Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207122
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125207122.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 2 - 17Csp/105/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. E. X, XXX XX B., právne zastúpeného: právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: Všeobecná úverová
banka, a.s.; skrátený názorv: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 EUR, takto

r o z h o d o l :

- 2 - 17Csp/105/2025

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 50 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu vychádzajúc
z prisúdenej istiny s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

- 6 - 17Csp/105/2025

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.09.2025 domáhal od žalovaného zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 300 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16Csp/107/2023 bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný

v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.
zn. 16Csp/107/2023 zo dňa 05.03.2024 súd vo výroku I. určil, že zmluvná podmienka v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.10.2017 v časti Vyhlásenia klienta týkajúca sa
súhlasu so spracovaním osobných údajov a ich poskytovaním ďalším osobám je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.PredmetnýrozsudoknadobudolvovýrokuI.právoplatnosťdňa11.04.2024.Akospotrebiteľ
si uplatnil satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv, ktoré bol nútený brániť v uvedenom súdnom
konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ

nedopúšťal recidívy a zároveň má mať aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa
vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom
bol úspešný. Mal za to, že výška PFZ nemôže mať len symbolický význam, nakoľko PFZ v symbolickej
výške nemôže byť primeraným ani spravodlivým. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplývavýška finančného plnenia, by kritériom, z ktorého by mala úvaha súdu vychádzať, mala byť recidíva
porušovania spotrebiteľského práva s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného porušenia
spotrebiteľského práva. Uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia 300 EUR odôvodnil

tým, že táto zohľadňuje judikovanie jednej neprijateľnej zmluvnej podmienky, na ktorej platnosti žalovaný
trval napriek opakovane judikovanej neprijateľnosti. Záverom poukázal žalobca na to, že otázka rozsahu
porušeniaspotrebiteľskéhoprávajedefinovanározsudkomvzákladnomkonaní,ktorýjehmotnoprávnou
podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie, pričom z tejto hmotnoprávnej podmienky je
potrebné vychádzať ako záväznej.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.10.2025 so žalobou nesúhlasil a navrhoval, aby súd
žalobu zamietol, prípadne moderoval primerané finančné zadosťučinenie žalovaným navrhovaným
spôsobom. Zastával názor, že pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia nie je
podstatná sankčná a represívna funkcia primeraného finančného zadosťučinenia. Sankcionovanie
dodávateľov na voľnom trhu je totiž prioritne zverené odvetviami verejného práva orgánom kontroly,

dozoru a dohľadu nad voľným trhom, resp. nad finančným trhom. Poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/46/2021 zo dňa 30.11.2021, z ktorého taktiež vyplýva, že PFZ má
predovšetkým satisfakčnú povahu a sankčná stránka predstavuje iba vedľajší dôsledok. Dodal, že
primerané finančné zadosťučinenie by malo ujmu primerane kompenzovať, nie nahrádzať. Súd by
mal vyhodnotiť všetky okolnosti prípadu a stanoviť výšku primeraného finančného zadosťučinenia tak,

aby spĺňala predpoklad primeranosti. Primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 EUR za jednu
neprijateľnúzmluvnúpodmienkunepovažovalzaakceptovateľné.PoukázalnarozsudokKrajskéhosúdu
v Prešove sp. zn. 9CoCsp/9/2024 zo dňa 26.03.2024 týkajúcu sa spôsobu určenia výšky PFZ, kde
odvolací súd konštatuje, že nemá sankčnú povahu, i keď predstavuje finančný úbytok v aktívach osoby,
voči ktorej nárok smeruje. Cieľom je „len“ kompenzácia osoby a má smerovať k obnoveniu narušenej

rovnováhy, nie potrestaniu. Má slúžiť na zmiernenie spôsobenej nemajetkovej ujmy a pri stanovení výšky
je potrebné zohľadňovať konkrétne skutkové okolnosti danej veci. Nemá pritom suplovať iné právne
inštitúty, najmä nie bezdôvodné obohatenie, ani náhradu škody. Taktiež citoval z rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 17CoCsp/32/2020 zo dňa 29.09.2020, z ktorého vyplýva, že pri stanovení
výšky primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné vychádzať zo závažnosti porušenia práv

a povinností, z okolností na strane žalobcu i žalovaného a okolností, za ktorých došlo k porušeniu
práv a povinností, pričom primerané finančné zadosťučinenie nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa
žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí ostať na úrovni a vo funkcii účinného
a odradzujúceho prostriedku ochrany.

3. Žalobca nevyužil možnosť repliky.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Na pojednávaní dňa 09.12.2025 strany zotrvali na svojich
doterajších písomných podaniach a návrhoch.
5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinným dôkazom predloženým žalobcom - na čl. 5

rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/107/2023-76 zo dňa 05.03.2024 a uznesením Krajského
súdu v Prešove č.k. 9CoCsp/17/2024 zo dňa 27.08.2024, oboznámil sa tvrdeniami strán sporu, ako aj
s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp/107/2023-76 zo dňa 05.03.2024, súd vo výroku I.

určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 05.10.2017,
uvedená v časti Vyhlásenie klienta, v znení: „Klient berie na vedomie, že CFH ako prevádzkovateľˇ na
základe dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby: b) Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje
svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona
cˇ. 483/2001 Z. z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného

výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové´ účely, účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta,
vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia
návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený´ odvolať
najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre
prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“,

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku I.
dňa 11.04.2024. Predmetný rozsudok bol napadnutý iba vo výrokoch II., III. a IV., pričom Krajský súd
v Prešove uznesením č.k. 9CoCsp/17/2024-112 zo dňa 27.08.2024 zrušil rozsudok vo výrokoch II., III.
a IV. (týkajúcich sa ďalších dvoch zmluvných podmienok a nároku na náhradu trov konania) a v rozsahuzrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca vystupoval
v predmetnom konaní rovnako ako žalobca, inicioval začatie predmetného konania za účelom ochrany
svojich práv spotrebiteľa. Žalovaný bol tiež v postavení žalovaného. Súdu je z vlastnej činnosti známe,

že predmetné súdne konanie je už právoplatne skončené.

7. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledujúcej právnej úpravy:

8.Vzhľadomnaprechodnéustanoveniazakotvenév§53zákonač.108/2024Z.z.oochranespotrebiteľa

je potrebné na danú vec aplikovať zákon č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2024.

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 30.06.2024 každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom
do 30.06.2024 spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 30.06.2024 predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,

c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.1)

12. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Zákonnými predpokladmi úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle
vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je:

- existencia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitnými predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o spotrebiteľskom úvere, zákon
o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka),
- úspešné uplatnenie porušenia tohto práva alebo povinnosti spotrebiteľom na súde a
- pasívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý za porušenie predmetného práva alebo povinnosti

zodpovedá.

14. Krajský súd v Prešove vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že pokiaľ bol spotrebiteľ
v predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku
je daný (napr. uznesenie 9Co/50/2018 zo dňa 26.6.2018 alebo 17Co/17/2018 zo dňa 10.4.2018).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 sa s týmto názorom
stotožnil a uviedol nasledovné: „Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má plniť jednak
funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od
protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity
spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich

práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného
práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie
zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnostiustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“

15. V súlade s princípom právnej istoty upraveným v článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd
prvej inštancie preto rešpektuje uvedené právne závery vyšších súdnych autorít a plne na nich odkazuje.

16. V predmetnej veci bolo nesporné, že žalobca bol ako spotrebiteľ úspešný v konaní proti
žalovanému o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Skutkový stav ako taký nebol medzi stranami

sporný. Sporným v tomto konaní bola iba výška uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia
a posúdenie jej primeranosti konkrétnym okolnostiam daného prípadu.

17. Preto súd v prvom rade konštatuje, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je spotrebiteľského
charakteru, žalobca vystupuje ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ a na predmetný spotrebiteľský
vzťah sa vzťahuje úprava zakotvená v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákone

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a aj osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená
v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

18. Obrana žalovaného v tomto konaní sa zakladala na námietke neadekvátnej výšky požadovaného
primeraného finančného zadosťučinenia. Súd po vykonanom dokazovaní s poukazom na uvedené

ustanovenia však dospel k záveru, že dikcia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 30.06.2024 bola naplnená, a preto žalobca ako spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatnil porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o spotrebiteľských úveroch, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za toto porušenie práv spotrebiteľa, resp. povinností
dodávateľa zodpovedá.

19. Súd má za to, že v danom prípade je z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp/107/2023
zo dňa 05.03.2024 zrejmé, že došlo k porušeniu práv spotrebiteľa, resp. povinností dodávateľa
zakomponovaním neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa).
Súd mal tak za to, že vyššie uvedené porušenie práv spotrebiteľa, resp. povinností dodávateľa boli

v tomto konaní riadne preukázané. Súd navyše zastáva názor, že porušenie práva alebo povinnosti
vo vzťahu k spotrebiteľovi nemusí byť konštatované vo výroku rozsudku, pretože takáto podmienka
nevyplýva zo znenia ustanovenia § 3 ods. 5 poslednej vety zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

20.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,akoajnaprávnezávery,
ku ktorým súd použitím uvedených právnych noriem dospel, súd dospel k záveru, že žalobca má nárok
na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému, avšak nestotožnil sa so žalobcom uplatnenou
výškou primeraného finančného zadosťučinenia, ale určil ju v sume 50 EUR. V prevyšujúcej časti súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, súd sa domnieva, že priznaná suma
reflektuje závažnosť konkrétneho porušenia práv spotrebiteľa, konkrétne skutkové okolnosti v danom
prípadeaintenzitutrvaniaarozsahunepriaznivýchnásledkov,respektívepotenciálnychdôsledkov,ktoré
spotrebiteľovi hrozili, ako aj subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Pri určovaní výšky

primeraného finančného zadosťučinenia súd zohľadnil všetky osobitosti tohto prípadu a dospel k záveru,
že primerané finančné zadosťučinenie v úhrnnej výške 50 EUR považuje za primerané, spĺňajúce
jednak primárnu funkciu satisfakcie pre žalobcu zohľadňujúc podľa názoru súdu ako najvýznamnejšiu
skutočnosť, že nesprávne koncipovanou zmluvou obsahujúcou neprijateľné zmluvné podmienky vyvolal
žalovaný u žalobcu ako spotrebiteľa stav právnej neistoty, ktorý žalobca mohol/musel riešiť podanou

žalobou, pričom bolo preukázané, že zmluva obsahovala túto výrokom súdu judikovanú neprijateľnú
zmluvnú podmienku týkajúcu sa udelenia súhlasu na spracovanie a poskytovanie osobných údajov
tretím osobám. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliadal aj na
závažnosť dopadov tejto konkrétnej neprijateľnej zmluvnej podmienky a skutočnosť, či mala a aký
reálny dopad na žalobcove práva, či povinnosti v rámci zmluvného vzťahu – žalobcom neboli tvrdené

a z rozsudku v predchádzajúcom konaní nevyplývajú nejaké zvlášť zaťažujúce následky dotknutej
neprijateľnej zmluvnej podmienky na samotného žalobcu a jeho práva a povinností. Vychádzajúc z toho,
že žalovaný nepodal voči rozsudku v predchádzajúcom konaní odvolanie čo do výroku I., súd taktiež
zohľadňoval skutočnosť, že hoci žalovaný sa pôvodne v predchádzajúcom konaní vyjadril, že dotknutázmluvná podmienka je odôvodnená, pretože zákon predpokladá získavanie a spracovanie údajov od
klienta a dĺžka súhlasu na 10 rokov je dôvodná, následne žalovaný nezotrvával na tom, že by sa malo
jednať o podmienku, ktorá nie je neprijateľná.

22. Záverom súd zdôrazňuje aj fakt, že účelom primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení
práv spotrebiteľa síce nemá byť len odradenie dodávateľa od takýchto praktík do budúcna, je ním aj
určitá satisfakcia pre spotrebiteľa za to, že sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne
silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol potenciálny benefit aj pre ostatných spotrebiteľov,

avšak stále so zreteľom na to, že primerané finančné zadosťučinenie nemá byť nástrojom obohacovania
sa pre spotrebiteľa.

23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobcov plný

úspech v konaní, kde výška plnenia závisí od úvahy súdu, súd odvodzoval od úspechu v základe nároku.
O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. K tomu
podporne súd poukazuje na literatúru, napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str.
926-927, cit. „Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od

úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho
totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu
alebo znaleckej činnosti“. Súd je toho názoru, že v prípadoch, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí
len od úvahy súdu, pričom súčasne žalobca neuplatňuje výšku plnenia v zjavne nedôvodnej výške,

predstavujúcej šikanózny výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom
na spravodlivom usporiadaní veci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať, aby sa presne
„trafil“ do úvahy súdu, pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania, ak
bol žalobca v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. I keď Civilný sporový
poriadok nemá ustanovenie totožné s niekdajším § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré

bolo priamym zákonným podkladom pre priznanie plnej náhrady trov konania aj v prípade čiastočného
úspechu, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, vyššie uvedené závery právnej teórie
a praxe svedčia o tom, že ani v podmienkach novej procesnej úpravy nie je dôvod na ustúpenie od
takého záveru. Súd ďalej už len poznamenáva, že tak, ako tomu bolo aj v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p.,
tak aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba

tarifnej odmeny advokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

- 2 - 17Csp/105/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.