Rozhodnutie – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209282
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223209282.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: Generali Česká pojišťovna,
a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca
prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu,
so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, zastúpeného: JUDr. Jozef Barabás,
advokát, so sídlom Letná 45, Spišská Nová Ves, IČO: 50 076 477, proti žalovanému: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpenému: JUDr. Matúš Hrib, advokát so sídlom Tehelná 46,
Bardejov, IČO: 42 246 237, o zaplatenie 87 900,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 43 950,49 eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 43 950,49 eur od 04.10.2023 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 300
eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku
a ďalšie splátky vždy do 20. dňa, toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného zaplatenia s tým,

že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi priznáva n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej

sumy, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.07.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy vo výške 87.900,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 87.900,98 eur
odo dňa podania žaloby na súd do zaplatenia. Voči žalovanému si zároveň uplatnil nárok na náhradu
trov konania.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.12.2021 s účinnosťou od 24:00 hod. dňa 19.12.2021
uzatvorila spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s. so spoločnosťou Generali Česká pojišťovna a.s. zmluvu
o predaji podniku, predmetom ktorej bol prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa
Generali Poisťovňa a.s., ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov obchodnej spoločnosti, pričom práva a
povinnosti dotknuté predajom podniku spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s na území Slovenskej

republiky vykonáva prostredníctvom svojej organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne
z iného členského štátu. Žalobca uzavrel s poistníkom A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Hrabovec
123, 086 11 Hrabovec poistnú zmluvu č. 2405199619, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. CITROEN C4, VIN: D. s
EČV: E. XXX F. (ďalej len „poistené vozidlo“); so začiatkom poistenia odo dňa 23.05.2016 (ďalej len
„poistná zmluva“). Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Dňa 09.09.2018 žalovaný ako

vodič poisteného vozidla v úseku cesty medzi obcami Hrabovec a Bardejov neprispôsobil rýchlosť
jazdy svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky, v dôsledku čoho s vozidlom pri prejazde tiahlejpravotočivej zákruty dostal šmyk, zišiel mimo cesty a pravou bočnou stranou vozidla narazil do stromu.
Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu žalovaného a k ťažkému zraneniu spolujazdkyne G. H.,
nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomB.XX/XX,XXXXXC..ZreláciedopravnejpolícieOkresnéhodopravného

inšpektorátu v Bardejove č. k. ORP-50/DI-BJ-2018 vyplýva, že žalovaný bol na mieste dopravnej
nehody podrobený dychovej skúške s nameranou hodnotou 0,66mg/l alkoholu v dychu. Žalovaný svojim
konaním spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania
a v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával inú činnosť, pri
ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si v súlade s ustanovením § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004
Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uplatnila náhradu škody u žalobcu z
poistnej zmluvy. Po nahlásení poistnej udalosti vykonal žalobca šetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 70.650,64 eur a následne

dňa 27.07.2020 poukázané na účet určený VŠZP. Súdom ustanovený opatrovník poškodenej I. H. si
v súlade s trestným rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/72/2019 uplatnil prostredníctvom
svojho právneho zástupcu u žalobcu nárok na náhradu škody na zdraví poškodenej. Po nahlásení
poistnej udalosti vykonal žalobca šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné
plnenie. Poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 13.738,00 eur a následne dňa 09.04.2021 poukázané

naúčetprávnehozástupcuotcapoškodenej.Sociálnapoisťovňasivsúladesustanovením§238zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov uplatnila u žalobcu z poistnej
zmluvy náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou nemocenských dávok poškodenej. Po nahlásení
poistnej udalosti vykonal žalobca šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné
plnenie. Poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 2.665,47 eur a následne dňa 16.11.2020 poukázané

na účet určený Sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa si tiež v súlade s ustanovením § 238 zákona
o sociálnom poistení uplatnila u žalobcu z poistnej zmluvy náhradu škody, ktorá vznikla výplatou
dôchodkových dávok poškodenej. Po nahlásení poistnej udalosti vykonal žalobca šetrenie potrebné na
zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 846,87
eur a následne dňa 02.11.2021 poukázané na účet určený Sociálnou poisťovňou. Nakoľko žalovaný

preukázateľne viedol v čase dopravnej nehody poistené motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky,
žalobca si voči nemu uplatňuje nárok na náhradu poskytnutého poistného plnenia. Žalobca si zároveň
uplatnil úrok z omeškania odo dňa podania žaloby na súd, t.j. 9 % ročne počítaným zo sumy 87.900,98
eur odo dňa podania žaloby na súd do zaplatenia.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu potvrdenie o poistení, oznámenie škody
z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 09.09.2018,
reláciu dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody, rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k.
2T/72/2019 – 245 zo dňa 28.10.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 8To/4/2020 – 295 zo
dňa 27.05.2020, fotodokumentáciu dopravnej nehody, výzvu VšZP na úhradu vynaložených nákladov

za poskytnutú zdravotnú starostlivosť s vyčíslením nákladov, likvidačnú správu, oznámenia o likvidácii
poistnej udalosti, výzvy na úhradu, lekárske správy, znalecký posudok č. 20/2018 vypracovaný MUDr.
Patrikom Grohoľom, potvrdenia o prevode, rozhodnutie ÚPSVaR Bardejov č. BJ1/OPPnKŤZPaPČ/
SOC/2020/43652 č.z. 2020/171910 zo dňa 22.06.2020, osobný list dôchodkového poistenia, potvrdenie
ÚPVaR Bardejov o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a oznámenie

o zmene veriteľa.

4. Tunajší súd podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 1C/8/2023 –
97 zo dňa 21.09.2023.

5. Proti vydanému platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný, čím došlo k zrušeniu platobného
rozkazu. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko nezohľadňuje
súdnu prax pri uplatňovaní regresných nárokov, teda po právnej stránke je voči žalovanému likvidačný.
Poukázal na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 377/2018-52 zo dňa 31.01.2019
akoajvrozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo/204/2014.Ďalejuviedol,žesijevedomýdôsledkov,

ktoré nastali jeho pričinením. Tieto ľutuje a bude ľutovať celý život. Chvíľka nerozvážnosti mala fatálne
dôsledky pre jeho blízku priateľku, jej rodinu, rodinu žalovaného i jeho samotného, a to až do takej
miery, že sám mal vážne sklony svoj život ukončiť. Žalovaný mal z dôsledkov nehody vážne psychické
problémy, snažil sa čo najviac byť s poškodenou i vysporiadať sa sám so sebou. Napokon cestu zuvedeného našiel cez farára Kuffu, kde sa podrobil prísnemu režimu, modlitbám a pomoci núdznym.
Následne si odpykal trest odňatia slobody a po prepustení po necelých 7 mesiacoch začal nový život,
kedy postupne začal pracovať vo svojom odbore a napokon si našiel aj manželku, s ktorou sa zosobášil

v máji tohto roku. Žalovaný je tak čerstvo ženatý v očakávaní prírastku do rodiny a v snahe viesť riadny
rodinný život a byť čo najväčším prínosom pre svoje okolie. Žalovaný si uvedomuje výšku nákladov
spojenú s liečením poškodenej ako ďalších nákladov, hlavne rodiny poškodenej, Sociálnej poisťovne a
v neposlednom rade i vlastnej rodiny. K nehode došlo v čase keď sa žalovaný blížil veku 21 rokov a
teda nemal žiadne majetky, ani príjmy či úspory. Výška plnenia požadovaná žalobcom nie je jediným

záväzkom žalovaného, nakoľko v rámci právoplatného trestného rozsudku zo dňa 28.10.2019 (č.k.
2T/72/2019-45) bol zaviazaný k nasledovným plneniam: - G. H. sumu 43.445,16 eur - VšZP a.s. sumu
27.504,96 eur - Sociálnej poisťovni sumu 610,48 eur. Tieto záväzky spolu so žalovanou sumou ďaleko
prekračujú 100 tisíc eur, pričom žalovaný nemá pri všetkej možnej ochote možnosť uvedené zaplatiť,
nakoľko takým majetkom nedisponuje a vzhľadom na pomery v mieste bydliska ide o celoživotné úspory
resp. náklady na kúpu nehnuteľnosti na bývanie, ktoré ľudia splácajú celoživotnými hypotékami. Príjem

žalovaného zo živnosti je zhruba 700 € a pokiaľ by dlh splácal sumou napr. 200 € mesačne, tak by
uvedené len na istine trvalo 439 a pol mesiaca, teda 36,5 roka, nehovoriac o ďalšom dlhu, ktorý vyplýva
z trestného rozsudku. Takmer celý svoj produktívny vek by teda žalobca musel splácať tieto dlhy a pokiaľ
by sa k uvedenému zarátalo aj príslušenstvo v podobe úrokov a trov, tak by uvedené zrejme nesplatil ani
do odchodu do dôchodku. Vzhľadom na uvedené považujeme výšku regresnej náhrady za likvidačnú,

čo je v rozpore s jej účelom, pričom si žalovaný uvedomuje a nespochybňuje záver Ústavného súdu
SR v tom ohľade, že regres má plniť aj výchovnú funkciu. K nehode došlo veľmi nešťastne v ranných
hodinách, kedy na požiadavku poškodenej G. H. ju žalovaný viezol motorovým vozidlom svojho otca
z Obce Hrabovec do neďalekej Obce Hažlín, kde bývala s rodičmi. Žalovaný uvádza, že večer pred
nehodou boli spolu v meste (Bardejov), dali si aj nejaký pohár vína a z mesta sa vzhľadom na konzumácii

alkoholu nechali odviesť taxíkom. Žalovaný neodhadol to, že nad ránom nebol úplne triezvy a sadol do
auta, pričom na ceste medzi Obcami Hrabovec a Komárov na klzkom povrchu sa vozidlo dostalo do
šmyku, pričom následne skončilo mimo cesty a náraz bol veľmi nešťastný. Na tieto okolnosti prihliadal aj
Okresný súd Bardejov a napokon aj Krajský súd v Prešove, ktorý zmiernil pôvodný nepodmienečný trest
z 24 mesiacov na 12 mesiacov nepodmienečne. Mimo okolností vzniku škody žalovaný poukazuje aj na

to, že sa o svoju dobrú priateľku zaujímal, chodil ju navštevovať predovšetkým do Zborova a veril, že sa
jej stav môže zlepšiť, k čomu žiaľ nedošlo. K ostatným okolnostiam celej situácie sa už žalovaný vyjadril
úvodom. Žalovaný zdôraznil, že do auta nesadol priamo z baru či po požití alkoholu, že jeho schopnosť
posúdiťtriezvosťbolaovplyvnenánedostatkomskúseností.Podotýka,žepillenvýnimočne,nevysedával
v krčmách. Je z veriacej rodiny, má 4 súrodencov a bol vedený k zodpovednosti. K tomu, že do auta

sadol ho viedla požiadavka poškodenej, na čo sa nevyhovára, ale ako dobrý priateľ je chcel vyhovieť.
Predmetné okolnosti taktiež svedčia o tom, že vo chvíli nerozvážnosti, došlo k tragickým dôsledkom,
avšak žalovaný sa k veci postavil ľudsky zodpovedne ako bol vychovaný, pri vyšetrovaní spolupracoval,
v súdnom konaní sa priznal, uznal všetky škody a snažil sa svoj život dať do poriadku, čo sa mu zrejme
aj darí, nakoľko pracuje a založil si aj rodinu. Žalovaný nevlastní žiaden majetok, prostriedky k výkonu

živnosti mu poskytol jeho otec a túto vykonáva aj v jeho priestoroch doma v Obci Hrabovec. Bez tejto
pomoci by ani túto činnosť vykonávať nemohol. S manželkou majú v prenájme obecný byt (Hrabovec),
za ktorý obci platia sumu 390 € mesačne. Mimo to má bežné výdavky na stravu, hygienu, ošatenie,
cestovanie a pod.. Príjem žalovaného sa pohybuje na úrovni 700-800 € a príjem manželky, ktorá pracuje
v Bardejove ako administratívna pracovníčka skladu je na úrovni 700 €. Zo spoločných príjmov platia

svoje výdavky na bývanie, a bežný život, pričom zo zarobených prostriedkov im nazvyš veľmi neostáva,
pričom toho času už manželku musí zariaďovať výbavu pre očakávaný prírastok. Žalovaný je veľmi
vďačný podpore svojej manželky, avšak tá nezodpovedá za jeho dlh, ktorý vznikol niekoľko rokov pred
vznikom manželstva, kedy ani nemali partnerský vzťah. Manželka žalovaného pristúpila aj k podaniu
návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu výkonu podnikania žalovaným.

Manželka žalovaného je tehotná a očakávaný termín pôrodu je vo februári 2024, pričom so zvýšenými
výdavkami, pokiaľ ich nezvládnu, zrejme pomôžu rodiny. Škodu spôsobil žalovaný aj svojim rodičom,
bolo zničené ich auto, museli mu finančne pomáhať - živiť ho po nehode a uhrádzať aj výdavky, na ktoré
v tom čase nemal prostriedky, keďže nebol schopný pracovať, následne bol niekoľko mesiacov u farára
Kuffu v Inštitúte Krista Veľkňaza a následne vo výkone trestu odňatia slobody. V neposlednom rade je

žalovaný zaviazaný k náhrade škody aj voči poškodenej, resp. jej rodine. Žalovaný si vzhľadom na svoju
súčasnú situáciu, ako aj na skorú zmenu pomerov v jeho rodine, kedy bude vyživovať manželku i dieťa,
nevie predstaviť, ako by mohol splácať svoje dlhy. Žalovaný napokon uvádza, že jeho príjem zodpovedá
miestnym podmienkam a v zamestnaní by podľa jeho vedomostí vyšší príjem nedosiahol, navyše je privýkone svojej živnosti len v začiatkoch, kedy treba počítať s postupným nárastom dôvery v jeho služby u
zákazníkov. Žalovaný žije pomerne skromne, peniaze nemíňa na zbytočnosti. Pokiaľ žalobca neprejaví
záujem o zmier, žalovaný navrhuje, aby súd po zvážení všetkých okolností a možností redukoval nárok

žalobcu na úroveň 15.000 eur na istine. Pokiaľ by uvedené žalovaný splácal v splátke 150 eur mesačne,
tak by dlh uhradil za 10 a štvrť roka. Žalovaný k odporu proti platobnému rozkazu priložil sobášny list,
potvrdenie o príjme J. B. a nájomnú zmluvu zo dňa 31.03.2023.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu zo dňa 29.11.2023 uviedol, že pri uplatnení nároku

postupoval plne v súlade tak s existujúcou právnou úpravu ako aj aktuálnou judikatúrou, zohľadňujúc
výšku doposiaľ poskytnutého poistného plnenia, výšku nastavenej rezervy predstavujúcej očakávanú
výšku v budúcnosti poskytnutého poistného plnenia zo vzniknutej poistnej udalosti i osobitosti
konkrétneho prípadu. Pri dopravnej nehode, ktorú zapríčinil žalovaný pod vplyvom alkoholu došlo k
ťažkému zraneniu spolujazdkyne Klaudie Šimičekovej. Poškodená zostala po dopravnej nehode v
bdelej kóme, vyžadujúc si 24-hodinovú opateru spojenú s vysokými nákladmi za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť. Aktuálne nastavená rezerva, predstavujúca predpokladané náklady spojené s poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou, s výplatou nemocenských dávok, liečebnými nákladmi a pod. predstavuje
sumu 222.862,84 eur, ktoré postupne za spoločensky neprípustnú nerozvážnosť žalovaného znáša
žalobca. Ak by žalobca po výplate jednotlivých plnení uplatnil celý nárok, mohol by žalobca uvažovať
o tom, či takto uplatnené nároky by neboli napriek preukázanej zodpovednosti pre žalovaného

likvidačné. I v tomto prípade by bolo okrem majetkových pomerov žalovaného potrebné zohľadniť mieru
spôsobených následkov či okolnosti, za ktorých k dopravnej nehode a následnému vzniku regresného
nároku došlo. Žalovaný bol na mieste dopravnej nehody podrobený dychovej skúške s pozitívnym
výsledkom 0,66 mg/l alkoholu v dychu, čo predstavuje 1,38 promile alkoholu v krvi. Nameraná hodnota
nepredstavuje „len“ zvyškový alkohol, jeho schopnosti viesť motorové vozidlo boli značne obmedzené.

Preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že len „neodhadol to, že nad ránom nebol úplne triezvy a sadol
do auta“. Takisto informácia o tom, že o odvoz v ranných hodinách mala požiadať poškodená je právne
irelevantná, nakoľko túto jednak nie je možné s ohľadom na zdravotný stav poškodenej overiť, jednak
nie je rozhodujúca pre právne posúdenie skutku. Žalovaný (a to bez ohľadu na to, či poškodená mohla
predpokladať, že je žalovaný stále pod vplyvom alkoholu) bol tým, kto napriek vysokej hodnote alkoholu

v krvi, uvedomujúc si možné následky, viedol motorové vozidlo. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby
rovnako ako údajne večer pred tým privolal taxík, ktorý by poškodenú bezpečne odviezol domov. Takisto
mohol požiadať iného člena domácnosti s platným vodičským oprávnením o pomoc, čím by bolo možné
predísť nezvratným následkom jeho konania. Na základe uvedeného je podľa názoru žalobcu tiež z
pohľadu posúdenia okolností vzniku dopravnej nehody/poistnej udalosti nepodstatné to, či žalovaný

sadol do auta priamo z baru po požití alkoholu alebo až s odstupom pár hodín, kedy si vzhľadom na
hodnotu alkoholu v krvi musel byť vedomý, že nie je triezvy, a teda nie je schopný bezpečne viesť
motorové vozidlo. Spôsobené následky sú v oboch prípadoch rovnako závažné. Aj poškodená, rovnako
ako žalovaný, by pravdepodobne chcela viesť usporiadaný rodinný život (v čase dopravnej nehody
očakávala príchod bábätka), no to jej v dôsledku nerozvážneho konania zo strany žalovaného nebolo a

veľmi pravdepodobne ani nikdy nebude umožnené. Rodičia poškodenej namiesto starostlivosti o vnúča
a pomoci pri výchove, zabezpečujú každodennú starostlivosť o dcéru vo vegetatívnom stave, ktorej stav
tak ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie je nezvratný. Nezodpovedné konanie žalovaného, aj keď v
relatívne nízkom veku, malo negatívny dopad nie len na život a zdravie poškodenej, ale aj jej rodinných
príslušníkov a nenarodeného dieťaťa. Vychádzajúc z podanej žaloby či z oznámení o likvidácii poistnej

udalosti číslo 6401084218 zaslaných priamo žalovanému, všetky nároky priznané v trestnom konaní boli
v plnej výške uplatnené u žalobcu ako povinného zmluvného poisťovateľa z uzatvorenej poistnej zmluvy.
Žalobca vyplatil namiesto žalovaného: • poškodenej G. H. k rukám otca poškodenej sumu 13.738 eur
(uvedená suma čiastočne zahŕňa trestným rozsudkom priznanú náhradu, nakoľko posudok o bolestnom
vypracovaný v trestnom konaní nezodpovedal kontrolnému posudku vypracovanému posudkovým

lekárom žalobcu) • VŠZP a.s. sumu 70.650,64 eur (uvedená suma zahŕňa trestným rozsudkom priznanú
náhradu) • Sociálnej poisťovni sumu 3.512,33 eur (uvedená suma zahŕňa trestným rozsudkom priznanú
náhradu) Žalobca vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie.
Nárok na náhradu škody uplatnený poškodenou v trestnom konaní nezodpovedal posudkovým lekárom
žalobcu vypracovanému znaleckému posudku, podľa ktorého nárok na bolestné predstavoval sumu

27.476 eur, a nie 43.445,16 eur. Výsledný nárok poškodenej, VŠZP a.s. a Sociálnej poisťovne bol v
súlade s ustanovením § 441 Občianskeho zákonníka znížený v dôsledku určenej miery spoluzavinenia
poškodenou v rozsahu 50 % (žalobca vychádzal z predpokladu, že žalovaná mohla vedieť, že žalovaný
je stále pod vplyvom alkoholu). To či túto skutočnosť, v podobe spoluzavinenia poškodenou, namietaltiež žalovaný v trestnom konaní, nie je žalobcovi známe, nakoľko nebol účastníkom tohto konania. S
ohľadom na výšku v trestnom konaní priznaného plnenia možno len dôvodne predpokladať, že táto
skutočnosť nebola zo strany žalovaného namietaná a výška priznaného nároku nijako rozporovaná. Ak

žalovaný bez toho, aby sa aktívne bránil voči výške uplatneného nároku v trestnom konaní, uznal všetky
škody (tak ako to sám v podanom odpore uviedol), žalobca nevidí dôvod, prečo by ním uplatnené nároky
mali byť výnimkou, navyše ak vychádzajú z toho istého právneho a skutkového základu. Žalovaný bol
ochotný uhradiť nároky priznané v trestnom konaní, ktoré sú v primeranom rozsahu kryté povinným
zmluvným poistením, preto boli rovnako uplatnené v plnej výške doposiaľ vyplateného poistného plnenia

touto žalobou voči žalovanému. Žalovaný k podanému odporu doložil potvrdenie o príjme manželky
bez pečiatky a podpisu zodpovednej osoby, vlastné potvrdenie o príjme žalovaného nebolo žalobcovi
zaslané, preto žalovaným tvrdené skutočnosti o výške príjmu nie je možné objektívne zhodnotiť. Ak
by sme však aj vychádzali z predpokladu o údajnej výške príjmu, žalovanému nič nebráni v tom, aby
si našiel lepšie platenú prácu možno aj mimo aktuálneho bydliska, čo by mu umožnilo plniť záväzky
ako dôsledok jeho nerozvážneho konania. Navyše skutočnosť, že majetkové pomery žalovaného sú

v tomto štádiu konania nepriaznivé ešte neznamená, že sa v budúcnosti nemôžu zlepšiť. Výška
príjmu žalovaného určite nebude nemenná, preto možno dôvodne predpokladať, že dĺžka splácania
záväzku by bola kratšia ako žalovaným tvrdených 36,5 roka. Žalobca si uvedomuje, že požadovaná
náhrada vo výške 87.900,98 eur výrazným spôsobom zaťaží rodinný rozpočet žalovaného, avšak
nepovažuje ju za likvidačnú. Uvedená suma je primeraná okolnostiam dopravnej nehody (predovšetkým

skutočnosti, že žalovaný bol pod vplyvom alkoholu), spôsobeným následkom (poškodená zostala v
bdelej kóme), prístupu žalovaného k riešeniu vzniknutej situácie a prevzatiu zodpovednosti za svoje
konanie. Poškodená bude následky svojho rozhodnutia sadnúť si do motorového vozidla, ktoré viedol
žalovaný pod vplyvom alkoholu, znášať do konca života. Žalovanému na rozdiel od poškodenej nič
nebráni v tom, aby viedol usporiadaný rodinný život pri súčasnom plnení svojich záväzkov.

7. Zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 25.01.2024 uviedol, že k nešťastiu došlo v mladom veku
žalovaného, kde sa často vyskytuje omyl spôsobený nedostatkom poznania a skúseností s elimináciou
alkoholu,inakpovedané,ženaúplnévytriezvenienestačísalenvyspať.Ajpretojerozdielvtom,činiekto
sadne do auta priamo z krčmy, alebo sa večer z tej krčmy nechá odviezť taxíkom a až po spánku sadne

do auta. Uvedené nemôže úplne ospravedlňovať zodpovednosť, ale je podľa jeho názoru rozhodné
z hľadiska výšky trestu aj rozlišovania medzi vedomou a nevedomou formou zavinenia. Žalovaný v
zmysle nálezu ÚS uviedol všetky relevantné okolnosti, na ktoré má súd prihliadať, navrhol a predložil
tomu zodpovedajúce dôkazy. Argumentácia žalovaného je tak relevantne podporená a tvrdenia dupliky
žalobcu s uvedeným len polemizujú resp. predostierajú úvahy do budúcna. Ohľadne prípadnej práce v

zahraničí sa žalovaný taktiež vyjadril a dokázal súdu, že je ženatý a čaká narodenie dieťaťa, čo kladie
nároky aj na jeho rodinný život. Žalovaný v čase po nehode mal záujem pracovať v zahraničí, ale pre
svoj psychický stav to nezvládol.

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávania na 19.09.2024 a 28.10.2024, ktorých sa zúčastnili

zástupcovia sporových strán.

9. Súd vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi, vyžiadanými listinnými dôkazmi,
výsluchom žalovaného, ústnymi prednesmi zástupcov sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že sa domáha zaplatenia
regresného nároku z titulu plnenia žalobcu za žalovaného, ktoré bolo vyplatené z titulu poistnej udalosti,
priktorejžalovanýviedolmotorovévozidlopodvplyvomnávykovejlátky.Žalobcasivzmysle§12zákona
o povinnom zmluvnom poistení uplatňuje regresnú náhradu v plnení, ktoré vyplatil za žalovaného VšZP,
Sociálnej poisťovni a titulom náhrady škody na zdraví. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. IV.

ÚS 377/2018-52 zo dňa 31.01.2019 je v rámci vecnej náhrady a jej primeranosti potrebné posudzovať
3 komponenty, a to 1. okolnosti škodovej udalosti, výšku škody teda najmä či sa táto hodnota bude
zvyšovať, 3. ekonomické pomery žalovaného najmä v súvislosti s tým, či výška regresnej náhrady pre
neho nebude likvidačná. Čo sa týka prvej podmienky, je potrebné uviesť, že žalovaný spáchal úmyselný
trestný čin pod vplyvom návykovej látky. Zároveň hodnota 1,38 promile alkoholu v krvi žalovaného

je hodnota, ktorú si musel uvedomovať, nakoľko takáto hodnota dokáže významne ovplyvniť reakcie
človeka. Čo sa týka okolnosti predmetného skutku, dáva do pozornosti, že žalobca už zhodnotil aj
spoluzavinenie poškodenej, a teda v rámci regresného nároku si uplatnil polovicu uplatnených nákladov.
Čo sa týka 2. bodu, je potrebné uviesť, že sa nejedná o konečnú škodu, ktorá vznikla, ale žalobca máďalšie náklady súvisiace so stavom poškodenej - vytvorenej rezeryy viac ako 200 000 eur, pričom je
toho názoru, že práve moderácia ohľadom zníženia sa má týkať v budúcnosti vyplatených náhrad. Čo
sa týka majetkových pomerov žalovaného, je potrebné uviesť, že tieto sa mu javia prispôsobené tomuto

konaniu, pričom zároveň je toho názoru, že uplatnená výška regresnej náhrady nie je vyššia ako bežná
hypotéka, Je preto toho názoru, že v danom prípade priestor na uplatnenie moderácie súdu za účelom
zníženia regresného nároku nie je daný. Navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

11. Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na obsah svojich skorších písomných vyjadrení.

Ďalej uviedol, že žalobca nespochybnil tvrdenia žalovaného ohľadom jeho majetkových pomerov.
Žalovaný býva v obecnom byte. Narodila sa mu dcéra, pričom je ženatý. Bezpodielové spoluvlastníctvo
žalovaného a jeho manželky bolo rozhodnutím Okresného súdu Bardejov zrušené za trvania
manželstva. Manželka žalovaného je aktuálne práceneschopná a stará sa o maloleté dieťa. O výške
nemocenskej dávky manželky žalovaného doposiaľ nebolo rozhodnuté. Žalovaný je zamestnaný na
polovičný pracovný úväzok, pričom môže dôjsť v budúcnosti k jeho úprave. Žalovaný je ochotný splatiť

primeraný nárok žalobcu. Je pravdou, že v roku 2018 žalovaný spôsobil dopravnú nehodu. Poukázal
na to, že v tom čase bol jeho vek nízky a býval u svojich rodičov. S následkami spôsobenej nehody
sa musel vyrovnať. Absolvoval pobyt v Inštitúte krista veľkňaza, následne bol vo výkone trestu odňatia
slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený. Žalovaný teda nemal možnosť nadobudnúť relevantný
príjem a majetok. Suma, ktorú v konaní navrhol žalovaný nie je bezvýznamná voči jeho pomerom.

Úhrada sumy, ktorú požaduje žalobca považuje za nereálnu a v prípade vyhovenia by voči žalovanému
nasledovala dlhodobá exekúcia. Žalovaný má nepochybne bežné výdavky, napr. titulom ošatenia a súdu
môžu byť doklady o úhradách bežných výdavkoch žalovaného predložené. Zároveň navrhol, aby súd
vykonal lustráciu majetku žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný vo veku necelých 22 rokov spôsobil
dopravnú nehodu s tragickými následkami, ktorá obrátila život na ruby hlavne poškodenej a jej rodine,

ale vo významnej miere aj žalovanému, a to až do takej miery, že mal opakovane samovražedné sklony.
Okolnosti dopravnej nehody boli predmetom podrobného vyšetrovania a je zjavné, že vzhľadom na svoj
nízkyvekžalovanýnedokázalposúdiťsvojuschopnosťviesťmotorovévozidlovzhľadomnaodbúravanie
alkoholu v jeho tele. Trestný súd prihliadal aj na okolnosť, že žalovaný s poškodenou síce boli v meste
na víno, ale odviezli sa taxíkom, čo podľa jeho názoru poukazuje na elementárnu zodpovednosť pri

konzumácii alkoholických nápojov. V skorých ranných hodinách, na naliehanie poškodenej, ktorá bola
veľmi blízkou osobou žalovaného, jej tento chcel vyhovieť, ale šťastne už na miesto nedošli. Žalovaný
sa podrobil sociálnej pomoci z ťažkých podmienkach Inštitútu krista veľkňaza s tým, že následne si
odpykal aj trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený. Vzhľadom na okolnosti ani nežiadal o odpustenie
zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Po tomto období, ktoré trvalo niekoľko rokov,

sa žalovaný zaradil do normálneho života, oženil sa a má dieťa. Má tak vyživovacie povinnosti voči
manželke a dieťaťu bez ohľadu na to, či bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené alebo
nie. Zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za daných okolností podľa názoru žalovaného
je logickou a legitímnou požiadavkou jeho manželky. Žalovaný so svojou rodinou má prenajatý obecný
byt, pokúšal sa pracovať, pričom z daňového priznania za rok 2023 vyplýva, že jeho príjmy v roku

2022 boli 7 184 eur a v predchádzajúcom období 6 125 eur. Vzhľadom na mladý vek aj okolnosti, že
žalovaný pochádza z početnej rodiny, reálne nemá žiaden majetok, ani ho nemal ako nadobudnúť v
čase spáchania dopravnej nehody. Žalovaný sa ani žiadneho majetku nezbavil. Je zjavné, že škody sú
veľmi vysoké, tak ako boli súdom zistené, pričom žalovaný nemá ani z čoho zaplatiť škodu na zničenom
vozidle Citroen, ktoré patrilo jeho rodičom. V rámci pokusu o mimosúdne riešenie veci predložil žalovaný

žalobcovi návrh, avšak k dohode nedošlo, pričom okolnosti na strane žalobcu sú pochopiteľné, avšak
žalovaný iné možnosti, bez toho, aby ohrozil riadnu výživu svojej rodiny, nemá. Pokiaľ bude zaviazaný
v plnej sume v zmysle žaloby, uvedené môže viesť jedine k exekúcii. Ústavný súd v spomínanom
náleze jednoznačne hovorí o výchovnom pôsobení výšky náhrady v daných prípadoch ale vylučuje jej
likvidačný charakter. Vzhľadom k uvedenému žalovaný v konaní navrhol sumu, ktorá podľa jeho názoru

pri mesačnom splácaní bude pre neho a jeho rodinu citeľná. Bude trvať dlhšie obdobie a žalovaný bude
musieť vynaložiť snahu, aby mohol uvedené splácať. Preto žiada súd, aby zohľadnil obranu žalovaného,
zaviazalhokplneniuvzhľadomnavykonanédokazovanieanávrhžalovanéhoapovolilplniťžalovanému
v splátkach vo výške 150 eur mesačne.

12. Žalovaný na pojednávaní oľutoval svoje konanie. Ďalej vypovedal, že po nehode sa nevedel zaradiť
do života. Mal pocit viny a obviňovalo ho aj jeho okolie. Chodil na psychiatriu a následne sa v Inštitúte
krista veľkňaza zmieril so životom. Oženil sa a má maloleté dieťa. Má určité výdavky a stará sa o rodinu.
Momentálne pracuje na polovičný úväzok a bude sa snažiť uhradiť určitú čiastku z nároku žalobcupodľa svojich možností a schopností. Nevlastní žiadne motorové vozidlá ani žiadne nehnuteľnosti. Za
vlastné veci považuje svoje oblečenie a mobil, ostatné veci patria jeho manželke. Nevie sa vyjadriť
k svojim záväzkom, ktoré má a hlavne k tým, ktoré mu vznikli spôsobenou dopravnou nehodou. Vozidlo

poškodené pri nehode patrí jeho otcovi a škodu riešil on. Z pracovného pomeru poberá 380 eur, z
čoho sa spolu s manželkiným príjmom snažia vyžiť. V minulosti bol živnostníkom - zváračom, vykonával
umelecké zámočníctvo a kováčstvo. V súčasnosti v pracovnom pomere prevažne zvára. Je vyučeným
strojárom, mechanikom a tejto činnosti sa aj venuje. V súčasnosti šoféruje auto patriace jeho otcovi,
nakoľko nie je vlastníkom motorového vozidla. Škodu spôsobenú dopravnou nehodou neuhradil ani

čiastočne. Výška nájomného v obecnom byte, v ktorom býva predstavuje 240 eur plus 150 eur na
energie.

13. Z predloženého potvrdenia žalobcu o poistení č. 2405199619 zo dňa 30.05.2016 vyplýva, že
motorovévozidloCitroenC4poistníkaazároveňvlastníkaA.B.,nar.XX.XX.XXXX,VIN:D.bolopoistené
(PZP) u žalobcu so začiatkom poistenia od 23.05.2016 9.15 h na dobu neurčitú.

14. Z predloženého oznámenia škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla k č. poistnej zmluvy (PZP) 2405199619 vyplývajú nasledovné údaje: ev. č.
poisteného vozidla (vinníka) E.. K dopravnej nehode došlo dňa 09.09.2018 v čase o 7.10 h za obcou
Hrabovec. Dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla A. B., nar. XX.XX.XXXX tým, že dostal

s vozidlom šmyk a narazil do stromu. Z priloženej relácie dopravnej polície vyplýva, že pri dopravnej
nehode utrpel vodič motorového vozidla ľahké zranenia a spolujazdkyňa G. H. utrpela ťažke zranenia.
Vodičovi bola pri dychovej skúške zistená koncentrácia alkoholu v dychu 0,66 mg/l.

15. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 2T/72/2019 – 245 zo dňa 28.10.2019 uznaný

za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým,
že dňa 09.09.2018 v čase asi o 07.10 hod. ako vodič, v stave vylučujúcom spôsobilosť viedol osobné
motorové vozidlo Citroen C4, ev. č. E. po ceste Ml/3533 v smere od obce v Hrabovec na obec G., K. E.,

kde pri prejazde pravotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, vlastnostiam
vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré
možno predvídať, následkom čoho s vozidlom prešiel do ľavej časti vozovky, kde s vozidlom zišiel mimo
cestu do strmej priekopy, v ktorej strednou pravou časťou vozidla narazil do stromu, pričom došlo k
zraneniu spolujazdkyne sediacej vedľa vodiča G. H., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom C., L. B. M.

XX/XX, K. E., ktorá utrpela zranenia a to polytraumu, mozgovo-lebečné poranenia, v dôsledku, ktorých
je doposiaľ v stave bdelej kómy, sériovú zlomeninu rebier 1-8 vpravo s posunom, zlomeninu panvy,
zlomeninu krížovej kosti vľavo horného a dolného ramienka lonovej kosti vľavo, zlomenina tela lonovej
kosti vpravo, zlomenina dolného ramienka lonovej kosti vpravo, uvoľnenie spony, zlomeninu priečneho
výbežku 5.driekového stavca vľavo, zamĺknutý potrat, kde doba liečenia doposiaľ trvá, pričom A. B.

bol na mieste dopravnej nehody dňa 09.09.2018 v čase o 07:41 hod. podrobený dychovej skúške na
zistenie požitia alkoholických nápojov el. meračom AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo A 409017 (číslo
merania1410),ktorýmmubolanameranákoncentráciaalkoholu0,66mgetanolunalitervydychovaného
vzduchu, dňa 09.09.2018 v čase o 08:24 hod. bol podrobený opakovanej dychovej skúške na zistenie
požitia alkoholických nápojov el. meračom AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo A 409659 (číslo merania

658), ktorým mu bola nameraná koncentrácia alkoholu 0,61 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu
pričom podľa znaleckého posudku mal v čase vedenia vozidla hladinu etylalkoholu krvi od 1,45 do 149
g/kg (promile), čím svojím konaním porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d/, §
16 ods. 1/ s poukazom na § 137 ods. 1, ods. 2 písm. a, c/ Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

16. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že uložený trest vo výmere dvoch
rokov považuje za neprimeraný. Žalovaný v tomto odvolaní oľutoval svoje konanie, pričom vyrovnávanie
sa s následkami vzniknutého nešťastia ho viedlo k opakovaným hospitalizáciám na psychiatrickom
oddelení. Poškodená je jeho dlhoročnou kamarátkou a tento ju navštevoval aj v zariadení v Zborove,

avšakpocitviny,ťažképsychickéstavyaodporúčanieošetrujúceholekárahoviedlikprerušeniunávštev.
Žalovaný v odvolaní namietal nevykonanie výsluchov, aby preukázal negatívne dôsledky, ktoré mala na
neho spôsobená dopravná nehoda. Žalovaný si zabezpečil prácu v zahraničí, ale jeho psychický stav
bol kolísavý a chcel byť tiež nablízku poškodenej. Ďalej uviedol, že nemá žiaden majetok, býva u rodičov.Škodu uznal, nenamieta ju a ako zvárač má za to, že v prípade práce v zahraničí dokáže splácať tieto
nároky, ktorým sa nemieni vyhýbať.

17. Za tento čin mu Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 8To/4/2020 – 295 zo dňa 27.05.2020
právoplatným dňa 27.05.2020 uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol žalovanému uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere štyroch rokov. Žalovaný bol zároveň
prvostupňovým rozhodnutím v trestnom konaní zaviazaný na náhradu škody vo výške 43 445,16 eur

poškodenej G. H., vo výške 27 504,96 eur poškodenej VšZP, a.s. a vo výške 610,48 eur poškodenej
Sociálnej poisťovni.

18. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/53/2023 – 25 zo dňa 19.10.2023 právoplatným dňa
21.11.2023 bolo na návrh manželky žalovaného zrušené ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

19. Z predloženého sobášneho listu vyplýva, že žalovaný uzavrel dňa 06.05.203 manželstvo s J. C.,
nar. XX.XX.XXXX.

20. Predloženým rodným listom žalovaný preukázal, že sa mu dňa 22.02.2024 narodila dcéra.

21. Spoločnosť HAPO GROUP, s.r.o dňa 09.10.2023 potvrdila, že J. B. (manželka žalovaného) poberala
za obdobie mesiacov február 2023 až september 2023 čistú mzdu v úhrnnej výške 5 293,19 eur.

22.Žalovanýjevzmyslepredloženejnájomnejzmluvyč.4/2023/BDč.149zodňa31.03.2023nájomcom
bytu v bytovom dome v Hrabovci. Predmetná nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to od

01.04.2023 do 31.03.2026. Mesačné nájomné predstavuje sumu 246 eur. Mesačné zálohové platby za
plnenia spojené s užívaním bytu predstavujú sumu 150 eur.

23. Z oznámenia o úmrtí vyplýva, že G. H., nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX.

24. Z oznámenia NsP Sv. Jakuba, n.o. Bardejov zo dňa 19.08.2019 vyplynulo, že žalovaný bol od
09.08.2019 po privezení posádkou RZP v sprievode polície hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení
pre úmyselné sebapoškodzovanie ostrým predmetom.

25. Z uznesenia Okresného súdu Prešov, č.k. 3PP/19/2021 – 21 zo dňa 08.04.2021 súd zistil,

že žalovaný bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom
Okresného súdu Bardejov č.k. 2T/72/2019 – 245 zo dňa 28.10.2019 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 8To/4/2020 – 295 zo dňa 27.05.2020, pričom mu bola stanovená skúšobná doba
v trvaní jedného roka.

26. Podľa výsledkov lustrácie žalovaného v evidencii Sociálnej poisťovne, tento je v mesiacoch 05/2024
– 08/2024 zamestnaný v spoločnosti MaxWelding, s.r.o., pričom jeho vymeriavací základ za toto obdobie
predstavuje 367,61 eur.

27. Podľa výsledkov lustrácie žalovaného v Centrálnom depozitári cenných papierov, a.s., tento nemá

evidovaný žiaden účet.

28. Zo správy OR PZ Bardejov, ODI vyplynulo, že žalovaný nie je vlastníkom žiadneho motorového
vozidla ani prípojného vozidla.

29. Lustráciou žalovaného v katastri nehnuteľností bolo zistené, že nie je vlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky.

30. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pob. Bardejov č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa
01.10.2024 má manželka žalovaného nárok na nemocenské v ochrannej lehote po zániku

nemocenského poistenia zamestnanca v období od 30.08.2024 do 01.09.2024 vo výške 20,21395 eur
za deň a v období od 02.09.2024 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia
podporného obdobia vo výške 44,470415 eur za deň.31. Zo žalovaným predložených faktúr vystavených dm drogerie markt boli jeho manželke ako
odberateľovi fakturované v mesiacoch 08/2024 – 10/2024 tovary: detská mliečna kaša (3,75 eur),
následnádojčenskámliečnavýživa(41,95eur),toaletnýpapier(4,25eur),pamperspremiumcare(39,95

eur a 36,95 eur).

32. Slovak telekom, a.s. fakturovala manželke žalovaného telekomunikačné služby v sume 90,75 eur
so splatnosťou dňa 31.10.2024 a spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. fakturovala manželke žalovaného za
telekomunikačné služby sumu 44 eur so splatnosťou dňa 21.10.2024.

33. Podľa údajov Štatistického úradu SR predstavovala priemerná nominálna mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva SR za 1. kvartál 2024 sumu 1 447 eur a za 2. kvartál 2024 sumu 1 520 eur.

34. Podľa 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane

náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú
zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

35. Podľa § 790 OZ, poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej

telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť
za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

36. Podľa § 789 ods. 2 OZ, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe

povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

37. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

38. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného
v čase vzniku uplatneného nároku (ďalej len „zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na

každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov
spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ

nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene
odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého
zisku. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným
subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky,
dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové

dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený
je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

41. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona o PZP poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom,
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod
vplyvom návykovej látky.42. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov treba za
poistenú považovať každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla; nie je pritom rozhodujúce, či ide o zodpovednosť objektívnu alebo na
základe zavinenia. Ustanovenie § 12 ods. 2 uvedeného zákona treba interpretovať tak, že poisťovňa má
nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla,
ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia. (Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2010, sp. zn. 4 Cdo 54/2009).

43. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k.
2T/72/2019 – 245 zo dňa 28.10.2019 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, v
jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c)
Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 09.09.2018 v čase približne o 07.10 h ako vodič, v

stave vylučujúcom spôsobilosť, privodenom vplyvom návykovej látky, viedol osobné motorové vozidlo,
pričom spôsobenou nehodou zavinil ťažké zranenia poškodenej G. H.. Spornou nebola ani tá relevantná
skutočnosť, že motorové vozidlo, ktoré viedol žalovaný v čase spáchania trestných činov bolo poistené
(PZP) u žalobcu.

44. V konaní nebolo sporné skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že poistné plnenie za žalovaného bolo
poškodenej VšZP vyčíslené na sumu 70.650,64 eur a následne bolo dňa 27.07.2020 poukázané na účet
určenýVŠZP.Rovnakonebolovkonaníspornéanito,žepoistnéplneniezažalovanéhobolopoškodenej
G. H. (ustanovenému opatrovníkovi) vyčíslené na sumu 13 738 eur a následne bolo dňa 09.04.2021
poukázané na účet určený právneho zástupcu opatrovníka poškodenej. Spornou v konaní nebola ani

tá skutočnosť, že poistné plnenie za žalovaného bolo poškodenej Sociálnej poisťovni vyčíslené na
sumu 2 665,47 eur a následne bolo dňa 16.11.2020 poukázané na účet určený Sociálnou poisťovňou.
Nespornou v konaní bola aj tá skutočnosť, že poistné plnenie za žalovaného bolo poškodenej Sociálnej
poisťovni vyčíslené na sumu 846,87 eur a následne bolo dňa 02.11.2021 poukázané na účet určený
Sociálnou poisťovňou. Uvedené skutkové tvrdenia žalobca preukazoval listinnými dôkazmi, ktoré tvorili

prílohu podanej žaloby, pričom žalovaný tieto skutkové tvrdenia účinne nepoprel.

45. Súd preto na základe nesporných skutkových tvrdení považoval podanú žalobu za dôvodnú čo do
základu uplatneného nároku. Sporným ostala výška plnenia, ktorého sa žalovaný môže od žalobcu
domáhať. Žalobca argumentoval primeranosť výšky uplatneného nároku okolnosťami prípadu a tým,

že uplatnený nárok predstavuje len časť náhrady vyplatenej na náhradu škody spôsobenej žalovaným.
Žalovaný argumentoval neprimeranosť uplatneného nároku okolnosťami prípadu, svojimi osobnými
a majetkovými pomermi. Za primerané považoval priznanie nároku na zaplatenie sumy 15 000 eur.

46. Ústavný súd SR v náleze č.k. IV. ÚS 377/2018-52 zo dňa 31.01.2019 vo veci ústavnej sťažnosti

sporovej strany voči rozhodnutiam súdov vo veci týkajúcej sa konania s rovnakým základom predmetom
sporu konštatoval, že za ústavne akceptovateľnú možno považovať úvahu najvyššieho súdu, že
regresná náhrada má plniť výchovný účel, a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých
došlo k vzniku škody. Vzhľadom na uvedené primeranosť náhrady možno podľa názoru ústavného súdu
ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo

o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a
tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Podľa názoru ústavného súdu až posúdením týchto
troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch
komponentov – výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode
– nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať

súčasneajtretíkomponent,t.j.konkrétnepomerytoho,ktoškoduspôsobil,lebolentakmožnodosiahnuť
účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku
regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej
náhrady nebola príliš nízka – keď nenaplní svoj účel - a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky)
likvidačná. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že v závislosti od konkrétnych okolností by bolo ústavne

akceptovateľnéaplikovaťajpodpornékomponenty,prípadnemodifikovanépostupypriurčeníprimeranej
regresnej náhrady - napr. zohľadnenie priemernej prípadne minimálnej mzdy v hospodárstve v prípade
nemožnosti riadneho zistenia pomerov, kontumačné určenie výšky regresnej náhrady (t. j. bez ohľadu na
pomery toho, kto škodu spôsobil) pri zjavne špekulatívnom a zneužívajúcom prístupe pri preukazovanísvojich pomerov tým, kto škodu spôsobil. V prerokúvanom prípade je zjavné, že najvyšší súd v spojení
s krajským súdom aplikoval len dva komponenty – celkovú sumu vyplatenej náhrady (a jej percentuálne
zníženie) a okolnosti, za ktorých ku škode došlo. Najvyšší súd všeobecne poukázal aj na potrebu

zohľadniť osobné, zárobkové a majetkové pomery poisteného – konkrétne ich však v prejednávanej
veci neaplikoval. Za uvedených okolností preto ústavný súd považoval právny záver najvyššieho súdu o
primeranosti regresnej náhrady za arbitrárny (svojvoľný) a tiež za zjavne neodôvodnený, keďže najvyšší
súd nevysvetlil, ako vyhodnotil osobné, zárobkové a majetkové pomery sťažovateľa, hoci ich považoval
za relevantné.

47. Súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/73/2019 ktorý konštatoval, že bude
možné primerane určiť výšku regresnej náhrady len po zohľadnení výšky regresnej náhrady skúmania
okolností za ktorých škoda vznikla a tiež skúmaním majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil.

48. Súd aplikujúc citované závery ústavného súdu považoval za potrebné posúdiť primeranosť

uplatneného nároku za zohľadnenia výšky plnenia, miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za
ktorých došlo ku škode a konkrétnych pomerov toho, kto škodu spôsobil. Len posúdením a zohľadnením
týchto kritérií možno priznať uplatnený nárok vo výške, ktorá bude plniť výchovný (odstrašujúci) účinok,
predíde sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka a predíde sa tiež jej likvidačnému
následku na osobu žalovaného.

49. Pokiaľ ide o výšku plnenia, tu má súd za to, že za žalovaného bola žalobcom nesporne
vyplatená náhrada vo výške 87 900,98 eur, po zohľadnení spoluzavinenia poškodenej v rozsahu 50
%. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v
hospodárstve SR v 2. štvrťroku 2024 predstavovala sumu 1 520 eur. Nárok v uplatnenom rozsahu tak

predstavuje takmer 58-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
SR, čo podľa názoru súdu predstavuje značnú sumu, pričom tieto skutočnosti súd vezme do úvahy
aj v ďalšom rozhodovaní v kontexte s majetkovými a sociálnymi pomermi žalovaného. Pokiaľ ide
o predpoklad budúcich výdavkov žalobcu titulom náhrady škody na zdraví poškodenej spolujazdkyne
v súvislosti so žalovaným spôsobenou dopravnou nehodou, ktorými žalobca argumentoval dôvodnosť

výšky uplatneného nároku, tu súd uvádza, že v zmysle predloženého oznámenia Mesta Bardejov,
poškodená G. H. dňa XX.XX.XXXX zomrela, čím táto jeho argumentácia budúcimi výdavkami stratila
opodstatnenosť.

50. Pokiaľ ide o okolnosti predmetného prípadu, tu súd uvádza, že žalovaný spôsobil škodu na zdraví

poškodenej svojím hrubo nezodpovedným konaním v intenzite trestného činu, kedy pod vplyvom
alkoholu viedol motorové vozidlo po tom, čo v predchádzajúci večer požíval alkoholické nápoje. Súd
prihliadol na túto okolnosť prípadu ako zvlášť závažnú a priťažujúcu. Vedenie vozidla pod vplyvom
alkoholu presahujúcom hranicu koncentrácie 1 promile súd považuje za neakceptovateľné, pričom
takéto protiprávne konanie neospravedlňuje ani nízky vek žalovaného, ktorý si podľa svojho vyjadrenia

nemal uvedomovať rýchlosť odbúravania alkoholu z organizmu. Rovnako za veľmi dôležité považoval
súd v predmetnej veci zohľadniť následky konania žalovaného spôsobené vedením motorového vozidla
pod vplyvom alkoholu. Žalovaný svojím konaním okrem materiálnej škody na vedenom motorovom
vozidle spôsobil poškodenej G. H. závažné poškodenie zdravia, v dôsledku ktorého bola uvedená do
komatózneho stavu (neskôr bdelej kómy) a spôsobený bol zamĺknutý potrat, pričom u poškodenej došlo

v zmysle znaleckého posudku vyhotoveného pre účely trestného konania k závažnému ovplyvneniu
obvyklého spôsobu života, bola odkázaná na nepretržitú starostlivosť s neistou prognózou vyliečenia,
vysokým rizikom ďalších komplikácií, ktoré môžu viesť k úmrtiu poškodenej. Svojou nezodpovednosťou
sa tak nedopustil „len“ všeobecne nebezpečného úmyselného trestného činu, ale zasiahol aj jednu
z najvýznamnejších spoločnosťou chránených hodnôt, a to zdravie človeka. Okolnosti prípadu tak

s ohľadom na vykonané dokazovanie súd považoval za značne závažné, čomu musí zodpovedať
aj výška žalobcovi priznaného nároku vo vzťahu k jeho výchovnému (odstrašujúcemu) účelu na
žalovaného.

51. Pokiaľ ide o majetkové a sociálne pomery žalovaného, súd mal za preukázané, že je v podstate

bezmajetný(nevlastnímotorovévozidláaninehnuteľnosti,nemávedenýúčetvCDCPanevlastnížiadne
cennosti). V konaní bolo ďalej zistené, že žalovaný je ženatý, býva so svojou manželkou a maloletým
dieťaťom v nájomnom obecnom byte, pričom v súčasnosti je zamestnaný na polovičný pracovný úväzok
a dosahuje mzdu zhruba 380 eur mesačne. S manželkou má žalovaný súdom zrušené bezpodielovéspoluvlastníctvo manželov. Manželka žalovaného je na materskej dovolenke s ich spoločným maloletým
dieťaťom, pričom v súčasnosti je práceneschopná a poberá nemocenskú dávku. Žalovaný netvrdil a ani
nepreukazoval, že by mesačne vynakladal peňažné prostriedky na akékoľvek zvýšené výdavky jeho,

alebo členov jeho rodiny. Z vykonaného dokazovania vyplynuli len štandardné výdavky jeho manželky
na telekomunikačné služby, stravu a plienky pre maloleté dieťa. Z predložených listinných dôkazov tiež
vyplynulimesačnévýdavkyžalovanéhonabývanievsume396eur(246eurnájomnéa150eurzálohové
platby za služby spojené s užívaním bytu). Nepochybne má žalovaný okrem týchto výdavkov aj iné
bežné výdavky napríklad na stravu a ošatenie, ktoré však žalovaný nepreukazoval, preto súd vychádzal

ohľadom bežných výdavkov z výšky životného minima (273,99 eur mesačne na plnoletú fyzickú osobu
a polovicu zo sumy 125,11 eur mesačne na nezaopatrené dieťa). Životné minimum dvojice s jedným
nezaopatreným dieťaťom predstavuje v súčasnosti sumu 590,24 eur mesačne.

52. Súd citlivo vnímal to, že žalovaný ťažko znášal následok svojho konania na zdraví poškodenej
spolujazdkyne G. H., v dôsledku čoho u neho došlo aj k sebapoškodzovaniu. Súd pozitívne vnímal, že

na závažnosť svojho konania ako aj na negatívne vnímanie jeho osoby okolím reagoval sebareflexiou
a prácou, pričom v neposlednom rade následkom jeho nezodpovedného konania bol aj výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd však dáva do pozornosti, že výchovný účel žalobcom
uplatneného nároku je len jedným z atribútov, ktorý súd zohľadňuje pri určení jeho výšky.

53. Žalobca si uplatnil regresný nárok vo výške 87 900,98 eur. Súd tento regresný nárok znížil o jednu
polovicu, teda o 43 950,49 eur. Teda od celkovej uplatnenej sumy súd odpočítal jednu polovicu a zaviazal
žalovaného uhradiť žalobcovi po zohľadnení všetkých kritérií stanovených judikatúrou sumu 43 950,49
eur. Pri určení výšky vychádzal zo záverov horecitovaného nálezu ústavného súdu, podľa ktorého výška
regresnej náhrady nemá byť príliš nízka, keď neplní svoj účel a na druhej strane nemá byť likvidačná.

Súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaný je v podstate bezmajetný, ale na druhej strane aj skutočnosť,
že žalovaný za posledné roky nevyvinul žiadnu snahu na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky na
úhradu nárokov zo spôsobenej dopravnej nehody. Rovnako tak súd nemal za preukázané akékoľvek
objektívne dôvody, pre ktoré by žalovaný bol nútený pracovať na polovičný pracovný úväzok, v ktorom
dosahuje nízky príjem. Súd preto pri určovaní výšky príjmu žalobcu vychádzal zo sumy priemernej mzdy,

ktorá v zmysle evidencie štatistického úradu predstavuje sumu 1 520 eur. Žalovaný v konaní netvrdil, že
by mu v dosahovaní príjmu v primeranej (priemernej výške) bránili akékoľvek objektívne prekážky (napr.
zdravotný stav). Súd má za to, že po zohľadnení výšky plnení odvádzaných z hrubej mzdy, zostane
žalobcovi dostatočná finančná rezerva na to, aby priznaný nárok žalobcovi splácal v primeraných
splátkach a zároveň plnil svoje zákonné vyživovacie povinnosti.

54. Súd považoval žalovaným navrhnutú výšku regresnej náhrady za príliš nízku, ktorá by voči nemu
neplnila výchovný účinok. Žalovaný si musí uvedomiť, že svojim nezodpovedným konaním pod vplyvom
alkoholu spôsobil inej osobe ujmu na zdraví a doposiaľ neuhradil žiadne nároky z tejto udalosti.
Pozornosti súdu zároveň neuniklo to, že žalovaný v trestnom konaní uznal nároky poškodených a

prezentoval svoju ochotu nahradiť spôsobenú škodu, kedy neargumentoval neprimeranosťou náhrady
škody, ktorú za neho v prevažnej časti uhradil žalobca, čo je podkladom rozhodovania v predmetnom
konaní.

55. Priznanie nízkej sumy regresného nároku by bolo podľa názoru súdu len formálne a nemalo by

želaný výchovný účinok voči žalovanému. Podľa názoru súdu teda priznaná výška regresného nároku
bude primeraná v tom, že zohľadní jednak majetkové pomery žalovaného, ale bude zohľadňovať aj
mieru jeho zavinenia, pričom sa nejedná o opakujúce sa plnenie, ale o jednorazovú dávku.

56. Súd tak považoval nárok žalobcu za dôvodný v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 43 950,49 eur,

a to po zohľadnení všetkých kritérií pre posúdenie uplatneného nároku. V prevyšujúcej časti tak súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

57. Pokiaľ ide o lehotu na plnenie priznaného nároku, žalovaný žiadal o povolenie splátok v primeranej
výške, za ktorú považoval sumu 150 eur mesačne. Dôvodil pritom svojimi majetkovými a sociálnymi

pomermi, nakoľko je nemajetný a nedisponuje žiadnou vyššou sumou, ktorou by mohol uplatnený nárok
žalobcu uspokojiť jednorazovo. Zároveň poukazoval na svoje vyživovacie povinnosti ako aj na to, že
pokiaľ by mu nebolo povolené priznané plnenie splácať v mesačných splátkach, nadväzovala by na toto
konanie aj dlhotrvajúca exekúcia na jeho majetok. Súd v konečnom rozhodnutí povolil žalovanému dlžnúsumu splácať v mesačných splátkach po 300 eur pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo
i len jednej splátky, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd má za to, že povolená
suma mesačnej splátky je v možnostiach žalovaného s poukazom na jeho pomery a nepovolenie splácať

dlh v splátkach by vzhľadom na jeho životnú situáciu a majetkové pomery mohlo viesť k exekučnému
konaniu, čo by nebolo v súlade s dobrými mravmi, keďže je ochotný splácať dlžnú sumu v splátkach,
a s poukazom na jeho finančnú situáciu, iná možnosť ani neprichádzala do úvahy. Súd pri stanovovaní
výšky primeranej splátky prihliadol na žalovaným deklarované majetkové pomery. Pokiaľ ide o príjem
žalovaného, rovnako ako pri rozhodovaní o výške priznaného nároku súd považoval aktuálny príjem

žalovaného za nedôvodne nízky. Žalovaný neprezentoval v konaní akýkoľvek relevantný dôvod, pre
ktorý by bol nútený pracovať na polovičný pracovný úväzok, a tým nedosahovať výšku primeraného
príjmu. Súd preto vzhľadom na potencionálny príjem žalovaného vo výške priemernej mzdy mal za to,
že je v jeho možnostiach splácať priznanú pohľadávku žalobcovi v splátkach po 300 eur, pričom výška
tejto splátky mu po zohľadnení povinných odvodov umožní uspokojovať potreby jeho rodiny.

58. Povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nie je spôsobilé žalobcovi spôsobiť ekonomické
problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach podľa
názoru súdu nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu ako spoločnosti ktorá má v
predmete svojej obchodnej činnosti okrem iného zaradené aj finančné služby. Žalovaný sa v súčasnosti
nachádza v nepriaznivej životnej situácii.

59.Súd, ktorý rozhoduje o čase plnenia žalobou uplatneného nároku zohľadňujepri stanovení výšky
splátok situáciu existujúcu v čase rozhodovania. Ak dlžník svoj dlh nebude plniť spôsobom určeným
rozsudkom, omeškanie jednej zo splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu. Plynutie času
nemá na postavenie žalobcu negatívny dopad, keďže mu patrí nárok na úroky z omeškania z dlžnej

sumy až do času úplného splnenia dlhu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím
na trhu, preto možnosť postupnej úhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške nemožno vnímať ako
zásah do pomerov žalobcu, ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, neprimerane zhoršiť
jeho majetkovú situáciu (v súvislosti s uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
18Co/130/2018 z 17.12.2018).

60. Žalobca si voči žalovanému uplatnil taktiež nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania
z dlžnej sumy. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z
omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

61. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania 9 % ročne takto určenú sadzbu nepresahuje,

súd preto uložil žalovanému popri istine zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne
z priznanej sumy od 04.10.2023 do zaplatenia. Pokiaľ ide o počiatok omeškania, súd vychádzal
z ustanovenia § 563 OZ. Žalobca v podanej žalobe ani v písomných vyjadreniach netvrdil, že žalovaného
vyzval na plnenie uplatneného nároku, pričom súd uvádza, že v prípade absencie skutkových tvrdení nie
jejehoúlohoukonštruovaťskutkovýstavnapodkladepredloženýchlistinnýchdôkazov.Zaprvúvýzvuna

zaplatenie žalobcu adresovanú žalovanému tak súd považoval doručenie žaloby, jej príloh a platobného
rozkazu žalovanému dňa 02.10.2023. Žalovaný tak bol povinný plniť žalobcovi dňa 03.10.2023 a do
omeškania s plnením sa dostal dňa 04.10.2023. V uvedenom rozsahu súd priznal žalobcovi nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania. V prevyšujúcom rozsahu súd nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
nepovažoval za dôvodný a v tomto rozsahu žalobu zamietol.

62. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

63. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.65. Čo sa týka výroku o trovách konania, podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods.

2 CSP).

66. Žalobca bol v základe nároku plne úspešný, rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy súdu
po zohľadnení hľadísk v zmysle právneho názoru vyjadreného vo vyššie označenom náleze Ústavného
súdu SR, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100

% z prisúdenej sumy. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku
- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016 k § 255 CSP, cit „Zásadu úspechu vo veci treba
uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od
znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola
priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou

zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“.

67. Súd je toho názoru, že v prípadoch keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, pričom
súčasne neuplatňuje sa žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške predstavujúcej šikanózny
výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom na spravodlivom

usporiadaní veci nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať aby sa presne „trafil“ do úvahy
súdu pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania ak bol žalobca v
základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. I keď Civilný sporový poriadok
neobsahuje ustanovenie totožné s ust.§ 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016, ktoré bolo priamym zákonným podkladom pre to, aby aj v prípade len čiastočného úspechu

mohla byť priznaná plná náhrada trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu,
vyššie uvedené závery právnej teórie a praxe svedčia o tom, že ani v podmienkach súčasnej procesnej
úpravy niet dôvodu na ustúpenie od takého záveru. To je aj názor tunajšieho súdu. Úvaha súdu sa
tu týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo
do základu uplatneného nároku. Pričom tak ako tomu bolo aj v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., tak aj v

súčasnosti podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia.

68. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.