Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 17, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 25C/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725204115
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8725204115.3

Uznesenie

Okresný súd Poprad v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D.,
proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. G., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.ZrušujeII.výrokuzneseniaOkresnéhosúduKežmarokč.k.3Pc/27/2016-28 zodňa15.11.2016.

II. U k l a d á žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, aby sa nepribližoval k žalobcovi A. B., nar.
XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, s výnimkou účasti na súdnych konaniach a
konaniach pred orgánmi činnými v trestnom konaní.

III.Ukladá žalovanémuE.F.,nar.XX.XX.XXXX,abypísomne,telefonicky,elektronickoukomunikáciou
ani inými prostriedkami nekontaktoval žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX.

IV. P o u č u j e žalovaného o možnosti podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej, predmetom ktorej
bude nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak bude
žaloba vo veci samej podaná, neodkladné opatrenie bude trvať až do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci
samej. Ak žaloba vo veci samej podaná nebude účinky neodkladného opatrenia budú trvať až do jeho

právoplatného zrušenia na návrh žalobcu alebo žalovaného.

V. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 24.10.2025 na Okresný súd Poprad návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadal, aby súd vydal nové neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť
nepribližovať sa k nemu na vzdialenosť 100 metrov a nekontaktovať ho osobne, písomne, telefonicky,

alebo akýmkoľvek iným spôsobom či prostredníctvom iných osôb.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je poškodenou osobou v dlhodobo
pretrvávajúcom prenasledovaní, vyhrážaní, či iných fyzických a psychických útokov zo strany
žalovaného, a to takým spôsobom, že ho cielene vyhľadáva, vyhráža sa mu ublížením na zdraví a aj
smrťou, neustále sa pohybuje v blízkosti jeho adresy, kde na neho čaká, aby v ňom vzbudil pocit

strachu. Uviedol, že voči žalovanému už bolo vydané neodkladné opatrenie dňa 23.11.2016, ktoré mu
zakazovalo priblížiť sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, no žalovaný tento zákaz opakovane
adlhodoboporušuje,keďžepočasuplynulýchrokovhoneprestajneprenasleduje,kontaktujeavystavuje
psychickému nátlaku, pričom opakovane došlo aj k fyzickým útokom, pri ktorých bol žalovaný naňho
agresívny. Za tieto konania bol žalovaný viackrát súdne trestaný a niekoľkokrát vzatý do väzby, avšak
po jeho prepustení sa jeho správanie vždy opakuje, čo v ňom neustále vyvoláva strach o život a zdravie,

stres a pocit ohrozenia.3. Dňa 07.11.2025 žalobca na výsluchu súdu svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnil
o ďalšie skutočnosti. Uviedol, že študuje na E. H. I. D., od nedele večera do stredy poobedia býva na
internáte,avšakväčšinudní ztýždňajedoma,leboškolukončíužvstreduokolodruhejhodinypoobede.

Doma je aj cez sviatky a víkendy. Žalovaný sa mu veľakrát vyhrážal smrťou alebo ublížením na zdraví,
pred rokom ho aj fyzicky napadol, keď bránil svoju mamu (J. B.). Zároveň ho viackrát kontaktoval aj
telefonicky a bolo obdobie, kedy mu volal aj stokrát za deň, ale tým, že volal cez súkromné číslo, ho
nevedel ani zablokovať, tak si zmenil číslo. Väčšinu situácii, kedy príde so žalovaným do kontaktu je kvôli
tomu, že robí zle jeho mame a on ju chce ako jej syn len brániť. Boli však aj prípady, kedy atakoval priamo

jeho. Z jeho konania má strach, keďže sa bojí aj o svoju rodinu, nielen o seba, lebo tým, že s ním ako
partnerom svojej mamy vyrastal a v detstve ho fyzicky aj slovne šikanoval, vie čoho je schopný, že z jeho
strany nemusí ísť len o vyhrážky, pretože je nevyspytateľný. Všetko čo im robil, za čo bol už aj odsúdený
v niekoľkých trestných konaniach (t. j. vyhrážky smrťou, fyzické útoky, nebezpečné prenasledovanie),
ho len utvrdzuje v tom, aký je nebezpečný, pretože už roky mu svojím konaním ničí psychiku. Ďalej
uviedol, že naposledy ho videl asi dva týždne po tom, čo ho prepustili z väzenia, odvtedy ho nevidel

a ani ho nekontaktoval. Myslí si, že z jeho strany ide o účelové konanie. Hneď prvý týždeň, keď ho
pustili z väzenia im zvonil pri dverách a už viackrát prišiel s ním do kontaktu práve cez slúchadlový
telefón, v ktorom sa mu vyhrážal, že keď mu nedá mamu k telefónu, tak mu ublíži. Aj keď väčšinu útokov
smeruje voči jeho mame, domnieva sa, že je naňho vyvíjaný o to väčší tlak, ako na jeho mamu, lebo
on je jediný chlap v dome a chce svoju mamu brániť a ochrániť. Práve z tohto dôvodu podal návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, aby mal žalovaný sprísnenú povinnosť zákazu priblíženia na väčšiu
vzdialenosť,abytobololepšiedokázateľnéfotkou/videom,lebosamôžestať,žehobudeprenasledovať
a on sa voči nemu nebude mať ako brániť. Už predtým policajti rozporovali to, či vôbec porušil zákaz
priblíženia na 5 metrov, keď bol napr. pred bytovými dverami alebo pred vchodom do bytu. Navrhoval
preto, aby bol žalovanému uložený nielen zákaz priblíženia ale aj zákaz akéhokoľvek kontaktovania.

4. Žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôkazy predložil uznesenie
Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Pc/27/2016 – 28 zo dňa 15.11.2016 a označil rozhodnutia v rámci
trestných konaní XX/XX/XXXX, XX/XX/XXXX, XX/XXX/XXXX K. XX/X/XXXX a .

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým

konaním ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu
musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327,
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorýspĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

12. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch
procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov
obsiahnutých v návrhu, vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu,

resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je
nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

15. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť dočasnej
úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie
je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je

potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne
neopodstatnený.

16. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho
záujmu žalobkyne na nariadení neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne

významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení § 325 ods. 1 CSP a súčasne, či žalobkyňa v
návrhu osvedčila potrebnosť dočasnej úpravy pomerov žalovaného.

17. V prvom rade preto súd skúmal, či žalobkyňa tvrdila a osvedčila, že sú tu právne vzťahy medzi
sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je

potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych
vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. žalobca ani
netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný
predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť.

18. Z tvrdenia žalobcu ako aj z už nariadeného neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu
Kežmarok č. k. 3Pc/27/2016 zo dňa 15.11.2016 a z obsahu trestných rozhodnutí, pripojených do spisu
vyplýva, že vo vzťahu k žalovanému vystupuje ako syn jeho bývalej družky, ktorá má zo vzťahu s ním
dve maloleté deti, a to J. F., nar. XX.XX.XXXX a K. F., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú jeho nevlastnými

súrodencami. Žalovaný s ním v minulosti býval v spoločnej domácnosti.

19. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) až h) Civilného sporového
poriadku slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený
ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym

účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch,
ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy
nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a
efektívna súdna ochrana.

20. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného
sporového poriadku teda postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity
navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením

tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a
pod. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná
istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského

konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu.

21. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do
osobných slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo
duševná integrita mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľka pred nariadením
neodkladnéhoopatreniarelevantnýmspôsobomosvedčiť(bližšiepozriŠtevček,M.akol.Civilnýsporový

poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1231 - 1246).

22. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku
a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

v ktorom je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z
ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Vzhľadom k tomu, že Okresný súd Kežmarok II. výrokom uznesenia č. k. 3Pc/27/2016 – 28 zo
dňa 15.11.2016 zakázal E. F. (žalovanému) priblížiť sa k žalobkyni v 1. rade J. B., nar. XX.XX.XXXX,

k žalobkyni v 2. rade J. B., nar. XX.XX.XXXX a k žalobcovi v 3. rade A. B., nar. XX.XX.XXXX na
vzdialenosť menšiu ako päť metrov, súd I. výrokom tohto uznesenia zrušil II. výrok uznesenia č.
k. 3Pc/27/2016 – 28 zo dňa 15.11.201, nakoľko mal za to, že nový návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný, a to na základe dôvodov, ktoré súd uvedie nižšie.

24. Je zrejmé, že na nariadenie tohto typu neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na
nariadenieneodkladnéhoopatreniasmeruje.Napriekskutočnosti,žezákonneukladážalobcovivnávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia ním tvrdené skutočnosti dokázať, zákonnou povinnosťou je
osvedčenie tvrdených skutočností, čo je síce nižšia úroveň než dokázanie, avšak napriek tomu musí

žalobca poskytnúť súdu na svoje tvrdenia určité dôkazy, z ktorých vo vzájomnej súvislosti sa ním tvrdené
skutočnosti musia javiť nanajvýš pravdepodobnými. V tejto súvislosti tak súd skúmal, či žalobca osvedčil
ním tvrdené skutočnosti, resp. či osvedčil ohrozenie svojej telesnej alebo duševnej integrity konaním
žalovaného.

25. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z jeho doplnenia vyplýva, že žalobca, ako
syn bývalej družky žalovaného, s ktorou býva v spoločnej domácnosti, a aj napriek tomu, že študuje
na vysokej škole v D., je väčšinu dní z týždňa doma a nie na internáte, je už dlhodobo, od detstva,
vystavovaný útokom zo strany žalovaného, ktorý ho kontaktuje aj viac krát za deň, prenasleduje ho
a vyhráža sa mu smrťou či ublížením na zdraví, pričom zo strany žalovaného už došlo opakovane aj

k fyzickým útokom. Tieto útoky zo strany žalovaného nielen voči matke žalobcu, ale aj voči žalobcovi
samotnému dosiahli za celé tie roky takú intenzitu, že žalobca pociťuje stres a strach nielen o svoj život,
ale aj o život svojej rodiny, lebo tým, že so žalovaným (ako partnerom svojej matky) vyrastal a v detstve
ho žalovaný šikoval, vie čoho je schopný, že z jeho strany nemusí ísť len o vyhrážky, ale že on je schopný
to aj spraviť. Tým, že žalobca je jediný chlap v dome, cíti o to väčší strach a zodpovednosť, pretože

chce svoju matku pred žalovaným brániť a ochrániť. Tento pocit strachu je navyše stále stupňovaný tým,
že žalovaný má nevyspytateľné správanie a bol už viac krát súdne trestaný aj za to, že nerešpektoval
uložený zákaz priblíženia.

26. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Pc/27/2016-28 zo dňa 15.11.2016

vyplýva, že už v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (t. j.
v roku 2016) sa žalovaný nasťahoval ako podnájomník do bytu v bytovom dome, v ktorom žalobca býval
spolu so svojou matkou a súrodencami, pričom býval rovno nad nimi. Už v tom čase sa ho žalobca,
jeho matka a súrodenci báli, nakoľko ich obmedzoval v slobode pohybu, žalobcovi a jeho súrodencomčastokrát bránil v tom, aby odišli do školy, vyhrážal sa im, že ich bude čakať pred školou, pričom sa stalo
aj to, že násilne vstúpil do bytu, v ktorom bol vtedy len žalobca so svojimi súrodencami, lebo ich matka
bola v práci a nechcel odtiaľ odísť. Zároveň bolo v rámci konania zistené, že žalovaný bol v minulosti

prešetrovaný ohľadom priestupku, ktorého sa mal dopustiť voči vtedy ešte maloletému žalobcovi tým,
že ho mal biť po hlave, avšak priestupkové konanie bolo zastavené, bez uvedenia dôvodu zastavenia.

27. Z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry SR k 28.10.2025 mal súd preukázané, že žalovaný
bol šesťkrát súdne trestaný.

28. Trestným rozkazom Okresného súdu Poprad č. k. XX/XXX/XXXX – 444 zo dňa 1912.2023 bol
žalovaný právoplatne uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa
§ 360a ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 193 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že v období najmenej

od dňa 11.05.2023 do dňa 26.06.2023 v rôznych časoch prevažne v meste D. na ulici C. L. XXXX/X,
M. D. a v jeho okolí, v N. O., vyhľadával prítomnosť poškodenej J. B. (matky žalobcu), a to tým, že stál
v blízkosti bytového domu kde býva, zvonil na jej zvonček, keď zišla z bytu ku vchodu tak ju sledoval,
sledoval ju na rôznych miestach v meste D., v práci v N. O., opakovane ju telefonicky na jej mobilný
telefón ako aj prostredníctvom emailu kontaktoval na jej email: J., opakovane jej telefonoval aj do práce,

pričom jeho konanie vyvrcholilo v dňoch 25.06.2023 a 26.06.2023, kedy ju opäť osobne kontaktoval tak,
že jej dňa 25.06.2023 zvonil na zvonček bytu hoci nebola poškodená (matka žalobcu) doma, napísala
mu, že je v práci, aby prišiel, aby mala dôkaz o tom, že ju prenasleduje, načo obvinený prišiel za ňou do
práce, kľakol si na kolená a povedal, že ak ho nechce, že sa pôjde zabiť, na čo mu poškodená (matka
žalobcu)povedala,žehonechceaneprajesi,abyzaňouchodilaabyodišiel,načozareagovaltak,ževo

večerných hodinách dňa 25.06.2023 prišiel pred bytový dom v ktorom poškodená (matka žalobcu) býva,
na chodníku zjedol lieky, ktoré zapil alkoholom, zvonil im na zvonček, že umrie, preto poškodená (matka
žalobcu)zavolalahliadkupolície,ktoráhozmiestaodviezla,konaniepokračovalodňa26.06.2023včase
okolo 03:30 hod., keď poškodenej (matke žalobcu) zazvonil na zvonček na bytovom dome, povedal jej,
že sa zabije potichu a nikto to nebude vedieť, že si ide kúpiť žiletky, a keď dňa 26.06.2023 v čase o 16:30

ho. odišla poškodená (matka žalobcu) do práce do N. O., v čase okolo 21:00 hod. jej 21-ročný syn A. B.
(žalobca) oznámil, že E. F. (žalovaný) sa dostal do ich bytového domu v meste D. na ulici C. X, je pred
dverami ich bytu a porezal si žily, pred privolanou hliadkou polície sa pokúsil vojsť do ich bytu, potom za
ňou odišiel do miesta výkonu je práce - N. O., ulica G., kde v čase okolo 23:00 hod. zazvonil na zvonček
na vstupných dverách vedúcich na oddelenie kde pracuje, a keď ho spoznala po hlase, išla za ním, cez

sklenené dvere ho uvidela, on sa začal biť s pracovníkom SBS, slovne a fyzicky napádal P. G. a Q.
P., ktorí mu bránili v útokoch a ničení majetku N. O., citovo vydieral J. B. (matku žalobcu) sebazabitím,
útočiť prestal až po zásahu privolaných príslušníkov polície a prevezení rýchlou zdravotnou pomocou na
psychiatrické oddelenie nemocnice v meste J., pričom tak konal napriek tomu, že Uznesením Okresného
súdu Kežmarok sp. zn. 3Pc/27/2016 zo dňa 15.11.2016, právoplatné dňa 23.11.2016, mu bol uložený

zákaz priblížiť sa k J. B. (matke žalobcu), nar. XXXX, J. B. nar. XXXX (sestre žalobcu) a A. B., nar.
XXXX (žalobcovi) na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a zákaz písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou, ako aj inými prostriedkami kontaktovať J. B. (matku žalobcu).

29. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. XX/X/XXXX – XXX zo dňa 22.04.2025 bol žalovaný

právoplatne uznaný za vinného z prečinu nebežného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a),
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, a prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že dňa 12.10.2024
v čase okolo 19.00 hod. v meste D., pod vplyvom požitého alkoholu, prišiel pred obytný dom na ulici
C. popisné číslo XXXX/X, na ktorom pred vchodovými dverami zvonil na byt svojej bývalej družky J. B.

(matky žalobcu) žijúcej na prvom poschodí, ktorej následne niečo hodil do okna kuchyne jej bytu, načo
vyšla von so svojou dcérou J. a synom A. (žalobcom), a keď ich videl vychádzať von z bytovky, vykročil
proti ním so zovretými päsťami a smeroval na svoju bývalú družku J. B., na čo sa jej syn A. B. postavil
medzi svoju mamu a E. F. (žalovaného) so slovami „hej, čo robíš“, obvinený E. F. sa pokúsil nohou
kopnúť A. B. do oblasti slabín, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko A. zachytil jeho nohu a následne ho

zvalil na zem a vravel mu, aby sa ukľudnil, pričom sa obvinený E. F. vyhrážal A. B. slovami, že ho zabije,
že mu rozbije hubu, potom sa obvinený E. F. postavil zo zeme, zaútočil fyzicky na A. B. tým spôsobom,
že ho rukou udrel do oblasti pravého oka a do oblasti sánky, A. B. sa snažil brániť rukami a následne
obvinený E. F. kričal bývalej družke J. B. (matke žalobcu), že keď si ona niekoho nájde tak ju okamžitezabije a potom zabije seba, snažil sa dostať do bezprostrednej blízkosti k bývalej družke J. B., v čom
mu snažil zabrániť A. B., postavil sa pred mamu a snažil sa ho odstrkovať, pričom ho obvinený E. F.
chytil rukami za oblečenie, druhou rukou za rameno, ako chcel zaútočiť, tlačil ho od J. B., pričom ho

udrel do ľavej paže, kedy poškodený A. B. pocítil bolesť v ramene, a keď sa vytrhol zo zovretia, začal
A. B. kričať, že ho zabije, že mu odreže ruky, že si ho niekto počká a dobije na smrť, že si niekoho
najme, kto A. (žalobcu) zabije, pričom strkal rukami do A. B., dvakrát ho opľul a snažil sa o strkanie
aj do svojej bývalej družky J. B. a jej dcéry J. B., ktorým zakričal, že zmiznú, že ich všetkých pozabíja
a A. B. (žalobcovi) zopakoval, že mu odreže obe ruky, pričom obvinený E. F. svojej bývalej družke J. B.

(matke žalobcu) od začiatku mesiaca október 2024 znepríjemňoval život aj tým, že v meste D. vyskočil
spoza rohu, keď šla po meste, v minulosti preto vozil do práce autom J. B. otec, nakoľko sa obávala,
ako aj sa obáva správania sa obvineného E. F. (žalovaného) a poškodení J. B., jej syn A. a jej dcéra J.
B. majú zo správania sa obvineného E. F. strach a dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom obvinený
E. F. pri útoku na poškodeného A. B. mu spôsobil zranenia, a to vyvrtnutie a natiahnutie plecového kĺbu
vľavo, pomliaždenie očnice vpravo a pomliaždenie uhla sánky vpravo, zranenia ľahké s dobou liečenia

a obmedzení v obvyklom spôsobe života v trvaní najmenej 21 dní.

30. Ako už bolo vyššie uvedené, je povinnosťou súdu v prípade podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vždy dôsledne vyhodnotiť či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý
a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia

v konkrétnom prípade podmienené – v tomto prípade osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Právo (nárok), ktorému je v tomto prípade potrebné poskytnúť ochranu je podľa žalobcu jeho právo
na ochranu života a zdravia, resp. právo na ochranu telesnej a duševnej integrity, právo na súkromie
a ľudskú dôstojnosť. Z odôvodnenia naliehavosti žalobcu na nariadení neodkladného opatrenia vyplýva,

že žalobca je v dôsledku dlhodobého konania zo strany žalovaného v neustálom strachu a strese,
keďže je ako syn bývalej družky žalovaného už od detstva z jeho strany opakovane vystavovaný rôznym
fyzickým a psychickým útokom, pričom uvedené sa javí tak, že žalovaný využíva žalobcu ako priamy
nástroj útoku voči svojej bývalej družke – matke žalobcu.

31. Z návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia ako aj z dôkazov priložených k tomuto návrhu pre
súd jednoznačne vyplynuli také skutočnosti, ktoré odôvodňujú vydanie neodkladného opatrenia. Súd má
za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho
v zákaze žalovaného priblížiť sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, nakoľko situácia
za posledné roky sa oproti skôr vydanému uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Pc/27/2016-28

zo dňa 15.11.2016, ktorým bol žalovanému uložený zákaz priblíženia sa k žalobcovi na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov, v značnej miere zhoršila, čo vyplýva aj z trestného rozkazu Okresného súdu
Poprad, č. k. 8T/103/2023 – 444 zo dňa 1912.2023, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že žalobca bol
žalovaným napadnutý a žalovaný mu spôsobil viaceré zranenia, a to vyvrtnutie a natiahnutie plecového
kĺbu vľavo, pomliaždenie očnice vpravo a pomliaždenie uhla sánky vpravo. Ďalej bolo preukázané, že

žalovaný na žalobcu útočí aj verbálne, kedy sa mu vyhráža smrťou, či ublížením na zdraví, pričom
dôvodom týchto útokov žalovaného na žalobcu je najmä to, že žalobca je synom jeho bývalej družky,
ktorý chce prirodzene svoju matku brániť a ochrániť, čím sa stáva nástrojom útokov žalovaného svojej
bývalej družke – matke žalobcu. Tieto útoky žalovaného nielen voči matke žalobcu, ale aj voči žalobcovi
samotnému dosiahli za celé tie roky takú intenzitu, že žalobca v súčasnosti pociťuje stres a strach nielen

o svoj život, ale aj o život svojej rodiny, lebo tým, že so žalovaným (ako partnerom svojej matky) vyrastal
a v detstve ho žalovaný šikanoval, má žalobca z neho po tom všetkom o to väčší strach a obáva sa jeho
ďalších činov. Podkladom týchto obáv sú viaceré reálne ohrozujúce situácie spôsobované žalovaným
a negatívna skúsenosť s ním.

32. Neodkladné opatrenie navrhované v tejto veci sa javí ako účinný prostriedok preventívneho riešenia
problematiky násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným
ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z
Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o

občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia
OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek
útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.33. S poukazom na vyššie uvedené, súd dospel k presvedčeniu, že je na mieste upraviť pomery
strán a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zakáže žalovanému približovať sa k žalobcovi na
vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, s výnimkou účasti na súdnych konaniach a konaniach pred orgánmi

činnými v trestnom konaní, nakoľko nariadenie predmetného neodkladného opatrenia bude účinným
prostriedkom pre zamedzenie budúcich konfliktov medzi stranami a zamedzenie prípadných ďalších
verbálnych a nebodaj aj fyzických útokov žalovaného voči žalobcovi. Žalobca v danom prípade osvedčil
taký stav právnych (nielen faktických) vzťahov so žalovaným, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu
pomerov medzi nimi, t. j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky a tiež osvedčenie ohrozenia práva

podložené konkrétnymi skutočnosťami. Zo skutkových tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčené také konanie žalovaného, ktorým reálne zasiahol do práva
žalobcu na ochranu jeho života, zdravia a dôstojnosti, ako aj na jeho duševnú a telesnú integritu.
Výnimkou zo zákazu priblíženia budú len účasti na súdnych konaniach alebo konaniach pred orgánmi
činnými v trestnom konaní.

34. Zároveň mal súd preukázané, že žalovaný atakuje žalobcu aj neustálymi telefonátmi z rôznych
čísel, kvôli čomu si musel žalobca zmeniť svoje telefónne číslo, pretože mu žalovaný telefonoval aj
viackrát za deň a taktiež sa mu vyhrážal skrz slúchadlový telefón v byte, a to všetko napriek výslovnému
nesúhlasu žalobcu. Ako už súd uviedol v rámci odôvodnenia tohto uznesenia, žalovaný sa viackrát
dopustil voči žalobcovi fyzického násilia, čím ohrozil jeho telesnú a duševnú integritu, pričom vo

vzťahu k tomu súd poznamenáva, že násilie nemusí obsahovať len fyzický kontakt útočníka s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Práve
psychické násilie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, ale nezanecháva
žiadne viditeľné poranenia, môže byť tou najhoršou formou násilia. Keďže aj v tomto prípade, mal
súd zo skutkových tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené

také konanie žalovaného, ktorým reálne zasiahol do práva žalobcu na ochranu jeho života, zdravia a
dôstojnosti, ako aj na jeho duševnú a telesnú integritu, III. výrokom uložil žalovanému okrem zákazu
priblíženia, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami nekontaktoval
žalobcu.

35. Podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným
opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým
spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

36. Podľa § 337 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1
uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na
navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia.

37. Podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd aj bez návrhu uznesenie o
neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí
primerane.

38. Keďže trvanie právnych účinkov tohto neodkladného opatrenia nie je a priori nijak limitované, súd

aplikujúczákonnúpovinnosťvyplývajúcuzdikcie§337ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadkuvýrokom
IV. tohto uznesenia poučil žalovaného, ktorému sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, že môže
podať žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude nárok na náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá
by mu bola spôsobená výkonom neodkladného opatrenia. V prípade podania žaloby vo veci samej bude
aktívna vecná legitimácia svedčiť žalovanému ako žalobcovi a pasívna vecná legitimácia bude svedčiť

žalobcovi ako žalovanému. Právnym následkom podania žaloby môže byť zrušenie tohto neodkladného
opatrenia za predpokladu, že súd vo veci samej žalobe vyhovie. V súlade s dikciou ustanovenia § 337
ods. 2 Civilného sporového poriadku súd lehotu na podanie žaloby žalovanému neurčil.

39. Trvanie zákazu približovať sa k žalobcovi a nekontaktovať ho súd neobmedzil, pretože v zmysle §

330 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je nevyhnutné, aby súd určil dobu trvania neodkladného
opatrenia. Pokiaľ odpadnú dôvody, pre ktoré bol zákaz žalovanému uložený, môže sa žalobca alebo
žalovaný domáhať zrušenia tohto zákazu.40. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 354 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca bol v konaní úspešný, avšak podľa
obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevznikli. Súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov Civilného

sporového poriadku zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách konania najskôr
podľa § 262 Civilného sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane – žalobcovi žiadne trovy v konaní
o neodkladnom opatrení nevznikli by bolo nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho procesu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018

zo dňa 28.02.2018, uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, kde
v právnej vete najvyšší súd uviedol: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v
súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom

súde Poprad.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.