Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 5, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 102C/89/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123427239
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6123427239.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobkyne: A. B.,

narodená X.X.XXXX, bytom C. D. XX, E., zastúpená: JUDr. Dušan Kubáni, PhD., advokát, Teplická 121,
Piešťany, proti žalovanej: F. G., narodená XX.X.XXXX, bytom H. XXX, zastúpená: Mgr. Vladimíra Chudá,
advokátka, Winterova 2, Piešťany, o zaplatenie 1.433,79 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1.433,79 eur s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo
sumy 1.433,79 eur od 01.09.2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.10.2023, postúpenou

tunajšiemu súdu dňa 19.12.2023, domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.433,79 eur s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 1.433,79 eur od 01.09.2023 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe zmeny vlastníctva nehnuteľnosti - bytu č. XX I. J. C. D. XXXX/
XX C. E., zapísanému na LV č. XXXX pre k.ú. E., nachádzajúcemu sa v bytovom dome súp. číslo XXXX,
vo vchode XX, na 8. poschodí bytového domu, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu
XXXX/XXXXXX (ďalej „byt“), pristúpila k zmluve o výkone správy k vyššie uvedenému bytovému domu

s Piešťanským stavebným bytovým družstvom, Ružová ul. 3533/8 Piešťany, ako správcom. Predpis
mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platný k:
1.12.2020 bol stanovený správcom na sumu 151,- eur mesačne
1. 1.2022 bol stanovený správcom na sumu 151,- eur mesačne
1. 1.2023 bol stanovený správcom na sumu 151,- eur mesačne.
Z dôvodu, že žalovaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti v 1/3 – ine k celku, Piešťanskému
stavebnému bytovému družstvu Piešťany ako správcovi bytového domu preddavky do fondu prevádzky,

údržby a opráv, paušálny poplatok za výkon správy a mesačné preddavky na plnenia poskytované s
užívaním predmetného bytu neuhrádzala, tak žalobkyňa ako podielový spoluvlastník bytu v 1/3 – ine k
celku Piešťanskému stavebnému bytovému družstvu Piešťany, ako správcovi bytového domu uhradila
celé mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, paušálny poplatok za výkon správy a
mesačné preddavky na plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu, a to dňa :
13.04.2022 sumu 660,- eur,
12.04.2023 sumu 1.600,- eur,

18.05.2023 sumu 1.000,- eur,
10.08.2023 sumu 740,- eur, spolu 4.000,- eur.Žalobkyňa ako podielový spoluvlastník bytu tiež na základe Platobného rozkazu Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 25Csp/117/2022 zo dňa 12.05.2023 zaplatila Piešťanskému stavebnému bytovému
družstvu, ako žalobcovi sumu 301,38 eur, ako celé súdne trovy konania.

Nedoplatok - dlh za mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, paušálny poplatok za
výkon správy a mesačné preddavky na plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu predstavuje
sumu 4.000,- eur a spolu so súdnymi trovami konania vo výške 301,38 eur na základe Platobného
rozkazu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 25Csp/117/2022 zo dňa 12.05.2023, ktorý zaplatila žalobkyňa
Piešťanskému stavebnému bytovému družstvu predstavuje celkovo sumu 4.301,38 eur.

Žalobkyňa prípisom zo dňa 17.08.2023 „Výzva na úhradu 1/3 – iny úhrady spojených s vlastníctvom bytu
č. XX na VIII. poschodí v bytovom dome nachádzajúceho sa v E. na C. D. XXXX/XX“ vyzvala žalovanú,
ako podielovú spoluvlastníčku bytu v 1/3 – ine k celku, aby uhradila žalobkyni za mesačné preddavky do
fondu prevádzky, údržby a opráv, paušálny poplatok za výkon správy a mesačné preddavky na plnenia
poskytované s užívaním predmetného bytu sumu 1.433,79 eur ako 1/3 zo sumy 4.301,38 eur. Žalovaná
dlžnú sumu 1.433,79 eur ako 1/3 zo sumy 4.301,38 eur žalobkyni neuhradila.

3. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu, voči
ktorému podala žalovaná odpor, na základe ktorého sa platobný rozkaz zrušil. V odpore uviedla, že
uplatňovaná pohľadávka je nedôvodná, keď ona sama plnila a platila náklady, a to mesačné zálohové
platby a žalobkyňa jej tiež neprispela na plnenia. Žiadala zamietnutie žaloby v celom rozsahu. K odporu

nepriložila žiadne listinné dôkazy ani žiadne neoznačila.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaná v odpore uviedla, že platila náklady a mesačné zálohové
platby, pravdepodobne za služby spojené s užívaním bytu v období života svojich rodičov. Žalobkyňa
sa tiež starala o rodičov a žalovaná platila náklady pravdepodobne z finančných prostriedkov patriacich

rodičom. Nárok žalobkyne sa týka obdobia po dedičských konaniach po oboch rodičoch žalobkyne
a žalovanej, kedy sa žalovaná taktiež stala podielovým spoluvlastníkom bytu v 1/3-ine. Skutočnosti
uvedené žalovanou tak žalobkyňa považuje za nedôvodné a právne irelevantné.

5. Žalovaná sa písomne v podobe dupliky nevyjadrila. Súd tak vo veci nariadil pojednávanie na termín

25.10.2024, ktoré bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Na pojednávanie sa
dostavilaprávnazástupkyňažalovanej.Dňa16.1.2025bolosúdudoručenépodaniežalovanejoznačené
ako dôkaz o úhrade nájomného žalovanou, ktorého príloha bol príjmový pokladničný doklad zo dňa
17.2.2021 (č.l. 60).

6. Na pojednávanie dňa 17.1.2025 sa dostavili žalobkyňa s jej právnym zástupcom a právna zástupkyňa
žalovanej, pričom na pojednávaní právna zástupkyňa žalovanej uvádzala, že žalovaná je ochotná
plniť uplatňovanú pohľadávku, avšak žiadala by splátky 50,- eur mesačne, a keďže sa s ňou nevie
skontaktovať ohľadne možnosti plnenia vyšších splátok, žiadala pojednávanie odročiť. Žalobkyňa
nesúhlasila so splátkami 50,- eur mesačne, trvala na maximálne 4-och splátkach, keď žalovaná mala

možnosť preukázať ochotu dlh uhrádzať a zatiaľ neuhradila nič. Chcela, aby sa rozhodlo a následne
by boli ochotní komunikovať už medzi stranami o možnosti rozdelenia dlhu na splátky. Súd konštatoval
stranám, že vzhľadom na listiny obsiahnuté v spise zostáva spornou otázka spôsobu úhrady pohľadávky
a pomerov žalovanej, a pojednávanie odročil za účelom zabezpečenia prítomnosti žalovanej za účelom
zisťovania ochoty úhrady vyšších splátok (zmierne riešenie), prípadne jej pomerov pre účely určenia

dôvodnosti rozdelenia plnenia na splátky ( § 232 ods. 3 a 4 CSP).

7.Podanímdoručenýmsúdudňa28.1.2025uviedlažalobkyňa,žežalovanájepodielováspoluvlastníčka
nielen bytu, ale i domu zapísaného na LV č. XXX pre k.ú. H., súp. č. XXXX, na parcele č. XXX, v podiele
1/3-ina. Vzhľadom na uvedené, ako aj skutočnosť, že žalovaná je riadne zamestnaná, žalobkyňa je toho

názoru, že žalovaná je schopná dlžnú sumu 1.433,79 eur s príslušenstvom uhradiť žalobkyni v zmysle
navrhovaného petitu.

8. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 5.2.2025, pojednávajúc v neprítomnosti právnej zástupkyne
žalovanej, ktorá sa ospravedlnila pre chorobu, o odročenie pojednávania nežiadala. Na pojednávanie

sa dostavila žalovaná, ktorá na pojednávaní nežiadala splátky, ale uviedla, že by bola ochotná žalobkyni
uhradiť čo žiada, ale keby sa odpočítalo, čo uhradila, pričom založila do spisu podacie lístky z
18.1.2021 a 18.4.2021 a príjmové pokladničné doklady z 30.9.2020 a 17.2.2021. Na uvedené žalobkyňa
uviedla, že v prípade, ak si žalovaná niečo uplatňuje voči žalobkyni, nech tak urobí v civilnom konaní.Súčasne namietla premlčanie takýchto nárokov a poukázala na oneskorené predloženie. Doplnila, že
ide o náklady, ktoré boli, aj keď by len hypoteticky, ale vynaložené za všetkých spoluvlastníkov, nie len
za žalobkyňu.

9. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami bytu č. XX I. J.
C. D. XX, E., každá v podiele 1/3, že žalobkyňa uhradila správcovi bytového domu celkom 4.000,- eur od
04/2022 do 08/2023, že žalobkyňa uhradila tiež na základe platobného rozkazu OS PN 25Csp/117/2022
z 12.05.2023 sumu 301,38 eur, že výzvou zo dňa 17.08.2023 vyzvala žalobkyňa žalovanú na úhradu

1/3-iny z uhradenej sumy v súvislosti vlastníctvom bytu bezúspešne. Za riadne a včasne sporované
nemal súd žiadne skutkové tvrdenia.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

11. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi

dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh
spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 511 ods. 2 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmidohodnutéinak,súpodielynadlhuvšetkýchdlžníkovvovzájomnompomererovnaké.Dlžník,

protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladu
upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke.
Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto
rozsahu dlhu inak zbavili.
Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať

náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne
sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Podľa § 100 ods. 1,2 občianskeho zákonníka (OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky

majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.(2)
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 133 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý

sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony (zákon č. 62/2020 Z.z.), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch

na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku
práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (pozn. od 19.1.2021) do 28. februára 2021 neplynú.
Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno

domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy.Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1,2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.(1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

Podľa § 153 ods. 1,2,3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.(2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.(3)
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. V konaní neboli sporné úhrady uskutočnené z titulu spoluvlastníctva bytu žalobkyňou vo výške 660,-
eur dňa 13.4.2022 (čo potvrdzuje príjmový pokladničný doklad zo dňa 13.4.2022 – č.l. 10), vo výške
1.600,- eur dňa 12.4.2023 (detail pohybu z internetbankingu zo dňa 12.4.2023 č.l. 11), vo výške 1.000,-
eur dňa 18.5.2023 (detail pohybu z internetbankingu zo dňa 18.5.2023 č.l. 11), vo výške 740,- eur

dňa 10.8.2023 (detail pohybu z internetbankingu zo dňa 10.8.2023 č.l. 12), všetko nesporne uhradené
správcovibytovéhodomu(Piešťanskéstavebnébytovédružstvo)akonákladynafondprevádzky,údržby
a opráv, poplatok za výkon správy a platby na plnenia poskytované s užívaním bytu. Rovnako nebolo
sporným, že žalobkyňa uhradila správcovi bytového domu na základe platobného rozkazu OS Piešťany
sp. zn. 25Csp/117/2022 sumu 301,38 eur ako celé trovy konania (detail pohybu z internetbankingu zo

dňa 10.8.2023 č.l. 13), pričom z platobného rozkazu č.l. 12 je zrejmé, že na úhradu boli zaviazané
spoločne a nerozdielne žalobkyňa, žalovaná a ich sestra K. L.. Rovnako nebolo sporným, že žalobkyňa
žalovanúvyzvalanaúhradu1/3-inyzcelkomnesporneuhradenejsumy4.301,38eurvýzvouz17.8.2023
a žalovaná dosiaľ žalobkyni neuhradila žiadnu sumu.

13. Z povahy veci a nespornej skutočnosti, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami
bytu každá v 1/3-ine vyplýva, že v rozsahu podielu im patriaceho sú povinné sa podieľať i na výdavkoch
spojených so spoluvlastníctvom predmetného bytu (§ 137 ods. 1 OZ). Záväzok spoluvlastníkov voči
inému subjektu vyplývajúci zo spoluvlastníctva má pritom solidárny charakter (§ 139 ods. 1 OZ), a teda
veriteľ si môže svoju pohľadávku uplatniť voči ktorémukoľvek z dlžníkov, pričom, ak dlžník uhradí nárok

vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov ( §
511 ods. 3 OZ). Žalobkyňa takto nesporne uhradila nárok správcu bytového domu, v ktorom sa nachádza
byt, v rozsahu presahujúcom jej podiel, celkom vo výške 4.000,- eur. Rovnako uhradila sumu 301,38 eur,
na ktorej úhradu bola zaviazaná spoločne a nerozdielne zo žalovanou a ich sestrou. Keďže si žalobou
uplatnila regresný nárok na náhradu sumy 1.433,79 eur, zodpovedajúcej tretinovému podielu žalovanej

na nehnuteľnosti (1/3 z uhradenej sumy 4.301,38 eur), resp. zodpovedajúcu tretinovému podielu na
trovách konania, na ktoré boli spoločne a nerozdielne zaviazané tri žalované, súd považoval nárok
žalobkyne za uplatnený dôvodne a žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď žalovaná dosiaľ žalobkyni
neuhradila na daný dlh žiadnu sumu.

14. Pretože sa žalovaná s peňažným plnením dostala do omeškania, súd žalobkyni priznal i ňou
uplatňovaný úrok z omeškania 9,25% ročne zo sumy priznanej istiny od 1.9.2023 do zaplatenia, keď
žalobkyňa nesporne vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy výzvou zo dňa 17.8.2023 (čo potvrdzuje
i podací lístok č.l. 15), ktorej sa táto výzva dostala od poštového podniku do dispozície (počítajúc lehotydoručovania písomností pri bežnom fungovaní poštových služieb) v druhý deň po odoslaní, splatná tak
bola už v tretí deň po odoslaní výzvy (§ 563 OZ – v deň nasledujúci po výzve na plnenie), a tak dňa
1.9.2023 žalovaná už bola nepochybne v omeškaní s jej úhradou. Výšku úroku z omeškania určuje

nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v aplikovateľnom znení, je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 9,25 % (t. j. 5% + 4,25%) ročne, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola
od 2.8.2023 stanovená na 4,25%.

15. Súd v konaní neprihliadal na tvrdenia žalovanej produkované oneskorene až na pojednávaní dňa
5.2.2025 aplikujúc princíp sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaná v odpore namietala nedôvodnosť
žaloby, s tým, že i ona platila za byt a žalobkyňa jej neprispela, avšak neuviedla žiadne konkrétne
skutkové tvrdenia o jednotlivých platbách na byt uskutočnených, ich dátume, výške, dôvode. Žalovaná
teda v konaní nijako nesporovala samotné tvrdenia žalobkyne, uvádzala tvrdenia o svojich vlastných

úhradách na byt, avšak tieto neuviedla riadne a úplne, spôsobom, ktorý by umožnil ich preskúmanie
a vyhodnotenie. Aj z uvedeného dôvodu reakcia žalobkyne mohla byť iba v podobe úvah o tom, aké
úhrady žalovaná pravdepodobne myslela, a že „pravdepodobne“ pôjde o služby spojené s užívaním
bytu za života rodičov sporových strán. Takéto všeobecné skutkové tvrdenia žalovanej, ktoré nie sú
riadne preskúmateľné súdom, a proti ktorým sa ani protistrana nemôže efektívne brániť, nemôže súd

považovať za v konaní relevantné a ne prihliadať. Žalovaná následne až 16.1.2025, t.j. deň pred
druhým pojednávaním vo veci, doložila do spisu príjmový pokladničný doklad, a to bez akéhokoľvek
skutkového vysvetlenia, resp. vznesenia konkrétneho skutkového tvrdenia o danej úhrade (kto, koľko,
prečo, kedy uhradil), t.j. v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 CSP. Súd nie je povinný zo stranou
predložených dôkazov sám zisťovať v konaní relevantné skutočnosti a nahrádzať tak riadnu a včasnú

procesnú aktivitu sporových strán, keď takýmto konaním by i zasahoval do princípu rovnosti strán, ktoré
v kontradiktórnom civilnom sporovom konaní samé nesú zodpovednosť za vlastný procesný postup.
Ak potom žalovaná v konaní tvrdila, že i ona ako spoluvlastníčka uhrádzala náklady na byt (na ktoré
jej žalobkyňa neprispela), a toto svoje tvrdenie nekonkretizovala, iba súdu predložila (i to oneskorene)
príjmový pokladničný doklad, nemohol súd takýto dôkaz vykonávať už z titulu, že nemohol preukazovať

konkrétne skutkové tvrdenie žalovanej produkované v konaní. Súčasne súd uvádza, že i samotné
predloženie príjmového pokladničného dokladu až dňa 16.1.2025 (t.j. deň pred v konaní už druhým
pojednávaním) nemôže byť považované za uplatnené včas, a takéto konanie žalovanej nemôže byť
považované za starostlivé so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalovaná mala možnosť
predložiť, alebo aspoň označiť ňou uplatňované dôkazy (datované ešte z roku 2021) už od 27.11.2023

(doručenie platobného rozkazu), neurobila tak v odpore, v duplike (ktorú nevyužila) ani pred prvým
pojednávaním (25.10.2024), a hoci toto bolo odročené, nemôže byť následné predloženie v konaní
dosiaľ neoznačenej listiny deň pred druhým pojednávaním považované za včasné. Je zrejmé, že
žalovaná mala vo veci množstvo času na riadne a včasné produkovanie konkrétnych skutkových tvrdení
apredloženievlastnýchdôkazov.Súdtakneprihliadalnadôkazypredloženéžalovanoujednakzdôvodu,

že včas neprodukovala konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by mali preukazovať a jednak z dôvodu
aplikácie sudcovskej koncentrácie konania vo vzťahu k samotným oneskorene predloženým dôkazom.
Z rovnaného dôvodu súd neprihliadal na procesnú obranu žalovanej vznesenú ňou samou až na treťom
pojednávaní dňa 5.2.2025, kde žalovaná predložila ďalšie listiny. Uvedená obrana bola žalovanou
pritom vznesená už po predchádzajúcom pojednávaní dňa 17.1.2025, na ktorom za zúčastnila právna

zástupkyňa žalovanej, ktorá ani fakticky nesporovala pohľadávku uplatnenú žalobkyňou, iba žiadala
o možnosť jej úhrady v splátkach, z ktorého dôvodu (zisťovania, či u žalovanej sú dané dôvody
na povolenie splátok, resp. z dôvodu prípadnej možnosti zmierneho riešenia v prípade dohody o
splátkach súd pojednávanie odročoval). Napokon súd neumožnil žalovanej ani plnenie dlhu v splátkach,
keď na pojednávaní dňa 5.2.2025 o takúto možnosť ani nežiadala (uvádzala, že žalobkyni uhradí

čo žiada, avšak po odpočítaní toho čo hradila ona), svoje nepriaznivé majetkové pomery konkrétne
netvrdila, ani nepreukazovala (keď žalobkyňa naopak nesporne tvrdila u žalovanej spoluvlastníctvo
dvoch nehnuteľností – podanie doručené sudu 28.1.2025), pričom súd nemá dôvod ani možnosť konať
v takejto otázke ex offo a sám pomery žalovanej zisťovať. Súd tak žalovanej uložil uhradiť žalobkyni dlh
v bežnej lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

16. Súd nad rámec uvádza, že ak by aj prihliadal na žalovanou oneskorene predložené potvrdenia
o úhradách (č.l.73), nemali by tieto vplyv na právne posúdenie veci. Ak by aj charakterovo išlo
o rovnaké nároky, o aké išlo v prípade priznaných nárokov žalobkyne voči žalovanej, t.j. o regresnénároky voči spoluvlastníkovi z titulu úhrady vyššej sumy pohľadávky veriteľovi všetkých spoluvlastníkov
ako pripadala na podiel spoluvlastníka, keď títo mu zodpovedajú spoločne a nerozdielne, mala by
žalovaná možnosť uplatniť si tieto potenciálne nároky voči žalobkyni zákonným spôsobom. Vzhľadom

na dátum uskutočnených úhrad (30.9.2020 a 17.2.2021) je však zrejmé, že takýto nárok žalovanej voči
žalobkyni by už bol premlčaným (v bežnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá by plynula od uskutočnenia
takejto úhrady, t.j. k uplynutiu premlčacej doby by pri neskoršej z úhrad došlo ešte v marci 2024,
a to už po predĺžení plynutia premlčacej doby podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z.), a keďže
žalobkyňa v konaní vzniesla námietku premlčania, nebolo by možným takýto nárok žalovanej (uplatnený

najskôr dňa 16.1.2025 predložením pokladničného dokladu obsahujúceho konkrétnu sumu úhrady
a jej podstatu) priznať, resp. na pohľadávku žalobkyne započítavať v obrane uplatnenú pohľadávku
žalovanej, ktorá už je premlčaná, pričom žalovaná mala možnosť si takýto nárok voči žalobkyni uplatniť
včas. Sekundárne však súd dodáva, že aj uvedené závery súdu sú iba právne-teoretickými (pre prípad,
že by úhrady žalovanej mali rovnaký charakter ako úhrady žalobkyne, a teda mala by nárok na ich
uplatňovanie voči žalobkyni), a to vo svetle skutočnosti, že sporové strany sa stali spoluvlastníčkami bytu

až 12.8.2021, resp. 12.10.2021, právoplatnosťou rozhodnutia v dedičskom konaní po ich predchodcoch
(výpis z LV č. XXXX pre k.ú. E. čl. 7-8), a teda žalovaná si v skutočnosti nemôže (a ani nemohla)
voči žalobkyni uplatňovať nároky z titulu výdavkov spoluvlastníka na spoločnú vec vo vyššom rozsahu
ako je jeho podiel, keď v čase uskutočnenia úhrad žalovaná ani žalobkyňa ešte ani spoluvlastníčkami
bytu neboli. Žalovaná si tak bez ďalšieho žiadne nároky z titulu spoluvlastníctva (a ani bezdôvodného

obohatenia žalobkyne na úkor žalovanej) na základe ňou predložených dôkazov ani uplatňovať nemôže.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).