistenia priznal zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť podľa
§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %, preto celková miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobcu po posúdení zdravotného stavu v rámci odvolacieho konania činila 60 % od
29. augusta 2020, a teda odo dňa prepustenia z hospitalizácie.

33. K podmienke dosiahnutia potrebného obdobia rokov dôchodkového poistenia uvedeného v § 72
zákona o sociálnom poistení, žalovaná dospela k záveru, že žalobca uvedenú podmienku nesplnil.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 29. augustu 2020, dosiahol 53 rokov
veku,spoukazomna§72ods.1písm.g)zákonaosociálnompoisteníbolopotrebných15rokovobdobia

dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, ktoré sa zisťuje z obdobia pred vznikom
invalidity.

34. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia, vyplýva,
že žalobca získal celkovo 4850 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 13 rokov a 105 dní obdobia

dôchodkového poistenia.

35. K jednotlivým námietkam žalobcu, ktorými vytýkal žalovanej nezapočítanie celého započítateľného
obdobia sa žiada uviesť, že žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne zaoberala
dôvodmi, pre ktoré jednotlivé obdobia nebolo možné započítať. Z § 60 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení vyplýva, čo je potrebné považovať za obdobie dôchodkového poistenia, a tým je obdobie
povinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatietoobdobia
okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona
a ak tento zákon neustanovuje inak.

36.Počasobdobiapoberaniadávkyvhmotnejnúdzižalobcaneboldôchodkovopoistený(osobnýrozsah
dôchodkového poistenia vyplýva z § 15 zákona o sociálnom poistení), čoho dôsledkom je, že nemal
za toto obdobie zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, a teda táto doba následne nie je obdobím
dôchodkového poistenia a preto správne nebola započítaná. Obdobne je potrebné posudzovať obdobiestarostlivosti o deti, ktoré boli zverené manželke žalobcu, ktoré jednak v danom čase, keď jej boli
zverené do osobnej starostlivosti, už dovŕšili 6 rokov veku a jednak hypoteticky ak by aj išlo o obdobie
dôchodkového poistenia manželky žalobcu, žalobca si nemôže započítavať obdobie dôchodkového

poistenia niekoho iného.

37. Žalobca tiež namietal nezapočítanie obdobia evidovania žalobcu ako uchádzača o zamestnanie.
K tomu správny súd uvádza, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy, t.j. podľa zákona o sociálnom
zabezpečení bola podľa § 9 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona (v znení účinnom do 31. decembra

2000) náhradná doba aj doba nezamestnanosti ak zamestnanie trvalo aspoň rok. Uvedené však platilo
len do 31. decembra 2000, kedy došlo k zmene uvedeného ustanovenia a od 1. januára 2001 sa podľa
§ 9 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení za náhradnú dobu považovala doba, po ktorú
sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu.
Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu vyplýva, že celá náhradná doba vedenia žalobcu
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorú získal do 31. decembra 2000 mu bola zhodnotená. Aj

podľa judikatúry „S účinnosťou od 1. januára 2001 nemožno za náhradnú dobu považovať každú dobu
nezamestnanosti, keďže podľa § 9 ods.1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení zákona č. 446/2000 Z.z. je náhradnou dobou len taká doba, po ktorú sa evidovanému
nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu“ (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2009 sp. zn. 4So 97/2008, publikovaný pod

R 58/2012, obdobne tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júla 2010 sp. zn.
1So/8/2010, publikovaný pod R 119/2011).

38. Pokiaľ žalobca namietal nezhodnotenie jedného dňa, a to 1. februára 1992, tak z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, a to konkrétne z potvrdenia Obvodného úradu práce Hlohovec z 12.

júna 1992, že žalobca bod vedený v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie v dobe od 24.
septembra 1990 do 31. januára 1992, a teda údaj na potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany z 1. apríla 2022, že bol žalobca v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 24. septembra
1990 do 1. februára 1992, nie je správny, a táto skutočnosť bola tiež overená pracovníčkou žalovanej
v archíve.

39. Podľa zákona o sociálnom poistení už započítanie obdobia vedenia v evidencii uchádzačov
o zamestnanie nie je možné, lebo nejde o obdobie dôchodkového poistenia, keďže nespadá ani do
osobného rozsahu dôchodkového poistenia (t.j. taká osoba nie je povinne dôchodkovo poistená podľa
§ 15 zákona o sociálnom poistení) a nebolo za uvedené obdobie zaplatené poistné na dôchodkové

poistenie.

40. K námietkam nezapočítania obdobia vykonávania práce vo výkone trestu odňatia slobody v E. F. G.
I. G. H. správny súd uvádza, že všetky obdobia, počas ktorých žalobca pracoval a ktoré sú uvedené
na Evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného Útvarom zboru nápravnej výchovy

SSR E. F. G. ako aj na Evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného Útvarom zboru
nápravnejvýchovyH.(tietoevidenčnélistydôchodkovéhopoisteniasúpodpísanésamotnýmžalobcom),
má žalobca započítané, čo vyplýva z Osobného listu dôchodkového poistenia. Pokiaľ bol žalobca
toho názoru, že nejaké ďalšie obdobia (teda také, ktoré nie sú uvedené na predmetných Evidenčných
listoch dôchodkového poistenia) získané počas výkonu trestu odňatia slobody mu neboli započítané, bol

povinnýtietoskutočnostipreukázaťpodľa§227ods.3prvejvetyzákonaosociálnompoistení(poistenec
je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na
vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej
sumu). Žiadne ďalšie obdobie však žalobca nepreukázal.

41. Vo vzťahu k namietanému nezapočítaniu obdobia pracovného pobytu v Írsku, a to konkrétne, že v
roku 2019 bol 6 mesiacov evidovaný na úrade práce, a preto počet dní 28, ktoré boli na toto obdobie
započítané, nie je správne určený, správny súd uvádza, že príslušná inštitúcia sociálneho poistenia Írska
na formulári E205 zo dňa 6. januára 2022 potvrdila dobu poistenia, ktorú získal žalobca podľa právnych
predpisov Írska, a to v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 v počte 49 dní (7 týždňov), v

období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 v počte 7 dní (1 týždeň), v období od 1. januára 2018
do 31. decembra 2018 v počte 7 dní (1 týždeň), v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 v
počte 28 dní (4 týždne), od 1. januára 2020 do 28. augusta 2020 (t. j. do vzniku invalidity) v počte 287
dní (41 týždňov). Za rok 2019 teda inštitúcia sociálneho poistenia Írska potvrdila len štyri týždne (28 dní)poistenia, preto žalovaná nemôže zhodnotiť iné obdobie dôchodkového poistenia v cudzine, ale len to,
ktoré jej potvrdí príslušná inštitúcia sociálneho poistenia (v danom prípade Írska).

42.Neušlovšakpozornostisprávnehosúdu,žezarok2020potvrdilapríslušnáinštitúciaÍrska41týždňov
(t.j. 287 dní), pričom však v Osobnom liste dôchodkového poistenia ich žalovaná neuviedla (v rámci
počtu dní v rámci roku 2020 je uvedená 0). Nebol však dôvod toto obdobie žalobcovi nezapočítať,
lebo podľa § 72 ods. 2 počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok
sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Pokiaľ žalobcovi vznikla invalidita dňa 29. augusta 2020,

žalobcovi malo byť zhodnotené aj obdobie, ktoré získal v roku 2020 predo dňom vzniku invalidity.
Na druhej strane, aj keby žalobcovi bolo toto obdobie 41 týždňov započítané, stále by nedosiahol 15
rokov obdobia dôchodkového poistenia. Táto nesprávnosť preto v konečnom dôsledku nemá vplyv na
subjektívne práva žalobcu, lebo nárok na invalidný dôchodok by mu aj pri započítaní tohto obdobia,
nevznikol. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02,
podľa ktorého „...rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady,

ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Uvedené možno aplikovať
aj v prípade žalobcu, keďže odstránenie tejto vady a započítanie uvedeného obdobia by vo svojom
výsledku neprivodilo výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu.

43. Pokiaľ však žalobca bude vedieť preukázať ďalšie obdobie dôchodkového poistenia (t.j. predloží

dôkazy, napr. výplatné pásky), nič mu nebráni podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, v ktorom by sa
žalovanáopäťzaoberalahodnotenímjehoobdobiadôchodkovéhopoistenianavzniknárokunainvalidný
dôchodok.

44. Správny súd po vyhodnotení žalobných námietok žalobcu tieto s prihliadnutím na vyššie uvedené

skutočnosti nepovažoval za dôvodné, a ani žiadne iné nesprávnosti (okrem nesprávnosti uvedenej
v bode 41 tohto rozsudku) napadnutého rozhodnutia nedetegoval.

45. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní
žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil

nedostatky napadnutého rozhodnutia, ani predchádzajúceho postupu druhostupňového orgánu, ktoré
by odôvodňovali záver o jeho nezákonnosti, súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP
v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní

úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).