Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202290
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4325202290.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16C/32/2025

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas,
so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. A., o zaplatenie 63,40 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

16C/32/2025

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4,64 eura zastavuje.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58,76 eura, poštové sadzby súvisiace s odoslaním výzvy
na zaplatenie úhrady vo výške 2,40 eura, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,36 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.07.2025 pôvodne domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 63,40 eura (pozostávajúcej z 10 neuhradených mesačných predpisov
vo výške 4,64 eura a pokuty vo výške 17,- eur) spolu so zaplatenými poštovými sadzbami spojenými
s vymáhaním vo výške 2,40 eura, ako aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
je verejnoprávnou inštitúciou zariadenou na základe Zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii
a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. Poukázal na § 30 ods. 1 Zákona č. 157/2024 Z. z., podľa

ktorého Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto
zákona zrušuje a Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym
nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti
tohto zákona. Poukázal ďalej na § 30 ods. 18 zákona a § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 Zákona č. 340/2012 Z.
z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov konštatujúc, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby s tým,
že žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona a to vo

výške 4,64 eura podľa § 6 ods. 1 zákona, s periodicitou platenia úhrad mesačne v zmysle § 7 zákona.
Žalobca ďalej dôvodil, že kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania
žaloby nezaplatil úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie 01.08.2022 - 31.12.2023. Žalobca
preto v zmysle § 11 ods. 1 zákona, písomnou výzvou zo dňa 18.10.2023 odoslanou na adresu trvaléhopobytu žalovaného prostredníctvom B. E., F., vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na
zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatila úhradu a
poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods.

3 zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného na úhradách predstavuje sumu 46,40 eura, ktorý pozostáva
zo 10 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 01.08.2022 - 31.12.2023. Výška
dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle §
6 ods. 1 zákona. Pohľadávka žalobcu predstavuje v zmysle zákona sumu 63,40 eura (z toho istina vo
výške 46,40 eura a pokuta vo výške 17,- eur podľa § 10 zákona) a zaplatené poštové sadzby vo výške

2,40 eura.

2. Okresný súd Levice vydal vo veci dňa 23.07.2025 platobný rozkaz sp. zn.: 16C/32/2025 – 14, proti
ktorému podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že pohľadávku považuje na
neopodstatnenú. Argumentoval, že pohľadávka vznikla zlou evidenciou platieb, s príslušným oddelením
RTVS/STV riadne komunikoval cez e – mail a postupoval podľa ich pokynov a platil platby dopredu

podľa doporučenia a podľa zákona do zrušenia koncesionárskych poplatkov, t. j. má zaplatené všetko do
30.06.2023. T. j. platba zo dňa 29.11.2021 suma 55,68 eur bola platba aj dopredu na rok 2022 a platby zo
dňa 27.09.2022 suma 46,40 eur je presne tých 10 mesiacov do 30.06.2023. Má za to, že obdobie nároku
žalobcu 01.08.2022 – 31.12.2023 je tým pádom neopodstatnené, obdobie 01.08.2022 – 30.06.2023 je
pokryté platbou, obdobie 01.07.2023 – 31.12.2023 je zrušené zákonom a obdobie pred tým je podľa

zákona premlčané. Žiada, aby súd platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. V prípade nejasností žiada
žalobcu o oslobodenie od platby a odpustenie pohľadávky, nakoľko konal podľa pokynov STV a bol
v domnienke, že všetko má v poriadku, a preto ho prekvapila a zaskočila zásielka s platobným rozkazom.
Zároveň žiada súd o oslobodenie od trov konania a všetkých poplatkov poštovného 2,40 eur ako aj
pokuty 17,- eur, v prípade, ak by vznikla povinnosť zaplatiť pohľadávku v celku alebo čiastočne napriek

objektívnym dôkazom, nakoľko sa momentálne nachádza vo väzbe G. D. od 20.03.2025 a nemá žiadny
príjem a ani účinne sa brániť a zaobstarávať dôkazy. V prípade pokračovania v procese žiada súd
o prerušenie konania do času prepustenia z väzby. Ak tak súd nemôže učiniť, tak žiada o odklad
povinnosti platenia bez navýšenia pohľadávky.

3. Vzhľadom na to, že žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor, platobný rozkaz sa podľa § 267
ods. 4 CSP v celom rozsahu zo zákona zrušil.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že eviduje platby žalovaného, na ktoré poukázal vo
svojom odpore, pričom platby vo výške 55,68 eura zo dňa 29.11.2021 a 167,04 eura zo dňa 26.11.2020,

boli započítané na najstarší splatný dlh, t. j. od mesiaca 11/2017. Následne žalovaný dňa 26.09.2022
poslal žalobcovi e-mailovú správu, v ktorej sa okrem iného domáhal zrušenia premlčaného dlhu.
Žalobca žalovanému vyhovel a informoval ho, že jeho súčasný dlh, resp. dlh po odčítaní premlčaných
mesačných predpisov, predstavuje 53,14 eur (vrátane poštovného) za obdobie od 09/2019 do 08/2022.
Dňa 27.09.2022 žalovaný realizoval platbu vo výške 46,40 eura, pričom žalobca túto platbu započítal

na už uvedené nepremlčané obdobe od 09/2019 do 08/2022, resp. iba na časť predmetného obdobia,
keďže platba žalovaného nebola dostatočne vysoká na pokrytie celého neuhradeného obdobia. Z
uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalovaného, že platba vo výške 46,40 eura bola započítaná na obdobie
od 09/2022 do 06/2023, nie sú pravdivé. Žalobca ďalej dodal, že platby žalovaného boli započítavané
na najstarší splatný dlh z dôvodu, že žalovaný pri platbách v poznámke neuviedol, za ktoré obdobie

platí úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Brne zo dňa 04.02.1988, sp. zn.: 16 Co 579/87, podľa ktorého: „Jestliže dlužník neuvede pri plnení
dluhu, který z více dluhů chce plnit, uhredí se dluh nejdříve splatný, třebaže by mohl být aj promlčený.
V takovém prípade nemůže se už dlužník následně dovolávat s úspěchem promlčení dluhu, na
který bylo plneno uvedeným způsobem.“ Poukázal ďalej na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.

zn.: 24Co/67/2021 zo dňa 14.02.2022, podľa ktorého „Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a
teoretických východísk, odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade pri započítaní predmetných
plnení žalovaným žalobcovi, ktoré boli rovnakej povahy a v rovnakej výške, za situácie, že žalovaný
mal voči žalobcovi viacero dlhov zhodnej povahy a v zhodnej výške a poskytované plnenia nestačili
na splnenie všetkých záväzkov, pričom pri predmetných plneniach neuviedol, ktorý záväzok plní, bolo

potrebné vychádzať zo zásady priority založenej na dobe splatnosti a teda považovať za splnené
záväzky najskôr splatné.“ Žalobca ďalej dôvodil, že nakoľko podal návrh na vydanie platobného rozkazu
dňa 09.07.2025, premlčacie obdobie začína plynúť od 07/2022. V návrhu sa žalobca domáha zaplatenia
63,40 eura s príslušenstvom za obdobie od 08/2022 do 06/2023. Z uvedeného vyplýva, že žalovanýnemôže úspešne vznieť námietku premlčania. Žalobca je názoru, že dostatočne preukázal svoj nárok
uplatnený v žalobnom návrhu a to vrátane pokuty vo výške 17,- eur a náhrady poštovných sadzieb
vo výške 2,40 eura, keďže tieto majú akcesorický charakter k istine. Záverom dodal, že nakoľko mal

žalovaný v roku 2023 dohodnutú ročnú periodicitu platenia úhrad za služby verejnosti poskytované
RTVS, systém, ktorý generoval návrh, chybne vygeneroval žalované obdobie. Z uvedeného dôvodu si
žalobca dovoľuje upraviť žalované obdobie z 01.08/2022 – 31.12.2023 na 01.08.2022 – 31.06.2023.
Nakoľko žalovanému za obdobie od 07/2023 do 12/2023 nevznikli žiadne predpisy za úhrady RTVS
(keďže povinnosť platiť úhrady RTVS bola od 01.07.2023 zrušená), žalovaná suma zostáva rovnaká.

5. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení dôvodil, že žalobca nezákonne započítal platby na najstarší
splatný dlh, nakoľko mu vtedy bolo povedané, aby zaplatil sumu 167,04 eura 26.11.2020 a to za obdobie
3 roky spätne, lebo je možné vymáhať len podlžnosti 3 roky spätne. Tak podľa pokynov zaplatil presne
určenú sumu 167,04 eura so spätnou platnosťou 3 roky. Podľa pokynov následne uhrádzal všetky
záväzky a nebol som v tom čase upovedomený, že by bol dlžníkom, že to započítali iným spôsobom,

než ako sa dohodli. Bolo mu odporúčané platenie dopredu na celý rok a platby riadne zrealizoval v
presne stanovenej výške, naposledy 46,40 eura za obdobie 9/2022 – 06/2023 dopredu, čím splnil svoju
zákonnú povinnosť a mal za to a bol presvedčený o tom, že nemá žiadne podlžnosti. Argumentoval, že
konal v dobrej viere a v domnienke, že splnil svoju zákonnú povinnosť a má zaplatené všetky podlžnosti
voči žalobcovi a nemal žiadny dôvod úmyselne poškodiť žalobcu, nakoľko všetko riadne zaplatil podľa

ustanovenia. Záverom žiadala, aby súd žalobu žalobcu zamietol.

6. Súd následne vyzval žalobcu na doplnenie konkrétnych podstatných a rozhodujúcich skutkových
tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP na čo žalobca reagoval vyjadrením, v ktorom okrem iného uviedol,
že vzhľadom aj na e – mailovú komunikáciu žalovaného so žalobcom z obdobia 09/2022, zotrváva

na zaplatení neuhradených mesačných predpisov v období od 10/2022 do 06/2023 (9 neuhradených
mesačných predpisov) a tiež vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 4,64 eura späť (za žalovaný
mesiac 08/2022).

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti

žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho písomného
vyjadrenia. Argumentoval, že zákon neporušil, konal podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia
a v zmysle pokynov, keďže so žalobcom komunikoval. On najskôr zaplatil spätne, potom celý rok
dopredu a potom do 30.06.2023, kedy zanikla povinnosť uhrádzať koncesionárske poplatky. Zákon
neporušil, žaloba je špekulatívna. Oni by mali vedieť ako majú platby započítať, mohli ich započítať len

tri roky spätne. Žalobu považuje za vymyslenú a špekulatívnu a žiada súd, aby ju zamietol. Žalovaný
po predbežnom právnom posúdení veci uviedol, že bol v tom, že má všetko zaplatené. Zásielku si
neprevzal, preto o tom nevedel, že má nejaký nedoplatok. Je ochotný zaplatiť základný poplatok, okrem
pokuty, poštovného a trov konania. Titulom záverečnej reči žalovaný uviedol, že žiada súd, aby mu
uložil povinnosť zaplatiť základný poplatok, nakoľko si upomienku neprevzal a nebol si vedomý, že niečo

porušil, a že má nedoplatok. Zároveň žiadal súd, aby upustil od pokuty a od trov konania, nakoľko je
momentálne vo väzbe, predtým bol nezamestnaný a nemá žiaden príjem.

8. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na vydanie
platobného rozkazu, výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 18.10.2023, sumárom predpisov a platieb,

prehľadom predpisov a platieb, vrátenou zásielkou, potvrdením tarifnej ceny za úradnú zásielku zo
dňa 22.04.2024, platobným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn.: 16C/32/2025 – 14 zo dňa
23.07.2025, vyjadrením žalovaného k odporu zo dňa 01.09.2025 spolu s e – mailovou komunikáciou,
vyjadrením žalobcu zo dňa 02.10.2025, vyjadrením žalovaného zo dňa 20.10.2025 spolu s e – mailovou
komunikáciou,vyjadrenímžalobcuspolusčiastočnýmspäťvzatímžalobyavýkazomplatiebžalovaného,

súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Žalobca – Slovenská televízia a rozhlas je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou Zákonom č. 157/2024
Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. V zmysle § 30 ods. 1 predmetného
zákona, sa Rozhlas a televízia Slovenska s účinnosťou tohto zákona zrušuje a jej právnym nástupcom

sa stala Slovenská televízia a rozhlas, ktorá súčasne prebrala všetky jeho práva a povinnosti. V zmysle
§ 30 ods. 18 zákona, Slovenská televízia a rozhlas vykonáva okrem iného podľa Zákona č. 340/2012
Z. z. v znení účinnom do 30.06.2023, aj výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ktorú bolplatiteľ úhrady podľa Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení
účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré

vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady.

10. Žalovaný je podľa § 3 písm. a) Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska účinného do 30.06.2023, platiteľom úhrady za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho

vysielania ako fyzická osoba. Žalobca ako právny nástupca Rozhlasu a televízie Slovenska na
základe kontroly platenia úhrad žalovaným za kontrolované obdobie od 15.10.2017 – 30.06.2023, zistil
u žalovaného nedoplatok v rozsahu 10 neuhradených predpisov po 4,64 eura, teda v celkovej sume
46,40 eura. Žalobca listom zo dňa 18.10.2024 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku za služby
verejnosti, ktorý činil sumu 48,80 eura (10 neuhradených mesačných predpisov po 4,64 eura + poštové
sadzby vo výške 2,40 eura) a to v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy. Zároveň žalovaného

upozornil, že ak uvedený nedoplatok nezaplatí do 30 dní od doručenia výzvy, Slovenská televízia
a rozhlas bude povinná si uplatniť nárok na jeho zaplatenie prostredníctvom súdu spoločne s pokutou
a súdnym poplatkom. Výzva na zaplatenie sa žalobcovi vrátila ako žalovaným neprevzatá, v dôsledku
čoho sa tak v zmysle § 11 ods. 2 zákona považuje táto za doručenú.

11. Súčasťou výzvy bol aj prehľad predpisov a platieb za obdobie od januára 2013 do decembra 2024,
z ktorého vyplýva, že za kontrolované obdobie od 15.10.2017 do 30.06.2023, bol žalovaný povinný
zaplatiť 68 predpisov po 4,64 eura, teda sumu 315,52 eura a poštovné vo výške 2,40 eura, celkovo teda
sumu 317,92 eura, pričom žalovaný uhradil sumu vo výške 269,12 eura. Nedoplatok za kontrolované
obdobie tak predstavoval v zmysle výzvy sumu 48,80 eura.

12. Z potvrdenia tarifnej ceny vypracovaného B. E., F. vyplýva, že cena úradnej zásielky (doporučene +
doručenka + do vlastných rúk) – podaj cez ePodací hárok, predstavovala od 01.03.2023 sumu 2,40 eura.

13.Ze–mailovejkomunikáciemedzižalobcomažalovanýmvyplýva,žežalovanýdňa26.09.2022žiadal

o odpustenie dlhu vrátane poplatkov na úhrade koncesionárskych poplatkov, nakoľko podľa zákona je
možné vymáhať iba 3 roky spätne, čo aj v roku 2020 november uhradil, ale stále mu vykazujú nedoplatky
od 2013. Každým rokom keď mu pošlú poukážku, tak zaplatí celkovo za dané obdobie od poslednej
platby. Vo výkaze platieb je, že zaplatil nov. 2020/167,04 eur, čo je spätne 3 roky podľa zákona. Tiež
nov. 2021/55,68 eur, čo je 1 rok spätne. V sept. 2022/64,40 eur, čo je 10 mes. spätne od poslednej

platby. Podľa zákona si splnil svoju povinnosť, a preto žiada o odpustenie predošlých evidovaných
nedoplatkov a poplatkov, ktoré sú už premlčané. Dňa 28.09.2022 žalovaný ďalej žiadal o zmenu platenia
koncesionárskych poplatkov z mesačného na ročné a zaslanie elektronickej faktúry na e – mailovú
adresu. Žalobca na uvedené odpovedal, že žalovaný si v prihláške si zvolil periodicitu mesačnú, čiže
v základnej sadzbe v výške 4,64 eura mesačne, ktorá je splatná do konca mesiaca. Zároveň žalovaného

poučil, že v prípade, ak požaduje úhradu RTVS platiť v ročnej periodicite, je potrebné o túto zmenu
vyberateľa úhrady požiadať, pričom splatnosť platby vo výške 55,68 eura je do 31.01. v danom roku.
Vo vzťahu k námietke premlčania žalobca uviedol, že námietku akceptuje a s poukazom na § 101
Občianskeho zákonníka vyberateľ úhrad si právo mohol uplatniť dňa 05.08.2022. V zmysle zákona
nepremlčaná časť pohľadávky v dĺžke 36 mesiacov po zohľadnení zaplatených úhrad za obdobie od

01.09.2019 do 31.08.2022 vrátane poštovného a aktuálnej platby za mesiac 09/2022, je vo výške 53,14
eura.

14. Z náhľadu do interného systému žalobcu ohľadom úhrad žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil
žalobcovi dňa 26.11.2020 sumu vo výške 167,04 eura s poznámkou, „Koncesionarske poplatky za 36

mes“, dňa 29.11.2021 uhradil žalovaný žalobcovi ďalšiu čiastku a to vo výške 55,68 eura s poznámkou
„Koncesionarske poplatky“ a dňa 27.09.2022 uhradil žalovaný žalobcovi čiastku a to vo výške 46,40
eura s poznámkou „KoncesionarskepoplatkySzepZoltan“.

15. Podľa § 1 Zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov,

tento zákon upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Slovenskej televízie a rozhlasu, postavenie,
zloženie, úlohy a činnosť jej orgánov a hospodárenie a financovanie Slovenskej televízie a rozhlasu.16. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov, zriaďuje sa Slovenská televízia a rozhlas ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná,
kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania a

rozhlasového vysielania (ďalej len „vysielanie“) a v ďalších oblastiach v súlade s jej hlavnou činnosťou
podľa § 5 ods. 1.

17. Podľa § 30 ods. 1 Zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov, Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti

tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym
nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti
tohto zákona.

18. Podľa § 30 ods. 18 Zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov,výberavymáhanieúhradyzaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasomatelevíziouSlovenska

v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady
podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30.
júnu2023povinnýzaplatiťdo30.júna2023,akoajvymáhanieinýchpohľadávok,ktorévzniklinazáklade
nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa

zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené
úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na
finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.
19. Podľa § 1 Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom

a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) v znení účinnom
do 30.06.2023, tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska1) v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho
vysielania (ďalej len „úhrada“).

20. Podľa § 3 písm. a) zákona, platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom
elektriny2) v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti3) ako odberateľ elektriny v domácnosti2) v
odbernom mieste,2) pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

22. Podľa prvej vety § 6 ods. 1, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý
kalendárny mesiac.

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň
kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

24. Podľa § 7 ods. 2 zákona, úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ
povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

25. Podľa § 10 ods. 1 zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením
úhrady.

26. Podľa § 10 ods. 2 zákona, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady,

je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na
zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

27. Podľa § 10 ods. 3 zákona, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote
do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu

17 eur.

28. Podľa § 10 ods. 5 zákona, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa
odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.29. Podľa § 11 ods. 1 zákona, výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na
adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 8 alebo ods. 10. Ak

tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa.

30. Podľa § 11 ods. 2 zákona, ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva
na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za
doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty,

vrátenímvýzvyvyberateľoviúhradyakonedoručiteľnejalebobezdôvodnýmodmietnutímprevzatiavýzvy
platiteľom.

31. Podľa § 101 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

33.Podľa§122ods.1Občianskehozákonníka,lehotaurčenápodľadnízačínasadňom,ktorýnasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

34. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

35. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

36. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

37. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

38. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

39. Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky

na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti.

40. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

41. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

42. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

43. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.07.2025 pôvodne domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 63,40 eura (pozostávajúcej z 10 neuhradených mesačných predpisov
vo výške 4,64 eura a pokuty vo výške 17,- eur) spolu so zaplatenými poštovými sadzbami spojenýmis vymáhaním vo výške 2,40 eura, ako aj na náhradu trov konania. Žalobca podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 21.11.2025, vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 4,64 eura späť, v
dôsledku čoho tak súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4,64 eura podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil,

keď súhlas žalovaného sa v zmysle § 146 ods. 1 CSP nevyžadoval. Predmetom sporu po čiastočnom
späťvzatí žaloby tak zostalo zaplatenie sumy vo výške 58,76 eura pozostávajúcej z úhrad za služby
verejnosti vo výške 41,76 eura a z pokuty vo výške 17,- eur, ďalej zaplatenie poštových sadzieb vo výške
2,40 eura, ako aj náhrada trov konania.

44. Procesná obrana žalovaného v konaní spočívala v námietke, že pohľadávka vznikla zlou evidenciou
platieb keď žalovaný tvrdil, že s príslušným oddelením riadne komunikoval cez e – mail a postupoval
podľa ich pokynov, pričom platil platby dopredu podľa doporučenia a podľa zákona do zrušenia
koncesionárskych poplatkov. Žalovaný argumentoval, že úhrada vo výške 55,68 eura zo dňa 29.11.2021
bola platba dopredu na rok 2022 a platba vo výške 46,40 eura zo dňa 27.09.2022 predstavuje úhrady
za zvyšných 10 mesiacov, teda do 30.06.2023. Naopak žalobca v tejto súvislosti namietal, že platby

žalovaného boli započítavané na najstarší splatný dlh z dôvodu, že žalovaný pri platbách v poznámke
neuviedol, za ktoré obdobie platí úhrady za služby verejnosti.

45. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaný je
podľa § 3 písm. a) Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom

a televíziou Slovenska účinného do 30.06.2023, platiteľom úhrady za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania ako fyzická
osoba. Žalobca ako právny nástupca Rozhlasu a televízie Slovenska na základe kontroly platenia úhrad
žalovaným za kontrolované obdobie od 15.10.2017 – 30.06.2023 zistil nedoplatok žalovaného v rozsahu
10 neuhradených predpisov po 4,64 eura, teda v celkovej sume 46,40 eura. Žalobca listom zo dňa

18.10.2024 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti, ktorý činil sumu
48,80 eura (10 neuhradených mesačných predpisov po 4,64 eura + poštové sadzby vo výške 2,40 eura)
a to v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy. Zároveň žalovaného upozornil, že ak uvedený
nedoplatok nezaplatí do 30 dní od doručenia výzvy, Slovenská televízia a rozhlas bude povinná si
uplatniť nárok na jeho zaplatenie prostredníctvom súdu spoločne s pokutou a súdnym poplatkom. Výzva

na zaplatenie sa žalobcovi vrátila ako žalovaným neprevzatá, v dôsledku čoho sa tak v zmysle § 11
ods. 2 zákona považuje táto za doručenú. Súčasťou výzvy bol aj prehľad predpisov a platieb za obdobie
od januára 2013 do decembra 2024, z ktorého vyplýva, že za kontrolované obdobie od 15.10.2017 do
30.06.2023, bol žalovaný povinný zaplatiť 68 predpisov po 4,64 eura, teda sumu 315,52 eura a poštovné
vo výške 2,40 eura, celkovo teda sumu 317,92 eura, pričom žalovaný uhradil sumu vo výške 269,12

eura. Nedoplatok za kontrolované obdobie tak predstavoval v zmysle výzvy sumu 48,80 eura.
46. Ako ďalej vyplýva z listinných dôkazov, žalovaný uhradil žalobcovi dňa 26.11.2020 sumu vo výške
167,04 eura s poznámkou, „Koncesionarske poplatky za 36 mes“, ktoré žalobca započítal na najstarší
splatný dlh žalovaného, t. j. od mesiaca 11/2017. Žalovaný tak touto platbou nepochybne zaplatil úhrady
za služby verejnosti za obdobie od 11/2017 do 10/2020.

47. Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku sp. zn.: 24Co/67/2021 zo dňa 14.02.2022 v súvislosti so
„zásadou priority“ uviedol nasledovné: „V Občianskom zákonníku absentuje pozitívna právna úprava
čiastočného plnenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi z hľadiska zániku záväzku. Obchodný
zákonník (zák. č. 513/1991 Zb.), ktorý je ale na daný občianskoprávny vzťah nepoužiteľný, keďže

upravuje obchodné záväzkové vzťahy (§ 1 ods.1 a § 261) v § 330 upravuje započítanie plnení a v ods.
1 zakotvuje, že ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí
na plnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí ktorý
záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Predmetná úprava
v Obchodnom zákonníku vychádza teda zo zásady priority založenej na dobe splatnosti dlhov. Ak

neobsahuje zákon výslovnú úpravu ako postupovať a nie je možné použiť ani analógiu (§ 853 OZ), ako je
tomu i v danom prípade, musí súd svoj rozhodnutie založiť najmä na základných princípoch slovenského
právneho poriadku, ktorým sa riadi právna úprava občianskoprávnych vzťahov. Odvolaciemu súdu nie
sú známe prípadné rozhodnutia NS SR riešiace danú problematiku. Zato NS ČR sa v období zhodnej
právnej úpravy so Slovenskou republikou predmetnou otázkou opakovane zaoberal vo viacerých

rozhodnutiach, v ktorých dospel k zhodným záverom (napr. rozhodnutia NS ČR21Cdo 236/2004, 26Cdo
1649/2004, 33Cdo 1112/2003, 20Cdo 1527/2009, 28Cdo 1128/2014, 26Cdo687/2014). V rozhodnutí NS
ČR sp. zn. 21Cdo 326/2004 sa uvádza: „V prípade, že plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u
toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov(prípade v akej časti) chce vyrovnať,neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, prípadne v akej výške, na veriteľa. Pri splnení
dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom úkone, ktorým plnenie prijme (ak
si to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta

(ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu. Pri
úvahe, ktorý z dlhov bol za tejto situácie vyrovnaný, potom možno vychádzať buď zo zásady priority
(prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov, založeného napríklad na dobe ich splatnosti, na
úrovniichzabezpečenia,napovaheapodobne)alebozozásadyproporcionality(pomernéhovyrovnania
všetkých dlhov). Ak sa nemôže uplatniť zásada priority, nakoľko pravidlá stanovené pre prednostné

vyrovnanie dlhov dopadajú na viac dlhov, je treba postupovať – ako je zrejmé z povahy veci - podľa
zásady proporcionality. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, odvolací
súd je toho názoru, že v danom prípade pri započítaní predmetných plnení žalovaným žalobcovi, ktoré
boli rovnakej povahy a v rovnakej výške, za situácie, že žalovaný mal voči žalobcovi viacero dlhov
zhodnej povahy a v zhodnej výške a poskytované plnenia nestačili na splnenie všetkých záväzkov,
pričom pri predmetných plneniach (s výnimkou plnenia za august 2019) neuviedol, ktorý záväzok plní,

bolo potrebné vychádzať zo zásady priority založenej na dobe splatnosti a teda považovať za splnené
záväzky najskôr splatné (pred žalovaným obdobím od júla 2019 do júla 2020). Keďže potom žalobca
správne platby žalovaného uhradené v období od júla 2019 do júla 2020 (s výnimkou platby za august
2019) započítaval najskôr splatné záväzky predchádzajúce tomuto obdobiu, je potrebné uzavrieť, že za
rozhodné obdobie žalovaný žalobcovi úhrady za služby verejnosti neuhradil a žaloba bola dôvodná.

48. V zmysle uvedeného nemožno tak podľa názoru súdu konštatovať nič iné, než že za stavu, keď
mal žalovaný voči žalobcovi viacero peňažných záväzkov rovnakej povahy a v rovnakých výškach,
keď žalovaný v poznámke pri platbe zo dňa 26.11.2020 neuviedol, ktoré záväzky plní a toto plnenie
nepostačovalo na splnenie všetkých záväzkov, postupoval žalobca správne, pokiaľ vychádzal zo zásady

priority založenej na dobe splatnosti a započítal tieto plnenia žalovaného na záväzky najskôr splatné,
teda za obdobie od 11/2017 do 10/2020.

49. Dňa 29.11.2021 uhradil žalovaný žalobcovi ďalšiu čiastku a to vo výške 55,68 eura s poznámkou
„Koncesionarske poplatky“, pričom žalobca postupoval opäť v zmysle zásady priority založenej na dobe

splatnosti a uvedenú sumu započítal na najstaršie splatné záväzky žalovaného, teda za obdobie od
11/2020 do 10/2021.

50. Dňa 27.09.2022 uhradil žalovaný žalobcovi ďalšiu čiastku a to vo výške 46,40 eura s poznámkou
„KoncesionarskepoplatkySzepZoltan“, pričom žalobca opäť postupoval rovnako ako v predchádzajúcich

dvoch prípadoch a uvedenú sumu započítal na najstaršie splatné záväzky žalovaného, teda za obdobie
od 11/2021 do 08/2022.

51. A hoci žalovaný v konaní tvrdil, že úhrada vo výške 55,68 eura zo dňa 29.11.2021 bola platba
dopredu na rok 2022 a platba vo výške 46,40 eura zo dňa 27.09.2022 predstavuje úhrady za zvyšných

10 mesiacov, teda do 30.06.2023, uvedené nemožno vyhodnotiť inak než ako účelové tvrdenie, nakoľko
žalovaný v e – mailovej komunikácii so žalobcom, ktorú súdu predložil sám žalovaný uviedol, že vo
výkaze platieb je, že zaplatil v novembri 2020 sumu 167,04 eura, čo je spätne 3 roky podľa zákona,
tiež novembri 2021 sumu 55,68 eura, čo je 1 rok spätne a v septembri 2022 64,40 eura (správne má
byť 46,40 eura), čo je 10 mesiacov spätne od poslednej platby. Súdu v súvislosti s touto vzájomnou

komunikáciou strán sporu nie je zrejmé, vo vzťahu k akému obdobiu žalobca námietku premlčania
žalovaného vznesenú v predmetnom e – maile akceptoval, keď súd napriek svojej výzve odpoveď na
túto otázku od žalobcu neobdržal, pričom však ale z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že
žalobca žiadne plnenie poskytnuté žalovaným nezapočítal na takú časť dlhu žalovaného, ktorý by bol
premlčaný.

52. Žalovaným neuhradené tak zostali úhrady za služby verejnosti za obdobie od 09/2022 do 06/2023,
teda žalobcom žalobou pôvodne požadovaná dlžná suma vo výške 46,40 eura pozostávajúca z 10 úhrad
po 4,64 eura. Žalobca však žalobu vzal v časti o zaplatenie sumy 4,64 eura späť a predmetom konania
tak zostalo titulom úhrad za služby verejnosti zaplatenie 9 úhrad po 4,64 eura, teda zaplatenie sumy

41,76 eura.

53. Keďže žalovaný úhrady za poskytované služby verejnosti a poštovú sadzbu žalobcovi v lehote 30
dní odo dňa doručenia výzvy nezaplatil, vznikla mu podľa § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z. z. o úhradeza služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, povinnosť zaplatiť aj pokutu vo
výške 17,- eur. Na povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi pokutu vo výške 17,- eur nič nemení ani
skutočnosť, že si žalovaný výzvu neprevzal, a že tak o nedoplatku na úhradách za poskytované služby

verejnostinemalvedomosť,nakoľkospornávýzvasavzmysle§11ods.2zákona,považujezadoručenú
okrem iného aj v prípade, ak sa táto výzva vráti vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľná, čo je aj prípad
žalovaného.Vzhľadomnato,žežalovanývkonanínetvrdilanepreukázal,žebyžalobouuplatnenýnárok
po čiastočnom späťvzatí žaloby čo i len z časti uhradil, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie sumy vo
výške 58,76 eura pozostávajúcej z nezaplatených úhrad vo výške 41,76 eura (9 x 4,64 eura) podľa § 6

ods. 1 zákona, pokuty vo výške 17,- eur podľa § 10 ods. 3 zákona a tiež na zaplatenie poštových sadzieb
vo výške 2,40 eura súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady podľa § 10 ods. 2 zákona.

54. Lehotu na plnenie žalovaného určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP a to v rozsahu 60 dní, ktorú lehotu
považoval súd s poukazom na výšku priznanej pohľadávky ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
je väzobne stíhaný za primeranú, keď žalovaný okrem skutočnosti, že nemá žiaden príjem z dôvodu

väzobného stíhania, žiadne ďalšie dôvody na určenie dlhšej lehoty neuvádzal. V tejto súvislosti súd
len pre doplnenie udáva, že to, že žalovaný nemá momentálne žiaden príjem neznamená, že nie je v
jeho možnostiach dlžnú sumu uhradiť a zároveň súd dáva žalovanému do pozornosti, že nie je možné
splnenie jeho povinnosti naviazať na ukončenie jeho väzobného stíhania.

55. Súd zamietol tiež návrh žalovaného na prerušenie konania, nakoľko dôvody na prerušenie konania
sú taxatívne vymedzené Civilným sporovým poriadkom, pričom väzobné stíhanie strany sporu medzi
takéto dôvody nepochybne nepatrí.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

59. Hodnota sporu predstavovala spolu sumu 63,40 eura. Keďže žalobca bol v spore úspešný v sume
58,76 eura (keď čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 4,64 eura zavinil žalobca), čo predstavuje úspech
v rozsahu 92,68 % a žalovaný v sume 4,64 eura, čo je v prepočte úspech v rozsahu 7,32 %, dospel súd

k záveru, že po porovnaní ich vzájomného pomeru úspechu a neúspechu, predstavuje úspech žalobcu
rozsah 85,36 %.

60. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal okrem iného o oslobodenie od trov konania, čo súd vyhodnotil
ako návrh na aplikáciu § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti
zákon nešpecifikuje, preto záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad a že sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, musí vychádzať zo starostlivého posúdenia všetkých okolností konkrétneho prípadu.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť v zmysle judikatúry súdov okrem iného aj zo
sociálnych dôvodov. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové,

sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa
všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková
sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany
k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).

61. Posúdiac všetky okolnosti prejednávanej veci dospel súd k záveru, že v súvislosti s náhradou trov
konania nie je v danom prípade dôvodná aplikácia § 257 CSP, ktorý predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok, keďže súd nevzhliadol v predmetnej veci dôvody hodné osobitného zreteľa
odôvodňujúce výnimočné nepriznanie náhrady trov konania. Len samotná skutočnosť, že žalovaný je
väzobne stíhaný a je momentálne bez príjmu a pred väzobným stíhaním bol nezamestnaný neznamená,

že jeho osobné pomery mu neumožňujú nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu, pričom súd
dáva žalovanému do pozornosti, že v tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť tak na samotnú výšku
trov konania ako aj zohľadniť podiel strán sporu na vzniku a priebehu sporu. Výška trov konania v
danom prípade pozostáva len zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 25,- eur, pričom žalovaný mápodľa názoru súdu nepochybne značný podiel na vzniku sporu, keď žalovaný napriek výzve žalobcu
na zaplatenie nedoplatku na úhrade za služby verejnosti tieto žalobcovi v zákonom stanovenej lehote
neuhradil, čím zavinil okrem iného aj to, že je okrem dlžných úhrad za služby verejnosti, povinný zaplatiť

aj pokutu vo výške 17,- eur. Vo vzťahu k postoju žalovaného k vzniknutému sporu je ďalej nutné
zdôrazniť, že nemožno opomenúť ani účelovú obranu žalovaného keď tento v konaní tvrdil, že úhrada
zo dňa 29.11.2021 bola platba dopredu na rok 2022 a úhrada zo dňa 27.09.2022 predstavuje úhrady
do 30.06.2023, pričom z listinného dôkazu, ktorý predložil sám žalovaný vyplýva, že žalovaný všetky tri
úhrady realizoval za predchádzajúce obdobia a nie vopred tak, ako to v konaní tvrdil.

62. V zmysle uvedeného tak rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči menej úspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 85,36 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.