Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 31, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106Csp/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205831
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124205831.6

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného právnym zástupcom: Remedium Legal, s.r.o, so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53255739, proti žalovaným: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, a 2. C. B., D. E., nar.
XX.X.XXXX, obaja žalovaní trvale bytom C. F. XX, C. F., obaja zastúpení právnym zástupcom: JUDr.
AndrejCifra,advokátsosídlomJankaKráľa5/A,Lučenec,ozaplatenie57.619,03euraspríslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade ako spoločne a nerozdielne oprávneným nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

III. Návrhy strán sporu na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.7.2024, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 24.7.2024, sa domáhal žalobca
od žalovaných, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 57.619,03 eura s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 12.572,96 eura od 14.12.2023 do zaplatenia, titulom neuhradenia časti
peňažného záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) uzatvorenej dňa 3.12.2018 medzi

právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a. s., a žalovanými v 1. a v 2. rade. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 106Csp/84/2024-120 zo dňa 4.9.2024, ktorý bol
zrušený zo zákona včasným podaním odporu žalovanými s vecným odôvodnením tak, ako to vyplýva
z ust. § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov

(ďalej aj ako len „CSP“).

3. Podaním zo dňa 20.10.2025, doručeným súdu dňa 20.10.2025, oznámil žalobca súdu, že berie žalobu
v celom rozsahu späť. Dôvod späťvzatia žaloby neuviedol. Zároveň navrhol súdu, aby konanie zastavil,
žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť pred predbežným prejednaním sporu, ako aj pred prvým
pojednávaním vo veci samej, a zároveň nejde o prípad upravený v ust. § 146 ods. 2 CSP, nevyzýval
súd žalovaných na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby.

9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu, súd podľa § 145
ods. 1 CSP konanie zastavil (výrok I.).

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov
konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené (...). Pretože nárok
na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo
o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu

výsledku správania sa odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či
sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ
v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžo 225/2010; porov. uznesenie
NS SR sp. zn. 7MCdo/1/2014 zo dňa 29.4.2014).

14. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza zo zásady procesného zavinenia zastavenia konania pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Vo všeobecnosti je to žalobca, kto procesne zaviní
zastavenie konania tým, že vezme žalobu späť. Ak však žalobca vzal žalobu späť ako reakciu na
správanie žalovaného v priebehu sporu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu
(petitu), kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho,

aby o veci (meritórne) rozhodol súd, vtedy treba procesné zavinenie zastavenia konania pričítať
žalovanému. Medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť pritom vecná spojitosť.

15. Pre posúdenie procesného zavinenia zastavenia konania nie je rozhodujúce, či žaloba je alebo
nie je dôvodná, nakoľko zistenie, či žaloba je alebo nie je dôvodná, je totiž až výsledkom dokazovania

a právneho posúdenia súdom v rozhodnutí vo veci samej, t. j. v rozsudku, a nie v uznesení o zastavení
konania z procesného dôvodu, ktorým je späťvzatie žaloby.

16. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť z iného dôvodu, než pre správanie žalovaných v priebehu sporu,
zastavenie konania procesne zavinil žalobca, a keďže súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného

osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, priznal súd
žalovaným v 1. a v 2. rade podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom
rozsahu (II. výrok).

17. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

18. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

19. Keďže súd rozhodol o zastavení konania pre späťvzatie žaloby, neopodstatnenými sa stali skoršie
návrhy oboch strán sporu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného Okresným súdom
Trnava pod sp. zn. 11C/118/2024 o neplatnosť dražby, a preto súd návrhy strán sporu zo dňa 16.1.2025a zo dňa 4.4.2025 na prerušenie konania zamietol samostatným výrokom (III. výrok) tohto konečného
rozhodnutia.

20. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že o vrátení súdneho poplatku nemohol súd rozhodnúť týmto
uznesením, nakoľko zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.71/1992Zb.“),vustanovení§14ods.4zverujekonanie
a rozhodovanie o súdnych poplatkoch vyššiemu súdnemu úradníkovi, kedy sudca rozhoduje ,,iba“
o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka o poplatkovej povinnosti. O vrátení

súdneho poplatku zo žaloby rozhodne súd preto až po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným
rozhodnutím, ktoré podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).