Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25C/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420201333
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6420201333.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred sudcom JUDr. Milanom Antalom, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX,
XXX XX E., 3/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., 4/ G. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., žalobcovia 1/ - 4/ právne zastúpení: JUDr. Samuel Baránik, advokát,
so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, proti žalovaným: 1/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

C. D. XXX, XXX XX C., žalovaný 1/ právne zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom
Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. D. XXX, XXX XX E., 3/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E., žalovaní 2/
- 3/ zastúpení splnomocneným zástupom: H. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX E.,
o určenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že na pozemkoch v k. ú. C., s parc. č. J. XXX/X - ostatná plocha o výmere 1112
m2 (evidovaný K. L. M. N. G., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX) a s parc. č. J. XXX/

XX - trvalý trávny porast o výmere 27 m2 (evidovaný K. L. M. N. G., katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XXX) v i a z n e v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne vyhotoviteľa O. B. A., B.
číslo XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý úradne overil dňa 06.03.2024 pod číslom O./XXXX K. L. M. N. G.,
katastrálny odbor, v e c n é b r e m e n o , ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu:
- v rozsahu vyznačeného dielu č. 1 v prospech každodobého vlastníka pozemkov s parc. č. P. XXX
- záhrada o výmere 427 m2, C-KN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 837 m2, C-KN

XXX/X - záhrada o výmere 19 m2 a C-KN XXX/X - záhrada o výmere 1964 m2, ktoré nehnuteľnosti sú
zapísané na liste vlastníctva č. XXX,
- v rozsahu vyznačeného dielu č. 2 v prospech každodobého vlastníka pozemkov s parc. č. P. XXX/
X - trvalý trávny porast o výmere 641 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, s parc. č. P. XXX/
X - trvalý trávny porast o výmere 399 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, s parc. č. P. XXX/
X - trvalý trávny porast o výmere 461 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX,
- v rozsahu vyznačeného dielu č. 3 v prospech každodobého vlastníka pozemkov s parc. č. P.

XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 641 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, s parc. č. P.
XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 461 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX,
- v rozsahu vyznačeného dielu č. 4 v prospech každodobého vlastníka pozemkov s parc. č. P. XXX/
X - trvalý trávny porast o výmere 641 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX,
- v rozsahu vyznačeného dielu č. 5 v prospech každodobého vlastníka pozemkov s parc. č. P.
XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 641 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, s parc. č. P.

XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 399 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, s parc. č. P.
XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 461 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX.

II. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ - 4/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Štát m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %.IV. Svedkovi A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. R. XX/XX, XXX XX M. N. G., svedočné n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ - 4/ sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou doručenou Okresnému súdu
Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) dňa 21.04.2020 domáhali určenie vecného bremena a to tak,
že súd určí, „že na pozemku v k. ú. C., s parc.č. J. XXX/X – ostatná plocha o výmere 1112 m2
(evidovaný K. L. M. N. G., katastrálnym odborom t. č. na liste vlastníctva č. XXX) v i a z n e v rozsahu
vyznačenom v geodetickom zameraní (t. č. dôkaz č. 18, ktoré bude pred rozhodnutím súdu predložené
ako geometrický plán) vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu v prospech

každodobého vlastníka nehnuteľností v k. ú. C., a to:
- pozemkov s parc. č. P. XXX – záhrada o výmere 427 m2, C-KN XXX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 837 m2, C-KN XXX/X – záhrada o výmere 19 m2 a C-KN XXX/X – záhrada o výmere 1964
m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX,
- pozemku s parc. č. P. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 399 m2, ktorý je zapísaný na liste

vlastníctva č. XXX,
- pozemku s parc. č. P. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 461 m2, ktorý je zapísaný na liste
vlastníctva č. XXX,
- pozemku s parc. č. P. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 641 m2, ktorý je zapísaný na liste
vlastníctva č. XXX“. Zároveň žiadali určiť, „že na pozemku v k. ú. C., E-KN XXX/XX – trvalý trávny porast

o výmere 27 m2 (evidovaný K. L. M. N. G., katastrálnym odborom t. č. na liste vlastníctva č. XXX) v i a
z n e v rozsahu vyznačenom v geodetickom zameraní (t. č. dôkaz č. 18, ktoré bude pred rozhodnutím
súdu predložené ako geometrický plán) vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu
v prospech každodobého vlastníka nehnuteľností v k. ú. C., a to:
- pozemku s parc. č. P. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 399 m2, ktorý je zapísaný na liste

vlastníctva č. XXX,
- pozemku s parc. č. C-KN 272/3 – trvalý trávny porast o výmere 461 m2, ktorý je zapísaný na liste
vlastníctva č. XXX,
- pozemku s parc. č. P. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 641 m2, ktorý je zapísaný na liste
vlastníctva č. XXX“. Žalobcovia o trovách konania žiadali rozhodnúť tak, že majú voči žalovaným

spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobcovia 1/ - 4/ (ďalej aj „žalobcovia“) žalobu odôvodnili tým, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú v
celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov s parc. č. P. XXX – záhrada o výmere 427 m2, C-KN
XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 837 m2 (na ktorom stojí rodinný dom súp. č. XXX), C-KN

XXX/X – záhrada o výmere 19 m2 a C-KN XXX/X – záhrada o výmere 1964 m2, ktoré nehnuteľnosti sú
vedno zapísané na liste vlastníctva č. XXX, žalobkyňa 2/ je výlučnou vlastníčkou pozemku s parc. č. P.
XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 399 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, žalobkyňa
3/ je výlučnou vlastníčkou pozemku s parc. č. P. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 461 m2, ktorý je
zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, žalobkyňa 4/ je výlučnou vlastníčkou pozemku s parc. č. P. XXX/

X – trvalý trávny porast o výmere 641 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX (ďalej spoločne
aj „Panujúce nehnuteľnosti“).
Prístup na Panujúce nehnuteľnosti bol od roku 1933 žalobcami a ich právnymi predchodcami
vykonávaný cez pozemok s parc. č. J. XXX/X – ostatná plocha o výmere 1112 m2, ktorý je t. č. vedený
ako vlastníctvo pôvodnej žalovanej 1/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (ďalej len „pôvodná

žalovaná 1/“) v 21/30 – inách a žalovaného 2/ v 9/30 – inách, podľa zápisu na liste vlastníctva č. XXX
a pozemok s parc. č. E-KN XXX/XX – trvalý trávny porast o výmere 27 m2, ktorý je t. č. vedený ako
výlučné vlastníctvo žalovanej 3/, podľa zápisu na liste vlastníctva č. XXX (ďalej spoločne len „Slúžiace
nehnuteľnosti“), na ktorých sa nachádza prístupová cesta nielen na Panujúce nehnuteľnosti, ale aj na
domovú nehnuteľnosť pôvodnej žalovanej 1/ a k pozemkom žalovaných 2/ a 3/ (C-KN XXX a XXX). Iná

možnosť prístupu na Panujúce nehnuteľnosti neexistuje.
Od roku 1933 právni predchodcovia žalobcov, ako aj žalovaných, Slúžiace nehnuteľnosti pokojne užívali,
ako cestu, v súlade s tým, ako bol tento pozemok v pozemkovej knihe aj označený. Spoločne rovnako sa
starali o jej údržbu. V roku 1957 previedol starý otec žalobkýň 2/ až 4/ A. A. Q. nehnuteľnosti na rodičov
žalobkýň T. C. a S. (S.) C. rodenú A. a títo následne pristavili k pôvodnému rodinnému domu A. A. z roku

1933 postaveného na parcele E - KN XXX/XX (terajšia časť parc. č. C- KN XXX) jednu bytovú jednotku.Rodinný dom následne previedli aj s dvorom a záhradou v roku 1988 do vlastníctva žalobcov 1/ a 2/ (t. j.
ich zaťa a dcéry); T. C. zomrel v roku 2001. Bezproblémové užívanie uvedených nehnuteľností narušila
pôvodná žalovaná 1/ v roku 2018, kedy si vystavala hnojisko na pozemku s parc . č. C-KN XXX/X vo

vlastníctve žalobkyne 4/ s odôvodnením, že pri zápisoch nehnuteľností a meraniach sa udiali chyby a
podľa jej vlastných výpočtov tento pozemok tvorí vlastníctvo nie žalobkyne 4/, ale pôvodnej žalovanej 1/.
Okresný súd Žiar nad Hronom nariadil uznesením zo dňa 23.10.2018 č. k. 25C/14/2018-22 neodkladné
opatrenie, ktorým uložil pôvodnej žalovanej 1/ odpratať z pozemku žalobkyne 4/ hnojisko a zdržať sa
takých zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne 4/. Uznesenie bolo vykonané, a to v konaní vedeným

súdnym exekútorom H. S. U. pod č. XXX XXX/XX.
Žalobcovia v snahe predchádzať konfliktom a majetkovoprávne vysporiadať prístup k Panujúcim
nehnuteľnostiam požiadali žalovaných o zriadenie vecného bremena zmluvne. Poukázali aj na to, že
aj pôvodná žalovaná 1/ využívala na prístup k svojim nehnuteľnostiam pozemky žalobcov 1/a 2/, takže
chceli tento vzťah recipročne vysporiadať.
Na základe predbežných súhlasov žalovaných, v zmysle predbežnej dohody žalobcovia obstarali na

vlastnénákladyvypracovaniezameraniaugeodetickejspoločnostiaspísaniezmluvyozriadenívecných
bremien u advokáta.
Žalovaní reagovali listom advokáta JUDr. Maroša Uhaľa doručeným dňom 26.07.2019, v ktorom
splnomocnený advokát uviedol, že napriek počiatočnému súhlasu žalovaní nesúhlasia so zriadením
vecného bremena, nakoľko osoba, ktorá im poskytovala právne poradenstvo predtým im uviedla

nepresné a neúplné skutočnosti.
Žalobcoviamalizato,ževznikprávacestycezslúžiacepozemky(t.č.vovlastníctvežalovaných)másvoj
počiatok ešte za účinnosti uhorského práva, nakoľko sa toto právo vykonávalo právnymi predchodcami
žalobcov ešte pred 01.01.1951; toto právo sa účinnosťou Stredného občianskeho zákonníka zmenilo
na výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, pre určenie rozsahu ktorého bola rozhodujúca

miestna zvyklosť (§ 171 Stredného občianskeho zákonníka). Miestnou zvyklosťou bolo bezodplatné
využívanie práva cesty, nakoľko išlo o majetok knihovaný ako „cesta Lazy“. Držiteľmi tohto práva boli
práve vlastníci Panujúcich nehnuteľností, t. j. právni predchodcovia žalobcov (okrem iných subjektov,
ktoré cestu využívali). Aj podľa Stredného občianskeho zákonníka bolo možné držať nielen vec, ale aj
právo, ak toto právo pripúšťalo trvalý alebo opätovný výkon (§ 144 Stredného občianskeho zákonníka).

Držbabola(takakovsúčasnosti)rozdeľovanánaoprávnenúaleboneoprávnenú(§145a149Stredného
občianskeho zákonníka), pričom platila právna domnienka, že v pochybnostiach sa držba pokladá za
oprávnenú (§ 145 ods. 2 Stredného občianskeho zákonníka). Práve oprávnená držba práva prechodu
a prejazdu zo strany vlastníkov Panujúcich nehnuteľností vyústila podľa § 118 Stredného Občianskeho
zákonníka k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k Slúžiacim pozemkom; pričom toto

právo vzniklo najneskôr do 10 rokov od účinnosti Stredného občianskeho zákonníka, t. j. najneskôr do
01.01.1961 (s ohľadom na znenie § 566 ods. 1 a 2 Stredného občianskeho zákonníka).
Žalobcovia ďalej poukázali na súčasnú právnu úpravu § 151 o ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a ďalej na § 129 ods. 1 OZ, § 130 ods. 1 OZ
a § 134 ods. 1 a 3 OZ.

Žalobcovia majú za to, že nadobudli, resp. už ich právni predchodcovia v prospech Panujúcich
nehnuteľností právo zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním).

3. Žalobcovia k žalobe pripojili plnomocenstvo na zastupovanie v konaní žalobcov; plnomocenstvá pre
pôvodnú žalovanú 1/ a žalovaných 2/ - 3/; výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. C.; výpis z listu

vlastníctva č. XXX pre k. ú. C.; výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. C.; výpis z listu vlastníctva č. XXX
pre k. ú. C.; výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. C.; výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. C.; snímka
z katastrálnej a ortofoto mapy; pôvodná mapa pozemkového katastra; kópia pozemkovoknižnej vložky
č. XXX pre k. ú. H.; list žalobcov zo dňa 01.03.2019; doručenky žalovaných o prevzatí listu; list žalovanej
1/ zo dňa 13.03.2019; List žalovanej zo dňa 15.03.2019; návrh zmluvy o zriadení vecných bremien; list

žalovanej 1/ zo dňa 27.06.2019; list advokáta žalovaných doručený dňom 26.07.2019; mailová správa
advokátovi žalovaných zo dňa 30.07.2019; mailová správa advokátovi žalovaných zo dňa 03.09.2019.

4. Pôvodná žalovaná 1/ a žalovaní 2/ - 3/ (ďalej aj „žalovaní“) prostredníctvom právneho zástupcu
predložili vyjadrenie k podanej žalobe, kde žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaní popreli

nárok žalobcov na vydržanie vecného bremena. Mali za to, že neexistujú dôkazy, zmluvy, listiny
alebo dohody, ktoré by preukazovali, že sporných pozemkoch par. č. J. XXX/X a parc. č. J. XXX/XX
malo vzniknúť právo prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov, ktoré by predpokladalo vydržanie vecného
bremena. Žalobcov nemožno považovať za dobromyseľných najmä pre úplne chýbajúci právny titulohľadom vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalobcovia netvrdia žiadnu zmluvu, ani iný
titul vstupu do držby. Žalovaní mali za to, že pri vydržaní podľa obyčajového práva bola dobromyseľnosť
potrebná pri vstupe do držby. Ak malo dôjsť k vydržaniu práva podľa Stredného občianskeho zákonníka,

žalobcovia nie sú oprávnenými držiteľmi len z toho titulu, že došlo k vzniku účinnosti tohto zákona a ich
domnelé právo sa podľa nich malo pretransformovať na vecné bremeno. Mali za to, že s prihliadnutím
na právnu úpravu obyčajového práva až po súčasnú právnu úpravu nemožno dospieť k záveru
o dobromyseľnosti žalobcov a preto ani k záveru o oprávnenosti ich držby. Mali za to, že právny titul
je pevnou súčasťou predpokladov vydržania a bez neho je vydržanie nemožné. Vo svojom vyjadrení

poukázali na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej a Českej republiky.

5. Dňa 02.07.2020 žalobcovia doručili súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných zo dňa 11.06.2020,
v ktorom uviedli, že do držby predmetného práva vstúpili právni predchodcovia žalobcov ešte za
účinnosti uhorského obyčajového práva, za účinnosti ktorého sa titul pre vstup do držby nevyžadoval. Po
celý čas držby práva cesty od roku 1935 nikto zo spoluvlastníkov, žalobcov či ich právnych predchodcov,

výkonu práva cesty nebránil, neobmedzoval a výkon tohto práva bol každému zjavný. Výkon tohto
práva bol pokojný a v súlade s ustálenou zvyklosťou. Žalobcovia boli tými, ktorí nadobudli predmetné
nehnuteľnosti od svojich právnych predchodcov a užívajú ich spôsobom, ako ich užívali ich právni
predchodcovia, využívajú pritom jediný možný prístup k nehnuteľnostiam, ktorý je predmetom tohto
sporu. Medzi právnymi predchodcami žalobcov a právnymi predchodcami žalovaných existovala ústna

dohoda o trvalom výkone práva cesty (služobnosti), ktorú nebolo potrebné intabulovať do pozemkovej
knihy. Žalobcovia zdôraznili, že tzv. Stredný občiansky zákonník (zákon č. 141/1950 Zb.) zaviedol pre
posúdenie dobromyseľnosti držby významné pravidlo zakotvené v ustanovení § 145 ods. 2, podľa ktorej
sa v pochybnostiach považuje držba za oprávnenú, t. j. dobromyseľnú. V súčasnosti platný Občiansky
zákonník prevzal túto zásadu v plnom rozsahu, keď zhodné pravidlo je ustanovené v § 130 ods. 1 OZ.

Stredný občiansky zákonník teda nadviazal na vydržaciu lehotu, ktorá začala plynúť podľa uhorského
obyčajového práva a ak už uplynula jej doba trvania v čase účinnosti novej právnej úpravy, zavŕšila
sa vydržaním. Žalobcovia žiadali, aby po vykonanom dokazovaní súd rozhodol tak, že žalobe v plnom
rozsahu vyhovie.

6. Dňa 17.07.2020 žalovaní doručili súdu vyjadrenie k vyjadreniu, v ktorom uviedli, že žalobcovia
nepripojili žiadne dôkazy o tom, kedy a ako nadobudli nehnuteľnosti (v žalobe označené ako „Panujúce
nehnuteľnosti“), ku ktorým by mali nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, kedy vznikli
prípadne stavby na týchto nehnuteľnostiach, kto ich postavil, ako sa užívali jednotlivé nehnuteľnosti.
Poukázali na rozhodovaciu činnosť v otázkach vydržania. Žiadali nevykonanie dôkazu oboznámením

sa spisu notára H. T. E. za účelom zistenia nadobudnutia nehnuteľností, ktorých sa týka spor. Mali
za to, že uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena popiera možnosť nadobudnutia vecného
bremena vydržaním. Spochybnili investície do cesty tým, že malo ísť len o investíciu v záujme ochrany
vlastníckych práv žalobcov. Taktiež spochybnili investíciu vo vzťahu k opornému múru. Na preukázanie
svojich tvrdení predložili fotodokumentáciu.

7. Súd na deň 09.10.2020 nariadil pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom uzatvorenia
mimosúdnej dohody strán sporu, ku ktorej napokon nedošlo, čo vyplynulo z oznámenia právneho
zástupcu žalobcov zo dňa 16.11.2020.

8. Súd uznesením č. k. 25C/10/2020-130 zo dňa 10.05.2021 prerušil predmetné konanie do 31.08.2021
z dôvodu úrazu pôvodnej žalovanej 1/ dňa 20.03.2021, kedy došlo k zlomenine driekového stavca na
základe čoho jej bol nasadený korzet na dobu 3 mesiacov. Zároveň má obmedzený pohyb, a to najmä
sedenie, nosenie bremien, vyhýbanie dopadom a doskokom. Na preukázanie uvedených skutočností
bola súdu predložená prepúšťacia správa zo dňa 24.03.2021.

9. Z podania zo dňa 02.11.2021 predloženého žalobcami a ich príloh vyplýva, že K. C., ako aj
Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., musia chodiť cez pozemky žalovaných, a to dokonca
vo verejnom záujme (v záujme riadneho zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, nakoľko cesta slúži
ako jediný prístup k vodojemu). Obec C. dokonca predmetnú cestu vo svojom vyjadrení označuje ako

„účelová cestná komunikácia“.

10. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 05.11.2021, na ktoré sa dostavili všetci
žalobcovia a ich právny zástupca, pôvodná žalovaná 1/ a právny zástupca žalovaných.Právny zástupca žalobcov sa na pojednávaní vyjadril k vlastníckym vzťahom od roku 1935. V roku
1935 nadobudli právni predchodcovia žalovaných, starý otec H. G. aj právny predchodca žalobcov

2/ - 4/, starý otec A. A., nehnuteľnosti v pôvodnom k. ú. H. s tým, že sa jednalo o tzv. kúpny prídel
zo štátneho vlastníctva. Jednalo sa teda o pôvodne štátne pozemky, ktoré boli medzi jednotlivých
obyvateľov danej lokality rozčlenené s tým, že geodet nakreslil k týmto pozemkom prístupovú cestu
a takto sa novonadobudnuté vlastnícke právo aj riadne v r. 1935 intabulovalo do pozemkovej knihy
s tým, že sporný pozemok bol v pozemkovej knihe poznačený ako „cesta – lazy“. Od roku 1935 užívali

svoje nehnuteľnosti tak starí rodičia žalobcov 2/ – 4/, ako aj právni predchodcovia žalovaných. Užívanie
predmetnej cesty považoval právny zástupca žalobcov za pokojné. Tento pozemok sa využíval len ako
cesta, čo vyplýva aj z jeho charakteru. Od toho roku 1935 platilo na našom území tzv. Uhorské obyčajové
právo,nazákladektoréhoneexistovalivecnébremená,existovalotzv.právoslužobnostiprechodustým,
že právo prechodu, resp. služobnosť prechodu bolo už podľa uhorského obyčajového právo možno
nadobudnúť aj mimo pozemkovej knihy, čiže bez toho, že by bolo intabulované v pozemkovej knihe,

a to na základe vydržania tejto služobnosti, pričom podmienkou vydržania tejto služobnosti je práve
dlhodobý a pokojný uznávaný užívací stav, ktorý nevzbudzuje pochybnosti ani na jednej, ani na druhej
strane. Ako sa menila právna úprava od r. 1950, resp. s účinnosťou stredného Občianskeho zákonníka
k 01.01.1951, tak sa zaviedol do právneho poriadku inštitút vecného bremena s tým, že v prechodných
ustanoveniach stredný Občiansky zákonník konštatoval, že v prípade pochybností o rozsahu doterajších

práv, čiže služobností, sa pre určenie rozsahu vecného bremena berie do úvahy miestna zvyklosť.
Právny zástupca žalobcov mal za to, že sa jedná držbu oprávnenú. K predmetnej ceste uviedol, že
táto cesta nebola spojená len s užívaním, ale bola spojená aj s údržbou, pričom z dôkazov, ktoré
predložili a ktoré navrhli, aby súd vykonal, sa súd presvedčí o tom, že tak strana žalovaných, ale
aj strana žalobcov, investovala do tejto cesty, spolupodieľali sa na údržbe, pracovali na tejto ceste,

pokládli tam panely, aby po tejto ceste bol možný riadny prechod a prejazd, spevňovali túto cestu. Čo
sa týka právneho posúdenia, tak procesne žalobcovia opierajú svoju žalobu o § 137 písm. c) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorou sa
domáhame určenia existencie vecného bremena vzhľadom na to, že strana žalovaná popiera existenciu
tohto vecného bremena. Zároveň tiež poukázal na naliehavý právny záujem z hľadiska právnej istoty.

Právny zástupca žalobcov poukázal na maximálne možné úsilie, aby došlo k dohode so žalovanými.
Zdôraznil, že právo prechodu a prejazdu cez túto cestu nevyhnutne nepotrebujú len žalobcovia, ale
potrebuje aj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorá vlastní nad touto cestou vodojem, pričom
konštatovali, že existencia vecného bremena v prípade ich spoločnosti je vo verejnom záujme. Obce C.
považuje daný pozemok za „účelovú cestnú komunikáciu“.

Právny zástupca žalovaných na pojednávaní spochybnil oprávnenosť držby s poukazom aj na možne
uzavretie zmluvy o zriadenie vecného bremena. Žalobu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú.
Zároveň spochybnil skutočnosť, kedy malo dôjsť k vydržaniu a taktiež geometrický plán.

Na pojednávaní bolo pristúpené k výsluchom strán sporu. Z výsluchu žalobcu 1/ vyplynulo, že prvotné
spory nastali v roku 2016 v súvislosti s úpravou spornej cesty a zásahmi do pozemku, ktorý sa stal
súčasťou cesty. Následné spory nastali v súvislosti s bránením obhospodarovania nehnuteľností, pričom
bolo v tejto súvislosti vedené konanie na Okresnom súde Žiar nad Hronom v konaní č. k. 25C/14/2018.
Sporná cesta bola využívaná fyzickými aj právnickými osobami a sezónne udržiavaná obcou a následne

ajpôvodnoužalovanou1/.Údržbuspornejcestyvykonávaliajžalobcoviazaúčelomochranyichmajetku.
Pred vznikom sporov žalobcovi 1/ nebolo bránené v užívaní spornej cesty. Iný prístup na pozemky, ktoré
súobhospodarovanéžalobcami,akocezspornúcestunieje.Prístupnaspornúcestumalivšetcipôvodní
vlastníci pozemkov, ktorí tam mali polia, bola to V. A., V. B., konkrétne žalovaná I. B., zástupcovia obce
pri výstavbe vodovodu, prevádzkovateľ, vlastník vodohospodárskeho zariadenia, žalobcovia a náhodné

osoby, ktoré chodili do okolitých nehnuteľností. Na pojednávaní boli vypočutý aj žalobcovia 2/ - 4/, ktorý
potvrdili dlhodobé užívanie spornej cesty, a to aj zo strany verejnosti.

Pôvodnážalovaná1/kvlastníctvuspornejcestyuviedla,žečasťpozemkunatejtocesteodkúpilakúpnou
zmluvou a následne osvedčením na notárskom úrade vydržala cestu. Pôvodná žalovaná 1/ potvrdila

dlhodobé užívanie spornej cesty na prístup k okolitým nehnuteľnostiam. Uviedla, že nebránila a ani
nebude brániť chodiť po spornej ceste.11. Súd uznesením č. k. 25C/10/2020-167 zo dňa 11.01.2022 prerušil predmetné konanie do
právoplatného skončenia konania č. k. 23D/144/2021 z dôvodu úmrtia pôvodnej žalovanej 1/.

12.Dňa26.01.2022bolosúdupredloženéčestnéprehlásenieS.W.,predtýmC.,V.A.,nar.XX.XX.XXXX,
ktorá uviedla, že jej otec A. A. kúpil od štátu pozemky v obci C., na ktorých postavil dom, kde sa
vyššie menovaná narodila. Parc. č. XXX/X bola vždy považovaná za cestu, využívaná ako cesta a nikdy
nevznikol spor o užívaní tejto cesty. Tento užívací stav si pamätala od roku 1941. Roľu na parc. č. XXX/
XX užívali jej rodičia, neskôr ona z manželom a od roku 1975 bola užívaná s rodinami jej dcér, t. j. F. C.,

nar. XX.XX.XXXX a G. E., nar. XX.XX.XXXX. Od roku 1986 sa uvedená roľa užívala spoločne s rodinou
jej dcéry, t. č. E. B., nar. XX.XX.XXXX. Cesta bola a aj je využívaná aj inými osobami, ako sú vodári,
elektrikári a súkromné osoby. Dňa 06.09.2022 bol súdu doručený úmrtný list menovanej S. W., ktorá
zomrela dňa XX.XX.XXXX.

13. Súd uznesením č. k. 25C/10/2020-195 zo dňa 06.10.2022 v spojení s uznesením č. k.

25C/10/2020-214 zo dňa 14.10.2022 rozhodol o pokračovaní v konaní a o pokračovaní v konaní s
dedičom po poručiteľke, pôvodnej žalovanej 1/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a to s H.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, C. XXX XX, ako novým žalovaným 1/.

14. Dňa 10.11.2022 právny zástupca žalobcov na pojednávaní predložil čestné prehlásenie H. E., nar.

XX.XX.XXXX,žijúcehovobci80rokov,ktorýuviedol,ževroku1987zostranyobceIhráčbolananáklady
obce zabezpečená úprava prístupovej cesty k individuálnej bytovej výstavbe a miestnemu vodojemu.
Rozsah prac predstavoval rozšírenie cesty o nespevnený odvodňovací rigol a zaštrkovanie povrchu
cesty. Náklady s tým spojené hradila obec Ihráč z vlastných zdrojov. V ďalšom období obec zabezpečila
dodanie betónových panelov na úpravu cesty so spevneným povrchom. Pokládku si zabezpečovali

samotní užívatelia pozemkov, ktorí prístupovú cestu využívajú, resp. využívali. Z hľadiska verejného
záujmu cesta mala a má charakter miestnej komunikácie. Finančne a realizačne obec C. zabezpečila
kompletnú rekonštrukciu mostného objektu ponad potok, ako jediného možného prechodu k rodinným
domom, užívaným pozemkom a verejným zariadeniam.

Zároveň na pojednávaní strany sporu zhodne súhlasili s nariadením obhliadky na mieste samom. Súd
taktiež vyzval strany na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania, a to v písomnej forme v lehote
5 dní.

15. Súd sa v konaní oboznámil s notárskou zápisnicou N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, spísanou

notárom H. T. E., v zmysle ktorej, pôvodná žalovaná 1/ a žalovaný 2/ vyhlásili, že nadobudli vlastnícke
právo na základe vydržania k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C., a to v podiele 1 J. G. z parc.
č. EKN XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 106 m2, zapísaného pod B 1 na LV č. XXX pre obec C.,
k. ú. C. a k podielu 1/15 T. E., 1/15 A. B. a 1/15 H. B. z parc. č. J. XXX/X ostatné plochy o výmere
1112 m2, zapísaných na LV č. XXX pre obec C., k. ú. C., každý rovný dielom po polovici z uvedených

spoluvlastníckych podielov. Za deň kedy účastníci nadobudli vlastnícke právo na základe vydržania sa
uvádza deň 01.01.1992.

16. Počas konania súd vykonal obhliadku na mieste samom dňa 29.11.2022, pričom zistil, že od
rodinného domu žalovaného 1/ ide poľná cesta k smerom k pozemkov žalobcov a k hlavnej ceste. Po

pravej strane za rodinným domom sa nachádza svahovitý les a po ľavej strane od rodinného domu
smerom na hlavnú cestu sa nachádza svahovitý zráz. Poľná cesta pokračuje smerom na vodojem.
V zmysle vyhotovenej fotodokumentácie je zobrazené ukončenie zriadenie vecného bremena poľnej
cesty betónovými kockami. Po pravej strane smerom na hlavnú cestu sa nachádzajú parcely žalobcov
č. XXX/X, XXX/X S. XXX/X. Za týmito parcelami sa nachádza les vo svahu. Po ľavej strane smerom

na hlavnú cestu sa nachádza plot parc. č. XXX/X, záhrada žalobcu 1/, 2/. Dom žalobcov 1/ a 2/ sa
nachádza po pravej strane za plotom. Pred plotom č. domu XXX. V zákrute panelovej cesty sa nachádza
parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/, ktorá zasahuje do zákruty a do cesty. Žalobcovia 1/, 2/
sú ochotní zriadiť vecné bremeno v prospech žalovaného 1/ z dôvodu, aby táto cesta bola neporušená
a užívaná v rozsahu ako je vyznačená v prírode. Začiatok požadovaného určenia vecného bremena

je za mostíkom cez potok, ktorý je vo vlastníctve obce. Po pravej strane od mostíka smerom na poľnú
cestu sa nachádza drevená garáž a po ľavej strane sa nachádza rodinný dom žalobcov 1/, 2/. Betóny
betónovej cesty zabezpečovala obec a betóny sa pokladali svojpomocne žalobcami a žalovaným 1/. Po
ľavej strane od rodinného domu sa nachádza oporný múr.17. Dňa 01.02.2023 bol súd zo strany právneho zástupcu žalobcov predložený procesný návrh na
prerušenie konania z dôvodu, že obec Ihráč, ako cestný správny orgán podľa § 3 ods. 2 zákona č.

135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), úradným oznámením zo dňa 30.01.2023, č.
k. K./XXXX, začal konanie vo veci zaradenia cesty na pozemkoch s pac. č. P. XXX/X a P. XXX/X v k.
ú. C., do siete miestnych ciest. Účastníkmi konania (podľa rozdeľovníka) sú aj žalobcovia aj žalovaní.
V prípade, že v prebiehajúcom správnom konaní pred obcou Ihráč, bude predmetná cesta zahrnutá do
siete miestnych ciest v zmysle cestného zákona, tak žalobcovia pravdepodobne stratia naliehavý právny

záujem deklarovaný v tomto konaní, nakoľko práva a povinnosti týkajúce sa užívania miestnej cesty
budú riešené obcou C. ako cestným správnym orgánom. V prípade, že predmetná cesta bude miestnou
cestou v zmysle cestného zákona, odpadne teda pre žalobcov dôvod pokračovať v tomto konaní. Na
základe uvedených skutočností súd prerušil konanie do právoplatného skončenia správneho konania
vedeného obcou Ihráč ako cestným správnym orgánom pod sp. zn. K./XXXX.

18. Dňa 10.02.2023 bola súdu doručená žiadosť A. G. o náhradu za čerpanie dovolenky z dôvodu
účasti na pojednávaní dňa 09.02.2023 o 9:15 hod., ktoré bolo zrušené bez jeho vyrozumenia o zrušení
pojednávania.

19. Rozhodnutím obce Ihráč č. k. K./XXXX zo dňa 14.03.2023 bolo rozhodnuté o zriadení cesty na

pozemkoch s parc. č. P. XXX/X a P. XXX/X v k. ú. C. do siete miestnych ciest pre územie obce C.,
okres M. N. G., ako miestnu cestu III. triedy. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný 1/ odvolanie,
pričom toto rozhodnutie bolo zrušené K. L. M. N. G., odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií,
a to rozhodnutím č. k. K./XXXXXX-XXX zo dňa 04.08.2023. Predmetné správne konanie bolo následne
rozhodnutím obce C. č. k. K./XXXX zo dňa 23.04.2024 zastavené.

20. Podaním právneho zástupcu žalobcov a jeho príloh zo dňa 03.05.2024 bol súdu predložený
procesný návrh na pokračovanie v konaní a návrh na zmenu žaloby. Súdu bola zároveň zaslaná
kópia geometrického plánu vyhotoviteľa O. B. A., B. číslo XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý úradne overil
dňa 06.03.2024 pod číslom O./XXXX K. L. M. N. G., katastrálny odbor a kópia geometrického plánu

vyhotoviteľa O. B. A., B. číslo XXXXXXXX-X/XXXX, ktorý úradne overil dňa 29.02.2024 pod číslom O./
XXXX K. L. M. N. G., katastrálny odbor. Taktiež bola súdu zaslaná kópia znaleckého posudku znalca C.
T. B. č. XX/XXXX zo dňa 13.03.2024 v prípade konštitutívneho zriadenia vecného bremena v užšom
rozsahu v zmysle § 151 OZ z dôvodu primeranej náhrady obmedzenej osoby.

21. Súd uznesením č. k. 25C/10/2020-344 zo dňa 09.05.2024 rozhodol o pripustení zmeny žaloby
v zmysle podania právneho zástupcu žalobcov zo dňa 03.05.2024 tak, že:

„I./A U r č u j e sa, že na pozemkoch v k. ú. C., s parc. č. J. XXX/X - ostatná plocha o výmere 1112
m2 (evidovaný K. L. M. N. G., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX) a s parc. č. J. XXX/

XX - trvalý trávny porast o výmere 27 m2 (evidovaný K. L. M. N. G., katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XXX) v i a z n e v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne vyhotoviteľa O. B. A., B.
číslo XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý úradne overil dňa 06.03.2024 pod číslom O./XXXX K. L. M. N. G.,
katastrálny odbor, v e c n é b r e m e n o , ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu:
v rozsahu vyznačeného dielu č. 1 v prospech každodobého vlastníka pozemkov s parc. č. C-KN XXX -

záhrada o výmere 427 m2, C-KN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 837 m2, C-KN XXX/X -
záhrada o výmere 19 m2 a C-KN XXX/X - záhrada o výmere 1964 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané
na liste vlastníctva č. XXX,
v rozsahu vyznačeného dielu č. 2 v prospech každodobého vlastníka pozemkov s parc. č. P. XXX/X -
trvalý trávny porast o výmere 641 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, s parc. č. P. XXX/X

- trvalý trávny porast o výmere 399 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, s parc. č. P. XXX/
X - trvalý trávny porast o výmere 461 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX,
v rozsahu vyznačeného dielu č. 3 v prospech každodobého vlastníka pozemkov s parc. č. P. XXX/X -
trvalý trávny porast o výmere 641 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, s parc. č. P. XXX/X
- trvalý trávny porast o výmere 461 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX,

v rozsahu vyznačeného dielu č. 4 v prospech každodobého vlastníka pozemkov s parc. č. P. XXX/X -
trvalý trávny porast o výmere 641 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX,
v rozsahu vyznačeného dielu č. 5 v prospech každodobého vlastníka pozemkov s parc. č. P. XXX/X -
trvalý trávny porast o výmere 641 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, s parc. č. P. XXX/X- trvalý trávny porast o výmere 399 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, s parc. č. P. XXX/
X - trvalý trávny porast o výmere 461 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX,“

eventuálne

„I./B Z r i a ď u j e sa vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo cesty cez pozemok v k. ú. C., s parc.
č. J. XXX/X - ostatná plocha o výmere 1112 m2 (evidovaný K. L. M. N. G., katastrálnym odborom na
liste vlastníctva č. XXX) v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom vyhotoviteľa O. B. A., B. číslo

XXXXXXXX-X/XXXX, ktorý úradne overil dňa 29.02.2024 pod číslom O./XXXX K. L. M. N. G., katastrálny
odbor, v prospech každodobého vlastníka stavby súpisného čísla 171 - rodinný dom na pozemku s parc.
č. P. XXX, ktorá je evidovaná na liste vlastníctva č. XXX vedeného pre k. ú. C. K. L. M. N. G., katastrálny
odbor. Žalobcovia 1/ a 2/ sú spoločne a nerozdielne povinní uhradiť žalovanému 1/ sumu 164,86 € a
žalovanému 2/sumu 70,65 €, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovia majú spoločne a nerozdielne voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %“.

22. Dňa 24.05.2024 bolo súdu predložené vyjadrenie žalovaných prostredníctvom ich právneho
zástupcu, v ktorom namietali celkový nárok vydržania vecného bremena uplatňovaný v žalobe v spojení

s pripustenou zmenou žaloby a žiadali žalobu zamietnuť.

23. Dňa 11.06.2024 došlo k odvolaniu plnej moci Advokátskej kancelárie UHAĽ s.r.o. zo strany
žalovaného 2/ a 3/, pričom plnú moc na zastupovanie v predmetnom konaní za žalovaného 2/ a 3/
prevzal splnomocnený zástupca H. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX E..

24. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.06.2024, na ktoré sa dostavili všetci žalobcovia a ich
právny zástupca, žalovaný 1/ a právny zástupca žalovaného 1/, žalovaná 3/ a splnomocnený zástupca
žalovaných 2/ a 3/.

Splnomocnený zástupca žalovaných 2/ a 3/ a žalovaná 3/ zhodne súhlasili so zriadením vecného
bremena, pričom právny zástupca žalobcov si nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania od
žalovaných 2/ a 3/.

Právny zástupca žalobcov predovšetkým súdu predložil overené dva geometrické plány, a to,

geometricky plán vyhotoviteľa O. B. A., B. číslo XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý úradne overil dňa
06.03.2024 pod číslom O./XXXX K. L. M. N. G., katastrálny odbor a geometricky plán vyhotoviteľa O. B.
A., B. číslo XXXXXXXX-X/XXXX, ktorý úradne overil dňa 29.02.2024 pod číslom O./XXXX K. L. M. N. G.,
katastrálny odbor. K prvému geometrickému plánu uviedol, že sa jedná o podklad pre určenie existencie
vecného bremena na základe dlhodobého výkonu práva na základe vydržania vecného bremena, práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu. Toto vecné bremeno je trasované v rámci existujúcej cesty, ktorá
začínaodmostazaC.potokomapokračujepopridomežalobcuažalobcov1/a2/akončípripozemkoch
žalobcov 1/, 2/, 3/. Nový geometrický plán navrhuje existenciu vecného bremena len v prospech
konkrétneho vlastníka daného pozemku a len v nevyhnutnom rozsahu, nevyhnutného prístupu k jeho
pozemku. Vecné bremeno žalovaného 1/ nijako neobmedzuje, nakoľko ide o cestu, ktorú udržiava

obec Ihráč, vykonáva tam zimnú údržbu v prospech svojich obyvateľov. Právny zástupca žalobcov
následne predložil súdu znalecký posudok znalca C. T. B. č. XX/XXXX zo dňa 13.03.2024 v prípade
konštitutívneho zriadenia vecného bremena v užšom rozsahu v zmysle § 151 OZ z dôvodu primeranej
náhrady obmedzenej osoby. K výhradám žalovaného 1/, ktorý mal za to, že nebráni prechodu poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré žalobcovia citovali v podaní zo dňa 03.05.2024,

kde odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie v inej veci zrušil práve z dôvodu, že aj
v prípade, že vzťahy medzi účastníkmi nenapovedajú tomu, že by si fyzicky bránili prechodu a prejazdu
cez slúžiaci pozemok, napriek tomu, aby bol naplnený princíp právnej istoty, súd by mal aj v takomto
konaní rozhodovať o zriadení vecného bremena, pokiaľ sú splnené pre to podmienky. Dôvodom podania
alternatívneho petitu bola skutočnosť vyhnúť sa ďalšiemu súdnemu konaniu.

Právny zástupca žalovaného 1/ mal za to, že na základe aktuálnej rozhodovacej činnosti je pre vydržanie
potrebná oprávnená držba zahŕňajúca právny titul. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa
30.11.2022 číslo 9Cdo/286/2020, kde prvostupňový a druhostupňový súd zamietli žalobu, ktorou sažiadalo určiť vydržanie práva cesty, ktoré majú byť vykonávané od roku 1930. Dovolací súd odmietol
dovolanie a stotožnil sa s argumentáciou prvostupňového, druhostupňového súdu. Následne poukázal
na rozhodnutie 1Cdo/91/2018 zo 16.12.2019, ktoré takisto zamietlo neoprávnenú držbu, teda žalobu

o určenie vydržania neoprávnenej držby, kde neexistuje právny titul. Právny zástupca žalovaného 1/
opätovne spochybnil nárok žalobcov s poukazom na nedostatočne vykonané dokazovanie.

Právny zástupca žalobcov k argumentom právneho zástupcu žalovaného 1/ poukázal nie len
na rozdielne stanoviská rozhodovacej činnosť, ale aj predovšetkým rozhodnutie veľkého senátu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024, ktoré bolo vyhlásené dňa
13.05.2024, pričom nebolo vyhotovené. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zverejnil tlačovú správu,
v ktorej cituje právnu vetu rozhodnutia veľkého senátu, a to tak, že: „Právny titul je len jedným z dôkazov
preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania
sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo,
teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo

preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“. Ďalej poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného
súdu, ktorý už v minulosti v náleze II.ÚS484/2015 zverejnený v zbierke nálezov uznesení Ústavného
súdu pod číslom zverejnenia 48/2018 mal uviesť, že treba abstrahovať od rigidného sa pridržiavania
existencie právneho titulu a treba vydržanie hodnotiť a najmä nazerať materiálne, nie formálne.

Za účelom oboznámenia sa citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo strany
právneho zástupcu žalobcov súd odročil pojednávanie.

25. Dňa 16.07.2024 bol zo strany právneho zástupcu žalobcov predložený rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13. mája 2024, sp. zn. 1VCdo/1/2024 k spornej otázke nadobudnutia práva

vecného bremena vydržaním.

26. Súd nariadil pojednávanie na deň 07.08.2024, na ktoré sa dostavili všetci žalobcovia a ich právny
zástupca, právny zástupca žalovaného 1/ a splnomocnený zástupca žalovaných 2/ a 3/.

Právny zástupca žalobcov na pojednávaní predovšetkým poukázal na rozhodnutie veľkého senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhodol, že pre posudzovanie vydržania treba skôr
hľadať spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi, než sa pridržiavať formálnej stránky veci. Výklad
Najvyššieho súdu ohľadne vydržania vlastníckeho práva má právny význam aj pre posúdenie vydržania
práva zodpovedajúce vecnému bremenu, vzhľadom na to, že strana žalovaná odmietala vydržanie

z toho dôvodu, že žalobcovia nepreukázali právny titul pre vstup do dobromyseľnej držby, pričom právny
titul nie je podmienkou vydržania. Podstatná je faktická držba a úmysel mať právo pre seba. Poukázal
na dlhodobý výkon daného práva prechodu a prejazdu realizovaný na základe dobromyseľnej držby,
nevznikali tam žiadne spory ohľadom právo prechodu či prejazdu. K vlastníctvu cesty uviedol, že vecným
bremenom majú byť zaťažené pozemky s parcelným číslom XXX/X, na ktorých je vedený list vlastníctva

č. XXX. Ide o tzv. slúžiaci pozemok, ktorého vlastníkmi podľa listu vlastníctva sú pán žalovaný 1/
H. E. a pán žalovaný 2/ H. B.. Pán žalovaný 2/ so žalobou súhlasil. List vlastníctva č. XXX sa týka
tzv. panujúcich nehnuteľností, čiže tých ktoré nebudú rozsudkom zaťažené, ale oni naopak budú tým
rozsudkom zvýhodnené, že v prospech vlastníka týchto nehnuteľností sa vecné bremeno má zriaďovať,
kde sú uvedení spoluvlastníci pozemkov a rodinného domu pán žalobca 1/ A. B. a pani žalobkyňa 2/ E.

B., V. C.. Sporná cesta vedie aj cez pozemok s parcelným číslom XXX/XX, ktorého výlučnou vlastníčkou,
podľa listu vlastníctva č. XXX je pani žalovaná 3/ I. B., ktorá rovnako so žalobou súhlasila.

Právny zástupca žalovaného 1/ mal za to, že najnovšie rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nezvýhodňuje žalobcov v predmetnej veci, nakoľko v predmetnej veci musia

byť dané skutkové okolnosti. Poukázal na odlišný názor dvoch členov senátu, že právny titul musí
byť. Spochybnil existenciu dohody a jej náležitosti a existenciu oprávnenej držby. Právny zástupca
žalovaného 1/ žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, resp. rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom
o zamietnutí určenia vecného bremena vydržaním. Opätovne spochybnil vydržania vecného bremena
z dôvodu možného uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena pred predmetným konaním. Žiadal

vypočuť geodéta k vypracovanému geometrickému plánu a znalca za účelom stanovenia odplaty
za prípadné zriadenie vecného bremena. Súd v tejto veci konštatoval, že nemá žiadne pochybnosti
k záverom znaleckého posudku.Splnomocnený zástupca žalovaných 2/ a 3/ súhlasil s podanou žalobou. Uviedol, že zimnú údržbu
spornej cesty zabezpečuje obec z dôvodu, že nad rodinným domom žalovaného 1/ sa nachádza
rezervoár pitnej vody pre obec. V závere uviedol, že žalovaní 2/ a 3/ neboli zo strany právneho zástupcu

žalovaného 1/ informovaný o priebehu konania v potrebnom rozsahu.

V rámci návrh na doplnenie dokazovania právny zástupca žalobcov a splnomocnený zástupca
žalovaných 2/ a 3/ nežiadali doplniť dokazovanie. Právny zástupca žalovaného 1/ žiadal vypočutie
geodéta, znalca a predložené kolaudačné rozhodnutia k stavbám žalobcu 1/, garáž a rodinný dom.

Súdvzáverekonštatoval,ženávrhynadoplneniedokazovaniazostranyprávnehozástupcužalovaného
1/ nepovažoval súd za podstatné s poukazom na koncentračnú zásadu.

27. Súd pri vykonanom dokazovaní, najmä výsluchom strán a písomných vyjadrení, oboznámením sa
so spisovým materiálom, predmetnú sporovú vec posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych

predpisov:

Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,

geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra„E“.

Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.

Podľa § 127 ods. 3 OZ, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v
nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na

pozemkualebonastavbe,jeten,ktoškoduspôsobil,povinnýjunahradiť;tejtozodpovednostisanemôže
zbaviť.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 151n ods. 1 až 3 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však
vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o ods. 1 a 2 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení

s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.Podľa § 116 ods. 1 zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník účinný 01.01.1951 do 31.03.1964,
vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide

o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Podľa § 566 ods. 1 a 2 zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník účinný 01.01.1951 do 31.03.1964,
lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu,
najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu,

uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a
premlčacej dobe.

Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. V prejednávanej spornej veci je predmetom právneho posúdenia určovacia žaloba v zmysle § 137
písm. c) CSP. Žalobcovia 1/ - 4/ podanou žalobou žiadajú dosiahnuť zosúladenie skutočného právneho
stavusostavom,ktorýbybolevidovanývkatastrinehnuteľností,nakoľkovdôsledkunezhôdvzniknutých
medzi stranami sporu v súvislosti s výkonom práva prechodu a prejazdu žalobcov 1/ - 4/ k vlastným

nehnuteľnostiam cez pozemky žalovaných 1/ - 3/ postavenie žalobcov sa stáva neistým. S podanou
žalobou o určení vecného bremena prejavili súhlas aj žalovaní 2/ - 3/, ktorí z dôvodu nedostatočnej
informovanosti o priebehu celého konania zo strany právneho zástupcu žalovaného 1/ prejavili tento
súhlas až v záveroch predmetného sporu. S prihliadnutím na zmenu žaloby pripustenú uznesením č.
k. 25C/10/2020-344 zo dňa 09.05.2024 v uvedenom prípade ide o určenie vecného na pozemkoch v k.

ú. C., s parc. č. J. XXX/X - ostatná plocha o výmere 1112 m2 (evidovaný K. L. M. N. G., katastrálnym
odborom na liste vlastníctva č. XXX) a s parc. č. E-KN XXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 27
m2 (evidovaný K. L. M. N. G., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX). K určeniu vecného
bremena vydržaním, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu, má dôjsť v rozsahu vyznačenom
v geometrickom pláne vyhotoviteľa O. B. A., B. číslo XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý úradne overil dňa

06.03.2024 pod číslom O./XXXX K. L. M. N. G., katastrálny odbor. Z výpisov listov vlastníctva mal súd
preukázané, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov s parc.
č. P. XXX – záhrada o výmere 427 m2, C-KN XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 837 m2, C-
KN XXX/X – záhrada o výmere 19 m2 a C-KN XXX/X – záhrada o výmere 1964 m2, ktoré nehnuteľnosti
sú vedno zapísané na liste vlastníctva č. XXX, žalobkyňa 2/ je výlučnou vlastníčkou pozemku s parc.

č. P. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 399 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX,
žalobkyňa 3/ je výlučnou vlastníčkou pozemku s parc. č. P. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere
461 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, žalobkyňa 4/ je výlučnou vlastníčkou pozemku
s parc. č. P. XXX/X – trvalý trávny porast o výmere 641 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č.
XXX. Z výpisov listov vlastníctva mal súd ďalej preukázané, že žalovaný 1/ je vlastníkom pozemku s

parc. č. J. XXX/X – ostatná plocha o výmere 1112 m2 v pomere 21/30 – inách a žalovaný 2/ v 9/30 –
inách, podľa zápisu na liste vlastníctva č. XXX. Pozemok s parc. č. J. XXX/XX – trvalý trávny porast o
výmere 27 m2 je vedený ako výlučné vlastníctvo žalovanej 3/ podľa zápisu na liste vlastníctva č. XXX.
V konaní nebolo medzi stranami sporné, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných sa nachádza
cesta, svojím charakterom slúži ako prístupová cesta k susedným nehnuteľnostiam a iný účel nemá.

Uvedené skutočnosti mal preukázané aj súd z vykonanej obhliadky na mieste samom dňa 29.11.2022.
Nakoľko žalobcovia primárne žiadali určiť vecné bremeno vydržaním, súd za týmto účelom smeroval
ďalšie dokazovanie vo veci.

29. Vo všeobecnosti platí, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je

vtedy, ak je tvrdené právo neisté, alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom
možnotútoneistotualeboohrozenieodstrániť.Naliehavýprávnyzáujemžalobcunaurčeníprávajedaný
vždy, ak žalobca určovacou žalobou sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným
právnym stavom. Naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na
plnenie podľa § 137 písm. b) CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené, na preukázané nezhody strán sporu,

na potrebu vyriešenia predmetného sporu vo vzťahu k tretím osobám a vo verejnom záujme, ohľadom
vykonávania práva prechodu žalobcami 1/ - 4/ cez pozemky žalovaných 1/ - 3/, je daný naliehavý
právny záujem na takomto určení, aj v záujme predchádzania sporov medzi stranami sporu, ktoré môžu
dôvodne v budúcnosti nastať. Výsledkom týchto sporov bolo aj predchádzajúce súdne konanie vedenéna Okresnom súd Žiar nad Hronom pod č. k. 25C/14/2018, v ktorom súd nariadil neodkladné opatrenie
uznesením č. k. 25C/14/2018-22 zo dňa 23.10.2018 tak, že uložil povinnosť pôvodnej žalovanej 1/, aby
vovzťahukpozemkusparcelnýmčíslomC-KNXXX/X-trvalétrávneporastyovýmere641m2,zapísaný

na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie C. K. L. M. N. G., katastrálnym odborom:
- sa zdržala zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne (t. č. žalobkyňa 4/) vo forme vstupu na pozemok
a vyvážania maštaľného hnoja,
- odstránila z tohto pozemku navezený maštaľný hnoj a hnojisko v rozmeroch dĺžka 2,7 metra x šírka
1,3 metra x výška 0,6 metra zložené z kovových dielcov obdĺžnikového tvaru upevnených do zeme

zatlčenými oceľovými rúrami a terén zarovnala do pôvodného stavu, a to do 3 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia.
Len samotná skutočnosť, že t. č. žalovaný 1/ nebráni prechodu a prejazdu žalobcov k priľahlým
pozemkom, nie je dôvodom, pre ktorý by nebolo možné určiť vecné bremena, resp. jeho zriadenie,
nakoľko samotné podanie žaloby má pôsobiť, okrem iného, aj preventívne tak, aby došlo k naplneniu
právnej istoty strán sporu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej

Bystrici 11Co/82/2020 zo dňa 23.11.2020, ktoré právny zástupca žalobcov správne citoval vo svojom
vyjadrení zo dňa 03.05.2024.
Samotnému naliehavému právnemu záujmu svedči aj skutočnosť už skončeného správne konania
vedeného obcou Ihráč ako cestným správnym orgánom pod sp. zn. K./XXXX, ktorého snahou bolo
zaradenie „spornej cesty“ do siete miestnych ciest a tak vyriešenie pretrvávajúcich sporov. Uvedené

konanievšakskončiloneúspešnezdôvodupodanéhoodvolaniežalovaného1/anáslednéhozastavenia
celého konania, o čom svedčia skutočnosti, ktoré boli opísané vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia
a ktorého podklady sú súčasťou spisového materiálu.

30. Vo všeobecnosti vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného

tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné
bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Vecné
bremená v sebe zahŕňajú rozličné vecno-právne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci
v prospech iného subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená

vecným bremenom je v prospech niekoho iného povinný niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať, teda
niečo nekonať (nonfacere) alebo niečo konať (facere), pričom tieto povinnosti v rámci vecného bremena
možno kombinovať. Na strane povinného pôsobí vecné bremeno vždy „in rem“. Na strane oprávneného
môže pôsobiť „in rem“ alebo „in personam“. Obsahom vecných bremien sú subjektívne práva a
subjektívne povinnosti. Subjektívnou povinnosťou je zákonom uložená miera nutnosti určitého správania

sa alebo určená miera nutnosti niečo konať, niečo strpieť alebo sa niečoho zdržať. Subjektívnej
povinnosti zodpovedá subjektívne právo - zákonom chránená určitá miera možnosti správania sa.
Práva a povinnosti musia byť vymedzené tak, aby v budúcnosti pre účastníkov alebo tretie osoby
nevznikali žiadne pochybnosti, čo je obsahom vecného bremena. Subjektmi vecných bremien je povinná
osoba a oprávnená osoba. Povinná osoba je vždy fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je

vlastníkom príslušnej nehnuteľnosti, ktorá je obmedzená vo výkone vlastníckeho práva. Oprávnenou
osobou je konkrétne určená fyzická osoba alebo právnická osoba, v prospech ktorej sa vecné bremeno
zriaďuje a ktorá aktívne využíva vec. V prejednávanej veci žaloba smeruje proti žalovaným 1/ -
3/,vlastníkom nehnuteľnosti – pozemkov, cez ktoré navrhujú žalobcovia určiť právo prechodu k vlastným
nehnuteľnostiam, teda je daná ich pasívna legitimácia v spore.

31. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva,
dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie, teda oprávnenie zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť aj vydržaním. V zmysle súčasnej právnej úpravy predpokladom tohto
spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov, ak sú splnené aj

ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka.
Zákonnými podmienkami vydržania sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a
spôsobilý predmet vydržania. Pri posudzovaní oprávnenosti držby je potrebné vychádzať zo zásady, že
jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec alebo právo
prisvojuje. Medzi okolnosti, ktoré svedčia o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť ako vec alebo právo

nadobudol.

32. Vecné bremeno je tradičným právnym inštitútom, ktorý v právnej úprave platnej na území Slovenska
v jednotlivých historických obdobiach prešiel výraznými zmenami a po roku 1964 dokonca hroziljeho zánik; k reálnemu „oživeniu“ tohto inštitútu v spoločenských vzťahoch došlo až po roku 1992.
Základné princípy jeho právnej regulácie však platia v podstate od staroveku, cez stredovek, prvú
Československú republiku, obdobie „budovania socializmu“ až po súčasnosť. Charakteristickou črtou

vecných bremien je aj dlhá doba ich trvania. Vecné bremená majú pôvod v rímskom práve a za ich
„právneho predchodcu“ sa považujú služobnosti (servitutes). Služobnosti sa ako vecné práva k cudzej
veci (iura in re aliena) rozvíjali už od rannej rímskej republiky popri vlastníckom práve. Služobnosti tak
boli najstaršími právami k cudzím veciam a zaisťovali vlastníkovi obmedzené panstvo nad susedovým
pozemkom. Služobnosti vtedy veľakrát neboli iba obmedzením vlastníckeho práva, ale niekedy aj

ďalekosiahlym zásahom do cudzej právnej sféry. Podľa rímskeho práva je služobnosťou obmedzené
vecné právo užívať cudziu vec, ktoré je neoddeliteľne spojené s určitým pozemkom alebo s určitou
osobou. Služobnosť je priamo vlastnosťou pozemku, v prospech ktorého sa zriadila, tzv. panujúci
pozemok (praedium dominans) a ako vlastnosť (či doplnok) tohto pozemku prechádza na každého,
kto sa stane jeho pôvodným alebo odvodeným vlastníkom. Pre pozemok zaťažený služobnosťou, tzv.
slúžiaci pozemok (praedium serviens) je služobnosť trvalým bremenom, ktoré obmedzuje každého

jeho vlastníka pri výkone vlastníckeho práva. Služobnosti podľa rímskeho práva vznikali podľa práva
civilného okrem iného aj vydržaním (usucapio, longi temporis praescriptio). V zmysle uhorského práva
„služebnosť je vecné právo na cudzej veci, podľa ktorého niekto v určitom smere užívať môže vec,
ktorá je vo vlastníctve iného, tak, že toto trpieť musí a ktorýkoľvek nový vlastník veci, po prípade musí a
zdržať určitých konaní vzťahom na svoju vec; na služebnosť oprávnenú osobu vo vykonávaní užívania

nikto nesmie rušiť, práve tak ako vlastníka vo vykonávaní práva vlastníctva“. Obdobne ako v rímskom
práve dve hlavné skupiny služobností boli služobnosti pozemkové a služobnosti osobné. Pozemkové
služobnosti sa následne delili na služobnosti poľné a služobnosti domové. Medzi najvýznamnejšie
služobnosti poľné patrili hlavne služobnosť cesty, ktorá umožňovala vlastníkovi panujúceho pozemku
prechádzať cez služobný pozemok pešo alebo na koni (služobnosť chodníka), alebo sa cez neho

prevážať(služobnosťvozovejcesty)aleboceznehohnaťdobytok(právopriehonudobytka).Pozemkovú
služobnosť bolo možné okrem iného nadobudnúť aj vydržaním, ak sa pokojne vykonávala po dobu 32
rokov (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky
zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019).

33. Žalobcovia svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním odvodzovali od právnej
úpravy, ktorá platila ešte v časoch uhorského práva a následne na ňu nadviazal zákon č. 141/1950
Zb. Občiansky zákonník (tzv. stredný Občiansky zákonník), účinný 01.01.1951 do 31.03.1964 (ďalej
len „stredný Občiansky zákonník“). Pozemky žalobcov a pozemky žalovaných, ktorých súčasťou je aj
sporná cesta boli dané do vlastníctva ich právnym predchodcom, a to na základe zákona č. 81/1920

Zb. prídelový zákon. Pôvodne boli tieto nehnuteľnosti zaradené do k. ú. H., čo vyplýva z predloženej
pozemkovoknižnej vložky č. XXX založenej v roku 1935, ktorá bolo súdu predložené spolu s podanou
žalobou. Pôvodne tvorili pozemky jeden celok a zmluvou zo dňa 20.06.1933 a geometrickým plánom bol
rozčlenený medzi starého otca žalobcov 2/ až 4/ A. A., starého otca pôvodnej žalovanej 1/ a žalovaného
2/ H. G., resp. ostatných nových vlastníkov. Údaje o predmetnej kúpnopredajnej zmluve boli zaznamená

v pozemkovoknižnej vložke č. XXX. Starému otcovi žalobcov 2/ až 4/ boli dané do vlastníctva pozemky
na pôvodnej parc. č. XXX/XX, XXX/XX S. XXX/XX. V zmysle predloženej dobovej katastrálnej mapy
podanej žaloby poloha pôvodnej parc. č. XXX/XX zodpovedá terajšie parc. č. P. XXX/X, XXX/X, XXX/X;
pôvodnej parc. č.XXX/XX zodpovedá terajšie parc. č. C-KN XXX, XXX/X) a pôvodnej parc. č. XXX/XX
zodpovedá terajšie parc. č. C-KN XXX, XXX. Starému otcovi pôvodnej žalovanej 1/ a žalovaného 2/ bol

daný do spoluvlastníctva aj pozemok s parc. č. XXX/X, na ktorom sa nachádza sporná cesta v zmysle
súčasného číslovania. Tento pozemok bol podľa pozemkovoknižnej vložky č. XXX založenej v roku 1935
označovaný ako „cesta Lazy“. Z notárskej zápisnice N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, spísanej notárom
H.T.E.vyplýva,žepôvodnážalovaná1/ažalovaný2/vyhlásili,ženadobudlivlastníckeprávonazáklade
vydržania k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C., a to v podiele 1 J. G. z parc. č. EKN XXX/X trvalé

trávne porasty o výmere 106 m2, zapísaného pod B 1 na LV č. XXX pre obec Ihráč, k. ú. C. a k podielu
1/15 T. E., 1/15 A. B. a 1/15 H. B. z parc. č. J. XXX/X ostatné plochy o výmere 1112 m2, zapísaných
na LV č. XXX pre obec Ihráč, k. ú. C., každý rovný dielom po polovici z uvedených spoluvlastníckych
podielov. V uvedenom prípade išlo o vlastníkov, ktorí boli zapísaní ešte pozemkovoknižnej vložke
č. XXX. Pôvodná žalovaná 1/ a žalovaný 2/ osvedčili vydržanie vyššie uvedených nehnuteľností, čo

vyplýva nie len z predloženej notárskej zápisnice, ale aj z výpisu listu vlastníctva č. XXX k údajom
platným dňa 16.04.2020. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že od roku 1935 právni predchodcovia
žalobcovažalovanýchpokojneužívaliavykonávaliúdržbuspornejcesty,ktorábolavrozhodnomobdobí
v pozemkovej knihe príslušne označená. K výraznému prerušeniu pokojného užívania spornej cestydošlo až v roku 2018 zo strany pôvodnej žalovanej 1/, kedy si vystavala hnojisko na pozemku s parc. č.
P. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne 4/, čoho dôsledkom bolo nariadené neodkladné opatrenie v konaní
č. k. 25C/14/2018. S poukazom na uvedené skutočnosti súd ustálil záver, že k uchopeniu vlastníckeho

práva k pozemkom zo strany právnych predchodcov žalobcov a žalovaných a k nerušenému užívaniu
spornej cesty, ako prístupu k nehnuteľnostiam právnych predchodcov žalobcov a žalovaných, došlo
v roku 1935; teda v období platnosti uhorského obyčajového práva na Slovensku do 31.12.1950 a
následneplatnostistrednéhoObčianskehozákonníkavobdobíod01.01.1951do31.03.1964.Súdvtejto
súvislosti vychádzal zo zistenia, že právni predchodcovia žalobcov a žalovaných užívali pozemky od

roku 1933, resp. 1935 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.1933 zaznamenanej v pozemkovoknižnej
vložke č. XXX. V konaní nebolo preukázané, že by právo prechodu a prejazdu predchodcov žalobcov
nebolo všeobecne rešpektované obyvateľstvom obce, títo právo prechodu a prejazdu na pozemkoch
riadne využívali a na svojich nehnuteľnostiach nerušene hospodárili. Toto právo bolo využívané aj
tretími osobami, nakoľko nehnuteľnosti t. č. vo vlastníctve žalovaných boli využívané ako „cesta“, resp.
prístupová cesta k susedným nehnuteľnostiam, aj keď doposiaľ nebola zaradená do siete miestnych

ciest.Právnipredchodcoviažalobcovtedavroku1935začaliužívaťprávoprechoduaprejazdukspornej
ceste za účelom hospodárenia na svojich nehnuteľnostiach. V uvedenom prípade išlo o vecné právo
známe uhorským právom pod pojmom služobnosť, ktorá bola neskôr prebratá stredným Občiansky
zákonníkom známa pod pojmom vecné bremeno. Vydržacia doba podľa uhorského obyčajového práva
platného na Slovensku v tom čase v trvaní 32 rokov by uplynula v roku 1967; v dôsledku ustanovenia

§ 566 ods. 1 a 2 v spojení s § 116 ods. 1 stredného Občianskeho zákonníka však uplynula už dňa
01.01.1961, t. j. najneskôr uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej tzv. stredným Občianskym
zákonníkom počítanej od 01.01.1951. Teda za splnenia všetkých podmienok možno predpokladať,
že ku dňu 01.01.1961 teda došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo strany
právnych predchodcov žalobcov, pričom nebolo sporné, že bola splnená aj podmienka spôsobilého

predmetu vydržania podľa tzv. stredného Občianskeho zákonníka, pretože pozemky nepatrili medzi tzv.
nescudziteľné veci v socialistickom vlastníctve.

34. Spornou otázkou v konaní však ostala neexistencia právneho titulu pre vydržanie vecného bremena,
ktorú opakovane namietal žalovaný 1/. Vo svojom vyjadrení zo dňa 11.06.2020 s poukazom na

judikatúru uviedol, že žalobcov „nemožno považovať za dobromyseľných a to najmä pre úplne chýbajúci
právny titul ohľadom vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu“. Žalovaný 1/ odmietol splnenie
predpokladov vydržania z dôvodu nedoloženie právneho titulu pre vstup do držby práva. Žalovaný
1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal v rámci konania na rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu v Českej republike. Je však potrebné

uviesť, že k otázke vydržania vecného bremena bez existencie právneho titulu nebol ustálený jednotný
názor. Navyše rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu v Českej republike môže mať odlišné stanovisko
k otázke existencie právne titulu (viď. § 1090 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník).
Súd sa preto pre posúdenie neexistencie právneho titulu k otázke výkladu ustanovení Občianskeho
zákonníka o vydržaní oboznámil s rozhodnutím veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024, ktoré bolo publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom R
15/2024. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uviedol v bode 14. odôvodnenia, že „držba je historicky chápaná ako faktický stav, ktorý spočíva vo
vykonávaní faktickej reálnej moci nad vecou s úmyslom mať vec pre seba. Držba preto predpokladá

existenciu dvoch zložiek. Prvou je corpus possesionis, ako faktická moc nad vecou, ku ktorej musí
pristúpiť animus possidendi, ktorý vyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba a nakladať s
ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí de lege lata
nutne opierať o existujúci právny dôvod. Inak povedané na vznik oprávnenej držby postačí naplnenie
zákonnýchpredpokladovdržby,medziktorýmisaexistenciaprávnehodôvodunenachádza.Vsúčasnom

Občianskom zákonníku rozlišujeme len medzi oprávnenou držbou a neoprávnenou držbou. Náš právny
poriadok z tohto pohľadu nerozlišuje medzi držbou titulárnou a držbou vzniknutou na základe tzv.
domnelého titulu, tak ako to robí napr. § 991 Českého občianskeho zákonníka. Oprávnená držba je
založená na objektívne posudzovanej dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí. Právne
predpisy výraz „dobromyseľný“ nevymedzujú, preto východiskom ďalších úvah musí byť jeho význam

v bežnej reči. V Slovníku slovenského jazyka sa tomuto výrazu prisudzuje význam „dobrosrdečný,
dobrácky“ a jeho synonymom je „statočný, poctivý, čestný“; opakom je zas výraz „zlomyseľný“ vo
význame osoby, ktorá si „želá, robí niekomu zle“. Držiteľ je teda dobromyseľný o tom, že mu vec
patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda že svojoudržbou nerobí inému zle, že nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o
to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za
nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda či na jeho správaní

k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného, čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho
dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe. Súd sa v rámci skúmania otázky dobromyseľnosti zameriava
na skúmanie poctivosti konania držiteľa z objektívneho hľadiska a nie na skúmanie (ne)existencie
právneho titulu. Ako je už uvedené vyššie, je to dané tým, že na vznik držby nie je nevyhnutná existencia
právneho dôvodu jej uchopenia a právny dôvod jej uchopenia je/môže byť len jedným z dôkazných

prostriedkov, osvedčujúcich oprávnenosť držby. Pokiaľ platnosť právneho dôvodu uchopenia držby nie
je rozhodujúcim kritériom pre skúmanie dobromyseľnosti držiteľa o oprávnenosti jeho držby potom ani
právny omyl nie je - z hľadiska platnosti a existencie právneho dôvodu uchopenia držby - rozhodujúci bez
ohľadu na to, či je ospravedlniteľný alebo neospravedlniteľný. Neexistencia alebo neplatnosť právneho
titulu teda sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu
vec alebo právo patrí, a teda že vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej viere

t. j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe uvedeného je možné aj
naďalej zotrvávať na názore, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ
preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace
o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R
45/1986). Poctivosť konajúceho účastníka občianskoprávneho vzťahu má pri skúmaní dobromyseľnosti

držiteľa nepochybne zásadnejší význam, ako (ne)existencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad
vydržania zákon de lege lata nestanovuje“. V bode 15. odôvodnenia predmetného rozhodnutia veľký
senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa ďalej priklonil „k ostatným súdnym rozhodnutiam, ktoré
fundamentálne reflektujú staršiu, vychádzajúc pritom z interpretácie ustanovenia § 134 ods. 1 v spojení
s § 130 ods. 1 OZ, z ktorých ustanovení platný právny titul ako predpoklad pre dobromyseľnosť držiteľa,

resp. oprávnenosť držby nevyplýva. Na historickom pozadí nie nepodstatnou je tiež okolnosť, že ani v
minulosti (podľa slovenského, resp. uhorského práva) právny titul nebol podmienkou držby. Nedostatok
právneho titulu (napr. ústna kúpna zmluva nehnuteľnosti) preto pre účely vydržania nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť (iba) jedným z dôkazov
preukazujúcich oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. Za poctivý spôsob nadobudnutia

veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi“. Z ďalšieho odôvodnenia
vyplýva, že „nedostatok právneho titulu preto pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby, nakoľko právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť
držiteľa a oprávnenosť držby. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie,
ktoré je v súlade s dobrými mravmi, nie je contra legem alebo fraudem legis“. Na základe vyššie

uvedených skutočnosti a právne záväzného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zrejmé,
že k vydržaniu vlastníckeho práva nie je potrebný právny titul, a to ani za čias platnosti uhorského
obyčajového právo, resp. stredného Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že stredný
Občiansky zákonník zaviedol pre posúdenie dobromyseľnosti držby pravidlo zakotvené v ustanovení
§ 145 ods. 2, podľa ktorého sa v pochybnostiach považuje držba za oprávnenú, t. j. dobromyseľnú.

V súčasnosti platný Občiansky zákonník prevzal túto zásadu v plnom rozsahu, keď zhodné pravidlo
je ustanovené v § 130 ods. 1 OZ. Vyššie citované rozhodnutie veľkého senátu je podľa § 48 ods. 3
CSP záväzné pre ostatné senáty dovolacieho súdu, ide súčasne aj o rozhodnutie publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Na uvedenom nič nemení ani
odlišný názor dvoch členov veľkého senátu, nakoľko títo boli prehlasovaní väčšinou členov.

35. Súd má za to, že vyššie uvedené závery rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky je možné aplikovať na predmetný prípad, pre ktorý slovenský právny poriadok a ani ustálená
judikatúra veľkého senátu nevyžaduje pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním právny titul.
Pri výklade ustanovenia § 134 OZ je potrebné toto aplikovať aj na posudzovanie vydržania práva

zodpovedajúce vecnému bremenu tak, ako na uvedené odkazuje ustanovenie § 151o ods. 1 druhá
veta OZ. Súd má za to, že žalobcovia, resp. ich právny predchodcovia dlhodobo realizovali výkon
práva zodpovedajúci vecnému bremenu, a to právo prechodu a prejazdu, bez akýchkoľvek sporov,
čestne a v súlade s dobrými mravmi, čim na základe realizácie dobromyseľnosti došlo k vzniku vecného
bremena vydržaním. V druhej vete § 130 ods. 1 OZ je ustanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že

v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Dobromyseľnosť ako vnútorné psychické
presvedčenie držiteľa sa totiž preukazuje len nepriamo na základe vonkajších okolností a preto sa z
hľadiska dokazovania ukladá dôkazné bremeno tomu, kto namieta oprávnenosť držby. Súd ustálil záver,že v konaní nebola preukázaná nedobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov, čim je naopak daný
predpoklad oprávnenej držby v predmetnej veci.

36. Súd mal ďalej preukázané, že vecné bremeno v spočívajúce v práve prechodu a prejazdu nebude
vžiadnomsmereobmedzovaťpovinnýchzvecnéhobremena,t.j.žalovaných,nakoľkosamotnýprechod
a prejazd cez pozemky žalovaných sa dlhodobo realizuje, ide o cestu, ktorá slúžila a naďalej slúži ako
prístup k okolitým nehnuteľnostiam a zároveň zabezpečuje prístup k rezervoáru pitnej vody pre obec C..
Obec v rámci zimnej sezóny vykonáva údržbu tejto cesty, túto cestu využívajú elektrikári a aj súkromné

osoby, čo vyplýva z vyjadrení strán sporu a aj z predložených čestných prehlásení S. W. a H. E., ktoré sú
súčasťou súdneho spisu. Nie len samotné užívanie, ale aj údržbu tejto cesty vykonávali aj žalobcovia,
čo vyplýva z predložených čestných prehlásení. Uvedenú cestu využíva aj žalovaný 1/, ktorý nesúhlasil
s podanou žalobou, a to na prejazd motorovým vozidlom k svojej nehnuteľnosti, čo nebolo v konaní
sporné. Z uvedených dôvodov takéto vecné bremene nebude predstavovať žiadny zásah do práva
žalovaných na súkromie. Aj napriek uvedeným skutočnostiam predmetnú cesta z hľadiska právneho

stavu nemožno považovať za verejnú miestnu komunikáciu. Je žiaduce, aby táto cesta bola aj naďalej
prístupná, a to nie len z dôvodu prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov a bezproblémového prístupu k
rezervoáru pitnej vody, ale aj z dôvodov požiarnej bezpečnosti, aby nedošlo k prípadnému ohrozeniu
života a zdravia ľudí. Pre posúdenie nevyhnutnej cesty k nehnuteľnosti (stavby rodinného domu)
žalobcu 1/, ktorú namietal právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 07.08.2024 je potrebné

uviesť, že zabezpečenie riadneho výkonu vlastníckeho práva vlastníka stavby spočíva nielen v práve
vlastníka stavbu užívať, ale aj v povinnosti zabezpečovať jej riadnu údržbu. Táto povinnosť vlastníkovi
stavby vyplýva z § 86 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon), ktorý ukladá stavebníkovi v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom
a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) udržiavať stavbu v

dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo
k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. So
zabezpečením uvedených povinností je neodmysliteľne spojené aj právo súvisiace z bezproblémovým
príjazdom nie len vlastníka stavby, ale aj prípadných záchranných zložiek. Súd ďalej dáva do pozornosti,
že právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom

priľahlého pozemku. Súdna prax pri aplikácii § 151o ods. 3 OZ používa širší výklad v prospech
vlastníkov stavieb a tak priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý
k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, to znamená aj
pozemky vzdialenejšie. Keďže účelom prístupu spočívajúceho v práve cesty v zmysle § 151o ods.
3 OZ je zabezpečenie prístup k verejnej komunikácii, priľahlými pozemkami sú všetky pozemky,

cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať. Právo cesty v prospech vlastníka
môže súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zriadiť aj vtedy, keď je táto stavba obklopená
pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane
k verejnej komunikácii. Z uvedeného je zrejmé, že vlastník stavby musí mať zabezpečený prístup
k verejnej komunikácii. Vyššie uvedené skutočnosti by však nadobúdali väčšie právneho významu

predovšetkým až vtedy, keby súd uvažoval o zriadení vecného bremena v zmysle alternatívneho petitu
pripustenej žaloby. To rovnako platí pri posúdení otázky, či prístup vlastníka nehnuteľností nemožno
zabezpečiť inak. Vykonanou obhliadkou a jej fotodokumentáciou však bolo jednoznačne preukázané
že neexistuje iná prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobcov, ako cez nehnuteľnosti žalovaných. T.
č. sa prístup k nehnuteľnostiam žalobcov realizuje cez pozemky žalovaných tak, ako sa má určiť, že

došlo vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, pričom sa tento prístup takto realizoval
aj v minulosti a žalovaní, resp. ich právny predchodcovia tento prístup umožňovali, a to až k vrchným
poľnohospodárskym nehnuteľnostiam. Súd v závere v rámci úvah a z doposiaľ zistené skutkového
stavu konštatuje, že pre zastabilizovanie sporov spočívajúcich v práve prechodu a prejazdu, možných
budúcich sporov a vo verejnom záujme je potrebné, aby otázky prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov

cez nehnuteľnosti žalovaných boli riešené formou vecného bremena, a to aj v prípade, pokiaľ by súd
neurčil, že došlo k vydržaniu právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu, nakoľko podľa názoru súdu
sú na to splnené všetky zákonné podmienky podľa § 151o ods. 3 OZ. Skúmanie splnenia konkrétnych
podmienok požadovaných v § 151o ods. 3 OZ však nebolo účelom dokazovania súdu.

37. K namietanej snahe žalobcov uzatvoriť pred pojednávaním zmluvu o zriadení vecného bremena zo
stranyprávnehozástupcužalovaného1/nezakladádôvod,prektorýbyexistovalipochybnostiovydržaní
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Práve snaha žalobcov o urovnanie sporov mimosúdne by
predišla dlhoročnému súdnemu konaniu a zachovaniu právnej istoty nerušeného prechodu a prejazducez pozemky žalovaných. Podľa názoru súdu je povinnosť nie len strán sporu, ale aj súdu riešiť
spory mimosúdne a motivovať strany k zmieru bez ďalšieho zbytočného predlžovania súdneho konania
v súlade so zásadou hospodárnosti konania a prejednania veci bez zbytočných prieťahov.

38. Súd v priebehu konania vykonal rozsiahle dokazovanie, no nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku
ktorých by žalobcom nepatril požadovaný nárok v podanej žalobe. Na základe vyššie uvedeného
mal súd za dostatočne preukázané, že nárok žalobcov uplatňovaný v žalobe je dôvodný, a preto
z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal všetky dôkazy, nakoľko by ich vykonanie neprinieslo

iný výsledok rozhodnutia vo veci samej a bolo by nadbytočné a neúčelné. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na nevykonanie navrhovaných dôkazov zo strany právneho zástupcu žalovaného 1/, ktorý na
pojednávaní dňa 07.08.2024 žiadal vypočuť geodéta, znalca a predloženie kolaudačného rozhodnutia
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu 1/ (rodinný dom a garáž). K vykonaniu dôkazu výsluchom geodéta
a znalca je potrebné uviesť, že súd pristúpi k ich výsluchu len za predpokladu, keď účastník konania
namietne podstatné výhrady znaleckého posudku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu

činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21 Cdo 2458/2009 podľa ktorej „Soud nesmí
ve smyslu ustanovení § 127 odst. 1 věty čtvrté OSŘ upustit od výslechu znalce (a spokojit se s
písemným posudkem znalce) mimo jiné tehdy, vznáší-li účastník řízení proti závěrům znalce podstatné
(zdůvodněné) výhrady, jejichž vyjasnění je pro rozhodnutí ve věci samé podstatné, a to i v případě,
že soud jinak nemá pochybnosti o správnosti písemného posudku“. Právny zástupca žalovaného

1/ v konaní nepreukázal dôvodnosť predložených námietok a existenciu podstatných výhrad, či už
voči vypracovaným geometrickým plánom, alebo voči znaleckému posudku. Strany konania boli v
rámci úkon súdu oboznámený s tzv. koncentračnou zásadou, na ktorú súd upozornil na pojednávaní
dňa 07.08.2024. Zo súdneho spisu je zrejmé, že tak ako geometrický plán vyhotoviteľa O. B. A., B.
číslo XXXXXXXX-XX/XXXX a geometrický plán číslo XXXXXXXX-X/2024, tak aj znalecký posudkok

znalca C. T. B. č. XX/XXXX zo dňa 13.03.2024, boli súdu zo strany právneho zástupcu žalobcov
predložené podaním a jeho príloh zo dňa 03.05.2024, čim bol žalovanému 1/, resp. jeho právneho
zástupcovi poskytnutý dostatočný časový priestor na vykonanie navrhovaných dôkazov výsluchom.
Právny zástupca žalovaného 1/ taktiež v konaní nepreukázal dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie
dôkazu oboznámením sa s kolaudačným rozhodnutím k nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu 1/. Podľa

názoru súdu uvedená skutočnosť nemá pre dôvodnosť podanej žaloby z pohľadu určenia práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním žiadny právny význam. Pre žalobu je podstatná len
tá skutočnosť, že žalobca je vlastníkom rodinného domu v zmysle listu vlastníctva č. XXX na základe
konštitutívneho zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd ďalej uvádza, že neprihliadol
napredloženýznaleckýposudokznalcaC.T.B.č.XX/XXXXzodňa13.03.2024atentodôkaznevykonal,

nakoľko nedošlo ku konštitutívnemu zriadeniu vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 OZ a právna
úprava pri vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu náhradu nepredpokladala. Súd v závere
uvádza, že upustil od výsluchu svedka A. G., nar. XX.XX.XXXX, predvolaného na pojednávanie dňa
09.02.2023, ktoré bolo zrušené zo strany súdu. Dôvodom upustenie od výsluchu nebola len skutočnosť,
že žiadna zo strán sporu nežiadala následne doplniť dokazovanie výsluchom predmetného svedka, ale

aj dostatočne preukázaný skutkový stav so strany súdu pre rozhodnutie vo veci, pričom by ani jeho
prípadným výsluchom nemohlo dôjsť k takej zmene úvah súdu o správnosti záverov odôvodnenia tohto
rozhodnutia, ktorá by spochybnila úsudok súdu o potrebe vyhovenia predmetnej žaloby.

39. Na základe vyššie uvedených skutočností, vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd

žalobcom vyhovel a určil, že na pozemkoch v k. ú. C., s parc. č. J. XXX/X - ostatná plocha o výmere
1112 m2 (evidovaný K. L. M. N. G., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX) a s parc. č. J.
XXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 27 m2 (evidovaný K. L. M. N. G., katastrálnym odborom na
liste vlastníctva č. XXX) viazne v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne vyhotoviteľa O. B. A., B.
číslo XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý úradne overil dňa 06.03.2024 pod číslom O./XXXX K. L. M. N. G.,

katastrálny odbor, vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu tak, ako je uvedené
v I. výroku tohto rozhodnutia. Súd dopĺňa, že oprávnený z vecného bremena nie sú len žalobcovi, ale
aj všetci tí, ktorí vstúpili, resp. ešte len vstúpia do vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnostiam, v prospech
ktorých došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

40. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. Citované ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 CSP predpokladá rozhodovanie súdu o trovách konania v
dvoch fázach (v prvej fáze v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je rozhodnuté o tom, komu sa priznáva

nárok na náhradu trov konania a v druhej fáze bude rozhodnuté o samotnej výške náhrady trov konania,
a to po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Pokiaľ ide o výrok o trovách
konania súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel, priznal žalobcom
ako úspešnej strane sporu proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je
povinný nahradiť žalovaný 1/ tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozhodnutia, pričom o výške náhrady

trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Aj keď
na žalovanej strane vystupovali aj žalovaní 2/ a 3/ súd voči nim neuplatnil zásadu úspešnosti v konaní,
nakoľko v záveroch súdneho konania súhlasili s podanou žalobou a o celkovom priebehu konania neboli
dostatočne informovaní zo strany právneho zástupcu žalovaného 1/, ktorého plnú moc aj následne dňa
11.06.2024 odvolali. Navyše právny zástupca žalobcov si voči žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov

konanie neuplatnil.

42. Súd v predmetnom konaní vykonal aj obhliadku na mieste samom dňa 29.11.2022, v súvislosti
s ktorou vznikli štátu trovy konania. Súd preto priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému 1/ ako neúspešnej strane sporu z dôvodu vniknutých trov za cestu služobným autom

tunajšieho súdu na obhliadku na mieste samom v zmysle III. výroku tohto rozhodnutia. O výške náhrady
trovkonaniarozhodnevzmysle§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Dňa 10.02.2023 bola súdu doručená žiadosť A. G. o náhradu za čerpanie dovolenky z dôvodu

účasti na pojednávaní dňa 09.02.2023 o 9:15 hod., ktoré bolo zrušené bez jeho vyrozumenia o zrušení
pojednávania. Súd v tejto veci uvádza, že svedok nemá nárok na svedočné pri čerpaní dovolenky,
nakoľko na tento účel sa mu poskytuje náhrada mzdy zo strany zamestnávateľa. V zmysle § 116
ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho
priemerného zárobku. V zmysle § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu

účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
Z uvedeného je zrejmé, že svedkovi za čas strávený na dovolenke nemôže byť priznané svedočné
v zmysle § 258 ods. 1 CSP, nakoľko mu preukázateľne nevznikla ušlá mzda a na účel čerpania
dovolenky sa mu poskytuje náhrada mzdy. Svedok by mal nárok na svedočné len za predpokladu,
že mu zamestnávateľ poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon občianskych

povinností (činností svedka), ak túto činnosť nemožno vykonávať mimo pracovného času. Pracovné
voľno poskytuje zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak iný osobitný predpis alebo kolektívna zmluva
neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak (§ 136 ods. 1
Zákonníka práce). Cestovné a ušlú mzdu tak poskytne zamestnancovi (svedkovi) súd v podobe
svedočného. Zamestnávateľ na tento účel poskytuje údaje pre výpočet svedočného. Zamestnanec sa

tlačivom preukáže jednak na ospravedlnenie svojej neprítomnosti v určený deň a jednak na poskytnutie
údajov na jeho odškodnenie z dôvodu činnosti svedka, ktoré potvrdí súdu zamestnávateľ. Svedok súdu
vzákonnej10-dňovejlehote(§285ods.3CSP)nepreukázal,žebymuzamestnávateľposkytolpracovné
voľno bez náhrady mzdy za účelom činnosti svedka pred súdom, a preto súd svedkovi svedočné
nepriznal tak, ako je uvedené v IV. výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Žiari nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 CSP).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti).