Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4Sf/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101138
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101138.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: J.S.T. plus, s.r.o., so sídlom Mudroňova 2, 955
01 Topoľčany, IČO: 36 551 961, zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102286051/2025 zo dňa 11.06.2025, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 30.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 30.07.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.07.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 01.08.2025,
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102286051/2025 zo dňa 11.06.2025,
ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu A.
č. 103600660/2024 zo dňa 17.12.2024, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku
vyrubený rozdiel dane v sume X.XXX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
august 2021.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185

písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“). Tvrdil, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by pre neho znamenal hrozbu závažnej
ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ako aj iného vážneho nenapraviteľného následku.
Vyrubená daň (aj v súvislosti s inými daňovými konaniami) v celkovej výške X.XXX.XXX,XX eura
podľa jeho vyjadrenia predstavuje skoro 75 % celkového obratu. Takýto zásah by mal deštruktívny a
nezvratný dopad na jeho podnikateľskú činnosť. Okamžité zaplatenie uvedenej sumy by spôsobilo stratu

prevádzkovej likvidity, zastavenie všetkých podnikateľských činností, odstavenie cash-flow, nemožnosť
plniť záväzky voči zamestnancom, veriteľom a obchodným partnerom. V konečnom dôsledku by to podľa
tvrdenia žalobcu viedlo k zahájeniu likvidácie spoločnosti, prepusteniu všetkých zamestnancov, zániku
obchodných vzťahov a zmluvných povinností a úplnému zániku podnikateľskej činnosti žalobcu. Takýto
vývoj by predstavoval nenapraviteľný zásah do jeho práv a spôsobil by nezvratnú hospodársku škodu,
ktorú by už ani prípadný úspech v správnom súdnom konaní nedokázal reálne kompenzovať. V čase

prípadného rozsudku by už žalobca nemal schopnosť obnoviť svoju podnikateľskú činnosť, personálne
kapacity ani dôveru trhu. Zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v
rozpore s verejným záujmom, keďže dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do
vydania konečného rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.12.2025 nesúhlasil s priznaním odkladného účinku správnej žalobe.

Podľa jeho názoru z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by postupom správcu dane hrozila žalobcovi závažná
ujma, značná hospodárska či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, ktorépredstavujú zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a)
SSP. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku zamietol.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením

priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok
a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže
byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom

priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

8. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie
niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej

ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom
prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí
byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených
dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne

ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ
výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu
verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita

preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie
z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

10. Žalobca je v rámci podaného návrhu povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie
odkladného účinku – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho

súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické
následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali, nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na
nariadenie odkladného účinku žalobe.

11. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť

priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: III.ÚS 364/2017
vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na

dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či
iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré
by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy,
ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym
spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných
rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.13. Po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku správny súd dospel k záveru, že
žalobca relevantným spôsobom neosvedčil dôvod pre aplikáciu navrhovaného procesného inštitútu, na
základe ktorého by sa na čas pozastavili účinky právoplatných rozhodnutí správnych orgánov.

14. Správny súd primárne uvádza, že bez toho, aby žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku hodnoverne a dostatočným spôsobom preukázal svoju aktuálnu majetkovú situáciu, nie je
možné posúdiť hrozbu ním tvrdenej závažnej ujmy v jeho majetkovej sfére. Bez osvedčenia zákonom
predpokladaných dôsledkov na žalobcu pritom nie je daný dôvod na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe. Žalobca v danom prípade podaný návrh dostatočne neodôvodnil tvrdeniami týkajúcimi
sa svojej celkovej majetkovej, resp. ekonomickej situácie a v tomto smere nepredložil ani potrebné
dôkazy (napr. účtovnú závierku), v rámci ktorých by mal správny súd možnosť relevancie aplikácie
inštitútu odkladného účinku v danom prípade vyhodnotiť. Pokiaľ aj žalobca poukázal na svoju daňovú
povinnosťvyplývajúcuzinýchrozhodnutífinančnýchorgánovapomertejtopovinnostikobratomžalobcu
(podľa žalobcu skoro 75 %), len na základe uvedeného tvrdenia týkajúceho sa jedného finančného

ukazovateľa, navyše nijakým spôsobom nepodloženého potrebnými dôkazmi, nemohol správny súd
kvantifikovať potenciálne následky okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia na podnikanie žalobcu
bez toho, aby mu bola známa celková majetková situácia žalobcu.

15. Vzhľadom na uvedené nie je možné konštatovať, že žalobca dostatočným spôsobom tvrdil

a následne aj osvedčil existenciu hrozby žalobcom tvrdených negatívnych následkov, potenciálne
majúcichzávažnýdopadnajehopodnikateľskúčinnosťafinančnústabilitujehozamestnancov.Tvrdenia
žalobcu tak ostali len v rovine hypotetických scenárov, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi o jeho
aktuálnej ekonomickej situácii. Správny súd nepochybuje, že povinnosť úhrady uloženej sumy môže
mať dopad na hospodárenie žalobcu, avšak z návrhu a pripojených dôkazov nevyplýva, že by išlo o

dopad takej intenzity, akú žalobca tvrdí. Tvrdenia o strate dôvery trhu, zániku obchodných vzťahov
či nemožnosti obnoviť podnikanie sú formulované všeobecne a absentuje akýkoľvek dôkaz, ktorý by
umožnil súdu posúdiť ich reálnosť a intenzitu. Pokiaľ žalobca zakladá svoj návrh iba na hypotetických
úvahách, ktoré môžu nastať v budúcnosti, bez toho, aby ich podložil relevantnými dôkazmi, takéto
tvrdenia nemôžu obstáť ako dôvodné.

16. Dôkazné bremeno v súvislosti s podaným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho
súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku
žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a

to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami.

17.Vzhľadomktomu,žežalobcaneosvedčilsplneniezákladnýchzákonomvyžadovanýchpredpokladov
definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd sa už bližšie nezaoberal tým, či priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).