Rozsudok – Pracovné právo ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 14, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Cpr/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201366
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8720201366.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25 29Cpr/16/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: I.V.A., s.r.o., Komenského 848, 069 01
Snina, IČO: 36 452 751, zast.: LEGAL & CORP AK, Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325,
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

25 29Cpr/16/2023

I. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou zo dňa 10.03.2020 j e n e p
l a t n é .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 4 899,20 EUR s 5 %
úrokom z omeškania zo sumy 2 449,60 EUR od 21.04.2020 do zaplatenia a zo sumy 2 449,60 EUR od
21.05.2020 do zaplatenia od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

22 29Cpr/16/2023

1. Žalobkyňa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Poprad pod sp. zn. 9Cpr/8/2020 sa
domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou zo dňa
10.03.2020 je neplatné a súčasne náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za

výpovednú dobu 2 mesiacov s úrokom z omeškania 5 % ročne od 21.04.2020 do zaplatenia. Prílohou
uvedenej žaloby bola aj špecifikácia uplatňovanej náhrady mzdy v sume 4 899,20 EUR.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 01.06.2017 uzatvorila pracovnú zmluvu. Žalovaný s
ňou skončil pracovný pomer 10.03.2020. Jedna zo súčasných dvoch konateliek F. G., dňa 08.03.2020
pozvala na pracovnú poradu žalobkyňu, ktorej predmetom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru
s ňou, ako aj ďalším zamestnancom a to H. C.. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo

odôvodnené tým, že od 07.12.2017 je spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti SlovDef Techonologies
s.r.o. Odo dňa 03.01.2020 je zapísaný v obchodnom registri predmet činnosti uvedenej spoločnosti,
obchodovaniesvýrobkamiobrannéhopriemyslu,čomájednoznačnekonkurenčnýcharakterkpredmetu
činnosti žalovaného. Počas trvania pracovného pomeru môže popri svojom zamestnaní vykonávaťinú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter len
so súhlasom zamestnávateľa. Súčasne zamestnanec nesmie zneužívať informácie nadobudnuté v
súvislosti a pri výkone zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb, alebo iných

fyzických, alebo právnických osôb. Je teda zrejmé, že finančne náročnú situáciu svojho zamestnávateľa
ste zneužili vo svoj prospech. S vyššie uvedeným článkom je v priamej súvislosti aj uzatvorenie
mimoriadne nevýhodnej zmluvy s F. C. pre spoločnosť vášho zamestnávateľa, kedy vaša spoločnosť
v konečnom dôsledku zinkasovala odmenu vo výške 40 372,48 EUR s tým, že o vyššie uvedenom sa
spoločnosť žalovaného mala dozvedieť z e-mailu bývalého konateľa H. C. zo dňa 12.02.2020.

3. Žalobkyňa je spoločníkom a zároveň konateľom vyššie uvedenej obchodnej spoločnosti, avšak
vo vzťahu k tretím stranám, sú údaje zapísané v obchodnom registri účinné odo dňa ich zápisu v
príslušnom obchodnom registri, teda skutočnosť, že spoločnosť žalobkyne je držiteľom živnostenského
oprávnenia na výrobu výrobkov obranného priemyslu je žalovanému známa od 07.12.2017. Skutočnosť,
že spoločnosť žalobkyne je držiteľom povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, čo

žalovaný v popise okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádza ako domnelý dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru, je rovnako tiež žalovanému, ako aj všetkým stranám známa odo dňa
zápisu tohto údaja v príslušnom obchodnom registri. Žalovanému platnosť povolenia na obchodovanie
s výrobkami obranného priemyslu zanikla 09.12.2018, preto zo strany žalobkyne ani nemohlo dôjsť
k žiadnemu výkonu činnosti, ktorá by mohla mať konkurenčný charakter ku činnosti žalovaného ako

zamestnávateľa. V čase, keď spoločnosť žalobkyne obdržala povolenie na obchodovanie, žalovaný už
pomerne dlhší čas nemohol túto činnosť vykonávať, v dôsledku čoho ani nemohlo ku konkurenčnej
činnosti dôjsť. Na preukázanie týchto tvrdení predkladá zoznam spoločností s platným povolením na
obchodovanie a sprostredkovateľskú činnosť ku dňu 10.07.2017, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
žalovaný bol oprávnený obchodovať s výrobkami obranného priemyslu iba do 09.12.2018.

4. Podľa názoru žalobkyne v ďalšom absencia konkrétnych informácií, ktoré by mala zneužiť vo svoj
prospech zakladá dôvodnosť neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Poukázala na ust.
§ 5 ods. 1 zákona č. 392/2011 Z.z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu, z ktorého je
možné podľa jej názoru jednoznačne vyvodiť záver, že ku žiadnemu zneužitiu informácií nadobudnutých

v súvislosti s výkonom zamestnania pri získaní povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného
priemyslu zo strany žalobkyne nedošlo, keďže všetky predpoklady na získanie povolenia sú závislé
na iných skutočnostiach, nijako nesúvisiacich so zamestnaním alebo jej pracovnou pozíciou. Žalovaný
absurdne vyvodil záver o tom, že spoločnosť žalobkyne zinkasovala odmenu v súvislosti so zmluvou
uzatvorenou s F. C.. Predmetom tejto zmluvy je odplatné postúpenie pohľadávky, z ktorej vyplýva

povinnosť zaplatiť F. C. odmenu vo výške 100 % rozsahu postúpenej pohľadávky.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je možné súhlasiť so záverom žalobkyne, ktorá
tvrdí, že nemohlo dôjsť k výkonu konkurenčnej činnosti jej obchodnou spoločnosťou. Poukázal na
to, že spoločnosť žalobkyne od 07.12.2017 mala v predmete činnosti výrobu výrobkov obranného

priemyslu, výskum a vývoj výrobkov obranného priemyslu, nákup, predaj a prepravu zbraní a streliva,
vypožičanie, prenájom a úschovňu zbraní a streliva, prevádzkovanie strelnice a od 03.01.2020
právo na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Spoločnosť žalovaného od 23.12.2003
mala v predmete činnosti uvedený vývoj, výrobu, opravu, úpravu, znehodnocovanie zbraní, výrobu
výrobkov obranného priemyslu od 10.10.2018, vypožičiavanie, prenájom a úschovu zbraní a streliva od

30.11.2016 a v čase od 14.03.2003 do 23.08.2019 obchodovanie s vojenským materiálom. Na základe
uvedeného je možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že žalobkyňa zneužila finančne náročnú situáciu
svojho zamestnávateľa, aby získala oprávnenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu pre
právnickú osobu, v ktorej má 50 % podiel ako spoločník. Argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa zmluvy
o postúpení pohľadávky považuje za zmätočnú a nejednoznačnú, keďže sa žalobkyňa nevyjadrila k

okolnostiam za akých a hlavne z akého dôvodu pristúpila jej spoločnosť k uzatvoreniu takejto zmluvy.

6. Žalobkyňa v replike uviedla, že zo strany žalovaného v dôvodoch okamžitého skončenia pracovného
pomeru absentuje akékoľvek uvedenie, o aké konkrétne zneužitie informácií mohlo a malo dôjsť.
Preto sa len žalobkyňa môže domnievať, že žalovaný nesprávne odvodzuje získanie povolenia na

obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu spoločnosti SlovDef Technologies s.r.o. so zneužitím
nejakých informácií v prospech uvedenej spoločnosti. Toto tvrdenie žalovaného a jeho následná
argumentácia je však nesprávnym záverom, keďže získanie povolenia na obchodovanie s výrobkamiobranného priemyslu bolo aj je, podmienené splnením zákonných predpokladov tak ako aj pre právnické
osoby tak aj členov štatutárnych orgánov, a teda aj samotnej žalobkyne.

7. Žalobkyňa je toho názoru, že jej konaním nedošlo, ani nemohlo dôjsť k žiadnemu výkonu činností,
ktorá by mohla mať konkurenčný charakter ku činnosti žalovaného ako zamestnávateľa. Toto tvrdenie
odvodzuje od skutočnosti, že žalovaný nemohol a v súčasnosti ani nemôže legálne vykonávať činnosť
obchodovania s výrobkami obranného priemyslu a to od 09.12.2018, nakoľko nie je držiteľom platného
povolenia. Spoločnosť žalobkyne obdržala povolenie na vykonávanie uvedených činností v čase,

kedy už spoločnosť žalovaného dlhší čas túto činnosť vykonávať nemohla. Žalovaný nesprávne
uvádza ako príklad porušenia zákazu konkurencie predmety podnikania spoločnosti žalobkyne, ako aj
žalovaného. Spoločnosť žalobkyne bola držiteľom oprávnenia na výrobu výrobkov obranného priemyslu
od 07.12.2017, naproti tomu žalovaný až od 10.10.2018, teda takmer 10 mesiacov neskôr a navyše
výkon tejto konkrétnej podnikateľskej činnosti je priamo závislý od vydania povolenia na obchodovanie.
Beztohtošpecifickéhopovolenianiejemožnévykonávaťsamotnúvýrobuvýrobkuobrannéhopriemyslu,

preto v tomto prípade nemohlo dôjsť k porušeniu zákazu konkurencie.
8. Pokiaľ žalovaný poukázal na ďalšie predmety činnosti spoločnosti žalobkyne, ktoré majú mať
konkurenčnýcharakterkpredmetučinnostižalovaného,taktietoneboliuvedenéakodôvodpreokamžité
skončenie pracovného pomeru.

9. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný si dlhodobo, najmenej od roku 2016 neplní svoje záväzky voči
veriteľomaztohtodôvodunepožívadobrémenoakonanímžalobkynenemohlodôjsťkjehopoškodeniu;
v ďalšom sa úmyselne vyhýba svojim zmluvným povinnostiam a zavádzajúco sa vykrúca zo svojich
záväzkov, čo je v obchodných kruhoch žalovaného všeobecne známe. Z vyššie uvedeného dôvodu F.
C. pristúpila k odplatnému postúpeniu jej pohľadávky voči žalovanému na spoločnosť žalobkyne. Za

spoločnosťžalobkynevšakkupodpísaniutejtozmluvydošloostatnýmičlenmištatutárnehoorgánumimo
žalobkyne. Navyše sa žalovaný mylne domnieva, že o podpísaní zmluvy sa žalovaný dozvedel až z
nejakého emailu, ako je to uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru, nakoľko o podpísaní
zmluvy sa žalovaný dozvedel prostredníctvom vtedajšieho konateľa v deň jej podpisu.

10. Žalovaný v duplike uviedol, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že dôvod skončenia
pracovného pomeru je nejednoznačný a neurčitý, čím došlo k splneniu hmotno-právnych podmienok
pre skončenie pracovného pomeru. K splneniu hmotno-právnej podmienky pre okamžité skončenie
pracovného pomeru je potrebné, aby bol uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
s konkretizovaním dôvodu, teda s jeho popisom. Neexistuje žiadne ustanovenie zákona, či odkaz na

judikatúru, ktorá by vyžadovala spísanie celého zmluvného priebehu pre rozhodovanie v zmysle súdnej
praxe. Je potrebné to, aby konkrétny dôvod bol špecifikovaný a nebol zameniteľný s iným dôvodom.
Vo výpovedi žalobkyne je jasne a zreteľne uvedený popis závažného porušenia pracovnej disciplíny, z
ktorého vyplýva, že zo strany žalobkyne došlo k výkonu práce, ktorá má konkurenčný charakter výkonu
práce, ktorú žalobkyňa vykonávala u žalovaného, pričom na takýto druh práce nemala písomný súhlas.

Ďalej pri popise výpovedného dôvodu, žalovaný ako zamestnávateľ tiež poukázal na uzatvorenie zmluvy
s B. C., ktorá bola nevýhodná pre spoločnosť žalovaného, avšak prinášala profit spoločnosti žalobkyne.

11.Súdnazákladeskutkovýchtvrdenížalobkyne,popretískutkovýchtvrdenížalovaného,oboznámením
pracovnej zmluvy, okamžitým skončením pracovného pomeru, mandátnou zmluvou, zmluvou o

postúpení pohľadávok, výpismi z obchodného registra, mailovou komunikáciou konateľa spoločnosti
žalovaného, podaniami Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, výsluchom strán sporu,
svedkov B. G., A. I., ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

12. Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou pracovnú zmluvu dňa 30.05.2017 na pracovnú pozíciu firemného

právnika do 31.12.2017. Z obsahu rozsudku Krajského súdu Prešov 8Co/16/2021 v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Poprad 19C/21/2020, v ktorom sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia
mzdy za mesiac december 2019 až február 2020, vrátane náhrady za nevyčerpanú dovolenku, súd I.
inštancie zistil, že medzi stranami sporu bol dňa 30.05.2017 uzatvorený dodatok č. 1 pracovnej zmluvy,
ktorýmboladohodnutávýškamzdyna1270EURvhrubomadňa30.06.2019dodatokpracovnejzmluvy,

ktorým bola zmenená mzda žalobkyne u žalovaného na sumu 3 500 EUR v hrubom.

13. Podľa čl. VII bodu 1 zmluvy, zamestnanec je povinný nezneužívať informácie nadobudnuté v
súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb, aleboiných fyzických, alebo právnických osôb. Dňa 10.03.2020 žalovaný oznámil písomne žalobkyni okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre porušenie pracovnej
disciplíny. V dôvodoch okamžitého skončenia uviedol, že odo dňa 07.12.2017 je spoločníčkou a

konateľkou spoločnosti SlovDef Technologies s.r.o.. Odo dňa 03.01.2020 je v obchodnom registri
zapísaný predmet činnosti uvedenej spoločnosti obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu v
rozsahu rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky s tým, že o toto povolenie žiadali v
roku 2019, čo vyplýva zo značky rozhodnutia, pričom obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu
má jednoznačne konkurenčný charakter k predmetu činnosti vášho zamestnávateľa. Počas trvania

pracovného pomeru môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k
predmetučinnostizamestnávateľakonkurenčnýcharakter,alepotrebujektomupredchádzajúcipísomný
súhlas zamestnávateľa, ktorý nedostala, ani oňho nepožiadala. Navyše, v pracovnej zmluve v čl. VII.
písm. a) sa uvádza, že zamestnanec je povinný nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri
vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb, alebo iných fyzických a
právnických osôb, a preto je teda zrejmé, že finančne náročnú situáciu svojho zamestnávateľa zneužila

vo svoj prospech, aby získala oprávnenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu pre
právnickú osobu, v ktorej má 50 % podiel. S vyššie uvedeným článkom je v priamej súvislosti uzatvorenie
mimoriadne nevýhodnej zmluvy s F. C. pre spoločnosť zamestnávateľa, kedy jej spoločnosť v konečnom
dôsledku zinkasovala odmenu vo výške 40 372,48 EUR. O vyššie uvedenom sa spoločnosť žalovaného
mala dozvedieť z e-mailovej komunikácie bývalého konateľa zo dňa 12.02.2020.

14. Žalobkyňa v rámci svojej výpovede uviedla, že dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného
pomeru nie sú dostatočné, jednoznačné a zrozumiteľné, keďže bývalý zamestnávateľ uvádza ako
jeden z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru zneužitie informácií nadobudnutých v
súvislosti s výkonom jej zamestnania s tým, že sa mala dopustiť závažného porušenia pracovnej

disciplíny, nakoľko od 07.12.2017 je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti SlovDef Technologies, ktorá
odo dňa 03.01.2020 má v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti obchodovania s výrobkami
obranného priemyslu a o toto povolenie mala spoločnosť požiadať v roku 2019. V zmysle 3. odstavca
popisu závažného porušenia bolo podľa žalovaného zrejmé, že finančne náročnú situáciu svojho
zamestnávateľa mala zneužiť vo svoj prospech. Tieto tvrdenia popiera s poukazom na skutočnosť,

že v zmysle aktuálneho, resp. úplného výpisu z obchodného registra je zrejmé, že spoločníčkou s
kvalifikovanou účasťou a zároveň konateľkou spoločnosti SlovDef Technologies je od 07.12.2017 a
z tohto istého výpisu je zrejmé, že nadobudla oprávnenie na obchodovanie s výrobkami obranného
priemyslu s účinnosťou od 03.01.2020. V ďalšom poukázala na ust. § 9 zákona č. 392/2011 o
obchodovanísvýrobkamiobrannéhopriemyslu,vzmyslektoréhomožnostýmitovýrobkamiobchodovať

až odo dňa zápisu predmetu tejto činnosti do obchodného registra. V tejto súvislosti preto poukazuje
na zmätočnosť a nejasnosť uvedeného dôvodu, keďže podľa názoru žalovaného sa mala dopustiť
hrubého porušenia pracovnej disciplíny tak, že mala zneužiť vo svoj prospech finančne náročnú
situáciu zamestnávateľa. Žalovaný však nijakým spôsobom nekonkretizoval, ani nešpecifikoval uvedené
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň uviedol, že mala uzatvoriť nejakú nevýhodnú zmluvu

s treťou stranou. Toto tvrdenie žalovaného, ktorého sa pridržiava aj v písomnom vyjadrení popiera,
vzhľadom na skutočnosť, že súdu spolu so žalobou bola doručená zmluva o postúpení pohľadávky.
Z tejto je zrejmé, že postúpenie pohľadávky je odplatným úkonom, a teda spoločnosť SlovDef
Technologies nezinkasovala, ani nemohla zinkasovať žiadnu odmenu z tohto postúpenia, naopak
uvedená spoločnosť je v súčasnosti dlžníkom pani C., nakoľko tento záväzok doposiaľ vyporiadaný

nie je. Z uvedených dôvodov je potom zrejmé, že dôvody uvedené v okamžitom skončení nie sú
jednoznačné a nezameniteľné, preto nemôžu mať za následok splnenie hmotno-právnych podmienok
na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

15. Ak by aj súd pripustil, že sú splnené podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru má

za to, že nebola v tomto prípade dodržaná dvojmesačná prekluzívna lehota na skončenie pracovného
pomeru podaním žalovaného zo dňa 10.03.2020.

16. Súčasne uviedla, že predmetom upomínacieho konania je nevyplatená mzda za mesiac december
2019, január až marec 2020 a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, pričom tento nárok jej bol

priznaný rozhodnutím súdu a je predmetom odvolacieho konania.

17. Žalovaný uviedol, že neuznáva nárok žalobkyne. Žalobkyňa v zmysle pracovnej zmluvy pracovala
na pozícii firemný právnik a jej pracovnou náplňou okrem iného bola aj príprava zmluvných podkladova zodpovednosť za právne otázky. Súčasne podľa čl. VII. pracovnej zmluvy bola ako zamestnanec
okrem iného povinná nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania
vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb. Žalobkyňa v pozícii firemného právnika pripustila,

aby spoločnosť uzatvorila nevýhodnú mandátnu zmluvu s B. F. C. a následne zneužila vedomosť o
tejto skutočnosti tak, že pohľadávka vo forme odmeny za vykonanie činnosti B. F. C. bola postúpená na
spoločnosť žalobkyne. Spoločnosť žalobkyne má pritom predmet činnosti, ktorý je v priamej konkurencii
spredmetomčinnostižalovaného,atedažalobkyňazjavneporušilaajpovinnosťnezneužívaťinformácie
nadobudnuté pri výkone zamestnania vo vlastný prospech alebo prospech blízkych osôb. Argumentácia

žalobkyne, že nemohlo dôjsť ku konkurenčnej činnosti z dôvodu, že žalovaná od 09.12.2018 prišla o
povolenie je nepravdivá, nakoľko Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky udelilo žalovanému
lehotu na likvidáciu zásob spoločnosti. Žalovaný poukázal na to, že odmena z mandátnej zmluvy, ktorá
po postúpení pohľadávky napokon skončila v spoločnosti žalobkyne, teda v spoločnosti s majetkovou
účasťou žalobkyne má hodnotu viac ako 40 000 EUR. Škoda spôsobená spoločnosti je teda pomerne
vysoká a jednoznačne odôvodňujúca okamžité skončenie pracovného pomeru.

18. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že v tomto iba dotvára obsah okamžitého skončenia
pracovného pomeru, kde v žiadnom prípade neuvádza ako dôvod také porušenie, ktorého by sa mala
dopustiťtým,žežalovanýuzatvorilnevýhodnúzmluvusB.C..Avšakvsúvislostistoutoskutočnosťoumá
za to, že k uzatvoreniu mandátnej zmluvy došlo v mesiaci august 2019, a teda ani tvrdenie žalovaného

o tom, že by hrubé porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať v pripustení uzatvorenia takejto
zmluvy opäť nezakladá zákonný dôvod, aby bolo možné s ňou v lehote 2 mesiacov okamžite skončiť
pracovný pomer, keďže o existencii mandátnej zmluvy žalovaný vedel dňom jej uzatvorenia, teda v
mesiaci august 2019. Dátum uzatvorenia mandátnej zmluvy vyplýva z ustanovení zmluvy o postúpení
pohľadávky, ktorá bola súdu predložená spolu so žalobou, nakoľko tam je jednoznačne definovaná

pohľadávka. Pracovnou náplňou na jej pracovnej pozícii bola príprava zmlúv, revízia už existujúcich
zmlúv, komunikácie s konateľom vo vzťahu k právnym otázkam spoločnosti, aj s ostatnými zamieta
zamestnancami spoločnosti. Pokiaľ ide o jej pôsobenie v spoločnosti SlovDef Technologies, všetky
zmluvy boli pripravované bez jej súčinnosti, ako zamestnanec žalovaného tieto zmluvy videla pred ich
podpisom a konateľovi s ohľadom na ich pracovnú náplň uviedla, že je z právneho hľadiska ich obsah

v poriadku. V súvislosti s uzatvorenou zmluvou s jej spoločnosťou, ktorá sa týkala inventúry majetku
žalovaného chce zdôrazniť, že aj s odstupom času považuje vykonanie inventúry u žalovaného ako
jeho bývalý zamestnanec za viac ako žiadúce, keďže výsledkom kontroly Ministerstva hospodárstva
po skončení platnosti povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu u žalovaného
boli zistené také nedostatky a v takom rozsahu v skladových zásobách žalovaného, že už v čase

skončenia tejto kontroly bolo zrejmé, že žalovaný nebude vedieť tieto nedostatky odstrániť a neostanú
preňho bez následkov. Ako zamestnanec zodpovedný za právne otázky žalovaného tak v čase,
kedy bola zamestnancom ako aj teraz, je toho názoru, že nevykonaním riadnej inventúry, resp. jej
znemožnením žalovaný po odvolaní H. C. ako konateľa spoločnosti a zmene konateľov len oddialil
zistenie nezrovnalostí v čase a s týmito sa vyporiadava dodnes.

19. Pri začatí vykonávania inventúrnych prác bola prítomná ako zamestnanec spoločnosti
žalovaného pri otváraní niektorých boxov, resp. bední, v ktorých boli uskladnené výrobky obranného
priemyslu a na vlastné oči videla, čo pani I. celý čas tvrdila v predchádzajúcom období, že skladové
zásoby žalovaného sú umelo nadhodnotené, keďže všetky náhradné diely, resp. výrobky obranného

priemyslu boli technikou vyťaženou, to znamená, že vznikli rozobratím nejakého celku, ktoré v
skladových zásobách mal žalovaný už viac ako 10 rokov už v tomto období. Tieto diely teda z veľkej
časti boli nekompletné, skorodované, prípadne mechanicky zničené, a bez ďalšej úpravy, opravy
a repasácie absolútne nevyužiteľné. V súvislosti s hodnotou tovaru ktorý bol jednak predmetom
zmlúv uzatvorených s jej spoločnosťou je potrebné uviesť, že ako firemný právnik bola osobne

prítomná minimálne na 20 obchodných rokovaniach s vtedajšími veriteľmi žalovaného, pričom väčšina
z týchto veriteľov sú obchodné spoločnosti patriace do skupiny MSM Group, ktorá sa roky zaoberá
obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu. Na všetkých týchto rokovaniach bolo vtedajšiemu
konateľovi žalovaného opakovane uvádzané zo strany veriteľov, že ním ponúkaný tovar resp. jeho cena
nezodpovedá skutočnému stavu a tento je nadhodnotený.

20. Na otázku, či informovala konateľa o majetkovej účasti v spoločnosti, v ktorej m50 % majetkovú
účasť uviedla, že informácia o jej majetkovej účasti bola verejne dostupná všetkým subjektom jej
zverejnením v obchodnom registri, teda od 07.12.2017 s tým, že minimálne pani I. o jej majetkovejúčasti vedela a taktiež o tom, že jej spoločnosť má povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného
priemyslu.

21. Svedok H. B. G. uviedol, že niekedy vo februári 2020 tesne po odvolaní H. C. z pozície konateľa
spoločnosti sa dozvedel, že žalobkyňa je v konflikte záujmov a to v tom zmysle, že spoločnosť, kde
je spoločníkom a konateľom mala rovnaký predmet podnikania ako spoločnosť, kde bola vedúcou
právneho oddelenia. Nebol iniciátorom toho, aby žalobkyňa zo spoločnosti odišla, bolo to rozhodnutie
obidvoch konateľov. Ak do toho vstúpil, tak len v tom zmysle, že upozornil konateľov na neprimerane

vysoké platy troch zamestnancov, konkrétne H. C., A. I. a žalobkyne. Ak si dobre spomína, jej odmena
za prácu na polovičný úväzok bola 3 000 EUR. Spoločnosť bola v tej dobe v hlbokej kríze, tak nechápal,
prečo majú traja zamestnanci spoločnosti tak vysoké platy.

22. Uviedol, že sprostredkovane od pani I. zákaz konkurencie spočíval v tom, že obchodné zmluvy
spoločnosti žalovaného, aj spoločnosti žalobkyne pripravovala spolu s konateľom žalobkyňa, pričom

tieto obchodné zmluvy boli pre spoločnosť žalovaného nevýhodné. Nevýhodnosť mala spočívať v
cenách, za ktoré boli výrobky obranného priemyslu prevedené z vlastníctva spoločnosti žalovaného
do vlastníctva spoločnosti žalobkyne. Ako príklad nevýhodnosti uviedol konkrétnu zmluvu, na ktorej sa
podieľal aj on. Je to zmluva o prevode pohľadávky, ktorú mala žalovaná spoločnosť voči spoločnosti
Kosmos, suma pohľadávky bola 99 000 EUR a postúpená bola zo 70 % z tejto hodnoty. Keď túto zmluvu

videl, tak poslal spoločnosti žalobkyni niekedy v mesiaci apríl návrh zmeny zmluvy. Nevedel dôvod,
prečo má byť pohľadávka postúpená zo 70 % a keď už tak, tak splatnosť pohľadávky bola za 1 a pol
roka. Odpovede sa žalovaná spoločnosť nedočkala. Uvádza znovu, že táto pohľadávka je spoločnosťou
Kosmos spoločnosti I.V.A. postupne vracaná, k dnešnému dňu vrátila firma Kosmos 63 000 EUR z
99 000 EUR. K ďalším zmluvám sa môže vyjadriť len v tom zmysle, že jedna zo zmlúv na sumu 44 000

EUR bola uzatvorená tak, že pani F. C. postúpila pohľadávku 40 000 EUR na spoločnosť žalobkyne
ešte predtým, než nadobudla dobu splatnosti táto po pohľadávka a k druhej zmluve na sumu zhruba
28 000 EUR chce povedať toľko, že spoločnosť žalovaného v osobe vtedajšieho konateľa si objednala
u spoločnosti žalobkyne inventúru zásob, ktoré sa nachádzali v skladoch . K svojej pracovnej pozícii
uviedol, že od roku 2008 do roku 2019 pôsobil ako obchodný zástupca zodpovedný za obchodovanie

s výrobkami obranného priemyslu.

23. Svedkyňa A. I. uviedla, že v rozhodnom období, teda v čase trvania pracovného pomeru žalobkyne
pôsobila na základe pracovnej zmluvy u žalovaného ako ekonóm, účtovník a súčasne je spoločníkom
spoločnosti žalovaného s 50 % majetkovou účasťou. Žalobkyňu poznala ako zamestnankyňu

v pozícii firemného právnika, o ktorej vedela, že realizuje kontroly pracovných zmlúv, iných listín,
avšak viac bola v kontakte s vtedajším konateľom spoločnosti. O tom, že žalobkyňa má majetkovú
účasť v obchodnej spoločnosti, ktorej predmet činnosti mal konkurenčný charakter k predmetu činnosti
žalovaného vedela, túto informáciu mal aj vtedajší konateľ J. G. a následne nový konateľ, teda pán
C. a bolo to niekedy v roku 2016, 2017 s tým, že o tom vedeli všetci v obchodnej spoločnosti. Pokiaľ

ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, má za to, že nešlo o žiadnu
konkurenciu s tým, že konateľka spoločnosti pani G. sa rozhodla, že dajú výpoveď žalobkyni, ako aj
predchádzajúcemu konateľovi, pánovi C.. Tomuto predchádzala skutočnosť, že v roku 2018 spoločnosť
žalovaného prišla o povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu z dôvodu, že
predchádzajúci konateľ spoločnosti pán G. urobil spoločnosti zlé meno, kedy v B. u neho našli nelegálne

výrobky obranného priemyslu, ako aj súvislosti s drogovou účinnosťou. Následne bola realizovaná
hĺbková kontrola Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v obchodnej spoločnosti žalovaného
za účasti žalobkyne, ako aj konateľa pána C., kedy boli v skladoch zistené nezrovnalosti. Z vyššie
uvedeného dôvodu bolo aj podané trestné oznámenie na predchádzajúceho konateľa spoločnosti a
preto má za to, že uvedené výpovede ako pani C., tak aj pánovi C. boli dané z dôvodu zaujatosti. Keďže v

predchádzajúcom období bola aj konateľkou v spoločnosti žalovaného vie, že Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky dalo povolenie na vyššie uvedenú činnosť obchodovania s výrobkami obranného
priemyslu iba na obdobie 5 rokov. Preto aj platnosť predchádzajúceho povolenia zanikla v roku 2018.

24. Jednou z podmienok udelenia povolenia je bezpečnostná previerka konateľa spoločnosti, teda len

tento mohol prichádzať do kontaktu s dokumentami, ktoré sa týkali podávania žiadostí na udelenie
povolenia, taktiež uvedený konateľ mohol riešiť otázku dovozných ako aj vývozných licencií.25. Súdu bola predložená mandátna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a mandatárom B. F. C., ktorá
sa zaviazala podľa pokynov žalovaného ako mandanta v súlade s jeho zámerom vynaložiť všetko úsilie
na to, aby obchodná spoločnosť veľkým MESKO S.A. nepristúpila k vymáhaniu svojej pohľadávky voči

mandantovi súdnou cestou a aby táto neuplatňovala voči mandantovi náhradu za vzniknutú škodu a ušlý
zisk titulom nesplnenia zmluvných povinností mandanta voči tejto spoločnosti. V zmysle vyššie uvedenej
zmluvy mandatárovi vznikol nárok na odplatu a mala predstavovať 10 % zo sumy uvedenej v dobropise.

26. Mandátna zmluva bola uzatvorená dňa 17.05.2019 (č.l.90).

27. Dňa 27.11.2019 medzi B. F. C. a spoločnosťou žalobkyne SlovDef Technologies s.r.o. bola
uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky v predmete nároku na odplatu, ktorý vznikol na základe
mandátnejzmluvyuzatvorenej20.08.2019medzipostupcomsospoločnosťoužalovaného.Postupníksa
zaviazal zaplatiť postupcovi odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške nominálnej hodnoty postúpenej
pohľadávky. Odplata za postúpenie pohľadávky bolo splatná najneskôr do 31.12.2021.

28. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len Zákonník práce) v znení účinnom k 10.03.2020,
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

29. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, zamestnávateľ môže podľa
odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode
na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O
začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

30. Podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, zamestnávateľ nemôže okamžite
skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke
alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou
alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom,

ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s
nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§
166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

31. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak zamestnávateľ dal

zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od
zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je
povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho

priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

32. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak celkový čas, za ktorý

by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť
zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť,
prípadnenáhradumzdyzačaspresahujúci12mesiacovzamestnancovivôbecnepriznať.Náhradamzdy
môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

33. Podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ustanovenie odseku 2 sa
nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu
pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak zamestnávateľ skončil

pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí,
ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

35. Podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, v prípadoch ustanovených v
odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa
§ 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

36. Podľa § 81 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,

d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,

f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na
oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu

alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu
bankového spojenia.

37. Podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, zamestnanec môže popri

svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k
predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom
zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí,
že súhlas udelil.

38. Podľa § 83 ods. 2 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, zamestnávateľ môže udelený
súhlas podľa odseku 1 z vážnych dôvodov písomne odvolať; v písomnom odvolaní súhlasu je
zamestnávateľ povinný uviesť tieto dôvody. Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom podľa prvej vety je
zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim
z príslušných právnych predpisov.

39. Podľa § 83 ods. 3 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, súhlas zamestnávateľa podľa
odseku 1 sa nevyžaduje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej,
literárnej a umeleckej činnosti.

40. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, zamestnávateľ je povinný
poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

41. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, mzda je peňažné plnenie
alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za

prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane
nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové
sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo
obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky
k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a

iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných
predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež
nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.42. Podľa § 118 ods. 3 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ako mzda sa posudzuje aj
plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia
alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

43. Podľa § 118 ods. 4 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ako mzda sa posudzuje aj
peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti
a) obdobia letných dovoleniek,
b) vianočných sviatkov.

44. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, mzda je splatná pozadu za
mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej
zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

45. Podľa § 129 ods. 2 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, na žiadosť zamestnanca musí

mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky.

46.Podľa§129ods.3Zákonníkapráce,vzneníúčinnomk10.03.2020,priskončenípracovnéhopomeru
vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného
pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni

skončenia pracovného pomeru.

47. Podľa § 132 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú
rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť,
výplatu a vykonávanie zrážok.

48. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, priemerný zárobok na
pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej
zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná

podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy
podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3)
a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti
na pracovisku.

49. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, rozhodujúcim obdobím je
kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok
sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa
sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

50. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak zamestnanec v
rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného
zárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorúzamestnanecdosiahol
od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

51. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, priemerný zárobok sa zisťuje
ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že
priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku

na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa
zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

52. Podľa § 134 ods. 5 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak je priemerný zárobok
zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom

mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu
zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov
dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny
mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemumzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods.
5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu
týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v

prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.

53. Podľa § 134 ods. 6 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov
stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí nie

sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov,
vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 prvej vety.

54. Podľa § 134 ods. 7 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak sa zamestnancovi v
rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako
kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na

kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku
v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu
štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného
výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch
kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia

odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z
fondu pracovného času na príslušné obdobie.

55. Podľa § 134 ods. 8 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak zamestnanec vykonáva
prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom

pracovnom vzťahu samostatne.

56. Podľa § 134 ods. 9 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak sa na účely
výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného
mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku

odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie,
preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných
podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.

57. Podľa § 134 ods. 10 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ustanovenia odsekov 1 až 9

platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.

58. Podľa § 134 ods. 11 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, podrobnosti zisťovania
priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť so zástupcami zamestnancov.

59. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, obchodovať s výrobkami
obranného priemyslu a vykonávať sprostredkovateľskú činnosť môže fyzická osoba4) alebo právnická
osoba, ktorej bolo vydané povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu (ďalej len
„povolenie na obchodovanie“) a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť s výrobkami obranného
priemyslu (ďalej len „povolenie na sprostredkovateľskú činnosť“) a ktorá má

a) u právnickej osoby,
1. ak táto nie je výrobcom výrobkov obranného priemyslu, základné imanie najmenej v sume 166 000
eur, ktoré musí tvoriť viac ako 51 % vkladov pochádzajúcich od tuzemských osôb a je bezúhonná,
2. štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu a zodpovedný zástupca dosiahli vek najmenej
25 rokov, majú trvalý pobyt4) alebo dlhodobý pobyt5) na území Slovenskej republiky a sú spôsobilí na

právne úkony, bezúhonní a spoľahliví, a
3. ak nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na
poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nej pohľadávky po splatnosti podľa
osobitných predpisov,5a)
b) u fyzickej osoby,

1.aktátoniejevýrobcomvýrobkovobrannéhopriemyslu,základnéimanienajmenejvsume166000eur,
2. dosiahla vek najmenej 25 rokov, má trvalý pobyt4) alebo dlhodobý pobyt5) na území Slovenskej
republiky a je spôsobilá na právne úkony, bezúhonná a spoľahlivá a3. ak nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na
poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nej pohľadávky po splatnosti podľa
osobitných predpisov.5a)

60. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, povolenie na obchodovanie a
povolenie na sprostredkovateľskú činnosť vydáva ministerstvo hospodárstva po vyjadrení Ministerstva
obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo vnútra“), Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby.6)
61. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, splnenie podmienok podľa
odseku 1 je žiadateľ o povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť (ďalej
len „žiadateľ“) povinný preukázať ministerstvu hospodárstva pri podaní žiadosti. Splnenie podmienok
podľa odseku 1 písm. a) tretieho bodu a písm. b) tretieho bodu overuje podľa osobitného predpisu6a)
ministerstvo hospodárstva. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Ak dôjde po vydaní

povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť k zmenám v skutočnostiach
podľa § 6 odseku 1 písm. a) až d) a f), ktoré boli uvedené v žiadosti, žiadateľ je povinný tieto
zmeny oznámiť ministerstvu hospodárstva do 30 dní od ich vzniku. Ministerstvo hospodárstva opraví
rozhodnutie o vydaní povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť podľa
osobitného predpisu.7)

62. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, orgány podľa odseku 2 a
Slovenská informačná služba sa k žiadosti písomne vyjadria v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti
ministerstva hospodárstva a svoje vyjadrenie náležite odôvodnia. Ak sa v uvedenej lehote nevyjadria
alebo ak svoje záporné vyjadrenie neodôvodnia, má sa za to, že s vydaním povolenia na obchodovanie

a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť súhlasia.

63. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, písomná žiadosť o vydanie
povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť obsahuje
a) názov, sídlo, miesto podnikania, ak ide o právnickú osobu,

b) meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu alebo adresu prechodného pobytu, ak
ide o fyzickú osobu,
c) identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo žiadateľa, pri fyzickej osobe rodné číslo,
d) adresy prevádzkarní, ak nie sú totožné so sídlom alebo s trvalým pobytom žiadateľa,
e) predmet podnikania žiadateľa,

f) obchodný názov, špecifikáciu výrobkov obranného priemyslu a spôsob obchodovania podľa § 2 ods.
1 písm. a),
g) navrhovanú dobu platnosti povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť.

64. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, žiadateľ k žiadosti priloží

a) doklad o splnení podmienok uvedených v § 5 ods. 1,
b) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov7a) žiadateľa, člena štatutárneho orgánu,
prokuristu, členov dozorných orgánov a zodpovedného zástupcu a súhlas s ich spracovaním,
c) doklad o vysokoškolskom vzdelaní zodpovedného zástupcu podľa § 8 ods. 2,
d) potvrdenie žiadateľa, že nie je vo vyrovnacom, v konkurznom alebo v reštrukturalizačnom konaní,8)

e) vyhlásenie, že žiadateľ umožní vykonávanie kontroly na miestach a v objektoch, v ktorých sa
nachádzajú výrobky obranného priemyslu, v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a medzinárodnými
zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,9)
f) úradne osvedčenú kópiu potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti žiadateľa.11)
65. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, najneskôr 15

pracovných dní pred termínom podania žiadosti o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenia
na sprostredkovateľskú činnosť žiadateľ uloží audítorom overenú účtovnú závierku za predchádzajúce
účtovné obdobie do verejnej časti registra účtovných závierok,11a) ak taká účtovná závierka nie je v
registri účtovných závierok uložená.

66. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, žiadosť o vydanie povolenia
na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť sa predkladá v šiestich rovnopisoch.67. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, za bezúhonnú osobu sa na
účely tohto zákona považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo
za trestný čin, za ktorý jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

68. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, bezúhonnosť sa preukazuje
výpisom z registra trestov. Údaje podľa § 6 ods. 2 písm. b) ministerstvo hospodárstva bezodkladne zašle
v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

69. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, za spoľahlivú sa považuje
osoba, ktorá nebola v posledných dvoch rokoch sankcionovaná za porušenie povinností podľa § 39 ods.
1 až 3 alebo § 40 ods. 1 až 3 alebo nebola štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu,
alebo zodpovedným zástupcom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorej bolo odňaté povolenie na
obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť alebo bola zrušená licencia podľa § 21 ods.

1 písm. a) a d).

70. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, zodpovedným zástupcom
žiadateľa sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá zodpovedá za riadny výkon odbornej
činnosti v oblasti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu.

71. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, zodpovedný zástupca okrem
splnenia podmienok uvedených v § 5 ods. 1 písm. a) bode 2 a písm. b) bode 2 musí mať ukončené
vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.

72. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, zodpovedný zástupca môže
vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu len pre jedného žiadateľa.

73. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, zodpovedný zástupca musí byť
v pracovnoprávnom vzťahu alebo v inom obdobnom vzťahu k žiadateľovi, nemôže byť členom dozornej

rady žiadateľa.

74. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, ak zodpovedný zástupca
prestane vykonávať svoju funkciu, musí ten, komu bolo udelené povolenie na obchodovanie a povolenie
na sprostredkovateľskú činnosť najneskôr do 15 dní ustanoviť nového zodpovedného zástupcu a

požiadať ministerstvo hospodárstva o vykonanie zmeny v povolení na obchodovanie a povolení na
sprostredkovateľskú činnosť. V prípade nesplnenia tejto povinnosti ministerstvo hospodárstva povolenie
na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť zruší.

75. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, k osobe zodpovedného

zástupcu si ministerstvo hospodárstva vyžiada vyjadrenie ministerstva vnútra.

76. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, ministerstvo hospodárstva
vydá povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť, ak sú vyjadrenia orgánov
a Slovenskej informačnej služby podľa § 5 ods. 2 kladné a ak žiadosť o vydanie povolenia na

obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1
a 2, do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti. Ak je vyjadrenie orgánov podľa § 5 ods. 2 záporné,
ministerstvo hospodárstva povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť
nevydá. Povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť vydá ministerstvo
hospodárstva jedným rozhodnutím.

77. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, povolenie na obchodovanie a
povolenie na sprostredkovateľskú činnosť obsahuje
a) obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo žiadateľa o povolenie na
obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť, ak ide o právnickú osobu,

b) meno, priezvisko, rodné číslo, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu alebo adresu prechodného
pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
c) identifikačné číslo dodávateľa, pri fyzickej osobe rodné číslo,
d) predmet podnikania,e) špecifikáciu výrobkov obranného priemyslu a spôsob obchodovania podľa § 2 ods. 1 písm. a),
f) meno a adresu zodpovedného zástupcu,
g) dobu platnosti povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť nie dlhšiu ako

päť rokov,
h) ďalšie podmienky potrebné na vykonávanie obchodu s výrobkami obranného priemyslu.

78. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, držiteľ povolenia na
obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť môže výrobky obranného priemyslu doviezť

pre potreby
a) obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) tuzemského výskumu, vývoja, výroby a marketingu,
c) obchodovania so zahraničným užívateľom,
d) zberateľa znehodnotených výrobkov obranného priemyslu na účel zberateľskej činnosti, len ak je
zbraňový systém znehodnotený podľa osobitného predpisu.12)

79. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, držiteľ povolenia na
obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť je povinný
a) zdržať sa obchodovania s výrobkami obranného priemyslu, ak by obchodovanie viedlo k poškodeniu
zahraničnopolitických, bezpečnostných alebo obchodných záujmov Slovenskej republiky,

b) oznámiť ministerstvu hospodárstva predaj výrobkov obranného priemyslu najneskôr do 15 dní odo
dňa predaja, to sa nevzťahuje na subdodávky výrobcov komponentov a agregátov ďalším výrobcom,
c) do piatich pracovných dní odo dňa zániku platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti túto
skutočnosť oznámiť ministerstvu hospodárstva a zároveň oznámiť aj množstvo skladových zásob
výrobkov obranného priemyslu.

80. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, držiteľ povolenia na
obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť môže obchodovať s výrobkami obranného
priemyslu v rozsahu vydaného povolenia na obchodovanie odo dňa zápisu predmetu tejto činnosti do
obchodného registra.

81. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, držiteľ povolenia na
obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť môže vyviezť výrobky obranného priemyslu
získané
a) z prebytkov výrobkov obranného priemyslu ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a

iných ozbrojených zborov Slovenskej republiky,
b) od tuzemského výrobcu výrobkov obranného priemyslu,
c) od držiteľa povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť podľa odseku 3
alebo od zberateľa znehodnotených výrobkov obranného priemyslu.

82. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, povolenie na obchodovanie
a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť je neprenosné, neprevoditeľné a nepodlieha exekučnému,
konkurznému a dedičskému konaniu.

83. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného na základe pracovnej

zmluvy uzatvorenej dňa 30.05.2017 v pozícii firemný trávnik, ktorá bola upravovaná ďalšími dodatkami
č. 1 a č. 2 uzatvorenými dňa 30.05.2017 a 30.06.2019.

84. Ďalej nebolo sporné, že žalovaný dňa 10.03.2020 so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer
pre porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Z popisu závažného

porušenia pracovnej disciplíny vyplýva, že odo dňa 07.12.2017 je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti
SlovDef Technologies s.r.o., ktorá má od 03.01.2020 v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti
obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu v rozsahu rozhodnutia Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky, o ktoré mala spoločnosť požiadať v roku 2019. Uvedený predmet činnosti má
jednoznačnekonkurenčnýcharakterkpredmetučinnostižalovaného.Počastrvaniapracovnéhopomeru

môže vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný
charakter, ale potrebuje k tomu predchádzajúci písomný súhlas zamestnávateľa, ktorý nedostala ani
oň nepožiadala. Zároveň v zmysle čl. VII. bod 1 písm. a) ako zamestnanec bola povinná nezneužívať
informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospechosôb blízkych, alebo iných fyzických, alebo právnických osôb s tým, že mala zneužiť finančne náročnú
situáciu žalovaného vo svoj prospech na získanie oprávnenia na obchodovanie s výrobkami obranného
priemyslu pre právnickú osobu, v ktorej má 50 % majetkový podiel. S vyššie uvedeným článkom je v

priamej súvislosti aj uzatvorenie mimoriadne nevýhodnej zmluvy s F. C. pre spoločnosť žalovaného,
kedy jej spoločnosť v konečnom dôsledku mala zinkasovať odmenu vo výške 40 372,48 EUR.

85. V súlade s ust. § 68 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer iba
výnimočne, v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. b) iba ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

86.Zákonníkprácenevymedzuje,čomožnopovažovaťzazávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,preto
súd vždy individuálne tieto skutočnosti skúma v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu.

87. Iba porušenie pracovnej disciplíny závažným hrubým spôsobom je dôvodom podľa § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter tohto

zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy
úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia s ohľadom na okolnosti prípadu sám túto hypotézu vymedzil.
Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny a
v prípade kladného záveru rozhodol o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide.
Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v

úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru. Hodnotenie intenzity porušenia
pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje osoba
zamestnanca, funkcia, ktorú vykonáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob
a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, situácia, v ktorej ku porušeniu došlo, ako aj
dôsledky pre zamestnávateľa. Demonštratívny výpočet vyššie uvedených zákonných kritérií je rámcom

objektívneho posúdenia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2018- 8Cdo 86/2018).

88. Žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne považoval skutočnosť, že od
07.12.2017 spoločníčkou a konateľkou spoločnosti SlovDef Technologies s.r.o., ktorá odo dňa

03.01.2020 má zapísaný ako predmet činnosti obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, ktorý
má jednoznačne konkurenčný charakter predmetu činnosti žalovaného.

89. Z ust. § 83 Zákonníka práce nesporne vyplýva, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní
vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti

zamestnávateľa konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.

90. Pod pojmom iná zárobková činnosť je potrebné rozumieť akúkoľvek zárobkovú činnosť, ktorá
má konkurenčný charakter vo vzťahu k predmetu jeho činnosti. Zamestnanci ju môžu vykonávať v
čiastočnom pracovnom úväzku, ale aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného

pomeru. O výkon zárobkovej činnosti zamestnanca môže ísť aj v prípade, ak zamestnanec bude
mať právny status samostatne zárobkovo činnej osoby. Inou zárobkovou činnosťou je aj výkon
akejkoľvek podnikateľskej činnosti v zmysle § 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa podnikaním
rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Zárobková činnosť zamestnanca by mala byť spojená s

aktívnou činnosťou, preto len vlastníctvo akcií alebo majetkový vklad v obchodnej spoločnosti s ručením
obmedzeným, ak nie je spojený s výkonom práce nie je zárobkovou činnosťou podľa § 83 Zákonníka
práce.

91. Z vyššie uvedeného je teda možné vyvodiť jednoznačný záver, že ak aj žalobkyňa mala postavenie

spoločníka,akoajjednéhozoštatutárnychzástupcovobchodnejspoločnosti,ktorejpredmetčinnostimal
konkurenčnýcharakterkpredmetučinnostižalovaného,samoosebenespĺňalopodmienkuvykonávania
inej zárobkovej činnosti, ktorá má konkurenčný charakter k predmetu činnosti zamestnávateľa bez
reálneho preukázania, že jej majetkový vklad do obchodnej spoločnosti bol spojený s konkrétnym
výkonom práce.

92. Pokiaľ žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru jednoznačne vymedzil dôvody
závažného porušenia pracovnej disciplíny, je vylúčené, aby tieto následne dopĺňal vo vyjadrení k žalobe,
teda, že okrem predmetu činnosti uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru, vykonávalaspoločnosť žalobkyne svoju podnikateľskú činnosť aj v ďalšom predmete, ktorý mal konkurenčný
charakter s predmetom činnosti žalovaného.

93.Vzmysleust.§70Zákonníkaprácejetotižtovylúčené,abydôvodokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru bol dodatočne menený.

94. Podľa názoru súdu I. inštancie však nebola splnená podmienka pre okamžité skončenie pracovného
pomeru závažným porušením pracovnej disciplíny, a to vykonávaním činnosti obchodnej spoločnosti

žalobkyne s konkurenčným charakterom k predmetu činnosti žalovaného, konkrétne pri obchodovaní s
výrobkami obranného priemyslu. Z predložených listín žalovaného nesporne vyplýva, že podľa ust. §
12 ods. 1 písm. a)
zákona č. 392/2011 Z.z., dňa 09.12.2018 zanikla platnosť povolenia na obchodovanie s výrobkami
obranného priemyslu č. P032/2013-1050 zo dňa 09.12.2013. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ
žalovanému dňa 09.12.2018 zanikla platnosť povolenia, potom ani nemohol vykonávať podnikateľskú

činnosť v predmete činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu, a teda nemohlo ani dôjsť k
vzniku konkurenčného charakteru k predmetu činnosti spoločnosti žalobkyne, ktorá túto činnosť začala
vykonávať až 03.01.2020.

95. V danom prípade neobstojí argumentácia žalovaného, že aj keď spoločnosť žalovaného nemala

platné povolenie, naďalej uvedenú činnosť vykonávala spôsobom uvedeným v podaniach Ministerstva
hospodárstva SR zo dňa 27.08.2019, 20.05. a 29.07.2021. Z uvedenej písomnej komunikácie totižto
nesporne vyplýva, že uvedenú činnosť spoločnosť žalovaného nemohla vykonávať v súlade s
podmienkami obchodovania s výrobkami obranného priemyslu tak, ako to uvádza ust. § 5 a nasl.
zákona č. 392/2011 Z.z., keďže skladové zásoby uvedených výrobkov mohla predať alebo darovať iba

fyzickej alebo právnickej osobe, oprávnenej obchodovať s výrobkami obranného priemyslu v zmysle
vyššie uvedeného zákona, prípadne tieto zneškodniť a to pod dohľadom Ministerstva hospodárstva SR
v zmysle ust. § 37 zákona č. 392/2011 Z.z..

96. Obsahom uvedených listín bolo aj upozornenie žalovaného, že ak do určenej lehoty nepredá,

nedaruje alebo nezneškodní výrobky obranného priemyslu, dopustí sa ako právnická osoba správneho
deliktupodľa§39ods.1písm.d)zákonaatakistonaplnískutkovúpodstatutrestnéhočinunedovoleného
ozbrojovania alebo obchodovania so zbraňami zmysle ust. § 294 alebo § 295 Trestného zákona.

97. Zároveň z výpisu z obchodného registra nesporne vyplýva že spoločnosť žalovaného mala predmet

činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu uvedený iba do 23.08.2019, teda nemohlo
dôjsť k vzniku konkurenčného charakteru k predmetu činnosti s predmetom činnosti spoločnosti
žalobkyne, ktorá túto činnosť začala vykonávať až od 03.01.2020.

98. Žalovaný ďalej ako dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny vymedzil skutkový dôvod, že

žalobkyňa zneužila informácie získané z pracovnej činnosti pre získanie povolenia jej spoločnosti na
obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu.

99. Skutkové vymedzenie dôvodu výpovede, ako aj okamžitého skončenia pracovného pomeru z
hľadiska jeho významu a dôsledkov treba vidieť nielen v postulovanom zámere predísť možným

pochybnostiam o tom, z ktorého dôvodu sa so zamestnancom rozväzuje pracovný pomer. Skutková
konkretizácia výpovedného dôvodu alebo dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
napĺňajúca identifikačný účel, aby nedochádzalo k dodatočnej zmene dôvodu, má význam aj preto,
že nedostatok určitosti v prípade výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru ako
jednostranného adresného právneho úkonu môže znamenať, že nenastane zamýšľaný právny účinok

a súd výpoveď, resp. okamžité skončenie pracovného pomeru posúdi ako neplatné. Tu treba mať na
pamäti, že výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo
prejavené; pomocou výkladu prejavu vôle nemožno preto nahradzovať alebo doplňovať vôľu, ktorú
zamestnávateľ v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale vo výpovedi neprejavil (Cpj/42/76,
ďalej rozsudky Najvyššieho súdu ČR 2Cdon/1053/96, 21Cdo/1524/98, 21Cdo/2383/2018).

100. Podľa názoru súdu I. inštancie, uvedený skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeruniejedostatočnevymedzený,atedaajurčitý,nakoľkozjehoobsahuniejezrejméakékonkrétneinformácie žalobkyňa zo svojej pracovnej pozície mohla zneužiť za účelom získania povolenia pre svoju
obchodnú spoločnosť v predmete činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu.

101. Z obsahu výpovede svedkyne A. I., ktorá je spoločníčkou spoločnosti žalovaného a v minulosti
mala aj postavenie štatutárneho zástupcu nesporne vyplýva, že so všetkou dokumentáciou týkajúcou
sa získania povolenia na predmet činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu, taktiež
vývoznými a dovoznými licenciami sa mohol oboznamovať iba štatutárny zástupca, ktorý ako
zodpovedná osoba disponoval aj bezpečnostnou previerkou Národného bezpečnostného úradu. Ako

štatutárny zástupca žalovaného totižto podávala žiadosť so všetkou dokumentáciou, ktorá bola
nevyhnutná pre získanie povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu pre spoločnosť
žalovaného, ktorá bola udelená dňa 09.12.2013 a bola udeľovaná na obdobie 5 rokov.

102.Pokiaľsažalobkyňavrámcisvojhopracovnéhozaradenianemohlaoboznamovaťsdokumentáciou
týkajúcou sa povolenia žalovaného na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, potom

nebol dostatočne určito vymedzený skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda
aké konkrétne informácie mala žalobkyňa zneužiť pre získanie uvedeného povolenia pre obchodnú
spoločnosť, v ktorej má majetkovú účasť; a to aj s prihliadnutím na právnu úpravu zákona č. 392/2011,
ktorý v § 5 až 8 definuje všetky podmienky nevyhnutné pre získanie povolenia na túto obchodnú činnosť.

103. Žalovaný ako posledný dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny uviedol, že v súvislosti
s čl. VII. bod 1 pracovnej zmluvy bola povinná nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri
vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech iných fyzických, alebo právnických
osôb s tým, že v priamej súvislosti je aj uzatvorenie nevýhodnej zmluvy s F. C. pre spoločnosť vášho
zamestnávateľa kedy vaša spoločnosť v konečnom dôsledku zinkasovala odmenu vo výške 40 372,42

EUR.

104. Podľa názoru súdu I. inštancie, ani v tomto prípade dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru nie je vymedzený dostatočne určito. V súvislosti s uvedeným dôvodom bola súdu I. inštancie
predložená mandátna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou žalovaného a B. F. C. zo dňa 17.05.2019,

ktorou sa F. C. ako mandatár zaviazala v súlade so záujmami spoločnosti žalovaného vynaložiť
všetko úsilie, aby obchodná spoločnosť MESKO S.A. nepristúpila k vymáhaniu svojej pohľadávky voči
mandantovi, za vykonanie ktorej jej mala patriť odplata vo výške 10 % zo sumy uvedenej v dobropise.
Zároveň bola súdu predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2019 uzatvorená medzi
F. C. a spoločnosťou žalobkyne SlovDef Technologies v predmete postúpenia pohľadávky postupcu

vo výške nároku na odplatu, vzniknutého z mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.08.2019 medzi
postupcom s treťou stranou, spoločnosťou žalovaného.

105. V zmysle stanoviska právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 30.11.2021,
žalobkyňa z pozície firemného právnika, ktorý zodpovedal za prípravu dokumentov a za právne otázky

pripustila, aby spoločnosť uzatvorila nevýhodnú mandátnu zmluvu s B. F. C. a následne mala zneužiť
uvedenú vedomosť o tejto skutočnosti tak, že pohľadávka vo forme odmeny za vykonanie činnosti bola
postúpená na spoločnosť SlovDef Technologies.

106. Vo vyjadrení zo dňa 19.09.2023 žalovaný uviedol, že dôvodom na okamžité skončenie pracovného

pomeru je uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2019.

107. Pokiaľ žalovaný vo svojich ústnych prednesoch a písomných vyjadreniach rôzne skutkovo
vymedzuje dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny, na jednej strane uzatvorením nevýhodnej
mandátnej zmluvy pre spoločnosť žalovaného a uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky pre

spoločnosť žalobkyne, a na druhej strane iba uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky v prospech
spoločnosti žalobkyne, potom nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že uvedený skutkový
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol vymedzený dostatočne určito. V tomto prípade
dáva súd I. inštancie žalovanému do pozornosti, že pre účely súdneho konania predložil mandátnu
zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou žalovaného a B. F. C. zo dňa 17.05.2019, avšak predmetom

zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 27.11.2019 mal byť nárok na odplatu B. F. C. z
mandátnej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená až 20.08.2019 (nie 17.05.2019), teda aj z uvedených
listín je možné vyvodiť jednoznačný záver neurčitého skutkového vymedzenia vyššie uvedeného
dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zároveň, pokiaľ dôvodom okamžitého skončeniapracovného pomeru malo byť uzatvorenie nevýhodnej mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.05.2019,
potom o jej uzatvorení sa spoločnosť žalovaného dozvedela dňom jej podpisu zo strany štatutárneho
zástupcu 17.05.2019 a v takomto prípade by nebola splnená zákonná podmienka okamžitého skončenia

pracovného pomeru z uvedeného dôvodu v zmysle ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého
zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa,
keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel.

108. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd I. inštancie vyhovel žalobe o určenie

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.03.2020 pre nesplnenie zákonných
podmienok predpokladaných ust. § 68 a nasl. Zákonníka práce.

109. Keďže žalobkyňa v zmysle ust. § 79 ods. 4 Zákonníka práce netrvá na tom, aby ju žalovaný ďalej
zamestnával platí, že ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, skončil sa dňom, keď sa mal
pracovný pomer skončiť teda 10.03.2020. V takomto prípade v súlade s ust. § 79 ods. 5 Zákonníka práce

má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú
dobu 2 mesiacov.

110. Podľa § 132 Zákonníka práce ust. § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu
zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok. Ust.

§ 129 až 131 Zákonníka práce sa teda uplatňujú aj na plnenia, ktoré nie sú mzdou podľa § 118 Zákonníka
práce, ako sú najmä náhrada mzdy, náhrada za pracovnú pohotovosť, ale aj náhrada príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti, príspevky zo sociálneho fondu, cestovné náhrady a podobne.

111. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

112. Z predloženej pracovnej zmluvy nesporne vyplýva, že mzda za predchádzajúci kalendárny mesiac
bola splatná vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca, pričom k úprave splatnosti mzdy nedošlo ani

dodatkami č. 1 a 2, ktorými sa upravovala iba výška mzdy.

113. Pokiaľ ide o priemerný zárobok určený zmysle ust. § 134 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím
v zmysle ust. § 134 ods. 2 je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok v danom prípade mzda dosahovaná žalobkyňou v mesiacoch október až december roku 2019

vo výške 10 500 EUR, (súčet mzdy október 2019 - 3 500 EUR, november 2019 - 3500 EUR a december
2019 – 3 500 EUR) delené počtom skutočne odpracovaných hodín v rozsahu 244 hodín (október 2019 -
92 hodín a november a december roku 2019 2 x 76 hodín) teda priemerný hodinový zárobok predstavuje
sumu 43,03 EUR, ktorý má byť vynásobený priemerným počtom pracovných hodín, pripadajúcich v
roku na 1 mesiac, v danom prípade pri týždennom pracovnom čase 20 hodín. V konkrétnom prípade

sú stanovené priemerné počty a to priemerný počet dní v roku (365 + 365 + 365 + 366) / 4 - 365,25;
priemerný počet dní v mesiaci (365,25 / 12) - 30,4375, priemerný počet týždňov v mesiaci (30,4375 / 7)
- 4,3482 a priemerný počet pracovných dní v mesiaci je 4,3482 x 5 - 21,741. Ak je týždenný pracovný
čas zamestnanca 40 hodín a priemerný počet týždňov v mesiaci 4,3482, tak potom priemerný počet
hodín pripadajúci na 1 mesiac 173,928. Ak je týždenný pracovný čas zamestnanca 20 hodín, potom

pri priemernom počte týždňov v mesiaci 4,3482 je priemerný počet hodín pripadajúci na 1 mesiac
86,96, teda žalobkyni by mala patriť náhrada mzdy vo výške 86,96 (priemerný počet pracovných hodín
pripadajúcich v roku na 1 mesiac pri 20 týždňovom pracovnom čase) x 43,03 EUR (priemerný hodinový
zárobok), čo predstavuje sumu 3 741,89 EUR mesačne.

114. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu vo výške 4 899,20 EUR, teda
mesačne v sume 2 449,60 EUR; teda v sume nižšej, aká by jej inak v zmysle ust. § 134 Zákonníka
práce patrila.

115. V zmysle vyššie uvedeného, tak súd I. inštancie vyhovel žalobe aj v časti uplatneného nároku na

náhradumzdypodľa§79ods.5Zákonníkaprácevovýškeuplatnenejžalobkyňouvsume4899,20EUR.

116. Podľa § 132 Zákonníka práce je náhrada mzdy splatná v rovnakých termínoch ako výplata mzdy
podľa § 118 Zákonníka práce, teda podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu vždy do20. dňa nasledujúceho mesiaca. Potom náhrada mzdy za prvý mesiac výpovednej doby bola splatná k
20.04.2020 a za druhý mesiac k 20.05.2020.

117. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania
v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. z náhrady mzdy za prvý mesiac výpovednej doby
vo výške 2 449,60 EUR od 21.04.2020 a z náhrady mzdy za druhý mesiac výpovednej doby zo sumy 2
449,60 EUR od 21.05.2020 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania
zamietol.

118. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov
konania stranám sporu nepriznal. Úspešnej žalobkyni v konaní trovy konania nevznikli a žalovaný bol
v konaní neúspešný.

Poučenie:

2 29Cpr/16/2023

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.