Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200406
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200406.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Spoločnosť Stredné Považie a.s., so sídlom Opatovská
1735, 91101 Trenčín, Slovenská republika, IČO: 34119 647, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
Nomus s.r.o., so sídlom: Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 489 750,
proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta
Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave ukladá žalovanému, Ministerstvu životného prostredia Slovenskej
republiky, povinnosť konať a rozhodnúť v administratívnom konaní č. 6820/2020-1,8 (nové číslo spisu
3033/2021-1,8), vo veci (i) žiadosti žalobcu (z. č. 7193/2020) o vydanie písomného potvrdenia pre
čerpanie finančných prostriedkov z účelovej finančnej rezervy, ktorej finančné prostriedky majú byť
vynaložené pre uskutočnenie časti rekultivácie ,,Skládky odpadov Luštek – IV. Etapy – 1. výstavbovej
fázy/severozápad“ v rozsahu plochy uzatvárania a rekultivácie s výmerou 8 323 m2 v celkovej hodnote

201.416,60 € a (ii) žiadosti žalobcu (z. č. 7188/2020) o vydanie písomného potvrdenia pre čerpanie
finančných prostriedkov z účelovej finančnej rezervy, ktorej finančné prostriedky majú byť vynaložené
na ,,Monitoring a údržbu zrekultivovanej I., II. a III. etapy Skládky odpadov Luštek“ za rok 2020, ktoré
majú byť čerpané vo výške 12.180,- € ročne a majú byť využité na obdobie rokov 2020 až 2044, a to v
lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Správny súd v Bratislave ukladá žalovanému, aby vydané rozhodnutie doručil Správnemu súdu
v Bratislave do 15 dní od jeho vydania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 06.02.2020 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu (z. č. 7193/2020) o vydanie písomného

potvrdenia pre čerpanie finančných prostriedkov z účelovej finančnej rezervy, ktorej finančné prostriedky
majú byť vynaložené pre uskutočnenie časti rekultivácie ,,Skládky odpadov Luštek – IV. Etapy – 1.
výstavbovej fázy/severozápad“ v rozsahu plochy uzatvárania a rekultivácie s výmerou 8 323 m2 v
celkovej hodnote 201.416,60 € (ďalej ako „Žiadosť I“).
2. Dňa 06.02.2020 bola žalovanému doručená zároveň aj ďalšia žiadosť žalobcu (z. č. 7188/2020) o
vydanie písomného potvrdenia pre čerpanie finančných prostriedkov z účelovej finančnej rezervy, ktorej

finančné prostriedky majú byť vynaložené na ,,Monitoring a údržbu zrekultivovanej I., II. a III. etapy
SkládkyodpadovLuštek“zarok2020.Uvedenéfinančnéprostriedkymajúbyťčerpanévovýške12.180,-
€ ročne a majú byť využité na obdobie rokov 2020 až 2044 (ďalej ako „Žiadosť II“).
3. Žalovaný na základe Žiadosti I požiadal v súlade s § 24 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. o
odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon
o odpadoch“) listom č. 14837/2020 zo dňa 18.03.2020 Slovenskú inšpekciu životného prostredia,

Inšpektorát životného prostredia Žilina (ďalej ako „SIŽP IŽP ZA“) o záväzné stanovisko za účelomčerpania prostriedkov z účtu účelovej finančnej rezervy vo výške 201.416,- €. Žalovaný v žiadosti
adresovanej SIŽP IŽP ZA uviedol aj skutočnosť, že žiada SIŽP IŽP ZA o kompletnú kontrolu.
4. Žalovaný na základe Žiadosti II požiadal v súlade s § 24 ods. 5 Zákona o odpadoch listom č.

15552/2020, zo dňa 24.03.2020 SIŽP IŽP ZA o záväzné stanovisko za účelom čerpania prostriedkov z
účtu účelovej finančnej rezervy. Žalovaný v žiadosti adresovanej SIŽP IŽP ZA požiadal aj o vyjadrenie,
či monitorovací systém podzemných vôd sa využíva výlučne pre uzatvorenú časť I., II., III. etapy skládky
alebo je naďalej využívaný i pre aktívnu časť skládky odpadov a či uzavreté časti majú samostatnú
akumulačnú nádrž pre zber priesakových kvapalín.

5. V odpovedi na Žiadosť I zaslal SIŽP IŽP ZA záväzné stanovisko listom č. 5339/77/2020-12282/2020
zo dňa 22.04.2020 a v odpovedi na Žiadosť II záväzné stanovisko listom č. 5280/77/2020-11843/2020
zo dňa 17.04.2020. SIŽP IŽP ZA v oboch prípadoch súhlasila s vydaním potvrdenia na čerpanie účelovej
finančnej rezervy.
6. Žalovaný mal základným overením zistiť nezrovnalosti v správnosti tvorby (výpočtu) a odvádzania
účelovejfinančnejrezervyarozdielnevstupnéhodnotykurčeniupožadovanýchfinančnýchprostriedkov.

Na základe uvedených faktov žalovaný pristúpil k nezávislému overeniu údajov potrebných k hodnoteniu
opodstatnenosti požadovaného čerpania účelovej finančnej rezervy a k preverovaniu relevantnosti
údajov uvádzaných žalobcom v Žiadosti I a Žiadosti II (Žiadosť I a Žiadosť II spolu ďalej ako
„Žiadosti“)avdokladochpredloženýchSIŽPIŽPZAakopríslušnýmorgánomštátnejsprávyodpadového
hospodárstva a integrovaného povoľovania.

7. Žalovaný listom č. 5124/2021 zo dňa 09.03.2021 požiadal SIŽP IŽP ZA o vyjadrenie k zisteniam,
ktoré vyplynuli z vyššie uvedeného overovania a aj o vyjadrenie, či SIŽP IŽP ZA na svojich záväzných
stanoviskách aj napriek zisteným nezrovnalostiam zotrváva a požiadal aj o predloženie kontrolného
prepočtu pre stanovenie výšky účelovej finančnej rezervy pre každú etapu samostatne a v akej výške
boli doteraz čerpané celkové finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy.

8. Na žiadosť o vyjadrenie žalovanému odpovedala SIŽP IŽP ZA listom č. 6056/77/202112939/2021
z 15.04.2021 označenom ako „Žiadosť o vyjadrenie k záväzným stanoviskám pre čerpanie účelovej
finančnej rezervy pre skládku odpadov Luštek – vyjadrenie“.
9. SIŽP IŽP ZA vo svojom vyjadrení opakovane vyjadrila súhlas s vydaním: (i) potvrdenia na čerpanie
účelovej finančnej rezervy na I. etapu uzavretia IV. etapy skládky odpadov „Skládka odpadov Luštek“,

na ploche 8 323 m2 pre žalobcu, vo výške 201.416,60 € (na základe Žiadosti I), ako aj (ii) potvrdenia na
čerpanie účelovej finančnej rezervy na monitorovanie a údržbu zrekultivovanej I., II. a III. etapy skládky
odpadov „Skládka odpadov Luštek“ pre žalobcu, vo výške 12.188,- € na obdobie rokov 2020 až 2044
(na základe Žiadosti II), pričom sa však podľa názoru žalovaného nevysporiadala so všetkými otázkami
a informáciami žalovaného, ktoré žalovaný uviedol vo svojej žiadosti.

10. Žalovaný aj po dodatočnom vysvetlení svojho stanoviska zo strany SIŽP IŽP ZA mal pokračovať
v overovaní jeho správnosti, pričom uvedené overovanie ešte nedokončil, čo odôvodňuje veľkým
rozsahom obdobia a nutnosťou relevantne vyhodnotiť všetky okolnosti týkajúce sa podaných Žiadostí
žalobcu.

II.
Správna žaloba

11. Dňa 31.03.2021 podal žalobca na Krajskom súde v Bratislave proti žalovanému žalobu označenú
ako „Žaloba proti nečinnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky I“ (vedenej pod sp.

zn.: 7Sa/46/2021) (ďalej ako „Žaloba I“), v ktorej žiadal bezodkladne konať a rozhodnúť vo veci podanej
Žiadosti I.
12. Následne toho istého dňa 31.03.2021 podal žalobca na Krajskom súde v Bratislave proti žalovanému
aj žalobu označenú ako „Žaloba proti nečinnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
II“ (vedenú pod sp. zn.: 8Sa/36/2021) (ďalej ako „Žaloba II“), v ktorej žiadal bezodkladne konať a

rozhodnúť vo veci podanej Žiadosti II (Žaloba I a Žaloba II spolu ďalej ako „Žaloby“).
13. Žalobca podané Žaloby odôvodnil tým, že potvrdenia na čerpanie finančných prostriedkov z účelovej
finančnej rezervy, ktoré mali byť žalovaným vydané podľa ustanovenia § 24 ods. 5 zákona o odpadoch
na základe podaných Žiadostí, sú opatrenia orgánu verejnej správy vydávané v administratívnom konaní
(§ 3 ods. 1 písm. c) SSP), a preto má žalobca právo domáhať sa ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej

správy v tomto administratívnom konaní podľa ustanovenia § 244 ods. 1 SSP.
14. Nečinnosť žalovaného má spočívať v tom, že napriek predloženiu všetkej potrebnej dokumentácie
a splneniu všetkých podmienok kladených právnou úpravou na vybavenie Žiadostí a vydanie potvrdenína čerpanie finančných prostriedkov z účelovej finančnej rezervy, ku dňu podania Žalôb nedošlo
k vybaveniu podaných Žiadostí, pričom od podania predmetných Žiadostí uplynul viac ako rok.
15. Za účelom preukázania splnenia podmienky domáhať sa súdnej ochrany proti nečinnosti orgánu

verejnej správy až po neúspešnom vyčerpaní sťažnosti podľa osobitného predpisu (§ 244 ods. 1 SSP),
žalobca predložil Oznámenie žalovaného o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 19.03.2021, v ktorej
žalovaný podanú sťažnosť žalobcu na nečinnosť žalovaného vyhodnotil ako neopodstatnenú.

III.

Konanie pred správnym súdom

16. Tak ako je to uvedené vyššie, spolu so žalobou podanou v tejto právnej veci, vedenej pod sp. zn.
7Sa/46/2021 (Žaloba I), podal žalobca na Krajský súd v Bratislave ďalšiu žalobu vedenú správnym
súdom pod sp. zn. 8Sa/36/2021 (Žaloba II). Na základe návrhu žalovaného a so súhlasom žalobcu,
správny súd zvážil vhodnosť vedenia spoločného konania o predmetných žalobách a vzhľadom na to,

že veci spolu skutkovo súvisia (ide o nečinnosť žalovaného vo veci dvoch žiadostí žalobcu, o ktorých
žalovaný koná v tom istom administratívnom konaní) a týkajú sa tých istých účastníkov konania,
spojil tieto dve právne veci na spoločné konanie (§ 65 ods. 1 SSP), v ktorom bude o podaných
správnych Žalobách žalobcu rozhodnuté jedným rozhodnutím. Takýto postup podľa názoru správneho
súdu zodpovedá aj požiadavkám hospodárnosti a efektívnosti konania pred správnym súdom.

17. K podaným správnym Žalobám sa žalovaný, ešte pred spojením vecí na spoločné konanie, na
základe výzvy súdu, vyjadril totožným vyjadrením zo dňa 28.05.2021, v ktorom s poukazom na § 249
SSP navrhol, aby správny súd Žaloby ako nedôvodné zamietol. Žalovaný zároveň správnemu súdu
predložil administratívny spis v tejto veci.
18. Žalovaný v podanom vyjadrení rozporuje tvrdenia žalobcu týkajúce sa jeho nečinnosti, pričom

argumentuje tým, že zdĺhavosť administratívneho konania je spôsobená nezrovnalosťami v podaných
Žiadostiach a záväznom stanovisku SIŽP IŽP ZA. V dôsledku uvedených nezrovnalostí mal žalovaný
pristúpiť k vlastnému overovaniu relevantných informácií, pričom uvádza, že k takémuto overeniu
bolo nevyhnutné zaobstarať a preštudovať veľké množstvo zdrojových informácií od vzniku prevádzky
skládky po súčasné obdobie doručenia Žiadosti I a Žiadosti II, čo si vyžaduje príslušný čas. Žalovaný

rovnakopoukázalnaúkony,ktorépočasžalobcomtvrdenejnečinnostivykonal,aktorépodľajehonázoru
smerovali k riadnemu zisteniu skutkového stavu a splnenia si povinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 5
SpP. Žalovaný sa zároveň ohradil aj voči tvrdeniam žalobcu týkajúcich sa nedostatočnej komunikácie a
bráneniu v nahliadaní do administratívneho spisu žalovaného.
19. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa na základe výzvy súdu vyjadril aj žalobca, ktorý zotrval na

podaných správnych Žalobách, pričom vyjadril súhlas so spojením veci na spoločné konanie. Žalobca
zároveň v reakcii na argumentáciu žalovaného rozvinul svoje tvrdenia uvedené v podaných správnych
Žalobách, keď poukázal predovšetkým na nezákonnosť postupu žalovaného v prípade duplicitného
a neúčelného overovania skutočností, ktoré tvorili predmet záväzného stanoviska SIŽP IŽP ZA. Žalobca
zároveň poukázal na skutočnosť, že medzičasom SIŽP IŽP ZA odpovedala na výzvu žalovaného

týkajúcu sa údajných nezrovnalostí v jej predchádzajúcom záväznom stanovisku, pričom SIŽP IŽP ZA
svoje závery prezentované v záväznom stanovisku vysvetlila a potvrdila. Žalobca tiež zotrval na svojich
tvrdeniach týkajúcich sa nedostatočnej komunikácie žalovaného v tejto veci a bráneniu v nahliadnutí do
administratívneho spisu žalovaným.
20. Žalovaný v ďalšom konaní svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu nevyužil.

IV.
Relevantné právne predpisy

21. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.
22. Podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), na konanie a

rozhodovanievsprávnomsúdnictvesúvecnepríslušnéSprávnysúdvBratislave,SprávnysúdvBanskej
Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje inak.23. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy
stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav,
keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

24. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti
orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až l).
26. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej

správy v začatom administratívnom konaní.
27. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.
28. Podľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal
z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a

žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo
oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.
29. Podľa § 250 ods. 2 SSP, vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie
žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a
primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom

správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú
na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.
30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „SpP“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických

osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
31. Podľa § 3 ods. 4 SpP, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou
vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.
32. Podľa § 3 ods. 5 SpP, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu

veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely.
33. Podľa § 24 ods. 5 zákona o odpadoch, prostriedky účelovej finančnej rezervy možno použiť po
vydaní súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) na činnosť, na ktorú bol tento súhlas vydaný. Ministerstvo
vydá prevádzkovateľovi skládky odpadov písomné potvrdenie, v ktorom určí rozsah disponovania s

prostriedkami účelovej finančnej rezervy potrebnými na zabezpečenie.

V.
Právne posúdenie správneho súdu

34. Pôvodne boli Žaloby podané na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v
Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.
35. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10

a § 13 ods. 2 SSP, preskúmal postup žalovaného označeného ako nečinnosť, vychádzajúc zo stavu
existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP), viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe súd rozhodol
bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 147 a nasl. SSP.
36. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že legálna definícia nečinnosti orgánu verejnej správy je

obsiahnutá v § 3 ods. 1 písm. d) SSP. Podľa nej sa nečinnosťou rozumie stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
37. Predpokladom nečinnosti je teda vždy jej protiprávnosť. Protiprávnosť znamená, že pasivita orgánu
verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Takáto povinnosť vyplýva

z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy vrátane lehôt,
v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená v zákonnej forme. Povinnosť orgánov
verejnej správy konať bez prieťahov má aj svoj ústavnoprávny základ priamo vymedzený čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a možno ju vyabstrahovať aj z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, pretože nečinnosť orgánov verejnejsprávy narúša aj princíp právnej istoty obsiahnutý v koncepcii materiálneho právneho štátu. Súčasne
pri orgánoch štátnej správy ako štátnych orgánoch platí aj povinnosť konať spôsobom ustanoveným
zákonom podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

38. Nečinnosť je teda už zo svojej povahy spojená s plynutím lehôt, v rámci ktorých má orgán verejnej
správy uskutočniť administratívne konanie, resp. vydať konečné rozhodnutie alebo opatrenie. Tieto
lehoty sú buď upravené priamo v zákone, alebo ak nie sú, je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť
v primeranej lehote, resp. vydať opatrenie včas bez zbytočných prieťahov (§ 3 ods. 4 a 7 SpP). Inak
povedané,kprieťahomdochádzavtedy,akorgánverejnejsprávysícekoná,aleprekračujelehotyurčené

právnymi predpismi pre procesné úkony, a to spravidla pre rozhodnutie vo veci.
39. Ako už bolo uvedené vyššie, zákon pritom rozlišuje dva druhy nečinnosti, a to (i) nepokračovanie
v začatom administratívnom konaní a (ii) nezačatie administratívneho konania z úradnej povinnosti.
40. Nečinnosť v začatom administratívnom konaní môže mať navyše viacero podôb. Orgán verejnej
správy môže zostať úplne nečinný (pasívny) tak, že prestane v plnom rozsahu konať. Ďalej môže
orgán verejnej správy síce konať, ale liknavo a s dlhými časovými odstupmi medzi jednotlivými

úkonmi. Judikatúra však vyhodnotila za nečinnosť aj také konanie orgánu verejnej správy, ktoré zahŕňa
vykonávanie nezmyselných a neúčelných úkonov, napr. s cieľom zámerne preťahovať administratívne
konanie alebo ho predražovať pre jeho účastníka, resp. tohto šikanovať (porovnaj rozsudok Najvyššieho
správneho súdu ČR, sp. zn. 7 Ans 2/2009, z 20. decembra 2009).
41. Správny súd vyhodnotil postup žalovaného v tejto veci práve ako nečinnosť orgánu verejnej správy

spočívajúcu vo vykonávaní neúčelných úkonov, ktoré nemajú oporu v zákone, a ktoré majú za následok
nevydanie rozhodnutia, resp. opatrenia v už začatom administratívnom konaní v primeranej lehote.
42. Zo skutkového stavu, tak ako bol pred správnym súdom ustálený na základe podaných Žalôb
a vyjadrení žalovaného a žalobcu, vyplýva, že k vydaniu opatrenia v začatom administratívnom konaní
nedošlo z dôvodu, že žalovaný pristúpil k nezávislému overeniu údajov potrebných k hodnoteniu

opodstatnenosti požadovaného čerpania účelovej finančnej rezervy a k preverovaniu relevantnosti
údajov uvádzaných žalobcom v Žiadosti I a Žiadosti II a v dokladoch predložených SIŽP IŽP ZA, ako
príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a integrovaného povoľovania.
43. Správny súd nespochybňuje právo, a zároveň povinnosť žalovaného, aby pri svojej rozhodovacej
činnosti vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 SpP) a za týmto účelom si zaobstaral

všetky potrebné podklady a vysvetlenia. Žalovaný však musí zároveň v konaní postupovať v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi, je povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb, a zároveň je povinný svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou
vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci (§ 3 ods. 1 a 4 SpP).

44. Pokiaľ teda žalovaný, podľa jeho vlastného vyjadrenia, základným overením zistil nezrovnalosti
v správnosti tvorby (výpočtu) a odvádzania účelovej finančnej rezervy a rozdielne vstupné hodnoty
k určeniu požadovaných finančných prostriedkov v Žiadostiach, a zároveň v záväznom stanovisku
vydanom SIŽP IŽP ZA, mal na tieto nezrovnalosti v záujme ochrany záujmov štátu, práv a právom
chránených záujmov žalobcu a vybavenia veci včas a bez zbytočných prieťahov, upozorniť bez

zbytočného odkladu po ich zistení.
45. Z ustáleného skutkového stavu však vyplýva, že žalovaný požiadal SIŽP IŽP ZA o vyjadrenie
k zisteným nezrovnalostiam 09.03.2021, teda po uplynutí jedného roku po podaní Žiadostí, a to až po
tom,akožalobcadoručilžalovanémuSťažnosťnanečinnosťžalovanéhozodňa21.12.2020.Pokiaľteda
malo ísť o nezrovnalosti zistené základným overením Žiadostí a záväzného stanoviska SIŽP IŽP ZA,

doručeného žalovanému k obidvom Žiadostiam v apríli 2020, správny súd nepovažuje vyššie opísaný
postup žalovaného za zákonný, resp. dobu medzi prijatím Žiadostí a záväzného stanoviska SIŽP IŽP
ZA a vyžiadaním vyjadrenia SIŽP IŽP ZA k zisteným nezrovnalostiam (11 mesiacov) za primeranú.
46. Žalovaný odôvodňuje svoj postup tým, že k preverovaniu relevantnosti údajov uvádzaných žalobcom
v Žiadostiach a v dokladoch predložených SIŽP IŽP ZA, ako príslušného orgánu štátnej správy

odpadového hospodárstva a integrovaného povoľovania, bolo nevyhnutné zaobstarať a preštudovať
veľké množstvo zdrojových informácií od vzniku prevádzky skládky po obdobie doručenia Žiadosti I a
Žiadosti II.
47. Správny súd sa však v tejto súvislosti stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý vo svojom vyjadrení
poukázal na ustanovenie § 24 ods. 5 zákona o odpadoch, podľa ktorého „Ministerstvo (žalovaný)

vydá prevádzkovateľovi skládky odpadov písomné potvrdenie, v ktorom určí rozsah disponovania
s prostriedkami účelovej finančnej rezervy potrebnými na zabezpečenie tejto činnosti, pričom si
Ministerstvo ako podklad pre písomné potvrdenie vyžiada záväzné stanovisko od príslušného orgánu
štátnej správy odpadového hospodárstva alebo povoľujúceho orgánu (SIŽP IŽP ZA)“.48.Zuvedenéhoustanoveniazákonaoodpadochjednoznačnevyplývajúhraniceprávomocižalovaného
a právomoci príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva/povoľujúceho orgánu (SIŽP
IŽP ZA). Žalovaný má právomoc vydať predmetné písomné potvrdenie, ako opatrenie orgánu verejnej

správy, a SIŽP IŽP ZA má právomoc vydať záväzné stanovisko, ako opatrenie orgánu verejnej správy
podkladového charakteru vo vzťahu k písomnému potvrdeniu žalovaného. Zákonodarca v zákone
o odpadoch teda nezveril celý rozhodovací proces žalovanému, ale rozhodovací proces rozdelil.
Žalovanému zo zákona vyplýva výlučne povinnosť určiť rozsah disponovania s prostriedkami účelovej
finančnej rezervy potrebnými na zabezpečenie určenej činnosti, a to na podklade záväzného stanoviska

SIŽP IŽP ZA, ako príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva/povoľujúceho orgánu.
49. Ako už zo samotného názvu vyplýva, stanovisku SIŽP IŽP ZA, ako príslušného orgánu štátnej
správy odpadového hospodárstva/povoľujúcemu orgánu, priznáva zákon charakter záväznosti pre
žalovaného. Ak teda žalovaný odôvodňuje dĺžku konania tým, že preveruje a spochybňuje relevantnosť
údajov v záväznom stanovisku predloženom SIŽP IŽP ZA, duplicitne vykonáva úkony zodpovedajúce
časti rozhodovacieho procesu zákonodarcom vyhradeného SIŽP IŽP ZA. Žalovaný teda nerešpektuje

zákonom daný záväzný charakter stanoviska SIŽP IŽP ZA v dôsledku čoho v konaní nepostupuje v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a jeho činnosť nie je možné vyhodnotiť ako účelnú
a relevantnú pre vydanie opatrenia v administratívnom konaní.
50. Správny súd opakuje, že nespochybňuje právo, a zároveň povinnosť žalovaného, aby pri svojej
rozhodovacej činnosti vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 SpP) a za týmto účelom si

zaobstaralvšetkypotrebnépodkladyavysvetleniavprípadezisteniazjavnýchnezrovnalostívzáväznom
stanovisku, ktoré má tvoriť podklad rozhodnutia žalovaného. Zisťovanie skutočného stavu veci však
nemôže spočívať v nerešpektovaní zákonom ustanoveného postupu a nahrádzaní, resp. rozporovaní
pre rozhodnutie záväzného stanoviska príslušného orgánu vlastnými správnymi úvahami na úkor práv
aoprávnenýchzáujmovúčastníkaadministratívnehokonania,takakojetomuvtuprejednávanejprávnej

veci.
51. Zo skutkového stavu v tejto veci navyše vyplýva, že žalovaný nerešpektuje a naďalej rozporuje
záväzné stanovisko predložené SIŽP IŽP ZA aj po tom, ako SIŽP IŽP ZA poskytla žalovanému
svoje vyjadrenie k nezrovnalostiam zistených žalovaným zo dňa 15.04.2021, v ktorom SIŽP IŽP ZA
tieto nezrovnalosti vysvetlila a svoje záväzné stanovisko potvrdila. Žalovaný vo svojom vyjadrení

v tejto veci uvádza, že „požiada o vyjadrenie Ústredie Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako
nadriadený orgán SIŽP IŽP ZA“. Správny súd sa opätovne aj v tejto súvislosti stotožnil s názorom
žalobcu, že žalovaný aj po podaní záväzného stanoviska a doručení následného vyjadrenia SIŽP
IŽP ZA potvrdzujúceho záväzné stanovisko, pokračuje vo svojej nečinnosti spočívajúcej v ďalších
neúčelných úkonoch predlžujúcich administratívne konanie, ktoré nemajú oporu v zákone. Zákon o

odpadoch v § 24 ods. 5 totiž predpokladá vydanie písomného potvrdenia žalovaného výlučne na základe
záväzného stanoviska SIŽP IŽP ZA, ako príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva/
povoľujúceho orgánu, bez potreby jeho prieskumu nadriadeným orgánom.
52. Žalovaný pritom zároveň vo svojom vyjadrení uvádza, že SIŽP IŽP ZA vo svojom dodatočne
poskytnutom vyjadrení nezodpovedal všetky žalovaným položené otázky, no zároveň priznáva, že

overovanie všetkých relevantných skutočností majúcich vplyv na disponovanie a uvoľnenie žiadaných
finančných prostriedkov sám ešte nedokončil, čo odôvodňuje veľkým rozsahom obdobia a nutnosťou
relevantne vyhodnotiť všetky okolnosti týkajúce Žiadosti I a Žiadosti II. Žalovaný teda na jednej strane
vytýka neúplnosť vyjadrenia SIŽP IŽP ZA, ktoré potvrdzuje správnosť predtým vydaného záväzného
stanoviska, nie je však zrejmé ako dospel k takémuto záveru, keďže žalovaný zároveň priznáva, že

sám ešte neoveril všetky relevantné okolnosti týkajúce sa Žiadosti I a Žiadosti II, na základe ktorých by
uvedené pochybnosti o úplnosti vyjadrenia SIŽP IŽP ZA mohli vzniknúť.
53. Žalovaný tiež uvádza, že zdĺhavosť v konaní vo veci Žiadosti I a Žiadosti II nie je zapríčinená
nedbanlivosťou alebo nečinnosťou žalovaného, ale samotným žalobcom, ktorý pri podávaní Žiadosti
I a Žiadosti II nedodržal zákonom o odpadoch a Vyhláškou o skládkovaní odpadov ustanovené

postupy. Údajné porušenie povinnosti žalobcu pri podaní Žiadosti I a Žiadosti II malo objektívne
vyvolať na strane žalovaného povinnosť (upravenú o. i. v citovanom § 3 ods. 5 SpP) spoľahlivo zistiť
skutočný stav veci, aby rozhodnutia, ktoré má žalovaný na základe Žiadosti I a Žiadosti II vydať,
dôsledkom nesprávneho spôsobu výpočtu požadovanej sumy, nespôsobili protizákonné zvýhodnenie
žalobcu voči iným porovnateľným prípadom (s poukazom na § 3 ods. 5 SpP druhá veta). Táto

argumentácia však neobstojí, nakoľko výsledkom administratívneho konania v tejto veci má byť
potvrdenie, predstavujúce opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým má žalovaný potvrdiť uvoľnenie
finančných prostriedkov na podklade záväzného stanoviska SIŽP IŽP ZA, ako miestne príslušného
inšpektorátu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, pričom záväzné stanovisko SIŽP IŽP ZA, akoaj jeho dodatočné vyjadrenie na objasnenie deklarovaných nezrovnalostí, potvrdili správnosť podaných
Žiadostí. To, že žalovaný aj naďalej spochybňuje správnosť podaných Žiadostí a záväzného stanoviska
SIŽP IŽP ZA, teda nevyplýva z objektívnych skutočností nezrozumiteľnosti alebo zjavnej nesprávnosti

týchto dokumentov, ale ide o subjektívny názor žalovaného, ktorý sa rozhodol duplicitne preverovať
skutočnosti, ktoré už boli preverené iným, na to príslušným orgánom verejnej správy.
54. Na základe uvedených skutočností mal správny súd za preukázané, že žalovaný v konaní aj naďalej
pokračuje vykonávaním neúčelných a duplicitných úkonov, ktoré nemajú oporu v zákone, v dôsledku
čoho spôsobuje prieťahy v administratívnom konaní. Takýto postup je v rozpore so základnými zásadami

administratívneho konania uvedenými v ustanoveniach § 3 a § 4 SpP, ktoré sa napriek vylúčeniu
pôsobnosti SpP v ustanovení § 113 ods. 2 písm. b) zákona o odpadoch, vzťahujú aj na administratívne
konanie v tejto veci.
55. Čo sa týka rozporu vo vzájomnej komunikácii žalobcu a žalovaného na ktorý obaja účastníci
konania poukazujú, tento rozpor nepovažoval správny súd na posúdenie nečinnosti žalovaného za
relevantný, nakoľko nečinnosť žalovaného nespočíva v nedostatku jeho komunikácie so žalobcom,

ale v neúčelnom duplicitnom preverovaní záväzného stanoviska, ako podkladového rozhodnutia, ktoré
nemá oporu v zákone.
56. Na základe vyššie uvedených skutočností teda správny súd dospel k záveru, že podané Žaloby boli
dôvodné. Postup žalovaného v administratívnom konaní vykazuje znaky nečinnosti podľa § 3 ods. 1
písm. d) SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Lehotu na vydanie rozhodnutia, resp. opatrenia žalovaným správny súd určil podľa ustanovenia § 250
ods.1SSPsprihliadnutímnastavadministratívnehokonaniazistenýzadministratívnehospisu,vktorom
už nie je potrebné vykonať žiadne ďalšie procesné úkony okrem vydania samotného rozhodnutia vo
veci samej.
57. V ďalšom konaní je žalovaný povinný preukázať správnemu súdu odstránenie svojej nečinnosti

vydaním rozhodnutia, ktoré doručí správnemu súdu, na základe čoho správny súd toto konanie zastaví
samostatným uznesením (§ 250 ods. 1 a § 251 ods. 2 SSP).
58. Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu
môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko
orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému (§ 251 ods. 2 SSP).

59. O trovách konania bude správny súd rozhodovať postupom podľa ustanovenia § 175 ods. 1 SSP až
v rozhodnutí o zastavení konania podľa § 251 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť.
O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno

podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa
podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.