Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/190/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124273257
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6124273257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési
Szolgáltató Zrt., Váci út 45/B, 1137 Budapešť, Maďarsko, identifikačné číslo: 01-10-043108, zastúpený:
PETKOV&Cos.r.o.,Šoltésovej14,81108Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,IČO:50430742,proti
žalovanému: J.Company s.r.o., Matičná 2, 949 11 Nitra, IČO: 51 649 110, zastúpený: JUDr. Jozef Kóša,
advokát so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 53 582 098, o zaplatenie 165,45 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 56Cb/113/2024 - 110 zo dňa 16.8.2024
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 56Cb/113/2024 - 110 zo dňa 16.8.2024
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 56Cb/113/2024 - 110 zo dňa 16.8.2024 (ďalej „napadnutý
rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 165,45 Eur, náklady spojené s
uplatnením pohľadávky v sume 70,- Eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom súd žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške, o ktorej rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 165,45 Eur spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v
sume 70,- Eur a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-
Eur z dôvodu, že žalobca je obchodnou akciovou spoločnosťou zriadenou a registrovanou podľa

maďarských právnych predpisov v Maďarsku a na základe zákona č. I z roku 1988 o cestnej doprave
spolu s nariadením maďarského Ministerstva inovácií a technológií č. 45/2020 je oprávnený a povinný
vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu
neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku vo výške určenej podľa
Nariadenia o poplatkoch ako aj prípadnú škodu a tým uplatňovať a chrániť svoje majetkové práva.
Žalobca na základe elektronickej kontroly oprávnenosti používania spoplatnených ciest v Maďarsku v
čase 25.07.2022 o 22.22.22 hod. na mieste kontroly GY33B-MO Rákospalota (71,9 km) elozo zistil,

že motorové vozidlo s ev. č. K.-XXX-J. registrované v Slovenskej republike a zaradené do platobnej
kategórie D1, ktorého držiteľom bol v čase kontroly žalovaný, bolo prevádzkované na uvedenom
spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného oprávnenia. Žalovanému zo zákona vznikla
povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku, ktorá je pre kategóriu vozidla žalovaného stanovená vo výške16.220,- HUF a žalobcom bola uplatňovaná v mene EUR vo výške 41,38 Eur. Žalobca vyzval žalovaného
na zaplatenie pohľadávky do 60 dní od doručenia výzvy, avšak žalovaný pohľadávku nezaplatil a preto
mu vznikla povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu pohľadávky vo výške 64.850,- HUF, po prepočte vo

výške 165,45 Eur. Žalovaný v konaní namietal nedôvodnosť nároku žalobcu z dôvodu, že tento nebol
preukázaný a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný využil spoplatnenú cestu v Maďarsku
bez platného oprávnenia. Namietal spôsob, akým žalobca dospel k záveru, že vozidlo na fotografii
priloženej k návrhu je vo vlastníctve žalovaného. Z uvedeného dôvodu namietal svoju pasívnu vecnú
legitimáciu v konaní.

3. Súd prvej inštancie aplikoval čl. 1 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1215/2012 a § 33/A maďarského zákona č. I/1988 o cestnej doprave za používanie ciest stanovených
osobitným právnym predpisom.

4. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je podaná

dôvodne a preto jej vyhovel v celom rozsahu. Konštatoval, že predmetom konania je žaloba, ktorou
sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 165,45 Eur, nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 70,- Eur ako aj náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca
(ako obchodná akciová spoločnosť v 100%-nom vlastníctve maďarského štátu, ktorá je oprávnená a
povinná vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú

z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku) na základe
elektronickej kontroly oprávnenosti používania spoplatnených ciest v Maďarsku v čase o 22.22.22
hod. na mieste GY33B-MO Rákospalota (71,9 km) elozo zistil, že motorové vozidlo ev. č. K.-XXX-
J. registrované v Slovenskej republike, zaradené do platovej kategórie D1, ktorého držiteľom bol v
čase kontroly žalovaný, bolo prevádzkované na spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného

oprávnenia, v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške určenej podľa
§ 11 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch č. 45/2020 v spojení s § 11 ods. 6 tohto nariadenia vo výške
určenej podľa § 13 ods. 2 a ods. 3 citovaného nariadenia podľa prílohy č. 3, ktorá je pre kategóriu
vozidla žalovaného stanovená vo výške 16.220,- HUF a žalobcom bola uplatňovaná vo výške 41,38
Eur. Žalobca podľa § 33b ods. 5 zákona o cestnej doprave vyzval žalovaného na zaplatenie základnej

sadzby ako aj nákladov spojených s jej uplatnením, pričom žalovaného informoval, že pohľadávku môže
zaplatiť len do 60 dní od doručenia výzvy na zaplatenie v základnej sadzbe. Keďže žalovaný pohľadávku
v základnej sadzbe nezaplatil, tak podľa § 11 ods. 1 a § 12 ods. 4 nariadenia o poplatkoch s prihliadnutím
na prílohu č. 3 mu vznikla povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu pohľadávky vo výške 64.850,- HUF, čo je
po prepočte 165,45 Eur. Náklady spojené s uplatnením práva žalobcu vzniknuté v predsúdnom štádiu

uplatneniapohľadávkyznášažalovanýpodľa§11ods.7nariadeniaopoplatkochvspojenísNariadením
EurópskehoparlamentuaRady(ES)č.864/2007orozhodnomprávepremimozmluvnézáväzky(RímII).
Výška nákladov uplatnená právnym zástupcom žalobcu v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby je vzhľadom na
výšku uplatnenej pohľadávky určená ako minimálna tarifná odmena v sume 16,60 Eur bez DPH a ku

každému úkonu právnej služby si advokát uplatňoval tzv. režijný paušál, ktorý bol pre rok 2022 určený
vo výške 11,63 Eur a pre rok 2024 vo výške 13,73 Eur. V predsúdnom štádiu advokát vykonal 3 úkony
právnej služby, pričom výšku odmeny v súlade s § 13 ods. 1 vyhlášky znížil na sumu 70,- Eur vrátane
DPH.

5. Keďže ide o konanie s cudzím prvkom, súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou právomoci a
rozhodného práva, pričom v zmysle uznesenia Súdneho dvora vo veci C-30/21 zo dňa 21.09.2021
sa článok 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach má vykladať tak, že
žaloba o vymoženie poplatku za používanie spoplatnenej cesty súdnou cestou, ktorú podala spoločnosť

zmocnená zákonom, ktorý kvalifikuje vzťah vyplývajúci z tohto používania ako súkromnoprávny, spadá
pod pojem občianske a obchodné veci. Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná podľa čl. 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a rozhodným právnym poriadkom je podľa
čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre

mimozmluvné záväzky (RímII), maďarský právny poriadok. Z výpisu z Obchodného registra vedeného
Ministerstvom spravodlivosti Maďarska vyplýva, že žalobcov predmet podnikania sú doplnkové
služby pre suchozemský transport, pričom žalobca je obchodná spoločnosť v 100%-nom vlastníctve
maďarského štátu.6. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný motorovým vozidlom ním prevádzkovaným použil
spoplatnený úsek cestnej komunikácie v Maďarsku bez platného oprávnenia, tak mu vznikla povinnosť

zaplatiť základnú sadzbu pohľadávky a po tom, ako nereagoval na výzvu žalobcu mu vznikla povinnosť
zaplatiť zvýšenú sadzbu sankčného poplatku a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
165,45 Eur ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 70,- Eur z dôvodov vyššie
uvedených. Okrem toho súd zaviazal žalovaného podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka aj na
zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur podľa § 2

Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnej
výške.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 CSP: f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Podľa žalovaného je odôvodnenie rozsudku o oprávnenosti nároku žalobcu nedostatočné a samotné

rozhodnutie súdu prvej inštancie o ňom, nesprávne. Žalovaný má za to, že súd posúdil oprávnenosť
nároku žalobcu nesprávne, a to čisto v teoreticko-právnej rovine. Žalovaný považuje za potrebné
poukázať na skutočnosť, že žalobca v konaní nijako nepreukázal, že by motorové vozidlo, ktoré
je vyobrazené na fotodokumentácii priloženej k žalobe, bolo prevádzkované práve na uvedenom
spoplatnenom úseku bez platného oprávnenia. Žiaden z dôkazov o tejto skutočnosti nesvedčí, rovnako

nebola táto skutočnosť hodnoverne preukázaná ani v konaní pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ žalobca
v žalobe tvrdil, že „zistil, že motorové vozidlo registrované v Slovenskej republike“ bolo prevádzkované
na uvedenom spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného oprávnenia, musí túto skutočnosť
relevantným spôsobom preukázať, čo však nespravil.

10. Žalovaný rovnako sporuje výšku uplatneného nároku, v ktorom je okrem samotného poplatku
(istiny) uplatnené aj príslušenstvo pohľadávky v podobe nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
(trovy advokáta a náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa maďarského práva), čo je podľa
názoru žalovaného neprípustné, nakoľko táto povinnosť vyplýva zo záväzkového vzťahu, pričom v
prejednávanej veci o záväzkový vzťah medzi stranami sporu nejde, a preto žalovaný zastáva názor, že

žalobca nemá na takúto paušálnu náhradu právny nárok.

11. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v
súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave

v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 12.1.2026. Po oboznámení sa s obsahom
spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je
možné vyhovieť.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z
ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotila zistený skutkový stav správne právne posúdil. Dospel k správnemu záveru, že žalobca preukázal
nárok na zaplatenie žalovanej sumy, čo odôvodnil v ods. 7 až 10 napadnutého rozsudku a aplikoval
správne právne predpisy, čo odôvodnil v odseku 8 napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti

rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.

17. V právnej úprave civilného sporového konania platí, že odvolací súd je v zmysle § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi, z dôvodu čoho súd v odvolacom konaní ex offo nezisťuje iné dôvody než tie, ktoré
uplatnil odvolateľ. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, kedy súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uplatnený
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia,nazákladektorýchsúdprvejinštancievecposúdilpoprávnejstránkeaktorénemalivpodstatnej
časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas

konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti
(dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z civilného sporového poriadku o
vykonávaní dokazovania.

18. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im

zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.
20/2020, zdroj: ustavnysud.sk).

19. V súvislosti s prejednacou zásadou a unesením dôkazného bremena odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok špecifikovaný v ods. 4 tohto
odôvodnenia, pričom svoje tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi a to fotodokumentáciou z
elektronického kamerového systému, výzvou na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené
použitie spoplatnených ciest v Maďarsku, predžalobnou výzvou, tabuľkou s výškami poplatkov pre rok

2022 a Prílohami 1 až 3 k nariadeniu ministerstva ITM č. 45/2020 (XI.28). Žalovaný, ak chcel byť v konaní
úspešný, bolo jeho povinnosťou tvrdenia žalobcu účinne poprieť a navrhnúť, resp. označiť dôkazy na
svoje tvrdenia.

20. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že v konaní žalobca nijako

nepreukázal, že by motorové vozidlo, ktoré je vyobrazené na fotodokumentácii, bolo prevádzkované
práve na uvedenom úseku bez platného oprávnenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že z fotodokumentácie
kontroly vykonanej elektronickým kamerovým systémom vyplýva, že vozidlom s EČV: K.-XXX-J. bola
dňa 25.7.2022 o 22:22:22 hod použitá spoplatnená cesta v Maďarsku bez platného oprávnennia
na kontrolnom mieste GY33B-MO Rákospalota (71,9km) előző. Žalovaný sa v konaní obmedzil na

tvrdenie, že nebolo preukázané prevádzkovanie vozidla práve na uvedenom úseku bez platného
oprávnenia, pričom listinné dôkazy predložené žalobcom účinne nepoprel, ani nenavrhol žiadne dôkazy
na svoje tvrdenia. Žalovaný neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenie, prečo by nemal byť dôkaz -
fotodokumentácia z elektronického kamerového systému na kontrolnom mieste nespôsobilým dôkazom
a prečo tento dôkaz spochybňuje. Žalovaný netvrdil, že disponoval oprávnením na použitie cesty

na spoplatnenom úseku, ani netvrdil, že tento úsek nemal byť spoplatnený, obmedzil sa len na
nesubstancované tvrdenie o nepreukázaní nároku. Odvolací súd má preto za to, že listinnými dôkazmi,
ktorésúobsahomspisujenárokžalobcupreukázaný,keďže žalovanýtvrdeniažalobcuúčinnenepoprel.21. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, ktorou žalovaný sporoval príslušenstvo
pohľadávky v podobe nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (trovy advokáta a náklady spojené
s uplatnením pohľadávky podľa maďarského práva. Podľa žalovaného je to neprípustné, nakoľko

táto povinnosť vyplýva zo záväzkového vzťahu, pričom v prejednávanej veci o záväzkový vzťah
nejde. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Súdneho dvora (šiesta komora) z 21.
septembra 2021 vo veci C-30/21, ktorý rozhodol tak, že: „Článok 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach má vykladať tak, že žaloba o vymoženie poplatku za používanie

spoplatnenej cesty súdnou cestou, ktorú podala spoločnosť zmocnená zákonom, ktorý kvalifikuje vzťah
vyplývajúci z tohto používania ako súkromnoprávny, spadá pod pojem občianske a obchodné veci v
zmysle tohto ustanovenia. Vzhľadom na uvedené nie je možné súhlasiť so žalovaným, že v danej
veci nejde o záväzkový vzťah a že žalobcovi preto nepatrí paušálna náhrada nákladov ako tomu je v
súkromnoprávnych vzťahoch.

22. Odvolací súd na záver uvádza, že sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené. Ústavný súd podľa
konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

23. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci,
výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový

stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za
nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

24. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne vecne
a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP ho potvrdil.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),
(§ 428 CSP).