Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200425
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200425.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a členov JUDr.

Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: K.B.FRUTOS s.r.o., so sídlom
Jilemnického 1, 080 01 Prešov, IČO: 31 679 129, právne zastúpeného: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
101634158/2022 zo dňa 01.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101634158/2022 zo dňa
01.06.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102327869/2021 zo dňa 22.11.2021 a vec vracia

na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie november 2011/

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia: 01/2011, 02/2011, 04/2011, 05/2011, 07/2011,
10/2011, 11/2011 a 12/2011. [Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 101489922/2017 zo dňa 06.07.2017.
Daňovákontrolaužalobcusazačaladňa01.06.2016askončilasadňa25.07.2017,doručenímprotokolu
z daňovej kontroly žalobcovi, prerušená bola v období od 7.07.2016 do 17.02.2017.]

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane prvýkrát rozhodol rozhodnutím č. 100108798/2021 zo

dňa 22.01.2021, ktoré bolo na odvolanie žalobcu zrušené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR
(žalovaného) č. 100962502/2021 zo dňa 03.06.2021 a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie
konanie.

3. Správca dane v poradí druhým rozhodnutím č. 102327869/2021 zo dňa 22.11.2021, za zdaňovacie
obdobie november 2011 žalobcovi určil rozdiel na DPH v sume 110.679,00 Eur, nepriznal nadmerný
odpočet v sume 18.867,85 Eur a vyrubil daň v sume 91.811,15 Eur. Prvostupňové rozhodnutie

správcu dane bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 101634158/2022 zo dňa
01.06.2022 (napadnuté rozhodnutie).4. Dôvodom určenia rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 bolo neuznanie práva
žalobcu na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru (cukor) štyrom maďarským odberateľom do iného
členského štátu EÚ, do Maďarska, spolu v cene 664.074,00 Eur, z toho DPH vypočítaná správcom dane

110.679,00 Eur, konkrétne:

- (1) Odberate3ovi Fair Line Trade Kft., so sídlom v Budapešti, ktorému bol tovar (cukor) fakturovaný (3
ks faktúr) spolu v cene 50.370,00 Eur, z toho DPH vypoeítaná správcom dane 8.395,00 Eur, k faktúram
sú priradené CMR doklady o preprave s eíselným oznaeením, pod3a ktorých bola preprava tovaru

realizovaná z miesta Prešov do miesta Mándok, Encsencs, a Nyíregyháza, s priradením EEV ?ahaea
s tým, že prepravcom bola spoloenos? GLOBY SPEED Kft.

- (2) Odberate3ovi Rikárd Builder System Kft., so sídlom v Budapešti, ktorému bol tovar (cukor)
fakturovaný (20 ks faktúr) spolu v cene 391.824,00 Eur, z toho DPH vypoeítaná správcom dane
65.304,00 Eur, k faktúram sú priradené CMR doklady o preprave s eíselným oznaeením, pod3a ktorých

bola preprava tovaru realizovaná z miesta Prešov aj z miesta Dunajská Streda do miesta Mándok,
Békéscsaba, Encsencs, Kecskemét, Kiskunfélegyháza, Budapest, s priradením EEV ?ahaea s tým, že
prepravcami boli - Merkantil D.S., s.r.o., - MAJERCSÁK ÉS FIAI FUVAROZÓ Kft., - TRUCK INVEST
Kft., - MACSEK TRANS 2000 Bt., - A. B..

- (3) Odberateľovi SAROZ INVEST Kft., so sídlom v Budapešti, ktorému bol tovar (cukor) fakturovaný (2
ks faktúr) spolu v cene 39.360,00 Eur, z toho DPH vypočítaná správcom dane 6.560,00 Eur, k faktúram
sú priradené CMR doklady o preprave s číselným označením, podľa ktorých bola preprava tovaru
realizovaná z miesta Dunajská Streda do miesta Gyor, s priradením EČV ťahača s tým, že prepravcom
bola spoločnosť Merkantil D.S., s.r.o.

- (4) Odberate3ovi ZOHAN Kft., so sídlom Kozármislény, ktorému bol tovar (cukor) fakturovaný (9 ks
faktúr) spolu v cene 182.520,00 Eur, z toho DPH vypoeítaná správcom dane 30.420,00 Eur, k faktúram
sú priradené CMR doklady o preprave s eíselným oznaeením, pod3a ktorých bola preprava tovaru
realizovaná z miesta Dunajská Streda do miesta Petoháza, s priradením EEV ?ahaea s tým, že

prepravcom bola spoloenos? Merkantil D.S., s.r.o.

5. Dôvody neuznania práva na oslobodenie od DPH sú v rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím
správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:

- Žalobca na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia ku daňovej kontrole predložil správcovi dane
dodávateľské faktúry, dodacie listy a medzinárodné nákladné listy (CMR doklady).

- Správca dane vykonal cestou medzinárodnej výmeny informácii u maďarských daňových orgánov
preverovanie maďarských odberateľov a prepravcov, a cestou dožiadaného daňového úradu

preverovanie jedného slovenského prepravcu. Svoje zistenia o odberateľoch a prepravcoch v podstatnej
časti zhrnul nasledovne: Odberateľ Fair Line Trade Kft. (podľa MVI) mal zapísaný predmet činnosti -
sprostredkovateľov v predaji s jedlom, nápojmi a tabakom, mal platnú IČ DPH v období 01.08.2011-
03.05.2013, nikdy nepodal daňové priznanie k DPH, nemá žiadne vozidlo ani žiadne priestory od doby
svojho založenia. Odberateľ Rikárd Builder System Kft. (podľa MVI) mal zapísaný predmet činnosti

- nešpecializovaný veľkoobchod s potravinami, nápojmi a tabakom, jej IČ DPH bolo zrušené dňa
11.10.2012. Počas kontroly vykonanej od 04.06.2012 do 25.02.2013 výkonná riaditeľka spoločnosti
(Ferencné Tamáš) uviedla, že nakúpili potraviny od slovenskej spoločnosti KB Frutos s.r.o. a tovar
dodali slovenskej spoločnosti Maximus s.r.o., nespomína si na týchto dvoch partnerov, tovar sa
pohyboval priamo z KB Frutos s.r.o. do Maximus s.r.o., nemá žiadne informácie o tovare dodanom

do Maďarska. Odberateľ SAROZ INVEST Kft. (podľa MVI) bol podľa maďarskej daňovej správy
zapojený v karuselovom podvode, kde bol prvým v reťazovej transakcii, tovar nadobudol od viacerých
slovenských spoločností a ďalej ho predal Mrama-Ker Kft. ale nezaplatil DPH po jeho IC nadobudnutí,
bol registrovaný na IČ DPH do 9/2013, a od 12/2014 vstúpila do likvidácie. Neboli poskytnuté žiadne
doklady, bolo zistené, že v mieste sídla nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, jej listy sú preberané

C. D. s oprávnením, spoločnosť zaznamenala v daňových priznaniach IC nadobudnutia ale vzhľadom
na nepredloženie dokladov nebolo možné preveriť dodávateľov. Bol vypočutý C. D., ktorý uviedol,
že niekoľkokrát navštívil zariadenie K.B.FRUTOS s.r.o. v Prešove, kde hovoril s pani A. a uzavrel
zmluvu na čo bol oprávnený konateľom spoločnosti a opísal spôsob platieb. Maďarská daňová správasa vyjadrila, že dokumentovaná ekonomická udalosť sa so slovenskou spoločnosťou neuskutočnila,
pre nedostatok dokumentov sa nevie kto bol prepravcom, kto objednal a platil prepravu a kto bol
vlastník použitých motorových vozidiel. Odberateľ ZOHAN Kft. (podľa MVI) bol zrušený 4/2015, podľa

maďarskej daňovej správy nie je možné iniciovať kontrolu a u tohto daňovníka nie sú uzavreté žiadne
kontroly,spoločnosťzakontrolovanézdaňovacieobdobienepodaladaňovépriznaniekDPHanisúhrnné
výkazy. Prepravca GLOBY SPEED Kft. (podľa MVI) má nového konateľa od 17.02.2014, predošlý
konateľ (Czipa András) pre nedostatok dokumentov odpovedal na otázky iba po pamäti, uviedol, že
spoločnosť sa v tomto období zaoberala skladovaním, transportom a špedičnými činnosťami, nepamätal

si či bola v kontakte so žalobcom, keďže mala vyše 100 obchodných partnerov a tieto prepravy boli pred
mnohými rokmi. Uviedol, že pokiaľ sa pamätá, spoločnosť vykonávala prepravu kryštálového cukor z
Prešova na mnoho miest, ale detaily ani vodičov si nepamätal. Vozidlá s EČV uvedené na CMR boli
vozidlá typu ťahač a náves, vhodné na transport tovaru a registrovaným vlastníkom väčšiny vozidiel
bol GLOBY SPEED Kft.. Prepravca MAJERCSÁK ÉS FIAI FUVAROZÓ Kft. (podľa MVI) začal činnosť
05/2011, kedy mu bolo pridelené IČ DPH, výmazom z obchodného registra zanikol 01/2015, preto

ho nebolo možné preveriť a vypočuť šoféra a získať doklady, preto z dostupných informácií nezistila
maďarská daňová správa či sa preprava podľa priložených CMR skutočne uskutočnila. Uviedla, že
majiteľom vozidla LCN673 v období 9/2008 až 7/2012 bola spoločnosť ING Magyarország Jármu és
Eszkozlizing Zrt. a prevádzkovateľom návesu s EČV E. bol od 6/2010 do 7/2012 F. G.. Prepravca
TRUCK INVEST Kft. (podľa MVI) začal svoju činnosť 8/2010 kedy mu bolo pridelené aj IČ DPH a zrušený

bol 11/2012. Daňová správa v roku 2015 ukončila kontrolu za rok 2011 s veľkou sumou dodatočnej DPH.
Súčasný konateľ (Uivari Fernts je nekontaktný a daňový subjekt sa na adrese svojho virtuálneho sídla
nenachádza, doklady ku kontrole neboli predložené, nepodarilo sa vypočuť predchádzajúceho konateľa,
preto nemohla preveriť prepravu a poskytnúť príslušné doklady. Prepravca MACSEK TRANS 2000 Bt.
(podľa MVI) mal IČ DPH od 01/2011 do 05/2013, od 10/2013 bol v likvidácii a 11/2014 bol vymazaný

z obchodného registra, pri vykonanej daňovej kontrole za obdobie likvidácie, ktorá bola ukončená
07/2014 daňovník nepredložil žiadne doklady a bývalí konatelia sa nevyjadrili. Spoločnosť vlastnila auto
(LCN673) a príves (XCCV186) do 08/2012. Na bankovom účte spoločnosti nebol pohyb. Prepravca A.
B. (podľa MVI) začal činnosť 1/1985 a IČ DPH mal od 5/2004, daňovník sa vyjadril, že bola uskutočnená
preprava od K. B. FRUTOS s.r.o. pre BALL_ROOD TRADE Kft. a že je majiteľom vozidiel (s označením

EČV) vhodných na prepravu cukru, prepravený cukor v uvedenom období prepravil na adresu uvedenú
v CMR on a jeho zamestnanec H. H., na trasu si nespomína, obyčajne prepravil tovar na kamione
Scania, podpísal tri CMR a prepravu vykonal do miest I., Kecskemét a Kaposvár. Prepravca Merkantil
D.S., s.r.o. (podľa preverovania dožiadaným daňovým úradom vo vyrubovacom konaní) nespolupracuje,
je nekontaktný, na adrese sídla sa nenachádza, konateľom je občan Maďarska, ktorý sa na výsluchu

správcu dane nedostavil.

- Národná diaľničná spoločnosť a. s. (ďalej len NDS) na vyžiadanie správcu predložila detailné výpisy
z mýtnych transakcií o pohybe dotknutých motorových vozidiel s EČV uvedeným v CMR dokladoch
k faktúram pre vyššie označených maďarských odberateľov, v ktorých je dokumentovaný pohyb vozidiel

na území SR.

- Správca dane vo svojom rozhodnutí (na strane 32-36 rozhodnutia) zhrnul svoje závery o nepreukázaní
splnenia podmienok oslobodenia od DPH, ku ktorým dospel na základe dôkazov vykonaných
v daňovej kontrole. Vo vzťahu k odberateľom uviedol, že niektorí boli nekontaktní, so správcom

dane nespolupracovali, na adrese sídla sa nenachádzali, nemali žiadne skladové alebo iné priestory
vhodné na uskladnenie nakupovaného tovaru, alebo nevedeli preukázať svoje tvrdenia predložením
relevantných dokladov. Vo vzťahu k preprave tovaru uviedol, že väčšina motorových vozidiel mala
zaznamenaný pohyb po území Slovenska, avšak priamo po mestských komunikáciách v Prešove bol
ich pohyb zaznamenaný len ojedinele. Vo vzťahu k prepravcom uviedol, že časť prepravcov bola

nekontaktná, nevykonávala ekonomickú činnosť, adresy sídla mali virtuálne, nepamätali si okolnosti
prepravy, svoje tvrdenia nevedeli preukázať prepravnými dokladmi, záznamami o prevádzke vozidla. Na
základetohouzavrel,ženebolopotvrdené,žetovarbolskutočneprepravenýodberateľomdeklarovaným
na predložených faktúrach do iného členského štátu, t.j. do Maďarska a nebolo dostatočne preukázané,
že odberatelia v inom členskom štáte fakturovaný tovar od žalobcu skutočne prijali resp. uviedol, že

počas výkonu daňovej kontroly nebolo potvrdené, že preprava tovaru pre odberateľov v inom členskom
štáte bola skutočne vykonaná v takom rozsahu ako to bolo deklarované na vystavených faktúrach
a medzinárodných nákladných listoch CMR. Z dôvodu nepreukázanej prepravy tovaru z územia
Slovenskej republiky do Maďarska nebola splnená základná podmienka na uplatnenie oslobodeniaod dane. Uviedol, že pri dodaní tovaru do iného členského štátu za intrakomunitárnu dodávku tovaru
je možné označiť len takú, ktorá je spojená s prepravou tovaru, ak kúpu tovaru realizuje osoba
identifikovaná pre daň z pridanej hodnoty z iného členského štátu. Avšak ak tovar ostane na území

Slovenskej republiky t.j. nie je prepravený ani odoslaný do iného členského štátu, nie je možné takéto
dodanie považovať za dodanie do iného členského štátu a dodávateľ nemôže uplatniť oslobodenie od
dane.

- Žalobca na preukázanie podmienok oslobodenia (okrem faktúr, dodacích listov a CMR dokladov

predložených ku daňovej kontrole), predložil vo vyrubovacom konaní aj ďalšie listinné doklady a dôkazy
na USB kľúči, a to knihy evidencie vjazdu a výjazdu motorových vozidiel do jeho skladových priestorov
a fotodokumentáciu vozidiel z nakládky tovaru, a výpisy z účtu.

- Na návrh žalobcu boli vo vyrubovacom konaní vykonané výsluchy svedkov, a to J. D., zamestnanca
žalobcu v pozícii, skladník, K. I., zamestnanca žalobcu v pozícii vedúci skladu v L., M. N., zamestnanca

žalobcu v pozícii výrobného riaditeľa, C. O. G., zamestnankyne žalobcu v pozícii ekonomickej riaditeľky
a I. A., ktorá vykonávala činnosti pre žalobcu na základe zmluvy o obchodnom zastúpení vo vzťahu k
všetkým maďarským spoločnostiam pri obchodovaní s cukrom.

- Správca dane aj po doplnení dokazovania vo vyrubovacom konaní (najmä dokladmi predloženými

žalobcom a výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom) zotrval na svojich už uvedených záveroch s tým,
že v zhrnutí dôvodov rozhodnutia (na strane 88-90) tieto doplnil aj zhodnotením dôkazov vykonaných vo
vyrubovacom konaní: Konkrétne zdôraznil, že ide o hmotnoprávne podmienky, a musí byť preukázaná
skutočnosť, že k deklarovaným obchodom skutočne došlo, daňový subjekt musí vedieť relevantnými
a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol skutočne vyvezený do iného členského štátu

a že deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať, teda musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve pre osobu platiteľa dane
z pridanej hodnoty v inom členskom štáte, ktorý je uvedený na odberateľskej faktúre. Z detailných
výpisov mýtnych transakcií vozidiel poskytnutých NDS a.s. uviedol, že podľa nich väčšina motorových
vozidiel mala zaznamenaný pohyb na území Slovenska, avšak priamo v Prešove nebol zaznamenaný

pohyb po mestských komunikáciách mesta Prešov. K žalobcom predloženým evidenciám vjazdu a
výjazdu motorových vozidiel na adrese Jilemnického 1, Prešov uviedol, že väčšina vozidiel, ktoré mali
vykonaťprepravu,bolizapísanévuvedenýchknihách.Uviedol,tietozáznamy(evidencie)súpresprávcu
doplnkovými dôkazmi k zisteným skutočnostiam, na ktoré prihliadal, ale ich vypovedacia a verifikačná
hodnota nie je postačujúca na zmenu záverov správcu dane. K žalobcom predloženej fotodokumentácii

motorových vozidiel uviedol, že táto potvrdzuje, že evidenčné číslo skutočne existovalo a bolo priradené
nákladnému motorovému vozidlu. Avšak detailné fotografie motorových vozidiel nemajú vypovedaciu
schopnosť pre správcu dane v tom zmysle, že preprava bola skutočne vykonaná v súvislosti s prepravou
cukru od žalobcu a že fotografie boli skutočne vykonané v areáli žalobcu na Jilemnického 1, Prešov a
nie na inej adrese. K vyjadreniam svedkov v priebehu vyrubovacieho konania uviedol, že sa svedkovia

zhodli na tom, že tovar bol zo skladu na Jilemnického 1, Prešov vyskladňovaný pre prepravcov. Čo
sa týka vyhotovovania fotodokumentácie z nakládok tovaru svedkovia potvrdili, že vozidlá sa začali
fotiť skladníkom pri začatí obchodovania s cukrom pri výdaji tovaru zo skladu (nie nákupe), a to na
pokyn konateľa žalobcu. Čo sa týka času nakládok tovaru zo skladu skladník J. D. potvrdil, že sklady
sa otvárali od 6. a zamykali o 22. hodine, po 22. hodine robil vykládku tovaru on alebo pracovník

druhej smeny, nakládka sa v tomto čase nerobila, nakoľko nemal doklady z ekonomického úseku na
potvrdenieprevzatiatovarušoféromodberateľa.Čosatýkavyhotovovaniadokladovuviedol,žejerozpor
vo vyjadreniach svedkov, keď podľa ekonomickej riaditeľky C. O. G. boli vyplňované na ekonomickom
úseku pracovníčkou, ktorá vyhotovovala odberateľské faktúry a podľa vyjadrenia výrobného riaditeľa
M. N. doklady (dodací list, faktúra, CMR) vyhotovovalo oddelenie logistiky. Čo sa týka miesta, kam

mal byť tovar dodaný vedúci skladu uviedol, že šoféri mali uvedené na CMR aj na dodacom liste
odberateľa aj adresu, kde mali tovar odviezť. Svedkyňa I. A. nepredložila žiadne doklady k preukázaniu
komunikácie medzi ňou a maďarskými spoločnosťami, uviedla, že sprostredkovala výlučne predaj cukru
pre maďarských odberateľov. Podľa výpovedí svedkov informáciu, kde bude tovar vyložený, poskytovala
riaditeľovi výroby telefonicky I. A., ktorá komunikovala s maďarskými odberateľmi za žalobcu, nakoľko

podľa zhodného vyjadrenia svedkov v spoločnosti žalobcu nikto iný neovládal maďarský jazyk. Podľa
výpovede ekonomickej riaditeľky informáciu, kde mal byť tovar vyložený, mal riaditeľ výroby M. N.
ďalej posunúť pracovníčkam ekonomického úseku za účelom vyplnenia dokladov CMR a svedok N.
uviedol, že informácia o presnej adrese vykládky tovaru bola uvedená v objednávke a ak nebola, taktúto informáciu mu poskytovala telefonicky p. A.. Podľa správcu nebolo objasnené kedy a kto uviedol
vodičom presné miesto vykládky, ani kto tovar prevzal a kto a kedy potvrdil prevzatie tovaru v prípadoch,
ak nebol dodaný na adresu maďarských odberateľov ale podľa údajov CMR mal byť vyložený v úplne

iných mestách bez uvedenia presnej adresy vykládky. Podľa správcu dane ani samotné doklady o
preprave (CMR) neobsahovali presne špecifikované miesta nakladania (sú uvádzané Prešov alebo
Slovensko) ani miesta vykladania (opäť sú len všeobecne uvádzané názvy maďarských miest, prípadne
iba názov štátu). Tiež z dokladov CMR nie je možné určiť ani kto skutočne tovar prevzal, keďže obsahujú
len pečiatky a nečitateľné podpisy. Podľa správcu dane aj informácie získané v rámci MVI svedčia

o skutočnosti, že nebolo preukázané prijatie tovaru deklarovanými odberateľmi. Správca dane preto
zotrval na tom, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa paragrafu 43 odsek 1 a 5
zákona o DPH.

- Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v rámci odvolacieho prieskumu prvostupňového rozhodnutia
správcu dane odvolacie námietky vznesené žalobcom nehodnotil ako dôvodné a odobril správcom dane

vymedzené dôvody neuznania odpočtu DPH z označených zdaniteľných obchodov. Žalovaný nehodnotil
ako dôvodné ani odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa zachovania lehôt na daňovú kontrolu a
vyrubenie dane či procesného postupu správcu dane.

II.

Súdne konanie

6. Správnou žalobou osobne listinne doručenou dňa 10.08.2022 Krajskému súdu v Prešove (ďalej
aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane,
vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania, a tiež navrhol priznať

odkladný účinok správnej žalobe. V žalobe boli vymedzené nasledovné žalobné body (námietky)
žalobcu:

- (1) Žalobca namieta, že správca dane ani po vrátení veci na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania
dostatočne nezistil skutkový stav a nevykonal dokazovanie v miere potrebnej na prijatie zákonného

rozhodnutia. Poukázal na to, že v podanom odvolaní detailne a vyčerpávajúcim spôsobom opísal
dodanie tovaru maďarským odberateľom, ktorí boli objednávateľmi tovaru aj jeho prepravy a svoje
tvrdenia dostatočne preukázal. Namieta, že správca dane ani žalovaný sa nevysporiadali s jeho
námietkami, pričom žalovaný namiesto odstránenia nezákonnosti v postupe správcu dane v tejto
nezákonnosti pokračoval. Preto považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.

- (2) Žalobca namieta, že správca dane sa dopustil pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní
série procesných chýb. Podľa žalobcu tým, že protokol z kontroly bol prerokovaný správcom dane
bez prítomnosti žalobcu či jeho zástupcu, napriek tomu, že žalobca požiadal o odloženie ústneho
pojednávania týkajúceho sa prerokovania protokolu z dôvodu, že pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu

pre Covid19 nebol schopný z časových dôvodov nájsť zástupcu, ktorý by ho na ústnom pojednávaní
zastúpil aj s poukazom na to, že protokol z daňovej kontroly mal 375 strán, pričom jeho žiadosti nebolo
vyhovené, došlo k nezákonnému postupu správcu zakladajúceho nezákonnosť protokolu, obdobne ako
je tomu v prípade zmeškania jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktorý stav nezákonnosti
už nemohlo konvalidovať vytýčením nového termínu prerokovania na 14.09.2021 (ktorého sa už žalobca

zúčastnil) na základe pokynu žalovaného ako odvolacieho orgánu v jeho rozhodnutí z 02.03.2021,
ktorým vyhovel sťažnosti žalobcu proti takému postupu správcu dane z 18.01.2021.

- (3) Žalobca poukázal na dôkazy podporujúce záver, že komodity boli exportované odberateľom do
Maďarska, a to detailné výpisy z mýtnych transakcií, knihu evidencie vjazdu a výjazdu vozidiel a

fotodokumentáciu.

- Namietal hodnotenie dôkazov žalovaným a jeho závery, keď podľa žalovaného aj keď bol
zaznamenaný pohyb vozidiel po území SR avšak nie priamo v Prešove po mestských komunikáciách
a tým nebolo hodnoverne preukázané dodanie tovaru maďarským odberateľom resp. že správca dane

nemohol preveriť miesto nakladania tovaru, keďže pohyby vozidiel na mestskej komunikácii neboli
zaznamenané. Namieta, že v napadnutom rozhodnutí nie je ani raz spomenuté, že nákladné motorové
vozidlá opustili územie SR a prešli hranicu do Maďarska. Namieta, že správca dane spochybnil celú
prepravu na základe absurdného tvrdenia, že aj keď bol zaznamenaný pohyb vozidiel do Hanisky,avšak priamo v Prešove pohyb po mestských komunikáciách mesta zaznamenaný nebol. Namieta, že
nie je zrejmé ako správca dane porovnával údaje o mieste nakládky uvedenom v CMR s výpismi z
mýtnych transakcií, s údajmi z knihy evidencie vjazdu a výjazdu motorových vozidiel a s fotografiami

vozidiel. Zdôraznil, že výpisy z mýtnych transakcií predstavujú najzávažnejší dôkaz, ktorý preukázal
pohyb vozidiel po vymedzených úsekoch ciest s časovými údajmi až do výstupu z územia SR, tiež
kedy vozidlo opustilo vymedzený úsek cesty monitorovaný mýtnym systémom za účelom nakládky
tovaru a kde a kedy vozidlo opäť nastúpilo na vymedzený úsek cesty na Slovensku monitorovaný
mýtnym systémom s naloženým tovarom. Na ozrejmenie, prečo nebol zaznamenaný pohyb vozidiel po

Prešove, žalobca zdôrazňuje, že prevádzkovateľ mýtneho systému spoločnosť Skytoll a.s. uviedla, že
v kontrolovanom zdaňovacom období roku 2011 neboli v blízkosti mesta Prešov umiestnené kontrolné
brány.

- Zároveň žalobca uvádza, že ako dôkaz o nakládke tovaru v areáli v Prešove v listinnej forme predložil
aj knihu evidencie vjazdu a výjazdu motorových vozidiel do areálu, v ktorej je uvedený dátum vstupu

do objektu, evidenčné číslo vozidla, čas príchodu a odchodu vozidla, názov odberateľa, meno a podpis
zamestnanca súkromnej bezpečnostnej služby, ktorý údaje zaznamenal. Uvádza, že porovnaním údajov
z výpisov transakcií s touto knihou, v ktorej sú zaznamenané tieto údaje nezávislou osobou, ktorá nie je
zamestnancom žalobcu, jednoznačne vyplynulo, že vozidlá sa nachádzali v areáli žalobcu.

- Žalobca poukazuje aj na ďalší dôkaz dokazujúcim naloženie motorových vozidiel, a to
fotodokumentáciu napálenú na CD nosiči, na ktorej sú zaznamenané EČV vozidiel, fotografia tovaru,
ktorý bol naložený a presne čas a dátum nakládky. Táto fotodokumentácia potvrdzuje, že údaje na nej
zaznamenanéjednoznačnekorešpondujúsozáznamamivkniheevidencievjazduavýjazdumotorových
vozidiel.

- Zdôrazňuje, že tieto tri dôkazy o pohybe motorových vozidiel (výpis mýtnych transakcií,
evidencia vjazdu a výjazdu motorových vozidiel, ktorú viedli zamestnanci bezpečnostnej služby a
fotodokumentácianaloženýchvozidiel,ktorúzabezpečovaliskladnícižalobcu)súzdokumentovanétromi
rozličnými subjektmi, čo zvyšuje ich vierohodnosť a dôkaznú silu. Zarážajúcim je podľa žalobcu to, že

maďarská daňová správa po vypočutí šoférov a vlastníkov nákladných vozidiel, vo väčšine prípadov
potvrdila vykonanie prepravy, s čím sa však žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal.

- (4) Žalobca dáva do pozornosti odpoveď maďarskej finančnej správy, ktorá potvrdila vývoz a prepravu
tovaru do maďarskej republiky a poukazuje na odpoveď z preverovania prepravcu A. B.. Uvádza, že

v rozhodnutí správcu dane sú na strane 23 popísané všetky tieto prepravy na základe podrobných
výpisov, všetky tieto vozidlá prekročili hranicu na vymedzenom úseku cesty, vstúpili do SR a po určitom
čase, ktorý zodpovedal času nakládky a prejdenej vzdialenosti opustili územie SR.

- Namieta závery žalovaného pri hodnotení dôkazu – knihy evidencie vjazdu a výjazdu vozidiel,

keď žalovaný tento dôkaz spochybňuje tým, že pri niektorých vozidlách chýbali časy odchodu
z areálu žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na vykonané výsluchy svedkov, ktorí potvrdili
naloženie tovaru do kamiónov, aj na zdokumentovanie celého obchodu od prijatia objednávky až po
expedíciu tovaru. Tiež poukázal na predložené došlé faktúry potvrdzujúce nákup tovaru žalobcom
a ich úhrady, ako aj na príjemky a výdajky tovaru, na objednávky od zahraničných odberateľov,

výpisy z účtov, doklady o úhradách za dodaný tovar, na potvrdené dodacie listy opečiatkované
zahraničným príjemcom, prepravné doklady CMR s pečiatkou a podpisom príjemcu, na čestné
prehlásenia zahraničných odberateľov o prevzatí tovaru v zahraničí a výpis z mýtnych transakcií od
SKYTOLL so zdokumentovaným pohybom vozidiel s prekročením hranice Maďarska.

- Namieta, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s § 63 ods. 5 daňového poriadku a uvádza, že
sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s námietkami a návrhmi žalobcu na
vykonanie dokazovania.

- (5) Žalobca namieta dĺžku trvania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a v súvislosti s tým

porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a tým nezákonnosť postupu
žalovaného. Uvádza, že daňová kontrola trvala vrátane prerušenia spolu 420 dní a vyrubovacie konanie
začatédňomnasledujúcimpodoručeníprotokolu,t.j.26.07.2017trvalododoručeniarozhodnutiazodňa
22.01.2021,42mesiacovanásledneďalšíchskoro6mesiacov.Zdôraznil,žeodzačatiadaňovejkontroly(01.06.2016) do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného (01.06.2022) uplynulo 2192 dní. Podľa
žalobcu žalovaný dvakrát porušil § 68 odsek 3 daňového poriadku týkajúci sa maximálne trojmesačnej
lehoty na vyrubovacie konanie.

- (6) Žalobca namieta uplynutie 5-ročnej subjektívnej a 10-ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty na
vyrubenie dane s poukazom na znenie § 69 odsek 1 daňového poriadku. Uvádza, že za kontrolované
zdaňovacie obdobie november 2011 mal povinnosť podať daňové priznanie v termíne do 25.12.2011,
päťročná prekluzívna lehota na vyrubenie dane začala plynúť od 01.01.2012 a uplynula dňa 31.12.2016.

Pričom úkon smerujúci k vyrubeniu dane, ktorý by mohol evokovať opätovné plynutie v poradí druhej
päťročnej lehoty, a to doručenie protokolu z daňovej kontroly bol vykonaný dňa 25.07.2017, teda 206
dní po uplynutí zákonnej lehoty na vyrubenie rozdielu dane. Pokiaľ ide o 10 ročnú prekluzívnu lehotu tá
podľa žalobcu uplynula 31.12.2021 a žalovaný zmeškal aj túto lehotu, pretože nestihol do tohto deadlinu
správoplatniť daňové rozhodnutie, teda doručiť druhostupňové napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo
žalobcovi doručené poštou do vlastných rúk až dňa 15.06.2022. Žalobca vyjadril nesúhlas s názorom

žalovaného, ktorý poukázal na to, že v zmysle § 9 zákona č. 67/2020 Z. z. sa počas pandémie Covid19
prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň, a berúc do úvahy neplynutie lehoty na vyrubenie
dane aj počas prerušenia daňovej kontroly mal za to, že lehota na vyrubenie dane neuplynula. Podľa
žalobcu neplynutie lehôt počas prerušenia daňovej kontroly sa však nevzťahuje na lehoty „prepadné“ na
vyrubenie dane, len na lehoty procesné. Tiež poukázal na to, že žalovaný aj počas pandémie vykonával

procesné úkony a nerešpektoval prerušenie lehôt. Na podporu svojej námietky o nezachovaní 5 ročnej
a 10 ročnej lehoty na vyrubenie dane poukázal žalobca na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 1S/48/2019 z 15.10.2020.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.11.2022 zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého

rozhodnutia tak čo do záverov o nepreukázaní splnenia podmienok pre oslobodenie od dane, ako aj
k spôsobu posúdenia zachovania zákonných lehôt pre daňovú kontrolu a vyrubenie dane. Žalobné
námietky považoval za nedôvodné a žalobu navrhol zamietnuť.

8. Žalobca repliku nepodal.

9. Na pojednávaní konanom dňa 28.10.2025 prítomní účastníci resp. ich zástupcovia zotrvali v celom
rozsahu na svojich doterajších stanoviskách, ktoré predniesli a zdôraznili ich podstatné časti. Zástupca
žalobcu uviedol, že zotrváva na všetkých šiestich žalobných dôvodoch vymedzených v správnej žalobe
a osobitne prezentoval námietku zmeškania 5 ročnej a 10 ročnej lehoty na vyrubenie dane a poukázal

na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/48/2019 v obdobnej veci (týkajúce sa
zdaňovacieho obdobia 08/2011), ako aj na rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR v obdobných
veciach žalobcu sp. zn. 5Sžfk/13/2021 z 31.05.2023 (týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 09/2011) a sp.
zn. 4Sfk/30/2020 z 19.10.2022 (týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 08/2011) a na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Sžf/1/2016 z 30.05.2017 (týkajúci sa zdaňovacieho obdobia 03/2011). Žalobca osobne

prítomný na pojednávaní zdôraznil dostatočné preukázanie dodania tovaru maďarským odberateľom
dôkazmi vykonanými v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní a nesprávne hodnotenie týchto dôkazov
anesprávnezáverysprávcudaneažalovaného,osobitnevyzdviholhodnoteniesprávNDSa.s.opohybe
vozidiel, predloženej fotodokumentácie o nakládke vozidiel, predložených záznamov strážnej služby
žalobcu, aj výsluchov svedkov.

III.
Relevantná právna úprava

10. Správny súd na úvod poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej

úpravy:

- Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) v
znení v rozhodnom období 11/2011: Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na

ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

- Podľa § 43 ods. 5 písm. a), b), c) a d) zákona o DPH v znení v rozhodnom období 11/2011: Platiteľ
je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľje povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru
zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o
odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným

potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná
odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného
členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom
o prijatí platby za tovar.

- Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

-Podľa§46ods.8daňovéhoporiadku:Zamestnanecsprávcudanezdaňovejkontrolyvyhotovíprotokol,
ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje,

ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel
v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať
alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom
kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak
tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní

od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole
a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly (...).

- Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku: Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň

prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto

skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty
určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

- Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku: Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo
dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu
podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

- Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku: Správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

- Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku: Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

- Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku: Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po

uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.- Podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku: Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov,1)
plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone

vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v
ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

- Podľa § 69 ods. 3 daňového poriadku: Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo
uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov1) sa považuje doručenie a) protokolu z daňovej
kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.

- Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19: Opatrenia podľa tohto zákona

sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“)
vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu1) v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II.
stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej
republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá, ak odsek 3
neustanovuje inak (ďalej len „obdobie pandémie“) a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto

zákona.

- Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z.: Na účely opatrení podľa (...), § 8 až 12, (...) sa obdobie
pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 (...).

- Podľa § 9 zákona č. 67/2020 Z. z.: Počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty na zánik
práva vyrubiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku, a
plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

11. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského

súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

12. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 28.10.2025 dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

13. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o určení rozdielu na DPH v sume 110.679,00 Eur, nepriznaní nadmerného odpočtu v sume 18.867,85

Eur a vyrubení dane v sume 91.811,15 Eur žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2011 v dôsledku
neuznania práva na oslobodenie od DPH z intrakomunitárneho dodania tovaru (kryštálového cukru)
štyrom maďarským odberateľom - (1) Fair Line Trade Kft., (2) Rikárd Builder System Kft., (3) SAROZ
INVEST Kft. a (4) ZOHAN Kft. Žalovaný a správca dane neuznanie práva na oslobodenie od DPH
odôvodňovali nesplnením zákonných podmienok pre oslobodenie v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o

DPH.

14. Vzhľadom k tomu, že predmet prieskumu je vymedzený napadnutým rozhodnutím žalovaného a v
ňomuvedenýmidôvodmineuznaniaprávanaoslobodenieoddanepriintrakomunitárnomdodanítovaru,správnemu súdu neprináleží tieto žiadnym spôsobom dopĺňať, modifikovať či inak korigovať, a rozsah
prieskumu je vymedzený žalobcom formulovanými žalobnými bodmi (námietkami), správny súd posúdil
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných námietok.

15. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, správny súd uvádza, že napadnuté
rozhodnutie je zrozumiteľné, je z neho zrejmé akým spôsobom ustálil žalovaný skutkový stav a ako bol
tento posúdený a tiež sa žalovaný riadne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.
K tomu správny súd zdôrazňuje, že nesúhlas so skutkovými a právnymi závermi žalovaného v spojení

aj so závermi správcu dane resp. s hodnotením dôkazov, nezávisle od ich samotnej zákonnosti, ako ani
prípadné vady v procesnom postupe správnych orgánov nie sú spôsobilé založiť vadu nedostatočnosti
odôvodnenia a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

16. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku uplynutia resp. prekročenia 5 ročnej a 10
ročnej lehoty na vyrubenie dane, a namietanú dĺžku daňovej kontroly v spojení s vyrubovacím konaním.

17. Zákonom stanovená dĺžka daňovej kontroly je maximálne jeden rok, pričom počas prerušenia
daňovej kontroly o. i. za účelom získania informácii spôsobom podľa osobitného predpisu táto lehota
neplynie (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 1 písm. b) a § 61 ods. 5 daňového poriadku). V predmetnej
veci sa daňová kontrola začala dňa 01.06.2016, prerušená bola od 07.07.2016 do 17.02.2017, t.

j. 226 dní a ukončená bola dňa 25.07.2017. Vzhľadom na uvedené nie je pochybné to, že bez
období prerušenia dĺžka daňovej kontroly nepresiahla obdobie jedného roka, teda zákonom stanovenú
maximálnu dĺžku daňovej kontroly.

18. Zákonom stanovená lehota na vyrubenie dane resp. lehota pre zánik práva vyrubiť daň je 5 ročná

a teda nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov (§ 69 ods. 1 daňového
poriadku).

19. Podľa názoru správneho súdu, ak § 46 ods. 10 daňového poriadku odkazuje na primerané použitie
celého § 61 daňového poriadku, a teda nielen na použitie dôvodov prerušenia stanovených v § 61
ods. 1 daňového poriadku, potom príslušný odkaz zahŕňa všetky ustanovenia § 61 daňového poriadku
vrátane § 61 ods. 5 daňového poriadku, ktorý ustanovuje, že dôsledkom prerušenia daňového konania

je neplynutie lehôt podľa daňového poriadku, teda vrátane lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa §
69 ods. 1 daňového poriadku.

20. V predmetnej veci daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november
2011 bol žalobca povinný podať do 25.12.2011 a päťročná lehota na vyrubenie dane plynula od

01.01.2012 a bez prerušenia by uplynula dňom 31.12.2016. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa
01.06.2016, teda pred uplynutím päťročnej lehoty na vyrubenie dane. Prerušením daňovej kontroly sa
prerušilo aj plynutie päťročnej lehoty pre zánik práva vyrubiť daň v období od 07.07.2016 do 17.02.2017
a s týmto prerušením by táto lehota uplynula dňom 14.08.2017. Avšak ešte pred jej uplynutím došlo
k ukončeniu daňovej kontroly doručením protokolu žalobcovi dňa 25.07.2017, a tým dňom 26.07.2017

začala plynúť nová päťročná lehota na vyrubenie dane v zmysle § 69 ods. 2 a 3 daňového poriadku,
ktorá by uplynula dňa 25.07.2022.

21. Zákonná desaťročná lehota na vyrubenie dane (§ 69 ods. 2 daňového poriadku) začala plynúť
01.01.2012 a uplynula by dňa 31.12.2021. Pri zohľadnení prerušenia plynutia lehoty na zánik práva

vyrubiť daň v období pandémie Covid od 12.03.2020 do 30.09.2020 (203 dní) desaťročná lehota na
vyrubenie dane skončila až dňom 22.07.2022.

22. Preto ak ešte pred uplynutím päťročnej a desaťročnej lehoty na vyrubenie dane došlo k jej vyrubeniu
rozhodnutím správu dane zo dňa 22.11.2021 v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 01.06.2022,

doručeným žalobcovi dňa 15.06.2022, k jej vyrubeniu došlo v zákonnej lehote.23. Pokiaľ žalobca poukazuje na súdne rozhodnutia v iných jeho daňových veciach, kde bolo
konštatované nezachovanie lehoty na vyrubenie dane (tak ako tieto zhrnul na pojednávaní), správny
súd zdôrazňuje, že v súdnej veci ide o skutkovo odlišnú situáciu.

24. Pokiaľ žalobca namietal, že celkovou dĺžkou daňovej kontroly spolu s vyrubovacím konaním
(daňová kontrola 01.06.2016 až 25.07.2017 a vyrubovacie konanie od 26.07.2017 až 22.11.2021
resp. 01.06.2022) došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a tým
k nezákonnosti postupu žalovaného, správny súd uvádza, že takáto dĺžka najmä vyrubovacieho konania

v trvaní skoro 5 rokov bola v predmetnej veci síce na hranici rozumnej prípustnosti, avšak táto okolnosť
neumožňuje vzhľadom na individuálne okolností predmetnej daňovej veci celkovú dĺžku vyrubovacieho
konania spolu aj s dĺžkou daňovej kontroly považovať za neproporcionálnu. Osobitne vzhľadom na
závažnosť preverovaných skutočností, ktoré sa týkali vzťahov žalobcu na úrovni viacerých dodaní s
medzinárodným prvkom a preverovania viacerých zdaňovacích období s rôznymi subjektmi na pozícii
dodávateľov, odberateľov a prepravcov.

25. K námietke procesnej vady v postupe správcu dane prerokovaním protokolu z kontroly
v neprítomnosti žalobcu, správny súd uvádza, že ju nehodnotil ako dôvodnú. Nedostatky v procesnom
postupe správcu dane, ktoré mu boli vytknuté aj žalovaným v jeho skoršom rozhodnutí nie sú takej
závažnosti, aby v príčinnej súvislosti s nimi dovoľovali správnemu súdu konštatovať nezákonnosť

následných rozhodnutí vydaných finančnými orgánmi. Osobitne ak tento nedostatok bol v ďalšom
postupe správcu dane odstrániteľný a aj odstránený umožnením realizácie práv žalobcu, ktoré mu
prináležali pri prerokovaní protokolu v ďalšom priebehu vyrubovacieho konania.

26. Správny súd však vyhodnotil ako dôvodné námietky žalobcu vzťahujúce sa k hodnoteniu dôkazov

a tým samotným záverom žalovaného o nesplnení podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej
hodnoty pri intrakomunitárnom dodaní tovaru žalobcom maďarským odberateľom.

27. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
správcu dane) a administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil o. i. oslobodenie od DPH

z intrakomunitárnych dodávok cukru pre štyroch maďarských odberateľov za zdaňovacie obdobie
november 2011. Následne bola správcom dane u žalobcu vykonaná daňová kontrola za označené
zdaňovacie obdobie, ktorá sa začala v júni 2016 v rámci ktorej žalobca na preukázanie splnenia
zákonných podmienok pre oslobodenie od dane predložil k týmto zdaniteľným obchodom dodávateľské
faktúry, dodacie listy potvrdené maďarskými odberateľmi, medzinárodné nákladné listy (CMR doklady)

o preprave tovaru nákladnými motorovými vozidlami potvrdené maďarskými odberateľmi. Správca dane
po predložení týchto dokladov žalobcom, vykonal prostredníctvom medzinárodnej výmery informácií
(MVI) u maďarských daňových orgánov preverovanie maďarských odberateľov ako aj maďarských
prepravcov označených v CMR dokladoch. (Jedného slovenského prepravcu preveroval cestou
dožiadaného daňového úradu). Zároveň si správca dane zabezpečil od NDS a. s. detailné výpisy

z mýtnych transakcií na území SR o pohybe nákladných motorových vozidiel označených v CMR
dokladoch. Vo vyrubovacom konaní boli žalobcom na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia
predložené aj ďalšie dôkazy, a to knihy evidencie vjazdu a výjazdu motorových vozidiel do jeho
skladových priestorov a fotodokumentácia vozidiel z nakládky tovaru, a výpisy z účtu. Zároveň boli vo
vyrubovacom konaní na návrh žalobcu realizované výsluchy svedkov (zamestnancov resp. obchodnej

zástupkyne žalobcu), ktorí mali participovať pri nakladaní tovaru, vystavovaní dokladov, dojednaní
obchodov.

28. Intrakomunitárne dodanie je oslobodené od DPH, ak spĺňa podmienky stanovené v článku
138 ods. 1 smernice 2006/112 teda „Členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného

alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim,
nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú
osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo
preprava tovaru začala.“ S uvedeným korešponduje vnútroštátna právna úprava (§ 43 ods. 1 zákona
o DPH v znení v rozhodnom období 11/2011) v zmysle ktorej „Oslobodené od dane je dodanie

tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo
nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom
členskom štáte.“29. Okrem podmienky, že (I) nadobúdateľom tovaru je osoba identifikovaná na daň v inom členskom
štáte, podľa ustálenej judikatúry súdneho dvora EÚ k uplatneniu oslobodenia intrakomunitárneho
dodania tovaru od dane dôjde len vtedy, keď (II) právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník bolo

prevedené na nadobúdateľa a keď (III) predávajúci preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo
prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy fyzicky opustil
územie členského štátu dodania.

30. Z ustálenej judikatúry súdneho dvora EÚ tiež vyplýva, že Smernica 2006/112 neobsahuje konkrétne

ustanovenia v súvislosti s dôkazmi, ktoré sú zdaniteľné osoby povinné predložiť, aby im mohlo byť
priznané oslobodenie od DPH, prináleží členským štátom v súlade s článkom 131 smernice 2006/112
stanoviť podmienky, za akých oslobodia od dane dodania v rámci Spoločenstva s cieľom zabezpečiť
správne a jednoduché uplatnenie týchto oslobodení a zabrániť akémukoľvek podvodu, daňovému
úniku alebo prípadnému zneužitiu. Pri výkone svojich právomocí však členské štáty musia dodržiavať
všeobecné právne zásady, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Únie, akými sú najmä zásady právnej

istoty a proporcionality.

31. V podmienkach Slovenskej republiky vnútroštátna úprava (§ 43 ods. 5 písm. a), b), c) a d) zákona
o DPH v znení v rozhodnom období 11/2011) upravovala povinnosť dodávateľa preukázať dodanie
tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, ďalej prepravným dokladom alebo iným dokladom o

odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia (ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ
inou osobou), písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou (ak
prepravu tovaru vykoná dodávateľ), písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že
tovar prepravil do iného členského štátu (ak prepravu tovaru vykoná odberateľ), prípadne aj inými
dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

32. V predmetnej veci nebolo sporným, že maďarskí odberatelia uvedení na dodávateľských faktúrach
súsubjektami,ktorévčasedeklarovanýchobchodovdisponovaliregistrácioupredaňzpridanejhodnoty.

33. Pokiaľ ide o ustálenie, kedy mali maďarskí odberatelia nadobudnúť právo nakladať s tovarom

ako vlastníci, uvedené z napadnutého rozhodnutia nie je čitateľné, nakoľko hoci je z neho zrejmé,
že prepravu tovaru mali realizovať iné osoby (prepravcovia), nie je z neho zrejmé, či takúto prepravu
prepravcami zabezpečoval žalobca ako dodávateľ alebo maďarskí odberatelia, ako to uvádza žalobca
v žalobe (kde uvádza, že si prepravu objednávali maďarský odberatelia). Nezávisle od uvedeného,
okolnosti ktorými žalovaný (totožne ako správca dane) spochybňuje splnenie podmienok oslobodenia

sa vzťahujú tak ku podmienke prepravy tovaru do Maďarska, ako aj ku podmienke nadobudnutia práva
maďarských odberateľov nakladať s tovarom ako vlastník (či už k nemu malo dôjsť pri odovzdaní
tovaru prepravcom, ak prepravcov zabezpečovali odberatelia alebo prevzatím tovaru odberateľmi ak
prepravcov zabezpečoval žalobca).

34. V intenciách žalobných námietok bolo preto podstatným práve posúdenie, či okolnosti ktorými
žalovaný (totožne ako správca dane) spochybňuje splnenie podmienok oslobodenia a ktoré spočívajú
v podstatnej časti v samotnom hodnotení preukáznosti dôkazov predložených žalobcom, mohli byť
spôsobilé dôvodne spochybniť splnenie týchto podmienok a tým odôvodniť záver o ich nepreukázaní
žalobcom.

35. Správny súd pripomína, že hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom
konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia
dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí
posudzovaťzískanédôkazyjednotlivoakoajvovzájomnýchsúvislostiach,pričomjepovinnýajprihliadať

navšetko,čoprisprávedanívyšlonajavo,atoajvprospechdaňovéhosubjektu(§3ods.1a3Daňového
poriadku).

36. Pokiaľ žalovaný nepreukáznosť dôkazov predložených žalobcom dôvodí svojimi zisteniami
o maďarských odberateľoch a prepravcoch tovaru resp. má za to, že informácie získané z MVI o nich

[vo vzťahu k odberateľom - nekontaktnosť, nespolupracovanie s (maďarským) správcom dane, na
adrese sídla sa nenachádzali, nemali žiadne skladové alebo iné priestory vhodné na uskladnenie
nakupovaného tovaru, alebo nevedeli preukázať svoje tvrdenia predložením relevantných dokladov, vo
vzťahu k prepravcom – obdobne nekontaktnosť časti prepravcov, nevykonávanie ekonomickej činnosti,virtuálne adresy sídla, nepamätali si okolnosti prepravy, svoje tvrdenia nevedeli preukázať prepravnými
dokladmi, záznamami o prevádzke vozidla] svedčia o skutočnosti, že nebolo preukázané prijatie tovaru
deklarovanými odberateľmi, správny súd uvádza, že takéto zistenia nie sú v zmysle ustálenej judikatúry

Súdneho dvora EÚ ako aj kasačného súdu spôsobilé dôvodne spochybniť splnenie hmotnoprávnych
podmienok oslobodenia od dane.

37. Žalovaný nepreukáznosť žalobcom (spolu s dodávateľskými faktúrami) predložených
medzinárodných nákladných listov (CMR dokladov) dôvodí tým, že neobsahovali presne špecifikované

miesta nakladania (sú uvádzané Prešov alebo Slovensko) ani miesta vykladania (sú len všeobecne
uvádzané názvy maďarských miest, prípadne iba názov štátu) a z nich nie je možné určiť ani kto
skutočne tovar prevzal, keďže obsahujú len pečiatky (pozn. odberateľov) a nečitateľné podpisy, resp.
aj s poukazom na rozpornosť výpovedí svedkov (zamestnancov žalobcu a jeho obchodnej zástupkyne)
ohľadom postupu pri uvádzaní miesta, kde mal byť tovar dodaný v CMR dokladoch.

38. Správny súd uvádza, že takto vymedzené dôvody nepreukáznosti CMR dokladov vo vzťahu
k splneniu hmotnoprávnych podmienok oslobodenia sa javia ako rozporné s princípom neutrality dane
z pridanej hodnoty a požiadavkou zachovania proporcionality a právnej istoty, ktoré je podľa názoru
súdu nutné vzťahovať nielen k stanoveniu zákonom požadovaných dôkazov na preukázanie podmienok
oslobodenia intrakomunitárneho dodania od dane ale majú byť určujúce aj pri posudzovaní zachovania

ich náležitostí, všetko s cieľom zabezpečiť správne a jednoduché uplatnenie oslobodení a zabrániť
akémukoľvek podvodu, daňovému úniku alebo prípadnému zneužitiu.

39. Preto ak v predmetnej veci finančné orgány neuviedli žiadne okolnosti či zistenia, ktoré by
mohli byť spôsobilé spochybniť vierohodnosť žalobcom predložených CMR dokladov a netvrdili ani

nepreukazovali, že by sa žalobca mal svojimi dodaniami zúčastňovať na daňovom podvode, potom len
samotným nevymedzením presnej adresy miesta dodania v tomto doklade (iba označenie mesta, obce
v Maďarsku) pri súčasnom potvrdení prevzatia tovaru jednak na tomto doklade, ako aj na predložených
dodacích listoch maďarskými odberateľmi, záver o nepreukázaní splnenia podmienok oslobodenia
predloženými CMR dokladmi nemôže obstáť. Obdobne to platí aj vo vzťahu k hodnoteniu potvrdenia

o prevzatí tovaru maďarskými dodávateľmi na CMR dokladoch, keď finančné orgány bez ďalšieho len
vzhľadom na nečitateľnosť podpisu pri potvrdzujúcej pečiatke odberateľov činili pochybným samotné
prevzatie tovaru týmito odberateľmi. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj to, že tak miesto určenia
tovaru ako aj potvrdenie jeho prevzatia je v plnej dispozícii odberateľa tovaru bez akejkoľvek možnosti
dodávateľa tieto skutočnosti ovplyvniť, čo pri hodnotení preukáznosti CMR dokladov taktiež nie je možné

opomenúť.

40. Pokiaľ žalovaný nepreukázanie prepravy tovaru zo skladu žalobcu v Prešove na územie Maďarska
dôvodí aj tým, že podľa neho takúto prepravu spochybňujú podrobné výpisy z mýtnych transakcií na
území SR o pohybe nákladných motorových vozidiel označených v CMR dokladoch (poskytnutých NDS

a. s. na vyžiadanie správcu dane), keď v nich nie je zaznamenaný žiadny pohyb týchto vozidiel po
mestských komunikáciách mesta Prešov, hoci väčšina motorových vozidiel mala zaznamenaný pohyb
na území Slovenska, správny súd uvádza, že v tomto smere žalovaný nesprávne vyhodnotil skutočnosť
zdôraznenú aj žalobcom, že ak sa na mestských komunikáciách mesta Prešov nenachádzajú mýtne
brány potom je objektívne vylúčené, aby na nich mohol byť pohyb vozidiel zaznamenaný. Rovnako je

potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že podrobná dokumentácia pohybu vozidiel cez mýtne brány
(vypovedajúca o smere jazdy, čase a mieste prechodu vozidla jednotlivými mýtnymi bránami) na území
Slovenskej republiky nasvedčuje nielen pohybu vozidiel na území Slovenska, ako to uviedol žalovaný,
ale ich pohybu v časovom horizonte a smere jazdy (k hraniciam a od hraníc) korešpondujúcom s CMR
dokladmi.

41. Zároveň je potrebné uviesť, že zo strany žalovaného (ani správcu dane) žiadnym spôsobom nebolo
spochybnené, že žalobca disponoval v rozhodnom čase tovarom, ktorého intrakomunitárne dodanie
deklaroval. Taktiež je namieste konštatovať, že žalovaný (aj správca dane) opomenul náležite vyhodnotiť
potvrdenie vyskladnenia a nakladania tovaru na nákladné motorové vozidlá s evidenčnými číslami

zhodnými ako sú uvedené v CMR dokladoch, ako aj to, že svedkami (skladníkmi) bolo potvrdené
nakladanie tovaru aj vyhotovenie fotodokumentácie o tomto nakladaní v priestoroch žalobcu (ktorá
fotodokumentácia bola predložená správcovi dane). Obdobne žalovaný opomenul náležite vyhodnotiť
aj žalobcom predložené evidencie vjazdu a výjazdu motorových vozidiel na adrese, kde mal byť tovardo vozidiel nakladaný, keď napriek tomu, že aj podľa žalovaného je v týchto evidenciách zapísaná
väčšina vozidiel, ktoré mali vykonať prepravu, nebola podľa neho vypovedacia a verifikačná hodnota
týchto evidencií postačujúca na zmenu záverov správcu dane. Rozporným sa javí aj to, keď finančné

orgány spochybňovali samotné odovzdanie tovaru prepravcom, hoci aj podľa finančných orgánov
svedkovia potvrdili vyskladňovanie tovaru na Jilemnického 1, Prešov pre prepravcov a vyhotovovanie
fotodokumentácie o tomto naložení tovaru. Zároveň sa javí rozporným, ak finančné orgány komunikáciu
svedkyne A. s maďarskými dodávateľmi spochybňovali napriek tomu, že bola potvrdená aj ostatnými
svedkami aj ňou samotnou, a to len tým, že nepredložila doklady preukazujúce túto komunikáciu. Nie je

zrejmé v akej súvislosti považovali finančné orgány za významné poukazovať na odlišnosti vo svedkami
opísanom postupe pri vystavovaní dokladov a uvádzaní miesta určenia tovaru v CMR dokladoch, keď
v konečnom dôsledku z opisu týchto výpovedí správcom dane vyplýva, že podľa skladníkov šoféri mali
uvedené na CMR dokladoch aj na dodacom liste odberateľa aj adresu, kde mali tovar odviezť resp.
podľa výpovedí ostatných zamestnancov bola informácia o presnej adrese vykládky tovaru uvedená
v objednávke a ak nebola, tak túto informáciu poskytovala p. A., obchodná zástupkyňa komunikujúca

s maďarskými odberateľmi.

42. Vzhľadom na uvedené argumentácia žalovaného pri hodnotení výpisov z mýtnych transakcií
vozidiel, evidencie vjazdu a výjazdu motorových vozidiel na adrese, kde mal byť tovar do vozidiel
nakladaný, fotodokumentácie nakládky vozidiel a výpovedí svedkov nemohla byť spôsobilá spochybniť

hodnovernosť skutočností preukazovaných žalobcom predloženými CMR dokladmi, práve naopak
preukáznosť týchto listinných dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené v súlade s vnútroštátnou úpravou
stanoveným spôsobom preukazovania splnenia zákonných (hmotnoprávnych) podmienok oslobodenia
od dane, označené ďalšie dôkazy nie spochybňujú ale podporujú.

43. Vzhľadom na uvedené za vyššie opísanej dôkaznej situácie bolo potrebné prisvedčiť dôvodnosti
žalobnej námietky o nesprávnom hodnotení dôkazov a tým nesprávnych skutkových a právnych
záveroch žalovaného o nepreukázaní zákonných (hmotnoprávnych) podmienok oslobodenia od dane.

44. Zároveň správny súd podotýka, že vyššie vymedzené okolnosti, ktorými žalovaný a správca dane

dôvodia svoje pochybnosti o naplnení hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane môžu byť
vo všeobecnosti relevantné len ako indikátory prípadného daňového podvodu, ako dôvodu neuznania
oslobodenia avšak až potom, ako by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal
všetkyštyriotázkytzv.AxelKitteltestu(ktorýjevyabstrahovanímkritériínaposúdenieúčastinadaňovom
podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel, C-439/04), o čo však v posudzovanej veci

nešlo.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

45. Z týchto dôvodov správny súd vyhodnotil podstatné žalobné námietky ako dôvodné a dospel k

záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane
charakterizuje nesprávne právne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP], a preto ich správny súd
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok I)

46. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane vec správne právne posúdiť, všetko pri viazanosti

právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)

48. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 SSP, v znení
účinnom do 30.06.2023 v zmysle § 493e SSP)Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)