Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/20/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722012607

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Juríková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5722012607.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou v trestnej veci obžalovaného
A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.12.2025 v Martine, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV

Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 31.01.2022 asi o 18.00 hod. na chodbe 5. oddielu v priestore pred kanceláriou referenta režimu v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany, Družstevná 1611/2, Sučany, okres D.,
po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol odsúdeného D. E., nar. XX.XX.XXXX, a to tak,
že ho udrel päsťami najmenej 3 krát do hlavy, čím mu spôsobil zranenia - zlomeninu nosových kostí s

posunutím doprava, zlomeninu lícnej kosti - oblúka vpravo a tržnú ranu ľavého krídla nosa v dĺžke 1 cm,
s dobou liečenia a dĺžkou práceneschopnosti 39 dní, počas ktorej bol poškodený obmedzený v obvyklom
spôsobe života, najmä bolestivosťou zasiahnutej oblasti hlavy,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečinublíženianazdravípodľa§156ods.1Tr.zák.vzneníúčinnomod06.08.2024(ďalejlen„Tr.zák.“).

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. a § 43 Tr. zák. na ďalší trest odňatia slobody vo výmere

4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal na Okresný súd Martin dňa 11.04.2022 obžalobu na
obvineného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom umožnil obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení
uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por., prípadne ods. 4 Tr. por. a poučil ho o význame
a následkoch vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por. v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr.
por. Obžalovaný po poučení urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Následne

súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a formou otázok zistil,
či obžalovaný rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol poučený o
svojich právach, najmä práve na obhajobu, na slobodnú voľbu obhajcu a možnosť radiť sa s obhajcom
o spôsobe obhajoby, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestnému činu, či bol oboznámený s
trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal
a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý bol v obžalobe kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal áno. Pretože súd nemal
pochybnosti o vážnosti a určitosti prejavu obžalovaného pri odpovedaní na jednotlivo položené otázky,
s doporučujúcim stanoviskom prokurátora (obžalovaný konanie priznával už v prípravnom konaní), prijal
vyhlásenie obžalovaného o vine zo žalovaného skutku a v tejto časti nevykonával kontradiktórne hlavné
pojednávanie.

Súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ho
uznal vinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Súd nezistil malú závažnosť
konania obžalovaného na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. Podľa
citovaného ustanovenia Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho

následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná. Závažnosť činu tak predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov,
ktoré vykazujú znaky prečinov, ktorý má napomôcť odlíšiť priestupky od prečinov. Hranicou medzi
priestupkom a prečinom je tzv. materiálny korektív. Materiálny korektív je špecifikom trestného práva,
ktoré má zabezpečiť dodržiavanie zásady „ultima ratio“ (trestné právo a jeho sankcie majú byť až

posledným možným prostriedkom dosiahnutia práva). Aby skutok bol trestným činom, v danom prípade
prečinom, je potrebné, aby boli naplnené tak formálne ako i materiálne podmienky trestného činu. O
prečine možno hovoriť iba ak sú konaním páchateľa naplnené tak formálne podmienky prečinu, ako
aj materiálna podmienka prečinu, t.j. jeho závažnosť, pričom musí byť v prípade páchateľa vyššia
ako nepatrná. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností potrebných na posúdenie

vymedzenia prečinu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. Týmito okolnosťami sú spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka páchateľa. V danom
prípade súd poukazuje na skutočnosť, že násilného konania sa obžalovaný dopustil v prostredí výkonu
trestu odňatia slobody, pričom poškodenému spôsobil zranenia nie nezávažného charakteru, ktoré si
vyžiadali liečenie s dĺžkou práceneschopnosti 39 dní. Spôsob konania obžalovaného v chránenom

prostredí výkonu trestu a jeho konaním spôsobený následok spoločne zvyšujú stupeň závažnosti činu
obžalovaného a závažnosť súdeného skutku je tak vyššia ako nepatrná.

Pokiaľ ide o uložený trest, súd konštatuje, že obžalovaný má 4 záznamy v registri trestov. Prvý krát
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/48/2020 zo dňa 04.08.2020, právoplatným

10.08.2020, ešte ako mladistvý pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. d), písm. f) Tr. zák.
a zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
2 roky a 9 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným
dohľadom na 2 roky a 9 mesiacov. Výrok o treste tohto rozsudku bol zrušený rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 4T/10/2020 zo dňa 01.12.2020, právoplatným dňa 17.12.2020.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/10/2020 zo dňa 01.12.2020, právoplatným dňa
17.12.2020 bol A. B. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm.
d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

18 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých.
Trest vykonal dňa 03.04.2022.Následne bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/49/2023 zo dňa
19.09.2023, právoplatným dňa 19.09.2023, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaný
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 44 mesiacov, na výkon

ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/29/2021 zo dňa
14.05.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/191/2024 zo dňa 29.04.2025
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.

a) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pričom súd upustil od uloženia
ďalšieho trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/49/2023 zo dňa
19.09.2023.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný má 6 záznamov v tomto
registri. Štyrikrát bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, raz za priestupok proti

majetku a raz za priestupok na úseku dopravy.

Z hodnotenia obžalovaného A. B. z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 02.12.2025 vyplýva, že do
ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody bol predvedený dňa 08.03.2023. Jeho správanie
a vystupovanie počas výkonu väzby nebolo na požadovanej úrovni, vyskytli sa nedostatky v dodržiavaní

ústavného poriadku, keď opakovane nadväzoval nepovolené kontakty. Správanie a vystupovanie
počas výkonu trestu tiež nebolo na požadovanej úrovni, vyskytli sa nedostatky v dodržiavaní
ústavného poriadku, keď nedodržiaval predpísanú ústrojenosť, nadväzoval nepovolené kontakty a držal
nepovolené veci. Vhodnou intervenciou pedagogického personálu sa jeho správanie stabilizovalo
a aktuálne je na požadovanej úrovni. V kolektíve odsúdených neboli zaznamenané konfliktné situácie.

Počas výkonu trestu obžalovaný nebol disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný bol trikrát,
naposledy 17.09.2025 umiestnením do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase na dobu 3 dní za
držanie nepovolených vecí. Postoj k trestnej činnosti má čiastočne kritický. Nie je pracovne zaradený
z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí. Do činností na zlepšenie prostredia ústavu sa
zapája sporadicky formou čistiacich prác na ubytovaní. Voľný čas trávi najmä počúvaním ústavného

rozhlasu a sledovaním televízneho vysielania. Zo športových aktivít preferuje cvičenie a futbal. V rámci
kultúrno-osvetových aktivít sa zapája do prednášok a besied zameraných na prevenciu v oblasti
závislostí. Cielene je vedený k zmysluplnejšiemu tráveniu voľného času. Sociálny kontakt udržiava
s matkou a súrodencami formou korešpondencie a telefonovania. Formou návštev udržiava kontakt
s priateľkou, písomný kontakt udržiava aj s ďalšími známymi.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd, zohľadniac aj všeobecné zásady ukladania sankcií podľa
§ 33a Tr. zák., vychádzal najmä zo zásad ukladania trestov upravených v § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. podľa
ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných

odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s

poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako

samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, vktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom, potencionálnym páchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Súd konštatuje, že obžalovaný sa skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v posudzovanej veci dopustil dňa
31.01.2022. Vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 4T/48/2020 bol za skutok spáchaný

dňa 21.02.2020 rozsudok vyhlásený dňa 04.08.2020 a vo veci vedenej rovnako na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 4T/10/2020 za skutok spáchaný 11.07.2019 bol rozsudok vyhlásený dňa 01.12.2020.
Skutky, ktoré obžalovaný spáchal v týchto trestných veciach dňa 11.07.2019 a dňa 21.02.2020 spáchal
v súbehu, z ktorých dôvodov mu bol vo veci Okresného súdu Trnava vedenej pod sp. zn. 4T/10/2020
ukladaný súhrnný trest za zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.
4T/48/2020. Obžalovaný sa skutku vo veci Okresného súdu Malacky vedenej pod sp. zn. 7T/29/2021

dopustil dňa 04.10.2020, teda po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/48/2020
zo dňa 04.08.2020 a pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/10/2020 zo dňa
01.12.2020. Z uvedeného dôvodu potom v predmetnej (aktuálne súdenej) veci nemohol byť ukladaný
súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Malacky rozsudkom sp. zn. 7T/29/2021 zo dňa
14.05.2024,právoplatnýmdňa29.04.2025,nakoľkosúbehtrestnýchčinovvtejto(aktuálnesúdenej)veci

a veci Okresného súdu Malacky vedenej pod sp. zn. 7T/29/2021 bol prerušený vyhlásením rozsudku
Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/10/2020 dňa 04.10.2020, právoplatným dňa 17.12.2020. Vo vzťahu
k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/49/2023 zo dňa 19.09.2023, právoplatným
dňa 9.09.2023 (skutok zo dňa 07.12.2022) rovnako neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu,
nakoľko v tomto prípade, keď skutok vo veci Okresného súdu Trnava vedenej pod sp. zn. 35T/49/2023

bol spáchaný dňa 07.12.2022, bol súbeh trestných činov prerušený vyhlásením rozsudku vo veci
Okresného súdu Malacky vedenej pod sp. zn. 7T/29/2021 dňa 29.09.2022 (vo veci Okresného súdu
Malackyvedenejpodsp.zn.7T/29/2021vporadíprvýrozsudok,ktorýbolzrušenýkrajskýmsúdom,ktorá
skutočnosť však nemá vplyv na prerušenie súbehu, nakoľko predmetná vec vedená na Okresnom súde
Malacky bola právoplatne skončená vyhlásením rozsudku Krajského súde v Bratislave dňa 29.04.2025).

Vzhľadom na uvedené sa tak obžalovaný spáchaním skutku v aktuálne súdenej veci dňa 31.01.2022
dopustil recidívy, za ktoré konanie mu bolo možné uložiť samostatný trest. Vzhľadom na skutočnosť, že
trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 44 mesiacov vo veci Okresného súdu Trnava
sp. zn. 35T/49/2023 v čase vyhlásenia rozsudku v tejto posudzovanej veci ešte obžalovaný nevykonal
(predpokladaný koniec trestu dňa 24.05.2026), súd v zmysle § 43 Tr. zák. obžalovanému ukladal ďalší

trest.

Súd konštatuje, že trestná sadzba pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
je 6 mesiacov až 2 roky. Súd tiež obligatórne v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. nakoľko obžalovaný sa
k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval, a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Tr. zák. a to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (po novele Trestného zákona však
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností už nemá vplyv na obligatórne zvyšovanie dolnej hranice,
či znižovanie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby).

V posudzovanej veci vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Trnava vo veci vedenej pod sp. zn.
35T/49/2023 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 44 mesiacov (ktorý obžalovaný ešte
nevykonal) prichádzalo do úvahy aj upustenie od uloženia ďalšieho trestu. Súd však pri určení druhu
trestu prihliadal na skutočnosť, že obžalovaný sa konania kladúceho sa mu za vinu dopustil vo výkone

trestu odňatia slobody, teda ani chránené prostredie ústavu na výkon trestu nebolo prostredím, kde by
obžalovanýsvojesprávaniekorigovalnapožadovanúúroveň.Ozjavnejneprispôsobilostiobžalovaného,
jeho postoju k dodržiavaniu právnych predpisov svedčí aj aktuálne hodnotenie obžalovaného z výkonu
trestu odňatia slobody. Súd tak vzhľadom na osobu obžalovaného nepovažoval postup podľa §
44 Tr. zák., teda upustenie od uloženia ďalšieho trestu za dostatočný na nápravu obžalovaného.

Rovnako u obžalovaného podľa súdu neprichádzalo do úvahy ani ukladanie podmienečného trestu
odňatia slobody, či alternatívneho trestu, a to opakovane vzhľadom na to, že sa konania násilného
charakteru dopustil v chránenom prostredí výkonu trestu odňatia slobody. Preto súd obžalovanému
ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody. Pri určení výmery trestu odňatia slobody súd prihliadalna postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa priznával už v prípravnom konaní,
rovnako sa priznal a konanie oľutoval aj na hlavnom pojednávaní využijúc inštitút vyhlásenia viny. Súd
s prihliadnutím aj na odstup času od spáchania predmetného skutku postupom podľa § 39 ods. 5

Tr. zák. obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, t.j. znížený o jednu tretinu
pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Takto uložený trest odňatia slobody spolu
s doteraz nevykonanou častou trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Trnava vedenej pod sp.
zn. 35T/49/2023 považoval na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za postačujúci.

Na výkon uloženého trestu súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože tento v posledných desiatich rokoch pred
spáchanímtrestnéhočinubolvovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýzaúmyselnýtrestný
čin (skutku sa v posudzovanej veci dopustil vo výkone trestu odňatia slobody).

O nároku na náhradu škody súd nerozhodoval, nakoľko si poškodený v prípravnom konaní nárok na

náhradu škody neuplatnil riadne a včas.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin do 15 dní od

oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2).
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti

na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie
v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.