Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/94/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200781
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200781.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: UPC BROADBAND SLOVAKIA,
s.r.o., so sídlom Ševčenkova 36, 851 01 Bratislava, IČO 35 971 967, proti žalovanému: Úrad pre
reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, P.O.BOX 40, 828 55
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9/PÚ/2021-39 zo dňa 11.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. 81/OŠD/2020-642 zo dňa 16.11.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
podľa § 73 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej len „ZEK“) uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX XXX,- eur za to, že porušil
podmienku podľa čl. IV bod 2 ods. 8 Všeobecného povolenia č. 1/2014 na poskytovanie elektronických
komunikačných sietí alebo komunikačných služieb v znení Všeobecného povolenia č. 1/2019 (ďalej

len „Všeobecné povolenie“), podľa ktorej „Papierovú formu základnej úrovne rozpísaných faktúr zasiela
podnik účastníkovi bezplatne na poštovú adresu uvedenú účastníkom“. Podmienku čl. IV bod 2 ods. 8
Všeobecného povolenia žalobca porušoval v období od 01.10.2019 do 30.07.2020.

2. Žalovaný poukázal na čl. IV, bod 2 ods. 8 Všeobecného povolenia, v zmysle ktorého bol žalobca
povinný poskytovať bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr za poskytované elektronické
služby v papierovej forme na základe voľby účastníka a zasielať papierovú formu faktúry bezplatne

na poštovú adresu uvedenú účastníkom. Žalovaný pri administratívnej kontrole zistil, že žalobca mal
v rozhodnom čase platné tarify (č. 1/2019, 1/2020, 2/2020), v zmysle ktorých bola cena za doručenie
faktúry/základnej úrovne rozpísaných faktúr na poštovú adresu uvedenú užívateľom 0,99 eura s DPH.
Doručovanie faktúr v tlačenej forme bolo spoplatňované podľa taríf na základe všeobecných podmienok
žalobcu účinných od 01.02.2017 (ďalej len „VP“). Dňom 31.07.2020 nadobudla účinnosť tarifa č. 3/2020,
na základe ktorej žalobca už nespoplatňoval doručenie faktúry v papierovej forme. V kontrolovanom
období žalobca vystavil celkovo 246 986 faktúr, ktorými spoplatňoval účastníkom doručenie faktúry

v papierovej forme; neoprávnene účtovaná suma tak dosiahla výšku XXX.XXX,XX eura.

3. Závažnosť deliktu videl žalovaný v tom, že žalobca je renomovanou firmou na trhu a patrí medzi
vedúce spoločnosti poskytujúce televízne, internetové a telefónne služby, ktoré sú dostupné pre viacako 600.000 domácností na Slovensku. V procese schvaľovania Všeobecného povolenia žalobca
nezaslal žiadne návrhy, či pripomienky týkajúce sa jeho zmien či doplnení. Žalobca postupoval dlhodobo
v rozpore so Všeobecným povolením, čím poškodzoval desiatky tisíc účastníkov neoprávneným

účtovaním poplatku za doručovanie faktúry v papierovej forme a neoprávnene tak zvýšil ich výdavky.
Spoplatňovaním doručovania faktúr v písomnej forme žalobca nesplnil podmienku Všeobecného
povolenia, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 73 ZEK.

4. Vo vzťahu k spôsobu spáchania správneho deliktu žalovaný poukázal, že primárnou povinnosťou

žalobcu bolo na základe účinnosti Všeobecného povolenia od 04.09.2019 vykonať zmenu a úpravu
VP a tarify na poskytovanie služieb účastníkom, na základe ktorej by už od zúčtovacieho obdobia
9/2019 neúčtoval žiadne poplatky za zasielanie papierovej formy základnej úrovne rozpísaných faktúr.
Túto povinnosť žalobca nesplnil, čím porušoval čl. IV bod 2 os. 8 Všeobecného povolenia. Protiprávny
stav trval od 01.10.2019 do odstránenia nedostatku 31.07.2020, teda 10 mesiacov. Na základe
zisteného obratu žalobcu vo výške XX XXX XXX eur žalovaný uložil pokutu v sume XXX XXX,- eur,

čo predstavovalo 0,682 % obratu žalobcu. Žalovaný považoval za priťažujúcu skutočnosť to, že za
porušovanie identickej povinnosti vtedy platného všeobecného povolenia bola už v roku 2014 žalobcovi
uložená sankcia vo výške 12 000,- eur. Rovnako prihliadol na skutočnosť, že zo strany žalobcu nejde
o ojedinelé porušenie ZEK, keďže skoršími rozhodnutiami mu už boli uložené pokuty za iné správne
delikty. Vzhľadom na spôsob spáchania, opätovné porušenie povinností podľa ZEK a dĺžku trvania

protiprávneho stavu považoval žalovaný porušenie danej povinnosti za závažné, pričom výšku uloženej
pokuty nepovažoval za likvidačnú, ani spôsobilú ohroziť alebo znemožniť ekonomickú činnosť žalobcu.

5.Žalovanýrozhodnutímč.9/PÚ/2021-39zodňa11.03.2021(ďalejlen„napadnutérozhodnutie“)rozklad
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. Žalovaný (nad rámec dôvodov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí) poukázal na to, že po
vydaní pôvodného všeobecného povolenia č. 1/2014 bola podaná žaloba, ktorou sa tam vedený
žalobca domáhal preskúmania jeho zákonnosti namietajúc okrem iného právomoc žalovaného uložiť
povinnosť bezplatného zasielania písomných faktúr aj pri službách, kde sa spotreba nemení. Najvyšší

súd Slovenskej republiky dňa 24.02.2016 vydal rozsudok sp. zn. 6Sž/21/2014, ktorým žalobu zamietol
a konštatoval, že úrad mal právomoc takúto podmienku uložiť. Podobnou problematikou sa zaoberal aj
Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn.: 6S/89/2017, na ktorý žalovaný poukázal. Predseda úradu
sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave, že povinnosť bezplatného poskytnutia faktúry sa
vzťahuje na poskytovanie všetkých verejných elektronických komunikačných služieb. Pri predplatených

službách a službách, pri ktorých sa podnik zaviazal poskytovať účastníkovi službu počas predplateného
obdobia a účastník sa zaviazal zaplatiť za takéto poskytnutie služby za príslušné časové obdobie platí
výnimka, ale iba čo sa týka formy faktúry a položiek, ktoré musí obsahovať, keďže žalovaný pri vydávaní
Všeobecného povolenia počítal s tým, že pri predplatených službách a službách, pri ktorých sa podnik
zaviazal poskytovať účastníkovi službu počas predplateného obdobia a účastník sa zaviazal zaplatiť za

takéto poskytnutie služby za príslušné časové obdobie, nie je možné vystaviť faktúru vo forme podľa
čl. IV bod 2 ods. 9 VP č.1/2014.

7. Pokiaľ žalobca uvádzal, že povinnosť poskytovať základnú úroveň rozpísaných faktúr sa vzťahuje iba
na faktúry, ktoré obsahujú položku Telefón, žalovaný zdôraznil, že povinnosť podľa čl. IV bod 2 ods. 8

Všeobecného povolenia sa vzťahuje na rovnako faktúry, ktorých výška sa pravidelne nemení, pričom
plnia funkciu kontroly výdavkov koncového užívateľa, o čom svedčí fakt, že značný počet zákazníkov
vyžadoval zasielanie faktúr v písomnej forme.

8. Žalobca účtoval všetkým koncovým užívateľom rovnakú sumu za zasielanie písomných faktúr, bez

ohľadu na to aká služba bola poskytovaná. Predseda úradu preto považoval závažnosť porušenia
povinnosti za rovnakú pri všetkých typoch zasielaných faktúr. Dňa 01.02.2021 požiadal predseda úradu
v zmysle § 32 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej len „Správny poriadok“) žalobcu o informáciu, či, ako a kedy kompenzoval
koncovým užívateľom neoprávnene účtované sumy za zasielanie písomných faktúr; žalobca dotknutým

zákazníkom na obdobie od 01.02.2021 do 31.03.2021 aktivoval rozšírenú ponuku programov služby
digitálnej retransmisie v hodnote 12 eur a 40 eur. Uvedené predseda úradu nepovažoval za poľahčujúcu
okolnosť, keďže účastníkov začal žalobca zvýhodňovať až po vydaní prvostupňového rozhodnutiaa takýto krok možno tiež považovať za reklamnú kampaň, ktorá v konečnom dôsledku môže viesť
k aktivovaniu drahších balíčkov služieb zákazníkmi.

II.
Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

9. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.05.2021 sa žalobca prioritne domáhal
primeraného zníženia uloženej pokuty tak, že súd mu uloží pokutu vo výške 11 202,- eur.

V prípade, že by súd k moderácii pokuty nepristúpil navrhol zrušenie napadnutého a prvostupňového
rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov
a nezrozumiteľnosť.

10. Žalobca zdôraznil, že podľa § 14 ods. 2 písm. g) ZEK bol žalovaný oprávnený Všeobecným
povolením uložiť poskytovateľom povinnosti tykajúce sa ochrany koncových užívateľov a dostupnosti

služieb užívateľom so zdravotným postihnutím. V prípade služieb, pri ktorých je cena nemenná,
nedochádza k naplneniu podmienky uvedenej v tomto ustanovení, a teda že by takáto povinnosť
mala slúžiť na ochranu koncového užívateľa. Keďže žalovaný bol podľa § 43 ods. 4 písm. b) ZEK
oprávnený uložiť povinnosť bezplatného poskytovania základnej úrovne rozpísaných faktúr iba v tom
rozsahu, v ktorom táto povinnosť reálne slúži na ochranu koncového užívateľa, v prípade služieb s

pevne stanovenou cenou nezávislou od výšky spotreby/rozsahu využívania (t.j. v danom prípade služieb
prístupu k sieti internet a služieb retransmisie), žalovaný toto oprávnenie z vyššie uvedených dôvodov
nemá.

11. Vzhľadom na charakter služieb retransmisie a prístupu do siete internet, jedinými informáciami, ktoré

je poskytovateľ služieb pri takýchto službách na faktúre povinný uviesť, sú informácie uvedené v písm.
a) až e) a písm. h) až k) ods. 9 Všeobecného povolenia. Tieto informácie je však každý poskytovateľ,
ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, povinný uvádzať na faktúre v každom prípade, pretože mu
táto povinnosť vyplýva z § 74 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zák. o DPH“). Keďže takéto náležitosti faktúry nepredstavujú informácie na ochranu

koncového užívateľa, ktoré by boli špecifické pre služby elektronických komunikácií, ale predstavujú
zákonné náležitosti daňového dokladu, nemožno ich považovať za informácie na ochranu koncového
užívateľa v zmysle ZEK. Žalovaný nemal právomoc uložiť poskytovateľom povinnosť uvádzať na
faktúrach informácie, ktorých poskytovanie im ukladá iný právny predpis a navyše právny predpis vyššej
právnej sily.

12. Žalobca mal za to, že správnosť Všeobecného povolenia a prekročenie právomoci žalovaného pri
jeho vydávaní je otázkou, ktorá podlieha súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva a vzhľadom
najehozmiešanýcharakterjejehopreskúmaniemožnénazákladepodanejvšeobecnejsprávnejžaloby.
Pre posúdenie rozsahu oprávnenia žalovaného v zmysle § 43 ods. 4 ZEK je potrebné rozlišovať medzi

zákonnými náležitosťami faktúry ako daňového dokladu v zmysle zák. o DPH a „základnou úrovňou
rozpísanej faktúry“ obsahujúcou ďalšie, podrobnejšie údaje slúžiace na kontrolu spotreby, resp. rozsahu
užívania služby, a teda umožňujúce užívateľovi „primerane monitorovať svoje výdavky“.

13. Prostredníctvom Všeobecného povolenia možno regulovať podmienky prístupu účastníkov k

„základnej úrovni rozpísanej faktúry“, pokiaľ má slúžiť na ochranu účastníka v tom, že mu umožní
kontrolu a monitorovanie jeho výdavkov (a teda v konečnom dôsledku kontrolu správnosti fakturovanej
ceny za službu). ZEK v žiadnom svojom ustanovení neobsahuje definíciu pojmu „základná úroveň
rozpísanej faktúry“. Oprávnenie žalovaného stanoviť vo Všeobecnom povolení podnikom povinnosť
poskytnúť bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr (bez súčasnej definície toho, čo sa

rozumie základnou úrovňou rozpísanej faktúry) v sebe automaticky nezahŕňa oprávnenie určiť, čo
je základnou úrovňou rozpísanej faktúry. Žalovaný pochybil, keď pri posudzovaní konania žalobcu
dôsledne nerozlišoval medzi jednotlivými druhmi služieb, za ktoré boli zákazníkom vystavené faktúry
v papierovej forme. Kompetencia žalovaného stanoviť podnikom povinnosť poskytnúť bez poplatku
základnú úroveň rozpísaných faktúr je zásadným spôsobom limitovaná účelom, ktorý má stanovenie

povinnosti plniť, t.j. ochranu koncových užívateľov; povinnosť možno podnikom uložiť len v rozsahu,
ktorým je tento účel naplnený.14. Žalovaný nesprávne pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal najmä z údajov o celkovom počte
faktúr doručených v rozhodnom období, bez toho, aby dôsledne rozlíšil faktúry, ktoré obsahujú tie
služby, ktorých charakter pripúšťa ich základnú úroveň rozpísania (t.j. hlasová služba), od faktúr,

ktoré takéto služby neobsahujú. Žalovaný pri hodnotení závažnosti správneho deliktu neskúmal, akú
časť z celkového počtu odoslaných faktúr tvoria faktúry, ktoré obsahovali také služby, pri ktorých
základný rozpis faktúr vzhľadom na charakter služby nemôže obsahovať položky určené na kontrolu
spotreby /písm. f) a g) Všeobecného povolenia/ a na ktoré by sa povinnosť bezplatného doručovania
nemala vzťahovať. Žalobca pripustil, že pochybil, keď v rozpore so Všeobecným povolením spoplatnil

vystavenie/doručenie faktúr v papierovej forme, ktoré obsahovali službu Telefón, keďže iba v prípade
tejto služby výška fakturovanej sumy závisí od rozsahu užívania služby účastníkom, a preto len v prípade
tejto služby má základná úroveň rozpísaných faktúr umožní účastníkovi kontrolu a monitorovanie jeho
výdavkov, a teda slúži na jeho ochranu koncového užívateľa.

15. Žalobca tiež namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne dôsledne a podrobne

nevysporiadal s jeho námietkami. Žalovaným odkazované rozsudky Najvyššieho súdu SR a Krajského
súdu v Bratislave sa na predmet konania nevzťahujú, resp. iba okrajovo. Žalovaný sa v podstate iba
v piatich odsekoch aspoň nejakým spôsobom vyjadril k tvrdeniam žalobcu uvedeným v rozklade, ale
bez toho, aby zdôvodnil, prečo tieto tvrdenia považoval za nesprávne. Žalovaný v napadnutom rozhodní
neuviedol žiadne iné alebo nové argumenty, neponúkol žiadnu správnu úvahu, ktoré by odôvodňovali

opodstatnenosť či správnosť jeho rozhodnutia.

16. Žalobca zdôraznil, že v rámci konania nikdy nespochybňoval povinnosť zasielania faktúr v písomnej
forme tam, kde si účastník takýto spôsob doručovania faktúr vymienil. Táto povinnosť Žalobcovi vyplýva
zo zák. o DPH. Každý zo zákazníkov dostáva riadne a včas faktúry, či už elektronicky alebo poštou

v závislosti od zvoleného spôsobu doručovania faktúr. Úrad však prekročil svojej oprávnenie udelené
mu splnomocňovacím ustanovením ZEK v tom rozsahu, keď na základe Všeobecného povolenia
uložil podnikom povinnosť bezplatne doručovať i také faktúry vyhotovené v písomnej forme, ktoré
vzhľadom na charakter fakturovaných služieb nemôžu obsahovať žiadnu základnú úroveň rozpisu
tak, ako to predpokladá ZEK, keďže neslúžia na kontrolu spotreby alebo rozsahu užívania služby.

Žalobca mal za to, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/21/2014 neobsahuje žiaden záver
o povinnosti bezplatného zasielania písomných faktúr aj pri službách, kde sa spotreba nemení.
Predmetom rozhodovania Najvyššieho súdu SR bolo posúdenie oprávnenia stanoviť vo všeobecnom
povolení formu (písomnú alebo elektronickú), v ktorej je podnik povinný účastníkovi faktúru vystaviť.
Zo záveru Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že žalovaný je oprávnený

stanoviť formu, v akej má podnik účastníkovi faktúru vystaviť, nemožno automaticky vyvodzovať
oprávnenie určiť povinnosť bezplatného doručenia základnej úrovne rozpísaných faktúr v papierovej
forme i na faktúry za služby, pri ktorých faktúra, vzhľadom na charakter služby, žiaden rozpis základnej
úrovne služieb (okrem všeobecných náležitostí daňového dokladu v zmysle zák. o DPH) obsahovať
nemôže. Rovnako sa posudzovanej veci netýka ani rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.

6S/89/2017.

17. Žalobca namietal, že výška uloženej pokuty je neprimeraná. Žalovaný nesprávne vychádzal najmä
z údajov o celkovom počte faktúr, doručených v rozhodnom období v papierovej forme bez toho, aby
dôsledne rozlíšil faktúry, ktoré obsahujú tie služby, ktorých charakter pripúšťa ich základnú úroveň

rozpísania (t.j. hlasová služba), od faktúr, ktoré takéto služby neobsahujú. Žalovaný mal pri posudzovaní
závažnosti správneho deliktu brať do úvahy 11 067 kusov faktúr, ktoré obsahujú službu s povinnou
základnou úrovňou rozpisu a ktoré žalobca v dotknutom období doručil v papierovej forme. Žalobca mal
za to, že boli splnené podmienky na využitie sankčnej moderácie v zmysle § 198 zák. č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby súd

pri uložení sankcie vychádzal z 11 067 kusov faktúr a rovnakým pomerom ako žalovaný uložil novú
primeranú sankciu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.09.2021, pričom zotrval na dôvodoch uvedených
v prvostupňovom ako aj napadnutom rozhodnutí, ktoré považoval za zákonné a vecne správne, pričom
navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.19. Žalovaný zdôraznil, že pri vydávaní aj zmene Všeobecného povolenia postupoval v súlade s §14
ods. 3 ZEK, kde je obsiahnuté splnomocňujúce ustanovenie na vydanie hybridného právneho aktu.

Povinnosti uložené Všeobecným povolením nijak neodporujú § 74 zákona o DPH. Výpočet podmienok,
ktoré môžu byť ustanovené vo Všeobecnom povolení je pomerne rozsiahly, pričom na to, aby úrad
moholzadefinovaťnáležitostizákladnejúrovnerozpísanýchfaktúr,postačuje,žetoslúžinaochranupráv
koncových užívateľov. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť Všeobecného povolenia, v tomto konaní to
nie je možné; je potrebné dodržiavať prezumpciu správnosti správneho aktu.

20. Žalobca v podstate v celej žalobe namietal právomoc úradu určiť povinnosť poskytovať bezplatne
základnú úroveň rozpísaných faktúr aj pri službách, kde sa cena služby nemení. Napriek tomu,
že žalobca sa v priebehu konzultácií pri prijímaní Všeobecného povolenia nevyjadril, tak námietku
nezákonnosti predmetného ustanovenia vzniesli aj iní operátori. S námietkami sa žalobca vysporiadal
a rozhodol, že je oprávnený uložiť povinnosť poskytovať bezplatne základnú úroveň rozpísaných faktúr

aj pri službách, kde sa cena služby nemení.

21. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/21/2014 síce rieši najmä povinnosť bezplatne zasielať
základnú úroveň rozpísaných faktúr a hlavne v akej forme majú byť zasielané, avšak spoločnosť Slovak
Telekom namietala aj nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého ustanovenia Všeobecného

povolenia. Spoločnosti Slovak Telekom nebolo jasné, či sa povinnosť zasielania základnej úrovne
rozpísanej faktúry vzťahuje aj pre služby predplatené na dopredu určité obdobie, kde sa cena nemení.
Žalovaný v tomto spore tvrdil, že sa predmetná povinnosť vzťahuje aj na tieto služby, a najvyšší súd
mu dal za pravdu.

22. Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn 6S/89/2017 išlo o porušenie identickej
zákonnej povinnosti vyplývajúcej z čl. IV bod 2. ods. 8 Všeobecného povolenia, odlišnosť bola iba v
konaní, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu, pričom krajský súd dospel k záveru,
že povinnosť čl. IV bod 2. ods. 8 Všeobecného povolenia sa vzťahuje aj na služby, kde sa cena nemení.
To, že žalobca vo veci sp. zn 6S/89/2017 nezasielal faktúry vôbec a žalobca v prejednávanej veci ich

spoplatňoval, je irelevantné, pretože žalobca mal povinnosť zasielať faktúry bezplatne.

23. Všeobecné povolenie priznáva účastníkovi právo na bezplatné zaslanie faktúry bez ohľadu
na to, aké elektronické komunikačné služby sú mu poskytované, pričom žalobca účtoval všetkým
koncovým užívateľom rovnakú sumu za zasielanie písomných faktúr, bez ohľadu na to aká služba

bola poskytovaná, a preto žalovaný považoval závažnosť porušenia povinnosti za rovnakú pri všetkých
typoch zasielaných faktúr. Výška uloženej pokuty sa neodvíjala iba od počtu spoplatnených faktúr, ale
prvostupňový orgán prihliadal na všetky zákonné podmienky v súlade s § 73 ods. 11 ZEK a bral do úvahy
preventívnu a represívnu funkciu sankcie.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

24. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného

zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná

právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:
BA-6S/94/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024
účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

25. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté

rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní, a to
v rozsahu žalobných bodov, berúc do úvahy, že sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho
trestania nezistiac pochybenia podľa § 195 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.26. Správny súd v Bratislave rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 05.11.2025
nariadenom v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP, ktorého sa zúčastnili zástupcovia žalovaného.

27. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

28. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

29. Podľa § 14 ods. 1 ZEK, všeobecné povolenie na poskytovanie sietí alebo služieb (ďalej len
„všeobecné povolenie“) určuje podmienky, ktoré možno uplatňovať na všetky alebo na určité druhy sietí
alebo služieb.

30. Podľa § 14 ods. 2 písm. g) ZEK, podmienky vo všeobecnom povolení sa môžu týkať len
týchto povinností: g) ochrany koncových užívateľov a dostupnosti služieb užívateľom so zdravotným
postihnutím.

31. Podľa § 43 ods. 4 písm. b) ZEK, podnik je povinný, ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa
§ 14 ods. 2 písm. g), je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať bez
poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr.

32. Podľa § 73 ods. 1 písm. a) ZEK, úrad uloží podniku, ktorý nesplnil alebo porušil niektorú z povinností

podľa § 12 ods. 6, § 15 ods. 1, § 19 ods. 2 a 3, § 24 ods. 2, § 27 ods. 1, 2, 4 a 5, § 32 ods. 13, 14 a 16,
§ 36 ods. 1, § 47 ods. 1 a 2, § 49 ods. 4, § 50 ods. 10, § 51 ods. 2, § 55 ods. 3, § 58 ods. 7, § 64 ods.
1 a 2 alebo nesplnil alebo porušil podmienky všeobecného povolenia podľa § 14, alebo poskytuje siete
alebo služby napriek zákazu vydanému podľa odseku 13, pokutu od 200 eur do 10% z obratu podniku
podľa odseku 5 za predchádzajúce účtovné obdobie.

33. Podľa čl. IV bod 2 ods. 8 Všeobecného povolenia, podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú
službu je povinný okrem povinností podľa odseku 7 tohto bodu poskytovať bez poplatku základnú
úroveň rozpísaných faktúr v elektronickej forme alebo bez poplatku v papierovej forme na základe
voľby účastníka. Základná úroveň rozpísaných faktúr sa zasiela po dohode s účastníkom na emailovú

adresu uvedenú účastníkom alebo inou elektronickou formou, ktorá umožňuje jej prijatie v akomkoľvek
elektronickom formáte. Papierovú formu základnej úrovne rozpísaných faktúr zasiela podnik účastníkovi
bezplatne na poštovú adresu uvedenú účastníkom. Základná úroveň rozpísaných faktúr umožní
účastníkovi sledovať jeho výdavky a pravidelne overiť výšku podnikom účtovanej sumy za využívanie
verejnej siete alebo verejnej služby. Povinnosť poskytovať účastníkovi základnú úroveň rozpísaných

faktúr vo formáte podľa ods. 9 neplatí v prípade predplatených služieb a služieb, pri ktorých sa podnik
zaviazal poskytovať účastníkovi službu počas predplateného obdobia a účastník sa zaviazal zaplatiť
za takéto poskytnutie služby za príslušné časové obdobie; týmto nie sú dotknuté povinnosti podniku
vyplývajúce z osobitných predpisov (najmä zákon o DPH, pozn. správneho súdu). Základná úroveň
rozpísaných faktúr nemusí zahŕňať volania na bezplatné čísla, vrátane tiesňových volaní.

34. Podľa čl. IV bod 2 ods. 9 Všeobecného povolenia, základná úroveň rozpísaných faktúr podľa ods. 8
musí obsahovať najmä nasledovné informácie, ak je to vzhľadom na charakter služby možné
a) identifikačné údaje a údaje potrebné k úhrade faktúry,
b) fakturačné údaje,

c) zúčtovacie obdobie,
d) jednorazové poplatky,
e) pravidelné poplatky,
f) poplatky za volania v členení na volania v silnej, slabej a víkendovej prevádzke, ak sa uplatňuje, pre
1. medzinárodné volania,

2. medzimestské volania,
3. miestne volania alebo volania vo vlastnej sieti,
4. volania do iných sietí,
5. volania na služby so zvýšenou tarifou,6. uskutočnené volania v zahraničí,
7. príjem volaní v zahraničí,
s uvedením celkového času volaní, počtu využitých voľných tarifných jednotiek pre definované tarifné

pásmaapočtuvyužitýchtarifnýchjednotieknadrámecvoľnýchtarifnýchjednotieksamostatneprekaždý
z bodov 1 až 7,
g) poplatky za odoslané SMS
1. vo vlastnej sieti
2. na zahraničné čísla,

3. do iných sietí,
4. na čísla so zvýšenou tarifou,
s uvedením počtu správ, a to samostatne pre každý z bodov 1 až 4,
h) poplatky za dátové služby,
i) ostatné poplatky,
j) poskytnuté zľavy za služby,

k) celková suma na úhradu vo vyjadrení bez DPH, suma DPH a celková suma na úhradu vo vyjadrení
s DPH, ak je podnik platiteľom DPH.

35. Správny súd považoval námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci za
nedôvodnú.Prvotnejepotrebnézdôrazniť,žezčl.IVbod2ods.8Všeobecnéhopovolenianevyplýva,že

by sa tam určená povinnosť mala vzťahovať iba na určité druhy služieb (ktorú možnosť dáva žalovanému
§ 14 ods. 1 ZEK). Z obsahu čl. IV bod 2 ods. 8 Všeobecného povolenia tiež vyplýva povinnosť žalobcu
poskytovať bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr tak v elektronickej forme alebo v papierovej
forme na základe voľby účastníka, a to bez ohľadu na to, či sa cena za poskytované služby mení alebo
nie; uvedená podmienka resp. obmedzenie nevyplýva ani z § 43 ods. 4 písm. b) ZEK. Správny súd sa

tak nestotožnil s námietkou žalobcu, že takáto povinnosť sa môže vzťahovať len na faktúry, pri ktorých
sa cena mení v závislosti od spotreby, a teda nie je pevná.

36. Z čl. IV bod 2 ods. 8 Všeobecného povolenia vyplýva aj to, že základná úroveň rozpísaných faktúr
umožní účastníkovi sledovať jeho výdavky a pravidelne overiť výšku podnikom účtovanej sumy za

využívanie verejnej siete alebo verejnej služby; Všeobecné povolenie zároveň stanovuje aj výnimku
z povinnosti poskytnutia základnej úrovne rozpísaných faktúr vo formáte podľa čl. IV bod 2 ods. 9
Všeobecného povolenia, a to výlučne v prípade predplatených služieb a služieb, pri ktorých sa podnik
zaviazal poskytovať účastníkovi službu počas predplateného obdobia a účastník sa zaviazal zaplatiť
za takéto poskytnutie služby za príslušné časové obdobie, uvedená výnimka sa však vzťahuje výlučne

na v ods. 9 stanovené obsahové náležitosti, nie na samotnú povinnosť bezplatného poskytovania
faktúr. Povinnosťou bezplatného poskytovania faktúr v papierovej forme pri predplatených službách sa
zaoberal Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/89/2017, pričom dospel k záveru, že
„Z logického kontextu celého ustanovenia čl. IV bod 2 ods. 8 VP č. 1/2014 potom vyplýva, že predmetné
ustanovenie upravuje formu doručovania faktúr a to elektronicky po dohode s účastníkom (na emailovú

adresu uvedenú účastníkom alebo inou elektronickou formou) alebo v papierovej forme (na adresu
uvedenú účastníkom). A zároveň definuje účel faktúry v tom, že umožňuje účastníkovi sledovať jeho
výdavky a overiť výšku účtovanej sumy s tým, že tento účel faktúry odpadá v prípade predplatených
služieb, čo je podľa názoru súdu logické. Účel tohto ustanovenia v žiadnom prípade nespočíva v tom,
že by žalobcovi odpadla povinnosť vydávať základnú úroveň rozpísaných faktúr. Povinnosť poskytovať

bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr v elektronickej forme alebo v papierovej forme (na
základe voľby účastníka), bola žalobcovi stanovená žalovaným v prvej vete čl. IV bod 2 ods. 8 VP č.
1/2014 v spojení s § 6 ods. 3 písm. a) ZoEK a to na základe § 43 ods. 4 písm. b) ZoEK. Uvedený
názor súd podporne oprel o čl. IV bod 2 ods. 9 VP č. 1/2014, v ktorom žalovaný predpísal žalobcovi
povinnosť na minimálne obsahové náležitosti základnej úrovne rozpísaných faktúr. Ak by žalovaný vo

VP ustanovených pre žalobcu alebo priamo zákonodarca v ZoEK chcel zakotviť uvedenú výnimku, tak
by takúto skutočnosť priamo a jednoznačne uviedol vo VP alebo v ZoEK.“

37. Správny súd dospel k záveru, že rovnako pri službách, ktorých cena sa nemení v závislosti od
spotreby, sú požiadavky na obsah základnej úrovne rozpísaných faktúr, a teda jednotlivých informácií

v zmysle čl. IV bod 2 ods. 9 Všeobecného povolenia poskytovaných vo faktúre limitované charakterom
služby, čo z uvedeného ustanovenia napokon aj vyplýva použitím slovného spojenia „ak je to vzhľadom
na charakter služby možné“, avšak samotná povinnosť poskytnúť bezplatne faktúru ostáva nedotknutá,
uvedená výnimka sa týka výlučne obsahu vystavených faktúr.38. Nemožno sa tiež stotožniť s námietkou žalobcu, že bezplatné poskytovanie základnej úrovne
rozpísaných faktúr pri rovnakej cene za poskytované služby, pričom pri službách internet a retransmisia

sa jedná o informácie uvedené v písm. a) až e) a písm. h) až k) ods. 9 Všeobecného povolenia, neslúži
kontrole spotreby, ani monitorovaniu výdavkov. Nemá vplyv na cieľ a účel bezplatného poskytovania
faktúr, či výdavok, ktorý užívateľ vynaloží za služby poskytované žalobcom je hradený pravidelne
v rovnakej výške alebo nie, aj takáto faktúra slúži na ochranu koncového užívateľa. Užívatelia
totiž musia mať poskytnutím základnej úrovne rozpísaných faktúr možnosť overiť a kontrolovať

zahrnuté poplatky za využívanie dojednaných služieb, prípadne aj ďalšie poplatky účtované podnikom /
napr. jednorazové poplatky, ostatné poplatky, poskytnuté zľavy/, čo nepochybne umožňuje primerane
monitorovať výdavky /hoc aj vynakladané periodicky v rovnakej výške, a teda aj vo vzťahu k službám,
ktorých cena za jednotlivé fakturačné obdobia sa nemení/, a tým zodpovedajúco kontrolovať svoje účty.

39. Správny súd nevzhliadol právne relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca mal povinnosť bezplatne

poskytovať základnú úroveň rozpísaných faktúr len pri elektronicky zasielaných faktúrach, avšak túto
povinnosť by nemal pri faktúrach zasielaných v papierovej forme. Je totiž vecou voľby užívateľa, a to bez
ohľadu na to, či využíva služby, ktorých cena závisí od spotreby alebo nie, akú formu poskytovania faktúr
zvolí. Tým, že zákonodarca žalovanému zveril právomoc určiť vo Všeobecnom povolení podmienky
povinností podnikov poskytovať bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr sledoval cieľ, aby

všetci koncoví užívatelia mali možnosť sa oboznámiť bezodplatne so základnou úrovňou rozpísaných
faktúr, a to aj tí, ktorí prístup k sieti internetu nemajú, prípadne nemajú záujem o doručovanie faktúry
v elektronickej forme (uvedený záver vo vzťahu k účelu a forme poskytovaných faktúr vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/21/2014, ktorý sa zaoberal zákonnosťou Všeobecného povolenia
1/2014). Prístup jednotlivých koncových užívateľov k informáciám a ich ochrana musí byť rovnaká, bez

ohľadu na zvolenú formu doručovania faktúr a povahu nimi využívanej služby.

40. Správny súd sa ďalej v tomto konaní nemohol bližšie zaoberať námietkami týkajúcimi sa prekročenia
právomoci žalovaného pri vydávaní Všeobecného povolenia pri stanovení povinnosti uvádzať na
faktúrach informácie, ktorých poskytovanie im ukladá zák. o DPH a poskytovať bezplatne faktúry, pri

ktorých sa spotreba či fakturovaná cena nemení.

41. Stotožniac sa s argumentom žalovaného, správny súd zdôrazňuje, že je potrebné vychádzať
z prezumpcie správnosti Všeobecného povolenia. Všeobecné povolenie ako hybridný správny akt /
normatívny správny akt s prvkami individuálneho rozhodnutia danými konkrétnou administratívnou

vecou (sieť, služba, podnik), na ktorú sa vzťahuje/ síce podlieha správnemu súdnemu prieskumu, avšak
žalobca takúto žalobu nepodal; tu prejednávanú žalobu nemožno považovať za žalobu, ktorou by sa
žalobca mohol domáhať preskúmania zákonnosti Všeobecného povolenia. Podaná žaloba je žalobou
vo veciach správneho trestania a v rámci tohto konania by sa tunajší súd mohol zaoberať zákonnosťou
Všeobecného povolenia (a bližšie aj argumentáciou žalobcu v naznačenom smere) jedine pokiaľ by sa

v prípade Všeobecného povolenia jednalo o tzv. podkladové rozhodnutie/opatrenie v zmysle § 27 SSP.
Túto podmienku však Všeobecné povolenie nespĺňa práve z dôvodu, že je spôsobilým samostatným
predmetom správneho súdneho prieskumu, t. j. možno ho preskúmať na základe samostatne podanej
žaloby. Naviac aj žalobu na preskúmanie zákonnosti Všeobecného povolenia by bolo potrebné podať
v zákonnej dvojmesačnej lehote od jeho oznámenia v zmysle § 181 ods. 1 SSP. Všeobecné povolenie

(resp. jeho zmena 1/2019) nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia, ktorým bolo zverejnenie vo Vestníku
žalovaného, v čiastke 8/2019 zo dňa 04.09.2019, pričom tu prejednávaná žaloba bola podaná až dňa
13.05.2021.

42. V súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia správny súd poukazuje, že žalobca len

všeobecne uviedol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne dôsledne a podrobne
nevysporiadal s jeho námietkami, pričom neuviedol, ktoré námietky neboli žalovaným vyhodnotené
riadne a dôsledne. Nie je vecou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával dôvody svedčiace
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia (okrem vád v zmysle § 195 SSP, ktoré zistené v konaní
neboli). Povinnosťou žalobcu, a to aj v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania,

je dostatočne určito a konkrétne sformulovať jednotlivé žalobné body v súlade s § 182 ods. 1
písm. e) SSP a tým umožniť správnemu súdu posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia v ním
naznačenom smere. Žalobca nijako konkrétne nešpecifikoval, s ktorými jeho námietkami sa žalovanýnedostatočne vysporiadal a následne ani neuviedol dôvody, pre ktoré by tento postup mal mať za
následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

43. Rovnako nedôvodná bola námietka žalobcu, že žalovaný citoval v napadnutom rozhodnutí
nesúvisiace súdne rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/21/2014 a rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/89/2017), keďže aj správny súd ich považoval za relevantné
pre prejednávanú vec (vo vzťahu k účelu poskytovania základnej úrovne rozpísaných faktúr, k forme
ich poskytovania a povinnosti bezplatného poskytovania základnej úrovne rozpísaných faktúr aj pri

predplatenýchslužbách)avtomtokonanípodporneargumentačnevychádzalajzuvedenýchrozsudkov.

44. Správne orgány postupovali zákonne aj pri rozhodovaní o výške pokuty, keď prihliadli na všetky
relevantné skutočnosti a po ich posúdení dospeli k záveru, že tieto odôvodňujú uloženie pokuty vo výške
250.000,- eur. Výška uloženej pokuty bola náležite odôvodnená, pričom pokuta bola uložená v rámci
zákonom stanovenej sadzby berúc do úvahy obrat žalobcu v rozhodnom období vo výške viac ako 36

miliónov eur. Prvostupňový orgán sa náležite zaoberal všetkými východiskami, ktoré pri ukladaní pokuty
bral na zreteľ, a to závažnosťou spáchaného deliktu, spôsobom jeho spáchania, trvaním a dôsledkami
správneho deliktu. Prvostupňový orgán tiež poukázal na preventívnu a represívnu funkciu ukladanej
sankcie, ako aj to, že za porušenie obdobnej povinnosti bol žalobca v minulosti už sankcionovaný.

45. Správny súd len dopĺňa, že výška uloženej pokuty bola určená v rámci zákonom vymedzenej
sadzby. Pri takto stanovenej výške pokuty žalovaný nevybočil z voľnej správnej úvahy a jej výšku riadne
odôvodnil s ohľadom na rozsah, trvanie, následky a závažnosť správneho deliktu. Správny súd sa
oboznámilisnovouprávnouúpravou,ktorápriobsahovototožnejskutkovejpodstatenebolaprežalobcu
priaznivejšia, a preto správny súd nepristúpil k jej aplikácii v zmysle zásad ukladania trestov v trestnom

konaní.

46. Záverom správny súd uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov (bližšie pozri napr. IV. ÚS

115/03, I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že
článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť
odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať
podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci A. B. v. Holandsko z 19. apríla 1994, č.
16034/90, § 61). Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti

musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť
odôvodňovaťrozhodnutienemôžebyťponímanávtakomzmysle,žejepotrebnévyporiadaťsaskaždým
argumentom.

47. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol

postupom podľa § 190 SSP.

48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby mu nahradil trovy konania.

49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. c) SSP/.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesťa) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).