Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6Nt/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825010201
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5825010201.2

Uznesenie

Okresný súd Námestovo, predsedníčkou senátu Mgr. Danielou Pilarčíkovou, členovia senátu A. B.
C. a A. D., v trestnej veci odsúdeného B. D., v konaní o návrhu odsúdeného o povolenie obnovy
konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. DK-4T/248/2007, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 23.09.2025 v Námestove

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného B. D., nar. XX.XX.XXXX v C. E., trvale bytom

F. G. H. XXXX/X, I., t. č. ÚVTOS a ÚVV C., na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. DK-4T/248/2007 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený a jeho obhajca doručili tunajšiemu súdu dňa 16.05.2025 a 10.07.2025 návrh na povolenie
obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. DK-4T/248/2007 s poukazom na
legislatívne zmeny v ustanovení § 47 Trestného zákona, ktoré v súčasnej dobe sprísňuje podmienky na

uloženie trestu odňatia slobody na doživotie a zároveň ukladá súdom povinnosť skúmať individualizáciu
trestu. Ďalej poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa
28.11.2012, ktorý vyslovil nesúlad ustanovenia § 41 ods. 2 vety za bodkočiarkou Trestného zákona
s Ústavou Slovenskej republiky s poukazom na prísnosť asperačnej zásady. Obhajca a odsúdený sú
toho názoru, že pokiaľ by súdy skúmali vyššie uvedené súčasné podmienky v čase rozhodovania o vine
a treste v trestnej veci odsúdeného, nikdy by v jeho prípade nedošlo k uloženiu výnimočného trestu

odňatia slobody na doživotie. Zároveň odsúdený poukazoval aj na obdobné prípady (trestná vec D.
D., odsúdeného zo spáchania zločinov vrážd, ktorému bol uložený trest odňatia slobody no výmere 23
rokov; pozn. súdu), v ktorých súdy pristúpili k povoleniu obnovy konania z dôvodu neprimeraného trestu.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí

podmienky obnovy konania podľa § 394.
Súd vykonal dňa 23.09.2025 verejné zasadnutie, na ktorom po podaní správy o stave veci podľa § 295
ods. 1 Trestného poriadku pristúpil k výsluchu odsúdeného. Odsúdený v rámci svojho výsluchu zotrval
a zopakoval podstatné časti podaného návrhu na povolenie obnovy konania. Po vykonanom dokazovaní
súd zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4T/248/2007-1553 zo dňa 03.02.2009 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 3To/30/2009-1595 zo dňa 30.04.2009 bol odsúdený uznaný
za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 125 ods. 1 Trestného zákona
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 125 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol

uloženýúhrnnýtrestodňatiaslobodynadoživotiesozaradenímdoústavunavýkontrestusmaximálnym
stupňom stráženia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2009.
Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného konania (III. ÚS 40/2022, III. ÚS 537/2022) a cieľom
konania o povolení obnovy konania nie je prieskum zákonnosti postupu súdu v pôvodnom konaní (III.
ÚS 122/2021, III. ÚS 537/2022). Obnovou konania možno odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach

právoplatných rozhodnutí trestných súdov, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy,
ktoré neboli súdu skôr známe a nemohli sa ani brať do úvahy (III. ÚS 489/2021, III. ÚS 543/2022, III.
ÚS 346/2024).
Pre povolenie obnovy konania je potrebné, aby vyšli najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme,
pričom nemôže ísť o akékoľvek nové dôkazy či skutočnosti. Vzhľadom na mimoriadny charakter tohto
opravného prostriedku sa kladú zvýšené požiadavky na kvalitu nových skutočností a dôkazov. Musí ísť

preto o také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Novou skutočnosťou
sa rozumie najmä taká skutočnosť, ktorá nebola vôbec v pôvodnom konaní zisťovaná, resp. nebola
predmetom dokazovania. Ide o objektívne existujúci jav. Za nové skutočnosti však nemožno považovať
skutočnosti, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj v tom prípade, keď sa s nimi súd nevyrovnal

alebo ich prehliadol, príp. zle vyhodnotil (R 6/1997). Uvedené platí primerane aj o nových dôkazoch.
Nové skutočnosti a dôkazy pritom nie sú predmetom povinného zisťovania v konaní o povolení obnovy
konania, ale sú predkladané súdu spolu s návrhom na obnovu na posúdenie, či ich existencia v prípade
pravdivosti môže vyvolať dôvodné pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. Ak je na základe
tohto posúdenia možné dospieť k záveru o vysokom stupni pravdepodobnosti resp. predpokladu o tom,

že na základe týchto nových skutočností a dôkazov môže nastať zmena pôvodného rozhodnutia, súd
obnovu konania povolí. V opačnom prípade musí návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť.
S aplikáciou vyššie uvedených právnych východísk na prejednávanú vec súd dospel k záveru,
že na povolenie obnovy konania nie sú splnené zákonné podmienky. Súd prisvedčil argumentácii
odsúdeného, že po jeho právoplatnom odsúdení došlo v rámci novelizácie ustanovenia § 47 Trestného

zákona k sprísneniu podmienok potrebných pre uloženie výnimočného trestu odňatia slobody. Súd
však konštatuje, že predmetná skutočnosť nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania. Pokiaľ by
zákonodarca mal záujem na tom, aby súdy spätne preskúmavali uložené doživotné tresty pred novelou
zákona, určite by takúto možnosť uviedol v intertemporálnych (záverečných) ustanoveniach Trestného
zákona. Súd zároveň dodáva, že s obdobnými tvrdeniami sa odsúdený obrátil v rámci podaného

dovolania aj na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. 3Tdo/56/2012 zo dňa
26.09.2012 dovolanie odmietol.
Pokiaľ odsúdený poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011
zo dňa 28.11.2012, súd konštatuje, že dané rozhodnutie sa na trestnú vec odsúdeného nevzťahuje.
V predmetnom náleze ústavný súd konštatoval nesúlad § 41 ods. 2 vety za bodkočiarkou Trestného

zákona s Ústavou Slovenskej republiky v kontexte prísneho a neprimeraného trestu s použitím
asperačnej zásady. Napriek skutočnosti, že vo výroku rozsudku o treste odsúdeného je obsiahnuté
ustanovenie§41ods.2Trestnéhozákonasúduvádza,žeaplikáciaasperačnejzásadyvkontextevyššie
uvedeného nálezu je relevantná v rámci trestov relatívne určitých, t. j. pri ktorých je stanovená horná
a dolná hranica trestnej sadzby. V prípade odsúdeného však došlo k uloženiu trestu odňatia slobody

na doživotie, ktorý je trestom absolútne určitým, t. j. pri ktorom zákon stanovuje druh aj výmeru trestu,
na určenie výšky ktorého nemá asperačná zásada žiadny vplyv. Inak povedané, pokiaľ by odsúdenému
bol právoplatne uložený trest odňatia slobody do dvadsaťpäť rokov za použitia spomínanej asperačnej
zásady (jej protiústavnej časti; pozn. súdu), eventuálne by bolo možné sa zaoberať otázkou o jeho
primeranosti, pričom práve vyššie uvedený nález ústavného súdu by predstavoval tú skutočnosť skôr

neznámu, ktorá by zakladala dôvod na povolenie obnovy konania.
V závere súd uvádza, že pokiaľ odsúdený poukazoval na trestné veci, v ktorých došlo zo strany
súdov k povoleniu obnovy konania, išlo o trestné konania, v ktorých bol okrem iného uložený aj trest
prepadnutia majetku, ktorý ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS. 1/2021 zo dňa 27.09.2023 v určitých
prípadoch vyhlásil za protiústavný. O takýto prípad však v trestnej veci odsúdeného nejde, keďže

odsúdenému nebol uložený trest prepadnutia majetku.
S poukazom na vyššie uvedené súd preto konštatuje, že pre povolenie obnovy konania neboli v danej
veci splnené zákonné podmienky v zmysle § 394 Trestného poriadku, nakoľko odsúdený ich existenciu
žiadnym spôsobom nepreukázal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote troch pracovných dní odo dňa oznámenia
uznesenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline. O prípadnej sťažnosti rozhoduje

Krajský súd v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.