Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa

Judgement was issued by Mgr. Danka Majdáková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zastavujúce odvolacie konanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/165/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525201333
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8525201333.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, prechodne bytom A. B. XXX/X, XXX XX C., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov,
matka: D. E. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/X, XXX XX C., prechodne bytom A. B. XXX/X,
XXX XX C., občan SR, právne zastúpená: JUDr. Rastislav Stašák, advokátom so sídlom 17. novembra

14, 064 01 Stará Ľubovňa, otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I., A. XX, XXXX A., občan
Nórskeho kráľovstva, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať o rozhodnúť.

II. Súd konanie o nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala aby súd zveril mal. A. A. B., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej
starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a zaviazal otca mal. dieťaťa
prispievať na výživu v nevyhnutnej miere (v sume ktorú určí súd) vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca

vopred, k rukám matky. Styk otca s mal. dieťaťom žiadala neupraviť. Návrh odôvodnila tým, že spolu
s odporcom sú rodičmi maloletého A. A. B.. V súčasnosti má A. takmer devätnásť mesiacov. Hoci sa
narodil v Nórsku, už takmer rok (od 26.12.2024), teda väčšinu jeho života žije spolu s ním na Slovensku.
V Nórsku boli naposledy v máji 2025. Od tej doby už nepretržite trávia čas výlučne na Slovensku, a
to s vedomím a súhlasom otca, ktorý ich tu už niekoľkokrát navštívil. Otec si bol vedomý toho že v
Nórsku nie je šťastná, preto súhlasil s ich odchodom s tým, že príde za nimi a budú tu žiť spolu,

keď mu to situácia umožní. Nakoľko sú na Slovensku takmer rok, s malou prestávkou v máji (od kedy
uplynulo takmer osem mesiacov), pričom otec tento stav akceptuje o čom svedčia okrem iného aj jeho
návštevy na Slovensku, možno konštatovať že obvyklým miestom pobytu mal. A. je práve Slovenská
republika. Po celý čas žijú u rodičov navrhovateľky v Podolínci. A. je tu spokojný, svojich starých rodičov
má rád, trávia spolu veľmi veľa času. Má tu aj tety, uja, bratrancov, ktorých si obľúbil a aj oni jeho.
Veľmi rýchlo si na bývanie v Podolínci zvykol. V rodine navrhovateľky sa začal socializovať, na rozdiel

od Nórska, kde bývali na samote a navrhovateľka so synom bola celé dni prakticky sama, tu trávia
veľa času s inými ľuďmi, nežijú na samote, ale v spoločnosti svojich blízkych. Kontakt s blízkymi mal.
A. prospieva, je smelší, komunikatívnejší. Navštevuje tu so A. aj obvodného lekára D. J.. Nakoľko sa
navrhovateľke naskytla možnosť pracovať na čiastočný úväzok, aktuálne rieši pre A. detské jasle, ktoré
by mohol navštevovať počas doby kým bude v práci. S otcom A. istý čas žili v osamelom dome v lese,
ďaleko od civilizácie. Otec kvôli svojej práci trávil doma len veľmi málo času. Celé dni tak navrhovateľka

ostávala so A. sama. To sa prejavilo aj na ich vzťahu, v dôsledku čoho sa navzájom odcudzili. Prispeli
k tomu aj rozdielne názory na partnerský a rodinný život, ktoré sú spôsobené aj tým, že otec pochádzaz inej kultúry, keďže je pakistanského pôvodu. Keď sa to už nedalo zvládať, navrhovateľka sa rozhodla,
že spolu so A. odíde na Slovensko, kde má rodinu. Otec s ich odchodom súhlasil. Niekoľkokrát bol otec
na pár dní na Slovensku, aby sa s nimi stretol. Akceptoval to, že navrhovateľka so synom ostávajú na

Slovensku. Otec pôvodne prispieval na starostlivosť o mal. A. mesačne sumou cca 270,- eur. Naposledy
tak urobil ešte v auguste. Odvtedy už na syna neprispel s odôvodnením, že aktuálne údajne nepracuje,
podľa jeho tvrdenia z dôvodu „vyhorenia v práci“. Túto skutočnosť však nevie navrhovateľka overiť. Z
dôvodu absencie príjmu má navrhovateľka problém uhrádzať náklady rodičom, ak sa jej to podarí, raz
za čas uhradí aspoň 150,- eur na energie a vodu. Viac si dovoliť nemôže. Plienky pre A. ju stoja asi 70,-

eur mesačne. Na stravu vynakladá približne 350,- eur mesačne. Zhruba 70,- eur mesačne vynakladá na
oblečenie, aj keď väčšinu vecí pre A. získava použité od svojich známych. Hygiena vyjde asi na 50,- eur
mesačne. Ak by nepomáhali s nákladmi súrodenci a rodičia navrhovateľky, sama by to všetko nezvládla.
Otec je v tomto smere k potrebám ľahostajný. Aktuálne sa teda nedokážu dohodnúť na podstatných
otázkach starostlivosti o ich dieťa. Kým otec v Nórsku pracoval, pôsobil v oblasti záhradníctva resp.
stavebníctva.Jehopriemernýmesačnýpríjempredstavovalsumucca3.500,-eur.Dokladypreukazujúce

túto skutočnosť však nemá. S otcom A. komunikuje v angličtine. K návrhu pripojila rodný list dieťaťa,
fotografie mal. dieťaťa s otcom, komunikáciu cez sociálnu sieť v angličtine.

2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 2P/165/2025-33 zo dňa 10.12.2025 súd ustanovil mal. dieťaťu
kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa a vyzval ho na prešetrenie

pomerov mal. dieťaťa a jeho rodičov.

3. Právny zástupca matky na výzvu súdu, aby predložil písomný súhlas otca s presťahovaním uviedol,
že matka písomným súhlasom nedisponuje, nakoľko pri presťahovaní dieťaťa na Slovensko išlo o
vzájomnú ústnu dohodu oboch rodičov ešte v decembri 2024. Má za to, že ak sa rodičia vedia dohodnúť

napodstatnýchokolnostiachstarostlivostiodeti,nepotrebujúktomupísomnýsúhlas.Ďalejsúduuviedol,
že o existencii dohody rodičov s pobytom dieťaťa na Slovensku má svedčiť tá skutočnosť, že matka s
dieťaťom odišli na Slovensko 26.12.2024, teda takmer pred rokom, pričom otec sám objednal a zaplatil
letenky a odviezol ich na letisko, spolu s nimi prišiel na Slovensko kde strávil niekoľko dní a potom sa
sám vrátil do Nórska. Od uvedeného času bol otec niekoľkokrát na Slovensku za účelom ich návštevy.

Matka bola s dieťaťom v Nórsku v máji, pričom otec opakovane súhlasil s ich návratom na Slovensko.
Právnyzástupcaďalejpoukázalna súdu predloženúkomunikáciumatkysotcom, kdesaotecvyjadruje,
že plánuje tiež prísť na Slovensko a nájsť si prácu s tým, že predtým ako sa otec presťahuje, by mala
matka začať pracovať na Slovensku a medzitým sa otec bude učiť slovenský jazyk, aby sa tu mohol
zamestnať tiež a fotografie, ktoré svedčia o tom, že otec bol opakovane na Slovensku, kde strávil istý

čas s matkou. Právny zástupca teda má za to, že z predložených dôkazov a z doposiaľ uvedených
skutočností je zrejmé, že otec súhlasil s pobytom mal. A. na Slovensku, pričom tento stav akceptuje už
takmer celý rok s tým, že v budúcnosti by si rád našiel zamestnanie na Slovensku aj on. Budúcnosť
rodiny teda otec sám videl na Slovensku. Poukázal na to, že otec bol na Slovensku už niekoľkokrát,
pričom nenaliehal na návrat dieťaťa a za tým účelom neučinil ani žiadne právne kroky, čo taktiež svedčí

o akceptácii daného stavu a súhlase s pobytom dieťaťa na Slovensku. Absencia písomného súhlasu na
tejto skutočnosti podľa ich názoru nič nemení. Mal. A. vzhľadom na svoj vek, kedy prakticky väčšinu
svojho života prežil na Slovensku považuje práve Slovensko za svoj domov, má tu vytvorené silné citové
väzby na svojich starých rodičov aj ďalších príbuzných.

4. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že z manželstva E. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XX/X, C., t. č. A. B. X, C. a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A. XX, H. I., pochádza maloletý
A. A. B., nar. XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrenia matky, vzhľadom na svoj vek nenavštevuje žiadne školské
zariadenie, aktuálne je mal. syn v jej celodennej osobnej starostlivosti. Uviedla, že mal. syn už má na
Slovensku svojho detského lekára, je ním D. C. J. v C.. Matka mal. dieťaťa E. B. F., uviedla, že jej bytové

pomery sa nezmenili, naďalej žije s rodičmi v Podolínci, finančne jej pomáhajú rodičia a rodina, otec mal.
dieťaťa jej v súčasnosti neprispieva na výživu mal. syna žiadnou sumou. Vyjadrila sa, že otec navštívil
mal. syna v novembri 2025, pred tým sa tri mesiace osobne nevideli. Dodala, že telefonuje otcovi každý
deň, aby sa videl aspoň takto s mal. A., avšak medzi nimi nie je veľmi dobrá komunikácia, často sú
medzi nimi hádky. Ďalej uviedla, že s mal. synom sú na Slovensku nepretržite viac ako pol roka, z toho

dôvodu podala návrh na neodkladné opatrenie. Hodlá podať aj návrh vo veci samej. Na záver uviedla,
že sa plánuje zamestnať na Slovensku po tom ako súd rozhodne. Z aktuálnej situácie vyplýva, že mal.
A. naďalej zabezpečuje osobnú starostlivosť jeho matka, pani B. F.. Úrad nedisponuje vyjadrením otca
jeho súhlasom so zverením mal. dieťaťa matke ako aj k pobytu mal. dieťaťa na Slovensku. Úrad práce,sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa vzhľadom na uvedené navrhol zvážiť svoju právomoc vo veci
konať.

5. Súd z lustráciou v Sociálnej poisťovni zo dňa 12.12.2025 zistil, že matka mal. dieťaťa nepoberá žiadne
dávky – dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti.

6. Súd lustráciou v súdnych registroch zistil, že vo veci mal. dieťaťa už tunajším súdom bolo vedené
konanie pod sp. zn. 2P/132/2025 o návrhoch matky zo dňa 03.10.2025 ktorými žiadala jednak nariadiť

neodkladné opatrenie a jednak podala návrh vo veci samej na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu.
OkresnýsúdStaráĽubovňauznesenímsp.zn.2P/132/2025zodňa06.10.2025 prvým výrokomvyhlásil,
že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť, druhým výrokom konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia zastavil, tretím výrokom konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
dieťaťu zastavil a štvrtým výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2025.

7. Po preskúmaní veci súd dospel k rovnakému záveru ako v konaní 2P/132/2025, teda, že naďalej
nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť, pričom ani dôkazy doložené navrhovateľkou v tomto konaní
(fotografie, komunikácia cez sociálne siete nevedno medzi kým, kedy sa uskutočnila a naviac doložená
v nie úradnom jazyku) nezakladajú jeho právomoc.

Právna úprava:

8. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 367 ods.1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do
striedavej osobnej starostlivosti.

10. Podľa § 367 ods. 3 C.m. p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, sú kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

12. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

13. Podľa § 9 ods. 1 C.s.p. ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd

konanie bezodkladne zastaví.

14. Nórske kráľovstvo nie je členským štátom Európskej únie a teda nie je viazané nariadeniami
Rady Európskej únie a súčasne nie je medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom uzavretá
dvojstranná zmluva a rovnako neexistuje ani mnohostranná medzištátna zmluva týkajúca sa súdnej

právomoci a uznávania rozsudkov vo veciach rodičovských práv a povinností. Preto pri určovaní
právomoci súd aplikoval zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a
Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a
povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag, 1966) ďalej len „Dohovor“ , ktorého zmluvnou stranou
je Nórske kráľovstvo od 01.07.2016 a Slovenská republika od 1. januára 2002 (oznámenie Ministerstva

zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z.z.).

15. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru cieľom dohovoru je a) určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať
opatrenianaochranuosobyalebomajetkudieťaťa,b)určiť,akýprávnyporiadokmajútietoorgánypoužiť
pri výkone svojej právomoci, c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských

práv a povinností, d) upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých zmluvných
štátoch, e) vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie
účelu tohto dohovoru.16. Podľa čl. 1 ods. 2 Dohovoru na účely dohovoru výraz „rodičovské práva a povinnosti" zahŕňa
rodičovskú moc alebo iný podobný vzťah, ktorý určuje práva, oprávnenia a povinnosti rodičov,
opatrovníkov alebo iných zákonných zástupcov k osobe alebo majetku dieťaťa.

17. Podľa čl. 3 písm. a) Dohovoru opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä nadobúdania,
výkonu, odňatia alebo obmedzenia rodičovských práv a povinností, ako aj ich prenesenia.

18. Podľa čl. 4 Dohovoru písm. e) Dohovor sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.

19. Podľa čl. 5 ods. 1 a 2 Dohovoru právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku
majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene
obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia čl. 7
právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.

20. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území
Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

21. Právomoc je jednou z podmienok konania (§ 161 C.s.p.), ktorej existenciu súd skúma z úradnej

povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny
spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý kedykoľvek počas konania
vedie k zastaveniu konania (§ 9 a § 10 C.s.p.).

22. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným

prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 9 a 161 ods. 2 C.s.p. . Nemôže však vec postúpiť súdu
iného štátu; iba v odôvodnení svojho rozhodnutia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť
na príslušný úrad v cudzine (R 26/1987).

23. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné, aby súd prvej inštancie ex offo preskúmal, či má v

predmetnej veci právomoc konať o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. V konkrétnom prípade ako už bolo vyššie citované pri určovaní právomoci súd aplikoval zákon č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a Dohovoru o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu

dieťaťa, ktorého zmluvnou stranou je Slovenská republika od 1. januára 2002 (oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z.z.).

25. Preto bolo potrebné posudzovať právomoc v tejto veci podľa čl.5 Dohovoru, ktorý za rozhodujúce
kritérium pre určenie právomoci súdu na prijatie ochranných opatrení podľa čl. 3 písm. a) v spojení s čl. 1

ods. 1 považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Podobná úprava právomoci orgánov zmluvných štátov dohovoru
je obsiahnutá aj v ustanoveniach nariadenia Brusel IIa, ktoré sa aplikuje vo vzťahu k členským štátom
EÚ (čl. 8 až 15 nariadenia Brusel IIa).

26. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú medzinárodné zmluvy ani zákony Slovenskej republiky. Otázka

obvyklého pobytu je v danom prípade kľúčová. Pre určenie právomoci nepostačuje určenie obvyklého
pobytu, ale v prípade presťahovania sa musí zároveň posudzovať dôvod tohto presťahovania. V tejto
súvislosti dáva súd do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 22. decembra 2010 vo veci K.
D./ L. M., z ktorého vyplýva, že samotné presťahovanie sa do iného členského štátu nezakladá samo o
sebe automaticky obvyklý pobyt maloletého, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. dohody

rodičov.

Právne posúdenie vecí:

27. Z návrhu, z vyjadrenia matky pred kolíznym opatrovníkom, ale aj z doloženého rodného listu dieťaťa

vyplýva, že mal. dieťa sa narodilo v Nórskom kráľovstve, kde žilo v spoločnej domácnosti so svojimi
rodičmi. Podľa tvrdenia matky, tá sa s dieťaťom v decembri 2024 presťahovala na územie Slovenskej
republiky, otec ostal v Nórsku, dieťa navštevuje, naposledy ho mal navštíviť v novembri 2025. Zo
samotného návrhu, ale aj z vyjadrenia matky pred kolíznym opatrovníkom vyplýva, že dieťa má maťpediatra na Slovensku D. J.. Dôkaz k tomuto tvrdeniu nepredložila. Z uznesenia č.k. 2P/132/2025-22 zo
dňa 06.10.2025 však vyplýva, že v čase vydania tohto rozhodnutia dieťa na území Slovenskej republiky
pediatra nemalo. Z návrhu vyplývajú výdaje matky, avšak matka zdroje svojho príjmu neuvádza. V čase

rozhodovania vo veci sp. zn. 2P/132/2025 (uznesenie zo dňa 06.10.2025) uvádzala príjem z Nórska,
bola evidovaná na úrade práce v Nórsku a jej príjem tvoril prídavok na dieťa z Nórska. Z lustrácie
Sociálnej poisťovne nevyplýva, aby navrhovateľka bola napojená na sociálny systém Slovenskej
republiky. Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky taktiež vyplýva, že sa len „plánuje zamestnať“.
Predkolíznymopatrovníkom navrhovateľkauviedla,žesaplánujezamestnaťpotom,akorozhodnesúd.

28. Navrhovateľka sama tvrdí v návrhu zo dňa 09.12.2025 „ aktuálne sa nedokážeme dohodnúť na
podstatných otázkach starostlivosti o naše dieťa“. Sama navrhovateľka mala predsa príležitosť ak tvrdí,
že otec mal. dieťaťa bol v novembri 2025 na návšteve na Slovensku a prebehla medzi nimi ústna
dohoda, zabezpečiť aj písomný súhlas otca, ktorým by bez akýchkoľvek pochybnosti preukázala pobyt
syna na území Slovenskej republiky so súhlasom druhého rodiča. Doposiaľ takýto dôkaz súdu doložený

nebol. Doložené fotografie či komunikácia cez sociálne siete v žiadnom prípade nemôžu slúžiť ako
dôkaz preukazujúci súhlas otca na presťahovanie syna na územie Slovenskej republiky. Z doloženej
komunikácie cez sociálne siete, ktorá ako už bolo vyššie uvádzané je v anglickom jazyku, nie je z
nej zrejmé medzi kým a kedy prebehla (chýba identifikácia osôb, konkrétne datovanie či iné časové
vymedzenie) súdu súhlas otca s presťahovaním na Slovensko nevyplýva (osoba premýšľa aj o tejto

možnosti a je tomu otvorená). Ďalej súd poznamenáva, že nemá preukázanú ani skutočnosť tvrdenú
navrhovateľkou, že otec neučinil žiadne právne kroky, otec dieťaťa je občanom Nórskeho kráľovstva a
súd nemá vedomosť či neprebieha konanie v Nórskom kráľovstve.

29. Navrhovateľka k návrhu, ani dodatočne na výzvu súdu do času vydania rozhodnutia, písomný súhlas

otca na presťahovanie mal. dieťaťa nedoložila, teda nepreukázala, že k premiestneniu mal. dieťaťa z
Nórskeho kráľovstva na územie Slovenskej republiky došlo za súhlasu druhého rodiča. Súd vo veci
rozhodol dodržujúc procesnú lehotu 7 dňovú lehotu v zmysle § 367 ods. 3 C.m.p. nakoľko ide o návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Z lustrácie v Registri obyvateľov mal súd preukázané, že na území Slovenskej republiky mal.
dieťa nemá trvalý pobyt, obaja, tak matka, ako aj mal. dieťa, sú prihlásení k prechodnému pobytu na
území Slovenskej republiky od 13.08.2025. Súd za obvyklý pobyt mal. dieťaťa považuje miesto, ktoré
odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného prostredia. Na tento účel berie do
úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území štátu a presťahovanie sa rodiny

dotohtoštátu,štátnupríslušnosťdieťaťa,miestoapodmienkyškolskejdochádzky,jazykovéznalosti,ako
aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Z judikatúry väčšiny štátov vyplýva, že
obvyklý pobyt dieťaťa vzniká v krajine po 6 mesiacoch pobytu na jednom mieste. Napríklad Najvyšší súd
Rakúska (8Ob 123/03g, Obtesgriftshof 30/10/2003, Hc/E/AT/548) rozhodol, že za obvyklý pobyt sa bude
považovať doba pobytu dlhšia ako 6 mesiacov v inom štáte, a to i v prípade, že sa koná proti vôli osoby,

ktorá má právo starostlivosti o dieťa, pričom sa vychádza zo skutkových zistení, že pre dieťa je takáto
krajina centrom jeho života. Jediným objektívnym dôkazom, ktorý ukazuje, že dieťa sa preukázateľne
na území Slovenskej republiky zdržuje, je prihlásenie k prechodnému pobytu dňom 13.08.2025, a teda
6 mesačná lehota ešte neuplynula.

31. Tak ako to súd skonštatoval v konaní sp. zn. 2P/132/2025 aj v tomto konaní vzhľadom na vyššie
uvedené dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenských súdov, keďže dieťa nemá na území
Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy
súd nemá inú možnosť ako vyhlásiť, že nemá právomoc a konanie musí zastaviť. Súd zároveň
poznamenáva, že v tejto veci sú podľa zisteného skutkového stavu na konanie právomocné justičné

orgány štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt, a to justičné orgány Nórskeho kráľovstva.

Trovy konania

32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.