Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoPr/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321205872
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1321205872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek

senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: V. F., X.: XX.XX.XXXX,
V. L. R. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., IČO: 36 868 221,
so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanému: VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., IČO: 35 757
442, so sídlom J. Jonáša 1, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Pavol Rak, PhD., advokát, so sídlom
Palisády 29/A, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o určenie,
že pracovný pomer naďalej trvá, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV
č.k. B3-61Cpr/14/2021 - 301 z 30. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo
dňa 08.06.2021 je neplatná ( výrok I.), vo výroku II. žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer naďalej
trvá zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal, aby súd určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 08.06.2021 je neplatná a
pracovný pomer naďalej trvá, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy a sumu
470,76 € spolu s úrokmi z omeškania a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.06.1995 v znení neskorších
zmien a doplnkov pracoval u žalovaného na pracovnej pozícii referent výroby a žalovaný listom č. VW/

SB2/DJ/64/2021 zo dňa 08.06.2021 skončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou, pracovný pomer
mal skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňa 31.08.2021.

3. Žalovaný odôvodnil výpoveď z pracovného pomeru závažným porušením pracovnej disciplíny
podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), ktorého sa mal žalobca
dopustiť tým, že na pridelenom služobnom vozidle žalovaného mal neodborne a nedovolene urobiť
resp. nechať urobiť kabeláž od zadných svetiel, neodborne a nedovolene mal navŕtať resp. nechať

navŕtať kontakty do karosérie vozidla pod pravým zadným svetlom, mal vykonať, resp. nechať vykonať
demontážzadnejvýstuhyzadnéhonárazníkaamalvykonať,resp.nechaťvykonaťdemontážanáslednú
nesprávnu montáž krytu nádrží za zadnou nápravou, pričom malo dôjsť k použitiu neoriginálnych
dielov (bod 1); porušením interného predpisu žalovaného organizačnej smernice č. 05 Služobnévozidlá a ich používanie (ďalej aj „organizačná smernica“) (bod 2) a podľa bodu 3 odôvodnenia
výpovede mal uvedeným konaním spôsobiť aj škodu v odhadovanej výške 430 € bez DPH, čím mal
žalovanému spôsobiť riziko odobratia technického preukazu príslušnými orgánmi Policajného zboru,

riziko bezprostredného ohrozenia bezpečnosti účastníkov cestnej premávky neodbornými zásahmi
do vozidla v rozpore s technickou dokumentáciou vozidla a riziko zrušenia záruky na pridelené
služobné vozidlo. Uvedeným konaním mal podľa odôvodnenia výpovede žalobca ohroziť život a zdravie
zamestnancov žalovaného pri plnení pracovných úloh so služobným vozidlom z dôvodu neodborne a
nedovolene upravovaného vozidla. Závažné porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať v úmyselnom

poškodení majetku žalovaného. Žalobca listom zo dňa 19.07.2021, doručeným dňa 22.07.2021, oznámil
žalovanému, že výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní.
Žalovaný uvedené oznámenie neakceptoval a žalobcovi vydal potvrdenie o zamestnaní a zápočtový list,
v ktorom trvá na tom, že pracovný pomer skončil dňa 31.08.2021 uplynutím výpovednej doby a prestal
žalobcovi prideľovať prácu. Podľa odôvodnenia výpovede malo závažné porušenie pracovnej disciplíny
spočívať predovšetkým v neodbornom zásahu do prideleného služobného vozidla. Podľa žalobcu

však nešlo o neodborný zásah do prideleného služobného vozidla, nakoľko montáž vykonal pracovník
zaškolený dovozcom tohto spájacieho zariadenia. Vo vzťahu k interným predpisom žalovaného žalobca
uviedol, že samotné porušenie interného predpisu zamestnávateľa nemôže predstavovať porušenie
pracovnej disciplíny. Žalobca sa nemohol dopustiť porušenia bodu 4.4 organizačnej smernice porušením
zákazu svojvoľne opravovať/vymieňať originálne diely na služobnom vozidle, nakoľko pridelené

služobné vozidlo nedal opraviť a ani nedal vymeniť originálne diely. Montážou spájacieho zariadenia
bol na vozidle inštalovaný nový komponent, ktorý na vozidle dovtedy nebol a pri montáži boli použité
originálne diely. Organizačná smernica vo vzťahu k montážam komponentov zakazuje iba montáž iného
evidenčného čísla vozidla, iného zvláštneho evidenčného čísla alebo iného interného evidenčného čísla.
Nie je možné preto konštatovať ani závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle bodu 2.7.1.2 písm.

e) Kolektívnej zmluvy na roky 2019-2023 úmyselným poškodením služobného motorového vozidla pri
jeho neoprávnenom použití, nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k poškodeniu a ani k neoprávnenému
použitiu služobného vozidla. Montážou spájacieho zariadenia na služobné vozidlo prostredníctvom
zmluvného pracoviska dovozcu spájacieho zariadenia žalobca neporušil žiadne ustanovenie všeobecne
záväzného právneho predpisu a ani žiadne ustanovenie interného predpisu žalovaného, a preto

nemôže ísť o neoprávnené použitie služobného vozidla. Žalobca sa tiež nemohol dopustiť porušenia
povinnosti oznámiť „známe závady odovzdávaného vozidla“, nakoľko montáž spájacieho zariadenia
zmluvným pracoviskom dovozcu spájacieho zariadenia prostredníctvom pracovníka, ktorý je na takúto
montáž vyškolený, nemôže byť považovaná za vadu vozidla. Žalobca svojim konaním nespôsobil
žalovanému ani ujmu, škodu v podobe znehodnotenia prideleného služobného vozidla, ale pridelené

služobné vozidlo zhodnotil a nemohol sa preto dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny
úmyselným poškodením majetku žalovaného v zmysle Prílohy č. 1 pracovného poriadku. Žalovaný
v bode 3 odôvodnenia výpovede uviedol aj vytvorenie rizika pre žalovaného v podobe možného
odobratia technického preukazu príslušnými orgánmi Policajného zboru, ktoré však nešpecifikoval a
zrejme malo spočívať v nespôsobilosti alebo technickej nespôsobilosti vozidla na cestnú premávku,

na základe čoho by bol policajt oprávnený zadržať uvedený doklad v zmysle § 72 ods. 1 písm. a)
zákona o cestnej premávke. Montáž spájacieho zariadenia zmluvným pracoviskom dovozcu spájacieho
zariadenia pracovníkom, ktorý je na to vyškolený, nie je neoprávneným zásahom do vozidla alebo jeho
komponentu, resp. dodatočným vybavením vozidla neschváleným komponentom. Po vykonaní montáže
spájacieho zariadenia bol žalobcovi vydaný doklad o typovom schválení a homologizácii spájacieho

zariadenia(certifikát).Žalovanýnepreukázalžiadneohrozeniebezpečnosticestnejpremávkyvdôsledku
montáže spájacieho zariadenia a za prípadné ohrozenie bezpečnosti cestnej premávky montážou
uvedeného spájacieho zariadenia by nemohol niesť zodpovednosť žalobca, ale montážna organizácia.
Na základe vyššie uvedeného je riziko „možného odobratia TP zo strany orgánov kontroly PZ“ ako dôvod
výpovede bezdôvodnou a účelovou obavou žalovaného, ktorá nie je založená na skutkovom stave a

nezodpovedá ani ustanoveniam všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré oprávňujú policajtov,
resp. príslušné orgány Policajného zboru zadržať osvedčenie o evidencii časť II (technický preukaz).
Rovnako nedôvodné je preto aj odôvodnenie výpovede ohrozením života a zdravia zamestnancov
žalovaného pri plnení pracovných úloh so služobným vozidlom z dôvodu neodborne a nedovolene
upravovaného vozidla. Odôvodnenie výpovede o spôsobení škody žalovanému montážou spájacieho

zariadenia na pridelené služobné vozidlo je bezpredmetné aj vzhľadom na skutočnosť, že si žalobca
uvedené služobné vozidlo od žalovaného odkúpil do svojho výlučného vlastníctva. Ďalším dôvodom
neplatnosti výpovede je vzhľadom na absenciu závažného porušenia pracovnej disciplíny aj porušenie
zákazu výpovede žalovaným podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. V čase, keď bola žalobcovidaná výpoveď, bol žalobca uznaný dočasne za práceneschopného od 03.06.2021 do 24.06.2021 a
následne od 24.06.2021 do 19.07.2021. Žalobca má tiež dôvodnú pochybnosť o tom, či bola v zmysle
§ 74 Zákonníka práce výpoveď riadne vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, nakoľko v

odôvodnení výpovede žalovaný uviedol, že výpoveď bola s odborovou organizáciou prerokovaná dňa
09.06.2021 a výpoveď bola vyhotovená už dňa 08.06.2021.

4. Žalovaný nesúhlasil so skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe a ani s ich právnou kvalifikáciou
a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Uznesením č.k. B3-61Cpr/14/2021-259 zo dňa 01.03.2024 súd vylúčil peňažný nárok uplatnený
žalobcom na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a na zaplatenie 470,76 € s
príslušenstvom na samostatné konanie, ktoré je vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.
11Cpr/3/2024, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2024.

6. S poukazom na, § 17, § 36, § 38 ods. 1 a 2, § 47 ods. 1, § 59 ods. 1, § 61 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, ods.
4 a ods. 7, § 63 ods. 1 písm. e), ods. 4 a 6, § 64 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b), § 68 ods. 1, § 74, § 77,
§ 79 ods. 1, § 81 a § 82 Zákonníka práce, § 151 ods. 1 a 2 a § 316 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len C.s.p.) súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v časti o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou (výrok I.), keďže výpoveď daná žalovaným žalobcovi listom

zo dňa 08.06.2021 je neplatná. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný porušil pracovnú disciplínu,
a už vôbec nie závažným spôsobom dosahujúcim takú intenzitu porušenia, ktorá by odôvodňovala aj
okamžité skončenie pracovného pomeru. Taktiež nebolo preukázané, že by boli splnené hmotnoprávne
podmienky výpovede. Navyše výpoveď bola daná žalobcovi v ochrannej dobe, počas toho, ako bol
žalobca uznaný za dočasne práceneschopného, čo bolo v konaní nesporné, a keďže súd dospel k

záveru, že žalovaný sa nedopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, je aplikácia ustanovenia
§ 64 ods. 3 ZP vylúčená a zamestnávateľ nebol oprávnený dať zamestnancovi (žalobcovi) výpoveď,
keďže tento bol v ochrannej dobe /§ 64 ods. 1 písm. a) ZP/. V časti o určenie, že pracovný pomer naďalej
trvá súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok II.), keďže ide o výrok, ktorý je nadbytočný.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. podľa
pomeru úspechu vo veci a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to aj
napriek zamietnutiu časti žaloby (výrok II.). Žalobca bol v konaní plne úspešný a výrok, ktorým žiadal,
aby súd určil, že jeho pracovný pomer trvá bol iba nadbytočný z dôvodu, že v prípade určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, pracovný pomer v zásade trvá a nebolo o tom potrebné rozhodnúť aj

samostatným výrokom.

8.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalovaný,ktorýžiadal,abyodvolacísúdzmenilrozsudokv
napadnutýchčastiachtak,žežalobuzamietneažalovanémuvočižalobcovipriznánároknanáhradutrov
konania v plnom rozsahu alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom (§ 365 ods. 1 písm. f)
C.s.p.), rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) a súd
prvej inštancie procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, až došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.).

V dôvodoch odvolania nesúhlasil s konštatovaním prvoinštančného súdu, že konanie zamestnanca, na
základe ktorého mu bola daná výpoveď, nenapĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Skutočnosť, že žalobca bol dlhoročným zamestnancom s dobrými pracovnými výsledkami nemôže bez
všetkého spôsobiť, že žalovaný ako zamestnávateľ má prehliadať pochybenia žalobcu, a že je na
zamestnávateľovi, aby stanovil hranicu porušenia pracovnej disciplíny, ktorú už nie je ochotný tolerovať.

V súdnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca vykonal neoprávnený a neodborný zásah
do služobného motorového vozidla, spočívajúci v montáži spájacieho zariadenia, ktorého montáž na
jemu zverenom služobnom vozidle, bola neoprávnená. Žalobca bez súhlasu žalovaného vykonal zásah
do vozidla, na ktorý mu v tom čase nebolo udelené žiadne oprávnenie. Žalobca vedel a bol uzrozumený
s tým, že vykonáva nepovolený zásah do predmetu cudzieho vlastníckeho práva. Úpravy vykonané

žalobcom na služobnom motorovom vozidle je nevyhnutné považovať za úmyselné porušenie zákazu
svojvoľne opravovať, resp. vymieňať originálne diely na služobných motorových vozidlách upraveného v
bode 4.4 internej organizačnej smernice č. 05 Služobné vozidlá a ich používanie (ďalej len „organizačná
smernica“). Organizačná smernica týmto ustanovením zakazuje svojvoľné úpravy a opravy zverenýchmotorových vozidiel a jej porušenie je potrebné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny
oprávňujúce k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce.

9. Žalovaný ďalej nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal riadne
prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, nakoľko tieto povinnosti nevyplývajú zo
Zákonníka práce. Poukázal na ust. § 237 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého prerokovanie je
výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Zákonník práce ani

žiaden iný právny predpis nestanovuje formu takéhoto prerokovania, neupravuje spôsob vyhotovenia
protokolu z neho a ani neuvádza, ktoré osoby by sa mali na ňom zúčastniť. Podľa Zákonníka práce
je prípustné ani žiaden záznam zo stretnutia, resp. prerokovania nevyhovovať. Žalovaný poukazuje
na ods. 14 odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého žalovaný nepreukázal prerokovanie výpovede,
predložil listinu označenú ako „zápis z prerokovania skončenia pracovného pomeru výpoveďou za
závažné porušenie pracovnej disciplíny“ a „uznesenie výboru zo dňa 9.6.2021... Žalovaný predmetné

listiny nepreložil napriek námietkam žalobcu ani v písomnom štádiu konania, ani na pojednávaní dňa
28.02.2024 a ani obratom po pojednávaní, ale až dňa 08.03.2024, pričom žalovaný vôbec nešpecifikoval
dôvodnosť takto oneskoreného predloženia predmetných listín, keď súdne konanie prebieha už od roku
2021.“ Súd dňa 28.02.2024 umožnil a vyzval žalovaného aby obratom predložil prerokovanie výpovede
z pracovného pomeru s odborovou organizáciou. Žalovaný prerokovanie súdu doručil dňa 10.04.2024, t

j. 7 dní po pojednávaní, v dostatočnom predstihu pred druhým pojednávaním. Žalobca dňa 09.04.2024
doručil žalovanému vyjadrenie k predloženým dôkazom, a teda podľa žalovaného nedošlo k zachovaniu
lehoty na prípravu pojednávania. Súd tu teda napriek výzve o doloženie dôkazov pristúpil k uplatneniu
koncentrácie konania tak, aby konanie nemusel odročiť. Ust. § 153 o sudcovskej koncentrácii konania je
normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v článku 5 C.s.p., podľa ktorého môže súd

(v rozsahu ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v
konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný predkladal dôkaz so súhlasom a na základe výzvy súdu,
nie je takéto predloženie možno považovať za zdržiavanie sporu.

10. Žalovaný nesúhlasí ani s názorom prvoinštančného súdu, že samotná výpoveď z hľadiska jej

obsahu nespĺňa požiadavku ustanovenú v § 61 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého sa musí dôvod
výpovede vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Má za
to, že vo výpovedi je uvedené konkrétne porušenie povinnosti nezameniteľným spôsobom, a to dôvod
neoprávnenej a neodbornej montáže na pridelenom služobnom vozidle, ktoré je špecifikované typom
a EČV, interný predpis žalovaného, ktorý žalobca porušil a škoda, ktorá žalovanému týmto konaním

vznikla.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní uvádza argumenty,
s ktorými sa už riadne vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Napadnutý rozsudok
je vecne správny, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, na takto zistený

skutkový stav správne aplikoval relevantné právne normy a vyvodil správny právny záver o neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru. Súd prvej inštancie identifikoval tri dôvody neplatnosti výpovede
z pracovného pomeru, pričom každý z nich by mohol byť samostatne dôvodom pre vyhovenie
podanej žalobe. Každé porušenie pracovnej disciplíny je potrebné posudzovať individuálne vo vzťahu
k dotknutému zamestnancovi podľa konkrétnych okolností prípadu a žalovaný ako zamestnávateľ je

povinný zohľadňovať osobu zamestnanca a jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností.
Súd prvej inštancie správne zohľadnil, že pracovný pomer žalobcu trval nepretržite vyše 26 rokov,
že žalobca dosahoval výborné pracovné výsledky, a že nebol problémovým zamestnancom. Žalovaný
považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny akékoľvek poškodenie svojho majetku. Podľa neho
je irelevantná dokonca aj výška škody, čo je jednoznačne v rozpore s § 63 ods. 1 písm. e) a § 68

ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súd prvej inštancie vychádza zo správneho skutkového zistenia, že
žalovanýnepreukázalúmyselnépoškodeniesvojhomajetku,pretožezkúpnejzmluvyzodňa15.07.2021
vyplýva, že vlastníkom služobného vozidla nebol žalovaný, ale spoločnosť Porsche Inter Auto Slovakia,
spol. s. r. o., a že žalobca nechcel porušiť pracovnú disciplínu a jeho úkony smerovali k odkúpeniu
tohto vozidla, čo bolo dôvodom, pre ktorý žalobca zrealizoval montáž spájacieho zariadenia. Žalovaný

žiadnym spôsobom nepreukázal ani to, že by malo ísť o neodborný zásah do služobného vozidla,
predložil iba fotodokumentáciu bez uvedenia, čo z tejto fotodokumentácie vyplýva. Taktiež žalovaný
nepreukázal, že nebolo možné na danom vozidle vykonať montáž ťažného zariadenia. Súd prvej
inštancie dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že montáž ťažného zariadenia na predmetnomvozidle je technicky a aj právne možná. Montáž ťažného zariadenia nepredstavuje výmenu a ani
opravu náhradných dielov, ale ide o montáž nového komponentu, ktorý dovtedy na vozidle nebol.
Žalobcovi nie je tiež zrejmé, ako sa žalovaný dopracoval k výške údajnej škody, keď zo samotnej

výpovede vyplýva, že škoda mala byť približne vo výške 430 €, čo je vzhľadom na vysoké ceny opráv
v autorizovaných opravovniach bagateľnou sumou, a preto nemôže za takýchto okolností predstavovať
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Mal za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval § 153 C.s.p..
Žalobca už v žalobe namietal, že má pochybnosti o tom, či bola výpoveď vôbec vopred prerokovaná
s odborovou organizáciou, keďže výpoveď bola vyhotovená dňa 08.06.2021, ale k prerokovaniu podľa

nej malo dôjsť dňa 09.06.2021. Žalovaný na túto námietku žalobcu vo vyjadrení k žalobe neodpovedal
a nepredložil žiadne listinné dôkazy o prerokovaní výpovede. V duplike žalovaný síce uviedol, že
predkladá zápis z prerokovania datovaný 03.06.2021 ale tento nepredložil ani na prvom pojednávaní,
kde právna zástupkyňa žalovaného len uviedla, že tento dokument nemá ani vo svojom spise. Žalovaný
na prvom pojednávaní uviedol, že by chcel do súdneho spisu po pojednávaní doložiť listinné dôkazy.
Súd uviedol, že to žalovanému umožní s tým, že vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a aj s ohľadom

na tie listiny následne posúdi, či prihliadne alebo neprihliadne na taký dôkaz (44. minúta nahrávky z
pojednávania). Žalovaný nezaslal súdu nové dôkazy obratom, ale až dňa 08.03.2024, čo je viac ako
týždeň po pojednávaní a právnemu zástupcovi žalobcu ich zaslal ešte neskôr. To, že súd žalovanému
umožnil, aby predložil ďalšie listinné dôkazy, ešte neznamená, že by bol na takto oneskorene predložené
dôkazy aj povinný prihliadať. Ak by predložené listiny existovali už v čase písomného štádia konania,

tak by ich žalovaný bezpochyby predložil už ako prílohu vyjadrenia k žalobe alebo ako prílohu dupliky.
Ak žalovaný na tento dokument poukazoval už v duplike, tak by ho mal mať jeho právny zástupca v
advokátskom spise a nemalo by byť pre neho vôbec administratívne náročné zaslať ho ihneď súdu.

12. Skutočnosť, že vyjadrenie žalobcu k novým dôkazom žalovaného bolo súdu doručené dňa

09.04.2024, je úplne irelevantná a k nezachovaniu lehoty na prípravu pojednávania a k porušeniu práva
na spravodlivý proces v neprospech žalovaného nedošlo. Dodal, že lehota na prípravu na pojednávanie
sa nevzťahuje na písomné vyjadrenia, ktoré protistrana z vlastnej iniciatívy zašle súdu, ale v zmysle §
178 ods. 2 C.s.p. sa vzťahuje iba na predvolanie na pojednávanie. Súd prvej inštancie žalobcu nevyzýval
na to, aby sa písomne vyjadril k novým dôkazom žalovaného. Žalobca tak spravil z vlastnej iniciatívy.

V zmysle § 320 C.s.p. môže žalobca ako zamestnanec predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pričom
ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania sa voči žalobcovi nepoužijú. Žalobca tak mohol predložiť
nové listinné dôkazy až na pojednávaní a nové skutkové tvrdenia o nezrovnalostiach v predložených
istinách mohol takisto uplatniť až na pojednávaní. Súd prvej inštancie na uvedené listinné dôkazy

neprihliadal z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca upriamil pozornosť na to,
že dňa 03.06.2021 bolo do zápisu z prerokovania výpovede nenapísané, že k prerokovaniu výpovede s
odborovou organizáciou už došlo dňa 09.06.2021. Tieto nesúlady v dátumoch, ako aj nesúlad uznesenia
výboru odborovej organizácie so zápisnicou z jeho rokovania zo dňa 09.06.2021 vznikli práve v dôsledku
antidatovania a falšovania a nie z dôvodu nejakej chyby v písaní. K žiadnemu prerokovaniu výpovede

s odborovou organizáciou podľa § 74 Zákonníka práce nedošlo a tieto skutočnosti neboli predmetom
ďalšieho dokazovania, pretože žalovaný nepredložil ním navrhnuté dôkazy včas, hoci ich objektívne
mohol predložiť už skôr. Okrem toho žalovaný nepreukázal doručenie konkrétnej písomnej žiadosti
o prerokovanie výpovede odborovej organizácii, čo je základný predpoklad prerokovania výpovede
s odborovou organizáciou. Žalobca poukázal aj na bod 3.4.1. pracovného poriadku, podľa ktorého

je odborová organizácia povinná prerokovať výpoveď zo strany VW SK do 7 pracovných dní odo
dňa doručenia písomnej žiadosti od VW SK. Rovnako je táto povinnosť upravená aj v bode 2 7 1
2 kolektívnej zmluvy pre roky 2019-2023 (rozdiel je iba v lehote) S doručením písomnej žiadosti o
prerokovanie výpovede odborovej organizácii teda počítajú aj vnútorné predpisy žalovaného. Podstatné
je aj to, že súd prvej inštancie identifikoval tri samostatné dôvody neplatnosti výpovede a ak by aj

predložené listiny preukazovali, že k prerokovaniu výpovede skutočne došlo, tak to nemá žiadny vplyv
na neplatnosť výpovede, keďže odôvodnenie výpovede nezodpovedá požiadavke podľa § 61 ods. 2
Zákonníka práce, pričom žalovaný nepreukázal ani závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd prvej
inštancie uplatnením § 153 C.s.p. žiadnym spôsobom neporušil právo žalovaného na spravodlivý súdny
proces, pretože žalovaný mal objektívnu možnosť predložiť listinné dôkazy o prerokovaní výpovede už

skôr a písomné štádium konania zanedbal.13. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojej pôvodnej argumentácii a dodal, že s
tvrdeniami žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasí a považuje ich za vyvrátené a nesprávne, keďže
riadne preukázal všetky tvrdenia a vyvrátil všetky námietky žalobcu.

14. Žalobca v duplike neuviedol iné skutočnosti ako tie, ktoré už uviedol v podanom vyjadrení k odvolaniu
žalovaného.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento v

napadnutej časti (výrok I. a III.) potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie

vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných
skutočností, ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
závermi na strane druhej. Dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi

sporových strán. Odôvodnenie je teda dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v
ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak,
prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil
(rešpektujúc zásady formálnej logiky).

17. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky
majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s
podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2, 3 C.s.p.),
odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, a
preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odvolateľa uvedené
v odvolaní.

18. Žalovaný v rámci svojej odvolacej argumentácie prioritne namietal, že súd prvej inštancie vec

nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že konanie žalobcu na základe, ktorého mu bola daná
výpoveď, nenapĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny.

19. Po preskúmaní veci odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie i napriek námietkam
žalovaného uvedených v odvolaní, dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca

konaním opísaným vo výpovedi zo dňa 08.06.2021 porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom
dosahujúcimtakúintenzituporušenia,ktorábyodôvodňovalaajokamžitéskončeniepracovnéhopomeru
a takéto konanie žalobcu nenapĺňa znaky ani porušenia pracovnej disciplíny z dôvodov uvedených vo
výpovedi. V konaní nebolo sporné, že žalobca dal zrealizovať na jemu pridelenom motorovom vozidle
CaddymontážspájaciehozariadeniatriedyA50-X,ktorámontážnadanomtypevozidlabolatechnickyaj

právne možná poukazujúc na potvrdenie o montáži spájacieho zariadenia zo dňa 01.05.2021, technické
dáta pre vozidlo Caddy modelový rok 2019 a na osvedčenie o evidencii - časť II zo dňa 25.08.2021,
z ktorého vyplýva, že na predmetnom 5-miestnom vozidle Caddy bolo nielen namontované, ale aj
oficiálne zaevidované spájacie zariadenie rovnakej triedy A50-X. Podľa žalovaného uvedené konanie
žalobcuboloneoprávnenýmaneodbornýmzásahomdoslužobnéhomotorovéhovozidlaatakétoúpravy

vykonané žalobcom na služobnom motorovom vozidle je nevyhnutné považovať za úmyselné porušenie
zákazu svojvoľne opravovať, resp. vymieňať originálne diely na služobných motorových vozidlách
upraveného v bode 4.4 internej organizačnej smernice a takéto porušenie organizačnej smernice
je závažným porušením pracovnej disciplíny, ktoré oprávňuje žalovaného k okamžitému skončeniupracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Medzi stranami sporu nebolo
sporné, že žalobca dal uskutočniť dotknutú montáž v čase, keď sa k predmetnému vozidlu realizovali
úkony smerujúce k jeho odkúpeniu do vlastníctva žalobcu a k zisteniu predmetnej montáže došlo práve

priobhliadkevozidlazdôvodu,žežalobcaodovzdaldotknutémotorovévozidlospoločnostiPorscheInter
Auto Slovakia za účelom realizácie prevodu vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka predmetného
motorového vozidla spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia na žalobcu, ktorý si mal uplatniť tzv.
predkupné právo na predmetné vozidlo, čo bola zaužívaná prax u žalovaného, ktorý bol držiteľom
predmetnéhomotorovéhovozidla.Žezostranyžalobcunešlooúmyselnéporušeniepracovnejdisciplíny

svedčí aj to, že žalobca dal uskutočniť dotknutú montáž až v čase, keď sa k predmetnému vozidlu
realizovali úkony smerujúce k jeho odkúpeniu do vlastníctva žalobcu. Jeho konanie aj vzhľadom na
všetky okolnosti nemožno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s takou intenzitou, ktorá
by odôvodňovala skončenie pracovného pomeru so žalobcom z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny. Nebolo teda preukázané ani to, že dotknuté vozidlo bolo v rozhodnom čase majetkom
žalovaného a preto nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že žalobca mal úmyselne poškodiť

majetok žalovaného, žalovaný bol len držiteľom predmetného motorového vozidla, vlastníkom bola
spoločnosť Porsche Inter Auto Slovakia, čo vyplýva z kúpnej zmluvy, na základe ktorej bolo prevedené
vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu na žalobcu.

20. Pokiaľ žalovaný namietal, že uvedené konanie žalobcu je úmyselným porušením organizačnej

smernice, a to porušením zákazu svojvoľne opravovať, resp. vymieňať originálne diely na služobných
motorových vozidlách (bode 4.4), a ktoré je závažným porušením pracovnej disciplíny, tak odvolací
súd tejto jeho námietke nemôže prisvedčiť, keďže montáž spájacieho zariadenia nepredstavuje
ani opravu a ani výmenu dielov. Uvedenou montážou spájacieho zariadenia došlo k zásahu do
motorového vozidla, ktorým bol na vozidle inštalovaný nový komponent, ktorý na vozidle dovtedy

nebol a je možné konštatovať, že takýmto konaním došlo k zhodnoteniu služobného vozidla. Tiež
nebolo v konaní preukázané, že by žalobca svojim konaním žalovanému spôsobil nejakú škodu, ujmu
v podobe znehodnotenia prideleného služobného vozidla. Montáž spájacieho zariadenia nemožno
charakterizovať ako opravu, resp. výmenu dielov na predmetnom vozidlo a taktiež sa nejednalo ani o
neoprávnené použitie služobného vozidla, ako sa mylne domnieva žalovaný.

21. Odvolací súd neuznal dôvodnou ani námietku žalovaného, že vo výpovedi je uvedené konkrétne
porušenie povinnosti nezameniteľným spôsobom, a to dôvod neoprávnenej a neodbornej montáže
na pridelenom služobnom vozidle, ktoré je špecifikované typom a EČV, interný predpis žalovaného,
ktorý žalobca porušil a škoda, ktorá žalovanému týmto konaním vznikla. Súd prvej inštancie správne

konštatoval, že samotná výpoveď z hľadiska jej obsahu bez ďalšieho nespĺňa požiadavku ustanovenú v
§ 61 ods. 2 ZP. Predmetná výpoveď datovaná zo dňa 08.06.2021 neobsahuje uvedenie času respektíve
dátumu, teda jednoznačnú špecifikáciu skutku či konania žalobcu, ktoré malo byť dôvodom výpovede
a pri absencii tohto základného údaju kedy malo dôjsť zo strany zamestnanca k porušeniu pracovnej
disciplíny, takého vymedzenie z hľadiska určitosti a nezameniteľnosti nemôže obstáť aj s ohľadom na

plynutie prekluzívnych lehôt ustanovených Zákonníkom práce, a teda nie je zrejmé, kedy sa žalovaný
dozvedel o dôvode výpovede a či bola zachovaná lehota podľa § 63 ods. 4 ZP.

22. Žalovaný tiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal riadne prerokovanie
výpovede so zástupcami zamestnancov, keďže prerokovanie výpovede súdu doručil dňa 10.04.2024.

23. V ust. § 74 ZP sa vymedzuje povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru výpoveďou
alebo okamžitým skončením pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru ako hmotnoprávnu podmienku platnosti
uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa. Cieľom takejto právnej úpravy je umožniť

zástupcom zamestnancov, aby mohli ovplyvniť rozhodovanie zamestnávateľa o tom, či a
ako sa pracovný pomer skončí. Ingerencia zástupcov zamestnancov je namieste, ak ide o
tak závažnú skutočnosť, ako je strata zamestnania. Uvedené ustanovenie nebráni zamestnávateľovi
platne skončiť pracovný pomer jednostranným právnym úkonom aj keď zástupca zamestnancov
neudelil kladný súhlas k uvedenému skončeniu pracovného pomeru avšak neumožňuje obchádzať

zástupcov zamestnancov, ak ide o existenčné podmienky zamestnancov. Splnenie povinnosti zo
strany zamestnávateľa podľa § 74 ZP musí byť charakterizované najmenej dvomi skutočnosťami
- k prerokovaniu so zástupcami zamestnancov musí dôjsť vopred a súčasne obsah
zamestnávateľom žiadaného prerokovania s odkazom na § 237 Zákonníka práce musí byťdostatočne určitý. Dostatočná určitosť žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru sa
prejavuje predovšetkým v určitosti obsahu právneho úkonu (identifikácia strán, doba jeho realizácie a
prípadné podmienky uskutočnenia). Prerokovaním sa rozumie taká forma spolupráce medzi príslušným

odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorá spočíva v tom, že zamestnávateľ má povinnosť predložiť
vymenované okruhy otázok príslušnému odborovému orgánu na prerokovanie, či prekonzultovanie, a
to predtým, než vo veci rozhodne; forma prerokovania nie je zákonom určená, preto sa môže uskutočniť
ústne, ale aj písomne. Za takú sa však nepovažuje iba jednostranné oznámenie zamestnávateľa
o zamýšľanom rozhodnutí (rozhodnutie dovolacieho súdu sp.zn.1Cdo/72/2006).

24. Odvolací súd záveru súdu prvej inštancie o nesplnení podmienky prerokovania výpovede v zmysle
§ 74 ZP nemá čo vytknúť. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v danej veci žalovaný vôbec
nepreukázal, že by na základe preukázateľne doručenej písomnej žiadosti adresovanej príslušným
zástupcom zamestnancov vopred prerokoval dotknutú výpoveď. Napriek námietkam žalobcu ani v rámci
písomného štádia súdneho konania, žalovaný nepredložil ani písomnú žiadosť doručenú zástupcom

zamestnancov v zmysle § 74 ZP a ani nepreukázal, že by danú výpoveď vopred prerokoval. Z
výpovede datovanej dňa 08.06.2021 vyplýva, že žalovaný mal prerokovať výpoveď so zástupcami
zamestnancov dňa 09.06.2021, ale samotné riadne prerokovanie výpovede žalovaný nepreukázal.
Na riadne a právne účinné prerokovanie výpovede nepostačuje, rozhovor vedený so žalobcom na
personálnom útvare žalovaného dňa 03.06.2021, ako sa žalovaný mylne domnieva. Súd prvej inštancie

tiež správne konštatoval, že z požiadavky, že výpoveď má byť vopred prerokovaná vyplýva to, že
zamestnávateľ sa na odborovú organizáciu musí obrátiť skôr, než k výpovedi pristúpi, a že zároveň by
medzi doručením žiadosti odborovej organizácii o prerokovanie a samotným vykonaním výpovede mala
ubehnúť primeraná doba tak, aby odborová organizácia mala priestor k veci zaujať stanovisko a toto
stanovisko oznámiť zamestnávateľovi.

25.Žalovanýnamietal,žedňa08.03.2024nazákladevýzvysúdudoručilsúdupodanie,ktorýmpreukázal
prerokovanie výpovede a toto podanie obsahovalo „Zápis z prerokovania skončenia pracovného pomeru
výpoveďou za závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 09.06.2021“ a „Uznesenie výboru zo dňa
09.06.2000 2021“ (č.l.264). Zo znenia Zápisu z prerokovania skončenia pracovného pomeru výpoveďou

za závažné porušenie pracovnej disciplíny (č.l.265) vyplýva, že tohto prerokovania sa mal zúčastniť aj
žalobca, ktorého podpis v uvedenej zápisnici absentuje a nie je uvedený ani dôvod, prečo žalobca
ako zamestnanec túto zápisnicu z prerokovania výpovede nepodpísal. Taktiež zápisnici absentuje jeho
vyjadrenie k jeho závažnému porušeniu pracovnej disciplíny.

26. Uvedená zápisnica z prerokovania je datovaná dňa 03.06.2021, kedy sa malo jeho závažné
porušenie pracovnej disciplíny prerokovávať, no v rozpore s uvedenou dátumovou skutočnosťou je
uvedenie, že dňa 09.06.2021, teda 6 dní potom ako je to uvedené v zápise z prerokovania, bola výpoveď
z pracovného pomeru daná žalobcovi bola prerokovávaná s výborom OO MOV v súlade s ust. § 74
Zákonníka práce. Súčasťou podania žalovaného bolo aj Uznesenie výboru zo dňa 09.06.2021, kedy

bola výpoveď daná žalobcovi z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1
písm. e) Zákonníka práce prerokovaná výborom odborovej organizácie Moderné odbory Volkswagen,
teda 1 deň po tom, čo žalobcovi bola daná výpoveď dňa 08.06.2021. Žalovaný nepreukázal ani len
to, že by odborovej organizácii doručil konkrétnu písomnú žiadosť o prerokovanie výpovede. Uvedené
skutočnosti teda nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný

nepreukázal prerokovanie výpovede, a preto jeho záver o neplatnosti výpovede danej žalobcovi správny.

27. K problematike splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov existuje
konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR, a to aj za účelom naplnenia jedného zo základných

princípov právneho štátu, ktorým je jednoznačne princíp právnej istoty. Najvyšší súd SR vo viacerých
svojich rozhodnutiach najmä s ohľadom na ochranu zamestnanca ako slabšej strany, konštatoval,
že účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď, resp. okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov nastanú len vtedy, ak
žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede

alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej zástupcom
zamestnancov obsahuje náležitosti výpovede podľa ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce, pri
okamžitom skončení pracovného pomeru náležitosti v zmysle ustanovenia § 70 Zákonníka práce, čo
znamená, že dôvod výpovede, ako aj dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, musí byťvymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť.
Z uvedeného vyplýva, že ak napríklad žiadosť o prerokovanie výpovede podľa ustanovenia § 63 ods. 1
písm. e) Zákonníka práce, teda výpovede z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, obsahuje len súhrn

všeobecne opísaných skutkov, pričom neobsahuje skutky konkrétne uvedené vo výpovedi, je potrebné
uviesť, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka výpovede uvedená v ustanovení § 74 Zákonníka
práce, ktorá ma za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Prerokovanie v zmysle §
74 Zákonníka práce predstavuje jednu zo základných hmotnoprávnych podmienok jednostranného
skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Uvedené ustanovenie zakotvuje ingerenciu

zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru, a to tak že zamestnávateľ je povinný
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov, v opačnom prípade výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa sankcionuje Zákonník práce neplatnosťou.

28. Podstatné pre rozhodovanie bolo posúdenie splnenia požiadavky podľa § 74 Zákonníka práce,

teda či v žiadosti o prerokovanie bol dôvod výpovede vymedzený tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť. Nakoľko žiadosť zamestnávateľa
o prerokovanie výpovede nebola v konaní predložená, nemožno konštatovať, že žalovaný predložil
odborovej organizácii takú žiadosť o prerokovanie výpovede pre žalobcu, ktorá by v prílohe obsahovala
samotnú výpoveď, alebo z ktorej by vyplývalo, že obsahuje náležitosti výpovede podľa § 61 ods. 2 ZP a

bolo by možné posúdiť presné skutkové vymedzenie dôvodu výpovede. Záverom odvolací súd uvádza,
že bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia
pracovného pomeru žalobcu alebo priložený návrh výpovede k žiadosti o prerokovanie adresovanej
zástupcom zamestnancov obsahoval náležitosti výpovede podľa ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka
práce, najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalobca spochybňoval postup žalovaného v súvislosti s

prerokovaním výpovede zástupcami zamestnancov.

29. Žalovaný ďalej namietal, že v konaní nedošlo k zachovaniu lehoty na prípravu pojednávania,
keď žalobca dňa 09.04.2024 doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k predloženým dôkazom a súd
prvej inštancie napriek výzve o doloženie dôkazov preukazujúcich prerokovanie výpovede pristúpil k

uplatneniu koncentrácie konania, a keďže žalovaný predkladal dôkaz so súhlasom a na základe výzvy
súdu, nie je takéto predloženie možno považovať za zdržiavanie sporu. Z ustanovenia § 153 C.s.p.
explicitne vyplýva, že prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť
už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na neskôr predložené
prostriedky procesnej obrany už nemusí súd prihliadať, a to najmä vtedy, ak by si to vyžadovalo ďalšie

procesné úkony súdu. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu dôvodne uviedol a vyplýva to aj zo súdneho
spisu, že už v žalobe a aj v duplike namietal, že má pochybnosti o tom, či bola výpoveď vôbec
vopred prerokovaná s odborovou organizáciou, keďže výpoveď bola vyhotovená dňa 08.06.2021, ale k
prerokovaniu podľa nej malo dôjsť dňa 09.06.2021. Žalovaný uvedomujúc si túto podstatnú skutočnosť
pre posúdenie žalobcom uplatneného práva na túto námietku žalobcu vo vyjadrení k žalobe nereagoval

a nepredložil dôkazy o prerokovaní výpovede ani do prvého pojednávania a ani na prvom pojednávaní.
Predložil ich až 08.03.2024 s takmer trojročným odstupom, pričom neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by
odôvodňovala takýto jeho postup a naviac ani adekvátne nevysvetlil dátumové nezrovnalosti uvedené
v bode 35 odôvodnenia tohto rozsudku.

30. Skutočnosť, že vyjadrenie žalobcu k novým dôkazom žalovaného bolo súdu doručené dňa
09.04.2024, t.j. 1 deň pred pojednávaním konaným dňa 10.04.2025 je irelevantná, keďže súd prvej
inštancie neprihliadol na uvedené vyjadrenie žalobcu a v zmysle ust. § 178 ods. 2 C.s.p. sa lehota na
predvolanie na pojednávanie, spravidla 5 dní pred dňom pojednávania, vzťahuje iba na prípravu na
pojednávanie, a teda nemožno súdu prvej inštancie vyčítať, že žalovanému neumožnil na pojednávanie

konané dňa 10.04.2025 sa adekvátne pripraviť. K nezachovaniu lehoty na prípravu pojednávania a k
porušeniu práva na spravodlivý proces v neprospech žalovaného teda nedošlo.

31. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonom
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jejvôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

32. Odvolací súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať
to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s
právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces.
Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol

účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

33. Na základe uvedeného obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,

pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok I. ) ako vecne a právne správny, vrátane výroku o trovách
konania (výrok III.), podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. Výrok II. nebol napadnutý odvolaním, a preto

nadobudol právoplatnosť.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods.1 C.s.p. a vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní mu priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne

súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p., ktoré v lehote do 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).