Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 9, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-3C/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120447951
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:6120447951.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: A. B., narodený

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D., zastúpený: JUDr. Ivan Jurčišin, advokát, so sídlom Severná 16/
A, Prešov, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 989,63 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.12.2020 a postúpenou tunajšiemu súdu
(predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 03.03.2021 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 989,63 EUR

s príslušenstvom z titulu neuhradeného poistného plnenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len
„zákon o PZP“).

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 02.01.2019 o 17.50 hod. vodič motorového vozidla Mercedes Benz
210 s evidenčným číslom 5L63549 E. F. spôsobil dopravnú nehodu, a to tak, že narazil do žalobcu,
ktorý riadil osobné motorové vozidlo Nissan X-trail s evidenčným číslom D.. Prevádzkovateľom vozidla

škodcujeobchodnáspoločnosťMUKOSs.r.o.,IČ:06834311,sosídlom1.máje25,Liberec.ZoSprávyk
dopravnejnehodezodňa13.03.2019vyplýva,žedopravnúnehoduzavinilvodičE.F.,atotým,žeporušil
ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, čím bol na mieste uznaný vinným zo
spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu na mieste uložená bloková pokuta. Škoda, ktorá
vznikla žalobcovi na osobnom motorovom vozidle Nissan mala byť uhradená z povinného zmluvného
poistenia. Poistiteľom je žalovaný, ktorý škodu vyhodnotil ako totálnu, a teda opravu motorového vozidla

ako neekonomickú.
Žalovaný určil, že ku dňu vzniku škody bola všeobecná hodnota vozidla žalobcu 11.035,37 EUR
s DPH. Zároveň žalovaný ponúkol žalobcovi možnosť odpredaja zvyškov havarovaného vozidla
prostredníctvom spoločnosti AUTOonline, s. r. o., pričom hodnota zvyškov bola stanovená v sume
2.010,- EUR. Žalobcovi bola po odrátaní hodnoty zvyškov vyplatená suma vo výške 9.025,37 EUR.
Žalobca si dal vypracovať znalecký posudok č. 33/2020, ktorého účelom bolo stanovenie všeobecnej
hodnoty vozidla Nissan. Závery znaleckého posudku preukazujú, že všeobecná hodnota vozidla Nissan

je 12.025,- EUR. Žalovaný teda pri náhrade škody vychádzal z nesprávne určenej všeobecnej hodnoty
vozidla a žalobcovi vyplatil o 989,63 EUR menej. Žalobca v žalobe požadoval o zaplatenie tohto rozdielu.3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 13Up/2189/2020 zo dňa
14.01.2020. Proti tomuto platobnému rozkazu podal dňa 29.01.2020 žalovaný odpor. V odpore uviedol,
že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená

škoda, bolo povinne zmluvne poistené v spoločnosti Kooperativa pojišťovna, a.s., Vienna Insurance
Group, IČ: 47166617, so sídlom Pobřežní 21, Praha 8, Česká republika. Škodca teda nemal poistnú
zmluvu pre povinne zmluvne poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uzatvorenú u žalovaného, ale u iného poisťovacieho subjektu so sídlom v Českej republike. Z
uvedeného dôvodu Česká kancelář pojistitelů dožiadala vzhľadom na miesto vzniku nehody Slovenskú

kanceláriu poisťovateľov za účelom prešetrenia vzniknutej škodovej udalosti. Prvotné likvidačné úkony
boli vykonané prostredníctvom spoločnosti ČSOB Poisťovňa a.s. Slovenská kancelária poisťovateľov
následne listom zo dňa 18.01.2019 odstúpila žalovanému v zmysle § 24 ods. 9 zákona o PZP škodovú
udalosť za účelom jej došetrenia. Z vyššie uvedeného dôvodu žalovaný v rámci riešenia a likvidácie
škodovej udalosti zo dňa 02.01.2019 vystupoval voči poškodenému (žalobcovi) výlučne ako likvidačný
zástupca v zmysle § 15a zákona o PZP. Ako likvidačný zástupca žalovaný konal výlučne v mene a na

účet poisťovateľa škodcu. Smernica 2000/26/ES koncipuje právne postavenie likvidačného zástupcu
ako zástupcu poisťovateľa oprávneného na mimosúdne vybavenie škody. Žalovaný nebola zo strany
poisťovateľaškodcupoverenýnazastupovanievsúdnomkonaní.Zvyššieuvedenýchdôvodovžalovaný
nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto súdnom konaní. Žalovaný sa navyše vyjadril aj
k vecnej stránke sporu a namietol správnosť predloženého znaleckého posudku. Vzhľadom na právne

závery súdu uvedené nižšie sa súd týmito vyjadreniami žalovaného nezaoberal.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu rozporoval tvrdenia žalovaného vo vzťahu k výške škody, ktorá mala
byť žalobcovi nahradená a uviedol, že žalovaný nemá právo znižovať vyplatenú náhradu škody o
amortizáciu, ale musí uhradiť náklady na opravu v plnej výške, teda aj účelne vynaložené náklady.

5. Po postúpení veci na tunajší súd žalovaný v duplike zopakoval, že v spore nie je pasívne vecne
legitimovanýauviedol,žekeďžesaktejtonámietkežalobcavovyjadreníkodporunevyjadril,jepotrebné
túto skutočnosť považovať za nespornú. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (napr. 4Cdo/53/2001 alebo 1Cdo/99/2012), v zmysle ktorých nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie vždy vedie k zamietnutiu návrhu. Doplnil, že keďže žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, podanej žalobe nie je možné vyhovieť, a nie je opodstatnené vykonávanie akýchkoľvek
dôkazov k výške škody.

6. Podaním doručeným súdu dňa 29.06.2022 žalobca navrhol, aby do konania pristúpila na strane
žalovaného spoločnosť Kooperativa pojišťovna, a.s., Vienna Insurance Group. Uznesením č.k.
B1-3C/12/2021-122 zo dňa 07.09.2023 súd tento návrh zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 26.09.2023.

7. Po výzve súdu žalobca podaním doručeným dňa 17.10.2023 uviedol, že žalobca v čase podania
žaloby nedisponoval informáciou o poistnej zmluve medzi škodcom a poisťovňou, v ktorej mal škodca
zákonne poistené vozidlo. Žalobca vychádzal z informácie uvedenej v oznámení žalovaného o totálnej
škode zo dňa 19.02.2019 a zo dňa 04.03.2019, v odpovedi žalovaného k dopravnej nehode zo dňa
04.04.2019 a zo skutočnosti, že plnenie prijal zo strany žalovaného. Z týchto dokumentov vyplýva, že

práve žalovaný komunikoval so žalobcom po celý čas o škode až do podania vyjadrenia žalovaného
v súdnom konaní zo dňa 13.05.2021 a zároveň aj likvidoval škodu. Ak dovtedy žalovaný vystupoval
ako subjekt, ktorý má práva a povinnosti v danej škodovej udalosti, je jeho argumentácia o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie nelogická. Ak žalovaný tvrdí, že nie je stranou v konaní, nemal dôvod v
čase pred tým dobrovoľne plniť žalobcovi z toho istého záväzku. Podľa žalobcu došlo k delegovaniu

právomoci z českej poisťovne Kooperativa pojišťovna, a.s. na žalovaného.

8.Súdvovecinariadilpojednávanienadňa09.01.2026,naktoromsazúčastnilprávnyzástupcažalobcu.
Žalobca doplnil, že v prípade žalovaného a spoločnosti Kooperativa pojišťovna, a.s. ide o holding, a
je potrebné skúmať stanovy tohto holdingu, resp. vzťah medzi nimi. Tiež zdôraznil, že o niektorých

okolnostiachlikvidáciebolinformovanýažvpriebehusúdnehokonania,pričompredtýmnepoznalrozsah
poverenia žalovaného a nevedel o internej delegácii likvidácie škodovej udalosti na žalovaného. Do
konania tiež predložil podanie označené ako záverečný prednes, v ktorom zdôraznil, že zo zaslanej
dokumentácie a z celkového konania žalovaného jednoznačne vyplývalo, že žalovaný vystupuje akosubjekt uspokojujúci jeho nárok. Žalovaný sa nemôže dovolávať nedostatku pasívnej legitimácie, ak
svojím vlastným konaním vyvolal u žalobcu oprávnenú dôveru, že je subjektom zodpovedným za
plnenie. Keď sa žalobca o delegácii dozvedel zo súdneho spisu, podal návrh na doplnenie subjektu na

strane žalovaného. Išlo o novú skutočnosť, na ktorú žalobca reagoval bez zbytočného odkladu potom,
ako sa o nej dozvedel. Odmietnutie jeho návrhu výlučne z dôvodu, že konanie sa nachádzalo v štádiu
po vyjadrení oboch strán, označil žalobca za nezákonné a formalistické. Cieľom sporového konania nie
je sankcionovať stranu za skutočnosti, ktoré objektívne nemohla poznať.

9. Súd v konaní vykonal nasledovné listinné dôkazy navrhnuté stranami: oznámenie o totálnej škode
zo dňa 04.03.2019 (č.l. 5), požiadavka žalobcu na doplatok náhrady škody zo dňa 28.03.2019 (č.l. 8),
správa k dopravnej nehode zo dňa 13.03.2019 (č.l. 9), potvrdenie o úhrade znaleckého posudku zo dňa
12.12.2020 (č.l. 10), znalecký posudok č. 33/2020 znalca D. E. zo dňa 12.12.2020 (č.l. 11 až 17), zápis o
poškodení vozidla (č.l. 44 až 45), oznámenie Slovenskej kancelárie poistiteľov o poverení žalovaného zo
dňa 18.01.2019 (č.l. 46), potvrdenie spoločnosti Kooperativa pojišťovna, a.s., Vienna Insurance Group o

poistnom krytí zo dňa 28.01.2019 (č.l. 46), výpočet všeobecnej hodnoty vozidla zo dňa 28.01.2019 (č.l.
47 až 48), fotografie poškodeného vozidla a motorového vozidla Nissan X-trail tretej generácie (č.l. 49
až 50) a konečné vyúčtovanie žalovaného zo dňa 11.03.2019 (č.l. 134).

10. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré medzi stranami neboli sporné, súd ustálil,

že dňa 02.01.2019 došlo pri dopravnej nehode k poškodeniu motorového vozidla Nissan X-trail
s evidenčným číslom D., ktorého vlastníkom bol žalobca. Vinníkom dopravnej nehody bol vodič
motorového vozidla Mercedes Benz 210 s evidenčným číslom 5L63549, ktoré bolo povinne zmluvne
poistené v Českej republike v spoločnosti Kooperativa pojišťovna, a.s. Vienna Insurance Group. Na
základe poverenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov zo dňa 18.01.2019 likvidoval poistnú udalosť

žalovaný, ktorý vyplatil žalobcovi sumu 9.025,37 EUR. Medzi stranami bolo sporné, či je žalovaný v
konaní pasívne legitimovaný a či je povinný uhradiť žalobcovi doplatok poistného plnenia.

11. Súd na zistený skutkový stav aplikoval právne predpisy a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná
a je potrebné ju zamietnuť.

12. Podľa § 20 ods. 1 zákona o PZP: „Zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou.24) Jej sídlom
je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra a pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.“

13. Podľa § 24 ods. 2 písm. e) zákona o PZP v znení ku dňu likvidácie poistnej udalosti:

„Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto
motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou
cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu; tým
nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b.“

14. Podľa § 24 ods. 9 zákona o PZP: „Kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie
výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.“

15. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a

dospel k záveru, že táto je dôvodná. Pasívna legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, keď
je daná osoba (žalovaný) nositeľom povinností, ktoré sú voči nej uplatňované v súdnom konaní. Súd
žalobe môže vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/214/2011 zo dňa 18.01.2012).

16. Žalovanému v danom prípade povinnosti z hmotného práva uplatňované žalobcom nevyplývajú.
V konaní nebolo sporné, že poistná udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom registrovaným v
Českej republike, vo vzťahu ku ktorému bola uzatvorená zmluva o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom v českej spoločnosti Kooperativa pojišťovna, a.s. Vienna Insurance
Group. Z tohto dôvodu sa na nehodu spôsobenú takýmto vozidlom na území Slovenskej republiky

vzťahovalo ustanovenie § 24 ods. 2 písm. e) zákona o PZP, keďže išlo o škodu spôsobenú vodičom
cudzozemského vozidla, ktorému nevznikla povinnosť uzatvoriť hraničné poistenie. V dôsledku tejto
skutočnosti bola v zmysle citovaného ustanovenia žalobcovi povinná poskytnúť plnenie Slovenská
kancelária poisťovateľov. Tá oznámením o poverení v zmysle § 24 ods. 9 zákona o PZP zo dňa18.01.2019 poverila prešetrením a likvidáciou škodovej udalosti žalovaného, ktorý túto likvidáciu aj
vykonal. Postupoval pritom ale v súlade s citovaným ustanovením a likvidáciu vykonal (a mohol vykonať)
výlučne v mene a na účet kancelárie. Subjektom zodpovedným za vykonanie likvidácie tak ostala

Slovenská kancelária poisťovateľov. Žalovaný vo svojom mene a na svoj účet nemal voči žalobcovi
žiadnu hmotnoprávnu povinnosť plniť, v dôsledku čoho v konaní absentovala jeho pasívne vecná
legitimácia. Súd pre úplnosť dodáva, že na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že žalovaný následne
poslal konečné vyúčtovanie, resp. žiadosť o refundáciu poistného plnenia priamo českej spoločnosti
Kooperativa pojišťovna, a.s. Vienna Insurance Group, keďže v danom prípade ide o interný vzťah medzi

touto spoločnosťou a žalovaným, resp. Slovenskou kanceláriou poisťovateľov (ktorá má v zmysle § 24
ods. 7 zákona o PZP v prípade plnenia regresný nárok proti tomu, kto zodpovedá za škodu, resp. voči
jeho poisťovateľovi).

17. Žaloba žalobcu tak nebola voči žalovanému dôvodná a súd ju prvým výrokom tohto rozsudku
zamietol. Z dôvodu zamietnutia žaloby pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie sa súd nezaoberal

tvrdeniami oboch strán vo vzťahu k výške náhrady škody, resp. výške poistného plnenia.

18. K argumentácii žalovaného súd uvádza, že skutočnosť, že spoločnosť Kooperativa pojišťovna,
a.s. Vienna Insurance Group a žalovaný patria do jednej obchodnej skupiny (holdingu) súd v konaní
neskúmal, nakoľko nebola pre jeho rozhodovanie relevantná. Povinnosť likvidovať škodovú udalosť

žalovanému vyplynula z poverenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov, pričom žalovaný túto likvidáciu
vykonal v mene a na účet kancelárie. Skutočnosť, že následne bolo poistné plnenie refundované zo
strany českej spoločnosti nebola v konaní podstatná, pričom záver o absencii pasívnej legitimácie
žalovaného by platil aj v prípade, ak by žalovaný vybavoval škodovú udalosť ako likvidačný zástupca v
mene a na účet poisťovateľa (českej spoločnosti Kooperativa pojišťovna, a.s. Vienna Insurance Group)

podľa§15aods.2zákonaoPZP.Súdsataktiežnestotožnilsargumentácioužalovaného,žesiprípadnej
absencie pasívnej legitimácie žalovaného nemohol byť vedomý, keďže žalovaný vo vzťahu k nemu
vystupoval ako subjekt vykonávajúci likvidáciu. Súd poukazuje na to, že samotný žalobca do konania
predložil správu o dopravnej nehode zo dňa 13.02.2019 (č.l. 9), z ktorej vyplýva, že motorové vozidlo
škodcu je z Českej republiky a je poistené v českej spoločnosti Kooperativa pojišťovna, a.s. Vienna

Insurance Group. Žalobca bol pritom v konaní zastúpený advokátom. Navyše platí, že nedostatkom
vecnej legitimácie sa žalovaný bránil už pri podaní odporu, pričom žalobca na túto skutočnosť v
následnom vyjadrení nereagoval. Žalobca až po duplike žalovaného v konaní navrhol pristúpenie
subjektu na strane žalovaného, a to českej spoločnosti Kooperativa pojišťovna, a.s. Vienna Insurance
Group. Tento jeho návrh súd zamietol uznesením vyššieho súdneho úradníka č.k. B1-3C/12/2021-122

zo dňa 07.09.2023. Tento postup súdu nemožno označiť za nezákonný a formalistický; naopak, ide
o zákonné rozhodnutie, ktoré podľa názoru vyššieho súdneho úradníka zodpovedalo danému stavu
konania.Súdvšakzdôrazňuje,žeakbolžalobcatohonázoru,žerozhodnutieniejevsúladesozákonom,
mohol voči nemu podať v zmysle § 239 CSP sťažnosť, o čom bol aj riadne poučený. Žalobca takúto
sťažnosť nepodal a uznesenie sa stalo právoplatným. Samotný žalobca tak znemožnil preskúmanie

tohto rozhodnutia sudcom. Súd navyše dodáva, že žalobcovi nič nebránilo už na začiatku konania
uplatniťsvojnárokvočiviacerýmsubjektom,atotakprotiškodcovi,akoajprotižalovanémučiSlovenskej
kancelárii poisťovateľov. Za podanie žaloby voči subjektu, ktorý nenesie hmotnoprávnu zodpovednosť,
nemôže niesť zodpovednosť súd.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP. V konaní mal plný úspech žalovaný, ktorému by tak vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže
však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd druhým výrokom tohto rozsudku rozhodol tak, že

žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolaciedôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.