Rozsudok · Sloboda a ľudská dôstojnosť · Judgement

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: BN-1T/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3220010057
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Čerňanská Pindejová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3220010057.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D.

C., pre pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d)
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a pre pokračovací zločin
znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno c) Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s
poukazomna§139odsek1písmenoc)Trestnéhozákona,samosudkyňouMgr.AlexandrouČerňanskou
Pindejovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. júla 2024 v Bánovciach nad Bebravou, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX v C. D. C., trvale bytom C. D. C., časť E. F., F. G.
H. XXX/X

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby č.k. Pv 224/19/3301 - 63 zo dňa 13.03.2020,
pre skutok v bode 1 právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa §

183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že:

v presne nezistenom čase v mesiacoch jún a júl 2019 v rodinnom dome na ulici F. G. H. XXX/X I. E. F.
svojej manželke poškodenej J. C. (predtým B.) opakovane bránil opustiť rodinný dom tým spôsobom, že:
- v presne nezistený deň keď chcela poškodená odísť do práce, túto zamkol v rodinnom dome a vzal
kľúče,
- v ďalší presne nezistený deň, keď chcela poškodená odísť na nočnú zmenu do práce, vzal jej mobilný

telefón a zavolal do jej práce a oznámil, že poškodená nepríde, pričom počas uvedených incidentov
poškodenú schmatol za ruku a za rameno, dával jej facky do oblasti tváre a sácal ju,

a ďalej pre skutok v bode 2 právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 odsek
1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona
spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a zločin obmedzovania osobnej slobody
podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c)

Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

v presne nezistenom čase a dni mesiaca júl 2019 v rodinnom dome na ulici F. G. H. XXX/X I. E. F. prišiel
za svojou manželkou poškodenou J. C. (predtým B.), ktorá v tom čase spala v posteli a odzadu jej silou
stiahol spodnú bielizeň a vyžadoval od nej pohlavný styk, na čo sa poškodená zobudila a ušla pred ním
do druhej miestnosti a dňa 24.07.2019 v čase okolo 22:00 hodiny v rodinnom dome na ulici F. G. H.
XXX/X I. E. F. prišiel po predchádzajúcej hádke za svojou manželkou poškodenou J. C. (predtým B.),

ktorá v tom čase ležala v posteli so slovami, aby mu naposledy ,,dala", s čím poškodená nesúhlasila
a zakryla sa perinou, na čo obvinený znovu naliehal na poškodenú, aby mu aj tak ,,dala" a začal savyzliekať, strhol z poškodenej perinu, chytil ju za nohy, rozťahoval ich od seba, strhol z poškodenej
nohavičky, pričom ich roztrhal a odhodil a pokúsil sa vniknúť pohlavným údom do vagíny poškodenej, čo
sa mu nepodarilo, na čo sa poškodená otočila a posadila, pričom sa obvinený opätovne pokúsil roztlačiť

poškodenej nohy od seba a vniknúť do nej, čo sa mu znovu nepodarilo, následne od ďalšej upustil, vzal
poškodenej služobný telefón a odišiel z miestnosti, pričom keď sa poškodená obliekla a chcela opustiť
rodinný dom, zistila že tento je zamknutý a obvinený stojí pred vchodovými dverami a blokuje ich a keď
obvineného požiadala, aby ju pustil z domu, tento jej odvetil, že ak odíde z domu, už sa dnu nedostane a
na jej opakovanú žiadosť o otvorenie dverí jej obvinený odpovedal, že nikam nepôjde, preto poškodená

vyskočila cez okno rodinného domu

nakoľko nebolo dokázané, že sa stali vyššie označené skutky,
pre ktoré je obžalovaný stíhaný

a ďalej sa obžalovaný
o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku spod obžaloby č.k. Pv 224/19/3301 - 63 zo dňa 13.03.2020
pre skutok v bode 1 právne kvalifikovaný ako čiastkový útok pokračovacieho zločinu obmedzovania

osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

v presne nezistenom čase v mesiacoch jún a júl 2019 v rodinnom dome na ulici F. G. H. XXX/X I. E. F.
svojej manželke poškodenej J. C. (predtým B.) bránil opustiť rodinný dom tým spôsobom, že v presne

nezistený deň keď poškodená chcela ísť do práce, sedel pri nej a držal ju za ruku, stál vo dverách a
znemožňoval jej odísť,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.03.2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou k Okresnému súdu
Bánovce nad Bebravou na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX obžalobu č.k. Pv 224/19/3301-63 zo
dňa 13.03.2020, a to pre skutok v bode 1 právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

v presne nezistenom čase v mesiacoch jún a júl 2019 v rodinnom dome na ulici F. G. č. XXX/X v E. F.
svojej manželke poškodenej J. C. (predtým B.) opakovane bránil opustiť rodinný dom tým spôsobom,
že v presne nezistený deň keď poškodená chcela ísť do práce, sedel pri nej a držal ju za ruku, stál vo
dverách a znemožňoval jej odísť, v iný presne nezistený deň keď chcela poškodená odísť do práce, túto

zamkol v rodinnom dome a vzal kľúče a v ďalší presne nezistený deň, keď chcela poškodená odísť na
nočnú zmenu do práce, vzal jej mobilný telefón a zavolal do jej práce a oznámil, že poškodená nepríde,
pričom počas uvedených incidentov poškodenú schmatol za ruku a za rameno, dával jej facky do oblasti
tváre a sácal ju,

pre skutok v bode 2 právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek
2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona spáchaný
v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a zločin obmedzovania osobnej slobody podľa §
183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že:

XXX/X I. E. F. prišiel po predchádzajúcej hádke za svojou manželkou poškodenou J. C. (predtým B.),ktorá v tom čase ležala v posteli so slovami, aby mu naposledy ,,dala", s čím poškodená nesúhlasila
a zakryla sa perinou, na čo obvinený znovu naliehal na poškodenú, aby mu aj tak ,,dala" a začal sa
vyzliekať, strhol z poškodenej perinu, chytil ju za nohy, rozťahoval ich od seba, strhol z poškodenej

nohavičky, pričom ich roztrhal a odhodil a pokúsil sa vniknúť pohlavným údom do vagíny poškodenej, čo
sa mu nepodarilo, na čo sa poškodená otočila a posadila, pričom sa obvinený opätovne pokúsil roztlačiť
poškodenej nohy od seba a vniknúť do nej, čo sa mu znovu nepodarilo, následne od ďalšej upustil, vzal
poškodenej služobný telefón a odišiel z miestnosti, pričom keď sa poškodená obliekla a chcela opustiť
rodinný dom, zistila že tento je zamknutý a obvinený stojí pred vchodovými dverami a blokuje ich a keď

obvineného požiadala, aby ju pustil z domu, tento jej odvetil, že ak odíde z domu, už sa dnu nedostane a
na jej opakovanú žiadosť o otvorenie dverí jej obvinený odpovedal, že nikam nepôjde, preto poškodená
vyskočila cez okno rodinného domu.

Rozsudkom Okresného súd Bánovce nad Bebravou č.k. 1T/21/2020 zo dňa 10.10.2022 súd
obžalovaného oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu z dôvodu podľa § 285 písmeno a) Trestného

poriadku.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 3To/9/2023 zo dňa 15.11.2023 bol rozsudok Okresného
súd Bánovce nad Bebravou č.k. 1T/21/2020 zo dňa 10.10.2022 v celom rozsahu zrušený a vec bola
okresnému súdu vrátená s tým, aby ju prvostupňový súd v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Po vrátení veci prvostupňový súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorý termín hlavného
pojednávania predvolal obžalovaného, upovedomil ustanoveného obhajcu (v zmysle novely Trestného
poriadku je daný dôvod nutnej obhajoby), upovedomil prokuratúru a tiež poškodenú.

Obžalovaný na nariadenom hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby prokurátorom a po zákonnom
poučení obžalovaného podľa § 34 Trestného poriadku, § 36 Trestného poriadku, § 40 Trestného
poriadku, v zmysle § 121 Trestného poriadku a tiež po zákonnom poučení v zmysle § 257 Trestného
poriadku, sa vyjadril tak, že chce urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 Trestného poriadku a vyhlásil, že

je nevinný.

Na hlavných pojednávaniach vykonaných v predmetnej trestnej veci súd na základe návrhov a súhlasu
procesných strán vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej svedkyne J.
C., výsluchom svedka K. G., výsluchom svedkyne L. G., výsluchom svedka M. G., výsluchom svedkyne

N. G., výsluchom svedkyne I. B., výsluchom svedka O. B., čítaním obsahu znaleckého posudku č.
87/2019 vypracovaného znalcom PhDr. K. C. v odbore Psychológia, odvetvie Klinická psychológia
dospelých na č.l. 180 - 212, výsluchom znalca PhDr. K. C., čítaním obsahu znaleckého posudku
č. 205/2019 vypracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria na č.l.
166 - 177, čítaním znaleckého posudku na č.l. 215 - 218, čítaním zápisnice o výsluchu maloletej

svedkyne P. J., prehratím obrazovo -zvukového záznamu z výsluchu maloletej, ako aj oboznámením
doslovného prepisu jej výsluchu, čítaním zápisnice o výsluchu maloletej svedkyne Q. B., prehratím
obrazovo - zvukového záznamu z výsluchu maloletej, ako aj oboznámením doslovného prepisu jej
výsluchu, oboznámením ďalších listín zo spisu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní sám súvisle bez kladenia otázok uviedol, že toto celé je na
neho vykonštruované. Jeho bývala manželka - poškodená mala vzťah so svedkom K. G., ktorý však
obžalovaného nepozná, rovnako ako aj svedkyňa L. G.. K obmedzeniu osobnej slobody poškodenej
obžalovaný uviedol, že nevie ako by mohol niekoho obmedziť na slobode na prízemnom dome, na dome
nie sú žiadne mreže. V dome sa nachádzajú dvoje dvere, pričom jedny z nich sú uzamykateľné iba z

vnútornej strany. Obžalovaný uviedol, že poškodená vyskočila z okna rodinného domu nachádzajúceho
sa v prednej časti domu a urobila tak z dôvodu, že obžalovaný sa rozprával na terase so svojou sestrou a
švagrom a keby poškodená išla von dverami, musela by prejsť okolo nich. Obžalovaný uviedol, že vtedy
sa mu poškodená priznala ku vzťahu s K. G.. Podľa jeho názoru sa poškodená z tohto dôvodu hanbila
prejsť okolo sestry obžalovaného a jeho švagra. Poškodená si otvorila bránku, mala kľúče. Kľúče mali

vtedy troje. Asi dva mesiace pred skutkom sa kľúče obžalovaného záhadne stratili. Obžalovaný si preto
vzal ďalší kľúč, bolo to asi dva týždne pred skutkom. V čase, keď bol obžalovaný vo väzbe, poškodená
odovzdávala matke obžalovaného jedny kľúče. Uviedol, že jedny kľúče poškodená celú dobu mala.
Dva týždne pred skutkom, v čase keď si obžalovaný vzal tento jeden kľúč, tak išiel na rannú zmenu.Mala ísť aj poškodená. Okolo 10:00 hod. poškodená obžalovanému volala, bola dosť pod vplyvom
alkoholu. Volala mu, že je doma a že nevie, čo má robiť so psami. Poškodená bola vonku na dvore,
aj so svojou dcérou, obžalovaný tak popiera ako mohla byť poškodená zamknutá. Keď si obžalovaný

bral tento jeden kľúč, ostatné kľúče boli v bráničke k rodinnému domu. Poškodená vybehla von a tieto
kľúče si zobrala, čo podľa vyjadrenia obžalovaného videl aj jeho brat. Obžalovaný uviedol, že si nevie
predstaviť akoby v dvojizbovom dome, kde sú iba jedny dvere, ktoré sú presklené, a kde s nimi žila
aj dcéra poškodenej P. J., mohol poškodenú fyzicky napádať tak, aby o tom P. J. nevedela. V jednej
výpovedi P. J. uviedla, že videla ako dala poškodená obžalovanému facku. Obžalovaný uviedol, že

to nebolo od nej prvé napadnutie, ďalšie napadnutie sa stalo ešte pred uzavretím manželstva, kedy
poškodená pod vplyvom alkoholu obžalovaného napadla, obžalovaný sa vtedy zavrel v pivnici, ona
kopala a búchala do dverí. Obžalovaný uviedol, že poškodenej v živote neublížil. Posledný mesiac sa
obžalovaný poškodenej pýtal, či niekoho má, lebo sa správal divne. Poškodená ho neustále klamala,
že nemá nikoho. Preto sa občas stávalo, že jej zobral telefón, snažil sa nájsť nejaké správy a zistiť, či
naozaj poškodená niekoho má. K roztrhnutým nohavičkám sa vyjadril tak, že to neboli jedny nohavičky,

boli tam viaceré veci, ktoré sa tam povaľovali, v domácnosti bol bodrel, čo je vidieť aj na fotografiách,
poškodená sa o nič nestarala. Nohavičky roztrhol a hodil do koša, pretože tam bol bodrel. Poškodená
požíva alkoholické nápoje, bol jej odobratý aj vodičský preukaz. Následne na základe kladených otázok
obžalovaný uviedol, že k zhoršeniu ich vzťahu s poškodenou došlo asi tak mesiac predtým ako bol vzatý
do väzby, vtedy začal zisťovať, či má poškodená iného partnera. Obžalovaný v tomto čase konzumoval

alkoholické nápoje, viac menej pivo, konzumovali ho spoločne, aj cez týždeň. Cez víkendy konzumovali
alkohol vo veľkom u rodičov poškodenej. Obžalovaný uviedol, že za posledný mesiac predtým ako ho
vzali do väzby mu dala poškodená facku, hádky medzi nimi vznikli, keď jej zobral telefón. Vždy keď
jej zobral telefón, pozrel doňho a vždy vrátil. Keď mu poškodená dala facku, bolo to medzi dverami,
obžalovaný sa od dverí odsunul dopredu k poškodenej odsunul ju ramenom. Obžalovaný uviedol, že

nežiadal poškodenú, aby nešla do práce. Uviedol, že keď nešla do práce, bolo to kvôli alkoholu. Vo
voľnom pohybe, napríklad držaním za ruku jej nebránil. To, čo bolo uvedené, že ju mal držať za ruku,
bolo tak, že obžalovaný poškodenú držal za ruku a plakal. Chcel, aby mu vysvetlila, že čo sa deje.
Poškodená povedala, že nič a tým pádom sa nič nedialo. Nežiadala ho, aby ju pustil. Obžalovaný si
nevie predstaviť ako by sa to mohlo udiať. Chodila k ním obžalovaného mama, jeho dcéra, sestra,

dvere u nich boli stále otvorené. So sestrou majú susedné pozemky, spoločnú bráničku, táto je stále
otvorená. Obžalovaný uviedol, že si presne nepamätá, kedy mal s poškodenou pohlavný styk. Vie
však, že tento ukončil, nakoľko sa poškodená pri tom tvárila divne. Na základe návrhu prokurátora na
odstránenie rozporov, po prečítaní časti výpovede z prípravného konania, obžalovaný uviedol, že to
mohlo byť tak ako prokurátor prečítal a síce, že naposledy mali s manželkou pohlavný styk asi dva

týždne dozadu, bolo to normálne, nie nasilu. Pohlavný styk mávali vždycky v noci, keď P. spala. V rámci
pohlavného styku s poškodenou nemali tvrdšie praktiky, mali obyčajný pohlavný styk. Poškodená mu
nepovedala, že nemá záujem o pohlavný styk. A ani sa nebránila. Obžalovaný má vedomosť o tom,
že poškodená mala modriny na nohách. Uviedol, že ich mávala pravidelne. Aj v čase jeho zadržania
mala modriny. Obžalovaný uviedol, že keď sa poškodená buchla, iba sa šuchla, hneď mala modrinu,

poškodená má nejakú chorobu. Modriny na vnútornej strane stehien si vysvetľuje tak, že ich mohla mať
napríklad z bicykla. Obaja chodili na bicykle. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodená mu povedala,
že má pomer, odišla a odvtedy obžalovaný nekontaktoval nikoho. K. G. kontaktoval tak, že sa s ním
rozprávala v robote, bolo to jedenkrát, pýtal sa ho, či má niečo s poškodenou, K. G. mu povedal,
že nie. Obžalovaný uviedol, že pracuje na správe budov, v rámci výkonu pracovnej činnosti bol na

pracovisku poškodenej. Z výsluchu obžalovaného tak v podstate vyplynulo, že poškodená je jeho bývalá
manželka, ktorá si počas manželského spolužitia s obžalovaným ,,začala" vzťah s K. G.. Poškodená sa
obžalovanému priznala ku vzťahu s K. G., v ten deň (keď sa k nevere priznala) poškodená vyskočila
z okna rodinného domu nachádzajúceho sa v prednej časti domu, pričom podľa názoru obžalovaného
tak urobila z dôvodu, že obžalovaný sa rozprával na terase so svojou sestrou a švagrom, pričom keby

poškodená išla von dverami, musela by prejsť okolo nich. Z výsluchu obžalovaného ďalej vyplynulo,
že poškodená mala kľúče od domu, aj od brány, obžalovaný poprel, že by poškodenej vzal kľúče.
Zároveň k obmedzovaniu osobnej slobody uzavretím poškodenej v rodinnom dome uviedol, že jedny
dvere boli uzamykateľné iba z vnútornej strany. Obžalovaný poprel, že by poškodenú obmedzoval na
osobnej slobode. Z výsluchu obžalovaného ďalej vyplynulo, že obžalovaný nežiadal poškodenú, aby

nešla do práce, vo voľnom pohybe (napríklad držaním za ruku) jej nebránil. Potvrdil, že je pravdou, že
poškodenú raz držal za ruku, vtedy plakal a žiadal poškodenú, aby mu poškodená vysvetlila, že čo sa
deje. Poškodená ho vtedy nežiadala, aby ju pustil. Obžalovaný mával s poškodenou pohlavný styk, bol
to normálny pohlavný styk, bez tvrdších praktík. Naposledy mali s poškodenou pohlavný styk asi dvatýždne dozadu, bol to normálny pohlavný styk, poškodená sa tomu nebránila. Z výsluchu obžalovaného
ďalej vyplynulo, že obžalovaný má vedomosť o tom, že poškodená mala modriny na nohách. Uviedol,
že poškodená mávala modriny pravidelne, bola náchylná na tvorbu modrín. Obžalovaný poprel, že

by poškodenú fyzicky napádal, nikdy by jej neublížil. Z výsluchu obžalovaného vyplynulo, že práve
poškodená v minulosti fyzicky napadla obžalovaného, a nie jedenkrát. V období posledného mesiaca
sa obžalovaný poškodenej pýtal, či má iný vzťah, nakoľko sa poškodená správala zvláštne, pričom
poškodená mu uviedla, že nemá nikoho. Z výsluchu obžalovaného tiež vyplynulo, že obžalovaný občas
zobral poškodenej mobilný telefón a kontroloval jej jeho obsah za účelom zistenia, či poškodená má iný

vzťah, následne medzi nimi vznikali hádky, práve z dôvodu, že obžalovaný zobral poškodenej mobilný
telefón. Z výsluchu obžalovaného tiež vyplynulo, že poškodená požíva alkoholické nápoje. Rovnako aj
obžalovaný požíval v tomto čase alkoholické nápoje, viac menej pivo, alkoholické nápoje konzumovali
spoločne s poškodenou, aj cez týždeň, aj počas víkendov. Obžalovaný uviedol, že pracuje na správe
budov, v rámci výkonu pracovnej činnosti bol aj na pracovisku poškodenej. Z výsluchu obžalovaného
tiež vyplynulo, že nohavičky (nájdené a zaistené ako dôkazný materiál) obžalovaný roztrhol a hodil do

koša, nakoľko v ich domácnosti bol v čase ich spolužitia neporiadok, veci tam boli rozhádzané.

Poškodená svedkyňa J. C., s ktorou sa konalo ako s obzvlášť zraniteľnou osobou, bola na základe
žiadosti poškodenej vypočutá v neprítomnosti obžalovaného. Poškodená svedkyňa po zákonnom
poučení a zložení prísahy sama súvisle bez kladenia otázok uviedla, že sú to skoro tri roky. Jeden

večer sa ju pokúsil obžalovaný znásilniť, bol agresívny. V ten večer dcéra poškodenej písala sestre
poškodenej a bratovi poškodenej, čo sa doma deje a v ten večer prišiel brat poškodenej pre dcéru
poškodenej. Poškodená išla na druhý deň do práce a preto zostala doma. Potom, čo dcéra poškodenej
odišla, poškodená sa vrátila do domu. Prišiel obžalovaný, začal kričať, mali takú roztržku. Poškodená
vravela, aby vzťah ukončili. Potom sa to zvrhlo. Poškodená ležala na posteli, obžalovaný prišiel za

poškodenou. Odkryl paplón, roztrhal na nej nohavičky, snažil sa do nej vniknúť, poškodená sa bránila,
kričala, aby ju nechal. Obžalovaný nevnikol do nej. Jej služobný telefón jej obžalovaný vzal. Mal ho pri
sebe, potom odišiel. Poškodená sa zbalila, chcela odísť, prišla na chodbu, snažila sa otvoriť dvere, dvere
boli zamknuté, kľúče jej vzal. Obžalovaný bol na terase, poškodená mu vravela, aby ju pustil, obžalovaný
uviedol, že ju nepustí, potom tam prišla jeho sestra. Poškodená bola zatvorená v dome a obžalovaný

rozprával, že poškodená ide za tým ko...Keďže sa poškodená bála, čo bude, otvorila okno a vyliezla
cez okno a odišla. Napísala správu terajšiemu priateľovi. Bola rozhodnutá ísť do práce, mala nastúpiť
na rannú zmenu, ale keďže štyri hodiny nemala kam ísť, chcela to vyriešiť tak, že pôjde do práce skôr.
Priateľ poškodenej bol ešte hore, prišiel po poškodenú a odviezol ju k rodičom. Poškodená uviedla, že
obžalovaný chodil na pracovisko poškodenej, vyzvedal sa tam. Keď boli spolu v jedálni, obžalovaný

začal obviňovať kolegov poškodenej, že s nimi poškodená spáva. Okrem tohto pokusu o znásilnenie,
bol ešte aj predtým. Bolo to v obývačke, kde spávali, poškodená ležala, obžalovaný chcel pohlavný styk,
poškodená nemala záujem, obžalovaný ju držal za bok, keď chcela vstať, silnejšie ju prichytil. Podarilo
sa jej od neho odísť, ľahla si k dcére do postele. Poškodená uviedla, že obžalovaný jej bránil chodiť
do práce, vzal jej súkromný telefón, firemný telefón. Z firemného telefónu napísal pod jej menom, že

poškodená nepríde do práce, že jej je nevoľno. Poškodenej volali z práce, že prečo nepríde, ona tomu
nerozumela, bola nachystaná ísť do práce. Poškodená uviedla, že bolo to trikrát, vlastne štyrikrát, čo
jej obžalovaný bránil ísť do práce. Trikrát napísal do práce, že nepríde. A štvrtýkrát jej vzal kľúče a
zamkol ju doma, vtedy vyliezla von cez pivnicu. Na základe návrhu prokurátora za účelom odstránenie
rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu poškodenej z prípravného konania, kde poškodená

uviedla: ,,Ďalšie nastávalo už to, že prvýkrát ma nechcel pustiť do práce, že tam nepôjdem, že sa pôjdem
iba kurviť, že len za tým kokotom pôjdem. Povedala som mu, že musím ísť do práce, že nepotrebujem,
aby ma vyhodili. Aj tak ma do práce nepustil, zamkol, povedal, že nikdy nepôjdem. To bolo tak v máji
alebo v júni, neviem presne. Ďalší krát som bola nachystaná do práce. To mi zobral kľúče, zamkol. On
čakal už na ceste brata. Ja som hovorila ako mám ísť do roboty. Povedal, že to je môj problém. Keď

som našla dcérine kľúče a odomkla, tak som svoje kľúče našla hodené na dvore. Ten ďalší krát som
mala ísť na nočnú a to som sa chystala, robila som si rozpis, predtým mi volali, či prídem lebo že niekto
dal vedieť, že ja do práce neprídem. Tak som šla na terasu, sedeli sme na terase aj s manželom, začal
na mňa vyvíjať psychický nátlak, že keď ho mám rada, aby som zavolala, že do práce nejdem. Ja som
povedala, že nemôžem vymeškávať. On si stále tvrdil svoje. Ja som mu povedala, že ho mám rada, ale

že do práce musím ísť. Nakoniec povedal, že tak on tam zavolá. Aj zavolal a povedal, že neprídem do
práce, že som odpadla, tak aby so mnou nerátali. On ma chytil za ruku, držal ma medzi dverami, že
nikde nepôjdem. Ja som tomu neprikladala nejaký taký...vedela som na základe čoho je to, mne to ale
bránilo vo vykonávaní svojej práce." Následne svedkyňa pred súdom potvrdila, že to čo v prípravnomkonaní uviedla je pravda, teraz si vzhľadom na odstup času spomína iba na nejaké detaily. Poškodená
ďalej uviedla, že pri tých pokusoch o znásilnenie mala modriny na vnútornej strane stehien. O tom, že ju
chcel obžalovaný znásilniť sa zmienila priateľovi a po čase sestre. Poškodená uviedla, že netrpí žiadnym

ochorením v dôsledku ktorého by jej vznikali modriny aj pri ľahkom dotyku. Musí sa udrieť silnejšie.
Z výsluchu poškodenej tak v podstate vyplynulo, že v jeden večer sa ju obžalovaný pokúsil znásilniť,
bol agresívny. Dcéra poškodenej nebola doma, odišla k bratovi poškodenej. Keď sa poškodená vrátila
do domu, obžalovaný začal kričať, mali medzi sebou roztržku. Poškodená obžalovanému vravela, aby
vzťah ukončili. Potom sa to zvrhlo. Poškodená ležala na posteli, obžalovaný prišiel za poškodenou.

Odkryl paplón, roztrhal na nej nohavičky, snažil sa do nej vniknúť, poškodená sa bránila, kričala, aby ju
nechal. Obžalovaný do nej nevnikol. Z výsluchu poškodenej vyplynulo, že obžalovaný poškodenej vzal
služobný telefón. Poškodená sa zbalila, chcela odísť, prišla na chodbu, snažila sa otvoriť dvere, dvere
boli zamknuté, obžalovaný jej vzal kľúče. Obžalovaný bol na terase, pričom poškodená mu vravela,
aby ju pustil, obžalovaný poškodenej uviedol, že ju nepustí, potom tam prišla sestra obžalovaného.
Poškodená sa bála, otvorila okno, vyliezla cez okno a odišla. Pre poškodenú prišiel jej priateľ K.

G.. Okrem tohto pokusu o znásilnenie, sa obžalovaný pokúsil o znásilnenie aj predtým, v obývačke,
poškodená ležala, obžalovaný chcel pohlavný styk, poškodená nemala záujem, obžalovaný ju držal za
bok, keď chcela vstať, silnejšie ju prichytil. Poškodenej sa podarilo od obžalovaného odísť. Z výsluchu
poškodenej vyplynulo, že obžalovaný jej bránil chodiť do práce, bral jej súkromný telefón, aj firemný
telefón. Prvýkrát ju nechcel pustiť do práce, s tým, že tam nepôjde, že sa pôjde iba kurviť. Do práce je

nepustil,zamkol.Tobolovmájialebovjúni.Druhýkrátbolapripravenáísťdopráce,obžalovanýjejzobral
kľúče, zamkol. Ďalší krát mala ísť na nočnú, sedeli s obžalovaným na terase, vyvíjal na ňu psychický
nátlak, že ak ho má rada, aby zavolala do práce, že nepríde. Vtedy ju chytil za ruku, držal medzi dverami,
že nikde nepôjde. Z výsluchu poškodenej vyplynulo, že pri tých pokusoch o znásilnenie mala modriny na
vnútornej strane stehien. Žiadnym ochorením, v dôsledku ktorého by jej vznikali modriny aj pri ľahkom

dotyku, poškodená netrpí.

Z výsluchu svedka K. G. vyplynulo, že s poškodenou sú priatelia, majú vzťah, ktorý trvá približne 2 a pol
roka. V čase počiatku ich vzťahu bola poškodená vydatá. Potom ako obžalovaný zistil, že si poškodená
a svedok spolu píšu, obžalovaný svedka kontaktoval, boli to výhražné sms správy, ale aj telefonáty.

Poškodená svedkovi písala, že ju obžalovaný nepustí do práce, že jej zamkol dvere, zobral služobný
mobil a nechcel pustiť do práce. Taktiež mu poškodená spomínala, že ležala na posteli a že obžalovaný
prišielzaňou,chcelsňoupohlavnýstyk,strholjejnohavičky,onanechcela,bránilasa.Zvýsluchusvedka
(na základe odstraňovania rozporov z prípravného konania) vyplynulo, že poškodená svedkovi písala
po polnoci, že ju obžalovaný nechce nikde pustiť, to bolo vtedy, keď mala byť znásilnená. Poškodená

mu uviedla, že išla von cez okno. Svedok išiel po poškodenú pri plaváreň a zaviezol ju k rodičom. Z
výsluchu svedka tiež vyplynulo, že mu poškodená raz ukazovala modriny na nohách. Poškodená mala
modriny na stehnách, svedok uviedol, že poškodená tam mala modriny stále, aj predtým, aj potom. V
súčasnosti poškodená modriny nemáva, modriny má vtedy, ak sa udrie v práci. Z výsluchu svedka ďalej
vyplynulo, že poškodená svedkovi uviedla, že mu (obžalovanému) začína prepínať, že po nej húka,

ziape. Z výsluchu svedka ďalej vyplynulo, že mu poškodená nespomínala, že by ju obžalovaný zamkol.
Čo sa týka znásilnenia tak poškodená svedkovi povedala, že sa ju pokúsil len raz znásilniť. Všetko, čo
svedok uviedol, sú informácie od poškodenej, a to, čo sa stalo v ten večer.

Z výsluchu svedkyne L. G. vyplynulo, že obžalovaného veľmi nepozná, videli sa raz. Raz v noci ju zobudil

syn, že musí niekam odísť. Syn jej povedal, že jeho kamarátku J. C. (poškodenú) napadol manžel a
ona ušla cez okno a potrebuje zaviesť k rodičom. Na ďalší deň sa svedkyňa stretla s obžalovaným,
vtedy sa videli prvýkrát. Keď sa stretli, rozprávali sa o manželke (poškodenej). Svedkyňa zistila, že
jej syn má pomer s poškodenou, čo sa jej zo začiatku nepáčilo. Svedkyňa bola rozčúlená, vypýtala
si od obžalovaného číslo na poškodenú a tej povedala, aby vzťah s jej synom ukončila. V čase, keď

svedkyňa hovorila s obžalovaným, obžalovaný bol určite pod vplyvom alkoholu, cítila to z jeho dychu.
S poškodenou sa svedkyňa stretla možno o dva dni. Išli si sadnúť na kávu, poškodená jej objasnila
situáciu a uviedla jej, že ju obžalovaný napadol a že ju chcel znásilniť. Poškodená svedkyni ukazovala
modriny. Modriny mala z vnútornej strany stehien.

Z výsluchu svedka M. G. vyplynulo, že ku skutku nevie nič uviesť, nakoľko tam nebol prítomný. S
obžalovaným a poškodenou sú susedia. Svedok nemá vedomosť o tom, že by sa udialo to, čo je
spomínané a kladené obžalovanému za vinu. Svedok nepočul, že by bola medzi obžalovaným a
poškodenou niekedy nejaká hádka. Ak by niekto kričal alebo by bola medzi niekým hádka, bolo by topočuť. Keby voľakto kričal o pomoc, tak by to bolo počuť. Aj keby sa dialo niečo vo vnútri a bola by
otvorená ventilačka, tak by to bolo počuť. Vzdialenosť spálňového okna po terasu svedka je približne
6 - 8 metrov. V deň, keď poškodená odišla, svedok sa zdržiaval na dvore, bolo vtedy pekne. Svedok

k charakteristike spolužitia obžalovaného a poškodenej uviedol, že si myslí, že v každom vzťahu sú
nejaké problémy a pohádajú sa. Svedok nevie, či dňa 24.07.2019 vo večerných hodinách počul, že
by poškodená niečo kričala alebo že by počul plač, svedok si nepamätá. Na základe odstraňovania
rozporov svedok následne potvrdil, že poškodenú počul voľačo vykrikovať z domu, nevie už čo to bolo,
ona hovorila normálne, ani neplakala ani nekričala, hovorila niečo obžalovanému, ale keď počula, že

svedok je vonku aj s jeho družkou, tak poškodená zostala ticho. Svedok potvrdil, že poškodená vôbec
nekričala o pomoc, ani nehovorila, že by jej obžalovaný ublížil. Svedok potvrdil, že v ten večer sa
obžalovaný rozprával s družkou svedka, svedok tomu nevenoval pozornosť. Svedok ďalej uviedol, že
vie, že poškodená si našla priateľa. Podľa názoru svedka je normálne, keď s tým obžalovaný nesúhlasí a
zvýši hlas. Svedok nemá vedomosť, že by mal obžalovaný brániť v pohybe poškodenej, napr. do práce,
domestaapod.,onamalakľúče,onasimohlaodísťkedychcela.Svedoknebolnikdysvedkomnejakého

väčšieho incidentu medzi obžalovaným a poškodenou. Svedok potvrdil, že poškodená užíva alkoholické
nápoje, aj obžalovaný si vypije. Je možné, že pijávali spolu. Svedok si nevšimol na tele poškodenej, že
by mala modriny, ani sa nesťažovala, že by jej obžalovaný ubližoval alebo ju napadol. Poškodená bola
žiarlivá, dokonca keď tam chodila dcéra obžalovaného, tak aj na tú poškodená žiarlila.

Z výsluchu svedkyne I. B. (matky obžalovaného) vyplynulo, že v ten deň, keď sa mal stať skutok, tam
svedkyňa nebola. Inak tam chodila denne. Chodievala do škôlky s malou. Niekedy tam aj nocovala, keď
mali obžalovaný a poškodená spojenú zmenu. Obžalovaný nejaké dni aj u svedkyne spal. Svedkyni
uviedol, že poškodená do neho vyrýva. Svedkyňa uviedla, že v domácnosti obžalovaného a poškodenej
bol neporiadok. K obmedzovaniu osobnej slobody uviedla, že tam sa nezamykalo, dvere boli stále

otvorené, poškodená kľúče mala. Aj potom, keď poškodená prišla s policajtmi, tak poškodená otvorila
bránu. Svedkyňa vymenila fab-ku, dávala policajtom kľúče od domu a tí išli do vnútra. Keď odchádzali,
poškodená tam kľúče hodila. Svedkyňa uviedla, že poškodená bola protivná, najmä keď si vypila.
Svedkyňa uviedla, že tam niekoľkokrát bola aj v noci, raz v noci robila poškodená bordel, behala tam s
nožom. Vtedy tam mala aj deti. Podľa názoru svedkyne, obžalovaný poškodenú neobmedzoval, všetko

riadila poškodená. A pochybuje, že by obžalovaný poškodenú znásilňoval, dokonca párkrát tam išla cez
deň, tak ich prichytila pri intímnom styku. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že poškodená mala
v čase spolužitia s obžalovaným inú známosť. Nevie, či to trvalo dva mesiace alebo ako. Svedkyňa sa o
tom dozvedela tak, že jej to spomínal syn. Poškodená povedala, že sa rozvedie a obžalovaný bol z toho
nešťastný. Svedkyňa nemá vedomosť, že by obžalovaný poškodenú nepúšťal do práce, ona skôr nešla

do práce, lebo mala vypité. Svedkyňa nemá vedomosť, že by obžalovaný skrýval poškodenej osobné
veci, telefón, kľúče. K užívaniu alkoholických nápojov poškodenou, svedkyňa uviedla, že väčšinou koľko
rázy požívala alkohol každý deň, pivo každý deň, sem tam boli aj štamperlíčky. Aj obžalovaný si dal
pivko. Keď mal toho dosť, tak si išiel ľahnúť. A poškodená potom lietala, hrešila malú za známky.
Obžalovaný nie je vôbec konfliktný, on keď si aj vypil, tak si ľahol a spal. Obžalovaný a poškodená

konzumovali alkohol spolu v rámci domácnosti, obžalovaný do krčmy nechodil. Vážnejšiu hádku medzi
nimi nezachytila. Svedkyňa uviedla, že poškodená jej vravela o modrinách a o tom, že by poškodená
mala mať niečo s krvou, že si poškodená stlačí ruku a už má modrinu. Modriny mala poškodená
na vnútornej strane stehien, z vonkajšej strany stehien, na dolnej častiach nôh, niekedy aj na ruke.
Svedkyňa nevidela poškodenú ísť cez okno, povedal jej to obžalovaný. Keď sa obžalovaný dozvedel,

že ho poškodená podvádza, tak obžalovaný poškodenej telefonoval, že kde je, kontroloval ju aj v práci.
Aj poškodená bola žiarlivá. Svedkyňa má s obžalovaným dobrý vzťah.

Z výsluchu svedkyne N. G. (sestry obžalovaného) vyplynulo, že poškodená bola veľmi žiarlivá,
manipulatívna. Rodina obžalovaného jej prekážala. Vždy keď niečo riešili, tak vždy muselo byť podľa

poškodenej. Svedkyňa býva hneď vedľa, okno majú orientované do dvora obžalovaného a poškodenej.
Keď bolo leto, mali okno otvorené, všetko by počuli. V ten deň keď sa mal stať skutok, bola svedkyňa
s mužom vonku, na terase aj s malou dcérou, obžalovaný bol pri plote s nimi, rozprávali sa. Toto
(skutok) sa malo odohrať neskôr, svedkyňa potom vyšla von. Obžalovaný jej povedal, že poškodená
sa priznala, že niekoho má. Keď stáli pri tom plote a rozprávali sa, svedkyňa počula, že poškodená je

v chodbe rodinného domu. Poškodená na svedkyňu nekričala, nijako ju neohlásila. Potom svedkyňa
počulabuchnúťvnútornédvere.Obžalovanýišieldovnútraapovedal,žepoškodenávyskočilazokna.To
nevideli, lebo sa nachádzali z druhej strany rodinného domu. Obžalovaný mal o poškodenú strach, aby si
niečo nespravila, telefón nezdvíhala. K charakteristike spolužitia obžalovaného a poškodenej svedkyňauviedla, že od začiatku sa jej to veľmi nepáčilo, lebo videla, že je tam alkohol. Taktiež z dôvodu, že sa
obžalovaný a poškodená poznali dva týždne a poškodená sa k obžalovanému nasťahovala, poznali sa
krátko. Poškodená nadávala na predošlého partnera a ešte mala dieťa z iného partnerstva. K hádkam

počas spolužitia obžalovaného a poškodenej dochádzalo, poškodená bola dosť agresívna, žiarlivosť
tam zohrávala rolu, obžalovaný a poškodená spolu pracovali aj v Helle, poškodenej prekážali ženy z
kolektívu, poškodená bola veľmi žiarlivá. Poškodenej prekážalo aj to, keď sa obžalovaný rozprával so
svedkyňou pri plote. Na dcéru obžalovaného poškodená tiež veľmi žiarlila. K požívaniu alkoholických
nápojov obžalovaným a poškodenou uviedla, že keď grilovali, tak s pivom videla obžalovaného aj

poškodenú. Píjavali aj v týždni, víkendy to bolo pravidelne. Svedkyňa s poškodenou nemala dobrý vzťah,
nakoľko raz keď poškodená robila bordel, tak obžalovaný sa pred ňou musel zavrieť, lebo mala nôž
a boli tam deti, bol tam strašný krik. Svedkyňa to počula. Potom čo povedala poškodenej svoj názor,
tak kamarátky neboli. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný mal poškodenú zamykať,
brať jej osobné veci a pod., vie, že sa niečo také riešilo. Keby obžalovaný poškodenú aj zamkol, tak sú
tam bočné dvere, ktorými by poškodená mohla vyjsť. Svedkyňa si myslí, že tie bočné dvere sa nedali

zamknúť, stačilo to zvonku potlačiť a bola tam klasická kľučka. Na poškodenej si svedkyňa modriny
nevšimla. K znásilneniu svedkyňa uviedla, že poškodenú nepočula, svedkyňa bola vonku. Obžalovaný
mal vtedy aj zranenú nohu, mal úraz na nohe, nohu mal zašívanú, svedkyňa si nevie ani predstaviť, ako
by to znásilnenie malo tam prebiehať.

Z výsluchu svedka O. B. (brata obžalovaného) vyplynulo, že si myslí, že skutok, ktorý sa prejednáva
je založený na klamstve. K tomu ako poškodená vypovedá, že ju obžalovaný nepustil do práce a že ju
zamkol, svedok uviedol, že ona bola ráno vonku, bolo to v období keď bolo teplo, robili vtedy na streche.
V ten deň tam svedok prišiel znovu, lebo poškodená obžalovanému stále vyvolávala, vyvolávala mu
ohľadom psíkov, v ten deň tam svedok prišiel z práce, poškodená bola vonku, ukazovala im psíkov. V ten

deň sa obžalovaný a poškodená nehádali. V domácnosti obžalovaného a poškodenej sa zamykali len
jedny dvere a druhé zadné dvere sa nikdy nezamykali, tými sa dalo dostať. Svedok k ním občas týmito
dverami chodil. Medzi obžalovaným a poškodenou boli alkoholické hádky, poškodená vedela aj fyzicky
zaútočiť. Svedok nevidel, že by obžalovaný poškodenú napádal. Keď mali obaja vypité, tak sa hádali,
bola to bežná vec. Svedok k nim moc nechodil, kvôli poškodenej, ona ho nemala moc rada, vyhodila

ho odtiaľ. Za pol roka bol svedok u obžalovaného a poškodenej raz, dva razy. Keď potrebovali niekam
zaviesť, napr. do Trenčína, tak im vtedy pomohol.
Zo znaleckého posudku č. 205/2019 vypracovaného znalcom MUDr. Q. E., znalcom z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria na č.l 166 - 177 vyplynulo, že obžalovaný v čase
skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti, žiadnou sexuálnou deviáciou.

Alkohol, pokiaľ bol prítomný, mohol jeho konanie ovplyvniť v zmysle odbrzdenia situačne vyvolaného
punitívneho hostilného afektového konania. Znalec skonštatoval škodlivé užívanie alkoholu (nie
závislosť). Obžalovaný v čase skutku vedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania v plnom rozsahu,
bol schopný ovládať svoje konanie v plnom rozsahu. Jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť
nebezpečný zo psychiatrického hľadiska.

Zo znaleckého posudku č. 87/2019 vypracovaného znalcom PhDr. K. C., znalcom z Odboru
psychológia, Odvetvie klinická psychológia dospelých na č.l. 180 - 212 vyplynulo, že bolo vykonané
znalecké psychologické vyšetrenie poškodenej. Jedná sa o 35-ročnú ženu s ľahko podpriemerným
intelektom. Intelektové schopnosti sa nachádzajú v pásme ľahko podpriemernej inteligencie. Osobnosť
je štrukturovaná v smere extroverzie, aktuálne emocionálne labilná, impulzívna. Nálada prevažne

normoforická, aktuálnou životnou situáciou je rozladená. Emocionálne nezrelá, v záťaži s tendenciou
k impulzivite, vznetlivosti. Uprednostňuje svoje záujmy, preto je pre ňu náročné udržať si dlhodobé
zmysluplné a stabilné vzťahy. Sebahodnotenie je nestále, založené na fantazijných distorziách a
predstavách. Nie sú prítomné poruchy vnímania a myslenia v zmysle halucinácií a bludov. Mnestické
(pamäťové) schopnosti sú intaktné. Z forenzného hľadiska kognitívne funkcie nevykazujú narušenia,

ktoré by mali vplyv na schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti,
ktoré prežila. Poškodená je orientovaná všestranne správne, nie sú prítomné poruchy vnímania a
myslenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť chápať realitu. Všeobecná psychologická vierohodnosť je
zachovaná. Poškodená nemá primeraný, reálny pohľad pri hodnotení seba samej, voči sebe je menej
kritická, so snahou vyviňovať sa resp. prisudzovať dôvody situácie vonkajším faktorom. Má tendenciu

zveličovať správanie druhých, či zľahčovať vlastné správanie, nie je voči sebe dostatočne kritická. Má
tendenciu k sociálne žiaducim odpovediam. Špecifická psychologická vierohodnosť je z tohto dôvodu
znížená. Na základe psychologického vyšetrenia znalec dospel k záveru, že nie je toho názoru, že
by poškodená vykazovala známky psychického príkoria, utrpenia v zmysle syndrómu týrania. Konaniemanžela nepociťovala ako ťažké príkorie. Konaním obžalovaného nebol poškodenej spôsobené, resp.
spôsobované fyzické a psychické príkorie. Poškodená neutrpela konaním obžalovaného duševnú,
psychickú chorobu alebo ujmu. Znalec tiež uviedol, že nezistil incipientné známky posttraumatickej

stresovej poruchy.
Znalec B. K. C. pri svojom výsluchu pred súdom uviedol, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku.
Z jeho výsluchu vyplynulo, že vyšetrenie sa vykonalo dňa 12.09.2019, poškodená v tej dobe mala
35 rokov, intelektovo - mentálne schopnosti má v pásme ľahko podpriemernej inteligencie, je skôr
prakticky manuálne orientovaná. Čo sa týka všeobecnej vierohodnosti, táto je zachovaná, a to preto

lebo nevykazuje nejaké narušenia kognitívnych funkcii, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne
vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežila. Osobnosť je štruktúrovaná v
smere extroverzie, prevažne normoforická, na základe aktuálnej životnej situácie rozpad manželstva je
teda rozladená, napätá. Má slabšiu kontrolu emócii, v krízových situáciách skôr impulzívna, vznetlivá,
menej vyzretá osobnosť, voči sebe je menej kritická, skôr tendencia hľadať chybu v druhých, nie v
sebe, s tendenciou k sociálne žiaducim odpovediam. Špecifická vierohodnosť je znížená. Povahovo by

poškodená opísala osobu manžela aj ako dobrého aj zlého, je veľmi prchký, pokiaľ nemá to čo chce,
vtedy jej rozbíja veci, ide z neho strach, ale nie je zlý človek, vie aj pomôcť. Od februára 2019 podľa
poškodenej začal manžel vo väčšej miere žiarliť, mala pocit, že jeho správanie v zmysle kontrolovania
gradovalo, kontroloval jej telefón, bránil jej chodiť von, telefonoval jej keď meškala, tiež ju citovo vydieral,
že sa obesí, najmä po tom, čo sa dozvedel o jej mimomanželskej známosti. Zostala akoby bezradná, na

jednej strane chcela manželstvo ukončiť, na druhej strane jej bolo manžela ľúto. Mala obavy aj strach
z toho, že by manžel mohol ublížiť jej alebo jej priateľovi keďže zmieňoval také hrozby. Toto bola pre
poškodenú určitá miera disstresu v jej prežívaní, bola vo väčšom strehu, čo manžel môže urobiť, aj
či jej neurobí hanbu medzi ľuďmi, v práci. Čo sa týka nejakého príkoria - utrpenia v zmysle týrania, k
takýmto záverom znalec nedospel. V manželstve síce podľa vyjadrenia poškodenej vznikali modriny,

na rukách, nohách, po tom čo ju silno uchopil alebo pri tom ako ju sotil, tak padla. Tieto hematómy
zmieňuje subjektívne, objektívny nález v zdravotnej dokumentácii resp. nebola vyšetrená kvôli takýmto
zraneniam spôsobeným vo vzťahu. Atmosféra v rodine mohla byť umocnená užívaním alkoholu podľa
poškodenej zo strany manžela, čo celkovo tiež zhoršovalo celkovú atmosféru v rodine. V zásade sa
mohlo jednať skôr o disharmóniu v manželstve z dôvodu rozpadu manželstva, pretože poškodená si

našla novú známosť a manžel sa o tom dozvedel, čo ho výrazne podľa správania zneistilo, vznikali
konflikty, kde mohlo dochádzať k hrozbám, k vyjadrovaniu hrozieb zo strany manžela a tieto hrozby
boli, mali tendenciu zastrašiť poškodenú resp. vyvolať v nej obavy o jej priateľa alebo tiež citovo prinútiť
poškodenú, aby zmenila alebo zanechala svoj nový vzťah a to tým, že sa vyhrážal podľa poškodenej,
že si ublíži atď. Znalec nezistil konanie alebo následky konania na poškodenej, ktoré by súviseli s

degradovaním jej osobnosti, psychickým ponižovaním, zastrašovaním, resp. násilím takej formy, ktoré
by viedli k rozvoju príkoria v zmysle týrania. K zníženiu špecifickej vierohodnosti poškodenej, znalec
uviedol, že v zásade sa dá povedať, že sa jedná o slabšiu schopnosť objektívnejšie vyhodnocovať svoje
vlastné správanie, má skôr tendenciu vyvodzovať určité závery najmä z vonkajších faktorov, pričom
sama voči svojmu vlastnému konaniu je menej kritická, tak z tohto pohľadu sa znalcovi javila tá miera

jej vierohodnosti pri opise toho čo prežila s manželom ako menej vierohodná. Znalec je toho názoru,
že aj samotná poškodená v krízových situáciách v manželstve mohla byť v týchto krízových situáciách
impulzívna, teda v situáciách v konflikte s manželom pričom vychádza z osobnostných premenných
zistených pri vyšetrení a tým pádom tá dynamika menej prispôsobivého správania v manželstve mohla
byť určitým spôsobom podnecovaná aj z jej strany, a to najmä spôsobom ako reagovala v konfliktoch

s manželom. O pravdivosti samotnej poškodenej rozhoduje súd, nie znalec, z toho psychologického
pohľadu znalec nezistil, že by poškodená celé situácie, ktoré popisovala si vymyslela alebo ich nejako
bez toho, aby sa reálne udiali popisovala, tá jej miera akým ona opisuje svoj spôsobom správania v tých
situáciách sa javili menej pravdepodobnými z toho psychologického pohľadu, teda aj ona má tendenciu
byť impulzívna a tým pádom mohla gradovať tie hádky takýmto spôsobom. Svoje vlastné správanie v

situácii má tendenciu zamlčiavať. Znalec si nemyslí, že by si poškodená dej nejako dokreslila. Zníženie
špecifickej vierohodnosti poškodenej bolo spôsobené tým, že poškodená chcela samú seba vykresliť
v lepšom svetle.

Zo zápisnice o výpovedi svedkyne maloletej P. J. na č.l. 138 - 141, z prehratého obrazovo - zvukového

záznamu CD nosiča na č.l. 143, z oboznámeného doslovného prepisu obrazovo - zvukového záznamu
na č.l. 144 - 149 vyplynulo, že s obžalovaným a poškodenou bývali v Dolných Ozorovciach asi 5 - 6 rokov.
Svedkyňa tam mala izbu, poškodená a obžalovaný spávali v obývačke. Spočiatku sa jej tam bývalo
dobre, potom, keď sa začali obžalovaný a poškodená hádať, tak to už nebolo dobré. Hádali sa preto,lebo obžalovaný pil. Poškodenej sa to vôbec nepáčilo. Obžalovaný mal podozrenie, že ho poškodená
podvádza, čo bol dôvod hádok. Hádky boli každý deň. Boli to hádky po nociach, neubližovala mu, ani
on jej. Svedkyňa si nepamätá nič konkrétne, poškodená obžalovanému vyčítala alkohol, obžalovaný

poškodenúpodozrievalznevery.Každéráno,keďišlasvedkyňadoškoly,takobžalovanýmalvpredsieni
pivo alebo víno. Keď sa pohádali, tak sa niekedy aj sácali. Bitky nie. Svedkyňa uviedla, že videla, že
poškodená dala obžalovanému facku a obžalovaný ju sotil. Svedkyňa uviedla, že tiež videla ako si
poškodenáfotímodriny,neviekedytobolo.Svedkyňauviedla,žemaminachodiladoprácenatrojzmeny,
chodila väčšinou ráno, chodievala do práce ráno prvá. Keď išla poškodená do práce ráno, svedkyňa

nevedela uviesť, či sa hádali, väčšinou spala, niekedy niečo začula. Obžalovaný zobral poškodenej
telefón pri hádkach, zobral jej ho asi kvôli tomu, že si písala s K.. Zobral jej ho viackrát, teraz naposledy
jej ho ešte nedal. Obžalovaný chcel, aby poškodená zmenila zamestnanie. Svedkyňa uviedla, že nevie
o tom, že by obžalovaný poškodenú nechcel pustiť do práce, že by ju zamkol v dome. Svedkyňa uviedla,
že na začiatku prázdnin napísala maminej sestre, prišiel po ňu brat poškodenej a svedkyňa išla do
Trenčína. Obžalovaný stále kričal, nebola vyspatá do školy, lebo sa hádali po nociach, stále pil, míňal

peniaze na alkohol. V júli a v auguste už bývali v M., keď boli prázdniny, bola už v M.. Svedkyňa uviedla,
že poškodená spávala u nej v izbe, poškodená vtedy nič nehovorila, málokedy plakala, viackrát bola
nahnevanáapotomzaspala.Svedkyňauviedla,žepoškodenájejnikdynepovedala,žebyjejobžalovaný
niečo spravil alebo že by chcel mať s poškodenou sex. Svedkyňa uviedla, že si nevšimla na mamine
modriny, iba na tej fotke, čo videla. To bolo asi týždeň predtým ako odišla do Trenčína. Svedkyňa

uviedla, že jej poškodená vravela, že obžalovaný za ňou chodil do roboty, raz tam bol aj so svedkyňou
na motorke, vtedy mal aj vypité. Svedkyňa uviedla, že sa stalo, že sa obžalovaný vyhrážal K.. Kvôli
tomu sa hádali najviac. Svedkyňa počula, že poškodená obžalovanému hovorí, aby obžalovaný prestal
písať K. takéto smsky. Svedkyňa uviedla, že aj poškodená pila, pila cez víkend. Vzťah poškodenej a
obžalovaného sestry a mamy svedkyňa označila ako dobrý, až keď sa rozviedli, tak mama obžalovaného

začalapoškodenejnadávať.SvedkyňapoznáQ.B.,vzťahmalidobrý.Svedkyňaajpoškodenámalisvoje
kľúče od domu. Svedkyňa uviedla, že poškodená jej hovorila, že sa niečo stalo a že sa nemohla dostať
z domu, boli zamknuté dvere. Povedala jej to, keď prišla zo školy s tým, že poškodená chcela, aby jej
svedkyňa požičala kľúče. Svedkyňa si nepamätá, či jej poškodená kľúče vrátila, potom išla do Trenčína.

Zo zápisnice o výpovedi svedkyne maloletej Q. B. na č.l. 150 - 152, z prehratého obrazovo - zvukového
záznamu CD nosiča na č.l. 154, z oboznámeného doslovného prepisu obrazovo - zvukového záznamu
na č.l. 155 - 157 vyplynulo, že svedkyňa chodila do domácnosti každý druhý víkend. Zo začiatku bola
poškodená na ňu milá, neskôr sa voči svedkyni poškodená správala nepekne. Keď tam svedkyňa
bola počas víkendov, poškodená bola opitá. Aj obžalovaný bol opitý, ale ten vždy zaspal. Poškodená

bola agresívna. Svedkyňa uviedla, že jej mamina uviedla, že v čase keď tam svedkyňa chodievala,
tak jej bývalo zle, vracala. Obžalovaný svedkyni nemohol nič kúpiť. Posledná dva, tri roky prestala
za otcom (obžalovaným) chodiť, lebo sa poškodenej bála. Keď u nich bola, spávala v izbe s P., s P.
si rozumeli, mala ju rada. Keď sa obžalovaný a poškodená hádali, ony držali spolu. Hádali sa veľmi
veľakrát. Obaja pili alkohol. Pivo mali každý deň. Keď bola poškodená opitá, bola agresívna. Bola

agresívna na obžalovaného a raz tiež na svedkyňu, kedy jej chcela dať päsťou. Poškodená svedkyňu
slovne napádala. Voči obžalovanému bola agresívna slovne, raz mu dala facku. Potom tam svedkyňa
chodievala už málo. Svedkyňa uviedla, že musela chodiť k psychologičke, keď bola menšia a teraz zase,
berie lieky, kvôli tomu, čo poškodená robila, čo svedkyni hovorila a aký mala vzťah s obžalovaným. V
domácnosti obžalovaného a poškodenej bola špinavá linka, pleseň, záchod neumytý, v chladničke mali

pokazené veci, na obed sem tam niečo urobili, večer boli opití. Vzťah poškodenej a sestry a mamy
obžalovaného svedkyňa ohodnotila ako nie dobrý. Svedkyňa nikdy nebola svedkom, že by obžalovaný
volal do zamestnania poškodenej a ospravedlňoval by poškodenú v práci.

Zo znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru

Košice na č.l. 215 - 218 vyplynulo, že na preskúmanej vecnej stope (ružové nohavičky) nebola zistená
prítomnosť krvi ani spermy. DNA profil biologického materiálu zaisteného z predloženej vecnej stopy
(z vnútornej strany nohavičiek, zo strednej časti rozkroku) sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej
vzorky bukálneho výteru označenej ako J. B.. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že biologický materiál
pochádza najmenej od dvoch osôb. DNA profil biologického materiálu zaisteného z vnútornej strany

nohavičiek, z celej plochy rozkroku je kombináciou profilov DNA porovnávacích vzoriek bukálnych
výterov označených ako J. B. a A. B.. Tieto osoby nie je možné vylúčiť ako pôvodcov časti biologického
materiálu vo vyššie uvedenej zmiešanej biologickej stope.Z lekárskej správy na č.l. 7 vyplynulo, že dňa 25.07.2019 bola poškodená na lekárskom ošetrení vo
Fakultnej nemocnici Trenčín, po napadnutí manželom. V správe je uvedené v rámci anamnézy, že pred
4 dňami pokus o znásilnenie. V správe je zaznamenaný nález - ventrálne na oboch stehnách početné

podkožné hematómy už v štádiu rezorbcie.

Na oboznámených fotografiách na č.l. 274 boli vyobrazené miestnosti, v ktorých sa nachádzal nábytok
a množstvo oblečenia rozhádzaného po zemi, po posteliach.

Z oboznámených textových správ na č.l. 134 - 137 súd zistil, že sa jedná o komunikáciu, kde osoba
vystupujúca pod menom J. oznamuje adresátovi smsiek, že jej boli odobraté kľúče, peniaze a nemá
ísť ako do roboty. V ďalšej komunikácii, kde komunikujúcou osobou bola osoba používajúca telefónne
číslo XXXXXXXXXX je uvedené vyjadrenie, že: ,,chcel ma znásilniť", ,,roztrhal na mne gatky", ,,zlatik
ušla som".

Zo zápisnice z obhliadky miesta činu na č.l. 219 - 225 súd zistil, že obhliadka sa vykonávala dňa
26.07.2019 v rodinnom dome v E. F. D. R. F. G. XXX/X. Cez obývačku sa prechádza do spálne, kde
sa nachádza posteľ s ružovou plachtou, na ktorej posteli malo dôjsť k pokusu znásilnenia. V obývačke
sa nachádza rozkladací gauč, oranžový, na ktorom malo tiež dôjsť k pokusu znásilnenia. V smetnej
nádobe pred bránou vedúcou k rodinnému domu sa nachádzajú ružové roztrhnuté nohavičky, ktoré boli

zaistené ako vecná stopa.

Zo správy O. C. nad C. na č.l. 239 vyplynulo, že obžalovaný je rozvedený, povesť z hľadiska dôvery a
vážnosti im nie je známa. Na osobu obžalovaného neevidujú žiadne sťažnosti, nebol riešený za žiaden
priestupok.

ZosprávyspoločnostiL.Q.nač.l.241vyplynulo,žepoškodenájevuvedenejspoločnostizamestnanáod
06.03.2018 na pozícií Majster výroby. Zo správy vyplynulo, že poškodená bola v minulosti na pracovisku
svojim manželom A. B. vyhľadaná niekoľkokrát, ktorý bol v čase návštevy pod vplyvom alkoholu. Došlo
ku verbálnym konfliktom. Obžalovaný zobral poškodenej služobný mobilný telefón a odmietol jej ho

vydať. Vrátil ho až po upozornení zo strany uvedenej spoločnosti.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 242 a z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych
deliktov a priestupkov na č.l. 407, č.l. 472 vyplynulo, že obžalovaný nemá žiaden záznam.

Z odpisu registra trestov na č.l. 243, č.l. 404, ako aj z aktuálneho odpisu registra trestov na č.l.

471 vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný, v trestnej veci vedenej pred
Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp.zn. 1T/83/97, pre trestný čin krádeže, za čo mu bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovanému bola udelená amnestia 03.03.1998, t.č. sa
na odsúdeného hľadí akoby nebol odsúdený.

Z aktuálnej správy z probačného dohľadu na č.l. 365 - 409 vyplynulo, že obžalovaný sa počas trvania
probačného dohľadu riadne a včas dostavoval na stanovené termíny, celkovo sa dostavil 54 krát. Z
priložených správ OO PZ Bánovce nad Bebravou vyplynulo, že obžalovaný dodržiava všetky povinnosti
a obmedzenia, ktoré mu boli uložené súdom. Riadne sa podrobuje kontrole na požívanie alkoholických
nápojov a iných návykových látok, 1 krát sa podrobil kontrole pred probačnou a mediačnou úradníčkou

s výsledkom 0,00 mg/l, pred hliadkou OO PZ Bánovce nad Bebravou sa podrobil dychovej skúške 18
krát s výsledkom 0,00 mg/l.

Z lustrácie Generálnej prokuratúry SR na č.l. 405, č.l. 473, z lustrácie v databáze súdov na č.l. 406, č.l.
474 vyplynulo, že voči obžalovanému je vedené iba predmetné trestné konanie, iné konanie vedené

nie je.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne na č.l. 408 vyplynulo, že obžalovaný je zamestnaný v spoločnosti P. Q.
a.s. v Bánovciach nad Bebravu, od 28.01.2019.

Z lustrácie ZVJS na č.l. 470 vyplynulo, že obžalovaný sa nenachádza v evidencii ZVJS.

Predmetomuvedenéhotrestnéhokonaniajeskutokopísanývbode1obžaloby,právnekvalifikovanýako
pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestnéhozákonaspoukazomna§139odsek1písmenoc)Trestnéhozákona,ktoréhosaobžalovanýmaldopustiť
tak, že v mesiacoch jún a júl 2019 mal obžalovaný poškodenej, t.č. svojej manželke J. C. opakovane
brániť opustiť rodinný dom tým spôsobom, že

1/ v presne nezistený deň, keď poškodená chcela ísť do práce, mal obžalovaný sedieť pri nej a držať
ju za ruku, stáť vo dverách a znemožňovať jej odísť,
2/ v iný presne nezistený deň, keď poškodená chcela ísť do práce mal túto zamknúť v rodinnom dome
a vziať kľúče,
3/ v ďalší presne nezistený deň, keď chcela odísť do práce na nočnú zmenu, mal obžalovaný vziať jej

mobilný telefón a zavolať do jej práce a oznámiť, že poškodená nepríde,
pričom podľa obžaloby mal obžalovaný počas uvedených incidentov poškodenú schmatnúť za ruku a
za rameno, dávať jej facky do oblasti tváre a sácať ju.

Skutkovápodstatatrestnéhočinuobmedzovaniaosobnejslobodypodľa§183odsek1,odsek2písmeno
d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona predpokladá také

konanie páchateľa, na základe ktorého dochádza k bráneniu v užívaní osobnej slobody, ktorým konaním
páchateľ znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň mu bráni o svojom pohybe
slobodne rozhodovať. Bránenie v užívaní osobnej slobody musí byť ťažko prekonateľné. Obžalovaný
sa mal uvedeného konania dopustiť na chránenej osobe, t.j. na blízkej osobe - manželke.

Predmetom uvedeného trestného konania je tiež skutok opísaný v bode 2 obžaloby, právne kvalifikovaný
ako pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek
1 Trestného zákona a zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d)
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný

mal dopustiť tak, že
1/ v mesiaci júl 2019 mal v rodinnom dome prísť za svojou manželkou, ktorá v tom čase spala v posteli a
odzadu jej silou mal stiahnuť spodnú bielizeň a vyžadovať si do nej pohlavný styk, na čo sa poškodená
zobudila a mala pred obžalovaným ujsť,
2/ dňa 24.07.2019 mal obžalovaný po predchádzajúcej slovnej hádke s poškodenou, ktorá v tom čase už

ležala v posteli na poškodenú naliehať, aby s ním mala pohlavný styk, čo mala poškodená odmietnuť, na
čo mal obžalovaný strhnúť z poškodenej perinu, chytiť ju za nohy, rozťahovať poškodenej nohy, strhnúť
z nej nohavičky, tieto roztrhať a pokúsiť sa o vniknutie pohlavným údom do poškodenej, čo sa mu ale
nepodarilo, na čo sa poškodená mala posadiť a otočiť, na čo sa obžalovaný mal opakovane pokúsiť
poškodenej roztiahnuť nohy a vniknúť do nej, čo sa mu opäť nepodarilo a následne mal obžalovaný od

svojho konania upustiť, vziať poškodenej telefón a zamknúť ju v rodinnom dome.

Skutková podstata trestného činu znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona predpokladá
také konanie páchateľa, na základe ktorého páchateľ násilím (použitím fyzickej sily) alebo hrozbou

bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo za takým účelom využije jej bezbrannosť. V
prejednávanom prípade dokonca dvakrát v štádiu pokusu, kedy konanie páchateľa malo bezprostredne
smerovať k dokonaniu trestného činu, avšak k dokonaniu trestného činu znásilnenia nemalo dôjsť a
obžalovaný sa mal uvedeného konania dopustiť na chránenej osobe, t.j. na blízkej osobe - manželke.

Rovnako ako v prípade všetkých trestných činov upravených Trestným zákonom, aj v tomto konkrétnom
prípade pre vyvodenie trestnej zodpovednosti konkrétnej osoby musia byť naplnené všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty trestného činu, teda musí byť jednoznačne, a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom - naplnenie objektu
trestného činu, naplnenie objektívnej stránky trestného činu (konanie zo strany obžalovaného,

spôsobenie trestnoprávne relevantného následku, pričom medzi konaním a spôsobeným následkom
musí byť daná príčinná súvislosť), daný subjekt trestného činu a tiež naplnená subjektívna stránka
trestného činu.

Na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia všetkých v konaní vykonaných dôkazov,

hodnotiacich jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že v konaní nebolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu
pokračovacieho zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d)Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že:

telefón a zavolal do jej práce a oznámil, že poškodená nepríde,
pričom počas uvedených incidentov poškodenú schmatol za ruku a za rameno, dával jej facky do oblasti
tváre a sácal ju,

a pokračovacieho zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek

1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

do druhej miestnosti a dňa 24.07.2019 v čase okolo 22:00 hodiny v rodinnom dome na ulici F. G. H.
XXX/X I. E. F. prišiel po predchádzajúcej hádke za svojou manželkou poškodenou J. C. (predtým B.),
ktorá v tom čase ležala v posteli so slovami, aby mu naposledy ,,dala", s čím poškodená nesúhlasila
a zakryla sa perinou, na čo obvinený znovu naliehal na poškodenú, aby mu aj tak ,,dala" a začal sa
vyzliekať, strhol z poškodenej perinu, chytil ju za nohy, rozťahoval ich od seba, strhol z poškodenej

teda nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že vyššie uvedené skutky, pre

ktoré je obžalovaný stíhaný, sa stali.

Zároveň na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia všetkých v konaní vykonaných dôkazov,
hodnotiacich jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že konanie obžalobou právne
kvalifikované ako čiastkový útok pokračovacieho zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183

odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že:

v presne nezistenom čase v mesiacoch jún a júl 2019 v rodinnom dome na ulici F. G. č. XXX/X v E. F.
svojej manželke poškodenej J. C. (predtým B.) bránil opustiť rodinný dom tým spôsobom, že v presne

nezistený deň keď poškodená chcela ísť do práce, sedel pri nej a držal ju za ruku, stál vo dverách a
znemožňoval jej odísť,

nie je trestným činom.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný a poškodená boli manželmi. V období, kedy malo
dôjsť ku spáchaniu skutkov, žili obžalovaný a poškodená v spoločnej domácnosti v rodinnom dome
v C. nad C., časť E. F.. Spoločne s nimi tam žila aj maloletá dcéra poškodenej P. J., ktorá však pre
dlhodobo trvajúce hádky a konflikty medzi obžalovaným a poškodenou, z tejto domácnosti odišla bývať k
príbuznýmzostranypoškodenej.Vblízkomsusedstveobžalovanéhoapoškodenejsanachádzarodinný

dom,ktorýužívasestraobžalovanéhososvojourodinou.Zvykonanéhodokazovania(výsluchsvedkaM.
G., svedkyne N. G., svedka O. B., svedkyne maloletej P. J., svedkyne Q. B., svedkyne I. B.) vyplynulo, že
ako obžalovaný, tak poškodená často požívali alkoholické nápoje a pod vplyvom alkoholických nápojovdochádzalo medzi obžalovaným a poškodenou ku konfliktom, slovným hádkam, v niektorých prípadoch
aj k sácaniu (zo strany obžalovaného), či fyzickému napadnutiu a fackám (zo strany poškodenej).

Z vykonaného dokazovania (najmä z výsluchu obžalovaného, ako aj z výsluchu poškodenej) ďalej
vyplynulo, že obžalovaný podozrieval poškodenú z nevery, pričom poškodenej sa pýtal, či má iný vzťah a
zároveň jej opakovane vzal a kontroloval obsah mobilného telefónu s cieľom zistiť, či poškodená má inú
známosť. Z tohto dôvodu vznikali medzi obžalovaným a poškodenou konflikty a hádky. Z vykonaného
dokazovania (výsluchu obžalovaného, výsluchu poškodenej a tiež z výsluchu svedkyne N. G.) vyplynulo,

že dňa 24.07.2019 sa poškodená k nevere obžalovanému priznala, pričom ako sama poškodená pri
výpovedi uviedla, mala záujem vzťah s obžalovaným ukončiť. Medzi obžalovaným a poškodenou
vznikla hádka, pričom obžalovaný následne odišiel pred rodinný dom, kde sa stretol so svojou sestrou
- svedkyňou N. G., ktorej skutočnosť, že poškodená sa k nevere priznala, oznámil. Z vykonaného
dokazovania (z výsluchu obžalovaného, poškodenej a tiež svedkyne N. G.) vyplynulo, že poškodená
sa v danom čase skutočne nachádzala v rodinnom dome a tento opustila tak, že preliezla cez okno

z druhej strany domu. V daný deň 24.07.2019 mal byť podľa obžaloby spáchaný skutok znásilnenia v
štádiu pokusu.

Skutky, ktoré sú obžalovanému obžalobou kladené za vinu obžalovaný od počiatku v celom rozsahu
popiera.

Vo vzťahu ku skutku, právne kvalifikovanému ako pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody
podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona, je jediným priamym dôkazom, ktorý má obžalovaného usvedčovať z jeho spáchania
výpoveď poškodenej (ktorá opísala priebeh skutkov tak ako je uvedené v obžalobe). Na tomto mieste

je však nutné uviesť, že daný skutok a trestný čin právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin
obmedzovaniaosobnejslobodypodľa§183odsek1,odsek2písmenod)Trestnéhozákonaspoukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona pozostáva z 3 čiastkových útokov, resp. z 3 skutkov v
procesnoprávnom zmysle, a to nasledovne:

v presne nezistenom čase v mesiacoch jún a júl 2019 v rodinnom dome na ulici F. G. H. XXX/X I. E. F.
svojej manželke poškodenej J. C. (predtým B.) opakovane bránil opustiť rodinný dom tým spôsobom, že:
1/ v presne nezistený deň keď poškodená chcela ísť do práce, sedel pri nej a držal ju za ruku, stál vo
dverách a znemožňoval jej odísť,
2/ v iný presne nezistený deň keď chcela poškodená odísť do práce, túto zamkol v rodinnom dome a

vzal kľúče
3/ v ďalší presne nezistený deň, keď chcela poškodená odísť na nočnú zmenu do práce, vzal jej mobilný
telefón a zavolal do jej práce a oznámil, že poškodená nepríde, pričom počas uvedených incidentov
poškodenú schmatol za ruku a za rameno, dával jej facky do oblasti tváre a sácal ju.

Vo vzťahu k čiastkovému útoku označenému pod bodom 1 možno konštatovať, že z vykonaného
dokazovania (z výsluchu obžalovaného a z výsluchu poškodenej) vyplynulo, že daný skutok sa naozaj
stal, avšak tento podľa názoru súdu nemožno kvalifikovať ako trestný čin. Poškodená uviedla, že jej
obžalovaný bránil ísť do práce tak, že ju držal za ruku, držal ju medzi dverami s tým, že poškodená nikam
nepôjde. Obžalovaný skutočnosť, že poškodenú držal za ruku nepoprel, naopak priznal, že poškodenú

naozaj za ruku držal. K tomu však uviedol, že poškodenú držal za ruku, plakal a žiadal ju, aby mu
povedala, čo sa deje (čo je v súlade aj s inými vyjadreniami obžalovaného, keď obžalovaný potvrdil, že u
poškodenej mal podozrenie na neveru, poškodenej sa pýtal, či má inú známosť a teda obžalovaný určitú
dobu, aj skúmaním obsahu mobilného telefónu poškodenej zisťoval, či poškodená udržiava iný vzťah).
Úmysel obmedzovať poškodenú na osobnej slobode obžalovaný poprel, pričom iným spôsobom úmysel

obžalovaného obmedzovať poškodenú na osobnej slobode nebol súdu ani preukázaný. Podľa názoru
súdu, ak vznikne medzi manželmi konflikt, je logicky predvídateľné, že pri riešení daného konfliktu, môže
dôjsť aj k fyzickému kontaktu medzi manželmi (napríklad aj chytením za ruku), pričom podľa názoru súdu
nemôže byť každé takéto chytenie za ruku (sprevádzajúce záujmom manžela danú situáciu riešiť) bez
ďalšieho, považované za obmedzovanie osobnej slobody druhého z manželov. Obžalovaný tiež uviedol,

že poškodená ho ani nežiadala, aby jej ruku pustil. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že v
danom prípade - čiastkového útoku pokračovacieho zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného
zákona, ako skutku v procesnom zmysle, neboli naplnené všetky zákonné znaky stíhaného trestnéhočinu (v rozsahu konania obžalovaného spočívajúceho v ťažko prekonateľného obmedzenia osobnej
slobody zo strany obžalovaného, ako aj v rozsahu úmyslu obžalovaného obmedziť poškodenú na jej
osobnej slobode) a preto súd v tejto časti ustálil, že daný skutok nie je trestným činom, teda, že nenapĺňa

všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Vo vzťahu k ďalším čiastkovým útokom označeným pod bodom 2 a 3 (v iný presne nezistený deň, keď
chcela poškodená odísť do práce, túto zamkol v rodinnom dome a vzal kľúče a v ďalší presne nezistený
deň, keď chcela poškodená odísť na nočnú zmenu do práce, vzal jej mobilný telefón a zavolal do jej

práce a oznámil, že poškodená nepríde, pričom počas uvedených incidentov poškodenú schmatol za
ruku a za rameno, dával jej facky do oblasti tváre a sácal ju) možno konštatovať, že ich spáchanie nebolo
súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázané.

Okrem výsluchu poškodenej (kde poškodená uvádzala spôsob, akým ju mal obžalovaný obmedzovať
na osobnej slobode - tak ako je uvedené v skutkovej vety obžaloby) a výsluchu obžalovaného (ktorý

akékoľvek obmedzovanie osobnej slobody poškodenej opísané vyššie v bode 2 a 3 bez ďalšieho
poprel), iný dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval naplnenie objektívnej stránky trestného činu
obmedzovania osobnej slobody obžalovaným tak ako mu je obžalobou kladené za vinu (v rozsahu bodu
2 a 3), súdu predložený nebol. Ani textové správy (v ktorých je uvedené, že obžalovaný vzal poškodenej
kľúče) a ani výpoveď svedkyne maloletej P. J. (ktorá uviedla, že jej poškodená povedala, že sa nemohla

dostaťzdomu,bolizamknutédvereaodsvedkynesipoškodenápožičalakľúče)nepreukazujúnaplnenie
skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek
2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona. Ba práve
naopak z výsluchu svedkyne P. J. (ktorá bývala v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou)
vyplynulo, že svedkyňa nevie o tom, že by obžalovaný poškodenú nechcel pustiť do práce, že by ju

zamkol v dome. Svedok K. G. vo svojej výpovedi pri odstraňovaní rozporov z prípravného konania
dokonca uviedol, že poškodená nespomínala, že by ju obžalovaný zamkol.

Jediným dôkazným prostriedkom ku skutku (v rozsahu bodu 2 a 3) je svedecká výpoveď poškodenej,
ktorú výpoveď je však nutné hodnotiť a verifikovať v kontexte s vypracovaným znaleckým posudkom

znalcom z Odboru psychológia, Odvetvie klinická psychológia dospelých. Z tohto vyplynulo, že u
poškodenej je všeobecná vierohodnosť zachovaná, jej špecifická vierohodnosť je však znížená. Znalec
uviedol, že poškodená nemá primeraný, reálny pohľad pri hodnotení seba samej, voči sebe je menej
kritická, so snahou vyviňovať sa, resp. prisudzovať dôvody situácie vonkajším faktorom. Má tendenciu
zveličovať správanie druhých, či zľahčovať vlastné správanie, nie je voči sebe dostatočne kritická.

Svoje vlastné správanie má tendenciu zamlčiavať. Má tendenciu k sociálne žiaducim odpovediam. Pri
znaleckom posudzovaní poškodenej, poškodená nevykazovala známky psychického príkoria, konanie
manžela nepociťovala ako ťažké príkorie. Znalec pri výsluchu pred súdom uviedol, že poškodená je
voči svojmu vlastnému konaniu menej kritická a tak z tohto pohľadu sa znalcovi miera vierohodnosti pri
opise toho čo prežila s obžalovaným javí ako menej vierohodná. Uvedené závery znalca tak vnášajú

opodstatnené pochybnosti o tom, či ku skutkom (v rozsahu bodu 2 a 3) došlo tak ako je obžalovanému
kladené za vinu, keďže jediným priamym svedkom je osoba, ktorá má tendenciu skutočnosti opisovať
bez reálneho hodnotenia svojho vlastného správania, voči sebe je menej kritická a má tendenciu
zveličovať správanie iných.

Obžalovaný opakovane na svoju obhajobu uvádzal, že si nevie celkom dobre predstaviť, ako by mohol
obmedzovať osobnú slobodu poškodenej v rodinnom dome, kde okrem iného sú dvoje dvere, pričom
jedny z nich sú uzamykateľné iba z vnútra a spravidla bývajú stále odomknuté. Túto skutočnosť v
konečnom dôsledku potvrdili aj vo veci vypočutí svedkovia, svedkyňa N. G., svedok O. B. a svedkyňa I.
B., z ktorých svedeckých výpovedí vyplynulo, že jedny dvere sa nezamykajú.

Na tomto mieste súd zároveň uvádza, že Trestný zákon pre naplnenie skutkovej podstaty obmedzovania
osobnej slobody predpokladá také kvalitatívne bránenie v užívaní osobnej slobody jednotlivca, ktorým
sa znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň sa mu bráni o svojom pohybe slobodne
rozhodovať. Bránenie v užívaní osobnej slobody musí byť ťažko prekonateľné. Odhliadnuc od toho, že

súd nepovažuje za jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že skutky (v rozsahu
bodu 2 a 3) sa stali a obžalovaný obmedzoval poškodenú na osobnej slobode tak ako mu je obžalobou
kladené za vinu, súd považuje za potrebné uviesť, že má za to, že konanie (ak by bolo preukázané)
spočívajúce v odobratí kľúčov, či mobilného telefónu by nenapĺňalo znaky skutkovej podstaty trestnéhočinu obmedzovania osobnej slobody, najmä ak je možné dom opustiť cez iné dvere či iný únikový východ
(ako napríklad okno, rodinný dom má jedno prízemné podlažie).

Aj vo vzťahu ku skutku, právne kvalifikovaného ako pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 odsek
1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona
spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a zločin obmedzovania osobnej slobody
podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona, je jediným priamym dôkazom, ktorý má obžalovaného usvedčovať z jeho spáchania

výpoveď poškodenej.

Poškodená pred súdom opísala skutok, ktorý sa mal stať dňa 24.07.2019 obdobne ako je uvedené
v obžalobe. Ku skutku znásilnenia, ktorý sa mal stať skôr iba uviedla, že obžalovaný chcel pohlavný
styk, ona na to nemala chuť, držal ju za bok a keď chcela vstať, tak ju silnejšie prichytil, pričom jej
sa podarilo odísť. Uvedený opis konania poškodenou podľa názoru súdu nielenže nenapĺňa znaky

skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia v štádiu pokusu, ale okrem výpovede poškodenej, žiaden
iný dôkaz, ktorý by mal preukazovať spáchanie skutku, súdu predložený nebol. Dokonca aj svedok
K. G. vo svojej výpovedi uviedol, že okrem skutku, ktorý sa mal stať dňa 24.07.2019, o inom pokuse
znásilnenia nemá vedomosť.

Obžalovaný aj v prípade skutkov - pokusov znásilnenia, tieto v celom rozsahu popiera. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo (ako už bolo vyššie uvedené) že dňa 24.07.2019 sa obžalovaný a poškodená
nachádzali v domácnosti, pričom poškodená sa obžalovanému priznala k tomu, že má mimomanželskú
známosť, čo vyvrcholilo do ich vzájomného konfliktu. Obžalovaný následne odišiel pred rodinný dom
(čo potvrdil ako obžalovaný, tak poškodená), kde sa stretol so sestrou - svedkyňou N. G., žijúcou

v bezprostrednom susedstve, ktorá potvrdila, že obžalovaný sa jej zveril s tým, že poškodená má
mimomanželskú známosť. Zároveň svedkyňa potvrdila, že poškodená sa nachádzala v dome, nekričala,
nevolala o pomoc, pričom dom opustila z druhej strany domu (čo zistil obžalovaný, keď vošiel do domu).
Dôkazy, ktoré by preukazovali, že dňa 24.07.2019 sa mal stať skutok tak ako je obžalovanému kladené
za vinu v obžalobe, súdu predložené neboli. Daný skutok má byť preukazovaný iba dvoma proti sebe

stojacimi výpoveďami - výpoveď obžalovaného a výpoveď poškodenej, pričom výpoveď poškodenej je
nutné hodnotiť v kontexte s vypracovaným znaleckým posudkom z odboru Psychológie, a záverov tam
uvedených.

Pochybnosti o tom, že skutok znásilnenia v štádiu pokusu dňa 24.07.2019 sa stal (pri ktorom skutku

mal obžalovaný spôsobiť poškodenej zranenia na vnútornej strane stehien) vyvoláva aj lekárska správa
zo dňa 25.07.2019, z ktorej vyplynulo, že poškodená síce mala v čase vyšetrenia na stehnách početné
hematómy, avšak tieto boli už v štádiu rezorbcie, t.j. vstrebávania sa, z čoho plynie logický záver,
že nemohli byť poškodenej spôsobené pri pokuse o jej znásilnenie iba deň vopred, tak ako to je
obžalovanému kladené za vinu.

Svedkovia K. G. a tiež svedkyňa L. G. síce pred súdom vypovedali o tom, že obžalovaný sa mal
pokúsiť dňa 24.07.2019 poškodenú znásilniť, avšak priamymi svedkami tejto udalosti neboli, ich
prezentované vyjadrenia sú informáciami im poskytnutými zo strany poškodenej, ktorá ako vyplynulo
zo znaleckého dokazovania má tendenciu zveličovať správanie druhých a svoje konanie opisovať/

vykresľovať v ,,lepšom svetle". Ich výpovede sú tak odvodené od dôkazného prostriedku - výpovede
poškodenej, ktorej špecifická vierohodnosť je znížená.

Svedkovia M. G. a N. G. pri svojich výpovediach potvrdili, že dňa 24.07.2019 sa pohybovali v blízkosti ich
rodinného domu, ktorý sa nachádza hneď vedľa domu, kde sa mal stať žalovaný skutok. Bolo leto, okná

nadomochboliotvorené.SvedokM.G.aanisvedkyňaN.G.nepočuli,žebypoškodenákričalaopomoc,
či už z dôvodu pokusu znásilnenia alebo z dôvodu obmedzovania osobnej slobody. Svedkyňa N. G.
potvrdila, že sa s obžalovaným rozprávala pri rodinnom dome, kde jej obžalovaný uviedol, že poškodená
sa priznala, že má priateľa, pričom poškodená v tom čase opustila rodinný dom, a to tak, že poškodená
vyskočila cez okno z opačnej strany rodinného domu, čo však svedkyňa a obžalovaný nevideli.

Obžalovaný od počiatku konania vinu zo spáchania skutkov popiera. Jediným dôkazným prostriedkom
preukazujúcim spáchanie žalovaných skutkov má byť výpoveď poškodenej. Skutočnosti, ktoré vyplynuli
z výpovede poškodenej je však nutné hodnotiť a verifikovať v kontexte s vypracovaným znaleckýmposudkom, kde znalec skonštatoval, že všeobecná psychologická hodnovernosť poškodenej je
zachovaná, jej špecifická vierohodnosť je však znížená, pričom poškodená nevykazuje známky
psychického príkoria, konanie manžela nepociťovala ako ťažké príkorie. S poukazom na uvedené je

hodnovernosť výpovede poškodenej výrazne oslabená, pričom v konaní nebol súdu predložený žiaden
iný (hoc nepriamy) dôkaz, ktorý by v logickom spojení s výpoveďou poškodenej preukazoval, že skutky
sa stali.

Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení všetkých v konaní zabezpečených a vykonaných

dôkazov, dospel súd k záveru, že v danom prípade nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že skutky ( s výnimkou čiastkového útoku pokračovacieho zločinu obmedzovania osobnej
slobody), ktoré sú obžalovanému kladené za vinu, sa stali.

Hoci z výsluchu obžalovaného, z výsluchu poškodenej, z výsluchov svedkov a taktiež z oboznámených
listinných dôkazov vyplynulo, že medzi obžalovaným a poškodenou vznikali konflikty, táto skutočnosť

však podľa názoru súdu za danej dôkaznej situácie, vychádzajúc zo zabezpečených dôkazov v konaní,
nie je spôsobilá pre vyvodenie záveru, že skutky sa stali, keďže vo veci absentujú ďalšie dôkazy, hoc
nepriameho charakteru, z ktorých by bolo možné nepochybne dospieť k záveru, že skutky sa stali.

Rovnako tak skutočnosti, že obžalovaný bol za poškodenou na pracovisku alebo že obžalovaný vzal

poškodenej služobný mobilný telefón nepreukazujú, že skutky kladené obžalovanému za vinu sa stali. Z
uvedeného možno dovodiť iba to, že obžalovaný kontroloval poškodenú, zrejme preto, že ju podozrieval
z nevery.

Za danej dôkaznej situácie, preto súd vyhodnotením všetkých v konaní vykonaných dôkazov dospel

k záveru, že v konaní nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutky
(s výnimkou čiastkového útoku pokračovacieho zločinu obmedzovania osobnej slobody), ktoré sú
obžalovanému kladené za vinu sa stali a preto súd obžalovaného spod obžaloby v tomto rozsahu
oslobodil.

Vo zvyšnej časti (týkajúcej sa čiastkového útoku pokračovacieho zločinu obmedzovania osobnej
slobody) na tom skutkovom základe, že:

nezistený deň keď poškodená chcela ísť do práce, sedel pri nej a držal ju za ruku, stál vo dverách a
znemožňoval jej odísť,

súd obžalovaného oslobodil, z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Pre úplnosť súd uvádza, že nevykonal dokazovanie listinným dôkazom - správou O. P. o tom, z akých
dôvodov navštevovala jej psychiatrickú ambulanciu maloletá svedkyňa Q. B., nakoľko v čase konanie
pred súdom uvedená lekárka už činnosť psychiatra nevykonávala, pričom aj obžalovaný po oboznámení
s uvedenou skutočnosťou pred súdom uviedol, že na svojom návrhu na vykonanie dokazovanie v tomto

smere už netrvá.

Súd odmietol vykonať dokazovanie výsluchom maloletej svedkyne Q. B., nakoľko výsluch svedkyne
Q. B. súd považoval vzhľadom k doposiaľ vykonanému dokazovaniu (aj čítaním zápisnice o výsluchu
svedkyne Q. B. z prípravného konania, aj prehratím obrazovo - zvukového záznamu z výsluchu,

aj oboznámením doslovného prepisu z výsluchu) už za nadbytočný. Vzhľadom k rozsahu doposiaľ
vykonaného dokazovania súd odmietol aj ďalšie návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania, a to
výsluchom poškodenej J. C. (nakoľko táto už bola vypočutá pred súdom, jej ďalší výsluch, hoc za
prítomnosti obhajcu, súd považuje za nadbytočný), výsluchom obžalovaného (ktorý už bol vypočutý pred
súdom, jeho ďalší opätovný výsluch, hoc za prítomnosti obhajcu, súd považuje za nadbytočný, pričom ak

by mal obžalovaný záujem byť už prvýkrát vypočutý za prítomnosti obhajcu, nič mu nebránilo v tom, aby
si obhajcu na tieto účely splnomocnil, alternatívne požiadal o ustanovenie obhajcu, pričom za včasnosť
zvolenia obhajcu si obžalovaný zodpovedá sám), obhliadkou miesta činu (aj vzhľadom na časový posun
odo dňa skutku, ako aj vzhľadom k tomu, že skutočnosti, ktoré by boli obhliadkou preukazované, súzistiteľné už aj z ďalších vo veci vykonaných dôkazov - zabezpečených fotografií rodinného domu,
výpovede svedkov), dôkazom, z ktorého má vyplývať, že v rodinnom dome je zabudovaná pevná linka
(aj vzhľadom na časový posun odo dňa skutku, ako aj vzhľadom k tomu, že tento dôkaz sa týka

skutočnosti z pohľadu súdu nepodstatnej), predložením fotografie poškodenej z dovolenky, na ktorej
majú byť vyobrazené modriny na tele poškodenej (ktorá fotografia súdu nebola doposiaľ ani predložená,
pričom nie je zrejmé ako sa táto má viazať ku skutkom, ktoré sú predmetom tohto konania, ktoré sa mali
udiať v období jún/júl 2019).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného

súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu ho treba doručiť a ak sa vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, jeho oznámením je až jeho
doručenie. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 13, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť , Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2024

Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2024