Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24Csp/99/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205989
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122205989.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XX. XXXXXXXX XXX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so
sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že úver poskytnutý na základe Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty č. 427 584
zo dňa 01.06.2004 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach Tatra banky, a.s.
pre medzinárodné kreditné karty k Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty č. 427 584 zo dňa
01.06.2004 v Článku X. Osobitné ustanovenia, bod 10.8., v znení: „Banka má okrem práva na
započítanie v zmysle Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a. s., aj právo započítať
akékoľvek svoje pohľadávky (a to aj nesplatné a premlčané) voči držiteľovi celkového úverového
rámca a/alebo držiteľovi Karty proti akýmkoľvek pohľadávkam týchto osôb voči banke, najmä proti
pohľadávkam držiteľa celkového úverového rámca a/alebo držiteľa Karty z účtu alebo iných účtov,

a pohľadávkam nesplatným, premlčaným, proti pohľadávkam z vkladov, ako aj proti pohľadávkam
znejúcim na inú menu. Započítavací prejav smerujúci k započítaniu vo forme osobitného oznámenia
je banka oprávnená nahradiť informáciou o započítavacej platbe na príslušnom účte (bezhotovostnom
prevode a následnom pohybe na účte).“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach Tatra
banky, a.s. k Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty č. 427 584 zo dňa 01.06.2004 v Článku
IV. Spoločné ustanovenia, bod 4.2. Započítanie a plnenie záväzkov, odsek 4.2.7., v znení: „Ak banka

neurčí inak, plní klient najprv príslušenstvo pohľadávky banky a až následne istinu tejto pohľadávky. V
prípade viacerých pohľadávok banky, ak nie je stanovené inak, plní klient najskôr pohľadávku banky,
ktorej splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak plní klient pohľadávku najskôr
splatnú.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach Tatra
banky, a.s. k Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty č. 427 584 zo dňa 01.06.2004 v Článku

IV. Spoločné ustanovenia, bod 4.8. Bankové informácie, odsek 4.8.8., v znení: „Banka je oprávnená
nahrávať telefonické hovory s klientmi, ktorých predmetom môžu byť záva¨zkové vzťahy banky a klienta
a klient súhlasí s tým, aby tieto záznamy boli v prípade potreby použité ako dôkaz. Ak by záznamy
obsahovali osobné údaje klienta alebo tretej osoby, ustanovenia bodov 4.8.2., 4.8.3, 4.8.4 a 4.8.5. tohto
článku sa použijú primerane.“, je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

V. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach Tatra

banky, a.s. k Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty č. 427 584 zo dňa 01.06.2004 v Článku IV.
Spoločné ustanovenia, bod 4.9. Rozhodcovská doložka a riešenie sporov, odsek 4.9.1., v znení: „Bankaa klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov
a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave (dˇalej „Rozhodcovský súd“), a to podľa Štatútu a

Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záva¨zné pre
banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zava¨zujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti
uložené v rozhodcovskom náleze.“, je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

VI. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2022 domáhala voči žalovanému
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok tak ako
sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku (výrok II.-V.) ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu - žiadosť o vydanie
súkromnej karty č. 427 584 zo dňa 01.06.2004. Vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský úver,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 258/2001
Z.z.). Predmetná zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

ako ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Žiadosť taktiež neobsahuje údaj o úroku a poplatkoch,
preto žalovaný na tieto nemá nárok. K zmluvnej podmienke, podľa ktorej banka má právo započítať
akékoľvek svoje pohľadávky (a to aj nesplatné a premlčané) voči držiteľovi celkového úverového
rámca, žalobkyňa poukázala na to, že táto zmluvná podmienka nerešpektuje nepochybný a oprávnený
ekonomický záujem spotrebiteľa na tom, aby najskôr splatil istinu úveru, ktorá je základom pre určenie

pohľadávky, ale pripúšťa v tak závažnej otázke, akou je rozhodnutie o účele platby spotrebiteľa
ľubovôľu dodávateľa, teda jeho svojvoľné rozhodnutie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom
dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky. Zmluvná podmienka, v zmysle ktorej klient plní
najprv príslušenstvo pohľadávky a až následne istinu, poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru
možnosť započítavať platby na iný účel, akým je splatenie istiny úveru a to bez ohľadu na vôľu

žalobkyne. Toto ustanovenie zakladá nevyvážený vzťah medzi stranami pokiaľ ide o započítavanie
platieb, keďže umožňuje žalovanému postupovať nepredvídateľne a započítavanie platieb sa tak stáva
netransparentné. Pokiaľ ide o oprávnenie banky nahrávať telefonické hovory s klientmi, žalobkyňa
poukázala na to, že toto ustanovenie zvýhodňuje banku v prístupe k dôkazom a unesenie dôkazného
bremena v prípade sporu so spotrebiteľom, pričom spotrebiteľovi toto právo zo VOP nevyplýva.

V spotrebiteľských úveroch je neprijateľným tiež dojednanie, ktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť
všetky spory výlučne pred rozhodcovským súdom vopred vybraným dodávateľom a následne by
rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo slúžiť ako exekučný titul.

3. Žalobkyňa ako dôkazy označila: Žiadosť o vydanie súkromnej kreditnej karty zo dňa 01.06.2004,

Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. a Obchodné podmienky Tatra banky, a.s.
pre medzinárodné kreditné karty.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že so žalobkyňou nie sú v žiadnom zmluvnom
vzťahu. Všetky zmluvné vzťahy boli ukončené v roku 2014, preto tu nie je naliehavý právny

záujem na požadovanom určení. Tvrdil, že takáto žaloba je z procesného hľadiska neprípustná
a z hmotnoprávneho hľadiska zjavne bezdôvodná. Namietal, že žalobkyňa opomenula, že išlo
o revolvingový úver, ktorý sa čerpá prostredníctvom kreditnej karty. V takomto prípade nebolo možné
určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko sa jednalo o úver uzavretý na dobu neurčitú,
kde nebolo možné vopred jednoznačne určiť parametre úveru potrebné pre jej výpočet. Zákon v tom

čase neobsahoval ani tzv. dodatočné predpoklady, ktorými sa tento nedostatok parametrov potrebných
pre výpočet RPMN odstránil v neskoršej právnej úprave. Zmluva nemusela nevyhnutne obsahovať
presný údaj RPMN, čo bol prípad takéhoto typu úverov a na takéto typy úverov sa aplikovala výnimka
v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Právna úprava v danom čase pre tieto prípady vôbec neobsahovala
sankciu bezodplatnosti úveru. Keďže úver bol splatený v roku 2005 žalovaný má zato, že všetky

uplatnené práva sú premlčané. Pokiaľ ide o žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok,žalovaný poukázal na to, že aby bolo možné nejaké ustanovenie obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve
považovať za neprijateľné v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nepostačuje, aby išlo
o ustanovenie, ktoré je pre spotrebiteľa eventuálne hocijakým spôsobom a akokoľvek menej výhodné,

resp. spôsobuje akýkoľvek posun v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
ale musí ísť o také ustanovenie, ktoré spôsobuje so zreteľom na všetky okolnosti až značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa žalovaného
žalobkyňa v tejto súvislosti neuniesla bremeno tvrdenia vo vzťahu k hrubej nerovnováhe. Žalobkyňa
tiež neosvedčila naliehavý právny záujem na takomto určení. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný

poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 13Csp/221/2018 z 19.11.2021.

5. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaný sa mylne domnieva, že podaná žaloba je neprípustná
pre rozpor s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Predmetná žaloba predstavuje efektívny
procesný prostriedok pre ňu, aby bola zabezpečená ochrana ohrozených a porušených práv
v dôsledku nedodržania povinnosti žalovaného ako dodávateľa uvádzať v zmluve všetky obligatórne

náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky vo
formulárových zmluvách ako aj nekalých obchodných praktík pri ich uzatváraní. Poukázala na to,
že súd je povinný aj bez návrhu skúmať dodržanie všetkých obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy
a neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve alebo v inom zmluvnom
dokumente súvisiacom so spotrebiteľským so zmluvou. Práve rozhodovanie súdov o neprijateľnosti

zmluvných podmienok v individuálnych sporoch popri posudzovaní nekalých obchodných praktík
je nosným pilierom spotrebiteľského práva, tak ako to vyplýva z úniového práva a vnútroštátnych
právnych noriem. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu absencie obligatórnych
náležitostí spotrebiteľskej zmluvy žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici a tiež na to, že zmluva neobsahuje údaj o úrokoch a iných poplatkoch, čo taktiež vedie

k záveru o bezúročnnosti a bezpoplatkovosti hostí úveru. Zároveň žalobkyňa zdôraznila, že určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nepodlieha premlčaniu ako v prípade majetkového práva. Pokiaľ
ide o neprijateľné zmluvné podmienky, tieto predstavujú už notoricky známe neprijateľné zmluvné
podmienky používané žalovaným. Pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo, hoci aj len jedno
právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a teda absolútne

neplatnú.

6. Žalovaný právo na podanie dupliky nevyužil.

7. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 24Csp/99/2022 - 55 zo dňa 31.01.2023 žalobu zamietol

a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

8. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 20CoCsp/2/2024 - 95 zo dňa 31.05.2024 na odvolanie
žalobkyne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 06.11.2024, na ktorom strany sporu zotrvali
na svojich stanoviskách, pričom súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobkyňa predložila súdu prvej inštancie Žiadosť o vydanie súkromnej kreditnej karty zo dňa
01.06.2004 spoločne so Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s. a Obchodnými

podmienkami Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty. Zo Žiadosti o vydanie súkromnej
kreditnej karty jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa požiadala o vydanie karty s úverovým rámcom 20 000
Sk a banka súhlasila s vydaním karty a s poskytnutím úverového rámca 20 000 Sk. Obe strany prejavili
svoju zmluvnú vôľu svojimi podpismi. Vyjadrením súhlasu banky so žiadosťou o vydanie karty tak podľa
čl. 3.5 Obchodných podmienok Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty došlo k uzatvoreniu

zmluvy o vydaní a používaní karty medzi bankou a žalobkyňou. Zmluva neobsahovala žiadne údaje o
úrokovej sadzbe, poplatkoch, výšku ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa Článku X. Osobitné ustanovenia, bod 10.8., Obchodných podmienok Tatra banky, a.s.
pre medzinárodné kreditné karty: „Banka má okrem práva na započítanie v zmysle Všeobecných

obchodných podmienok Tatra banky, a. s., aj právo započítať akékoľvek svoje pohľadávky (a to
aj nesplatné a premlčané) voči držiteľovi celkového úverového rámca a/alebo držiteľovi Karty proti
akýmkoľvek pohľadávkam týchto osôb voči banke, najmä proti pohľadávkam držiteľa celkového
úverového rámca a/alebo držiteľa Karty z účtu alebo iných účtov, a pohľadávkam nesplatným,premlčaným, proti pohľadávkam z vkladov, ako aj proti pohľadávkam znejúcim na inú menu.
Započítavací prejav smerujúci k započítaniu vo forme osobitného oznámenia je banka oprávnená
nahradiť informáciou o započítavacej platbe na príslušnom účte (bezhotovostnom prevode a následnom

pohybe na účte).“

12. Podľa Článku IV. Spoločné ustanovenia, bod 4.2. Započítanie a plnenie záväzkov, odsek 4.2.7.
Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s.: „Ak banka neurčí inak, plní klient najprv
príslušenstvo pohľadávky banky a až následne istinu tejto pohľadávky. V prípade viacerých pohľadávok

banky, ak nie je stanovené inak, plní klient najskôr pohľadávku banky, ktorej splnenie nie je zabezpečené
alebo je najmenej zabezpečené, inak plní klient pohľadávku najskôr splatnú.“

13. Podľa Článku IV. Spoločné ustanovenia, bod 4.8. Bankové informácie, odsek 4.8.8. Všeobecných
obchodných podmienok Tatra banky, a.s.: „Banka je oprávnená nahrávať telefonické hovory s klientmi,
ktorýchpredmetommôžubyťzáva¨zkovévzťahybankyaklientaaklientsúhlasístým,abytietozáznamy

boli v prípade potreby použité ako dôkaz. Ak by záznamy obsahovali osobné údaje klienta alebo tretej
osoby, ustanovenia bodov 4.8.2., 4.8.3, 4.8.4 a 4.8.5. tohto článku sa použijú primerane.“

14. Podľa Článku IV. Spoločné ustanovenia, bod 4.9. Rozhodcovská doložka a riešenie sporov,
odsek 4.9.1. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s.: „Banka a klient sa dohodli,

že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s
nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom Asociácie bánk v Bratislave (dˇalej „Rozhodcovský súd“), a to podľa Štatútu a Rokovacieho
poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záva¨zné pre banku aj pre
klienta, pričom banka a klient sa zava¨zujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v

rozhodcovskom náleze.“

15. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

16. Podľa § 52 ods. 1 - 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia

zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva
o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak
zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

19. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 54 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa čl. 3 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľským zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe dôvery.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

23. Podľa čl. 7 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

24. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1.januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2008sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

25. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54
tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch
aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

26. Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú
dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od
spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa
odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do

troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

27. Podľa § 23a ods. 1 zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

28. Podľa § 23a ods. 2 zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy typová zmluva nesmie obsahovať:
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťamizmluvnýchstrán,najmä1.podmienky,ktoréviažupredajvýrobkualeboposkytnutieslužby

na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj
výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho
spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.29. Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

v znení účinnom ku dňu 01.06.2004 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“)
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

30. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru.

31. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný

účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu
mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia
zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej

percentuálnej miery nákladov.

32. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

33. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

34. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez

návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich

so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenietejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

35. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu, ktorú je nutné
vzhľadom na charakter zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaný je bankovým
subjektom, pričom predmetom jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov bankovým spôsobom.
Žalobkyňa pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver v zmysle č. 258/2001 Z.z.

36. Žalobkyňa sa v danom konaní domáha určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov
a súčasne žiada o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. V prípade uzatvárania spotrebiteľských
zmlúv, ktoré spadajú pod úpravu zákona č. 258/2001 Z.z., tento právny predpis upravoval v § 4 ods. 2
náležitosti, ktoré musia byť uvedené v zmluve. Uvedené znamená, že musia byť výsledkom zmluvného

konsenzu oboch jej účastníkov a zároveň musia byť uvedené správnym spôsobom bez zavádzania
a skresľovania spotrebiteľa.

37. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver formou
revolvingu. Pokiaľ aj ide o úverovú zmluvu typu revolvingového úveru, teda úveru, ktorý znamená v praxi

úver obnovujúci sa, ten funguje na princípe mesačných splátok spotrebiteľa, ktoré si môže opakovane z
účtu aj vybrať. Dané však neznamená, že nie je možné pri zmluve, ktorá obsahuje len úverový
rámec a mesačné splátky, poskytovateľom peňažnej služby vymedziť povinnosti dlžníka, t.z. v danom
prípade žalobkyne tak, aby bolo možné zo strany dlžníka vedieť už pri podpise zmluvy, na aké nároky
okrem vrátenia istiny, ktorú od žalovaného vyčerpá, má poskytovateľ služby právo. Je zrejmé, že údaj o

RPMN sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky,
poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné.
Nemožno pripustiť situáciu, že uvedenie jednotlivých čiastok úveru by bolo svojvoľné, pretože musí
obsahovať prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového vzťahu
zorientovať, aké nároky vo vzťahu k nemu môže žalobca uplatniť. Spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy

musíbyťinformovanýoúverovomlimite,onákladochspotrebiteľaspojenýchsospotrebiteľskýmúverom,
o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v priebehu tohto vzťahu, o podmienkach,
za ktorých môže byť zmluva zmenená, o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu.
Rovnako spotrebiteľ musí byť bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miere nákladov.

38. Súdy už opakovane konštatovali, že je prekonaný názor dodávateľov o nemožnosti vypočítať RPMN
vzhľadom na revolvingovú povahu úverov (pozri rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
10.10.2012, sp. zn. 17Co/215/2012, Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.3.2014, sp. zn. 2Co/135/2013
a Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.10.2013, sp. zn. 6Co/138/2013). Pokiaľ zákon o spotrebiteľských
úveroch určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolving, resp. iný druh

úveru), akcentujúc jej dôležitosť zákonným znením, že ak nie je RPMN uvedená, spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch), preto dodávateľ finančnej služby na profesionálnom finančnom trhu nemôže túto skutočnosť
zanedbávať. V čase uzatvorenia zmluvy je možné vypočítať RPMN z hodnoty úverového rámca, ktorý
sa poskytuje spotrebiteľovi a ktorá hodnota v čase uzatvorenia zmluvy je nemenná. S poukazom na ust.

§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. súd považoval predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov.

39. Zároveň súd poukazuje na ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z, v zmysle ktorého od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Uvedené predstavuje určitý postih, sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti
v zmluve neuvedie. Účelom právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaná
ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške
úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve, so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve

neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.). V predmetnej veci, v zmluve uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovaným nie je uvedený úrok ako ani iné poplatky. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z uvedenýchdôvodov súd považoval žalobu za dôvodnú a určil, že predmetný úver zo dňa 01.06.2004 je bezúročný
a bez poplatkov.

40. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

41. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa (každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách) z čoho taktiež
naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou
Európskeho Súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa, a to slabšej zmluvnej strany.
42. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa),
ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa
ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

43. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok.
To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v

štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

44. Podľa článku 3 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
45. Predmetnú úverovú zmluvu súd vzhľadom na povahu zmluvných strán považoval za spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom
skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah nebola medzi stranami ani sporná. Z formy a

obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný
už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy
– jednotlivé zmluvné dojednania ohľadom práv a povinností zmluvných strán – žiadnym podstatným
spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva v zmysle prijatej úpravy nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné.
46. Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, súd poukazuje
na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.01.2019, podľa ktorého
zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie

možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR ako smernici Rady
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa
s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami

na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho
súdu SR nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je
len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej
v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú

podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom
predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem tohto právoplatný rozsudok, ktorým súd vo
výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa,
ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, žeporušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo 27/2018 z 28.03.2019. Súd teda bez ohľadu na to, že zmluvný vzťah bol ukončený

pred cca 10 rokmi, vzhľadom na princíp právnej istoty obsiahnutý v článku 2 ods. 2 CSP musel aplikovať
vyššie uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR.
47. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho

hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až po zániku zmluvného vzťahu. Danosť právneho záujmu
na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
nie je časovo limitovaná. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej
charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porov. prípady C-154/15,

C-307/15, C-308/15).
48. Súd podrobil žalobkyňou označené zmluvné podmienky prieskumu s ohľadom na § 53 Občianskeho
zákonníka, pričom zistil, že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť zmluvné dojednania vo vopred
predtlačenej formulárovej zmluve a už vonkoncom nie v Obchodných podmienkach Tatra banky,
a.s. pre medzinárodné kreditné karty k Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty a rovnako ani

vo Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., preto možno konštatovať, že namietané
zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané.
49. Súd konštatuje, že žalobkyňou žalované neprijateľné zmluvné podmienky boli mnohými
rozhodnutiami súdov a krajských súdov – judikované ako neprijateľné zmluvné podmienky a ani v
tomto prípade žalovaný nepreukázal, aby aspoň jedna z nich bola individuálne dohodnutá so

samotným spotrebiteľom, a ich charakter v zmluvnom vzťahu bol nepochybne taký, že spôsobovali
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa.
50. Pokiaľ ide o prvé dve zmluvné podmienky (obsiahnuté vo výroku II. a III. rozsudku) oprávňujúce
banku započítať akékoľvek svoje pohľadávky (a to aj nesplatné a premlčané) voči spotrebiteľom
proti akýmkoľvek pohľadávkam týchto osôb voči banke z účtu alebo iných účtov a oprávňujúce

banku započítať plnenie klienta najprv na príslušenstvo pohľadávky a až následne na istinu tejto
pohľadávky, t.j. oprávnenie banky bez zohľadnenia vôle a dokonca aj proti vôli spotrebiteľa rozhodnúť
o spôsobe započítania, je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tieto zmluvné podmienky sú
hrubo nevyvážené, pretože nerešpektujú nepochybný a oprávnený ekonomický záujem spotrebiteľa

na tom, aby najskôr splatil istinu úveru, ktorá je základom pre úročenie pohľadávky, ale pripúšťajú v
tak závažnej otázke, akou je rozhodnutie o účele platby spotrebiteľa ľubovôľu dodávateľa, teda jeho
svojvoľné rozhodnutie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny
pohľadávky. Vzťah sa tak v tejto otázke stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa
nepredvídateľným.Aksanajskôrzapočítavapríslušenstvopohľadávkyanapokonajsplátkaistinyúveru,

je to zjavne nevýhodné pre spotrebiteľa, pretože sa týmto neznižuje istina, ktorá sa úročí, ale účelovo
sa znižujú platby, ktoré nepredstavujú samotnú istinu úveru, ale plnenia s ňou súvisiace. Takýto
postup je potrebné považovať za postup v rozpore so zákonom, právom EÚ a teda ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Na podporu argumentácie viď rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn.
19Csp/19/2022 zo dňa 19.09.2023, sp. zn. 8Csp/1/2023 zo dňa 27.04.2023, sp. zn. 17Csp/96/2022 zo

dňa 18.08.2023.
51. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku umožňujúcu banke nahrávať telefonické hovory s klientmi, ktorých
predmetommôžubyťzáväzkovévzťahybankyaklientaaklientzároveňsúhlasístým,abytietozáznamy
boli v prípade potreby použité ako dôkaz (zmluvná podmienka obsiahnutá vo výroku IV. rozsudku), súd
poukazuje na to, že dodávateľ je oprávnený na základe predmetnej zmluvnej podmienky aj bez súhlasu

spotrebiteľa zaznamenávať komunikáciu, ktorá následne môže byť potenciálne spôsobilá pôsobiť
ako dôkaz voči spotrebiteľovi, čo stavia dodávateľa do informačne a dôkazne nepochybne
výhodnejšej pozície ešte predtým, ako by nejaký súdny spor vôbec vyvstal (viď obdobne
rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11C/253/2011 zo dňa 07.12.2015 potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/45/2016 zo dňa 24.04.2017, rozsudok Okresného

súdu Prešov sp. zn. 16Csp/107/2023 zo dňa 05.03.2024). Vzhľadom k tomu, že ani táto zmluvná
podmienka nebola individuálne dojednaná a je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, je
zrejmé, že žalobkyňa individuálny súhlas s nahrávaním telefonických hovorov neudelila a nemala
vedomosť o uvedenom oprávnení banky.52. Rovnako nebola individuálne dojednaná ani rozhodcovská doložka (obsiahnutá vo výroku
V. rozsudku). Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere svedčí o tom,
že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať

individuálne. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie,musíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán, pričom slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba
znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne
forma uzavretej zmluvy. Úver bol poskytnutý na základeštandardnejformulárovejzmluvyobsahujúcej

rozhodcovskú doložku včlenenú do Všeobecných obchodných podmienok.

53. Platnosťou tohto zmluvného dojednania by žalobkyňa stratila právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, resp. tejto možnosti predchádza nutnosť
prípadné spory riešiť prednostne v rozhodcovskom konaní. Je zrejmé že žalobkyňa si túto doložku
nevymienila. Žalovaný v konaní nepreukázal, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť rozhodcovskú doložku

neprijať, a to bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zánikuzmluvy,
resp. jej neuzavretia, pričom na preukázanie individuálneho dojednania ho v zmysle § 53 ods. 3 OZ
ťažilo dôkazné bremeno. Uvedeným zmluvným dojednaním sa žalobkyňa reálne vzdala svojho práva
na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je potrebné považovať za

neprijateľné. Súd okrem toho poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 438/2018 z 11.06.2019, v zmysle ktorého sa pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky
v spotrebiteľských veciach vyžaduje, aby spotrebiteľ mal možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní
zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Ako už bolo naznačené,

z obsahu danej zmluvy o úvere však nevyplýva, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ vôbec mala možnosť
pri uzatváraní zmluvy sa k tejto rozhodcovskej doložke vôbec vyjadriť. Súd súčasne poukazuje na to, že
obdobné zmluvné podmienky boli opakovane vyhlásené za neprijateľné (k tomu pozri napr. rozhodnutia
Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/33/2020, 15Csp/95/2020, 14Csp/187/2020, 9Csp/35/2022, či
Krajského súdu v Prešove sp.zn.13Co/97/2019 a iné).

54. Z vyššie uvedených dôvodov, vzhľadom k tomu, že súd považoval žalobu za dôvodnú, súd vyhlásil
predmetné zmluvné podmienky za neprijateľné.

55. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

56. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

58. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
žalobkyňa bola v prvoinštančom ako aj odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu, preto má nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) ačoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).