Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/141/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209571
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125209571.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v právnej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťaťa A. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, Krajinská 5053/13, Piešťany, IČO 30794536, dieťa rodičov - matka A. C.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, F., a otca C. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom G.
X. XXXXXX XXX/XX, F., právne zastúpený JUDr. Katarína Galová, advokátka, so sídlom E. Belluša

6936/10, Piešťany, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.12.2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.12.2025 bol súdu doručený návrh otca vo veci úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletej, spoločne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec navrhuje, aby

súd dočasne upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej nasledovne: mal. dcéra sa ponecháva v
osobnej starostlivosti matky; otec je oprávnený stýkať sa s mal. dcérou: každý pondelok, stredu, štvrtok
a piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každú nedeľu od 09.00
hod. do 13.00 hod., miestom prevzatia a odovzdania mal. dcéry je bydlisko matky.

2. V návrhu vo veci samej navrhovateľ uviedol, že otec a matka boli partnermi. Z ich vzťahu sa

dňa 24.08.2024 narodila mal. A. B.. Otec má vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére. Matka má
okrem mal. dcéry vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom (synom) z predchádzajúceho partnerského
(manželského) vzťahu.

3. Ďalej otec uvádzal, že účastníci v čase trvania cca 3 ročného partnerského vzťahu bývali v spoločnej
domácnosti v nájomnom obecnom byte vo Vrbovom, ktorý mala a naďalej má matka prenajatý od mesta

Vrbové a v ktorom býva s troma deťmi. Vzťah rodičov ako partnerov bol ukončený niekedy v marci
2024, kedy bol otec doslova „vyhodený“ matkou z domácnosti. Matka otcovi nadávala, dala mu facku,
porozhadzovala mu osobné veci po byte. Otec doposiaľ nepozná skutočný dôvod rozpadu partnerstva.
Naproti skutočnému spôsobu „odídenia“ otca z domácnosti, matka sa na verejnosti vyjadruje, že to bol
otec, ktorý dobrovoľne odišiel a sa na matku a dieťa „vykašľal“.

4. Po „vyhodení“ otca z domácnosti nastal u matky „skrat, nevyspytateľnosť v správaní“, ktorá odmietala
otcovi umožňovať styk s mal. dcérou. Otec bol v realizovaní styku s dcérou vystavený neistote a
striedajúcim sa náladám matky. Otec požiadal o právnu pomoc advokátku a matku vyzval na uzatvorenie
rodičovskej dohody. Právna zástupkyňa (PZ) otca zaslala matke návrh na uzatvorenie rodičovskej
dohody, na ktorý reagovala matka emailom zo dňa 25.06.2025, v ktorom ponúkla otcovi viac ako jednu
hodinu stretávania sa s dcérou denne a cez víkend viac ako 2 hodiny. Postoj matky otec uvítal a bol

rád, že mu matka umožní častejšie stretávanie sa s mal. dcérou. Dovtedy však matka otcovi odmietalamal. dcéru odovzdávať na styk. Následne sa situácia vo výkone rodičovských práv a povinností na určitú
dobu upokojila.

5. Otec sa stretával s mal. dcérou každý pracovný deň okrem utorka na 2 hodiny; cez víkend v sobotu
od 09.00 hod. 11.00 hod. (2 hodiny) a v nedeľu od 09.00 hod. do 12.00 hod. (3 hodiny). Stretávania otca
sa s dcérou prebiehali tak, že si otec dcéru vyzdvihol u matky a absolvoval s ňou prechádzky, alebo sa
hrali na ihrisku alebo aj v domácnosti otca (ktorý sa odsťahoval k svojim rodičom), domácnosť ktorá je
vzdialená cca 500 m od domácnosti matky. Tým bol zabezpečený styk dcéry aj s jej starými rodičmi zo

strany otca. Nevyspytateľné a meniace sa nálady matky sa však naďalej objavovali a sťažovali a sťažujú
nerušený výkon styku otca s dcérou. Napríklad sa stalo, že otec oznámil matke, že nebude môcť byť s
dcérou, pretože absolvuje víkend na pretekoch v rybárstve, ktoré otec už dlhé roky pravidelne absolvuje
(čo bolo matke dobre známe). Z tejto udalosti urobila matka „problém“ a vyjadrila sa otcovi, aby sa tam
utopil. Matka opäť nejaký čas svojvoľne neumožňovala otcovi styk s dcérou a až po nejakom čase sa
styk otca s dcérou navrátil do bežného režimu.

6. Navrhovateľ ako dôvody nariadenia neodkladného opatrenia uviedol, že je zo strany matky
obmedzovaný v styku s dcérou a je vystavený právnej neistote vo výkone svojich rodičovských práv,
čoho dôsledkom je narúšanie rodičovskej väzby medzi otcom a dcérou. Takýmto správaním matka
zasahuje i do práva dieťaťa na obidvoch rodičov. Konanie matky je nestabilné a svojvoľné. Svojvôľa

matky spočíva i v tom, že matka na jednej strane vytýka otcovi že je „hodinový“ otec, ale v situáciách, keď
otec žiada matku, aby bol s dcérou dlhšie, matka nesúhlasí. Otec spomenie jednu z viacerých situácii,
keď otec žiadal matku, aby bol s dcérou dlhšie z dôvodu účasti otca s dcérou na oslave 60. narodenín
krstnej matky otca (rozvíjanie širších rodinných väzieb). Matka najskôr súhlasila a keď sa blížil termín
styku otca s dcérou, matka požadovala od otca 50,- eur, aby jej uhradil nedoplatok za elektriku. Pritom

otec pravidelne hradí matke výživné vo výške 200,- eur a nad rámec tohto výživného zakupuje podľa
požiadaviek matky pre dcéru i potraviny, plienky, oblečenie, a pod. Otec napokon matke poslal peniaze
na nedoplatok, aby si zabezpečil nerušený výkon svojich rodičovských práv.

7. Otec tiež namietal, že matka hoci je na rodičovskej dovolenke, chodí do zamestnania v Trebaticiach

a otcovi zatajuje ako je o dcéru postarané v čase jej neprítomnosti. Otec matke tiež ponúkal, že má
záujem o širší styk s dcérou (aby matke pomohol s dcérou). Dokonca mal otec záujem starať sa o
dcéru a čerpať rodičovskú dovolenku aby matka mohla byť zamestnaná. S tým však matka nesúhlasila.
Rovnako sa stáva, že matka otcovi nedovolí styk dlhšie ako dve alebo 3 hodiny, avšak keď sa blíži
dohodnutý čas vrátenie dcéry otcom matke, matka napíše alebo volá otcovi, že má ešte program s

deťmi, a že príde až o dve hodiny. Otec mal a naďalej má záujem o širší kontakt s dcérou, avšak
správanie matky je nestále a nevyspytateľné a otec sa musí podriaďovať jej svojvôli. Otec je už cca 3
týždne úplne obmedzený v styku s dcérou. Spúšťačom tohto svojvoľného konania matky bola situácia,
kedy otec oznámil matke, že nebude môcť byť s dcérou počas víkendu, pretože absolvuje výlet do
Prahy. Na to matka prestala s otcom komunikovať, otec sa matke nemôže dovolať, matka si zablokovala

otca v mobile, zatajuje sa keď otec zvonil na dvere v bydlisku matky a otec sa už 3 týždne nemôže
domôcť styku s dcérou. Pred týmto konaním sa matka otcovi vyjadrila, že dcéru otcovi dá iba na základe
súdneho rozhodnutia. Preto je otec nútený domáhať sa nielen úpravy rodičovských práv a povinností vo
veci samej, ale i dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením, keďže nevydaním neodkladného
opatrenia a nezabezpečením pravidelného styku otca s dcérou tak, ako bol realizovaný doposiaľ, by

došloknarušeniuzdravéhovzťahumedziotcomadcérou.Zamedzovaniematkouotcovivstykusdcérou
otec oznámil a konzultoval i u kolízneho opatrovníka na ÚPSVaR Piešťany dňa 03.12.2025.

8. Uznesením sp. zn. 104P/141/2025-29 zo dňa 19.12.2025 súd ustanovil procesného opatrovníka Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Krajinská 5053/13, Piešťany, na zastupovanie v tomto konaní.

Zároveň vyzval úrad na vyjadrenie sa k návrhu a šetreniu veci.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň

osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov

účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj
maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť
pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených
skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Zákon z toho dôvodu

ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§
329 ods. 1 CSP). Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom
je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením
neodkladného opatrenia.

17. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

18. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).19.Úpravakontaktu(stretávaniasa,styku)rodičasmaloletýmdieťaťomformouneodkladnéhoopatrenia
prichádza do úvahy len tam, kde hrozí, že by bez tejto úpravy došlo k narušeniu základných vzťahových
väzieb maloletého dieťaťa na rodiča, najmä v prípadoch, keď styk rodiča s dieťaťom nie je rozhodnutím

súdu upravený a nie je realizovaný ani na základe mimosúdnej dohody rodičov alebo inak oprávnených
osôb.

20. Po oboznámení sa s návrhom vo veci samej a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
a pripojenými listinami a správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch zo dňa 08.01.2026

mal súd za preukázané, že nie je prítomná potreba bezodkladnej úpravy styku otca s maloletou tak ako
to uvádza vo svojom návrhu otec (resp. právny zástupca), nakoľko zo správy Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny vyplynulo, že rodičia sa dňa 08.01.2026 dohodli dočasne dohodli na úprave styku otca
s maloletou a zároveň zo samotného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že
sarodičiadohodlinaúpravestykuotcasmaloletou.Nakoľkorodičiasaoúpravestykudokázalidohodnúť
a uvedené vo svojej správe potvrdil ustanovený procesný opatrovník, a vo veci samej je podaný návrh

súd má za to nie je prítomná potreba bezodkladnej úpravy styku otca s maloletou a uvedený návrh
zamietol.

21. Z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti vyplýva, že prvou a najdôležitejšou
požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom

rodičom. Dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre jeho zdravý psychický vývin je potrebné
zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Osobný styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorý
nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je spôsobom, ako tento rodič môže na dieťa výchovne pôsobiť,
odovzdávať mu svoje hodnoty, upevňovať a prehlbovať ich vzájomný vzťah. V najlepšom záujme dieťaťa
je vždy zachovanie väzieb s oboma rodičmi (samozrejme, za predpokladu, že rodič svojim správaním

neohrozuje alebo nepoškodzuje zdravý fyzický a psychický vývin maloletého dieťa). Je potrebné si
uvedomiť, že obaja rodičia aj napriek rozpadu ich vzťahu a ich pretrvávajúcim konfliktom či dokonca až
animózneho vzťahu, zostávajú i naďalej rodičmi spoločného dieťaťa a majú mať na pamäti jeho záujem.

22. Záverom súd apeluje na rodičov, aby pri výkone rodičovských práv a povinností v prvom rade

chránili záujmy svojho maloletého dieťaťa. Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech
maloletej, a preto tiež dôrazne apeluje na rodičov, aby nadradili záujem a prospech svojej dcéry nad
vlastné záujmy a nad negatívne postoje voči druhému rodičovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/

a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).