Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 13Sas/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100160
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100160.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkynˇou JUDr. Zuzanou Berežnou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., zákonná zástupkyňa maloletej: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. X, XXX XX E., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska ulica č. 8, 812
67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/OPHNNVD/SOC/2024/
14540-0013 Km zo dňa 19.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov prvostupňového, ani kasačného

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 27.02.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 05.03.2025,
sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného – Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, č. UPS/US1/OPHNNVD/
SOC/2024/14540-0013 Km zo dňa 19.12.2024 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
podľa § 4 ods. 6 písm. a) bod 2. a písm. c) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy
v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov a zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, rozhodol o odvolaní žalobkyne proti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu – Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO2/
OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2024/104743-40 zo dňa 06.11.2024 tak, že toto odvolanie zamietol a v celom
rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

I.
Administratívne konanie

2. Žalobkyňa ako zákonná zástupkyňa mal. D. C. (ďalej len „oprávnená osoba“) požiadala Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov ako vecne príslušný prvostupňový správny orgán dňa 27.03.2024
o poskytnutie náhradného výživného pre oprávnenú osobu z dôvodu, že povinná osoba F. G., štátny

občan Ukrajiny, si neplnil voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť v plnej výške.

3. Výživné na oprávnenú osobu bolo určené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/248/2021
zodňa06.12.2022(právoplatnosťnadobudoldňa31.01.2023avykonateľnosťdňa16.01.2023)zostranyotca dieťaťa F. G., štátneho občana Ukrajiny (ďalej len „povinná osoba“) v sume 350,00 eur mesačne,
ktorú sumu bol zaviazaný prispievať na výživu oprávnenej osoby v uvedenej sume, počnúc doručením
tohto rozsudku, opakovane do budúcna.

4. Podľa priebežného oznámenia o stave exekúcie č. 404EX 4/24 zo dňa 21.02.2024 povinný nevlastní
žiadne nehnuteľnosti, nemá evidované žiadne motorové vozidlá, nemá účet v peňažnom ústave. Ku
dňu vyhotovenia oznámenia nebola od povinného vymožená žiadna suma.

5. Keďže povinná osoba si neplnila vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným
právoplatným rozhodnutím súdu, žalobkyňa ako zákonná zástupkyňa v mene oprávnenej osoby dňa
22.04.2024 požiadala Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „Centrum“)
o pomoc pri vymáhaní výživného. Dňa 23. 05. 2024 bol návrh na výkon rozhodnutia vo veci vymáhania
výživného vedený pod sp. zn. CM 103/24 postúpený príslušnému prijímajúcemu orgánu v Českej
republike.

6. Prvostupňový správny orgán na základe žiadosti o poskytnutie náhradného výživného a doložených
dokladov posúdil splnenie zákonných podmienok na náhradné výživné a v súlade s § 47 ods. 7
Správneho poriadku, vyznačil v spisovej dokumentácii záznam (výpočtový list č. PO2/OHNNVaŠSD/
ŠSD/SOC/2024/104743-10, číslo záznamu 2024/241160 zo dňa 30. 05. 2024), nakoľko oprávnenej

osobe vyhovel, pričom podľa § 11 ods. 8 zákona o náhradnom výživnom, nevyhotovil písomné
rozhodnutie o priznaní náhradného výživného oprávnenej osobe v sume 350,00 eur mesačne, počínajúc
dňom 01.05.2024.

7. Centrum dňa 03.10.2024 vymohlo bežné výživné v sume 102,48 eur a celú sumu zaslalo oprávnenej

osobe.

8. Po predložení dokladov o vymožení pohľadávky na výživnom od povinnej osoby v mesiaci
október 2024, prvostupňový správny orgán prehodnotil nárok oprávnenej osoby na náhradné výživné
a rozhodnutím č. PO2/OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2024/104743-40 zo dňa 06.11.2024, znížil výšku

poskytovaného náhradného výživného pre oprávnenú osobu v sume 350,00 eur na sumu 247,52 eur
mesačne.

9. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že
napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 06.11.2024 a jemu predchádzajúce konanie

vykazujeprocesnéavecnénedostatky.Prvostupňovýorgánpredvydanímrozhodnutiajuakoúčastníčku
konania v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, nedal jej
možnosť sa k nim vyjadriť a vysvetliť, že uvedené platby povinného sa započítavajú najprv na dlžné
výživné. Prvostupňový orgán tiež vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, keď platbu
od povinného v sume 102,48 eur započítal na výživné za aktuálny kalendárny mesiac a nie na dlžné

výživné.

II.
Rozhodnutie napadnuté správnou žalobou

10. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že povinná osoba zaplatila výživné
prostredníctvom Centra vo výške 102,48 eur. V prípade, ak si povinná osoba v danom mesiaci
čiastočne splní vyživovaciu povinnosť, prípadne ak súdny exekútor alebo Centrum od povinnej osoby
vymôže bežné výživné v čiastočnej výške, náhradné výživné sa poskytne vo výške rozdielu medzi

výškou výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu (350,00 eur) a výškou vymoženého
výživného povinnou osobou (102,48 eur). Oprávnenej osobe zastúpenej zákonnou zástupkyňou preto
od 01.10.2024 patrí náhradné výživné v sume 247,52 eur mesačne.

11. K námietke žalobkyne, že prvostupňový orgán ju pred vydaním rozhodnutia v zmysle § 33 ods.

2 Správneho poriadku neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, nedal jej možnosť sa k nim vyjadriť a
vysvetliť, žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, na
konanie o náhradnom výživnom sa nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 60, 61 až 68
Správneho poriadku.12. Niejemožnéakceptovaťnámietkužalobkyneuvedenúvodvolaní,žecentrompoukázanévymožené
výživné od povinnej osoby v októbri 2024 je uhradeným dlžným výživným. Centrum vymáha bežné

výživné a dlžné výživné. Neexistuje právny predpis, podľa ktorého by sa prednostne uhrádzal dlh na
výživnom pred bežným výživným. Práve naopak, podľa § 72 ods. 2 zákona o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti, ak zrazená suma nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí
sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas. Centrum bude
naďalej od povinnej osoby vymáhať dlžné výživné, až do jeho úplného uhradenia.

III.
Správna žaloba

13. Správnou žalobou podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej

ako „SSP“) v znení neskorších predpisov, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu.

14. V žalobe namietala predovšetkým skutočnosť, že pokiaľ sa jedná o zníženie výšky náhradného
výživného, prvostupňový aj druhostupňový správny orgán vychádzali z nesprávne zisteného skutkového

stavu, kedy platby od povinného započítali na výživné za aktuálny kalendárny mesiac a nie na dlžné
výživné. Ďalej žalobkyňa uviedla, že náhradné výživné jej je poskytované od mája 2024. Do mája
2024 povinný mal uhradiť dlžné výživné v sume 14.000,00 eur (za obdobie 40 mesiacov x 350,00
eur mesačná výška výživného). Povinný jej zatiaľ uhradil spolu 820,53 eur. Dlžné výživné nespadá
pod náhradné výživné. Uviedla, že rozhodnutím zo dňa 06.11.2024 prvostupňový orgán znížil výšku

náhradného výživného pre jej dcéru na sumu 247,52 eur z pôvodnej sumy 350,00 eur, ktorá bola určená
ako výška výživného okresným súdom. Z uvedeného vyplýva, že pôjde o kolobeh rozhodnutí a odvolaní,
pokiaľ nebude s konečnou platnosťou určené, ktoré skutočnosti sú rozhodujúce pre posúdenie výšky
náhradného výživného.

15. Úvaha žalovaného nie je správna, nakoľko pri každom úkone štátneho orgánu sa musí zohľadniť
čo najlepší záujem dieťaťa a v tomto prípade sa prihliada na záujmy povinného, ktorý nerešpektuje
rozhodnutie súdu.

16. Inštitút zrážok zo mzdy v zmysle § 72 ods. 2 exekučného poriadku neprichádza do úvahy,

nakoľko výkon súdneho rozhodnutia ohľadom výživného sa u povinného nerealizuje zrážkami zo mzdy.
Česká strana, ktorá v danom prípade mala zabezpečovať vymáhanie výživného, sa odvoláva na jeho
diplomaticképostavenievČeskejrepublike.Inýmislovami,štáteštenezabezpečilžiadenvýkonsúdneho
rozhodnutia ohľadom výživného a povinný platí sumu, ktorú si sám určil.

IV.
Argumentácia žalovaného

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.04.2025 k správnej žalobe zotrval na dôvodoch

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný okrem ďalšieho uviedol, že
prvostupňový orgán na základe žiadosti a doložených dokladov posúdil splnenie podmienok na
náhradné výživné a v súlade s § 47 ods. 7 správneho poriadku, vyznačil v spisovej dokumentácii
(výpočtový list zo dňa 30.05.2024) a nakoľko oprávnenej osobe zastúpenej zákonnou zástupkyňou
v tomto konaní vyhovel, podľa § 11 ods. 8 zákona o náhradnom výživnom, nevyhotovil písomné

rozhodnutie o priznaní náhradného výživného v sume 350,00 eur mesačne počínajúc dňom 01.05.2024,
t. j. vo výške súdom určeného výživného. Výška náhrady výživného sa zmenila na základe zmeny
skutočnosti rozhodujúcej na určenie jeho výšky. V mesiaci október 2024 povinná osoba zaplatila
prostredníctvom Centra pre oprávnenú osobu dňa 15.10.2024 výživné v čiastočnej výške 102,48
eur, ktoré celé poukázalo zákonnej zástupkyni oprávnenej osoby. Na základe predložených dokladov

o vymožení pohľadávky na výživnom od povinnej osoby v mesiaci október 2024, prvostupňový správny
orgán prehodnotil nárok oprávnenej osoby na náhradné výživné a napadnutým rozhodnutím č. PO2/
OHNNVaŠSD/ŠSD/SOC/2024/104743-40 zo dňa 06.11.2024, znížil výšku poskytovaného náhradného
výživného pre oprávnenú osobu v sume 350,00 eur na sumu 247,52 eur mesačne od 01.10.2024.Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že v prípade, ak si povinná osoba v danom mesiaci čiastočne
splní vyživovaciu povinnosť, resp. ak súdny exekútor resp. Centrum od povinnej osoby vymôže bežné
výživné v čiastočnej výške, náhradné výživné sa poskytne vo výške rozdielu medzi výškou výživného

určeného právoplatným rozhodnutím súdu (350,00 eur) a výškou vymoženého výživného od povinnej
osoby (102,48 eur). Oprávnenej osobe zastúpenej zákonnou zástupkyňou preto od 01.10.2024 patrí
náhradné výživné v sume 247,52 eur mesačne. Žalovaný ďalej dodal, že nemôže akceptovať námietku
zákonnej zástupkyne oprávnenej osoby, že Centrom poukázané vymožené výživné od povinnej osoby
v októbri 2024 je uhradeným dlžným výživným. Centrum vymáha bežné výživné a dlžné výživné.

Neexistuje právny predpis, podľa ktorého by sa prednostne uhrádzal dlh na výživnom pred bežným
výživným. Práve naopak, podľa § 72 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ak zrazená suma nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného,
uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas. Centrum
bude aj naďalej od povinnej osoby vymáhať dlžné výživné, až do jeho úplného uhradenia. Pretože
postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade so zákonom o náhradnom výživnom, žalovaný

ako odvolací orgán postupoval podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, odvolanie zákonnej zástupkyne
oprávnenej osoby zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu č. PO2/OHNNVaŠSD/
SOC/2024/104743-40 zo dňa 06.11.2024 v celom rozsahu potvrdil. Na základe vyššie uvedeného preto
žalovaný podľa ust. § 199 ods. 3 v spojení s ust. § 190 SSP navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

18. Žalobkyňa v replike zo dňa 16.05.2025, doručenej správnemu súdu dňa 26.05.2025, zotrvala na
obsahu podanej správnej žaloby v celom rozsahu.

19. Žalovaný sa k replike nevyjadril.

V.
Aplikovaná právna úprava

20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene

a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o náhradnom výživnom“), oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné, ak spĺňa jednu z týchto
podmienok: súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom
z dôvodu, že rodič oprávnenej osoby alebo iná fyzická osoba, ktorej bola rozhodnutím súdu uložená

povinnosť platiť výživné oprávnenej osobe, neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote
a spôsobom určeným rozhodnutím súdu, lehota na plnenie vyživovacej povinnosti sa na účely tohto
zákona považuje za zachovanú, ak povinná osoba splní vyživovaciu povinnosť v plnej výške po lehote
určenej rozhodnutím súdu najneskôr do konca príslušného kalendárneho mesiaca.

21. Podľa § 4 písm. a) bod 2. zákona o náhradnom výživnom, náhradné výživné, na ktoré má nárok
oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo druhého bodu, je vo výške rozdielu medzi
výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou, ak
povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške.

22. Podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o náhradnom výživnom, nárok na náhradné výživné zanikne,
ak povinná osoba začne plniť voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť, za plnenie vyživovacej
povinnosti sa považuje jej plnenie najmenej počas troch mesiacov v plnej výške, v lehote a spôsobom
určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou.

23. Podľa § 8 ods. 2 zákona o náhradnom výživnom, úrad vypláca náhradné výživné poberateľovi
náhradného výživného v hotovosti mesačne pozadu, najskôr od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola
podaná žiadosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Náhradné výživné sa vypláca za celý kalendárny
mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. Náhradné výživné
sa nevypláca do cudziny.

24. Podľa § 9 ods. 3 zákona o náhradnom výživnom, úrad zvýši alebo zníži náhradné výživné, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie jeho výšky, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom
nastala zmena skutočnosti rozhodujúcej na určenie jeho výšky.25. Podľa § 11 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, na konanie o náhradnom výživnom sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na konanie o náhradnom

výživnom sa nevzťahujú ustanovenia § 60, 61 až 68 zákona o správnom konaní.

26. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o náhradnom výživnom, poberateľ náhradného výživného je
povinný informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné
výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa

zmeny týchto skutočností.

27. Podľa § 15 ods. 5 písm. b) zákona o náhradnom výživnom, ak sa výkon rozhodnutia vo veci
vymáhania výživného uskutočňuje v cudzine časť sumy vymoženej istiny pohľadávky na výživnom
najviac v sume výživného určeného rozhodnutím súdu sa považuje za sumu istiny vymoženého bežného
výživného za kalendárny mesiac, v ktorom bola platba prijatá na účet centra.

28. Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor
v súlade s odsekmi 1 a 2 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné.

29. Podľa § 72 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku, ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na
uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených
a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného.

VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

30. Správny súd v Košiciach s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach pod3a §
199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho

spisu a preskúmal konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a to
nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keiže sa
jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými
bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP, rozhodujúc bez nariadenia pojednávania,
za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP.

31. Správny súd v Košiciach vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 13Sas/2/2025 zo doa 20.08.2025,
ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupoového orgánu a vec mu vrátil na
ialšie konanie. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 6Ssk/134/2025 zo doa 30.10.2025 rozsudok
správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ialšie konanie. Zároveo vyslovil právny názor, v zmysle ktorého

neexistuje právny predpis, pod3a ktorého by sa prednostne uhrádzal dlh na výživnom pred bežným
výživným.

32. Správny súd, viazaný právnym názorom kasaeného súdu, považuje za potrebné upriami? pozornos?
aj na to, že s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zákonnos?

napadnutého rozhodnutia posudzoval výluene vo vz?ahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim
v ease právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

33. V úvode právneho posúdenia správny súd uvádza, že v súvislosti s nárokom na výplatu náhradného
výživného platí, že náhradné výživné, na ktoré má nárok oprávnená osoba je vo výške rozdielu medzi

výškou výživného ureeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou,
ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnos? v plnej výške s tým, že prvostupoový orgán zvýši
alebo zníži náhradné výživné, ak sa zmenia skutoenosti rozhodujúce na ureenie jeho výšky, od prvého
doa kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala zmena skutoenosti rozhodujúcej na ureenie jeho výšky.
Žalobkyoa ako zákonná zástupkyoa oprávnenej osoby je povinná informova? prvostupoový orgán o

každej zmene skutoeností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na
jeho vyplácanie bez zbytoeného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo doa zmeny týchto skutoeností.34. Zákonodarca v zákone o náhradnom výživnom upravuje poskytovanie náhradného výživného,
ktorým sa prispieva na zabezpeeenie výživy nezaopatreného die?a?a (§ 3 zákona e. 600/2003 Z. z. o
prídavku na die?a a o zmene a doplnení zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona e.

532/2007 Z. z.), ktoré má nárok na náhradné výživné (oprávnená osoba). Úeelom inštitútu náhradného
výživného je vytvorenie priestoru zo strany štátu (el. 41 Ústavy SR) pre nevyhnutnú pomoc spoloenosti
na zabezpeeenie výživy tých detí, kde rodieia v plnení vyživovacej povinnosti voei nim zlyhali, a to za
ureitých zákonom stanovených podmienok. Štát tým plní len ochrannú funkciu nezaopatrených detí,
ktorá spoeíva v prispievaní na ich výživu náhradným výživným za podmienok ustanovených zákonom

o náhradnom výživnom.

35. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žiados?ou spísanou doa 27.3.2024
žalobkyoa požiadala úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné na nezaopatrené die?a
z dôvodu neplatenia výživného povinnou osobou vo výške 350,00 eur mesaene, t. j. vo výške ureenej
rozhodnutím súdu. Z dôvodu neplatenia výživného povinnou osobou bola pod3a oznámenia súdnej

exekútorky H. I. J. z februára 2024 zaeatá exekúcia na vymoženie dlžného výživného (12.950,00 eur)
a jej príslušenstva. Matka nezaopatreného die?a?a v apríli 2024 požiadala o pomoc pri vymáhaní
výživného od povinnej osoby bytom v Eeskej republike aj Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže. Z výsledkov vykonaného dokazovania tak bolo preukázate3ne zistené, že od mája 2024
prvostupoový orgán poskytol náhradné výživné pre oprávnenú osobu v sume 350,00 eur mesaene.

Centrom bolo prvýkrát v júli 2024 prvostupoovému orgánu oznámené, že bola prijatá platba výživného,
ktorá neprevyšovala sumu bežného výživného, preto prvostupoový orgán doa 06.08.2024 prvýkrát
rozhodol pod3a § 9 ods. 3 zákona e. 201/2008 Z. z. o znížení výšky náhradného výživného pre
oprávnenú osobu poskytovanú v sume 350,00 eur mesaene na sumu 250,42 eur mesaene. Povinná
osoba aj doa 15. októbra 2024 prostredníctvom Centra zaplatila výživné 102,48 eur; nako3ko platba

neprevyšovala sumu bežného výživného, bola celá suma zaslaná žiadate3ke. Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov doa 06.11.2024 opä? vydal preskúmavané rozhodnutie pod3a § 9 ods. 3 zákona e.
201/2008 Z. z. o znížení výšky náhradného výživného pre oprávnenú osobu C. D. poskytovanú v sume
350,00 eur mesaene na sumu 247,52 eur mesaene od 01.10.2024.

36. Žalobkyoa v priebehu celého konania tvrdila, že Centrom vymožené výživné od povinnej osoby v
mesiaci október 2024 je uhradeným dlžným výživným. Žalobkyoa vo svojich podaniach aktualizovala
výšku dlžného výživného na nezaopatrené die?a, ktoré sa vymáha súdnou exekútorkou H. I. J. v
exekuenom konaní vedenom na jej exekútorskom úrade pod. sp. zn. 404EX 4/24. Pod3a názoru
správneho súdu je takéto vyeíslenie dlžného výživného pre konanie o náhradné výživné vedené na

Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov bezpredmetné, a to z dôvodu, že eas? sumy vymoženej
istiny poh3adávky na výživnom (najviac v sume výživného ureeného rozhodnutím súdu) sa považuje za
sumu istiny vymoženého bežného výživného za kalendárny mesiac, v ktorom bola platba prijatá na úeet
centra, a to pod3a § 15 ods. 5 písm. b) zákona e. 201/2008 Z. z.

37. Správny súd sa s argumentáciou žalobkyne nestotožnil, nako3ko neexistuje právny predpis, pod3a
ktorého by sa prednostne uhrádzal dlh na výživnom pred bežným výživným. Pod3a ustanovenia §
72 ods. 2 exekueného poriadku, pod3a ktorého ak zrazená suma nestaeí na uspokojenie všetkých
poh3adávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky
za skorší eas. Centrum pod3a žalovaného bude aj naialej od povinnej osoby vymáha? dlžné výživné,

až do jeho úplného uhradenia.

38.Správnysúdsazároveonestotožnilsnámietkamižalobkyneprocesnéhocharakteru,keimalzato,že
v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, na konanie o náhradnom výživnom sa
nevz?ahujúustanovenia§18ods.3,§33ods.2a§60,61až68Správnehoporiadku,tedaprvostupoový

orgán nemal povinnos? oboznámi? žalobkyou s podkladmi rozhodnutia.

VII.
Záver

39. Vzh3adom na uvedené skutoenosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich
postupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise, a boli v súlade
s príslušnými ustanoveniami zákona, správny súd dospel k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiaminedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobkyne, preto pod3a § 190 SSP správnu žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

40. Pod3a § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd pod3a pomeru jeho úspechu vo veci voei
žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadova?. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno prizna? len
výnimoene.

41. Pod3a § 467 ods. 3 SSP, ak kasaený súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ialšie
konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasaeného konania.

42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd pod3a § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP
a s oh3adom na to, že nárok na náhradu trov prvostupoového a kasaeného konania sa posudzuje
komplexne (spoloene) pod3a koneeného výsledku konania, a keiže žalobkyoa nemala v konaní ani len

eiastoený úspech, avšak v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu
ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadova?, správny súd mu právo na ich náhradu voei
žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.