Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 21, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 33Csp/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123359253
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6123359253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 2 - 33Csp/26/2023

Mestský súd Bratislava IV pred sudcom Mgr. Lukášom Michálkom v sporovej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX-XXX/X/XX, D., E. E., o zaplatenie 2.763,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

- 2 - 33Csp/26/2023
I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

- 10 - 33Csp/26/2023
1. Žalobou pôvodne doručenou na Okresný súd Banská Bystrica do upomínacieho konania a postúpenej
tunajšiemu súdu dňa 30.08.2023, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.763,17 eur
s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54
Bratislava,IČO:31318916(ďalejlen„právnypredchodcapostupcu“)sasúčinnosťouod1.októbra2021

zlúčila so spoločnosťou Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava,
IČO: 36 854 140 (ďalej len „postupca“). OTP Banka v súlade so zákonom o bankách a zákonom o
cenných papieroch dňom účinnosti zlúčenia zanikla, pričom univerzálnym právnym nástupcom všetkých
práv a povinností sa stala Československá obchodná banka, a. s. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa
05.12.2022 medzi postupcom a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve

postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi
po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Právny predchodca postupcu uzatvoril so žalovaným dňa
18.09.2013 Zmluvu č. XXX/XXXX/XXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie
finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru vo výške 7.300,00 eur. Na základe Zmluvy
právny predchodca postupcu poskytol žalovanému úver za nasledujúcich podmienok:
- výška úveru: 7 300,- eur

- poskytnutie úveru: po splnení podmienok do 17.10.2013
- výška úrokovej sadzby: 12,49 % p.a.
- ročná percentuálna miera nákladov: 13,53 % p.a.
- celkové náklady spotrebiteľa: 12.839,94 eur- priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov: 13,44 %
- výška splátky a splatnosť: 107,27 eur mesačne, vždy k 19. dňu v kalendárnom mesiaci
- celkový počet splátok: 119

- výška prvej splátky: 107,27 eur
- splatnosť prvej splátky: 19.11.2013
- výška poslednej splátky: 106,10 eur
- splatnosť poslednej splátky (konečná splatnosť úveru): 19.09.2023
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky

pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú bližšie špecifikované v Zmluve a vo VOP.
Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy
o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade
s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15
dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa
dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený

v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust.§ 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník vyhlásil podaním zo dňa 28.06.2022 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky sumu vo výške 3.383,79 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.753,17 eur, z riadneho

úroku vo výške 608,10 eur, z úroku z omeškania vo výške 12,52 eur a z poplatkov vo výške 10,- eur v
súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa
vykonal úhrady: 0,- eur Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 3.383,79 eur pričom pozostáva z

neuhradenej istiny úveru vo výške 2.753,17 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 608,10 eur,
z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 12,52 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 10,-
eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 06.12.2022, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky. Žalobca taktiež poukázal na rozhodovaciu prax súdov v skutkovo podobných

veciach.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu v plnom
rozsahu vyhovel. Tento platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto
žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci, v dôsledku čoho sa

platobný rozkaz zrušil a vec bola postúpená príslušnému súdu v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016
Z. z. o upomínacom konaní.

4. Výzvou zo dňa 25.02.2025 súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od jej doručenia písomne
vyjadril k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo svojom vyjadrení

rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Žaloba s prílohami bola doručená žalovanému postupom podľa § 116 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Žalovaný sa k nej nevyjadrila v
určenej lehote a ani do vydania rozhodnutia a v konaní ostal nečinný.

5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 21.11.2025, na ktoré predvolal obe
sporové strany. Na pojednávanie sa nedostavili žalobca ani jeho právny zástupca. Žalobca svoju
neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 14.11.2025. Nedostavila sa ani žalovaný, ktorý
svoju neprítomnosť neospravedlnila. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené v súlade s § 106
ods. 1 písm. a) CSP a § 111 ods. 3 CSP na adresu uvedenú žalobcom, ako aj postupom podľa § 106

ods. 3 CSP.

6.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovný skutkový stav:7. Žalovaný ako dlžník uzavrela s právnym predchodcom postupcu (OTP Banka Slovensko, a. s.) ako
veriteľomdňa18.09.2013ZmluvuoOTPREFINANCEXPRESnazákladektorejboldlžníkoviposkytnutý

splátkový úver č. XXX/XXXX/XXXX. Na základe danej zmluvy mu bol poskytnutý úver 7.300,- eur pri
úrokovejsadzbepozohľadnenízľavy12,49%ročne,ktorýmalsplatiťv119mesačnýchsplátkachvsume
107,27 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 19.11.2013 a konečnou splatnosťou úveru dňa 19.09.2023,
pričomposlednásplátkaúverumalapredstavovaťsumu106,10eur.Ročnápercentuálnamieranákladov
(ďalej len „RPMN“) bola vypočítaná vo výške 13,53 %. Priemerná hodnota RPMN bola 13,44 %. Celková

čiastka spojená s úverom predstavovala 12.839,94 eur. Dlžník sa zaviazal aj na platenie poplatkov za
poistenie k úveru vo výške 2,91 eur splatných v termíne a periodicite splátok.

8. Z výzvy pred zosplatnením zo dňa 25.05.2022 (č. l. 53) vyplýva, že Československá obchodná banka,
a.s. (právny nástupca spoločnosti OTP Banka Slovensko, a. s.), upozornila žalovaného na to, že mešká
so splácaním úveru a žiadala ho o zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 500,76 eur v lehote 15 dní odo

dňa doručenia výzvy. Banka zároveň žalovanému oznámila, že v prípade neuhradania dlžnej sumy je
oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Z priloženej kópie obálky vyplýva, že predmetná výzva
bolo žalovanému zaslaná.

9. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 28.06.2022 (č. l. 36) vyplýva, že

Československá obchodná banka, a.s. (právny nástupca spoločnosti OTP Banka Slovensko, a. s.),
vyhlásila v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy úver ku dňu 11.07.2022 za predčasne splatný.
Z oznámenie a vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyplýva, že táto nastáva v 10. deň od dňa
doručenia tohto oznámenia. Zásielka zasielaná žalovanému obsahujúca predmetné oznámenie sa
veriteľovi vrátil s poznámkou „adresát neznám dňa 01.07.2022 a teda splatnosť úveru nastala na

10. deň od tohto dátumu t. j. 11.07.2020. Veriteľ žalovaného zároveň vyzval na predčasné splatenie
zostatku úveru vo výške 3.227,68 eur. Z priloženej kópie obálky vyplýva, že predmetné Oznámenie bolo
žalovanému zaslané.

10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2022 a jej prílohy vyplýva, že Československá

obchodná banka, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku z úveru voči žalovanému na žalobcu
ako postupníka.

11. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2022 vyplýva, že Československá obchodná
banka, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.

12. Z pokusu o zmier zo dňa 26.06.2023 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy
3.809,78 eur v lehote 10 dní od doručenie výzvy.

13. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako
„Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretie zmluvy (ďalej
len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na

veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve

banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok.

14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

15. Zmluvu o OTP REFINANC EXPRES zo dňa 18.09.2013 súd právne posúdil ako spotrebiteľskú

zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ju uzavrel veriteľ konajúci v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda v postavení dodávateľa, so spotrebiteľom ako osobou,
ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Zároveň predloženú zmluvu súd právne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskomúvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ňou veriteľ poskytol spotrebiteľský
úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi, ktorý pritom nekonal v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania.

16. Žalobca svoj nárok uplatnený v tomto konaní odvodzoval od svojho právneho nástupníctva
(singulárnej sukcesie) po Československej obchodnej banke, a.s., ktorá bola právnym nástupcom
pôvodného veriteľa OTP Banka Slovensko, a. s. zo Zmluvy o OTP REFINANC EXPRES zo dňa
18.09.2013,ktorápredstavovalazmluvuospotrebiteľskomúvere(§2písm.d)zákonaospotrebiteľských

úveroch). K žalobcom tvrdenej sukcesii do práv právneho nástupcu pôvodného veriteľa malo dôjsť
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2022, ktorou právny nástupca pôvodného
veriteľa ako postupca postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. Súd sa preto v prvom
rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, zohľadňujúc skutočnosť, že
v žalobe uplatnená pohľadávka vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a rešpektujúc aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý sa v uzneseniach sp. zn.

5Cdo/2/2023z26.januára2024,sp.zn.5Cdo/197/2022z26.júna2024,sp.zn.5Cdo/188/2023z31.júla
2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25. septembra 2024 a sp. zn. 7Cdo/181/2023 z 25. marca 2025 a najme
v uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 z 13.februára 2025, uverejnenom pod R 34/2025 v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR zaoberal otázkou obsahových náležitostí upozornenia veriteľa spotrebiteľovi
(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024) a obsahových náležitostí na to

nadväzujúceho oznámenia o zosplatnení celej pohľadávky (§ 565 Občianskeho zákonníka). Súd na
základe toho dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu nie je daná.

17. Aktívna vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva určitému
subjektu – žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), respektíve z ktorého mu vyplýva procesné

právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu, a aj v prípade že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 6. 2010).

18. Uplatniť právo § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ iba za predpokladu, že to bolo medzi ním
a dlžníkom dohodnuté, a súčasne iba vtedy, ak veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Citujúc z uznesenia sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024 pre platnosť
právneho úkonu zosplatnenia pohľadávky je podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR nevyhnutné,

„aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva)
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.“
Najvyšší súd odôvodnil tento svoje právny záver tým, že „identifikácia splátky je potrebná z dôvodu
identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením
akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021).“

V uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26. januára 2024 okrem toho Najvyšší súd SR prezentoval právny
názor, podľa ktorého „pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto
zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý
dlh.“. Ďalej v uznesení 6Cdo/15/2023 z 25. septembra 2024 Najvyšší súd SR uviedol „Neuvedenie
konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. decembra
2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom
a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z
dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru

na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd
správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore“. Ďalej v uznesení
sp. zn. 6Cdo/152/2022 z 13.februára 2025, uverejnenom pod R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutísúdovSRNajvyššísúdSRdospelkzáveru,že„bezkonkretizáciesplátky,prektorúprichádza
zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom

určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný
neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. K tomu súd dodáva, že v prípade, ak veriteľ
v upozornení podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyzve dlžníka na zaplatenie celej aktuálnedlžnej pohľadávky pod následkom zosplatnenia dlhu a nešpecifikuje konkrétnu splátku, pre ktorú môže
dôjsť k zosplatneniu dlhu, spotrebiteľ je uvedený do omylu, že na odvrátenie zosplatnenia je povinný
zaplatiť celý splatný dlh a nie iba určitú konkrétnu splátku. To môže u spotrebiteľa, ktorý nemá dostatok

finančných prostriedkov, viesť k tomu, že neuskutoční žiadnu úhradu, pretože úhradu celej dlžnej sumy
si nemôže dovoliť, hoci v prípade poskytnutia korektnej informácie veriteľom by si spotrebiteľ uhradením
konkrétnej splátky (a teda nižšej sumy) mohol právo splácať dlh v splátkach zachovať.

19. Možno teda konštatovať, že vzhľadom na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít povinnou

obsahovou náležitosťou veriteľovej výzvy, resp. upozornenia spotrebiteľa (v lehote nie kratšej ako 15
dní) na uplatnenie práva zosplatniť pohľadávku podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31.10.2024 je dostatočne určité označenie konkrétnej splátky, pre omeškanie so zaplatením
ktorej veriteľ môže zosplatniť celú pohľadávku. Bez dodržania tejto obsahovej náležitosti nemožno danú
výzvu považovať za platnú výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čo má v druhom kroku za
následok, že následné uplatnenie práva veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky (t.j. zosplatnenie pohľadávky) je neplatné. Za neplatný je potrebné navyše považovať
aj samotný úkon zosplatenia pohľadávky, ak v ňom nie je uvedená splátka, pre ktorú k nemu dochádza,
teda skutkové vymedzenie zosplatnenia úveru.

20. V prejednávanej veci žalobca predložil ako dôkazy výzvu Československej obchodnej banke, a.s ako

právneho nástupcu pôvodného veriteľa na úhradu pohľadávky zo dňa 25.05.2022, v ktorej žalovaného
upozornil na možnosť zosplatnenia pohľadávky. Vo výzve nie je žiadnym spôsobom špecifikovaná
konkrétna splátka, s ktorou bol žalovaný v omeškaní a pre ktorú ho veriteľ upozorňoval na uplatnenie
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Výzva obsahuje iba vyčíslenie aktuálneho dlhu, teda
celej sumy, s ktorou bol žalovaný v omeškaní. Nie je z nej možné vyvodiť, pre ktorú splátku (t.j.

v akej výške a s akou splatnosťou) veriteľ žalovaného upozorňoval na možnosť uplatniť právo podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka. Nie je potom ani možné identifikovať splátku, pre ktorú napokon
veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, a teda zistiť, či bola dodržaná podmienka ustanovená v § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňujúca veriteľovi zosplatniť pohľadávku najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne či toto právo veriteľ použil v súlade s § 565

Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Možno teda uzavrieť, že z dôvodu, že žalovaný ako spotrebiteľ nebol veriteľom platne upozornený
na možnosť uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, následné vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru zo dňa 28.06.2022, účinné ku dňu 11.07.2022, nebolo platným právnym úkonom

pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odhliadnuc od uvedeného, ani Oznámenie zo
dňa 28.06.2022, ktorým bola vyhlásená mimoriadna splatnosť pohľadávky, neobsahoval obsahovú
náležitosť, ktorou je identifikáciu splátky, pre ktorú mala byť pohľadávka zosplatnená. Z obsahu spisu
pritomnevyplýva,žebydodňapostúpeniapohľadávkydošlok zosplatneniupohľadávkyinýmspôsobom
a splatnosť pohľadávky nenastala ani prirodzeným plynutím času, keďže termín konečnej splatnosti

úveru bol dojednaný na 19.09.2023, pričom k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť zmluvou zo dňa
05.12.2022.

22. Následkom neplatnosti zosplatnenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, nemohlo
platne dôjsť ani k jej postúpeniu. Pre platné postúpenie pohľadávky Občiansky zákonník vyžaduje

predovšetkým okrem samotnej existencie pohľadávky uzavretie zmluvy v písomnej forme. Súčasne
nesmie ísť o pohľadávku, ktorej postúpenie je vylúčené vzhľadom na jej povahu podľa § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani o pohľadávku, ktorej postúpenie vylučuje zákon alebo dohoda
medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť,
že v prejednávanej veci, ako už bolo uvedené, ide o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorej postúpenie je v zmysle
§ 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v zásade zákonom vylúčené, pre posúdenie platnosti
jej postúpenia je potrebné v prvom rade skúmať, či boli splnené predpoklady stanovené uvedeným
ustanovením,zasplneniaktorýchsauplatnívýnimka,podľaktorejpohľadávkuzospotrebiteľskéhoúveru
postúpiť možno. Predpoklady stanovené § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré musia byť

splnenékumulatívne,súnasledovné:(1)postupujesapohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenými,
(2) postupca i postupník sú oprávnení poskytovať spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch alebo osobitného predpisu, (3) postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnostispotrebiteľského úveru. V konaní nebolo sporné, že postupovaná pohľadávka bola postúpená so
všetkými právami veriteľa s ňou spojenými, ani to, že tak postupca, ako aj postupník sú oprávnení
poskytovať spotrebiteľský úver, prvý a druhý vyššie uvedený predpoklad bol preto splnený. Súd však

dospel k záveru, že postupovaná pohľadávka nebola v čase jej postúpenia splatná, čo znamená, že
nebol splnený tretí z vyššie uvedených predpokladov. Uvedené má za následok, že zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 05.12.2022 je v časti týkajúcej sa posudzovanej pohľadávky neplatným právnym
úkonom.

23. Záverom súd poukazuje na to, že vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré riadne predvolal obe
sporové strany. Žalobca súdu pred pojednávaním (dňa 14.11.2025) doručil ospravedlnenie jeho neúčasti
na nariadenom pojednávaní, v ktorom tiež uviedol, že keďže súd doposiaľ v konaní v zmysle § 181
ods. 2 C.s.p. neprezentoval žiadnu skutočnosť za spornú, považuje uplatnený nárok v celom rozsahu
za dôvodný. Pokiaľ súd považuje jeho nárok za nepreukázaný, resp. na jeho preukázanie vyžaduje
ďalšie dôkazy alebo objasnenie skutočností, požiadal súd, aby ho písomne vyzval na preukázanie

týchto skutočností a v takom prípade aj o odročenie pojednávania. Súd k tomuto uvádza, že takýto
postup navrhovaný žalobcom nemá oporu v zákone. Súd žalobcu nevyzýva na preukázanie sporných
skutočnostíaanimuprípadnúspornosťjehonároku,čipredbežnéprávneposúdeniepredpojednávaním
písomne neoznamuje a za tým účelom neodročuje nariadené pojednávanie; takúto povinnosť súdu
žiadne ustanovenie zákona neukladá a naviac by takýto postup súdu bol zjavne v rozpore so zásadou

hospodárnosti ako aj rýchlosti konania. Súd po písomnom štádiu konania, t.j. po vyjadrení sa k žalobe,
replike a duplike, v zásade na prejednanie veci nariadi pojednávanie (pričom súčasne v zmysle §
179 ods. 1 C.s.p. postupuje tak, aby mohol vec rozhodnúť na jedinom pojednávaní), na ktorom po
prednese žaloby a vyjadrení sa k žalobe, v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. uvedie svoje závery o tom, ktoré
skutočnosti považoval za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a tiež na

predbežnéprávneposúdenieveci.Natakétopredbežnéprávneposúdenie,naktoréjevytvorenýpriestor
práve na pojednávaní, môžu strany sporu reagovať a v tej súvislosti uviesť svoje prípadné procesné
návrhy. Žalobcom požadované uvedenie (prípadných) sporných skutočností tak súd vykonáva práve na
pojednávaní; pokiaľ súd považuje určité skutočnosti za sporné, prípadne žalobu čiastočne alebo v celom
rozsahu nepovažuje za dôvodnú, nie je povinný pre neprítomnosť žalobcu na pojednávaní toto odročiť

z dôvodu potreby jeho písomného oboznámenia o tom.

24.Zvyššieuvedenýchdôvodovprenedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcusúdžalobuzamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný
v celom rozsahu, avšak žiadne trovy mu v konaní nevznikli, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku II. tohto rozsudku z dôvodu hospodárnosti a s poukazom na zásadu procesnej ekonómie a
rozumnosti v práve.

Poučenie:

- 2 - 33Csp/26/2023
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).