Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100088
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu:
eGRADE s.r.o., SNP 77, 916 01 Stará Turá, IČO: 46 582 568, zast.: JUDr. Ivana Zmeková, PhD.,
advokátka,Zámocká18,81101Bratislava,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 103070951/2023 zo dňa 08. 12. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.1 U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Trenčín, pobočka Nové Mesto nad
Váhom (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonaná daňová kontrola na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) alebo
jeho časti za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2017. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol
č. 100803679/2019 zo dňa 05. 04. 2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam

uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 09. 04. 2019 a nasledujúcim dňom začalo vyrubovacie
konanie. Pripomienky žalobcu k protokolu, uvedené v podanom vyjadrení, boli s jeho splnomocnenou
zástupkyňou prerokované dňa 03. 07. 2019. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania správca dane vydal dňa 11. 07. 2019 rozhodnutie č. 101708580/2019, ktorým
žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 15 623,80 EUR za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok
2017. Uvedené rozhodnutie správcu dane žalovaný v rámci odvolacieho konania zrušil rozhodnutím č.
102762184/2019 zo dňa 29. 11. 2019 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

1.2 Správca dane po vykonaní úkonov v zmysle rozhodnutia žalovaného ukončil vyrubovacie konanie
rozhodnutím č. 349499/2020 zo dňa 27. 07. 2020, ktorým opätovne určil žalobcovi rovnaký rozdiel v
sume nadmerného odpočtu. Uvedené (v poradí druhé) rozhodnutie správcu dane žalovaný v rámci
odvolacieho konania zrušil rozhodnutím č. 101100981/2021 zo dňa 24. 06. 2021.

2.1 Správca dane následne opätovne vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a dôkazy získané v priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a dňa 23. 06. 2023 vydal rozhodnutie č. 101596124/2023

(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil rozdiel
v sume nadmerného odpočtu 9 650,80 EUR za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2017.2.2 Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie DPH
v celkovej sume 9 527,34 EUR z dodávateľských faktúr uvedených na strane 7 prvostupňového
rozhodnutia za nákup herných konzol, ktoré mala dodať spoločnosť Black Dragon Distribution s.r.o,

Líščie Nivy 23, Bratislava - mestská časť Ružinov (od 15. 07. 2023 Krčméryho 16, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto), IČO: 48 294 373 (ďalej aj len „Black Dragon Distribution“) z dôvodu, že žalobca
sa svojimi nákupmi od dodávateľa Black Dragon Distribution zúčastnil na plneniach, ktoré sú súčasťou
podvodu na DPH, pretože neprijal dostatočné opatrenia, ktoré od neho bolo možné v reálnej miere
očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný na dodávkach poznačených podvodom vo vzťahu k DPH, t.

j. bolo preukázané, že žalobca minimálne mohol vedieť a mal vedieť, ak by dodržal potrebnú náležitú
starostlivosť, že dodávky môžu byť poznačené podvodným konaním. Podľa správcu dane v čase
realizácie fakturovaných plnení žalobca nekonal obozretne, pretože disponoval viacerými informáciami,
na základe ktorých sa spoločnosť Black Dragon Distribution nejavila ako spoľahlivá, pričom sa spoľahol
len na svojho známeho A. B., ktorý za žalobcu v obchode s elektronikou vystupoval. Správca dane
uzavrel, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov (nákup herných konzol od dodávateľa Black

Dragon Distribution) vznikol daňový únik, ktorý bol dôsledkom podvodu na DPH, že posudzované
zdaniteľné obchody boli spojené s týmto podvodom na DPH a zároveň, že žalobca mal vedieť,
že nákupom elektroniky sa môže stať účastníkom podvodu DPH a na základe všetkých zistených
skutočností sa aj stal.

3.1 Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 103070951/2023 zo dňa 08. 12. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, keďže nezistil dôvodnosť odvolacích námietok
žalobcu.
3.2 Žalovaný uviedol, že správca dane na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania zistil obchodný

reťazec (NOMS Slovensko, s.r.o. › M.D. invest SK s.r.o. › Black Dragon Distribution › eGRADE s.r.o.
› HB ELEKTRO s.r.o., Praha, ČR › Turbado EU LLC., USA), v ktorom identifikoval daňový únik na
strane subdodávateľa žalobcu - spoločnosti M.D. invest SK s.r.o. (spoločnosť M.D. invest SK s.r.o. si
svoju daňovú povinnosť, ktorá jej vznikla z vystavených faktúr pre žalobcovho dodávateľa Black Dragon
Distribution, ponižovala prostredníctvom faktúr vystavených v mene spoločnosti NOMS Slovensko, s.r.o.

za fiktívne plnenia - spoločnosť NOMS Slovensko, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období reálne
nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť). Z dokazovania správcu dane tiež vyplynulo, že spoločnosť
M.D. invest SK s.r.o. nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od skutočného dodávateľa z
iného členského štátu (český dodávateľ Alza.cz, a.s., Praha) podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pretože takéto prijaté plnenia

by musela najskôr „samozdanit'“, priznať daň a až následne by jej vznikol nárok na odpočet dane, t. j.
bolabydaňovoneutrálnaanavýstupebyjejvzniklavysokádaňovápovinnosťzozdaniteľnýchobchodov
deklarovaných pre žalobcovho dodávateľa - spoločnosť Black Dragon Distribution. Žalobca bol súčasťou
nezákonného obchodného reťazca s elektronikou poznačeného podvodom na DPH. Podľa záverov a
zistení správcu dane, každá zo spoločností v danom reťazci plnila svoju funkciu - spoločnosť M.D.

invest SK s.r.o. ako subdodávateľ a zároveň zmiznutý obchodník nepriznala žiadnu daň z nadobudnutia
tovaru od spoločnosti ALZA, a.s. (CZ) v zmysle § 11 zákona o DPH, teda túto daň do štátneho
rozpočtu reálne neodviedla a daň na výstupe si ponížila prostredníctvom faktúr z fiktívnych plnení
od tuzemského dodávateľa NOMS Slovensko, s.r.o., ktorý žiadnu ekonomickú činnosť nevykonával
ani nevykazoval. Spoločnosť M.D. invest SK s.r.o. mala vytvoriť zdanie reálneho obchodovania a

zachovania neutrality. Úlohou žalobcovho dodávateľa Black Dragon Distribution bolo rozloženie rizika,
nakoľko uvedená spoločnosť herné konzoly dodávala tak žalobcovi, ako aj českej spoločnosti HB
ELEKTRO s.r.o. (taktiež odberateľ žalobcu) a tu jej, rovnako ako žalobcovi, vznikol nadmerný odpočet
- išlo o rovnaký druh tovaru, od rovnakého dodávateľa, dodaný rovnakému odberateľovi, z tovaru
dodanéhospoločnostiHBELEKTROs.r.o.sispoločnosťBlackDragonDistributionnárokovalavrátiťdaň,

ktorá reálne nebola do štátneho rozpočtu odvedená. Žalobca si v zistenom obchodnom reťazci uplatnil
právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktorá nebola do štátneho rozpočtu reálne odvedená a
následne dodal predmetný tovar spoločnosti HB ELEKTRO s.r.o. do Českej republiky s oslobodením
od dane, čím mu vznikol nadmerný odpočet. V konečnom dôsledku mal tovar skončiť v americkej
spoločnosti Turbado EU LLC so slovenským IČ DPH: C., ktorá nadobudnutie tovaru vôbec nepriznala

a podľa zistení českého správcu dane bol tovar určený pre koncových klientov tejto spoločnosti; po
skompletizovaní objednávok mali byt' tieto prepravené do Nemecka. Úhrady za fakturovaný tovar (herné
konzoly) boli žalobcovi zaslané z účtu slovenskej spoločnosti Turbado LLC, organizačná zložka podniku
(DIČ: XXXXXXXXXX), teda nie z účtu odberateľskej spoločnosti HB ELEKTRO s.r.o. (CZ) v zmysležalobcomvystavenýchodberateľskýchfaktúr.Vzistenomobchodnomreťazcineboladaňzpredmetných
obchodov reálne nikým odvedená do štátneho rozpočtu a vrátenie tejto neodvedenej dane si nárokuje
práve žalobca. Konaním subjektov zapojených do zisteného obchodného reťazca bolo docielené to, že

tovar bol v podstate obchodovaný bez dane z pridanej hodnoty, čím došlo k narušeniu princípu neutrality
DPH. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za preukázané splnenie prvých troch podmienok
Axel Kittel testu daňového podvodu.
3.3 V súvislosti s možnou vedomosťou žalobcu o jeho účasti na správcom dane zistenom podvodnom
konaní žalovaný uviedol, že žalobca nebol dostatočne obozretný a dobrovoľne pristúpil na neštandardné

podmienky obchodovania s hernými konzolami. Nového dodávateľa - spoločnosť Black Dragon
Distribution, s ktorým dovtedy neobchodoval, si nedostatočným spôsobom preveril - správcovi dane
predložil len výstup zo systému Gnosus (kde nie je možné posúdiť vypovedaciu hodnotu informácií v
nej uvedených), i keď v odvolaní zdôrazňuje, že preukázal, že konal dobromyseľne a pred vstupom
do obchodného vzťahu bol obozretný - svojho potencionálneho obchodného partnera si preveril zo
všetkých jemu dostupných zdrojov. V čase začatia obchodnej spolupráce so spoločnosťou Black Dragon

Distribution mohol žalobca z verejne dostupných zdrojov (D.) zistiť, že jeho nový obchodný partner nemá
k 31. 12. 2016 žiadny hmotný majetok, neeviduje žiadne pohľadávky, má minimálne záväzky, nemá
žiadne mzdové náklady a jeho zisková marža je mínusová, čo sú nepriaznivé ekonomické ukazovatele.
Žalobca v podanom odvolaní uvádza priaznivé hospodárske výsledky spoločnosti Black Dragon
Distribution, ktoré dosiahla v roku 2022, čo však žalovaný vo vzťahu k posudzovaniu zdaniteľných

obchodov v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2017 vyhodnotil ako irelevantné. Žalobca prijal ponuku
od osoby, ktorá vystupovala za nového dodávateľa bez toho, aby si overil totožnosť tejto osoby a
jej postavenie alebo vzťah k dodávateľskej spoločnosti. Tvrdenie žalobcu, že konal dobromyseľne, je
v rozpore s tým, že konateľ žalobcu nevedel presne uviesť okolnosti vzniku obchodných vzťahov s
dodávateľom a s odberateľom; o svojom odberateľovi nemal informácie, o čom svedčí aj skutočnosť,

že konateľ žalobcu uviedol, že tovar bol vyložený v Ústí nad Labem, kde má odberateľská spoločnosť
HB ELEKTRO s.r.o. ,,zrejme“ sklady. Je neobvyklé, že konateľ žalobcu pri svojich dlhoročných
podnikateľských skúsenostiach uzatvoril obchod s úplne novým odberateľom bez toho, aby vedel, s
kým jedná a bez toho, aby mal garanciu, že dodaný tovar bude aj zaplatený, nakoľko tovar mal byť
najskôrdodanýodberateľoviaažnásledneboluhradený,čojeprizačínajúcejsaspoluprácisneznámym

obchodným partnerom zriedkavé. Tovar žalobca nemal žiadnym spôsobom bližšie identifikovateľný,
napr. výrobnými číslami, ktoré sú základným identifikátorom pri prípadných reklamáciách tovaru.
Uvedené nedostatky považoval žalovaný, v zhode so správcom dane, za neopatrnosť a neobozretnosť v
obchodnom styku. Žalobca mal prijať opatrenia, ktoré by vylúčili účinky podvodného konania, minimálne
evidovať tovar podľa výrobných čísiel, jasne identifikovať osoby, ktoré s tovarom manipulovali. Hoci

konateľ žalobcu uviedol, že tovar preberal skladník spoločnosti ROTEX ELEKTRO, s.r.o. p. E., na
dodacích listoch je uvedené meno „F. G.“, faktúry pre odberateľa sú vystavené p. A. B., ktorý je uvedený
zároveň aj na prepravných dokladoch. H. G. F. H. A. B. nie sú zamestnancami žalobcu a ani spoločnosti
ROTEX ELEKTRO s.r.o.
3.4 Správca dane preukázal prepojenosť obchodných zástupcov dodávateľskej a odberateľských

spoločností so žalobcom (strana 21 druhý odsek, strana 32 posledný odsek, strana 33 prvý odsek
prvostupňového rozhodnutia) - F. E. mal jednať za odberateľskú spoločnosť HB ELEKTRO s.r.o. so
žalobcomatiežsdodávateľskouspoločnosťouBlackDragonDistribution;I.J.spolusH.K.bolioznačení
spoločnosťou HB ELEKTRO s.r.o. ako osoby konajúce za spoločnosť TURBADO EU LLC; A. B. (ktorý
vystavoval faktúry za žalobcu) uviedol, že je zamestnanec jednej z firiem konateľa spoločnosti L. M. - I. J.

a zároveň bol odberateľskou spoločnosťou HB ELEKTRO s.r.o. označený ako manažér predaja žalobcu.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že konateľ žalobcu preverované obchodné transakcie aj verifikoval,
a to podpisom faktúr a ich opatrením pečiatkou. A. B. v mene žalobcu vystavoval nielen objednávky
na obstaranie tovaru, ale vystavoval aj faktúry za predaj tovaru a dodacie listy pre českú odberateľskú
spoločnosť a zároveň dojednával predaj tovaru do EÚ, čo vyplýva aj z odpovede na medzinárodné

dožiadanie (HB ELEKTRO s.r.o.) - A. B. bol konateľom českej odberateľskej spoločnosti označený ako
„manažér predaja žalobcu“. A. B. bol podľa vyjadrenia N. G. (konateľ žalobcu) jeho „známym, ktorý
má skúsenosti s prepravou a ktorý pomohol spoločnosti eGRADE s.r.o. pri zabezpečovaní dopravy
odberateľom spoločnosti eGRADE s.r.o.“, čo je ale v rozpore so zistenými skutočnosťami. Už v minulosti
boli obchodníci všetkých zainteresovaných spoločností v kontakte, poznali sa a uskutočňovali vzájomné

obchodné transakcie medzi spoločnosťami, ktoré v tom čase zastupovali: G. O. ako obchodný zástupca
dodávateľskej spoločnosti (Black Dragon Distribution s.r.o.) mal jednať so I. J. a F. E. za českú
odberateľskú spoločnosť HB ELEKTRO s.r.o., pričom G. O. a F. E. boli v kontrolovanom zdaňovacom
období obchodnými zástupcami dodávateľskej spoločnosti Black Dragon Distribution s.r.o.; F. E. a A. B.sa poznali už z predošlých zamestnaní a A. B. uviedol, že obaja sa poznali, nakoľko pôsobili v meste
Prievidza; F. E. a A. B. majú väzbu na I. J., nakoľko obaja mali byť zamestnancami v spoločnostiach,
vo vedení ktorých bol I. J. (Turbado LLC).

3.5 Žalovaný v súvislosti so svedeckou výpoveďou p. A. B. poukázal na nesúlad vyjadrenia svedka so
zisteniami správcu dane - napr. A. B. uviedol, že pozná všetky odberateľské spoločnosti žalobcu, no
obchody s nimi on osobne nedojednával, čo je ale v rozpore so zisteniami správcu dane získanými
z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
august2017aseptember2017,kdebolpráveonoznačenýakoosoba,sktorouodberateľskáspoločnosť

komunikovala a dojednávala obchody. Rovnako aj v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií,ktorábolaprijatádňa26.01.2023azaevidovanápodčíslom53253/2023,bolA.B.konateľom
spoločnosti HB ELEKTRO s.r.o. označený ako „manažér predaja spoločnosti eGRADE s.r.o.“, s ktorým
boli uzatvárané obchody. Tiež tvrdenie, že jeho činnosťou u žalobcu bola len konzultácia logistiky, je
zavádzajúce, nakoľko všetky odberateľské faktúry týkajúce sa predaja herných konzol boli vystavené
práve p. A. B.; tento mal prístup do účtovného programu žalobcu, vystavoval a tlačil odberateľské faktúry

spolu s dodacími listami a objednávky pre dodávateľov - išlo o výkon konkrétnych činností súvisiacich
s nákupom a predajom herných konzol a nielen o konzultáciu logistiky. A. B. tiež uviedol, že ani raz
nebol pri prevzatí tovaru od dodávateľa Black Dragon Distribution s.r.o., no na prepravnom doklade
č. 70581352/805, ktorý vystavila spoločnosť TOPTRANS SPEDITION dňa 19. 06. 2017, bol práve on
uvedený ako osoba, ktorá prevzala tovar v Starej Turej, na doklade bol uvedený aj jeho podpis a odtlačok

pečiatky žalobcu.
3.6 V súvislosti s úhradami odberateľských faktúr pre spoločnosť HB ELEKTRO s.r.o. žalovaný poukázal
naskutočnosť,žetietobolirealizovanéspoločnosťouTurbadoLLC,organizačnázložkapodniku,Prešov.
Túto skutočnosť žalobca zistil v momente, keď mu boli pripísané peňažné prostriedky na účet a mal
výpis z účtu k dispozícii. Ak mu prišla platba od spoločnosti, s ktorou neobchodoval, minimálne mal

zisťovať dôvod zaslania takejto platby. Ak sa takouto činnosťou konateľ žalobcu „nemá čas zaoberať“,
minimálne účtovníčka spoločnosti by mala danú situáciu riešiť už len z pohľadu vedenia účtovníctva,
ktoré by malo byť vedené správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť
účtovných záznamov (§ 8 zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov). Keď
sa žalobca uspokojil s poznámkou uvedenou pri platbe a danej situácii nevenoval pozornosť, možno

daný postup považovať za neštandardný. Navyše, žalobca zaslal správcovi dane Zmluvu (bez čísla)
zo dňa 01. 10. 2015, ktorá upravuje vzťah medzi zmluvnými stranami Turbado EU LLC, Spojené
štátny americké a HB ELEKTRO s.r.o. pred začiatkom výkonu kontroly za zdaňovacie obdobie 2.
štvrťrok 2017 v rámci miestneho zisťovania, začatého za účelom preverenia nadmerného odpočtu
vykázaného za uvedené zdaňovacie obdobie, a to e-mailom zo dňa 12. 09. 2017, evidenčné číslo

XXXXXXX/XXXX. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na vyjadrenie konateľa českej odberateľskej
spoločnosti HB ELEKTRO s.r.o., že „pozná korporáciu Turbado LLC organizačná zložka podniku,
Prešov (z účtu ktorej boli realizované úhrady faktúr vystavených žalobcom), no neobchodoval s ňou;
so spoločnosťou Turbado LLC organizačná zložka podniku bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej
spoločnosť Turbado LLC organizačná zložka podniku, uhrádzala zo svojho účtu tovar nadobudnutý od

žalobcu namiesto daňového subjektu HB ELEKTRO s.r.o., dôvodom malo byť urýchlenie obchodných
prípadov a celý tento model navrhol pán J. (vedúci organizačnej zložky Turbado LLC)“.
3.7 Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca do júna 2017 obchody takého charakteru a rozsahu, ako
sú posudzované zdaniteľné obchody v z mysle sporných dodávateľských faktúr, neprevádzkoval a
začal obchodovať v takých značných množstvách a obratoch bez dostatočného preverenia si svojho

dodávateľa - spoločnosti Black Dragon Distribution. Nie príliš dôveryhodne pôsobí vyjadrenie konateľa
žalobcu, ktorý odôvodnil začatie obchodovania s hernými konzolami tým, že „na e-shope sa im vyskytol
takýto tovar a mali ponuku na herné konzoly od dodávateľov“.
3.8 Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že A. B. konkrétne obchody nedojednával. Nie je
dôvod pochybovať o skutočnostiach a dôkazoch vyplývajúcich z medzinárodnej výmeny informácií v

súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov u českej odberateľskej spoločnosti HB ELEKTRO
s.r.o. - konateľ tejto spoločnosti označil A. B. za „manažéra predaja spoločnosti eGRADE s.r.o.“, s
ktorým boli uzatvárané obchody. Je veľmi nepravdepodobné a neštandardné, že v obvyklom obchodnom
styku obchody zabezpečujú „známi“. Daňovou kontrolou bolo zistené, že v mene žalobcu vystupoval
a dohadoval obchodné transakcie, tak na strane obstarania tovaru ako aj na strane jeho predaja A. B.

- ,,známy“ konateľa žalobcu, ktorý vystupoval za žalobcu ako „manažér predaja“ a už v minulosti bol v
kontakte a poznal sa s obchodnými zástupcami dodávateľských aj odberateľských spoločností. Všetky
obchody boli uzatvárané s vedomím konateľa žalobcu N. G., ktorý doklady vystavené A. B. potvrdzoval
svojím podpisom, ku ktorému pripojil aj pečiatku žalobcu. Pokiaľ N. G., ako konateľ žalobcu, natoľkodôveroval svojmu známemu, že mu vyššie uvedené činnosti umožnil vykonávať v mene žalobcu, bol
o všetkom informovaný a mohlo mu byť podozrivé, že nejde o štandardné obchodné operácie. Pritom
konateľ žalobcu p. N. G. v oblasti podnikania pôsobí už dlhodobo (v spoločnosti eGRADE s.r.o. od

marca 2012 a v spoločnosti ROTEX ELEKTRO s.r.o. od januára 2002), t. j. má dostatok skúseností s
obchodovaním a s nadväzovaním nových obchodných vzťahov. Na začiatku obchodnej spolupráce so
spoločnosťou Black Dragon Distribution konateľ žalobcu bez vykonania dostatočných opatrení začal v
značných množstvách obchodovať s neznámou spoločnosťou a s neznámou osobou vystupujúcou za
túto spoločnosť. Spoľahol sa len na svojho známeho p. A. B., ktorý za žalobcu v obchode s elektronikou

vystupoval. Po viac ako piatich rokoch vykonávania podnikateľskej činnosti v spoločnosti eGRADE s.r.o.
(resp. viac ako 15 rokoch v spoločnosti ROTEX ELEKTRO s.r.o.) konateľ žalobcu vedome umožnil
„známemu“,abyvyužívalapoužívalúčtovnýprogramžalobcuadohadovalobchodyvoblastielektroniky,
keď sám N. G., ako konateľ žalobcu, mal dostatok podnikateľských skúseností v danej oblasti.
3.9 Žalovaný skonštatoval, že aj štvrtú otázku Axel Kittel testu (Ak boli posudzované zdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?) je

potrebné zodpovedať kladne. Správca dane svoj záver postavil na nedbanlivostnej forme zavinenia a
nedostatočnej obozretnosti žalobcu. Podľa žalovaného nasledujúce okolnosti nasvedčovali podozrivosti
transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej obozretnosti
žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil (pritom viaceré z nich sú zároveň okolnosťami
preukazujúcimi aj existenciu daňového podvodu): neštandardnosť pri nadviazaní obchodnej spolupráce

s dodávateľom aj s odberateľom - konateľ žalobcu si nespomenul na okolnosti začiatku obchodnej
spolupráce - kto koho oslovil s ponukou na spoluprácu, aj keď nešlo o časovo vzdialenú udalosť; konateľ
žalobcu si nepreveril postavenie osoby F. E. a jeho vzťah k odberateľskej spoločnosti HB ELEKTRO
s.r.o. - nebol ani zamestnancom ani obchodným zástupcom tejto spoločnosti, za ktorého sa vydával;
umožnenie A. B., ktorý nebol zamestnancom žalobcu ani nebol k nemu v inom zmluvnom vzťahu, aby

mal prístup do účtovného programu a vystavoval faktúry a objednávky za žalobcu; žalobca do júna
2017 vykonával svoju činnosť len prostredníctvom elektronického obchodu (D.), kde ponúkal kategórie:
kočíky a cestovanie, hračky, detské oblečenie, detské izby, starostlivosť o dieťa, do školy - avšak
preverovaný nákup a predaj sa týkal herných konzol v nezanedbateľných množstvách a neuskutočnil
sa prostredníctvom elektronického obchodu; začiatok obchodovania s rizikovým typom tovaru, za ktorý

sa herné konzoly, podľa údajov zverejnených na internete a na stránkach finančnej správy, považujú;
žalobca nemal uzatvorené žiadne obchodné zmluvy upravujúce predmet a podmienky obchodovania
s novým dodávateľom Black Dragon Distribution a s odberateľom HB ELEKTRO s.r.o., hoci išlo
o niekoľkotisícové zákazky, taktiež neviedol žiadnu skladovú evidenciu a iné doklady obsahujúce
jedinečné výrobné čísla herných konzol, podľa ktorých by bolo možné herné konzoly jednoznačne

identifikovať a najmä preveriť ich pôvod; zo zmluvy, ktorú správcovi dane predložil žalobca, uzatvorenej
medzi spoločnosťami HB ELEKTRO s.r.o. a Turbado EU LLC, USA, jednoznačne vyplýva, že odberateľ
HB ELEKTRO s.r.o., Česká republika nenadobudol právo nakladať s preverovaným tovarom ako
vlastník; neobvyklé konanie súvisiace s úhradou odberateľských faktúr, ktoré neuhradil odberateľ HB
ELEKTRO s.r.o., Česká republika ale spoločnosť Turbado LLC, organizačná zložka podniku; personálna

prepojenosť osôb uzatvárajúcich obchody s hernými konzolami - F. E., A. B., G. O. a I. J..
3.10 Vyššie uvedené objektívne okolnosti vo svojom súhrne podľa žalovaného nasvedčujú záveru, že
preverovaný zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý, ako aj že žalobca neprijal dostatočné rozumne
očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode. Splnenie štvrtej podmienky Axel
Kittel testu (subjektívnej stránky) preukazuje správca dane a v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho

dvoraEurópskejúnie(ďalejaj„SDEÚ“)samôžedaňovýsubjektzdaňovéhopodvodu„vyviniť“anestratiť
tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú
obozretnosťadobromyseľnosť.Podľažalovanéhovpredmetnomprípadesprávcadaneuniesoldôkazné
bremeno a splnenie podmienok Axel Kittel testu preukázal. V prvostupňovom rozhodnutí identifikoval
také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod

bol spáchaný, aj že žalobca o ňom mohol a mal vedieť. Naopak, žalobca nepreukázal, že prijal také
opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil.

Správna žaloba – žalobné body

4. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie, a to
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“). Uplatnil si aj náhradu trov konania.5. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie je nezákonné, nesprávne,
nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, zmätočné a vnútorne rozporné. Žalovaný náležite

nepreskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia správcu dane, prehliadol závažné pochybenia správcu
dane, nevysporiadal sa so všetkými žalobcom v odvolaní namietanými skutočnosťami, nezobral do
úvahy všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom závery jeho rozhodnutia sú nelogické a rozporné
so zisteným skutkovým stavom veci. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nepostačujúce na
splnenie požiadavky preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko neobsahuje relevantné

skutočnosti, v kontexte s argumentmi namietanými žalobcom, ktoré nie sú náležite vyhodnotené, závery
rozhodnutia žalovaného sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, sú povrchné, protirečivé, ústavne
a zákonne neudržateľné. Úvahy a závery žalovaného nevychádzajú z konkrétnych faktov vyplývajúcich
zo zisteného skutkového stavu veci, sú založené len na domnienkach a dohadoch (rovnako ako úvahy
a závery prvostupňového orgánu). Ak má byť rozhodnutie správneho orgánu spravodlivé a zákonné,
musí obsahovať všetky úvahy ohľadne skutočností, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci ohľadne

toho, ako sa správny orgán vysporiadal s argumentmi a návrhmi účastníka konania. V danom prípade
však tieto predpoklady naplnené neboli. Napadnuté rozhodnutie tiež neobsahuje odôvodnenie, na
základeakýchskutočnostížalovanýprirozhodovanínezohľadnilvkonanížalobcompredložené,dôkazy.
Žalovanýajprvostupňovýorgánvosvojichrozhodnutiachuvádzajúlenodkazynaustanoveniadaňového
poriadku bez toho, aby uviedli, na základe porušenia ktorých ustanovení zákona o DPH nepriznali

žalobcovi nárok na odpočet dane.

6. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne aplikuje Axel Kittel test daňového podvodu, keď ho vykladá
tak, že správcovi dane stačí dokázať existenciu daňového podvodu a následne sa musí daňový subjekt
„vyviňovať“, v dôsledku čoho žalovaný nesprávne prenáša dôkazné bremeno na žalobcu. Tento postup

je v rozpore s judikatúrou a vedie k absurdnej situácii, keď žalobca preukazoval, že si dodávateľa
Black Dragon Distribution preveroval cez aplikáciu Gnosus, avšak prvostupňový orgán bez ďalšieho
odôvodnenia uviedol (str. 24 - 25 rozhodnutia), že hodnotu informácií tam uvedených nie je možné
posúdiť a arbitrárne uviedol, že žalobca nepreukázal, že prijal účinné opatrenia. Žalobca uviedol, že
svoju dôkaznú povinnosť splnil, nakoľko predložil účtovné doklady, potvrdenia o uhradení platieb a

aj prepravné doklady, pričom daňové orgány existenciu obchodov uznali. V tejto situácii je v zmysle
ustálenej judikatúry dôkazné bremeno na správcovi dane, ktorý má preukazovať, že došlo k zneužitiu
práva. Žalovaný ale postupoval v rozpore s touto ustálenou praxou, keď prijal záver, že žalobca sa
zúčastnil na daňovom podvode a následne od neho požadoval, aby sa z tohto obvinenia „ vyvinil“.

7. Žalobca zdôraznil, že pre odopretie odpočtu dane je potrebné preukázať, že existovali objektívne
okolnosti, na základe ktorých je možné tvrdiť, že daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, že
dodávateľsko-odberateľský reťazec je poznačený podvodom na dani. Z rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému
štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling vyplýva, že odmietnutie priznania práva na odpočet je

prípustné len vtedy, ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane vedel, alebo
musel vedieť, že svojou kúpu sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.
Žalobcovi nebolo preukázané žiadne vedomé ani nevedomé zapojenie do údajného daňového podvodu.
Dôkazné bremeno ťaží prvostupňový orgán. Závery, ktoré v tomto smere uvádza žalovaný, sú len
dohadmi a špekuláciami, rovnako ako tomu je v prípade záverov rozhodnutia prvostupňového orgánu.

Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že skutkový stav sa oproti rozhodnutiam, ktorými
boli rozhodnutia zrušené, nezmenil.

8. Žalobca uviedol, že celé konanie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu bolo poznačené
neobjektívnosťou a zaujatosťou správcu dane a žalovaného voči žalobcovi, ktorí si už na začiatku

konania osvojili názor, že žalobca chce získať neoprávnený majetkový prospech v podobe nadmerného
odpočtu DPH a celé následné konanie prispôsobili tomuto cieľu. Žalobca zdôraznil, že nezískava žiadny
neoprávnený prospech, keďže sumu, ktorú si v rámci odpočtu DPH uplatňuje, predtým riadne uhradil
svojmu dodávateľovi, ktorý ju mal odviesť do štátneho rozpočtu, odkiaľ by sa následne vrátila žalobcovi.
Žalobcovi by tak nevznikol žiadny neoprávnený prospech alebo neoprávnená výhoda, ale by sa mu

len vrátili finančné prostriedky, ktoré ako bolo aj preukázané, riadne uhradil, pričom oslobodenie od
dane si uplatňoval za tovar (odobraný od tohto dodávateľa), ktorý bol dodaný odberateľom do Českej
republiky. Naopak, ak nedôjde k priznaniu odpočtu DPH, tak to bude žalobca, ktorý bude poškodený a
stratí možnosť získať svoje finančné prostriedky, nakoľko žalobca nemá možnosť vymáhať neuhradenúDPH. To, že u žalobcu vznikol nárok na nadmerný odpočet, automaticky neznamená, že žalobca je ten,
kto získava neoprávnenú výhodu. Práve naopak, neoprávnený majetkový prospech vznikol u p. E., ktorý
si predmetné finančné prostriedky namiesto ich odvedenia štátu ponechal. Prvostupňový orgán vôbec

nezaujímalo, čo sa stalo s finančnými prostriedkami, ktoré mali byť odvedené štátu a k preskúmaniu
finančných tokov v dodávateľsko-odberateľskom reťazci pristúpil až po podnete žalobcu. Prvostupňový
orgán a žalovaný tvrdia, že odpočet dane nie je možné uplatniť, nakoľko daň nebola dovedená do
štátneho rozpočtu - je to pritom samotný žalovaný, resp. jemu podriadené orgány, ktoré sú povinné túto
neodvedenú daň vymáhať. Dodávateľ žalobcu Black Dragom Distribution naďalej podniká - v roku 2022

vykázal tržby 20,04 mil. EUR a zisk vo výške 188 966 EUR, teda je schopný daň, ktorú mu žalobca
riadne uhradil, odviesť do štátneho rozpočtu.

9. Žalobca navrhol, aby žalovaný v rámci dokazovania súdu predložil rozhodnutia, ktorými bola vyrubená
neodvedená daň v spoločnostiach Black Dragon Distribution, prípadne M.D. invest SK s.r.o. a NOMS
s.r.o.,uktorýchpodľažalovanéhodošlokspáchaniudaňovéhopodvoduaabyžalovanýpreukázal,akým

spôsobom vymáha neodvedenú daň od týchto subjektov, resp. od p. E., ktorý tieto finančné prostriedky
vybral z účtu spoločnosti M.D. invest SK s.r.o. Podľa žalobcu je absurdné, aby žalovaný argumentoval
tvrdením, že štátu môže vzniknúť škoda neodvedením príslušnej dane a pritom túto neodvedenú daň
nevymáha. Ak by žalovaný konal v súlade so zákonom a neodvedené finančné prostriedky vymohol,
tak by tieto mohli byť vyplatené žalobcovi, pričom štátu by nevznikla žiadna škoda a rovnako by boli

ochránené aj práva žalobcu. Daňová kontrola začala v roku 2017, teda žalovaný mal k dispozícii
dostatočne dlhý čas na to, aby finančné prostriedky vymohol, pričom dodávateľ žalobcu, o ktorom
žalovaný tvrdí, že má ísť o podozrivý subjekt, je naďalej ekonomicky činný a vykazuje obraty a zisky,
ktoré bez akýchkoľvek pochybností umožňujú účinné vymáhanie neodvedenej dane.

10. Žalobca uviedol, že žalovaný nevenoval náležitú pozornosť opakovaným argumentom žalobcu,
ktoré uviedol v odvolaní (tie podstatné prehliadol úplne), zistenému skutkovému stavu veci, ako aj
zásadným pochybeniam prvostupňového orgánu, pričom sa len stotožnil s jeho závermi, ktoré v
predchádzajúcich rozhodnutiach nepovažoval za postačujúce. Poukázal na závery uvedené v rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/19/2022 - 215 zo dňa 06. 06. 2022, ktorým správny súd z dôvodu

nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100314917/2022 zo dňa
16. 02. 2022, týkajúce sa iného zdaňovacieho obdobia u žalobcu - septembra 2017, avšak založené
podľa žalobcu na obdobnom skutkovom základe. Napriek záverom predchádzajúceho rozhodnutia
žalovaného, ktorým žalovaný zrušil predchádzajúce rozhodnutie správcu dane (aj napriek záverom
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/19/2022 - 215, ktoré sa týka obdobnej veci, ale

iného zdaňovacieho obdobia u žalobcu), žalovaný prekvapivo za identického skutkového stavu a
prakticky rovnakých záverov správcu dane obsiahnutých v prvostupňovom rozhodnutí, rozhodnutie
správcu dane potvrdil. Žalovaný prehliadol závažné nedostatky rozhodnutia prvostupňového orgánu
(ktoré sa opakujú), a jeho rozhodnutie potvrdil bez náležitého zdôvodnenia. Rozhodnutie žalovaného
tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu

veci, pričom je nepreskúmateľné (arbitrárne) pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vnútorne
rozporné a zmätočné. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní
a za totožného skutkového stavu a takmer totožných záverov prvostupňového orgánu, ktoré boli
v predchádzajúcom období vyhodnotené ako nedostatočné a arbitrárne, vydal rozhodnutie, ktorým
rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a stotožnil sa zo závermi prvostupňového rozhodnutia.

Postup žalovaného, ktorý v tej istej veci (ako aj veciach súvisiacich - týkajúcich sa iných zdaňovacích
obdobíužalobcu)dospelkrozličnýmzáverom(napodkladerovnakýchskutkovýchokolností),zásadným
spôsobom narúša princíp právnej istoty. Takýto postup je prekvapujúci a nezákonný, obzvlášť v situácii,
keď závery žalovaného nielenže nekorešpondujú s jeho predchádzajúcimi rozhodnutiami, ale ani s
obsahom spisu a vykonaním dokazovaním (viď. nepravdivé tvrdenia žalovaného ohľadne A. B.).

11. Žalobca nevedel a ani nemal ako zistiť, že subjekty M.D. invest SK s.r.o., Black Dragon Distribution
a NOMS Slovensko, s.r.o. si neplnia daňové povinnosti, ani to, ako jeho dodávateľ, resp. subdodávateľ
dodávateľa naloží so sumou, ktorú žalobca za dodanie tovaru zaplatil. Daňové orgány ignorujú fakt, že
žalobca je poškodeným subjektom, nakoľko žiada len vrátenie dane, ktorú svojmu dodávateľovi riadne

a preukázane zaplatil.

12. Žalobca namietal nepravdivosť tvrdenia žalovaného, že žalobca si svojho dodávateľa žiadnym
spôsobom nepreveril. Žalobca sa jasne vyjadroval, že si svojho zmluvného partnera riadne preverila z dostupných údajov nevyplývali žiadne podozrivé informácie. K týmto skutočnostiam sa žalobca
podrobne vyjadril aj v podanom odvolaní, avšak žalovaný jeho argumentom nevenoval náležitú
pozornosť. Žalobca sa v odvolaní vyjadroval aj k prevereniu svojho dodávateľa cez stránku D., aj cez

aplikáciu Gnosus. Zo zistených dostupných informácií (D., ako aj prostredníctvom aplikácie Európskej
databanky - v súčasnosti aplikácia Gnosus spoločnosti Bismode, a.s.), ako aj zo spôsobu priebehu
obchodov, kedy tovar bol dodávateľom riadne dodaný a vyfakturovaný a odberateľom prevzatý a
uhradený, nemal absolútne žiadny dôvod pochybovať o dôveryhodnosti dodávateľa a odberateľa.
Správca dane však týmto skutočnostiam nevenoval pozornosť a nevyhodnotil ich v odôvodnení

rozhodnutia. Žalovaný zároveň vo svojom rozhodnutí nelogicky argumentuje tvrdením, že podľa údajov
zo stránky finstat nemal dodávateľ Black Dragon Distribution k 31. 12. 2016 žiadne mzdové náklady.
Žalovanému je pritom známe, že v čase uzatvárania obchodu mal dodávateľ Black Dragon Distribution
niekoľkých zamestnancov (okrem iného napr. F. E., ktorého poistné vzťahy si správca dane vyžiadal
zo Sociálnej poisťovne, viď. str. 16 prvostupňového rozhodnutia). Žalobcovi tiež nie je zrejmé, akým
spôsobom mal preverovať totožnosť osoby (z odôvodnenia žalovaného pritom ani nie je zrejmé, ktorú

osobu má na mysli), pričom uvedené nemá žiadnu súvislosť s daňovým konaním. Z celého spisu
a vykonaného dokazovania nevyplýva, že by niektorá z fyzických osôb oklamala žalobcu ohľadne
svojej totožnosti. Totožnosť žiadnej z osôb v konaní nebola spochybnená a všetky osoby boli riadne
identifikované. Tvrdenie žalovaného je účelovou snahou vytvoriť zdanie, že na strane žalobcu došlo k
zanedbaniu povinností. Žalobca ako podnikateľský subjekt nemal možnosti, aké má k dispozícii správca

dane - nemohol sa obrátiť na Sociálnu poisťovňu a žiadať prehľad o poistných vzťahoch jednotlivých
zamestnancov, t. j. žalobca nemohol legálnym spôsobom zistiť prepojenie medzi F. E. a ďalšími
spoločnosťami a osobami, ktoré boli v danej veci vypočuté. Overením totožnosti obchodného zástupcu
tieto informácie rozhodne nemohol získať. Žalovaný manipuluje s konaním a selektívne pristupuje k
vykonanýmdôkazom,pričomúmyselnevyberáainterpretujedôkazytak,abyvytvorildojem,ženastrane

žalobcu došlo k porušeniu jeho povinností. O neobjektívnom hodnotení dôkazov svedčia aj tvrdenia
daňových orgánov, že vo vzťahu k posudzovaniu zdaniteľných plnení za rok 2017 je irelevantné, že
dodávateľ Black Dragon Distribution mal za rok 2022 tržby 20,04 mil. EUR a zisk 188 966 EUR. Podľa
žalobcu to preukazuje, že neobstoja tvrdenia žalovaného o tom, že z minimálnej účtovnej straty sa
dá vyvodiť záver, že daňový subjekt je podozrivý, nakoľko sú vyvrátené samotnou ďalšou činnosťou

spoločnosti Black Dragon Distribution. Obchody sa nevykonávali ako jeden celok, ale postupne, pričom
jednotlivé dodávky nepredstavovali žiadne extrémne množstvo ani hodnotu tovaru. Žalobca v odvolaní
vytýkal prvostupňovému orgánu, že neustále opisuje skutočnosti tak, ako keby všetky spoločnosti v
dodávateľsko-obchodnom reťazci konali v zhode s cieľom uskutočnenia daňového podvodu a mali z
neho prospech. Pre tieto tvrdenia pritom nemá žiadny dôkaz a opakovane ignoruje upozornenia žalobcu,

že aj on je v tomto prípade poškodeným.

13. Pokiaľ ide o platby od odberateľov žalobcu, ktoré boli realizované spoločnosťou Turbado LLC,
podľa žalobcu nejde o nič neobvyklé a každá platba bola vždy jasne identifikovaná, preto nemal dôvod
ju preverovať. Štatutárny orgán žalobcu N. G. F. vykonáva funkciu konateľa aj v spoločnosti ROTEX

ELEKTRO s.r.o. s ročným obratom oscilujúcim okolo hranice 2 mil. EUR, čomu zodpovedá aj obrovské
množstvo faktúr. Štatutárny orgán musí v prvom rade riešiť faktúry, ktoré mu zo strany odberateľov
neboli uhradené a jeho pozornosť sa preto sústreďuje najmä týmto smerom. Nie je možné očakávať, že
konateľ bude okrem neuhradených faktúr osobitne preverovať uhradené faktúry, takéto konanie nie je
obvyklou praxou. O zmluve zo dňa 01. 10. 2015 uzavretej medzi spoločnosťami Turbado EU LLC a HB

ELEKTRO žalobca nevedel a tieto skutočnosti nemohol zistiť ani z informácií uvedených na jeho účte, a
preto v tomto smere nebol žiadny dôvod k pochybnostiam z jeho strany. Z účtu vyplývala len skutočnosť,
že platba bola hradená z účtu inej spoločnosti, čo nie je neobvyklé. Žalobca v odvolaní zopakoval, že
uvedenázmluvahonezaväzuje,keďženiejejejúčastníkomaaninepreukazuje,žebyžalobcaprevádzal
vlastnícke právo na niekoho iného ako HB ELEKTRO s.r.o.; tovar si od žalobcu objednávala vo svojom

mene spoločnosť HB ELEKTRO s.r.o. a žalobca na základe objednávky tovaru previedol vlastnícke
právo na spoločnosť HB ELEKTRO s.r.o., čím zo strany žalobcu boli splnené povinnosti predpokladané
§ 43 zákona o DPH pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu

14. Ani z aplikácií, účtovných a informačných systémov, v ktorých dodávateľ žalobcu vystavoval

jednotlivé doklady, žalobca nemohol žiadnym spôsobom vedieť, že jeho dodávateľ nie je štandardný
a obchodný vzťah s ním môže byť poznačený podvodom. Sú to len čisté špekulácie prvostupňového
orgánu prebraté žalovaným. Žalobca za tieto skutočnosti nenesie žiadnu zodpovednosť, rovnako ako
ani za to, že jeho dodávateľ nepreukázal, že tovar, ktorý dodal žalobcovi, nadobudol v dobrej viere.Tvrdenie žalovaného (ktoré v plnom rozsahu prebral od prvostupňového orgánu), že tým, že žalobca
pripúšťa, že mohol byť účelovo vlákaný do podvodného reťazca a je v tomto prípade poškodeným
subjektom, nepriamo priznáva, že si dostatočne nepreveril svojich obchodných partnerov ešte pred

začatím spolupráce a konal neobozretne, je zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca, ako to už uvádzal aj
v odvolaní, uvedené pripustil len na základe skutočností, ktoré zistil z výsledkov daňovej kontroly. Tieto
informácie, ale pred začatím daňovej kontroly nemal a ani ich nemal ako získať. Žalobca je subjektom
podnikateľským a nie štátnym úradom. Uvedené neznamená, že konal neobozretne, alebo že by si
svojich zmluvných partnerov v čase realizácie obchodu nepreveril, ale len to, že takéto preverenie,

v rozsahu ako ho považuje za potrebné správca dane, zo strany podnikateľského subjektu ani nie
je možné. Nie je totiž zrejmé (z prvostupňového to ani nevyplýva), akým konkrétnym spôsobom mal
žalobca odhaliť, že p. E. po pripísaní finančných prostriedkov na účet ním ovládanej spoločnosti tieto
neodvedie štátu, ale použije vo svoj osobný prospech.

15. Žalobca vyjadril presvedčenie, že vyhodnotenie výpovede svedka A. B. žalovaným je zarážajúce a

svedčí o účelovom konaní správcu dane. Prvostupňový orgán nemal žiadny záujem vypočuť p. A. B.
ako svedka a k jeho výsluchu pristúpil až po tom, ako mu túto povinnosť uložil žalovaný, čo je aj jasne
uvedené na str. 3 prvostupňového rozhodnutia. O identifikáciu osoby A. B. požiadal správca dane až
dňa 20. 01. 2020, t. j. viac ako dva roky po začatí kontroly (viď str. 17 prvostupňového rozhodnutia).
Tvrdenie, že žalobca sa vyhýbal identifikovaniu osoby A. B. je absurdné a jeho jediným cieľom je

zakryť nekonanie prvostupňového orgánu, ktorý pristúpil k výsluchu tohto svedka až po viac ako dvoch
rokoch na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu. Žalobca poskytol správcovi dane riadnu súčinnosť
- telefónne číslo na A. B., pričom A. B. poskytol správcovi dane adresu na doručenie predvolania.
Opakované tvrdenia, prvostupňového orgánu o tom, že žalobca sa vyhýbal identifikovaniu osoby A.
B. sú hrubým zavádzaním, nezodpovedajú obsahu spisu a priebehu kontroly a svedčia o tom, že

prvostupňový orgán nepostupoval pri vykonávaní daňovej kontroly objektívne, ale účelovo v neprospech
žalobcu.Ksamotnémuvypočutiusvedkajepotrebnéuviesť,žepoviacakodvochrokochsipochopiteľne
nemôže pamätať všetky detaily ohľadne začiatku spolupráce a pod., čo je ale v prvom rade spôsobené
skutočnosťou, že k jeho vypočutiu došlo až po takom dlhom časovom odstupe. Žalovaný vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí č. 101100981/2021 zo dňa 24. 06. 2021 na str. 6 skonštatoval, že konateľ

žalobcu správcovi dane povedal, kto je pán B., pričom správca dane nežiadal od konateľa žalobcu,
aby mu poskytol konkrétne údaje, a ďalej uviedol, že „Záver správcu dane o vedomosti platiteľa o
podvodnom konaní v zistenom obchodnom reťazci, aj z dôvodu účelového konania žalobcu v súvislosti
s neidentifikáciou osoby A. B., je zavádzajúci a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.“. Je potom
nepochopiteľné tvrdenie žalovaného na str. 8 napadnutého rozhodnutia, že „až po tom, čo český správca

daneuviedol,žekonateľspoločnostiHBELEKTROs.r.o.jednalzadodávateľa(platiteľ)sp.A.B.,ktorého
považovalzamanažérapredaja,ajsamotnýplatiteľvosvojomvyjadreníkoboznámeniu(evidenčnéčíslo
609957424/2023zodňa23.05.2023)pripustil,žep.A.B.„dojednával“zaplatiteľazáležitostitýkajúcesa
dopravy a robil v tejto súvislosti niektoré úkony“. V prvostupňovom rozhodnutí je pritom na str. 7 uvedený
zoznam dokladov, ktoré predložil žalobca hneď na začiatku daňovej kontroly, vrátane skutočnosti, že

tieto doklady vystavil A. B.. Tvrdenie, žalovaného o tom, že žalobca pripustil účasť A. B. až vo vyjadrení
zo dňa 23. 05. 2023 po oznámení českého správcu dane, je nepravdivé a zavádzajúce. Prvostupňový
orgán ohľadom výpovede A. B. uviedol tie isté závery, ktoré uvádzal v predchádzajúcich rozhodnutiach a
tietozávery(t.j.postupprvostupňovéhoorgánupriuskutočneníavyhodnotenítejtosvedeckejvýpovede)
žalovaný považoval za nedostatočné a nesúladné so základnými zásadami daňového konania, a to

najmä v nadväznosti na závery prvostupňového orgánu o vedomosti žalobcu o účasti na podvodnom
konaní práve z dôvodu spolupráce s p. B.. Napriek tomu ich v napadnutom rozhodnutí považuje za
správne, aj keď k žiadnemu dokazovaniu, k zmene skutkového stavu, k zmene, ani doplneniu záverov
prvostupňového správneho orgánu v tomto smere, oproti stavu, ktorý bol pri vydávaní predchádzajúceho
rozhodnutia žalovaného, nedošlo. Ide o účelový a nezákonný postup žalovaného a prvostupňového

orgánu, ktorí sa snažia vykresliť žalobcu ako subjekt, ktorý pri výkone daňovej kontroly nespolupracoval,
snažil sa niečo „zatajiť“, ,,vyhýbal sa identifikácií“, „pripustil“ až po oznámení českého správcu dane v
roku 2023 a pod. Ide o zjavné a účelové zavádzanie, nakoľko z predložených dokladov je zrejmé, že
o účasti A. B. bol správca dane informovaný už na začiatku daňovej kontroly (jednoznačne to vyplýva
aj zo samotných predložených dokladov), pričom konateľ žalobcu správcovi dane uviedol, o akú osobu

ide, čo je zrejmé okrem iného aj z predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného.

16. Žalobca namietal, že daňové orgány zamieňajú skutočnosti, ktoré mohol žalobca zákonným
spôsobom zistiť pred začatím obchodovania, so skutočnosťami, ktoré vyšli najavo počas konaniaa na základe informácií, ku ktorým má prístup len správca dane a nie žalobca ako podnikateľský
subjekt. Samotný prvostupňový orgán na jednej strane označuje podvodné konanie za sofistikované a
k jeho prevereniu si opakovane vyžadoval predĺženie zákonom stanovených lehôt, a na druhej strane

tvrdí, že toto konanie mal žalobca predvídať už v čase pred samotným začatím obchodovania, keď
k nemu ešte ani len nedošlo. Žalobca zdôraznil, že samotná realizácia dodávok a odberov tovaru
riadne fungovala, pričom toto sú skutočnosti, ktoré žalobca ako podnikateľský subjekt v rámci svojho
podnikateľského rizika skúma najviac. Tovar bol žalobcovi na základe objednávok dodávaný a na druhej
strane, žalobcove dodávky boli tiež riadne prevzaté a uhradené. Žalobca nemal k dispozícií účtovníctvo

svojich dodávateľov a ani nemal legálnu možnosť ho získať. Žalobca preto nemohol vedieť, aké faktúry
zakladá jeho dodávateľ do svojho účtovníctva. K samotnému založeniu týchto faktúr pritom podľa
zistenia správcu dane došlo až po začatí obchodov, takže opäť ide o skutočnosť, ktorú žalobca nemohol
žiadnym spôsobom pred začatím obchodovania zistiť.

17. Žalobca vyjadril presvedčenie, že bolo porušené jeho právo na vrátenie DPH, hoci splnil všetky

podmienky a o účasti na daňovom podvode nevedel a ani vedieť nemohol. Prvostupňový orgán svojím
postupom narúša systém neutrality dane, keď vyrubuje daň na tom mieste reťazca, kde k podvodu
nedošlo a subjekty, ktoré z neodvedenia dane skutočne profitovali a daň do štátneho rozpočtu neodviedli
(MD invest SK s.r.o.) necháva bez povšimnutia. Zo strany žalobcu došlo k splneniu všetkých jeho
daňových povinností a zaplateniu predmetnej DPH jeho dodávateľovi (čo je preukázané príslušnými

účtovnými dokladmi a výpismi z účtov), na ktorej odpočítanie na vstupe mu vznikol nárok podľa § 49
zákona o DPH. Ďalej podľa žalobcu došlo k porušeniu § 3 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 2, § 63 ods. 5 daňového
poriadku, keďže daňové orgány nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a nepostupovali
v súlade so zásadou materiálnej pravdy, ale išli vo svojich úvahách contra legem, keďže v danom
prípade účasť žalobcu na prvostupňovým orgánom tvrdenom podvode preukázaná nebola, a to ani v

rovine potenciálnej vedomosti. Postoj prvostupňového orgánu, prebratý žalovaným, ktorý tvrdí, že bol
spáchaný daňový podvod a má preukázané, že k nemu došlo neodvedením dane v inej spoločnosti a
zároveň miesto tejto spoločnosti sankcionuje jej odberateľa (t. j. žalobcu) je nepochopiteľný, nakoľko
napomáha krytiu daňového podvodu. V danom prípade tiež nie je preukázané, že išlo o dodávky,
kde boli vopred známi dodávatelia a odberatelia. Tvrdenie prvostupňového orgánu, že ak by nebol

dodržaný vopred dohodnutý reťazec, tovar by bol predaný v tuzemsku a nie v EÚ a kontrolovanému
daňovému subjektu by vznikla daňová povinnosť, nie nadmerný odpočet, je len jeho ďalšou účelovou
špekuláciou. Prvostupňový orgán dokonca označuje žalobcu za posledný článok podvodného reťazca
a uvádza, že vyplatením nadmerného odpočtu by žalobca spôsobil ujmu štátu, no tieto tvrdenia sú v
rozpore so zisteniami prvostupňového orgánu, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že štátny

rozpočet poškodila spoločnosť M.D. invest SK s.r.o. (nie žalobca). Podľa názoru žalobcu došlo aj
k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky, a to čl. 2 ods. 2, nakoľko žalovaný (ako aj prvostupňový orgán)
nekonal v súlade s ústavou, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanovuje zákon (najmä
Správny poriadok, Zákon o verejnom obstarávaní) aj čl. 46 ods. 1. Žalovaný ako orgán verejnej moci
neposkytol žalobcovi v konaní ochranu, konanie nevykazuje atribúty spravodlivého procesu, nie je ho

možné považovať za objektívne a nestranné. Žalovaný konal v rozpore so zákonom, odvolaniu žalobcu
nevenoval náležitú pozornosť, nevysporiadal sa s jeho argumentáciou a svoje rozhodnutie založil na
dôvodoch,ktorénemajúpodkladvzistenomskutkovomstaveveci,dokoncasúvpriamomrozporesním.
Postupom žalovaného došlo k porušeniu princípov právneho štátu, medzi ktoré patria princíp právnej
istoty (odlišné rozhodnutia v dvoch obdobných veciach) a legitímnych očakávaní a právo na spravodlivý

proces.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených

v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K námietkam
žalobcu, týkajúcim sa aplikácie a vyhodnotenia Axel Kittel testu žalovaným v napadnutom rozhodnutí,
uviedol, že žiadnym spôsobom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva tvrdenie žalobcu, že
žalovaný Axel Kittel test „vykladá v tom zmysle, že správcovi dane stačí dokázať existenciu daňového
podvoduanáslednesamusídaňovýsubjektvyviňovať“;uvedenétvrdeniežalobcupovažuježalovanýza

ničím nepodložené, navyše keď ani sám žalobca neuvádza, na základe ktorých konkrétnych skutočností
dospel k takémuto záveru. Za nedôvodné a ničím nepodložené označil žalovaný tvrdenia a námietky
žalobcu o „neobjektívnosti a zaujatosti“ žalovaného aj správcu dane a o „prispôsobení celého konania
názoru o snahe žalobcu získať neoprávnený majetkový prospech v podobe nadmerného odpočtu“. Idelen o tvrdenia žalobcu, ktoré nevyplývajú z konania správcu dane či žalovaného, ani z napadnutého
rozhodnutia. Žalovanému nebolo zrejmé, v čom konkrétne a v ktorých iných zdaňovacích obdobiach mal
dospieť k rozličným záverom, keďže tieto skutočnosti žalobca nešpecifikoval.

19. Žalobca v replike zopakoval podstatné žalobné argumenty a zdôraznil, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí vyslovene uvádza, že daňový subjekt sa musí „vyviniť“, a tak neprípustným spôsobom
prenáša dôkazné bremeno na žalobcu, ktorého už vopred považuje za vinného. Tieto úvahy žalovaného
sú v rozpore so závermi rozsudku SD EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04, nevyplývajú

z odbornej literatúry ani z judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR, ale ide o účelový výklad
žalovaného. Žalovaný navyše „vyviňovanie“ žalobcu podložil predkladaním dôkazov, ktoré nemajú
absolútne nič spoločné s bežnou podnikateľskou činnosťou a je ich preto potrebné považovať za
účelové, keď napríklad od žalobcu žiadal, aby preukázal, či sa pred niekoľkými rokmi oboznamoval
so stránkami spoločnosti finstat. Skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný - zmena konateľa, názvu
a sídla spoločnosti, pritom bez ďalšieho nie je možné automaticky vyhodnotiť ako indikátor prípravy

na daňový podvod, nakoľko ide o bežné situácie. Žalobcovi bol objednaný tovar riadne dodávaný a
žalobca nemal ako predpokladať, že jeho dodávateľ, resp. ďalšie spoločnosti stojace v dodávateľskou
reťazci, o ktorých existencii ani nevedel, nesplnia svoje daňové povinnosti. Správca dane sa účelovo
odvoláva na daňové tajomstvo, avšak jeho skutočným cieľom je zakryť fakt, že správca dane nevymáha
neodvedené finančné prostriedky od subjektov, ktoré sa dopustili podvodného konania. Informácie o

tom, či správca dane vymáha alebo dokonca vymohol neodvedenú daň, sú pre toto konanie podstatné,
takže je nepochybné že ide o plnenie úloh podľa daňového poriadku v zmysle § 11. Tieto informácie
sú dôležité pre zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré je správca dane a tiež
žalovaný v zmysle ustanovení daňového poriadku povinný chrániť, takže je nepochybné, že žalobca
má právo byť o týchto skutočnostiach informovaný. Ak správca dane neodvedenú daň medzičasom

vymohol, tak odpadá jeho podstatný argument, že by došlo k poškodeniu štátneho rozpočtu v dôsledku
neodvedenia dane.

20. Žalovaný v duplike zotrval na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe.

Posúdenie veci správnym súdom

21. Správny súd preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu
a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa

26. 11. 2025, keďže účastníci konania nariadenie pojednávania nežiadali, ani správny súd nevzhliadol
žiaden dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP.

22. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť obmedzené v prípadoch, ak
1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak 2) došlo k daňovému

podvodu alebo 3) k zneužitiu práva. V zmysle ustanovení zákona o DPH, smernice Rady 2006/112/
ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ako aj v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane, resp.
pre uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty sú: a) tovar alebo služby, na ktorých sa zakladá
právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status

dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia
plnenia), c) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných
zdaniteľných plnení. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že daňové orgány nespochybnili dodanie
fakturovaného tovaru (herné konzoly) žalobcovi, skutočnosť, že služby boli dodané iným platiteľom
DPH, že žalobca tieto služby použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, ani neuviedli, že by

žalobca nepredložil požadované doklady na preukázanie deklarovaných obchodov, ktorých predmetom
bolo dodanie predmetných herných konzol. Prvostupňové ani napadnuté rozhodnutie nie je založené na
nesplneníhmotnoprávnychpodmienokpreodpočetDPHvzmysle§49a§51zákonaoDPH,alenatom,
že posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli spojené s podvodným konaním. Odmietnutie odpočtu
DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva

zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pri preukazovaní
zapojenia do podvodného reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky
odpočtu DPH sú splnené. Inštitút daňového podvodu nie je explicitne upravený v ustanoveniach zákona
o DPH, ale vyplýva z iného prameňa práva - judikatúry Súdneho dvora EÚ, vykladajúcej smernicuRady2006/112/ESospoločnomsystémedanezpridanejhodnoty.Pretodaňovéorgánynepochybili,keď
vo svojich rozhodnutiach poukázali na judikatórne závery SD EÚ a porušenie smernice Rady 2006/112/
ES, a teda neuviedli porušenie konkrétneho ustanovenia zákona o DPH, ako to mylne žiadal žalobca.

23. Pokiaľ bolo v daňovom konaní preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie
odpočtu DPH, správca dane bol v prípade ďalších pochybností povinný skúmať, či došlo k daňovému
podvodu. Judikatúra Súdneho dvora EÚ (viď napríklad rozsudky vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-
484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, či C-80/11 a C-142/11 Mahagében

a Dávid) ako podvod na DPH označuje situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň
a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice
Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pričom uskutočnené transakcie
nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Daňové orgány pri posudzovaní jednotlivých
prípadov musia zrozumiteľne a presne popísať všetky skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že došlo k
podvodnému konaniu daňového subjektu. Pokiaľ správca dane preukáže objektívne skutočnosti o tom,

že daňový podvod nastal, pristúpi k skúmaniu subjektívnej stránky účasti tohto daňového subjektu
na podvode. Pri posudzovaní subjektívnej stránky správca dane vyhodnotí aj to, či daňový subjekt
prijal primerané opatrenia na to, aby zaistil, že jeho plnenie nebude súčasťou podvodného reťazca.
V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (63/2023 ZNSS), sp. zn. 6Sžfk/76/2020 z 26. 10. 2022, sp.

zn. 5Sžfk/17/2021 zo dňa 18. 12. 2023, v ktorých sú podrobne rozobraté podmienky posudzovania
daňového podvodu podľa tzv. Axel Kittel testu.

24. Pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami
(i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo

zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri preukazovaní materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní
daňového podvodu leží na správcovi dane. V uvedenom prípade bol žalobcovi odopretý odpočet dane
práve z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal a mohol žalobca vedieť, ak by splnil
svoju prevenčnú povinnosť s cieľom uistiť sa, že sa prijatím plnení nezúčastňuje na konaní poznačenom

daňovým podvodom.

25. Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023, ktoré bolo
uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 4/2023 pod č. 63/2023,
uviedol: „25. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely

rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je
vyabstrahovanímkritériízrozsudkuSúdnehodvoraEÚvoveciAxelKittel(C-439/04).Odbornáliteratúra
(napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C.
H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré si vo svojej rozhodovacej
činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

6Sžfk/52/2020 zo dňa 26. 05. 2022):
1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?

4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?“

26. Ako bolo naznačené vyššie, dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode
(vykonanie vyššie opísaného Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane. Úlohou správcu dane je

teda pri odmietnutí odpočtu DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode kladne
zodpovedať vyššie uvedené otázky a aj ich preukázať. Pokiaľ ide o prvú podmienku Axel Kittel
testu - existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej dane“, správny súd dal za pravdu daňovým
orgánom v tom, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky dostatočne preukázané a
identifikované už v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane (zhrnuté bolo na strane 24) a následne

jasne popísané aj žalovaným na str. 6 - 7 napadnutého rozhodnutia (odsek 3.2. tohto rozsudku).
Správca dane vykonaným dokazovaním zistil obchodný reťazec (NOMS Slovensko, s.r.o. › M.D.
invest SK s.r.o. › Black Dragon Distribution s.r.o. › eGRADE s.r.o. › HB ELEKTRO s.r.o., Praha, ČR
› Turbado EU LLC., USA), v ktorom identifikoval daňový únik na strane subdodávateľa žalobcu -spoločnosti M.D. invest SK s.r.o. (spoločnosť M.D. invest SK s.r.o. si svoju daňovú povinnosť, ktorá
jej vznikla z vystavených faktúr pre žalobcovho dodávateľa Black Dragon Distribution s.r.o., ponižovala
prostredníctvom faktúr vystavených v mene spoločnosti NOMS Slovensko, s.r.o. za fiktívne plnenia -

spoločnosť NOMS Slovensko, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období reálne nevykonávala žiadnu
ekonomickú činnosť). Z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, keďže žalobca si
uplatnil právo na odpočítanie dane, ktorá nebola do štátneho rozpočtu reálne odvedená a následne
deklaroval dodanie tovaru do Českej republiky s oslobodením od dane, čím mu vznikol nadmerný
odpočet.

27. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania,
teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania
daňovéhozvýhodneniavrozporesúčelomsmerniceRady2006/112/ES,pričomuskutočnenétransakcie
nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Daňový podvod je teda judikatúrou definovaný
ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice

vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia.
Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom
dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia. Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je
kľúčové zhodnotiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, pričom podľa judikatúry za znaky
svedčiace o existencii daňového podvodu možno považovať napríklad existenciu sídla na virtuálnej

adrese, nezverejňovanie účtovných závierok, absenciu písomnej zmluvy pri rozsiahlom obchode,
podozrivo nízke marže, neobvyklé ceny, neštandardnú formu úhrady vysokej kúpnej ceny v hotovosti,
neštandardné časové okolnosti transakcie, obchodovanie s rizikovou komoditou, jednorazové obchody,
sporné oprávnenie štatutárneho orgánu resp. splnomocnenej osoby subjektu zúčastneného na
transakcii. Daňové orgány v preskúmavaných rozhodnutiach identifikovali objektívne okolnosti, ktoré

nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu a zhrnutie najpodstatnejších z týchto okolností je uvedené
v napadnutom rozhodnutí na str. 6 - 7 (odsek 3.2. tohto rozsudku). Správny súd nebude tam
uvedené skutočnosti opakovať, keďže sú účastníkom konania známe a neboli predmetom konkrétnych
podstatných žalobných námietok. Správny súd sériu v preskúmavaných rozhodnutiach uvedených
dôkazov a indícií považuje vo svojej spojitosti za dostatočnú pre prijatie záveru, že daňový únik

v predmetnom prípade vo vzťahu k preverovaným obchodom s dodávateľom Black Dragon Distribution
nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového
zvýhodnenia. V zistenom obchodnom reťazci nebola daň z predmetných obchodov reálne nikým
odvedená do štátneho rozpočtu a vrátenie tejto neodvedenej dane si nárokuje práve žalobca. Konaním
subjektov zapojených do zisteného obchodného reťazca bolo docielené to, že tovar bol v podstate

obchodovaný bez dane z pridanej hodnoty, čím došlo k narušeniu princípu neutrality DPH.

28. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, teda či bol posudzovaný zdaniteľný obchod daňového
subjektu s podvodným konaním spojený, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto kladne. V
posudzovanom prípade došlo k neodvedeniu dane u subdodávateľa žalobcu a uplatneniu nároku na

odpočet samotným žalobcom.

29. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie
subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. Ako
správne konštatovali daňové orgány, v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z

daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné
bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát
rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové
preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia
tomuto orgánu (viď rozsudky Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a Stroj trans, C-642/11,

bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode (viď rozsudky Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj Mahagében a Dávid,
C-80/11 a C-142/11, bod 54).

30. Správny súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že objektívne zistené okolnosti (zhrnuté
v prvostupňovom rozhodnutí na str. 38, 50 - 52 a v napadnutom rozhodnutí na str. 7 – 12, 14, 16 - 17)
jednoznačne nasvedčovali podozrivosti transakcií, pre ktoré mohol mať žalobca vedomosť o daňovom
podvode vo vzťahu k dodávateľovi Black Dragon Distribution, ako aj nedostatočnej obozretnosti žalobcu,aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil. Za kľúčové považoval správny súd (rovnako ako
daňové orgány) nasledovné skutočnosti. Nadviazanie obchodnej spolupráce s dodávateľom Black
Dragon Distribution bolo neštandardné - konateľ žalobcu si nespomenul na okolnosti začiatku obchodnej

spolupráce - kto koho oslovil s ponukou na spoluprácu, aj keď nešlo o časovo vzdialenú udalosť; konateľ
žalobcu umožnil A. B., ktorý nebol zamestnancom žalobcu, ani nebol k nemu v inom zmluvnom vzťahu,
aby mal prístup do účtovného programu a vystavoval faktúry a objednávky za žalobcu; žalobca do júna
2017 vykonával svoju činnosť len prostredníctvom elektronického obchodu (D.), kde ponúkal kategórie:
kočíky a cestovanie, hračky, detské oblečenie, detské izby, starostlivosť o dieťa, do školy - avšak

preverovaný nákup a predaj sa týkal herných konzol v nezanedbateľných množstvách a neuskutočnil
sa prostredníctvom elektronického obchodu; začiatok obchodovania s rizikovým typom tovaru, za ktorý
sa herné konzoly považujú podľa údajov zverejnených na internete a na stránkach finančnej správy;
žalobca nemal uzatvorené žiadne obchodné zmluvy upravujúce predmet a podmienky obchodovania
s novým dodávateľom Black Dragon Distribution, hoci išlo o niekoľkotisícové zákazky, taktiež neviedol
žiadnu skladovú evidenciu a iné doklady obsahujúce jedinečné výrobné čísla herných konzol, podľa

ktorých by bolo možné herné konzoly jednoznačne identifikovať a najmä preveriť ich pôvod. Nemožno
sa stotožniť so žalobcom, že vyššie popísané skutočnosti sú len domnienkami a špekuláciami daňových
orgánov, nakoľko tieto skutočnosti jasne vyplývajú z rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom
dane, popísaného v prvostupňovom rozhodnutí.

31. V tejto súvislosti je nutné reagovať na žalobné námietky, v ktorých žalobca spochybňoval jednotlivé
daňovými orgánmi popísané okolnosti, ktoré podľa nich mali vzbudiť žalobcovu pochybnosť o obchodnej
spolupráci s dodávateľom Black Dragon Distribution. Je pravdou, že žiadna z okolností popísaných
daňovými orgánmi by sama osebe nebola spôsobilá dôvodne vzbudiť pozornosť žalobcu, avšak
popísané skutočnosti v súhrne takúto pochybnosť u žalobcu vyvolať mali, ak by postupoval obozretne.

Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že o spoločnosti Black Dragon Distribution nedisponoval
v čase nadviazania obchodnej spolupráce žiadnymi podozrivými informáciami. Podľa názoru správneho
súdu obozretný podnikateľ sa neuspokojí len s formálnym preverením obchodného partnera z verejne
dostupných zdrojov (finstat, prípadne aplikácia Gnosus), ale starostlivo zvažuje zistené informácie
vo vzájomných súvislostiach. Nezvyčajne vyznieva, že konateľ žalobcu si niekoľko mesiacov po

začiatku spolupráce s dodávateľom (kontrolované zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2017, konateľ žalobcu
vypovedal dňa 23. 10. 2017) nespomenie na to, akým spôsobom bola s dodávateľom nadviazaná
spolupráca (hoci predtým neobchodoval s elektronikou – hernými konzolami); podľa konateľa žalobcu
hlavným ukazovateľom pre spoluprácu bola najlepšia ponúknutá cena (poznámka súdu: neuviedol,
že by mal aj iné konkrétne ponuky na nákup herných konzol v kontrolovanom zdaňovacom období,

resp. že by si zisťoval ceny tohto tovaru). To, že konateľa žalobcu cez mobilnú aplikáciu WhatsApp
osloví na spoluprácu spoločnosť, s ktorou predtým neobchodoval, pričom nejde o spoločnosť známu
v oblasti obchodovania s predmetným tovarom (herné konzoly), a zároveň ani žalobca s predmetným
tovarompredtýmbežneneobchodoval(keďžedojúna2017vykonávalsvojučinnosťlenprostredníctvom
elektronického obchodu D., kde ponúkal kategórie: kočíky a cestovanie, hračky, detské oblečenie,

detské izby, starostlivosť o dieťa, do školy) ani nie je v tejto oblasti známym obchodníkom, nemožno
považovať za bežné okolnosti nadviazania obchodnej spolupráce. O to viac mal žalobca byť ostražitý
a nepristúpiť na obchodnú spoluprácu bez iniciovania osobného stretnutia s konateľom dodávateľa
Black Dragon Distribution, bez preverenia oprávnenia osoby G. O. konať v mene dodávateľa (keďže
nebol konateľom dodávateľa) a bez uzavretia písomnej zmluvy, v ktorej by boli dohodnuté konkrétne

podmienky obchodnej spolupráce. Žalobca netvrdil, že sa snažil o spoločnosti Black Dragon Distribution
získať si referencie od iných účastníkov na trhu, viac informácií o predmete jej činnosti, konateľovi,
obchodných priestoroch a zamestnancoch, ani že sa pokúšal nájsť a prehliadnuť si internetovú stránku
spoločnosti, že by akokoľvek skúmal, či bola ponúkaná cena za tovar primeraná a zodpovedajúca
trhovým podmienkam, a to všetko za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom

podvode. Konateľ žalobcu len uviedol, že si svojich obchodných partnerov preveruje cez aplikáciu
Gnosus, kde uvedie IČO a e-mailom dostane informácie o spoločnosti, pričom predložil výsledok
preverenia dodávateľa cez aplikáciu Gnosus. Pokiaľ žalobca poukazoval na ekonomické výsledky
dodávateľa Black Dragon Distribution za rok 2022, tieto údaje správny súd, rovnako ako daňové orgány,
vyhodnotil ako bezpredmetné vo vzťahu k prevereniu dodávateľa pred začatím obchodnej spolupráce so

žalobcom v 2. štvrťroku 2017. To, že uvedená dodávateľská spoločnosť dosiahla v neskoršom období (o
5 rokov) priaznivé ekonomické ukazovatele nevylučuje, že v roku 2017 bola nedôveryhodná a zúčastnila
sa na konaní poznačenom daňovým podvodom. Správny súd podotýka, že správca dane nepožadoval
od žalobcu ani to, aby predložil dôkaz preukazujúci, že si prehliadal v roku 2017 pred začatím spoluprácedodávateľa Black Dragon Distribution na stránke finstat, ale žiadal o uvedenie a preukázanie opatrení,
ktoré žalobca vykonal s účelom zabrániť svojej účasti na daňovom podvode. Žalobca mohol ozrejmiť
a osvedčiť akékoľvek prijaté opatrenia, pokiaľ nejaké vykonal. Žalobca však v tomto smere neprodukoval

ani žiadne tvrdenia, len jednotlivo spochybňoval správcom dane a žalovaným uvádzané skutočnosti,
ktoré podľa daňových orgánov mali vyvolať ostražitosť žalobcu vo vzťahu k jeho priamemu dodávateľovi
Black Dragon Distribution. Za štandardné nemožno považovať ani to, že žalobca realizáciu v podstate
celých preverovaných obchodných transakcií zveril svojmu známemu p. B., ktorý v jeho mene nielen
dojednával logistiku (ako tvrdil konateľ žalobcu), ale aj vystupoval ako „purchase manager“ vo vzťahu

kdodávateľomaodberateľompredmetnéhotovaru(čovyplývazodpovedínamedzinárodnédožiadania)
a vyhotovoval v mene žalobcu účtovné a daňové doklady týkajúce sa herných konzol v účtovnom
programe žalobcu (ktoré dokumenty podpísal konateľ žalobcu, čím prejavil svoj súhlas s uvedenými
obchodmi). Podľa názoru správneho súdu už v tomto odseku uvedené skutočnosti boli spôsobilé
vzbudiť u primerane ostražitého obchodníka pochybnosti o obchodnej spolupráci s jeho dodávateľom.
Daňové orgány v rámci subjektívneho testu daňového podvodu žalobcovi nepričítali okolnosti, ktoré

nebolo možné zistiť v čase začatia spolupráce s jeho priamym dodávateľom Black Dragon Distribution.
Nepožadovali od žalobcu, aby si preveril účtovníctvo svojho dodávateľa, resp. subdodávateľa, ani
údaje v jeho kontrolných výkazoch, ako mylne namietal žalobca (skutočnosti vyplývajúce z účtovných
a daňových dokladov dodávateľa Black Dragon Distribution a subdodávateľov daňové orgány uvádzali
vo vzťahu k objektívnemu testu daňového podvodu, nie vo vzťahu k subjektívnemu testu). Poukazovali

na skutočnosti existujúce v relevantnom čase, ktorým žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť. Hoci
je možné sa stotožniť s argumentom žalobcu, že jeho tvrdenie, že mohol byť účelovo vlákaný do
podvodného reťazca a je v tomto prípade poškodeným subjektom, nemožno interpretovať ako priznanie,
že si dostatočne nepreveril svojich obchodných partnerov ešte pred začatím spolupráce a konal
neobozretne; na tomto konštatovaní daňové orgány svoje rozhodnutia nezaložili. Uvedené použili (hoci

nesprávne) len na podporu vyššie uvedených relevantných preukázaných skutočností.

32. Taktiež nemožno prisvedčiť námietkam žalobcu týkajúcim sa realizácie platieb od odberateľov
žalobcu spoločnosťou Turbado LLC. Takéto platby v bežnom obchodnom styku podľa názoru správneho
súdu nie sú štandardom a mali by vzbudiť na strane žalobcu pozornosť, najmä v tomto prípade, kedy

žalobca už z predchádzajúcich zdaňovacích období disponoval informáciou, že platby v mene jeho
odberateľov uhrádza spoločnosť Turbado LLC. Daňové orgány netvrdili, že samotný konateľ žalobcu
mal osobne tieto platby preverovať. Pokiaľ je vedením účtovníctva poverená iná osoba, táto osoba
mala na to konateľa upozorniť a konateľ žalobcu mal zvážiť, či zistená skutočnosť je relevantná a či
je úhrada platby spoločnosťou odlišnou od odberateľa bežná a či prípadne nevzbudzuje pochybnosti

o odberateľovi a tieto konzultovať aj s osobou p. B., ktorý obchody s odberateľmi dojednával a prípadne
si preveriť, kto za dotknuté spoločnosti konal. Pokiaľ sa žalobca uspokojil s tým, že namiesto odberateľov
mu platia iné spoločnosti, bez akejkoľvek vedomosti o dôvode takejto platby, nemožno jeho postup
považovať za obozretný. Táto skutočnosť však v prejednávanej veci bola daňovými orgánmi predostretá
lennadokreslenieneštandardnostiobchodnejspolupráceajnastraneodberateľov(vrámciobjektívneho

testu daňového podvodu), ktorí boli personálne prepojení s dodávateľom - G. O. ako obchodný zástupca
dodávateľskej spoločnosti (Black Dragon Distribution s.r.o.) mal jednať so I. J. a F. E. za českú
odberateľskú spoločnosť HB ELEKTRO s.r.o., pričom G. O. a F. E. boli v kontrolovanom zdaňovacom
období obchodnými zástupcami dodávateľskej spoločnosti Black Dragon Distribution; F. E. a A. B. sa
poznali už z predošlých zamestnaní a A. B. uviedol, že obaja sa poznali, nakoľko pôsobili v meste

Prievidza; F. E. a A. B. majú väzbu na I. J., nakoľko obaja mali byť zamestnancami v spoločnostiach,
vo vedení ktorých bol I. J. (Turbado LLC).

33. Vychádzajúc najmä z vyššie uvedených (ako aj ďalších) správcom dane už v prvostupňovom
rozhodnutí identifikovaných skutočností, ktoré mali dôvodne vzbudiť pozornosť žalobcu pri dojednávaní

obchodov s dodávateľom Black Dragon Distribution, sa žalobcom tvrdené vykonané lustrácie cez
internetovú stránku finstat a aplikáciu Gnosus javia ako nedostatočné a formálne. Správca dane vytýkal
žalobcovi neopatrnosť vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam, o ktorých mal žalobca preukázateľne
vedomosť. Nevytýkal však nedostatočné vykonanie lustrácií. Nemožno dať za pravdu žalobcovi, že len
samotné vykonanie lustrácií spoločnosti Black Dragon Distribution vo verejne dostupných registroch

malo byť dostatočným opatrením na zabránenie účasti žalobcu na daňovom podvode. Len tvrdenie
žalobcu, že nevie o personálnom prepojení dodávateľských a odberateľských spoločností v reťazci,
že nevedel o podvodnom reťazci a že nezískal žiadny majetkový prospech, nie je spôsobilé vyvrátiť
správcom dane identifikované a preukázané skutočnosti, ktoré žalobcovi boli známe a ktoré malivyvolať vyššiu mieru jeho opatrnosti pri vstupovaní do obchodného vzťahu s dodávateľom Black Dragon
Distribution.

34. Žalobca tiež nedôvodne namietal, že žalovaný nesprávne aplikuje Axel Kittel test daňového podvodu
tak, že správcovi dane stačí dokázať existenciu daňového podvodu a následne sa musí daňový subjekt
„vyviňovať“, v dôsledku čoho žalovaný nesprávne prenáša dôkazné bremeno na žalobcu. Správny
súd uvádza, že daňové orgány nepostupovali pri zodpovedaní štvrtej otázky Axel Kittel testu tak,
ako mylne tvrdí žalobca. Daňové orgány na základe súhrnu objektívne zistených a preukázaných

skutočností, uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku, dospeli k záveru, že osoba
priameho dodávateľa žalobcu (Black Dragon Distribution) bola pochybná a že zdaniteľný obchod sa javil
akopodozrivý.Následnepristúpilikhodnoteniu,čižalobcaprijalopatrenia,ktorémožnovdanomprípade
dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie,
aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, pričom určenie
opatrení závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej (pozri v tomto zmysle

rozsudky SD EÚ C-80/11 a C-142/11, Mahagében a Dávid). Správca dane v tejto súvislosti dal žalobcovi
možnosť, aby sa „vyvinil“ z daňového podvodu a preukázal prijatie takých opatrení. Žalobca však okrem
tvrdenia, že si svojho dodávateľa pred začatím spolupráce preveril na stránke finstat a v aplikácii
Gnosus (o čom predložil dôkaz), iné prijaté opatrenia ani neuviedol. Ani v správnej žalobe žalobca
neargumentoval, že by prijal konkrétne opatrenia na zamedzenie svojej účasti na daňovom podvode,

s výnimkou lustrácií vo verejne dostupných registroch. Preto nemožno vyčítať daňovým orgánom, že
prijali záver, že žalobca neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti
na daňovom podvode. Správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že daňové orgány na
neho prenášali dôkazné bremeno, ktoré ho nemalo zaťažovať. Správca dane vykonal z vlastnej iniciatívy
rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia sporných obchodných transakcií, pričom požadoval od

žalobcu len to, aby preukázal prijatie opatrení na zamedzenie svojej účasti na daňovom podvode
a v tomto rozsahu zaťažuje dôkazné bremeno práve žalobcu (kontrolovaný daňový subjekt).

35. Správny súd konštatuje, že v predmetnom prípade daňové orgány uniesli dôkazné bremeno a
splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia

a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol
spáchaný,ajžežalobcaoňommalamoholvedieť.Naopak,žalobcanepreukázal,žeprijaltakéopatrenia
na predchádzanie svojej účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie DPH nestratil.

36. Žalobca formuloval aj námietky týkajúce sa porušenia predpisov o konaní pred správcom dane.

Tvrdil, že správca dane konal nezákonne a účelovo pri vyhodnocovaní výpovede svedka A. B., keď
uviedol tie isté závery, ktoré uvádzal v predchádzajúcich rozhodnutiach, hoci tieto závery žalovaný
považoval v predchádzajúcich rozhodnutiach za rozporné so zisteným skutkovým stavom, a to najmä
v nadväznosti na závery prvostupňového orgánu o vedomosti žalobcu o účasti na podvodnom konaní
práve z dôvodu spolupráce s p. B., pričom nedošlo k zmene skutkového stavu, ktorý bol pri vydávaní

predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného. Správny súd uvádza, že daňové orgány nevyhodnotili
výpoveď svedka B. tým spôsobom, že by preukazovala vedomosť žalobcu o daňovom podvode.
Daňové orgány pričítali žalobcovi, že zveril celú realizáciu preverovaných obchodných transakcií svojmu
známemu p. B., ktorý bol personálne prepojený s osobami konajúcimi v mene dodávateľa i odberateľov,
pričom prenechanie realizácie obchodov osobe „známeho“, ktorý nie je zamestnancom kontrolovaného

daňového subjektu, ani nie je poverený v jeho mene konať, nie je v obchodnom styku obvyklé a nesvedčí
primeranej obozretnosti žalobcu. Žalobca namietal závery daňových orgánov, že zatajoval, že p. B.
konal v mene žalobcu a že údaje pre identifikáciu menovaného poskytol až po tom, čo z odpovede na
medzinárodné dožiadanie vyplynulo, že v mene žalobcu vystupoval p. B. ako manažér predaja, hoci
správcadanemalodpočiatkudaňovejkontrolykdispozíciidoklady,ktorévystavilp.B.,alenemalzáujem

ho vypočuť, kým mu to neprikázal žalovaný ako odvolací orgán v zrušujúcom rozhodnutí. Správny súd
uvádza, že pre posúdenie toho, či žalobca mohol vedieť o zapojení do reťazca poznačeného daňovým
podvodom, ak by bol primerane obozretný, nie je podstatné, či si svedok B. s odstupom času nevedel
spomenúť na detaily začiatku spolupráce s dodávateľom a odberateľmi, ani či podľa názoru daňových
orgánov žalobca poskytol údaje o p. B. až na základe výzvy správcu dane, hoci ich mohol poskytnúť

skôr a z vlastnej iniciatívy. Tieto skutočnosti netvoria súčasť subjektívneho testu daňového podvodu tak,
ako ich uviedol žalovaný na str. 17 napadnutého rozhodnutia.37. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný si osvojil závery prvostupňového orgánu, ktoré nerešpektovali
závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/19/2022 - 215 vydanom v obdobnej
veci žalobcu, ani v predchádzajúcom rozhodnutí žalovaného a že postup žalovaného, ktorý v tej

istej veci (ako aj veciach súvisiacich - týkajúcich sa iných zdaňovacích období u žalobcu) dospel k
rozličným záverom (na podklade rovnakých skutkových okolností), zásadným spôsobom narúša princíp
právnej istoty. Správny súd konštatuje, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/19/2022
– 215 bol síce vydaný vo veci žalobcu, ale vychádzal z odlišných skutkových okolností (týkal sa
dodávateľa MAKADAR s.r.o., iného reťazca spoločností a zdaňovacieho obdobia september 2017),

preto tieto závery nemožno aplikovať na prejednávanú vec. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí jasne
a v dostatočnom rozsahu identifikoval skutočnosti (popísané vyššie v odôvodnení tohto rozsudku), ktoré
ho viedli k udržateľnému záveru, že žalobca o daňovom podvode mohol vedieť a zároveň že neprijal
dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie svojej účasti na daňovom podvode.
V predmetnej veci nebolo nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie na to, aby daňové orgány mohli prijať
uvedený záver, postačovalo jasne identifikovať relevantné skutočnosti vyplývajúce z už vykonaného

dokazovania a nasvedčujúce, že žalobca mohol vedieť, že prijatím plnení od svojho dodávateľa Black
Dragon Distribution sa zúčastní na plnení poznačenom daňovým podvodom. Žalovaný v tejto veci (ani
v iných zdaňovacích obdobiach) na podklade rovnakých skutkových okolností nedospel k rozličným
záverom (keď aj v iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roka 2017 – júl 2017, august 2017
a september 2017 prijal rovnaký záver o možnej vedomosti žalobcu o podvodnom konaní pri dodržaní

primeranej obozretnosti). Pokiaľ ide o predchádzajúce rozhodnutia žalovaného v tejto veci, žalovaný
v nich nevyjadril záver, že nedošlo k podvodnému konaniu, ani že by žalobca nebol účastný na reťazci
poznačenomdaňovýmpodvodom,anižebyotomtopodvodnomkonanínemoholvedieťalebožebybolo
preukázané, že žalobca prijal dostatočné opatrenia na zamedzenie svojej účasti na daňovom podvode.
Žalovaný zrušil predchádzajúce rozhodnutia správcu dane primárne z dôvodov, ktoré správca dane

v ďalšom konaní odstránil (a tieto dôvody nie sú predmetom prieskumu správneho súdu v prejednávanej
veci – správny súd nepreskúmava zrušené rozhodnutia). Preto správny súd ani uvedenú námietku
porušenia princípu právnej istoty nevzhliadol ako dôvodnú.

38. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah

súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti
(s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený za žalobcu
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizovať podľa zistení z
obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí, ani žalobné dôvody nezákonnosti podľa
týchto zistení dopĺňať. Z toho plynie, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti v rámci žalobných

bodov neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože
práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods.
1 SSP). Žalobca v žalobe uplatnil viacero všeobecne formulovaných námietok nezákonnosti, keď bez
bližšieho ozrejmenia namietal, že napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie je nezákonné,
nesprávne, nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, zmätočné a vnútorne rozporné; žalovaný

náležite nepreskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia správcu dane, prehliadol závažné pochybenia
správcu dane; nevysporiadal sa so všetkými žalobcom v odvolaní namietanými skutočnosťami; nezobral
do úvahy všetko, čo v konaní vyšlo najavo; žalovaný pri rozhodovaní nezohľadnil žalobcom v konaní
predložené dôkazy; závery rozhodnutia sú nelogické a rozporné so zisteným skutkovým stavom
veci; celé konanie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu bolo poznačené neobjektívnosťou a

zaujatosťou správcu dane a žalovaného voči žalobcovi, ktorí si už na začiatku konania osvojili názor,
že žalobca chce získať neoprávnený majetkový prospech v podobe nadmerného odpočtu DPH a celé
následné konanie prispôsobili tomuto cieľu; došlo k porušeniu § 3 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 2, § 63 ods.
5 daňového poriadku, keďže daňové orgány nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
a nepostupovali v súlade so zásadou materiálnej pravdy, ale išli vo svojich úvahách contra legem,

keďže v danom prípade účasť žalobcu na prvostupňovým orgánom tvrdenom podvode preukázaná
nebola, a to ani v rovine potenciálnej vedomosti; došlo aj k porušeniu čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, žalovaný ako orgán verejnej moci neposkytol žalobcovi v konaní ochranu, konanie
nevykazuje atribúty spravodlivého procesu, nie je ho možné považovať za objektívne a nestranné.
Takto všeobecne formulované námietky neumožnili správnemu súdu na ne adresne reagovať. Žalobca

vo viacerých žalobných bodoch svojej správnej žaloby predložil všeobecné konštatovania a vlastné
názory týkajúce sa niektorých záverov žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Samotný
fakt, že tieto závery nie sú v súlade s jeho názormi, však nepreukazuje ich nezákonnosť. Konštatovania
a názory žalobcu na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, akéžalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Námietky žalobcu neboli
nijako bližšie ozrejmené. Žalobca v niektorých žalobných námietkach uviedol závery svojho vlastného
hodnotenia niektorých záverov žalovaného, čo bez vyjadrenia jasného súvisu týchto námietok so

zákonnosťou napadnutého rozhodnutia (teda k otázke v čom sa žalovaný mýlil a z akých dôvodov, pokiaľ
rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí), vo svojej podstate taktiež nie je ničím iným
len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez právneho
významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. bez navrhnutia dôkazu, ktorý by ho preukázal,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti,
pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.

39. Žalobca navrhol, aby žalovaný predložil rozhodnutia, ktorými bola vyrubená neodvedená daň v
spoločnostiach Black Dragon Distribution, M.D. invest SK, s.r.o. a NOMS Slovensko, s.r.o., u ktorých
žalovaný tvrdí, že došlo k spáchaniu daňového podvodu a aby žalovaný preukázal, akým spôsobom

vymáha neodvedenú daň od týchto subjektov, resp. od p. E., ktorý vybral finančné prostriedky z účtu
spoločnosti M.D. invest SK, s.r.o. Správny súd k dokazovaniu v správnom súdnom procese vo
všeobecnosti uvádza, že v súlade s § 119 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy a nie je súdom skutkovým, ktorý zisťuje skutkový stav veci. V opačnom prípade by
neprimerane zasiahol do právomoci orgánov verejnej správy. Dokazovanie má byť správnym súdom

vykonané len v nevyhnutnej miere a na účely preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
Povinnosť zistiť skutkový stav dostatočný pre rozhodnutie vo veci majú orgány verejnej správy a
následkom nedostatočného zistenia skutkového stavu je zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa §
191 ods. 1 písm. e) SSP, nie dopĺňanie dokazovania správnym súdom. Z uvedených dôvodov správny
súd nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom. Navyše, predmetom tejto veci nie je posudzovanie

postupu správcu dane pri vyrubení, resp. vymáhaní dane voči spoločnostiam Black Dragon Distribution,
M.D. invest SK, s.r.o. a NOMS Slovensko, s.r.o., ale preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o znížení sumy nadmerného odpočtu
DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie vo vzťahu k žalobcovi. V tejto súvislosti správny súd uvádza,
že nie je úlohou daňových orgánov obnovovať daňovú neutralitu v reťazci poznačenom daňovým

podvodom. Ich úlohou (v súlade s judikatúrou SD EÚ) je odoprieť daňovému subjektu odpočet DPH,
pokiaľ sa preukáže, že sa zúčastnil na daňovom podvode, hoci aj z nedbanlivosti. K námietke žalobcu,
že pokiaľ správca dane neodvedenú daň medzičasom vymohol, odpadá dôvod nepriznania odpočtu
dane žalobcovi (vznesenej až v replike podanej po uplynutí lehoty na dopĺňanie a rozširovanie žalobných
bodov) správny súd len podotýka, že v tejto veci je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav v čase

vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).

40. Vo vzťahu k námietkam vzneseným žalobcom v replike (zhrnutým v odseku 19. tohto rozsudku)
správny súd konštatuje, že takáto argumentácia nebola súčasťou správnych žalôb a bola žalobcom
prezentovaná až po uplynutí lehoty na doplnenie a rozšírenie žalobných bodov (§ 183 SSP v spojení

s § 181 ods. 1 SSP), ktorá uplynula dňa 13. 02. 2024, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené dňa 13. 12. 2023 a žalobca podal repliku až dňa 30. 05. 2024. Preto sa neskoro uplatnenými
námietkami žalobcu správny súd nezaoberal.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ako aj postupu orgánov verejnej
správy, ktorý predchádzal ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

42. Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol

úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené
podmienkynapriznanieprávananáhradutrovkonaniažalovanémupodľa§168SSP,pretomunepriznal
právo na náhradu trov konania.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

4. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší

správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.