Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021202060
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021202060.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci

žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. B. XXX/XX, D. C. F., právne zastúpeného: JUDr.
Vlastimil Petřek, PhD., advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 6/11, Poprad, IČO: 42 399 050, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o správnej
žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G./XXXXXX-XXX zo
dňa 20.10.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie
1. Žalobca žiadosťou doručenou Ministerstvu vnútra SR, sekcii personálnych a sociálnych činností,
odboru sociálneho zabezpečenia (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) dňa 22.03.2021 žiadal
o priznanie odchodného podľa § 83 ods. 1 písm. b) a § 33 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej ako „zákon č. 328/2002 Z. z.“).
2. Prvostupňovým rozhodnutím, č. p.: G./XXXX-XX zo dňa 17.06.2021 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie“) podľa § 83 ods. 1 písm. b), § 143z ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002
Z. z. bolo žalobcovi priznané odchodné vo výške 25.485,00 EUR, znížené o sumu 4.852,15 EUR,
keďže odchodné podlieha 19% dani z príjmu podľa § 9 ods. 2 písm. f) a § 15 zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“).
V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že rozhodnutím
prezidentaHasičskéhoazáchrannéhozboručíslo16zodňa02.02.2021skončilslužobnýpomeržalobcu
na základe jeho písomnej žiadosti podľa § 61 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom

zbore v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z. z.“). S odkazom na príslušné
zákonné ustanovenia správny orgán prvého stupňa v odôvodnení uviedol spôsob výpočtu odchodného.
3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 07.07.2021, v ktorom žiadal,
aby zmenu prvostupňového rozhodnutia tak, aby mu bolo vyplatené odchodné bez zdanenia. Podľa
názoru žalobcu správny orgán prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a odchodné žalobcovi
znížil o sumu dane z príjmov v rozpore so zákonom. Žalobca tiež nepovažoval rozsah odôvodnenia
za dostatočný, keďže v odôvodnení absentuje uvedenie § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z., podľa

ktorého je odchodné oslobodené od dane z príjmov. Poukázal na kópiu dokumentu vystaveného Colným
riaditeľstvom Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva doba trvania služobného pomeru žalobcu, ktorý bol
od 01.11.1998 do 30.04.2009 príslušníkom Colnej správy v služobnom pomere k štátu. Z ustanovenia
§ 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. vyplýva, že rozhodujúca pre oslobodenie odchodného od danez príjmov je dĺžka trvania služobného pomeru k 31.12.2003, ktorá bola u žalobcu v trvaní päť rokov a dva
mesiace, a preto spĺňal podmienku, že do 31.12.2003 trval jeho služobný pomer viac ako päť rokov,
pričom je irelevantné, v akej zložke v ďalšej dobe slúžil. Skutočnosť, že služobný pomer žalobca skončil

v Hasičskom a záchrannom zbore podľa žalobcu neznamená, že pri výpočte a posudzovaní odchodného
sa má na neho pozerať akoby celú dĺžku služobného pomeru odslúžil v Hasičskom a záchrannom zbore.
Pri rozhodovaní má správny orgán brať do úvahy všetky skutočnosti, teda aj to, že v čase rozhodujúcom
pre oslobodenie od dane z príjmov nebol žalobca príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, ale
colníkom, pretože služobný pomer sa zakladá k štátu, nie k zložke, v ktorej sa štátu slúži. Ak by žalobca

celú dĺžku služobného pomeru odslúžil v Colnej správe, odchodné by sa mu nezdaňovalo. Ak by celú
dĺžku služobného pomeru odslúžil v Hasičskom a záchrannom zbore, podľa názoru žalobcu odchodné
nemohlo byť oslobodené od dane, pretože k 31.12.2003 neboli hasiči v služobnom pomere, keďže pod
pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. sa dostali až v roku 2008. Žalobca je presvedčený, že správny
orgán prvého stupňa ho svojim rozhodnutím diskriminoval.
4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. G./XXXXXX-XXX zo dňa 20.10.2021 odvolanie žalobcu

zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že v konaní o priznaní odchodného
bolo zo zadovážených podkladov zistené, že odvolateľovi skončil služobný pomer na základe písomnej
žiadosti podľa § 61 zákona č. 315/2001 Z. z. dňom 28.02.2021 tak, ako to vyplýva z právoplatného
rozhodnutia prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 16 zo dňa 02.02.2021. V súlade s § 58
ods. 1 písm. a), f) a h) zákona č. 328/2002 Z. z. bola do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej

na vznik nároku na odchodné a jeho výšku odvolateľovi započítaná doba výkonu základnej vojenskej
služby v trvaní od 01.10.1997 do 23.09.1998, doba trvania služobného pomeru colníka v colnej správe
od 01.11.1998 do 30.04.2009 a doba trvania služobného pomeru hasiča od 01.05.2009 do 28.02 2021,
čo predstavuje 23 rokov a 119 dní (z toho 15 rokov a 187 dní do 30.04.2013). Základom na výpočet
sumy odchodného bol v súlade s § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. priemerný mesačný

služobný plat, ktorý odvolateľ dosiahol v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov
pred dňom skončenia služobného pomeru, a to v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku
služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet odchodného, ktorým bol rok
2020. V kalendárnom roku 2020 boli odvolateľovi vyplatené služobné platy v celkovej sume 30.665,40
EUR. V tomto roku odvolateľ vykonával štátnu službu v trvaní 366 kalendárnych dní. Základ na výpočet

odchodného sa teda určil výpočtom 30.665,40 EUR : 366 dní krát koeficient 30,417 = 2.548,4958, čo
po zaokrúhlení na eurocent smerom nahor predstavuje sumu 2.548,50 EUR. Vzhľadom na skutočnosť,
že celková doba trvania služobného pomeru zhodnotená na vznik nároku na odchodné u odvolateľa
predstavuje celkovo 23 rokov a 119 dní, v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného do
30.04.2013, v spojení s § 143z ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., odchodné činí desaťnásobok základu

na jeho výpočet určeného podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., teda odchodné
odvolateľovi patrí vo výške desaťnásobku sumy 2.548,50 EUR (za päť rokov trvania služobného pomeru
1-násobok sumy 2.548,50 EUR a za osemnásť ďalších skončených rokov trvania služobného pomeru
9-násobok sumy 2.548,50 EUR). To predstavuje sumu odchodného vo výške 25.485,00 EUR. V tejto
sume bolo odvolateľovi odchodné napadnutým rozhodnutím aj priznané.

5. Pri posudzovaní doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na odchodné a pre
jeho výšku odbor postupoval v súlade s § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. Na nárok na odchodné a pre
jeho výšku bola zhodnotená podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. doba základnej
vojenskej služby od 01.10.1997 do 23.09.1998, podľa § 58 ods. 1 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z.
doba služobného pomeru colníka od 01.11.1998 do 30.04.2009 a podľa § 58 ods. 1 písm. h) zákona č.

328/2002 Z. z. doba služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru od 01.05.2009 do
28.02.2021. Doba služobného pomeru, posúdená podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z., tak predstavuje
spolu 23 rokov a 119 dní. Z doby 23 rokov a 119 dní služobného pomeru predstavuje doba služobného
pomeru colníka v colnej správe 10 rokov a 184 dní, z toho 5 rokov a 63 dní do 31.12.2003. Posúdenie
dĺžky uvedenej doby služobného pomeru colníka v colnej správe, ako aj doby služobného pomeru hasiča

a doby základnej vojenskej služby, ako dôb rozhodujúcich na vznik nároku na odchodné a pre jeho
výšku, nie je v tomto konaní spornou vecou. Odvolateľ poukazuje na tú skutočnosť, že jeho služobný
pomer colníka v colnej správe trval k 31.12.2003 viac ako 5 rokov, preto sa mu odchodné podľa § 9 ods.
2 písm. f) a § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. zdaniť nemalo a domáha sa zmeny napadnutého rozhodnutia
a vyplatenia odchodného v plnej výške bez jeho zdanenia.

6. Odvolateľ bol od 01.11.1998 do 30.04.2009 colníkom v colnej správe v služobnom pomere podľa
zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“). Základná vojenská služba spolu s
dobou služobného pomeru colníka v colnej správe predstavuje spolu 11 rokov a 177 dní. Z uvedenejdoby odvolateľ pracoval ako colník v colnej správe do 31.12.2003 spolu 5 rokov a 63 dní. Po skončení
služobného pomeru colníka v colnej správe k 30.04.2009, odvolateľovi vznikol nárok na odchodné
podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Odvolateľ po skončení služobného pomeru colníka v colnej správe

dňom 30.04.2009 nepožiadal o priznanie odchodného, a preto mu toto nebolo priznané a vyplatené.
Z uvedeného dôvodu nevznikol odvolateľovi nárok na výplatu tohto odchodného za podmienok
upravených v § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v spojení s § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999
Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“), teda na výplatu nezdaneného
odchodného. Podľa § 36 zákona č. 328/2002 Z. z. má odbor povinnosť skúmať, či bolo po skončení

predchádzajúceho služobného pomeru policajtovi vyplatené odchodné. Ak áno, takéto odchodné sa
odpočíta od odchodného, na výplatu ktorého vznikol nárok po skončení novovzniknutého služobného
pomeru. Odchodné sa odpočítava v priznanej sume bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo zdanené.
Z dôvodu, že odvolateľ po skončení služobného pomeru colníka v colnej správe dňom 30.04.2009 o
priznanieodchodnéhonepožiadal,pričomdňombezprostrednenasledujúcim,t.j.01.05.2009muvznikol
nový služobný pomer príslušníka Hasičského a záchranného zboru podľa zákona č. 315/2001 Z. z.,

a nároky na odchodné z obidvoch uvedených služobných pomerov sa posudzujú podľa toho istého
zákona, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z., stal sa nárok na odchodné zo služobného pomeru colníka
v colnej správe automaticky neoddeliteľnou súčasťou nároku, ktorý vznikol odvolateľovi až po skončení
novovzniknutého služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru dňom 28.02.2021.
Zo znenia § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v spojení s § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999

Z. z. jasne vyplýva, že oslobodenie od dane sa vzťahuje na odchodné vyplatené, pričom odbor mal
za jednoznačne preukázané, že odchodné odvolateľovi po skončení služobného pomeru colníka v
colnej správe dňom 30.04.2009 vyplatené nebolo. Na základe takto zisteného skutkového stavu odbor
nemohol v súlade s § 36 zákona č. 328/2002 Z. z. zdaniť len tú časť odchodného, ktorá zodpovedá dobe
služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru, a to z toho dôvodu, že v minulosti

odvolateľ žiadne odchodné vyplatené nemal. Zároveň odchodné priznané hasičovi oslobodeniu od dane
podľa § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. nepodlieha. Z uvedeného dôvodu odbor posúdil nárok na
odchodné z obidvoch služobných pomerov, pričom tieto na seba bezprostredne nadväzovali, ako jeden
nárok, ktorý odvolateľovi vznikol po skončení posledného služobného pomeru príslušníka Hasičského
a záchranného zboru dňom 28.02.2021.

7. Žalovaný poukázal na stanovisko Ministerstva financií SR spracované pod č. D.-XXX zo dňa
18.09.2015, z ktorého vyplýva, že príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru sa zdaní len rozdiel
súm priznaného odchodného a odchodného vyplateného pri predchádzajúcom skončení služobného
pomeru, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. V prípade,
ak príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru odchodné z dôvodu predchádzajúceho skončenia

služobného pomeru vyplatené nebolo, hoci mu naň vznikol nárok, zdaňuje sa celá suma priznaného
odchodného bez ohľadu na to, či do 31. 12. 2003 vykonával príslušník Hasičského a záchranného zboru
iný služobný pomer v rozsahu 5 a viac rokov, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. e) zákona
č. 366/1999 Z. z. Zároveň dal do pozornosti § 103 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., z ktorého vyplýva,
že po splnení zákonných podmienok na vznik nároku na odchodné, vzniká nárok na jeho výplatu až

podaním žiadosti o priznanie tejto dávky a jej vyplatenie, pričom odvolateľ si po skončení služobného
pomeru colníka v colnej správe dňom 30. 04. 2009 tento nárok neuplatnil.
8. Prvostupňové rozhodnutie považoval žalovaný za riadne odôvodnené, keďže nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, v tomto prípade odvolateľom, ale len na tie, ktoré
mali pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasnili skutkový a právny základ rozhodnutia,

čo považoval žalovaný za naplnené. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. odchodné
podlieha 19 % dani. Preto bola suma priznaného odchodného 25.485,00 EUR znížená o sumu dane
4.842,15 EUR. Žalovaný konštatoval, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia, vrátane konania
predchádzajúceho jeho vydaniu, neboli v odvolacom konaní v postupe odboru zistené žiadne právne
pochybenia ani logické nesprávnosti. Prvostupňový orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia

presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady. Napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v intenciách príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. Odchodné bolo
odvolateľovi priznané a vyplatené zákonným spôsobom a v správnej výške. Zdôraznil, že prípadným
nezdanením odvolateľovi priznaného odchodného by došlo k neprimeranému zvýhodneniu odvolateľa
oproti ostatným príjemcom tejto výsluhovej dávky priznanej podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a zdanenej

podľa zákona č. 595/2003 Z. z. za obdobných podmienok, ako boli posudzované u odvolateľa.
II. Správna žaloba
9. Správnou žalobou zo dňa 23.12.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.12.2021,
sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vecvrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe, obdobne
ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, uviedol, že nie je sporné, že nárok zo služobného

pomeru colníka sa stal neoddeliteľnou súčasťou nároku na odchodné pri skončení služobného pomeru
v Hasičskom a záchrannom zbore, tento sa posudzuje podľa zákonných podmienok, medzi ktoré patrí
aj dĺžka služobného pomeru (podľa § 58 ods. l písm. a), f) a h) zákona č. 328/2002 Z. z.) a že z doby
23 rokov a 119 dní služobného pomeru predstavuje doba služobného pomeru colníka v colnej správe
10 rokov a 184 dní, z toho 5 rokov a 63 dní do 31.12.2003.

10. Ak teda žalobca bol do 31.12.2003 v služobnom pomere, potom platí § 52 ods.5 zákona č. 595/2003
Z. z., podľa ktorého sa na odchodné podľa zákona č. 328/2003 Z. z. prijaté po 01.01.2004 vzťahuje -
oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak do 31.12.2003 služobný pomer trval viac ako 5
rokov.
11. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že v situácii, keď odchodné bolo žalobcom prijaté na základe
rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 17.06.2021 - teda po 01.01.2004 a zároveň v rozhodnom

čase pred 01.01.2004, t. j. pred účinnosťou zákona č. 595/2003 Z. z. služobný pomer žalobcu trval 5
rokov a 63 dní boli splnené zákonné podmienky pre oslobodenie od dane z príjmov a skutočnosť, či
si žalobca požiadal o výplatu odchodného zo strany colnej správy, alebo hasičského a záchranného
zboru s týmto nijako nesúvisí - oslobodenie od dane z príjmov by bola povinná priznať tak colná správa
ako aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. S poukazom na uvedené má žalobca za to, že zákonnú

podmienku na oslobodenie od dane podľa § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. spĺňal; preto danú
právnu vec považuje žalobca za nesprávne právne posúdenú a výrok napadnutého rozhodnutia v časti
vymerania dane z príjmov vo výške 4.842,15 EUR za nezákonný.
III. Vyjadrenie žalovaného
12. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 05.04.2023, žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol.
13. Vo vyjadrení uviedol, že pri posudzovaní doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre vznik
nároku na odchodné a pre jeho výšku žalovaný postupoval podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z.
Posúdenie dĺžky vyššie uvedenej doby služobného pomeru colníka, ako aj doby služobného pomeru
hasiča a doby základnej vojenskej služby, ako dôb rozhodujúcich na vznik nároku na odchodné a pre

jeho výšku, nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné. Spornou ostáva otázka zdanenia odchodného.
14. S námietkami žalobcu, uvedenými v žalobe, žalovaný nesúhlasil s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a)
bod 1. až bod 3. a § 33 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 328/2002 Z. z., § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003
Z. z. a § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“). Z dôvodu, že žalobca po skončení služobného pomeru colníka

dňom 30.04.2009 o priznanie odchodného nepožiadal, pričom dňom bezprostredne nasledujúcim, t.
j. 01.05.2009, mu vznikol nový služobný pomer príslušníka Hasičského a záchranného zboru podľa
zákona č. 315/2001 Z. z., a nároky na odchodné z obidvoch uvedených služobných pomerov sa
posudzujú podľa toho istého zákona, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z., stal sa nárok na odchodné
zo služobného pomeru colníka automaticky neoddeliteľnou súčasťou nároku, ktorý vznikol žalobcovi až

po skončení novovzniknutého služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru dňom
28.02.2021.
15. Zo znenia § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v spojení s § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999
Z. z. vyplýva, že oslobodenie od dane sa vzťahuje na odchodné vyplatené, pričom žalovaný považoval
za preukázané, že odchodné žalobcovi po skončení služobného pomeru colníka dňom 30.04.2009

vyplatené nebolo. Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný nemohol v súlade s § 36
zákona č. 328/2002 Z. z. zdaniť len tú časť odchodného, ktorá zodpovedá dobe služobného pomeru
príslušníka Hasičského a záchranného zboru, a to z toho dôvodu, že v minulosti žalobca žiadne
odchodné vyplatené nemal. Zároveň odchodné priznané hasičovi oslobodeniu od dane podľa § 52 ods.
5 zákona č. 595/2003 Z. z. nepodlieha. Z uvedeného dôvodu žalovaný posúdil nárok na odchodné z

obidvoch služobných pomerov, pričom tieto na seba bezprostredne nadväzovali, ako jeden nárok, ktorý
žalobcovi vznikol po skončení posledného služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného
zboru dňom 28.02.2021.
16.ŽalovanýuviedolspôsobvýpočtusumyodchodnéhoapoukázalajnastanoviskoMinisterstvafinancií
SR spracovanom pod č. D.-XXX zo dňa 18.09.2015, z ktorého vyplýva, že príslušníkovi Hasičského a

záchranného zboru sa zdaní len rozdiel súm priznaného odchodného a odchodného vyplateného pri
predchádzajúcom skončení služobného pomeru, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 4 ods. 2 písm.
e) zákona č. 366/1999 Z. z. V prípade, ak príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru odchodné z
dôvodu predchádzajúceho skončenia služobného pomeru vyplatené nebolo, hoci mu naň vznikol nárok,zdaňuje sa celá suma priznaného odchodného, bez ohľadu na to, či do 31.12.2003 vykonával príslušník
Hasičského a záchranného zboru iný služobný pomer v rozsahu 5 a viac rokov, na ktorý sa vzťahuje
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z.

17. Z uvedených skutočností, vrátane § 103 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., tak podľa žalovaného
vyplýva,žeposplnenízákonnýchpodmienoknavzniknárokunaodchodné,vznikánároknajehovýplatu
až podaním žiadosti o priznanie tejto dávky a jej vyplatenie, pričom žalobca si po skončení služobného
pomeru colníka dňom 30.04.2009 tento nárok neuplatnil. Žalobcovi vznikol nárok na odchodné z dôvodu,
že mu ako hasičovi skončil služobný pomer na základe jeho žiadosti (§ 33 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č.

328/2002 Z. z.). Žalobcovi bolo odchodné poskytnuté na základe skončenia služobného pomeru hasiča
podľa § 62 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. rozhodnutím prezidenta Hasičského a záchranného zboru č.
16 zo dňa 02.02.2021. Podľa názoru žalovaného je nedôvodné domáhať sa oslobodenia odchodného
poskytnutého žalobcovi od dane podľa platnej a účinnej právnej úpravy (§ 52 ods. 5 zákona č. 595/2003
Z. z. v spojení s § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z.), ktorá oslobodenie odchodného od dane z
príjmu nespája s odchodným poskytnutým hasičovi po skončení jeho služobného pomeru podľa zákona

č. 315/2001 Z. z.
18. Žalovaný uviedol, že si v súlade s príslušnými ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v dostatočnom rozsahu zaobstaral
podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia, správne zhodnotil dobu služobného pomeru na nárok
na odchodné, jeho výšku a výšku dane z odchodného v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. a zákonom

č. 595/2003 Z. z.
19. Žalobca na výzvu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe, nereagoval.
IV. Konanie na správnom súde
20. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto

zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
21. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. h) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami
sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.“
22. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy
správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia

účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“
23. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.“
24. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a

jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“
25. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je
správny súd viazaný žalobnými bodmi.“
26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§
10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu

žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199
ods. 3 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP),
keďže žalobca súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, žalovaný sa k nariadeniu
pojednávanianevyjadrilasúdneidentifikovalaniinýdôvodprenariadeniepojednávaniapodľa§107ods.
1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej

stránke správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 20.01.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).
V. Aplikovaná právna úprava
27.Podľa§1ods.2zákonač.328/2002Z.z.vzneníúčinnomvrozhodnomčase„Podpojmompolicajtsa
na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej

záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“
28. Podľa § 33 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
„Odchodné patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom hasičovi, ktorého služobný
pomer skončil na základe písomnej žiadosti.“

29. Podľa § 143z ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Policajtovi alebo
profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a jeho služobný pomer
trvá aj po 30. apríli 2013, sa nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do
30. apríla 2013 okrem základu na výpočet odchodného, ktorý sa určí podľa § 143ac ods. 1.“30. Podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Základ
na výpočet odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku
policajta a profesionálneho vojaka, ktorých služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po

30. apríli 2013, sa u policajta zistí z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u
profesionálneho vojaka z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 dosiahnutého v
období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru
(ďalej len "rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia"), a to
v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na

zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer
trval najmenej 15 skončených rokov.“
31. Podľa § 58 ods. 1 písm. a), f) a h) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2013 „Dobou
trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné,
výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba
a) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej

služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
f) trvania služobného pomeru od 1. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených
zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách
Slovenskej republiky,
h) trvania služobného pomeru hasiča.“

32. Podľa ustanovenia § 80 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. „Odvolacím orgánom v konaní
o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení je minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, a v ostatných
prípadoch nadriadený určený podľa osobitného predpisu.“
33. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. „Na konanie o dávkach a službách sociálneho

zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.“
34. Podľa § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. „Na odchodné podľa osobitných predpisov prijaté po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak
do 31. decembra 2003 služobný pomer trval najmenej päť rokov.“
35. Podľa § 52 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. „Ak podmienka trvania služobného pomeru, s ktorou

osobitný predpis spája vznik nároku na odchodné, bude splnená až po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona, a ak nárok na vyplatenie odchodného podľa osobitného predpisu vznikne do
a) 31. decembra 2004, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2004 suma
zodpovedajúca 20% z prijatého odchodného,
b) 31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma

zodpovedajúca 40% z prijatého odchodného,
c) 31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma
zodpovedajúca 60% z prijatého odchodného,
d) 31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma
zodpovedajúca 80% z prijatého odchodného.“

VI. Právne posúdenie veci správnym súdom
36. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny
súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť
01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského

súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do
samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami
bola dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.
37. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že

žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).
38. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť
súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom
vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 119 a

§ 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovaným predloženého
administratívneho spisu.
39. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca bol v služobnom pomere ako príslušník
Hasičského a záchranného zboru od 01.05.2009 a tento služobný pomer skončil na základe písomnejžiadosti žalobcu dňa 28.02.2021 rozhodnutím prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 16/2021
zo dňa 02.02.2021. Žalobca žiadosťou zo dňa 23.02.2021 o priznanie odchodného požiadal o priznanie
dávky výsluhového zabezpečenia – odchodného. Žalobcovi bola ako rozhodná pre vznik nároku pre

dávku výsluhového zabezpečenia - odchodné podľa zákona č. 328/2002 Z. z. započítaná doba trvania
služobného pomeru v rozsahu
- od 01.10.1997 do 30.09.1998 – doba trvania výkonu základnej vojenskej služby
- od 01.11.1998 do 30.04.2009 – doba trvania služobného pomeru colníka v colnej správe
- od 01.05.2009 do 28.02.2021 – doba trvania služobného pomeru príslušníka Hasičského

a záchranného zboru.
40.Medziúčastníkmikonanianebolospornésplneniezákonnýchpredpokladovprevzniknárokužalobcu
naodchodnépodľazákonač.328/2002Z.z.Služobnýpomerbolukončenýnazákladepísomnejžiadosti
žalobcu, služobný pomer trval dlhšie ako je minimálna doba trvania služobného pomeru pre vznik nároku
na odchodné a žalobca o priznania odchodného požiadal. Žalobca v administratívnom konaní ani v
žalobe nerozporoval žalovaným započítané doby trvania služobného pomeru rozhodné pre vznik nároku

na odchodné ani určenú výšku odchodného. Spornou bola skutočnosť, či bolo napadnutým rozhodnutím
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správne rozhodnuté o znížení priznanej sumy odchodného
o sumu dane z príjmov.
41. Žalobca tvrdí, že sa na jeho vec v otázke zdanenia odchodného vzťahuje ustanovenie § 52
ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z., keďže odchodné bolo žalobcom prijaté na základe prvostupňového

rozhodnutia, teda po 01.01.2004 a v rozhodnom čase pred 01.01.2004, t. j. pred účinnosťou zákona
č. 595/2003 Z. z., služobný pomer žalobcu trval 5 rokov a 63 dní (teda viac ako 5 rokov), a preto boli
splnené podmienky pre oslobodenie príjmu vo forme odchodného od dane z príjmov.
42. Podľa názoru správneho súdu je potrebné rozlišovať medzi prijatím odchodného a vznikom nároku
na vyplatenie odchodného. Ustanovenie § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. stanovuje tri podmienky,

aby odchodné prijaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z. bolo oslobodené od dane
z príjmov podľa dovtedy platného a účinného právneho predpisu (podľa zákona č. 366/1999 Z. z.),
a to (i) muselo ísť o odchodné podľa osobitných predpisov (v tomto prípade podľa zákona č. 328/2002
Z. z.), (ii) prijatie (nie vznik nároku) odchodného po nadobudnutí účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z.
a (iii) trvanie služobného pomeru najmenej päť rokov do 31.12.2003. Oslobodenie od dane z príjmu

podľa zákona č. 366/1999 Z. z. sa vzťahovalo na sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej
informačnej služby podľa osobitných predpisov (§ 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. s odkazom
v poznámke č. 20b na zákon č. 73/1998 Z. z., zákon č. 114/1998 Z. z. a zákona č. 200/1998 Z. z.). V čase
nadobudnutia účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z. bol žalobca v služobnom pomere ako colník podľa

zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov v znení neskorších predpisov, pričom jeho služobný
pomer trval k 31.12.2003 viac ako 5 rokov. Dávky sociálneho zabezpečenia colníkov, medzi ktoré patrí
aj odchodné, boli upravené v zákone č. 328/2002 Z. z.
43. Podľa názoru správneho súdu sa ustanovenie § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. vzťahuje na
prípady, keď nárok na vyplatenie odchodného vznikol pred 01.01.2004, ale odchodné bolo daňovníkom

prijatéažponadobudnutíúčinnostizákonač.595/2003Z.z.,tedapo01.01.2004,zasplneniapodmienky
minimálnej dĺžky trvania služobného pomeru. Na ustanovenie § 52 ods. 5 nadväzuje ustanovenie § 52
ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z., ktoré zmierňuje dopad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona č.
595/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2004, ktoré už s oslobodením dávky odchodného od dane
z príjmov nepočíta a ktoré sa vzťahuje na daňovníkov, ktorý splnia podmienku minimálnej dĺžky trvania

služobného pomeru v priebehu ďalších štyroch kalendárnych rokov (s odstupňovanou výškou sumy,
ktorá sa v jednotlivých rokoch zahrnie do základu dane z príjmov) a zároveň im v tom čase vznikne
nárok na vyplatenie odchodného.
44. Ustanovenie § 52 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. sa na žalobcu nevzťahuje, pretože
nárok na vyplatenie odchodného mu vznikol až v roku 2021. Podľa názoru správneho súdu ak by aj

žalobca požiadal o odchodné po skončení služobného pomeru colníka, ktorý trval do 30.04.2009, podľa
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) v spojení s § 52 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení účinnom do
31.08.2009 by priznaná suma odchodného nebola oslobodená od dane z príjmu.
45. Záver žalovaného, že odchodné priznané žalobcovi nie je oslobodené od dane z príjmov, správny
súdu posúdil ako správny. Avšak hoci žalovaný aplikoval na zistený skutkový stav správnu právnu

úpravu, správny súd sa nestotožňuje v celom rozsahu s výkladom žalovaného, a to konkrétne v časti,
v ktorej žalovaný uvádza, že pokiaľ by žalobca bol v súvislosti so skončením služobného pomeru
colníka požiadal o priznanie odchodného, vznikol by mu nárok na vyplatenie odchodného, ktorý by bol
oslobodenýoddanezpríjmov.AniodkaznaprávnynázorvyjadrenývstanoviskuMinisterstvafinanciíSRč. D.-XXX zo dňa 18.09.2015 nepovažuje správny súd za priliehavý, keďže v stanovisku sa Ministerstvo
financií SR vyjadrovalo ku skutkovo odlišnému prípadu (dotknutá osoba bola v služobnom pomere
profesionálneho vojaka do 31.12.2002 a v súvislosti so skončením tohto služobného pomeru jej bolo

vyplatené odchodné, ktoré bolo oslobodené od dane z príjmov podľa predchádzajúcej právnej úpravy,
a následne sa od 01.01.2003 stala príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, pričom odchodné
vyplatenéposkončenítohtoslužobnéhopomeru,ktorýskončil30.04.2015užbolonáslednepovažované
za zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. aj s ohľadom na novelu zákona č.
595/2003 Z. z. účinnú od 01.01.2008, ktorou bola rozšírená pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. aj

na príslušníkom Hasičského a záchranného zboru). Uvedené však nemá vplyv na správnosť záveru
žalovaného, vyjadreného vo výroku napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.
46. Z odchodného je zamestnávateľ povinný zraziť zamestnancovi preddavok na daň z príjmov podľa §
35 zákona č. 595/2003 Z. z., žalovaný teda postupoval správne, keď žalobcovi pred poukázaním sumy
odchodného žalobcovi znížil sumu odchodného o sumu určenú na základe príslušnej daňovej sadzby.
47. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná,

pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených
dôvodov správny súd dospel k záveru, že v prípade žalobcu boli splnené zákonné podmienky pre
zníženie sumy odchodného o zodpovedajúcu sumu dane z príjmov, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.
48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 (a contrario) a

§ 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd
nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody,
pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené
trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na

kasačnom súde (§ 444 SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnutérozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).