Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 25T/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010107
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3824010107.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného

A. B. C. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 30.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C., trvale bytom E. XX, ženatý živnostník, t. č. na slobode,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 30.07.2023 v čase približne o 00:30 hod. v E. v rodinnom dome č. XX po predchádzajúcej slovnej
hádke so svojou manželkou – poškodenou F. C., ktorá po hádke kvôli jej vlastnému mobilnému telefónu
vzala mobil obžalovaného a vbehla s ním do spálne domu, kde zo strachu zatvorila dvere a sadla si pri
dvere tak, že bola otočená chrbtom ku dverám a nohami zapretá o posteľ, začal narážať telom do dverí,
kričať na poškodenú nech mu otvorí dvere, vulgárne jej nadával, úderom rukou rozbil sklenú výplň okna
na dverách do spálne a cez otvor dverí chytil poškodenú zozadu rukou pod krkom a stisol ju za hrdlo,

počas čoho sa poškodenej vyhrážal, aby mu vrátila jeho telefón, lebo ju zabije, na čo sa poškodenej
podarilo vytrhnúť z jeho zovretia ruky, pričom poškodenú ešte stihol cez rozbité sklo na dverách rukou
udrieť do oblasti tváre pri ľavé oko, čím poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy – tváre
v očnicovej oblasti vľavo a zakrvácanie do spojivkového vaku ľavého oka na vnútornej strane s dobou
liečenia a obmedzením v bežnom spôsobe života 2 až 3 dni a vzbudil u poškodenej obavu o jej život
a zdravie,

t e d a :

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania – násilím a na chránenej osobe – blízkej osobe,

č í m s p á c h a l :

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
§ 37 písm. m/ Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona na trest
povinnej práce vo výmere 180 (stoosemdesiat) hodín.Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonať najneskôr do
jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonávať osobne a
vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podal na tunajšom súde dňa 01.02.2024
obžalobu na A. B. C. pod č.k. Pv/241/23/3301-69 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona a § 139

ods. 1 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 30.07.2023 v čase približne o 00:30
hod. v E. v rodinnom dome č. XX po predchádzajúcej slovnej hádke so svojou manželkou – poškodenou
F. C., ktorá po hádke kvôli jej vlastnému mobilnému telefónu vzala mobil obžalovaného a vbehla s ním
do spálne domu, kde zo strachu zatvorila dvere a sadla si pri dvere tak, že bola otočená chrbtom ku
dverám a nohami zapretá o posteľ, začal narážať telom do dverí, kričať na poškodenú nech mu otvorí

dvere, vulgárne jej nadával, úderom rukou rozbil sklenú výplň okna na dverách do spálne a cez otvor
dverí chytil poškodenú zozadu rukou pod krkom a stisol ju za hrdlo, počas čoho sa poškodenej vyhrážal,
aby mu vrátila jeho telefón, lebo ju zabije, na čo sa poškodenej podarilo vytrhnúť z jeho zovretia ruky,
pričom poškodenú ešte stihol cez rozbité sklo na dverách rukou udrieť do oblasti tváre pri ľavé oko, čím
poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy – tváre v očnicovej oblasti vľavo a zakrvácanie do

spojivkového vaku ľavého oka na vnútornej strane s dobou liečenia a obmedzením v bežnom spôsobe
života 2 až 3 dni a vzbudil u poškodenej obavu o jej život a zdravie.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 03.07.2024 a 30.09.2024 vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, prehratím audiovizuálneho záznamu z výsluchu poškodenej F. C. zo dňa 01.08.2024

podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 263 ods. 4 Trestného poriadku, prečítaním
zápisnice o výsluchu svedka G. C. zo dňa 01.08.2023 (č.l. 84-85) za splnenia podmienok podľa § 263
ods. 1 Trestného poriadku, oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku č. 201/2023 Centra
duševného zdravia, s.r.o., znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
zo dňa 12.11.2023 (č.l. 92-120), oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku č. 130/2023 MUDr.

Mariána Pamulu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia zo dňa
14.11.2023 (č.l. 125-144) a jeho dodatku zo dňa 14.01.2024 (č.l. 144B-144C) podľa § 268 ods. 2
Trestného poriadku a oboznámením ostatného spisového materiálu podľa § 269 Trestného poriadku
(zápisnica o trestnom oznámení z č.l. 2-3, lekárske správy z č.l. 7-8, ftc zápisov o dychovej skúške
obžalovaného z č.l. 22, opatrenie z č.l. 49 a 52, zápisnica o obhliadke miesta činu z č.l. 86-87, správa

o povesti obžalovaného z miesta bydliska z č.l. 159, záznam zo služby z č.l. 160-161, výzva na nástup
liečenia s doručenkou z č.l. 165, plná moc z č.l. 166D, lustrácia zbraní z č.l. 166, správa z probácie
s prílohami z č.l. 243-250, správa o povesti obžalovaného z miesta bydliska z č.l. 270, správa z probácie
z č.l. 271-272, lustrácia CESDaP z č.l. 278-283, lustrácia v CDB z č.l. 284, odpis z registra trestov
z č.l. 285, lustrácia GP SR z č.l. 286-287) a oboznámením podstatného obsahu spisu Okresného súdu

Prievidza sp. zn. BN-6T/18/2023.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 03.07.2024 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/
Trestného poriadku, že sa cíti byť nevinný. Vo svojej výpovedi uviedol, že to bola iba obyčajná hádka,
manželke sa nevyhrážal zabitím, ani jej fyzicky neublížil. Poukázal na záznam zo zásahu polície na

mieste, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že k žiadnemu trestnému činu nedošlo. S manželkou sa
dohodli, že spolu strávia spoločný víkend. Manželka prišla už v piatok, kedy bolo všetko OK. V sobotu
počas dňa mali tiež príjemný čas. Vo večerných hodinách manželka začala popíjať alkoholické nápoje
vo väčšom množstve, stále sa venovala mobilnému telefónu a on ju žiadal, aby mu to vysvetlila,
pričom došlo k hádke a manželka v podnapitom stave sa rozhodla, že zavolá hliadku. Obžalovaný

ju aj opakovane prosil, aby hliadku nevolala, lebo je v podmienke. Priznal, že jej zobral telefón, lebo
mal strach z toho, že keby privolá hliadku a také niečo oznámi, aj keď je to výmysel, vedel, ako by
dopadol. Obžalovaný ostal spať v obývačke a poškodená išla spať do spálne. Poškodená prišla potichu
do obývačky a zobrala obžalovanému telefón a išla s ním do spálne. Obžalovaný skúšal dvere otvoriť
a žiadal poškodenú, aby políciu nevolala. Priznal, že sa sklo na dverách rozbilo, avšak nebolo to

úmyselne, bolo tam tenučké sklo. Začala hádka, manželka mu začala nadávať, on sa jej v tej hádkebránil, ale nijako sa jej nevyhrážal slovne, ani fyzicky. Nakoniec to obžalovaný vzdal, nech poškodená
hliadku zavolá, čo ona aj urobila. Obžalovaný išiel von čakať hliadku, neušiel, ani sa nevyhýbal.
Hliadke vysvetlil, čo sa stalo. Hliadka išla do vnútra za manželkou, obžalovaný čakal vonku. Hliadka

mu doporučila, aby z domu odišiel a v ich prítomnosti domácnosť opustil. Domov sa vrátil až v nedeľu
poobede, manželka tam už nebola. Nemal vedomosť o žiadnych zraneniach poškodenej. V pondelok
ho odviedla hliadka k vypočutiu. Výpoveď poškodenej považuje za krivú. Až na polícii sa dozvedel, že
manželka dva dni po skutku podala trestné oznámenie. Na otázky prokurátora uviedol, že manželku
nikdy fyzicky neatakoval, nikdy by jej neublížil, v poslednom čase sa viacej hádali. Zranenia poškodenej

mohli vzniknúť, keď jej chcel zobrať jeho mobilný telefón. Telefón jej chcel zobrať preto, aby nevolala
políciu. Nevie, prečo chcela manželka volať políciu. S políciou riadne spolupracoval. Vznikla manželská
hádka, lebo si poškodená s niekým vypisovala, mala vypité a začali narážky z jej strany, výsmechy.
Priznáva, že urobil chybu, lebo mal vtedy zo spoločnej domácnosti odísť. On nebol vtedy pod vplyvom
alkoholu, ani neodmietol dychovú skúšku. Na otázky súdu uviedol, že precitol na to, keď mu poškodená
vzala jeho mobilný telefón. Tiež uviedol, že počul, ako poškodená dvakrát spadla v podnapitom stave.

Keď mu poškodená zobrala telefón, tak sa za ňou rozbehol a ako si poškodená sadla a oprela sa o tie
dvere, tak do nich asi niečím drgol, bolo tam tenké sklo, nemal úmysel ich rozbiť. Nemal žiadne zranenia
na rukách. Obžalovaný uviedol, že telefón poškodenej vyhodil von, lebo mu vadilo, že si s niekým
písala. Predtým nikdy také nič neurobil, nevie si to vysvetliť. Skratovo chytil ten mobil, nemá problém so
žiarlivosťou. Dychovej skúške bol podrobený až v pondelok, v predmetný deň dychovej skúške nebol

podrobený. Z výsledku dychovej skúšky bol prekvapený, v ten deň jedol len sladkosti, tiež použil ústnu
vodu, aj ten policajt mu povedal, že je to len zbytkový, druhý krát mu už fúkať nedali. Aj zo správy
o povesti od obce bol prekvapený. V ten večer 30.07.2023 žiadny alkohol nepil, naviac on víno nepije.
Obžalovaný priznal, že telefón poškodenej hodil vonku do kýbľa s vodou.

Poškodená F. C. na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2024 využila svoje právo odoprieť vypovedať
v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku s odôvodnením, že obžalovaný je jej manžel, ako
aj z dôvodu, že sa už k tomu nechce vracať. Prokurátor navrhol oboznámiť audiovizuálnu nahrávku
z výsluchu poškodenej zo dňa 01.08.2023 o 14:06 hod., s čím vyslovil súhlas obžalovaný, ako aj
jeho obhajca, preto súd v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 263 ods. 4

Trestného poriadku pristúpil k prehratiu tohto záznamu, ktorý sa nachádza na CD na č.l. 77. Poškodená
po zákonnom poučení v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku uviedla, že právo odoprieť
vypovedať nevyužíva a vypovedať bude. Ku skutku uviedla, že obžalovaný prišiel asi okolo 23:00 hod.
v sobotu 29.07.2023 v zlej nálade a začal jej vyčítať, že si s niekým píše, že niekoho má, že má milencov,
že si to s nimi vybaví a vulgárne jej nadával, že je „piča, kurva, jebnutá, zviera“. Potom išiel do obývačky,

to bolo o 22:00 hod., potom odišiel preč a vrátil sa o hodinu okolo tej 23:00 hod. a ona si medzitým písala
s dcérou a so synom, písala si aj s bratom, ktorý prišiel za ňou z onkológie, tak mu písala SMS správu
ako sa má a potom si položila telefón pod televízor v kuchyni. Potom si išla zapáliť a prišla do kuchyne
a ten telefón tam nebol. Išla za obžalovaným a slušne sa ho opýtala, kde má telefón, na čo jej povedal,
že nevie, on ho nevidel, tak mu zobrala jeho telefón a povedala mu, že keď jej vráti telefón, tak mu dá

jeho. Obžalovaný jej povedal, že pomocou jeho telefónu nájde ten jej, tak mu dala jeho telefón. Vzápätí
on povedal, že to sa nedá. Opäť chodila do kuchyne a za ním a prosila ho, nech jej vráti jej telefón,
pretože nikto iný tam nebol, len oni dvaja. Nikto iný jej ho vziať nemohol. Tak si vzala ten jeho telefón, on
ako zmyslov zbavený vystrelil za ňou a začal jej vykrúcať prsty, aby dostal z jej rúk jeho telefón a popri
tom jej vulgárne nadával piča, kurva, vráť mi môj telefón. Rýchlo sa jej podarilo nejako vymaniť z jeho

rúk a bežala do spálne. V zámku nebol kľúč, tak jej napadlo, že sa oprie o dvere a zaprela sa nohami
o posteľ. Obžalovaný začal celým telom vrážať do tých dverí a ju až odhadzovalo. Pozná jeho heslo do
telefónu, tak rýchlo napísala kamarátke B. H., aby volala políciu, ona jej odpísala: „F., veď máš telefón“
a napísala číslo 158. Medzitým, ako vytáčala číslo, tak obžalovaný rozbil dvere na spálni. Vopchal tam
ruku a začal ju škrtiť, nejako sa mu vymanila, tlačil jej na oko, v tom sa ozvala z telefónu polícia, tak

začala rozprávať a on pochopil, že to je polícia a opýtal sa jej či volá s políciou. Potom odstúpil a povedal,
že tak dobre, ja sa im priznám. A keď ju držal za krk, tak jej uvádzal, aby mu vrátila ten telefón, pretože ju
zabije, a že je to jeho súkromný majetok. Z tej izby vyšla, až keď boli policajti pri dverách, pretože sa ho
bála. Bála sa skôr vyjsť. Na otázky policajta uviedla, že z konania obžalovaného mala obavu o svoj život
a zdravie, pretože bol strašne agresívny, nečakala, že rozbije okno a vôbec nie, že ju bude škrtiť, a že

sa jej bude vyhrážať. Utrpela len drobné zranenia, a to podliate oko, pričom sa nemohla pozerať doľava,
zahmlievalo sa jej ľavé oko, preto išla v nedeľu aj na pohotovosť. Ona sa inak zdržiava u matky na
adrese I. XXX, predtým tam chodila väčšinou nakŕmiť psov, striedala sa so svokriným priateľom a občas
tam prespávala, ale to bolo veľmi striedmo. Obžalovaný konzumuje alkohol takmer nonstop, má veľmimálo svetlých chvíľok. Tento rok bol len párkrát v práci, keď prišiel do práce, tak sa na prácu vôbec
nevedel sústrediť, to skôr riešil internet. Na obžalovaného pôsobí alkohol tak, že mu nevie odolať. V tú
sobotu do nejakej tretej nepil, ako náhle poškodená odišla k mamine a vrátila sa, už bol obžalovaný pod

vplyvom. Súd k tomu poznamenáva, že poškodená bola počas celého výsluchu rozrušená a výsluch bol
prerušovaný jej plačom, ako to vyplynulo z predmetnej nahrávky.

Súd so súhlasom obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného
poriadkuprečítalvýpoveďsvedkaG.C.zprípravnéhokonaniazodňa01.08.2024povzneseníobvinenia

(č.l. 84-85). Svedok po zákonnom poučení v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku uviedol, že
s obžalovaným je v príbuzenskom pomere, je to jeho otec, avšak právo odoprieť vypovedať nevyužíva
a vypovedať bude. Vo svojej výpovedi uviedol, že býva v obci I. aj s poškodenou – svojou matkou
a sestrou J.. Matka má dlhodobo zhoršený vzťah s obžalovaným, a to už aj 2-3 roky, nakoľko sa
obžalovaný prestal postupne starať o chod ich spoločnej firmy a začal postupne viacej piť alkohol. Aj
svedok mal s obžalovaným zhoršené vzťahy a preto sa aj s matkou odsťahovali a prakticky od leta 2022

trvalo býva v obci Prusy v dome babky. Vie o tom, že obžalovaný má zákaz požívať alkoholické nápoje.
Svedok občas (cca 1-2 krát do mesiaca) ide pozrieť obžalovaného a postarať sa o psy. Uviedol, že bol
svedkom toho, že ako došiel, tak obžalovaný už bol viditeľne pod vplyvom alkoholu, to na ňom proste
poznal ako vyzeral aj podľa artikulácie reči. Čo sa týka skutku z tohto víkendu, tak vedel o tom, že mama
išla v sobotu za obžalovaným na dom, aj tam varili guláš a bola tam celý deň, mala tam byť až doobeda

do nedele. Ráno ako sa svedok zobudil, tak zistil, že matka je už doma, že sa jej u otca niečo stalo.
Povedala mu a aj sestre, že v noci musela volať na otca hliadku polície, nakoľko ten mal zasa vypité
a v noci jej mal vziať mobil. Kvôli tomu sa jej mal potom nejako vyhrážať a dobíjať sa za ňou do spálne.
Svedok sa jej nechcel nato moc vypytovať, lebo bola celá roztrasená. O tom, že otec v noci rozbil na
spálni okno na dverách, sa dozvedel až v nedeľu večer od babky z otcovej strany, že sa niečo také stalo.

On bol potom aj u otca v dome v nedeľu večer a videl to rozbité okno. Otca sa pýtal na mamin mobil,
že kde ho dal. Otec mu tvrdil, že ho nemá a určite ho iba niekam položila, alebo stratila, alebo že ho
má niekde vybitý. Svedok ho aj potom hľadal po dome, ale nenašiel ho. Na otcovi v nedeľu videl, že má
dosť vypité, lebo sa s ním nedalo ani poriadne baviť, bol úplne mimo a ledva prišiel otvoriť, potácal sa
tak, že stál ledva na nohách. Otca sa preto ani nevypytoval, čo sa tam dialo v noci, on sám niečo brblal,

ani mu poriadne nerozumel. Dnes išiel s policajtmi ku ním domov do Miezgoviec za účelom vykonania
ohliadky miesta činu, počas ktorej bol policajtmi nájdený matkin mobil v plastovom vedre ponorený do
vody, vedro bolo položené v pivnici na zemi hneď za schodmi.

Zo záverov znaleckého posudku č. 201/2023 Centra duševného zdravia, s.r.o., znaleckej organizácie

z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 12.11.2023 (č.l. 92-120) vyplýva, že
obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel duševnou chorobou v pravom zmysle slova a netrpí ňou
ani v súčasnosti. U obžalovaného je prítomný tzv. syndróm závislosti od alkoholu (dg. F10.2). Znalec
vyhodnotil rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného v čase skutku ako plne zachované.
Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, pokiaľ bude abstinovať

od alkoholu, nakoľko netrpí žiadnou inou duševnou chorobou. Vzhľadom na už nariadené ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou nie je znalcom zo psychiatrického hľadiska indikované
žiadne ďalšie, či iné liečenie okrem toho, ktoré mu už je uložené.

Zo znaleckého posudku č. 130/2023 MUDr. Mariána Pamulu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie chirurgia, traumatológia zo dňa 14.11.2023 (č.l. 125-144) a jeho dodatku zo dňa 14.01.2024
(č.l. 144B-144C) vyplýva, že poškodená počas skutku utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy -
tváre, oko očnicovej oblasti vľavo a tiež zakrvácanie do spojivkového vaku ľavého oka, na vnútornej
strane. Jednalo sa o ľahkú formu pomliaždenia. V mechanizme vzniku zranenia sa mohol uplatniť úder
vedený rukou útočníka, skôr zovretou v päsť, než otvorenou dlaňou do oblasti tváre - ľavého oka,

pričom došlo k prejavom ľahšej formy pomliaždenia mäkkých tkanív okolo očnicovej oblasti. Intenzita
pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola veľmi slabá až slabá. Mechanizmom, ktorý uviedla poškodená,
ako mal fyzický incident prebiehať, môže byť spôsobené zranenie charakteru, ako bolo popisované
u poškodenej v zdravotnej dokumentácii. Zranenia si vyžadujú liečbu približne do 1 týždňa s tým, že
za adekvátnu dobu liečby znalec považuje dobu 2-3 dni. Obmedzenie ľahkého charakteru sa týkalo

psychickej aktivity, zapájania zmyslových orgánov – zraku do činnosti, tiež čiastočne i v náročnej fyzickej
aktivite, v manuálnej práci a činnosti. Podľa názoru znalca je veľmi nepravdepodobné, aby ku zraneniu
poškodenej došlo pádom a nárazom na zem, stenu, nábytok a podobne, pričom pád a ešte k tomuopakovaný, ako to uvádza obžalovaný nesvedčí pre zranenie, ktoré je popisované v objektívnom náleze
v zdravotnej dokumentácii.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu (č.l. 86) zo dňa 01.08.2023 vyplýva, že táto bola realizovaná dňa
01.08.2023 od 08:00 hod. do 08:15 hod., je tam popis miesta činu ako aj osôb, ktoré sa obhliadky
zúčastnili. Zo zápisnice tiež vyplýva, že dvere do spálne majú rozbitú sklenenú výplň o rozmere cca
20 x 70 cm, kde chýba sklo v spodnej časti výplne. Na dlážke nie sú žiadne črepy. V pivnici sa našlo
plastové vedro s vodou, v ktorom bol ponorený mobilný telefón zn. iPhone. Mobil sa nedá zapnúť a bol

odovzdaný synovi poškodenej.

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného (č.l. 22) vyplýva, že tento bol podrobený dychovej skúške
dňa 31.07.2023 o 14:24 hod. s výsledkom 0,12 mg/L alkoholu v dychu.

Zo zápisnice o trestnom oznámení (č.l. 2-3) vyplýva, že dňa 31.07.2024 o 10:00 hod. sa dostavila

poškodená na OO PZ Bánovce nad Bebravou podať trestné oznámenie na manžela, kde uviedla
v podstate rovnaké skutočnosti, ako aj vo svojej výpovedi po vznesení obvinenia. K trestnému
oznámeniu doložila aj lekárske správy z ošetrenia.

Z lekárskych správ predložených poškodenou zo dňa 30.07.2023 (č.l. 7-8) vyplýva, že poškodená bola

na očnom vyšetrení, kde bola odoslaná z traumatológie a kde uviedla, že ju predchádzajúceho dňa
napadolmanžel,uvádzalaúderdooblastiľavéhooka.Bolastanovenádiagnóza:pomliaždeniemihalnice
a okolia oka a podspojovková sifúzia vľavo. Bola tiež na traumatologickom vyšetrení, kde uviedla, že
predchádzajúceho dňa bola napadnutá manželom, úder do oblasti oka vľavo, aktuálne zhoršovanie
stavu, bolesti očnej gule, zahmlené videnie. Bolo doporučené očné vyšetrenie a stanovená diagnóza:

pomliaždenie mihalnice a okolia oka.

Zo správy od obce E. o povesti obžalovaného zo dňa 01.08.2023 (č.l. 157) vyplýva, že obžalovaný má
trvalý pobyt v rodinnom dome v danej obci so súp. číslom 29, kde má trvalý pobyt aj poškodená. Starostu
obceupozornilananadmernépožívaniealkoholickýchnápojovobžalovanýmmatkaobžalovaného,ktorá

ho zároveň požiadala, aby oslovil občanov obce, aby obžalovanému neposkytovali alkohol. Obec voči
obžalovanému neeviduje žiadne sťažnosti. Z aktualizovanej správy o povesti obžalovaného od obce E.
zo dňa 16.08.2024 (č.l. 270) vyplýva, že obžalovaný naďalej býva na adrese trvalého pobytu, riešený
v priestupkovom konaní v obci nebol.

Zo záznamu zo služby OO PZ Bánovce nad Bebravou (č.l. 160-161) vyplýva, že dňa 30.07.2023 od
00:35 hod. do 02:02 hod. zasahovala hliadka OO PZ Bánovce nad Bebravou v Miezgovciach č. 29 kvôli
domácim nezhodám – oznamovateľku napadol manžel. Konflikt nastal kvôli hádke ohľadne ich firmy
už od rána, obaja mali vypité. Oznamovateľka bola značne pod vplyvom alkoholu, avšak odmietla sa
podrobiť dychovej skúške. Počas prítomnosti hliadky obžalovaný opustil v taxíku domácnosť. Žiadne

protiprávne konanie zistené nebolo, osoby zranené neboli.

Z priebežných správ probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Prievidza, pracovisko
Bánovce nad Bebravou zo dňa 31.07.2024 (č.l. 243-244) a zo dňa 24.09.2024 (č.l. 271-272) vyplýva,
že obžalovaný sa zatiaľ riadne a včas dostavuje na určené termíny probačných stretnutí, ktoré sú mu

určené. V zmysle uloženého obmedzenia zákazu konzumácie alkoholu a iných návykových látok sa
obžalovaný podrobuje dychovým skúškam na alkohol, pred hliadkou OO PZ Bánovce nad Bebravou
jedenkrát s výsledkom negatívnym a pred probačnou a mediačnou úradníčkou celkovo sedemkrát tiež
s negatívnym výsledkom. Zo správy OO PZ Bánovce nad Bebravou zo dňa 30.04.2024 vyplýva, že
obžalovaný dodržuje zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Dňa

30.07.2024 sa dostavila k probačnej a mediačnej úradníčke poškodená, ktorá uviedla, že obžalovaný
riadne dodržuje všetky uložené obmedzenia súdom voči jej osobe, nie sú žiadne problémy.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je ženatý, nemá
žiadnu vyživovaciu povinnosť, je zamestnaný v spoločnosti AZ – systém s.r.o. ako riaditeľ spoločnosti,

účtovník - špecialista. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva
spravodlivosti SR vyplýva, že obžalovaný bol doteraz päťkrát postihnutý v priestupkovom konaní, pričom
v troch prípadoch išlo o priestupky na úseku dopravy, v jednom prípade išlo o neuposlúchnutie výzvy
verejnéhočiniteľaavjednomprípadeopriestupokprotiobčianskemuspolunažívaniu.Zodpisuzregistratrestov obžalovaného a pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-6T/18/2023 súd zistil,
že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdom trestaný trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou č.k. 6T/18/2023-83 zo dňa 24.04.2023, právoplatným dňa 10.05.2023 pre prečin marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h/ Trestného zákona na podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou s probačným dohľadom vo výmere 18
mesiacov, za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok. Zároveň mu bolo uložené i ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou.

Na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc
každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že vina
obžalovaného za skutok kladený mu obžalobou za vinu bola preukázaná bez dôvodných pochybností.
Obžalovaný urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo skutku mu kladeného za vinu. Vo svojej výpovedi
pripustil, že mal s poškodenou v noci zo dňa 29.07.2023 na deň 30.07.2023 konflikt ohľadne jeho

mobilného telefónu, ktorý mu poškodená vzala, avšak poprel, že by sa jej bol vyhrážal zabitím, ako
i poprel, že by bol poškodenú udrel, pripustil, že ju mohol nechtiac zasiahnuť pri tom, ako jej chcel
zobrať telefón. K rozbitej sklenenej výplni na dverách uviedol, že táto bola nie veľmi hrubá a zrejme
k jej rozbitiu došlo ako sa oprel do dverí. Podľa neho si to poškodená na neho vymyslela, táto bola
v daný večer značne pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný je však zo spáchania predmetného skutku

usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ktorá síce na hlavnom pojednávaní využila právo nevypovedať
z dôvodu, že obžalovaný je jej manžel a tiež preto, že sa už k tomu skutku nechcela vracať, avšak vo
svojej výpovedi v prípravnom konaní po vznesení obvinenia, ktorá bola i zaznamenaná na kamerovom
zázname, popísala skutok tak, ako bol neskoršie i prokurátorom ustálený v obžalobnom návrhu a táto vo
svojejvýpovediokreminéhouviedla,ževíkendtrávilispolusobžalovaným,pričomobžalovanýjejvyčítal,

že si s niekým píše na mobile, že má milencov, že si to s nimi vybaví a vulgárne jej nadával. Telefón jej
potom zmizol, mala podozrenie na obžalovaného, tak si zobrala telefón obžalovaného, ktorý jej ho chcel
zobrať a popritom jej vulgárne nadával, pričom poškodenej sa pred ním podarilo utiecť do spálne, kde
nebol kľúč, tak sa posadila ku dverám a nohami sa zaprela o dvere, kde obžalovaný sa za ňou dobíjal,
pričom rozbil sklenenú výplň na dverách, vopchal tam ruku a začal ju škrtiť, tiež jej tlačil na oko, popritom

sa jej aj vyhrážal, že ju zabije, ak mu telefón nevráti. Prestal až vtedy, keď počul, že poškodená volá na
políciu. Poškodená tiež uviedla, že z obžalovaného mala strach, pričom počas celej jej výpovede bola
poškodená rozrušená a jej výpoveď bola prerušovaná jej spontánnym plačom. Poškodená tiež uviedla,
že obžalovaný s ňou v ten večer konzumoval alkohol. Nepriamo je z predmetného skutku obžalovaný
usvedčovaný i výpoveďou svedka G. C., spoločného syna obžalovaného a poškodenej, ktorý síce nebol

priamym svedkom predmetného skutku, avšak tento uviedol, že poškodená mu uviedla, že musela volať
na obžalovaného hliadku polície, nakoľko ten mal zasa vypité a v noci jej mal vziať mobil a tiež že
sa jej mal vyhrážať, nekonkretizoval však ako. Svedok tiež uviedol, že bol po skutku za obžalovaným
a videl na ňom, že bol pod vplyvom alkoholu. Pravdivosti výpovede poškodenej nasvedčuje aj zápisnica
o obhliadke miesta činu, z ktorej vyplýva, že dvere do spálne majú v spodnej časti rozbitú sklenenú

výplň o rozmere cca 20 x 70 cm, chýba tam sklo a tiež z nej vyplynulo, že v pivnici sa našiel mobilný
telefón poškodenej hodený vo vedre s vodou, tento sa nedal zapnúť. Obžalovaný je zo spáchania
predmetného skutku usvedčovaný i závermi znaleckého posudku MUDr. Pamulu z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie traumatológia a tiež lekárskymi správami ohľadne zranení poškodenej, z ktorých
vyplýva, že poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre, oko očnicovej oblasti vľavo

a tiež zakrvácanie do spojivkového vaku ľavého oka, na vnútornej strane. Podľa názoru znalca tieto
zranenia mohli vzniknúť tak, ako to popísala vo svojej výpovedi poškodená, kde podľa názoru znalca sa
mohol uplatniť úder vedený rukou útočníka, skôr zovretou v päsť, než otvorenou dlaňou do oblasti tváre
- ľavého oka, intenzita pôsobiacej sily bola veľmi slabá až slabá. Znalec nepovažoval za pravdepodobnú
možnosť, že by k zraneniam poškodenej došlo pádom a nárazom na zem, stenu, nábytok a podobne,

pričom pád a ešte k tomu opakovaný nesvedčí pre zranenie, ktoré je popisované v objektívnom náleze
v zdravotnej dokumentácii poškodenej. Na základe týchto vyššie uvedených dôkazov považoval súd
výpoveď poškodenej za preukázanú a naopak výpoveď obžalovaného považoval za účelovú, keď
obžalovaný sám vo svojej výpovedi pripustil konflikt s poškodenou, ako aj tú skutočnosť, že poškodenej
vyčítal, že si s niekým píše a tiež to, že jej mobil zobral, ktorý najskôr od nervov hodil o zem a potom

do vedra s vodou, kde vo svetle tohto jeho počínania ohľadne telefónu poškodenej a skutočnosti, že tak
urobil preto, že si s niekým písala, súd jeho obranu, že poškodenej nijako fyzicky neublížil a nevyhrážal
sa jej zabitím, považuje za nevierohodnú. Aj jeho obrana, že svoj telefón, ktorý mu poškodená zobrala,
chcel od nej dostať naspäť preto, že sa obával, že zavolá políciu, sa javí ako nelogická, vzhľadomna jeho tvrdenie, že nemal nič vypité a nič vážne sa nestalo. K námietke obžalovaného, že výpoveď
poškodenej ako jediný usvedčujúci dôkaz, nebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom súd konštatuje,
že síce v čase výsluchu poškodenej v prípravnom konaní po vznesení obvinenia obžalovaný ešte

nemal obhajcu, keďže tento mu bol ustanovený až po jeho vzatí do väzby a obžalovaný nebol pri
tomto výsluchu prítomný, avšak tento bol zaznamenaný na kamerovom zázname a aj z jeho priebehu
vyplýva, že poškodená bola značne rozrušená a počas výsluchu dochádzalo k jej spontánnemu plaču
nad prežitou udalosťou. Súd naviac konštatuje, že táto výpoveď nebola jediným usvedčujúcim dôkazom,
ako to už aj vyššie konštatoval, nakoľko táto výpoveď poškodenej korešponduje aj s ďalšími dôkazmi

usvedčujúcimi obžalovaného, a to zápisnica o obhliadke miesta činu (poškodenie sklenenej výplne na
dverách spálne) a závery znaleckého posudku MUDr. Pamulu a lekárske správy z ošetrenia poškodenej,
kde boli zaznamenané zranenia, ktoré poškodená pri tejto udalosti utrpela. Pokiaľ sa obžalovaný bránil
tým, že poškodená pri príchode hliadky do ich rodinného domu dňa 30.07.2023 v skorých ranných
hodinách neuviedla, že by sa jej bol obžalovaný vyhrážal zabitím, alebo že by ju bol fyzicky napadol
a preto považuje jej neskoršiu výpoveď za nepravdivú, pričom v tejto súvislosti poukázal na záznam zo

služby OO PZ Bánovce nad Bebravou, kde bolo konštatované, že žiadne protiprávne konanie zistené
nebolo súd poznamenáva, že ide len o konštatovanie prítomnej hliadky, ktoré je v rozpore so zistenými
zraneniami poškodenej popísanými v lekárskych správach z toho istého dňa 30.07.2023 v poobedných
hodinách, pričom aj konštatovanie, že sa na mieste nenašlo rozbité okno nasvedčuje tomu, že zrejme
došlo k nedorozumeniu, ktoré mohlo byť spôsobené i stavom poškodenej, ktorú príslušníci označujú ako

javiacu sa pod vplyvom alkoholu, nakoľko z neskoršej obhliadky miesta činu vyplynulo, že na mieste
bolo rozbité sklo na dverách spálne. Naviac hliadka na miesto išla práve preto, ako z tohto záznamu
vyplýva, že malo ísť o domáce nezhody, kde manžel napadol oznamovateľku, rozbil okno a táto je
zašprajcovaná medzi dverami a posteľou, pričom podľa popisu je oznamovateľka vystrašená a plače. Ak
obžalovaný poukazoval na to, že jeho tvrdenie o tom, že vypité nemal, vyplýva aj z toho, že ho hliadka

nepodrobila dychovej skúške, súd konštatuje, že v tomto prípade ide len o ničím nepodložené tvrdenie,
kde aj sám obžalovaný v rámci svojej obrany tvrdil, že s policajtmi riadne spolupracoval a pre vyvrátenie
akejkoľvek pochybnosti mohol sám požiadať o vykonanie dychovej skúšky. Poškodená v trestnom
oznámení uviedla, že si spolu v ten večer otvorili víno, ktoré aj vypili a vzhľadom na závery znaleckého
posudku Centra duševného zdravia, s.r.o. č. 201/2023, kde bol u obžalovaného konštatovaný syndróm

závislosti od alkoholu, pričom podľa názoru znalca, ak by obžalovaný bol v ten večer vypil 3,25 deci
vína (polovica fľaše), išlo by o ľahkú opitosť, teda túto by na prvý pohľad ani nemuselo byť rozpoznať,
vzhľadom na vyššiu odolnosť obžalovaného. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na správu o povesti
obžalovaného z miesta bydliska, zo dňa 01.08.2023, z ktorej vyplýva, že samotná matka obžalovaného
upozornila starostu obce na nadmerné užívanie alkoholu obžalovaným a žiadala ho, aby oslovil občanov

obce, aby obžalovanému neposkytovali alkohol. I syn obžalovaného G. vo svojej výpovedi uviedol, že
obžalovaný má problémy s alkoholom a svedok ho videl pod vplyvom alkoholu aj po predmetnom skutku.
Nazákladevyššieuvedenéhomaltedasúdvinuobžalovanéhopreukázanúbezdôvodnýchpochybností,
pričom skutok popísaný vo výrokovej časti rozhodnutia aj podľa názoru súdu napĺňa znaky skutkovej
podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného
zákona. Podľa názoru súdu je závažnosť predmetného skutku v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona
vyššia než nepatrná, vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku, ako i na okolnosť, že obžalovaný
sa predmetného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby za inú jeho trestnú činnosť. Z hľadiska
zavinenia obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko

z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný chcel porušiť záujem chránený zákonom.

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle § 33a
Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34
Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho
nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má
postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa
menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona a prihliadol tiež na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného
zákona, keďže použitie Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejšie au obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle
§ 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Vzhľadom na osobu obžalovaného
a na možnosti jeho nápravy, ako aj na povahu a následok spáchaného trestného činu, dospel súd

k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky, ako i individuálnej, či
generálnej prevencie, ale i zložky výchovnej, bude postačujúci aj trest povinnej práce vo výmere 180
hodín, pričom obžalovaný v záverečnej reči vyjadril svoj súhlas s prípadným uložením alternatívneho
trestu (i keď súhlas s uložením trestu povinnej práce obžalovaným sa už podľa Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 obligatórne nevyžaduje), ktorý trest súd považuje za postačujúci a primeraný.

Pri jeho ukladaní súd prihliadol na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ
jedenkrátsúdomtrestanýpodmienečnýmtrestomodňatiaslobody.Prihliadolajnapriestupkovúminulosť
obžalovaného, ktorý bol doposiaľ päťkrát postihnutý v priestupkovom konaní, v jednom prípade aj za
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol i na skutočnosť, že
predmetného skutku sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby v trestnej veci vedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. BN-6T/18/2023, ktorá okolnosť by síce sama o sebe evokovala

ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody, avšak vzhľadom na novú trestnú politiku vyjadrenú
v novelizovanom Trestnom zákone účinnom od 06.08.2024, kde sa kladie dôraz na využívanie prvkov
restoratívnej justície a alternatívneho trestania a s prihliadnutím na jednu zo zásad ukladania sankcií, že
sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu a na osobu páchateľa a jeho
pomery, má súd za to, že je možné uložiť obžalovanému i alternatívny trest k trestu odňatia slobody

v podobe trestu povinnej práce. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný je riadne zamestnaný
v spoločnosti A-Z systém s.r.o. ako riaditeľ spoločnosti, účtovník – špecialista, pričom konateľkou tejto
spoločnosti je poškodená a od prepustenia obžalovaného z výkonu väzby obžalovaný v tejto spoločnosti
aj naďalej pokračuje, kde dokonca s poškodenou aj spolupracuje. Podľa priebežnej správy z probácie
obžalovaný sa probácii riadne podrobuje, dodržiava uložené obmedzenia a povinnosti a aj samotná

poškodená potvrdila, že obžalovaný obmedzenia vo vzťahu k nej riadne dodržiava. Súd prihliadol aj
na skutočnosť, že nakoľko sa obžalovaný predmetného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby
za inú trestnú činnosť, vedenú na tunajšom súde pod sp. zn. BN-6T/18/2023, kde mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, hrozí mu reálna premena tohto trestu na
trest nepodmienečný, preto podľa názoru súdu v predmetnej veci nie je nevyhnutné obžalovanému

ukladať len trest odňatia slobody, ktorý by vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona
musel byť uložený ako trest nepodmienečný, ale s ohľadom na vyššie uvedené má súd za to, že účel
trestu je možné zabezpečiť aj trestom povinnej práce v hornej polovici trestnej sadzby, pričom tento bude
v dostatočnej miere plniť požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie, ako
i zložku výchovnú. Trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonať najneskôr do jedného roka od

nariadenia jeho výkonu, osobne a vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu.

Nakoľko podľa záverov znaleckého posudku č. 201/2023 Centra duševného zdravia, s.r.o. z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie je u obžalovaného prítomný tzv. syndróm závislosti od
alkoholu, bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či je namieste ukladať obžalovanému i ochranné opatrenie

vpodobeochrannéholiečenia.Znalecvovyššiecitovanomznaleckomposudkukonštatoval,žekeďžeuž
obžalovanýmánariadenéochrannéprotialkoholickéliečenieambulantnouformouvtrestnejvecivedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. BN-6T/18/2023, nie je znalcom zo psychiatrického hľadiska indikované
žiadne ďalšie, či iné liečenie okrem toho, ktoré mu už je uložené. Vzhľadom na tieto závery znalca preto
súd obžalovanému žiadne ďalšie ochranné opatrenie neukladal.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).