Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 11, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/169/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209545
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1217209545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: T. Q., W..XX.X.XXXX, F.
H. G. XXXX/X, V., zastúpeného Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, so sídlom Riečna 2, Bratislava
a Advokátska kancelária Marko, s.r.o., so sídlom Gróbska 19, Bernolákovo, IČO: 36860646, proti
žalovaným: X/ Y. Č., W..XX.X.XXXX, F. X. XXXX/XX, F., zastúpenému KASATKIN & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Čajakova 13, Bratislava, IČO: 47255021, X/ F..Q..Z. X. N., L. L. T. W. M. XX/ W. XXXX, Z.
C., X/BABOLAD N., L. L. T. W. M. XX, W. XXXX, Z. C. obom zastúpeným Advokátska kancelária Mgr.
Karol Haťapka, s.r.o., so sídlom Vretenová 4, Bratislava, IČO: 46606122, o určenie neplatnosti právneho

úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 18. júna 2020 č.k.
9C/30/2017-661 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný 1/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Žalovaný 2/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Žalovaný 3/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným

1/,2/,3/ určenia, že zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako
prevodcom a žalovaným 2/ ako nadobúdateľom, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu vo
výške 5% základného imania spoločnosti Kráľovský dvor, s.r.o., so sídlom 269, Kráľová pri Senci, IČO:
44186771, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro., vl. č.
52468/B, v mene ktorej koná H.. Y. Č., V., je voči žalobcovi neúčinná, a že zmluva o prevode obchodného
podielu uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalovaným 3/ ako nadobúdateľom, ktorej
predmetom bol prevod obchodného podielu vo výške 95% základného imania spoločnosti Kráľovský

dvor, s.r.o., so sídlom 269, Kráľová pri Senci, IČO: 44186771, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro. vl. Č.. XXXXX/B, v mene ktorej koná H.. Y. Č., V., je voči
žalobcovi neúčinná. Skutkový stav zistený dokazovaním vykonaným výsluchom žalobcu, žalovaného
1/ a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise posúdil podľa § 42 a ods. 1, 2, 3, § 42b ods. 1, 2,
3, 4, § 558, § 116, § 117 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
preukázania splnenia všetkých podmienok pre úspešné odporovanie právnemu úkonu, ktoré musia
byť splnené kumulatívne, pričom z časti neuniesol ani bremeno tvrdenia. V odôvodnení rozhodnutia

poukázal na zákonné dôvody, za ktorých je možné právnemu úkonu odporovať a ktorými sú: 1/
vymáhateľnosťveriteľovejpohľadávky,2/právnyúkondlžníkaboluskutočnenývposledných3rokoch,3/
právny úkon uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa, 4/ právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej
pohľadávky. Uviedol, že žalobca podal odporovaciu žalobu na súde dňa 10.5.2017 a domáhal saneúčinnosti právnych úkonov, ktoré sa síce uskutočnili medzi žalovaným 1/ a žalovanými 2/ a 3/
v čase presne neuvedenom, avšak časové hľadisko uplatnenia odporovateľnosti nebolo žalovanými
spochybnené, preto tieto skutkové tvrdenia v zmysle §151 ods. 1 a 2 C.s.p ustálil za nesporné. Spornou

nebola ani skutočnosť, že dňa 22.7.2011 na Notárskom úrade R.. T. V. bola spísaná Notárska zápisnica
W. XXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, obsahom ktorej bolo vyhlásenie žalovaného 1/
ako dlžníka, že uznáva svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu aj výšky, na základe zmluvy o pôžičke
zo dňa 19.7.2011, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/ na sumu 715 000€, ktorú
pôžičku sa žalovaný 1/ zaviazal splatiť žalobcovi do 31.12.2012. Žalovaní 1/ až 3/ namietali, že žalobca

nemá voči žalovanému 1/ vymáhateľnú pohľadávku, keď žalovaný 1/ tvrdil, že predmetnou notárskou
zápisnicou akopovinnýdlhzpôžičkyčododôvoduavýškyuznal,avšakkodovzdaniupôžičkyžalobcom
žalovanému 1/ nikdy nedošlo. Toto tvrdenie žalovaného 1/ vyhodnotil ako účelové a špekulatívne
s poukazom na to, že predmetná notárska zápisnica spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti
exekučného titulu v zmysle § 41 exekučného poriadku; pravosť notárskej zápisnice ako verejnej listiny
nebola spochybnená žiadnou zo sporových strán (pravosť listiny v zmysle prípadných pochybností, či

táto listina pochádza skutočne od toho, kto je vystaviteľ). Ak je verejná listina pravá, spája sa s ňou
vyvrátiteľná domnienka pravosti jej obsahu, podľa ktorej verejné listiny potvrdzujú pravosť toho, čo sa
v nich osvedčuje, alebo potvrdzuje, kým nie je preukázaný opak (§205 C.s.p.). Dôsledkom prezumpcie
správnosti obsahu verejnej listiny je prenos dôkazného bremena na toho, kto popiera správnosť jej
vecného obsahu a keďže opak obsahu tejto notárskej zápisnice žalovanými 1/ až 3/ preukázaný nebol,

resp. pravdivosť tejto verejnej listiny preukázaním opaku nebola vyvrátená, posúdil tvrdenie žalovaných
ohľadne absencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ ako nepreukázané tvrdenie.
Žalovaný 1/ na podporu svojich tvrdení, že žalobca nemá voči nemu vymáhateľnú pohľadávku, poukázal
i na obsah Kvitancie žalobcu zo dňa 2.12.2016, podľa ktorej žalobca potvrdil, že jeho pohľadávka je
už uspokojená v plnom rozsahu a že nemá z tohto titulu voči žalovanému 1/ žiadne ďalšie pohľadávky.

Žalobca tvrdil, že jeho podpis na Kvitancii je sfalšovaný, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal, predložil
Odborné stanovisko Č..X/XXXX, vypracované T.. T.. X. L., znalcom v odbore Písmoznalectvo, odvetvie
Ručné písmo, avšak týmto Odborným stanoviskom jednoznačne nevyvrátil, že by jeho podpis na
Kvitancii nebol jeho podpisom, keď znalkyňa uviedla iba že, „podpis veriteľa na doklade Kvitancia zo
dňa 2.12.2016 pravdepodobne nie je pravým podpisom H.. T. Q.Č..” Žalovaný 1/ predložil znalecký

posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline Č.. XX/XXXX zo dňa 5.3.2018, ktorý
konštatuje, že podpis žalobcu na Kvitancii zo dňa 2.12.2016 je pravým podpisom žalobcu a výsledkom
autentického pisárskeho prejavu. Žalobca v konaní opakovane namietal pravosť svojho podpisu na
predmetnej Kvitancii, poukázal na trestné konanie vedené na OR PZ Kežmarok č.k. ČVS: ORP 196/
VYS-KK-2017, ktoré podal v súvislosti s Kvitanciou, keďže opakovane došlo k sfalšovaniu viacerých

dokumentovajehopodpisov;namietalzáveryznaleckéhoposudkuÚstavusúdnehoinžinierstvaŽilinskej
univerzity v Žiline Č.. XX/XXXX s tým, že podpisy, ktoré boli predložené žalovaným 1/ ako autentické v
rámci vypracovania tohto znaleckého posudku, neboli jeho podpismi a teda závery znaleckého posudku
sú irelevantné. Konštatoval, že tieto tvrdenia žalobcu mohol posúdiť ako preukázané, keď žalobca
tieto svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym právne relevantným dôkazom, ako právoplatným rozhodnutím

príslušného verejného orgánu, ktorý by potvrdil pravdivosť týchto tvrdení žalobcu o falšovaní jeho
podpisunapredmetnejKvitancii.Ďalejuviedol,žeakbysaajvniektoromztrestnýchkonaníiniciovaných
žalobcom preukázalo, že podpis na Kvitancii zo dňa 2.12.2016 nebol jeho vlastnoručným podpisom,
nebol by žalobca v konaní úspešný z ďalších dôvodov. Tretím zákonným dôvodom, za ktorých je možné
právnemu úkonu odporovať, je podmienka úmyslu dlžníka daným úkonom ukrátiť veriteľa. Žalobca

v konaní poukázal na §42 a ods. 2 Obč. zákonníka a tvrdil, že žalovaný 1/ má majetkovú účasť u
žalovaných 2/ a 3/, avšak z výpisov z Obchodného registra žalovaných 2/ a 3/ vyplýva, že jediným
vlastníkom a konateľom týchto spoločností je spoločnosť T..M.. T. N. L. L. XX T.C. W. M., V. F.,
XTH S., I. XX,XXXX W., Z.; v danom prípade sa nejedná o osoby blízke žalovanému 1/. Nebolo
preukázané, že by došlo k odporovateľnému úkonu medzi žalovaným 1/ ako dlžníkom a osobami jemu

blízkymi, ani že by žalovaný 1/ alebo blízka osoba žalovaného 1/, boli spoločníkmi žalovaných 2/ a 3/
s veľkosťou podielu aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo že je žalovaný
1/ alebo jemu blízka osoba štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo
likvidátorom žalovaného 2/ a 3/, alebo že je žalovaný 1/ alebo jemu blízka osoba právnickou osobou,
v ktorej má žalovaný 1/ majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon.

Vzhľadom na to dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý úmysel žalovaného 1/ odporovaným
právnym úkonom ukrátiť žalobcu nepreukázal a dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Ďalšia
podmienka odporovateľnosti právneho úkonu je, že skutočne došlo k ukráteniu veriteľa. Žalobca však
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by právne úkony, ktorých neúčinnosť žiada určiť, mali za následokzmenšenie majetku žalovaného 1/; nepreukázal a ani neuviedol, akú mali prevádzané obchodné podiely
spoločnosti Kráľovský dvor s.r.o. reálnu hodnotu, či žalovaný 1/ dostal za prevedené obchodné podiely
ich obvyklú cenu a či mu za ne bola poskytnutá nejaká náhrada. Nepreukázal ani skutočnosť, že by sa

prevodom obchodných podielov tejto spoločnosti zmenšil majetok žalovaného 1/ na toľko, že by jeho
ostatný majetok nepostačoval na úhradu dlhu. Žalobca ani netvrdil, že by napadnuté právne úkony -
zmluvy o prevode obchodných podielov - boli neekvivalentné; o ukracujúci právny úkon v zmysle §
42 a Obč. zákonníka nejde, ak dlžník dostal od nadobúdateľa za prevedené veci, práva alebo iné
majetkové hodnoty skutočne (reálne) ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná

(rovnocenná) náhrada. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR z 5. novembra 2008 sp. zn.
30Cdo1150/2007, podľa ktorého „veriteľ nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove
právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky.” S poukazom na § 42 b ods. 2 Obč. zákonníka
konštatoval, že odporovacia žaloba má smerovať voči tomu, s kým dlžník žalobcu urobil právny úkon,
ktorému žalobca odporuje a nie voči dlžníkovi, proti ktorému má žalujúci veriteľ prípadnú vymáhateľnú
pohľadávku, a preto žalobu proti žalovanému 1/ zamietol aj z dôvodu absencie jeho pasívnej vecnej

legitimácie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. tak, že žalovaným 1/ 2/ a 3/, ktorí mali vo veci úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal dostatok dôkazov
v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru a odňal žalobcovi možnosť konať pred
súdom, pretože nevykonal niekoľko ním navrhovaných dôkazov. Nestotožnil sa so záverom súdu,
že nepreukázal neplatnosť predmetnej Kvitancie. Namietal, že z obsahu predmetnej Kvitancie nie je

zrejmé, kedy malo dôjsť k plneniu dlhu a plnenie dlhu žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal.
Zotrval na svojej argumentácii, že podpis na Kvitancii mu nepatrí a poukázal na ním podané trestné
oznámenie,ktorésavedienaORPZKežmarokč.k.ČVS:ORP196/VYS-KK-2017,aodbornéstanovisko
T.. T.. X. L., ktorá uviedla, že podpis veriteľa na Kvitancii pravdepodobne nie je podpisom žalobcu.
K znaleckému posudku predloženému žalovaným 1/ uviedol, že tento spochybnil, keď poukázal na

nedôveryhodnosť znaleckého posudku vyhotoveného znalcom: Y.. Y. V., a to zo závažných dôvodov,
ktoré jednoznačne preukazujú zaujatosť tohto znalca, pretože žalobca sa ešte v roku 2017 viackrát
osobne stretol so znalcom Y.. Y. V., objasnil mu podrobne celú vec ako aj ďalšie skutočnosti týkajúce
sa ďalších sporových vecí a trestných konaní; následne na základe vzájomnej dohody znalca Y.. Y.
V. so žalobcom, žalobca v októbri 2017 písomne požiadal znalca Y.. Y. V. o vypracovanie znaleckého

posudku, o čom priložil písomné objednávky žalobcu doručované znalcovi e-mailom na jeho adresu;
znalec Y.. Y. V. na základe objednávok žalobcu písomne komunikoval s OČTK a tiež súdmi- za
účelom umožnenia nahliadania do spisov, resp. umožnenia inej formy oboznámenia sa s informáciami
potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku. Výpoveď znalkyne Y.. A. M.Š. na pojednávaní
považuje za zmätočnú a účelovú, keď z jej výpovede vyplynulo, že údajne mala k dispozícii originály

listín, avšak všetky listiny na skúmanie, teda aj porovnávací materiál doložil H.. Č., zároveň uviedla, že
žalobcu žiadnym spôsobom nekontaktovala. Z uvedeného vyplýva, že nie je zrejmé, či doložené listiny
i porovnávacie materiály skutočne obsahovali podpisy vyhotovené žalobcom. Znalkyňa sa vyjadrila,
že ústav neskúma pôvod listín a preto sa touto otázkou nezaoberala a nevie posúdiť, či sa jedná
o skutočné podpisy žalobcu. Znalkyňa tiež uviedla, že podpisy žalobcu vykazujú výraznejšiu mieru

variability, z čoho je podľa jeho názoru zrejmé, že nie je možné určiť, či podpisy vykazujúce vysokú
mieru variability aj na porovnávacích materiáloch sú podpismi žalobcu a so zohľadnením, že výber
týchto porovnávacích materiálov bol v dispozícii H.. Č., je tu dôvod na pochybnosť o hodnovernosti
poskytnutých listín aj porovnávacích materiálov a teda to, že znalkyňa porovnala poskytnuté podpisy na
listinách a porovnávacom materiály neznamená, ale naopak potvrdzuje, že sa vôbec nemuselo jednať o

podpisy žalobcu. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie ignoroval jeho dôkazné návrhy, keď žiadal, aby
zaviazal žalovaných 2/ a 3/ na doloženie výpisov z obchodného registra, zakladateľskej listiny prípadne
ďalších dokumentov preukazujúcich ich vlastnícku štruktúru, prípadne vlastnícku štruktúru právnických
osôb, ktoré sú ich spoločníkmi a to pre podozrenie, že spoločníkom, teda vlastníkom žalovaného 2/
a 3/ je práve žalovaný 1/, ktoré podozrenie vyplynulo z výpovede žalovaného 1/, ktorý uviedol, že je

naďalej konateľom žalovaného 2/ a 3/ a že obchodných partnerov hľadal na internete. Žalovaný 1/
svojím konaním ukrátil žalobcu, znemožnil znížením svojho majetku vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu
a súčasne túto majetkovú hodnotu nadobudol do subjektu a to žalovaných 2/ a 3/, ktorých ovláda a
je podľa jeho názoru aj žalovaný 1/ pasívne legitimovaný v tomto spore. Podľa jeho názoru v danomprípade ide o situáciu uvedenú v § 42 a ods.3, podľa ktorého platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle
ukrátiť veriteľa. Vzhľadom na to, že po prevode obchodného podielu zo žalovaného 1/ na žalovaných
2/ a 3/ ostal v spoločnosti Kráľovský dvor s.r.o. konateľom iba žalovaný 1/; žalovaný 1/ previedol svoj

obchodný podiel na žalovaných 2/ a 3/ aj v ďalších spoločnostiach, v ktorých tiež ostal konateľom;
obchodné podiely žalovaného 1/ boli zámerne a iba „na oko” prevedené na cyperské spoločnosti, kde
je veľmi ťažko preukázateľná vlastnícka a riadiaca štruktúra; je nepravdepodobné, že nový spoločník
- žalovaný 2/ a 3/ by po nadobudnutí obchodných podielov vo všetkých spoločnostiach nevymenil
konateľa ale ako konateľa si ponechal žalovaného 1/, je žalobca toho názoru, že žalovaný 1/ ovláda

žalovaného 2/ a 3/, či už ako spoločník alebo konateľ, a preto sa v zmysle § 42 a ods. 3 jeho úmysel
ukrátiť žalobcu predpokladá. V prípade, ak by nebolo preukázané, že žalovaný 1/ alebo jemu blízka
osoba je spoločníkom žalovaného 2/ a 3/ s veľkosťou podielu aspoň 10% alebo že je on, alebo jemu
blízka osoba štatutárnym orgánom/prokuristom žalovaného 2/ a 3/, má žalobca za to, že žalovaný
2/ a 3/ musel mať vedomosť o úmysle žalovaného 1/ ukrátiť žalobcu. Uviedol, že žalovaní 2/ a 3/
boli súdom opakovane vyzvaní na predloženie dokladov, z ktorých bude zrejmá vlastnícka štruktúra

spoločnostispolusozakladajúcimidokumentmi,avšaksvojupovinnosťsinesplnili.Poukázalnavýpoveď
žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 23.5.2019, kedy na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či existuje
majetkové prepojenie medzi osobou žalovaného 1/ a žalovanými 2/ a 3/ uviedol, že na uvedené nebude
odpovedať a taktiež odmietol uviesť, s ktorými osobami ako spoločníkmi žalovaných 2/ a 3/ komunikuje,
keďže je stále konateľom, čo potvrdzuje účelové zatajovanie skutočností. Žalovaní 2/ a 3/ úmyselne

nesplnili tzv. edičnú povinnosť, v tejto súvislosti poukázal na komentár k rozsudku Vrchního soudu v
Praze zo dňa 26.8.2014, č. j. 1Cmo 9/2014-108. Považuje za hrubý rozpor s dobrými mravmi, aby
prehral spor z dôvodu neunesenia dôkazného bremena len preto, že protistrana úmyselne zadržiava
dôkaz, ktorý z objektívnych príčin on nemôže doložiť, pričom súd uvedené nevzal do úvahy a z pasivity
žalovaných 2/ a 3/ nevyvodil dôsledky, čím taktiež porušil procesné práva žalobcu. Poukázal aj na

uznesenie o odmietnutí To zo dňa 16.7.2019, ČVS: KPR-227/2-VYS-BA-2019SA, v ktorom sa uvádza,
že žalovaný 1/ pri výsluchu uviedol, že previedol obchodné podiely v jednotlivých spoločnostiach na
cyperské spoločnosti kvôli istote. Z uvedeného je podľa jeho názoru oprávnené sa domnievať, že
obchodné podiely žalovaný 1/ previedol na cyperské spoločnosti kvôli zamedzeniu práv žalobcu a je
zrejmé, že žalobca má istotu, že dané cyperské spoločnosti ovláda a má nad obchodnými podielmi

kontrolu. Uviedol, že predmetné uznesenie mu bolo doručené až po vyhlásení napadnutého rozsudku
a teda nemal možnosť tento dôkaz v konaní predložiť a žiadal, aby odvolací súd naň prihliadol v
odvolacom konaní. K záveru súdu, že nepreukázal, že by majetok žalovaného 1/ neprevyšoval výšku
jeho pohľadávky, uviedol, že práve žalovaný 1/ vo svojej výpovedi uviedol že jeho majetok ďaleko
prevyšuje hodnotu žalobcovej pohľadávky, avšak toto tvrdenie nepreukázal. Naopak žalobca preukázal

zbavovanie sa majetku žalovaným 1/ okrem iného aj prevodom obchodných podielov na žalovaných 2/
a 3/, ktoré preukázal doložením zmlúv o prevode obchodného podielu, výpisom z obchodného registra
a zápisnicou z valného zhromaždenia a doložením viacerých listov vlastníctva, z ktorých vyplýva, že
majetok žalovaného je zaťažený v prospech tretích osôb, čo súd nevzal do úvahy. Žalobca tiež žiadal,
aby žalovaný 1/ predložil dôkazy, že vlastní majetok, ktorý je nezaťažený a má vyššiu hodnotu ako jeho

pohľadávka, avšak tento dôkaz nebol v konaní vykonaný a žalobcovi tak bola odňatá možnosť konať
pred súdom.

3. Žalovaní 2/ a 3/ vo svojom vyjadrení navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Uviedli, že sa

stotožňujú v plnom rozsahu s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý vec správne posúdil a svoje závery
dostatočne odôvodnil, procesným postupom neznemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva a nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalobcu. Súd tiež dospel k správnym
skutkovým zisteniam, zistil úplne skutkový stav a vychádzal zo správneho posúdenia veci. Žalobca
v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani argumenty ako tie, ktoré uplatnil pred súdom prvej

inštancie, ktorý sa s nimi dostatočne vysporiadal. Uviedli, že svoju edičnú povinnosť si splnili a predložili
výpisy z príslušného registra vedeného v Cyperskej republike týkajúce sa žalovaného 2/ a 3/, z ktorých
bola zrejmá vlastnícka a riadiaca štruktúra žalovaných 2/ a 3/. Zároveň poukázali na to že, žalobca
neuniesol dôkazné bremeno preukázania splnenia všetkých podmienok pre úspešné odporovanie
právnemu úkonu, ktoré musia byť splnené kumulatívne.

4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu taktiež navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. S poukazom
na § 42 b ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že správne súd prvej inštancie zamietol žalobuvoči nemu z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Stotožnil sa aj so záverom súdu
prvej inštancie, že žalobca nepreukázal neplatnosť Kvitancie zo dňa 2.12.2016. Pokiaľ ide o Odborné
stanovisko Č.. X/XXXX vypracované T.. T.. X. L., ktorá v jej stanovisku uviedla, že „podpis veriteľa

na Kvitancii pravdepodobne nie je podpisom žalobcu?, poukázal na to, že znalkyňa skúmala menej
kvalitnú čiernobielu kópiu listiny a sama uviedla, že pri posudzovaní kópií bude vždy neistý vzťah
medzi spornou listinou a sporným podpisom, použila nevyhovujúci porovnávací materiál a nedospela
k jednoznačným, ale len pravdepodobným záverom. Naproti tomu Znalecký posudok Č..XX/XXXX
jednoznačne potvrdil, že podpis na Kvitancii je pravým podpisom žalobcu; znalecké skúmanie vykonával

renomovaný znalecký ústav, z originálov sporného ako aj porovnávacieho materiálu a i keď porovnávací
materiál bol vybraný žalovaným 1/, pochádzal z dôveryhodného zdroja (išlo o overené podpisy pred
notárom, na matrike, pred zamestnancami banky, ktoré až do predloženia znaleckého posudku žalobca
nikdy nerozporoval, práve naopak, odvodzoval z dotknutých dokumentov svoje práva). Tento znalecký
posudok nebol relevantným spôsobom v konaní spochybnený. Argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa
výpovede znalkyne Y.. A. M. považoval za účelovú a poukázal na to, že znalkyňa uviedla, že ak by

mal znalec nejaké pochybnosti o dokumentoch porovnávacieho materiálu, môže takéto materiály vylúčiť
zo skúmania alebo odmietnuť vypracovanie znaleckého posudku. Zároveň však uviedla, že v danom
prípade išlo o úradné listiny, pri ktorých sa nachádzali aj podpisy iných osôb a niektoré z nich boli aj
úradne overené, takže nebol dôvod na to, aby ich vylúčili zo skúmania. Ďalej uviedla: „ ... za to, že tieto
podpisy (v porovnávacom materiáli) sú žalobcove, zodpovedal žiadateľ a pri skúmaní a vyhodnocovaní

porovnávacieho materiálu sa porovnávajú aj tieto materiály navzájom a nevykazovali znaky, ktoré by sa
nezhodovali s porovnávacím materiálom, tak nebol očividný dôvod na ich vylúčenie. ? Zo skutočnosti,
že podpisy žalobcu na dokumentoch porovnávacieho materiálu vykazovali vyššiu mieru variability,
nevyplýva, že sa nejedná o podpisy žalobcu, ale práve naopak, čím vyššia je variabilita podpisov, ktorá
sa nachádza na porovnávacom aj spornom materiály, tým sú závery posudku dôveryhodnejšie, nakoľko

prípadný falšovateľ by ťažko túto mieru variability dosiahol. V tejto súvislosti poukázal na odpoveď Y.. M.
na otázku, na základe čoho pri uvádzaní značnej variability podpisov určili, že podpis žalobcu je pravý,
uviedla, že „ práve na základe tejto značnej variability, ak táto variabilita sa nachádza aj v porovnávacích
materiáloch. ? Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na zaujatosť znalca Y.. Y. V., uviedol, že Y.. Y. V.
nevykonával znalecké skúmanie; ako je zrejmé zo znenia predmetného znaleckého posudku, znalecký

posudok bol vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva ŽU v Žiline, v rámci ktorého listiny znalecky
skúmala pani Y.. A. M.. Y.. V. R. na posudkoch podpísaný ako „ osoba zodpovedná za výkon znaleckej
činnosti v odbore Písmoznalectvo?. Y.. V. nemal dôvod odmietnuť vypracovanie znaleckého posudku,
keďže on sám (ktorý je osobitne zapísaný v zozname znalcov) nebol ani oslovený na jeho vypracovanie.
Pokiaľ mal žalobca za to, že znalec V. je zaujatý, mohol riadne a včas uplatniť námietku zaujatosti, čo

však neurobil a preto namietanie zaujatosti Y.. V. v súčasnosti je bezpredmetné. Poukázal na to, že
žalobca vo svojom odvolaní potvrdzuje, že sa pokúšal ovplyvňovať znalca Y.. V. skutkovými okolnosťami
prípadu. Zadávateľ sa môže so znalcom stretnúť nanajvýš z formálnych dôvodov pri odovzdávaní
dokumentov, či prevzatí posudku, ale účelom stretnutia so znalcom nemá byť objasňovanie skutkových
okolností sporu. Ďalej uviedol, že je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1/ úmyselne zatajuje

skutočnosti a že žalovaný 2/ a 3/ sú procesne pasívni, pretože si údajne nesplnili edičnú povinnosť.
Žalobca opomenul, že žalovaní 2/ a 3/ predložili ich výpisy z obchodného registra Cypru, z ktorých
vyplýva žalobcom požadovaná vlastnícka štruktúra žalovaných 2/ a 3/ a možno z nich bezpochyby zistiť,
či tu je alebo nie je daný vzťah podľa §42 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z predložených výpisov
jednoznačne vyplýva, kto bol a je ich štatutárom a kto spoločníkom, čiže je vylúčená aplikácia §42 a

ods. 3 Občianskeho Zákonníka. Za daných okolností nebolo možné prenášať bremeno dokazovania na
žalovaných2/a3/,abypreukázali,ženemohlianiprináležitejstarostlivostipoznaťúmyseldlžníkaukrátiť
svojho veriteľa. Práve žalobca mal preukázať úmysel žalovaného 1/ a tiež to, že žalovaným 2/ a 3/ musel
byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, avšak dôkazné bremeno v
tomto smere neuniesol. Nie je tiež „ mimoriadne nezvyklé ?, ako tvrdí žalobca, že zostal konateľom

spoločnosti Kráľovský dvor s.r.o., práve naopak v mnohých spoločnostiach je to žiadúce pre zachovanie
kontinuity v podnikaní a nie je neštandardné ani to, že prvotný prieskum obchodných partnerov vykonal
na internete, ktorý je prirodzeným prostriedkom na získavanie informácií. Pokiaľ žalobca namietal, že
odmietol uviesť, s ktorými osobami ako spoločníkmi žalovaných 2/ a 3/ komunikuje, poukázal na to, že
jasne uviedol , že tieto osoby nechce označiť z dôvodu ich ochrany, keďže žalobca sa vyhrážal zabitím

zamestnancov spoločnosti BENZIMOL a obchodným partnerom. Ďalej poukázal na to, že žalobca v
konaní ani netvrdil, že by napadnuté právne úkony mali byť neekvivalentné, pričom ekvivalentné právne
úkonynemôžubyťodporovateľnými.Žalobcuvkonanízaťažujedôkaznébremenoamaltedapreukázať,
že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky nemožno použiť iný majetok dlžníka, avšak nímpredložené listy vlastníctva nepreukazujú, že žalovaný 1/ nevlastní žiaden iný majetok, z ktorého by bolo
možné uspokojiť žalobcom tvrdené pohľadávku.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zotrval na svojom odvolaní a všetkých jeho
tvrdeniach v ňom uvedených; s tvrdeniami žalovaných 1/ 2/ a 3/ sa nestotožnil a považoval ich za
účelové.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach

uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods.1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v medziach dôkazných návrhov

strán sporu v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie
dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovaným určenia neúčinnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod
obchodného podielu vo výške 5% základného imania spoločnosti Kráľovský dvor s.r.o. a zmluvy o
prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/, predmetom ktorej

bol prevod obchodného podielu vo výške 95% základného imania spoločnosti Kráľovský dvor s.r.o.
Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 191 C.s.p. a jeho
skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli
najavo. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné

ustanoveniaObčianskehozákonníka,ktoréajsprávnevyložiladospelksprávnymzáverom,žežalovaný
1/niejevkonanípasívnevecnelegitimovanýatiež,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenopreukázania
splneniavšetkýchzákonnýchpodmienokpreúspešnéodporovaniepredmetnýmprávnymúkonom,ktoré
musia byť splnené kumulatívne, pričom z časti neuniesol ani bremeno tvrdenia. Svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie náležite odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p., keď uviedol dostatočné a

relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po stránke skutkovej, ako aj po právnej stránke
a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako
aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

8. Žalobca vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti zopakoval svoje námietky a argumenty

prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodní napadnutého rozhodnutia
dostatočne vysporiadal, keď poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného
dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno
považovať za presvedčivé. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za
správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a v podrobnostiach na ne odkazuje.

9. Z ustanovenia § 42 b ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo odporovať právnemu úkonu
možno uplatniť proti tomu , kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Z uvedeného
je zrejmé, že odporovacia žaloba má smerovať voči tomu, s kým dlžník žalobcu urobil právny úkon

ukracujúci uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa, ktorému žalobca odporuje, nie
teda voči dlžníkovi, proti ktorému má žalobca ako veriteľ vymáhateľnú pohľadávku. Správne preto súd
prvej inštancie zamietol žalobu proti žalovanému 1/ z dôvodu absencie jeho pasívnej vecnej legitimácie
v konaní. V súlade s ustanovením § 42 a a § 42 b Občianskeho zákonníka skúmal aj splnenie zákonom
stanovených podmienok odporovateľnosti zmlúv o prevode obchodného podielu, uzatvorených medzi

žalovaným 1/ ako prevodcom a žalovaným 2/ a žalovaným 3/ ako nadobúdateľmi, ktorými sú: existencia
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa proti dlžníkovi, uskutočnenie právneho úkonu dlžníkom v posledných
3 rokoch, úmysel dlžníka právnym úkonom ukrátiť veriteľa, a že právnym úkonom aj skutočne došlo
k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V rámci skúmania existencie vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu ako veriteľa voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi vychádzal z notárskej zápisnice zo dňa 22.7.2011,

v ktorej žalovaný 1/ uznal svoj dlh voči žalobcovi titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 19.7.2011 v sume
715 000 €, ktorú sa zaviazal splatiť žalobcovi do 31.12.2012, ako aj z Kvitancie žalobcu zo dňa
2.12.2016, obsahujúcej potvrdenie žalobcu, že jeho pohľadávka titulom predmetnej zmluvy o pôžičke je
už uspokojená v plnom rozsahu a že nemá z tohto titulu voči žalovanému 1/ žiadne ďalšie pohľadávky.Žalovaný 1/ predložil v konaní predmetnú Kvitanciu zo dňa 2.12.2016 vo fotokópii, avšak existencia
jej originálu vyplýva zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
Č.. XX/XXXX zo dňa 5.3.2018. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že predmetnú Kvitanciu nepodpísal a

jeho podpis je sfalšovaný, zaťažovalo ho dôkazné bremeno o tomto jeho tvrdení. Žalobca za účelom
preukázania svojho tvrdenia, že Kvitanciu zo dňa 2.12.2016 nepodpísal, poukázal na trestné konanie
vedené na OR PZ Kežmarok a predložil Odborné stanovisko Č..X/XXXX vypracované T.. T.. X. L.,
znalcom v odbore Písmoznalectvo, odvetvie, Ručné písmo, v ktorom však znalkyňa konštatovala len
pravdepodobnosť, že podpis na Kvitancii nie je pravým podpisom žalobcu, na základe ktorej nemožno

tvrdenie žalobcu o tom, že Kvitanciu nepodpísal, považovať za preukázané. Keďže žalobca nepredložil
ani žiadne právoplatné rozhodnutie príslušného verejného orgánu, ktorým by bola potvrdená pravdivosť
tvrdenia žalobcu o falšovaní jeho podpisu na Kvitancii, správne súd prvej inštancie posúdil tieto tvrdenia
žalobcu ako nepreukázané. Žalobca v odvolaní namietal, že spochybnil znalecký posudok predložený
žalovaným 1/, poukázal na nedôveryhodnosť znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Y.. Y. V., a
to zo závažných dôvodov, ktoré preukazujú zaujatosť tohto znalca a s poukazom na výpoveď znalkyne

Y.. A. M. namietal, že keď všetky listiny na skúmanie a teda aj porovnávací materiál predložil H.. Č.T.,
nie je zrejmé, či doložené listiny i porovnávacie materiály skutočne obsahovali podpisy vyhotovené
žalobcom. Tieto námietky žalobcu odvolací súd posúdil ako nedôvodné, keď z obsahu žalovaným 1/
predloženého znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline Č..XX/XXXX
zodňa5.3.2018vyplýva,žetentonebolvypracovanýznalcomY..Y.V.,aleÚstavomsúdnehoinžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline, Y.. Y. V. podpísal predmetný znalecký posudok ako osoba zodpovedná za
výkon znaleckej činnosti v odbore Písmoznalectvo, znalecké skúmanie vykonala Y.. A. M., ako sporný
materiál bol okrem iného predložený originál Kvitancie zo dňa 2.12.2016 na rozdiel od Odborného
stanoviska Č..X/XXXX, predloženého žalobcom, ktorého závery vychádzajú zo skúmania sporného
materiálu, ktorým bola menej kvalitná čiernobiela kópia. Zadávateľom znaleckého posudku bol žalovaný

1/, ktorý predložil aj podklady na jeho vypracovanie a to sporný materiál aj porovnávací materiál a podľa
záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, podpis žalobcu na
Kvitancii zo dňa 2.12.2016 je pravým podpisom žalobcu a výsledkom autentického pisárskeho prejavu.
Pochybnosti o správnosti tohto záveru nemožno vyvodzovať len zo samotnej skutočnosti, že podklady
k vypracovaniu tohto znaleckého posudku predložil žalovaný 1/, keď nie len zo znaleckého posudku

ale aj z výpovede znalkyne Y.. A. M. vyplýva, že ako porovnávací materiál boli preložené úradné listiny,
pri ktorých sa nachádzali aj podpisy iných osôb a niektoré z nich boli aj úradne overené a preto nebol
dôvod na to, aby boli vylúčené zo skúmania. Znalkyňa uviedla kritériá, ktoré má porovnávací materiál
spĺňať, aby bol vhodný na znalecké skúmanie v oblasti písmoznalectva, podľa ktorých by podpisov
malo byť dostatočné množstvo, mali by byť vyhotovené rovnakým druhom písma ako sporné podpisy,

mali by byť vyhotovené z obdobia blízkeho so sporným podpisom mali by to byť originály a mali by
byť z vierohodného zdroja. Uviedla, že podložené materiály k predmetnému znaleckému posudku
vo všeobecnosti tieto kritériá spĺňali, bolo ich dostatočné množstvo, boli to originály, ich podpisy na
porovnávacích materiáloch bolo možné porovnať, boli vyhotovené zhodným typom písma. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje tiež na to , že žalobca spochybňuje závery znaleckého posudku podloženého

žalovaným 1/, avšak ani ním predložené odborné stanovisko neobsahuje jednoznačný záver o tom,
že podpis na Kvitancii zo dňa 2.12.2016 nie je pravým podpisom žalobcu a aj z tohto dôvodu toto
tvrdenie žalobcu nemožno považovať za preukázané. Potrebné je preto vychádzať z Kvitancie zo dňa
2.12.206, ktorou žalobca potvrdil, že jeho pohľadávka voči žalovanému 1/ z titulu zmluvy o pôžičke
zo dňa 19.7.2011 bola uspokojená v plnom rozsahu a žalobca nemá z tohto titulu voči žalovanému 1/

žiadneďalšiepohľadávky.Niejepretosplnenájednazozákonnýchpodmienokpreúspešnéodporovanie
zmluvám a prevode obchodného podielu uzatvoreným medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a žalovaným
3/.

10. Odvolací súd sa stotožnil aj so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých ani ďalšie podmienky

odporovateľnosti právnemu úkonu neboli splnené, najmä nebola splnené podmienka, že právnym
úkonom aj skutočne došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, keď žalobca v konaní ani
netvrdil, že by predmetné zmluvy o prevode obchodného podielu neboli ekvivalentnými právnymi
úkonmi a úmysel žalovaného 1/ odporovanými právnymi úkonmi ukrátiť žalobcu, žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, pričom správne dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade v tomto

smere zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu. Nedôvodne žalobca v odvolaní namieta nevykonanie ním
navrhnutého dokazovania súdom prvej inštancie a to uložením žalovaním 2/ a 3/ predložiť doklady, z
ktorých bude zrejmá vlastnícka štruktúra spoločnosti spolu so zakladajúcimi dokumentmi, keď žalovaní
2/ a 3/ predložili výpis z obchodného registra Cypru, z ktorých je zrejmé, že medzi žalovaným 1/ ažalovanými 2/ a 3/ nie je žiaden vzťah uvedený v ustanovení § 42 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý
by zakladal vyvrátiteľnú domnienku o úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa, ako tvrdil žalobca v konaní.
Námietky žalobcu, že nevykonaným ním navrhnutých dôkazov mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom nie je dôvodná aj z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie ďalších zákonom stanovených
podmienok odporovateľnosti právneho úkonu a vzhľadom na to by ním navrhované dokazovanie ani
nebolo účelné.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a

2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaní 1/, 2/, a 3/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, majú proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).